{"guid": "fa9d4bad-fb5f-4e45-a480-6160b9933e71:09ed61c6-31d9-4a7f-a121-9be627749f4b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8719200549.1", "spisova_znacka": "4CdoGp/1/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoGp/1/2020 z 27. 5. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2021, sp. zn. 4CdoGp/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8719200549.1", "identifikacne_cislo": "8719200549", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2021-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Rodinné právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-78.odsek-2", "nazov": "§ 78 ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-78.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-86", "nazov": "§ 86 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-86", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-86", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09ed61c6-31d9-4a7f-a121-9be627749f4b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8719200549.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8719200549.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8719200549.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4CdoGp/1/2020\n8719200549\n27. 05. 2021\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2021:8719200549.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia týkajúceho sa maloletých: P. O., narodenej\nXX. G. XXXX a O. O., narodenej XX. N. XXXX, oboch bývajúcich u matky a zastúpených Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Poprad ako opatrovníkom, matky D.. G. O., narodenej X. G. XXXX,\nbývajúcej v E., XX. N. XXX/XX, zastúpenej splnomocnenkyňou JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so\nsídlom v Poprade, Karpatská 11, IČO 47 251 506, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Milan\nŽoldoš a otca M.. H. O., narodeného XX. N. XXXX, bývajúceho v D., G. U. XXXX/X, zastúpeného JUDr.\nMgr. Martinou Tomasovou, advokátkou v Poprade, Francisciho 3288, o výkon neodkladného opatrenia,\nvedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 14Em/2/2019, o dovolaní generálneho prokurátora proti\nuzneseniu Okresného súdu Poprad zo 14. júla 2020 č. k. 14Em/2/2019-130, takto\nrozhodol:\nUznesenie Okresného súdu Poprad zo 14. júla 2020 č. k. 14Em/2/2019-130 z r u š u j e .\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej tiež len „okresný súd“) uznesením zo 14. júla 2020 č. k. 14Em/2/2019-130\nuložil matke maloletých poriadkovú pokutu vo výške 100 €, ktorú je povinná zaplatiť na (bližšie\nneoznačený) účet okresného súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Už tu možno zmieniť, že matka\ni obe maloleté boli aj vo výroku uznesenia identifikované menom, priezviskom, dátumom narodenia a\nbydliskom a matka tiež akademickým titulom a jej rodičovským statusom, hoci takéto označenie všetkých\nuvedených osôb bolo v súlade s platným procesným právom pojaté už do úvodnej časti uznesenia [v\ntejto súvislosti porovnaj § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, t. j. zákona č. 161/2015 Z. z.\nv znení zákonov č. 137/2019 Z. z., č. 390/2019 Z. z. a č. 68/2021 Z. z. (ďalej tiež len „C. m. p.“) a §\n220 ods. 1 a § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku, t. j. zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákonov\nč. 87/2017 Z. z. a č. 350/2018 Z. z. (ďalej tiež len „C. s. p.“)]. Okresný súd takéto svoje rozhodnutie\nodôvodnil právne ustanoveniami § 382 ods. 1 a 2 a § 383 ods. 1 C. m. p. a vecne názorom, podľa ktorého\nz okolností konania vyplývala bezvýslednosť výzvy súdu na dobrovoľné plnenie matkou povinností,\nvyplývajúcich jej z právoplatného a vykonateľného uznesenia okresného súdu z 19. decembra 2018\nč. k. 14P/144/2018-71 (ďalej len „podklad výkonu“), ďalším názorom o súlade zvoleného opatrenia s\ncitovanou právnou úpravou a možnými ďalšími opatreniami v prípade pretrvávajúceho stavu neplnenia si\npovinností matkou (i s poukazom na podania otca a Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade,\npodľa ktorých je marenie práva otca na styk s maloletými zo strany matky už i predmetom trestného\noznámenia a následného vyšetrovania).\n2. Generálny prokurátor podaním zn. VI/1 Pz 140/20/1000-7 z 30. októbra 2020, došlým Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) 5. novembra 2020, podal\nna podnet matky proti uzneseniu okresného súdu zhora dovolanie s návrhom na zrušenie uznesenia\n(ako celku bez ďalšieho). V odôvodnení dovolania uviedol, že uznesením, proti ktorému nie je\nprípustné dovolanie, bolo podľa jeho názoru porušené právo žalobcu (?, správne zjavne „matky“ -\n\npozn. najvyššieho súdu) na spravodlivý proces a potreba zrušiť rozhodnutie tu prevyšuje nad záujmom\nzachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. Okresný súd podľa neho pochybil,\nkeď nerozlišoval medzi pokutou a poriadkovou pokutou, teda dvoma rôznymi právnymi inštitútmi\nupravenými v časti C. m. p. venovanej výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých, z ktorých pokuta\n(rozumej tá bez adjektíva - pozn. najvyššieho súdu) sa ukladá v prípade bezvýslednosti výzvy súdu na\ndobrovoľné splnenie (podľa § 382 ods. 1 alebo 2 C. m. p.) a poriadková pokuta za nesplnenie povinnosti\nposkytnúť súdu súčinnosť a informácie, nesplnenie pokynu alebo príkazu sudcu nevyhnutného pre výkon\nrozhodnutia povinnosti (podľa § 388 ods. 4 C. m. p. v spojení s odsekom 1, 2 alebo 3 tohto ustanovenia).\nBol tak daný nielen rozpor medzi výrokom uznesenia a jeho odôvodnením, ale na uloženie pokuty pre\ndobrovoľné nesplnenie výzvy súdu ani nebol dôvod, keď okresný súd výzvou z 25. októbra 2019 matku\nvyzval na podanie písomného stanoviska, či dobrovoľne plní podklad výkonu (rozumej povinnosti ním\nuložené), matka požadované stanovisko podala a nedošlo tak ani k naplneniu hypotézy právnej normy z\n§ 388 ods. 4 C. m. p., pričom matka uviedla tiež dôvody nasvedčujúce tomu, že k realizácii neodkladného\nopatrenia nedochádza z dôvodov na jej strane, ale na strane otca a okresný súd nevykonal žiadne\ndokazovanie na preverenie, ako to je; namietal generálny prokurátor, v ďalšom argumentujúci aj v\nprospech prípustnosti ním podané-ho dovolania pre splnenie podmienok subsidiarity a proporcionality\ntak, ako ich má na mysli § 78 a nasl. C. m. p. a rozhodná (v dovolaní uvedená) judikatúra Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, interpretujúca čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.) o práve\nna spravodlivý proces.\n3. Opatrovník maloletých poukázal na späťvzatie návrhu na výkon rozhodnutia otcom a následné\nzastavenie konania o výkon okresným súdom, zrejmý dovolací návrh ale nepodal.\n4. Otec navrhol dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť, majúc za to, že toto nie je prípustné (?)\na v prípade napadnutého rozhodnutia nejde podľa jeho názoru o žiadnu extrémnu chybu vyžadujúcu\nsi zásah najvyššieho súdu, pričom z obsahu spisu je marenie jeho práva na styk s maloletými matkou\ndostatočne zrejmé.\n5. Matka navrhla dovolaniu generálneho prokurátora vyhovieť pre podržanie si dôvodov vedúcich ju k\npodaniu podnetu, pre neexistenciu žiadneho opravného prostriedku proti uzneseniu okresného súdu (s\nvýnimkou dovolania generálneho prokurátora) a pre len zdanlivú zanedbateľnosť sumy uloženej pokuty\n(pre jej aktuálnu nezamestnanosť a bývanie s oboma maloletými v dvojizbovom byte jej matky).\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že generálny prokurátor podal dovolanie\nvčas (§ 461 C. s. p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 464 C. s. p. a § 443, časť vety pred\nbodkočiarkou C. s. p.) a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok treba považovať za\nprípustný a aj dôvodný.\n7. V rámci rekodifikácie slovenského civilného procesu s účinnosťou od 1. júla 2016 (kedy nadobudli\núčinnosť C. s. p., C. m. p. a okrem nich tiež Správny súdny poriadok - zákon č. 162/2015 Z. z. a\nďalší zákon č. 125/2016 Z. z., meniaci v takejto súvislosti celý rad iných zákonov, z ktorých tým prvým\nbol zároveň zrušený aj Občiansky súdny poriadok, teda zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších\nzmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“) bola totiž (okrem iného) opustená skoršia koncepcia zásadnej\nnapadnuteľnosti uznesení vydávaných v civilnom procese odvolaniami s výslovne ustanovenými\nvýnimkami z takého pravidla (tu porovnaj ustanovenia § 201 ods. 1 vety prvej a § 202 ods. 2 a 3 O. s.\np.), ktorá bola nahradená (vo vzťahu k rozhodnutiam súdov vydávaným v procesnej forme uznesení)\njej presným opakom (známym už skôr najmä z Exekučného poriadku, teda zákona č. 233/1995 Z. z. o\nsúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov) - tu porovnaj okrem\nuž vyššie spomenutého § 202 ods. 2 O. s. p. aj § 355 ods. 2 a § 357 C. s. p. Pretože uznesenia vydávané\nči už podľa § 382 alebo § 388 C. m. p. zákonodarca do rozšíreného výpočtu uznesení napadnuteľných\nodvolaniami (podľa § 357 C. s. p. a § 59 C. m. p.) nezaradil a už z tohto dôvodu musí byť vylúčená\naj ich napadnuteľnosť dovolaním podaným účastníkom konania (pretože žiadne z takýchto rozhodnutí\nnie je uznesením odvolacieho súdu, nemá povahu rozhodnutia vo veci samej ani takého, ktorým sa\nkonanie končí podľa návetia § 420 C. s. p. a pre neprípustnosť odvolaní proti nim je napokon vylúčené aj\nskončenie prípadného konania na odvolacom súde ktorýmkoľvek z výsledkov predpokladaných návetím\n§ 421 ods. 1 C. s. p.), treba súhlasiť s generálnym prokurátorom i podnecovateľkou jeho dovolania,\nže tu okrem dovolania generálneho prokurátora neexistoval žiaden iný opravný prostriedok (riadny ani\n\nmimoriadny), za pomoci ktorého by sa šlo domôcť prieskumu správnosti uznesenia okresného súdu\n(pominúc na tomto mieste ten fakt, že C. m. p. výpočet rozhodnutí napadnuteľných dovolaniami podľa\nC. s. p. nerozšíril, ale naopak zúžil - tu napokon pre prípad záujmu porovnaj aj § 76 C. m. p.).\n8. Popri práve odôvodnenom splnení podmienky subsidiarity dovolania generálneho prokurátora bolo\ntreba podľa názoru dovolacieho súdu považovať za splnenú aj podmienku proporcionality medzi\nprotichodnými záujmami urobenými súčasťou ustanovenia § 78 ods. 2 C. m. p., keď najvyšší súd nevidí\ndôvod nič meniť na tom svojom skoršom názore, nech aj vyslovenom v inom než mimosporovom konaní\n(konkrétne v uznesení z 21. januára 2021 sp. zn. 3 CdoGp 1/2019), podľa ktorého každý prípad takého\nzásahu súdu do procesného práva strany sporu (rozumej i účastníka mimosporového konania), ktorým\ndôjde k zbaveniu strany (účastníka) procesného práva celkom (pri nemožnosti takýto nedostatok v\nneskoršom konaní reparovať) treba považovať zároveň za taký, v ktorom záujem na prinavrátení stavu\nuplatniteľnosti práva spojený s potrebou zrušenia rozhodnutia prevyšuje nad záujmom na zachovaní\nnezmeniteľnosti rozhodnutia vydaného v konaní postihnutom takouto vadou a nad princípom právnej\nistoty.\n9. Generálnemu prokurátorovi potom bolo treba dať za pravdu v tom, že rozhodná právna úprava\n(aplikovaná aj okresným súdom v napadnutom uznesení) rozlišuje - takisto, ako rozlišovala aj úprava\nskoršia - medzi inštitútmi „pokuty“ (podľa § 382 C. m. p.) a „poriadkovej pokuty“ (podľa § 388 rovnakého\nzákona), pričom každý z takýchto inštitútov má svoj (odlišný) účel, keď účelom poriadkových pokút je\ntak ako kedysi v O. s. p. zabezpečenie súčinnosti potenciálne pokutovateľných pri realizácii núteného\nsplnenia povinnosti výkonom rozhodnutia (v tejto súvislosti porovnaj najmä § 53 O. s. p.) a účelom\npokút (tých bezprívlastkových) naopak taktiež skoršou úpravou poznané vyvinutie ekonomického tlaku\nna povinného odmietajúceho sa dobrovoľne podrobiť právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu (v\ntejto súvislosti napokon porovnaj i § 273 O. s. p.).\n10. Ak okresný súd medzi týmito inštitútmi nerozlišoval a z jeho dovolaním napadnutého uznesenia bolo\nmimo akúkoľvek pochybnosť zrejmé jednak to, že ním uložil matke poriadkovú pokutu (nie pokutu) za\nbezvýslednosť takej výzvy na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej podkladom výkonu, ktorú súd\nneurobil (nakoľko matke zaslal inú výzvu na podanie písomného stanoviska o tom, ako je to z jej strany\ns plnením povinností plynúcich jej z podkladu výkonu) a na druhej strane tiež to, že tu nešlo usudzovať\nani na splnenie zákonnej podmienky uloženia poriadkovej pokuty spočívajúcej v neposkytnutí matkou\npožadovanej súčinnosti a informácií podľa § 388 ods. 1 a 4 C. m. p. (keď matka požadované stanovisko\nposkytla a jeho obsah - s výnimkou možného neuvedenia v ňom ničoho - nie je sankcii, o ktorej je tu reč,\npodrobiteľný), založil tým dôvodnosť dovolania generálneho prokurátora zo všetkých v ňom uvedených\ndôvodov podľa § 83 písm. f/, g/, h/ aj i/ C. m. p. a dovolaciemu súdu ani neposkytol inú možnosť, než\ntakémuto dovolaniu vyhovieť.\n11. Preto podľa § 86 C. m. p. s použitím § 449 ods. 1 C. s. p. bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným\nv prvej vete výroku tohto uznesenia.\n12. Zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia bez potreby a aj vytvorenia možnosti ďalšieho\npokračovania o otázke tvoriacej predmet zrušeného rozhodnutia má za následok skončenie dovolacieho\nkonania a takto aj nepoužiteľnosť pravidla uvedeného v § 453 ods. 3 C. s. p. Dovolací súd z tohto\ndôvodu preto podľa § 453 ods. 1 C. s. p. a § 52 C. m. p. rozhodol aj o trovách dovolacieho konania a\nto uplatnením pravidla, na výnimku z ktorého nebol dôvod.\n13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}