{"guid": "cdb7deba-5ed1-47b1-a35a-653490e32775:953c4b75-ee80-4dfd-a5aa-a2168af18e8f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8716205531.1", "spisova_znacka": "5Cdo/124/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/124/2019 z 22. 4. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. apríla 2021, sp. zn. 5Cdo/124/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:8716205531.1", "identifikacne_cislo": "8716205531", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2021-04-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/83", "nazov": "zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/83", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/83-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/83/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/83/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/83-1990/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1990/83#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/953c4b75-ee80-4dfd-a5aa-a2168af18e8f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8716205531.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8716205531.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8716205531.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/124/2019\n8716205531\n22. 04. 2021\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2021:8716205531.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ E.. Q. P., bývajúceho v T., F. G. X, 2/ D.. E.\nE., bývajúcej v T. T., Z. XX, zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan,\ns. r. o., so sídlom vo Veľkom Slavkove, Školská 257, IČO: 36 858 935, v mene a na účet ktorej koná\nJUDr. Marcel Mašan, konateľ a advokát, proti žalovanému Slovenská lyžiarska asociácia, občianske\nzdruženie so sídlom v Poprade, Karpatská 3256/15, IČO: 42 133 700, zastúpenému JUDr. Ing. Marcelou\nMartinkovičovou, advokátkou v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, o neplatnosť vylúčenia žalobcov z členstva\nv Slovenskej lyžiarskej asociácii, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10C/157/2016, o\ndovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. októbra 2018 sp. zn. 11Co/51/2018,\ntakto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove zo 16. októbra 2018 sp. zn. 11Co/51/2018 a rozsudok Okresného\nsúdu Poprad z 26. februára 2018 č. k. 10C/157/2016-340 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu\nPoprad na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26. februára 2018 č. k.\n10C/157/2016-340 návrh zamietol (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči\nžalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti\ntohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok). Na odôvodnenie\nrozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 17. júna 2016 domáhali\nurčenia nezákonnosti rozhodnutia Konferencie žalovaného z 29. mája 2016, ktorým žalovaný rozhodol o\nvylúčení svojich členov - žalobcov. Uvedené rozhodnutie navrhli zrušiť v celom rozsahu. Súd sa v prvom\nrade zaoberal otázkou, či má právomoc vo veci konať a rozhodovať. S poukazom na § 15 ods. 1 zákona\nč. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej len „zákon č. 83/1990 Zb.“) platného ku dňu podania žaloby\nskonštatoval, že proti rozhodnutiu Konferencie žalovaného z 29. mája 2016 nebolo možné podať žiadny\nopravný prostriedok. Podanie žaloby tak bolo jediným legitímnym a legálnym prostriedkom ochrany práv\nžalobcov, ktoré mali byť konaním orgánu žalovaného porušené. Ďalej dôvodil, že s účinnosťou od 1.\njúla 2016 bola možnosť domáhať sa na súde ochrany svojich práv podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990\nZb. zrušená vypustením predmetného zákonného ustanovenia. Táto skutočnosť však nespôsobuje\nzastavenie konania začatého riadne v čase, keď táto možnosť a kompetencia bola súdu daná, ale\niba to, že od 1. júla 2016 musí súd opäť preskúmavať svoju právomoc. Uzavrel, že v posudzovanej\nveci to tak nie je, a preto je daná právomoc súdu až do právoplatného rozhodnutia o podanej žalobe.\nVykonaným dokazovaním mal preukázané, že postup Konferencie žalovaného, ktorá 29. mája 2016\nrozhodla o vylúčení žalobcov, bol v súlade so zákonom. O vylúčení žalobcov bolo rozhodované skôr, ako\nboli na danej Konferencii prijaté nové stanovy, a preto proces ich vylúčenia posudzoval podľa predpisov\nplatných k momentu rozhodovania o ich vylúčení, t. j. podľa stanov žalovaného zo 6. septembra 2014.\nZa správne nepovažoval tvrdenie žalobcov, že jediným oprávneným orgánom na konanie a rozhodnutie\no ich vylúčení z členstva je výlučne disciplinárna komisia. Poukázal na § 22 ods. 2 zákona č. 440/2015\nZ. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 440/2015 Z. z.“), podľa\n\nktorého má priamo Konferencia žalovaného kompetenciu rozhodovať o tom, kto bude alebo nebude jeho\nčlenom. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom zo 16. októbra 2018\nsp. zn. 11Co/51/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcom nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podané odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné.\nPreskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého\nvyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Dôvody uvedené v rozhodnutí\nsúdu prvej inštancie považoval za dostatočné, a preto sa s nimi, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, v celom\nrozsahu stotožnil a odkázal na ne. Poznamenal, že v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie\nnie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého\nrozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje, keďže obe rozhodnutia, resp. ich odôvodnenia tvoria jeden celok.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods.\n1 CSP.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj ako „dovolatelia“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzovali z § 420 písm. e/, f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Predovšetkým\nnamietali, že v posudzovanej veci nie je zrejmá vecná príslušnosť súdu. V tejto súvislosti poukázali\nna uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 1Co/80/2018 vydané v obdobnej právnej veci. V označenom\nrozhodnutí odvolací súd skonštatoval, že v správnom súdnictve sa prejednávajú prípady, v ktorých\nsa člen občianskeho združenia domáha ochrany svojich práv dotknutých rozhodnutím disciplinárneho\norgánu občianskeho zduženia. Dotknutá osoba môže uplatniť právo na súdnu ochranu svojich práv\nna základe správnej žaloby vo veciach správneho súdnictva podľa § 194 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V danom prípade však odvolací súd vec prejednal v rámci\ncivilného procesu. Argumentovali, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné\na arbitrárne, pričom súd im uprel právo na súdnu ochranu a možnosť brániť sa proti rozhodnutiu\nžalovaného. Poukázali na to, že stanovy žalovaného platné v čase prijatia rozhodnutia o ich vylúčení\nnepoznali inštitút vylúčenia Konferenciou. Tiež zdôraznili, že zákon č. 440/2015 Z. z. nie je v danom\nprípade priamo aplikovateľný, ale musí byť implementovaný do stanov organizácie a až následne môžu\nbyť jeho ustanovenia použité. V kontexte uvedeného navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadali, aby bolo rozhodnuté o vecnej\npríslušnosti súdu na konanie v danej veci.\n4. Žalovaný s dovolacou argumentáciou dovolateľov nesúhlasil, nakoľko predmetom konania je\nsúkromnoprávny spor o členstvo v občianskom zdužení. Uviedol, že ako občianske združenie nie je\norgánom verejnej správy v zmysle § 4 SSP, a preto daná vec nepatrí do správneho súdnictva. V konaní\npreukázal, že Konferencia bola oprávnená prijať rozhodnutie o vylúčení žalobcov ako jeho členov, a\nto v súlade so stanovami zo 6. septembra 2014 v spojení s § 22 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z.\nMal za to, že rozhodnutie Konferencie je výhradne vnútornou záležitosťou občianskeho združenia, na\nktorú sa vzťahuje princíp autonómnej spolkovej samosprávy garantovaný ústavným princípom odluky\nobčianskych združení od štátu podľa čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 2 ods.\n3 zákona č. 83/1990 Zb. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal\nmu náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) žalobcovia zastúpení v súlade so zákonom (§\n429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je prípustné i dôvodné.\n6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\n\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. V posudzovanom prípade dovolatelia uplatnili dovolacie dôvody podľa § 420 písm. e/, f/ CSP a §\n421 ods. 1 písm. a/ CSP. Vyjadrili pochybnosť, či predmetná vec mala byť vôbec rozhodnutá v režime\ncivilného práva. Zároveň, rozhodnutie Konferencie žalovaného - občianskeho združenia o ich vylúčení z\ntohto združenia považujú za nezákonné a v rozpore so stanovami, pretože Konferencia nemala v danom\nčase právomoc prijať rozhodnutie tohto typu.\n12. Predmetná žaloba bola na súde prvej inštancie podaná 17. júna 2016. Preskúmaním obsahu spisu\ndovolací súd dospel k záveru, že dovolatelia sa domáhajú súdnej ochrany svojich práv prostredníctvom\nžaloby podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. v spojení s § 247 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „OSP“).\n13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. v znení účinnom do 30. júna 2016, ak člen združenia\npovažuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný\nprostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel,\nnajneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.\n14. Dôvodová správa k návrhu zákona č. 83/1990 Zb. uvádza, že orgány štátnej správy nie sú oprávnené\nkontrolovať vnútorný život združenia a mocensky do neho zasahovať. Z tohto dôvodu sa navrhovalo\nprijať právnu úpravu, ktorá by členom združenia priznávala právo domáhať sa na okresnom súde\nposúdenia, či akékoľvek rozhodnutie niektorého z orgánov združenia je v súlade s jeho stanovami a\nso zákonom. V praxi mohlo ísť o rozhodnutie, ktoré sa týka všeobecne činnosti združenia, ale i člena\nzdruženia, napríklad uloženie trestu, vylúčenie a pod. Predmetný návrh na súd mohol byť podaný iba\nvo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu, ktoré už nemôže byť žiadnym orgánom združenia podľa stanov\nzmenené alebo zrušené.\n15. Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. teda upravovalo možnosť podania návrhu na súd na\npreskúmanie konečného rozhodnutia orgánu združenia, prekluzívnu 30 dňovú lehotu na jeho podanie\nako i vecnú príslušnosť okresného súdu na prejednanie takejto veci. Dané ustanovenie však neriešilo\notázku procesného režimu, v akom sa má uskutočniť súdne konanie, teda zjednodušene, či mal konať\ncivilný alebo správny súd. Táto otázka totiž závisela od povahy rozhodnutia orgánu združenia.\n16. S účinnosťou od 1. júla 2016 došlo k zrušeniu § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. bez náhrady.\nZrušením daného ustanovenia však nebola odstránená možnosť obrátiť sa na súd, pretože táto je\ndaná vo všeobecnosti. Lehota na podanie návrhu na súd a určenie vecnej príslušnosti súdu následne\nvyplývajú z povahy návrhu na súd, ktorý sa odvíja od povahy rozhodnutia orgánu združenia. To\nznamená, že ani zrušenie § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. vo svojej podstate neznamenalo zmenu\nprávneho stavu v tomto smere. Inými slovami, ak rozhodnutie orgánu združenia má aspoň čiastočne\nvrchnostenskú povahu, ktorá sa týka individuálnych práv a povinností účastníka tohto združenia aspoň\n\nsčasti s presahom na jeho základné práva a právom chránené záujmy, môžeme hovoriť o záujmovej\nsamospráve a preskúmanie daného rozhodnutia by sa malo uskutočniť vo sfére správneho súdnictva.\n17. I keď je variabilita obsahu rozhodnutí orgánov združení ako i samotného charakteru združení\nveľmi široká, možno za vrchnostenské rozhodnutie považovať aj také rozhodnutie, ktoré vylučuje zo\nšportového združenia jeho člena, čím tento stráca právo účasti na takých športových činnostiach a\naktivitách domáceho alebo medzinárodného rozsahu, ktoré sú nevyhnutne spojené práve s členstvom\nv predmetnom športovom združení. Takéto rozhodnutie má totiž jednoznačný dopad na subjektívne\npráva vylúčeného člena združenia, pretože vo svojej podstate neguje jeho možnosť vykonávať športovú\nčinnosť na profesionálnej úrovni, resp. následne umožňuje danému členovi venovať sa príslušnej\nšportovej činnosti len rekreačne. Keďže uvedené konečné rozhodnutie orgánu združenia má povahu\nrozhodnutia orgánu záujmovej samosprávy ako podskupiny orgánov verejnej správy, je na preskúmanie\njeho zákonnosti príslušný správny súd de lege lata v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a\nnasl. SSP). Naopak, ak by išlo o také konečné rozhodnutie združenia, ktoré by vyššie opísaný presah\nna subjektívne právo nemalo, resp. by malo výlučne súkromnoprávny charakter (napr. zmena výšky\nčlenského poplatku), bol by na rozhodnutie príslušný súd de lege lata konajúci v civilnom sporovom\nkonaní (§ 3 CSP).\n18. S poukazom na uvedené bolo potrebné na danú vec aplikovať § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.\na súčasne ustanovenia § 247 a nasl. OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov). Po 1. júli 2016, rešpektujúc zásadu perpetuatio fori, malo konanie pokračovať\nna súde prvej inštancie, keďže podľa prechodného ustanovenia § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej\nustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti. Dovolací súd uzatvára, že postup odvolacieho súdu bol rovnako nesprávny, pretože\npochybenie súdu prvej inštancie v odvolacom konaní nenapravil a vec tiež prejednal a rozhodol\nako civilný spor podľa ustanovení CSP. Týmto nesprávnym procesným postupom tak znemožnil\ndovolateľom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n19. Dovolaciemu súdu tak neostalo nič iné, ako napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť (§ 449\nods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací\nsúd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 v spojení\ns § 450 CSP).\n20. V záujme efektivity ďalšieho konania dovolací súd nad rámec uvedeného dopĺňa, že postup\nKonferencie žalovaného, ktorá 29. mája 2016 rozhodla o vylúčení žalobcov, nemožno považovať za\nsprávny. Súdy nižších inštancií aplikovali na prejednávanú vec (aj) § 22 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z.\nz., podľa ktorého o neprijatí za člena národného športového zväzu alebo o vylúčení člena z národného\nšportového zväzu rozhoduje najvyšší orgán; o vylúčení člena môže rozhodnúť aj disciplinárny orgán\nna základe závažného disciplinárneho previnenia. V tejto súvislosti však treba vziať na zreteľ aj\nprechodné ustanovenie § 102 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z., podľa ktorého národný športový zväz\nje povinný zosúladiť svoje stanovy a predpisy upravujúce disciplinárne konanie a konanie o sporoch,\nktoré uskutočňujú jeho orgány, a predpisy podľa § 5 ods. 3 a 4 s týmto zákonom najneskôr do\n30. júna 2016. Vzhľadom na priebeh Konferencie sa nemožno odvolať na Čl. 10 bod 10.3 písm. i/\nstanov zo 6. septembra 2014, podľa ktorého do výlučnej pôsobnosti Konferencie patrí rozhodovanie o\nďalších otázkach, ktoré zákon alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti Konferencie. Obsah zápisnice z\nKonferencie žalovaného z 29. mája 2016 preukazuje, že k schváleniu návrhu zmien stanov žalovaného\ndošlo až po prijatí rozhodnutia o vylúčení žalobcov Konferenciou, ktorá v rozhodnom čase takouto\nkompetenciou nedisponovala. Smerodajný tak bude § 3 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb., v zmysle ktorého\npráva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia. V tomto prípade to budú teda stanovy\nžalovaného zo 6. septembra 2014, ktoré boli platné v čase prijatia rozhodnutia o vylúčení žalobcov a\nktoré v Čl. 6 bode 6.5 jasne vymedzovali, z akých dôvodov zaniká členstvo u žalovaného. Zánik členstva\nvylúčením na základe rozhodnutia Konferencie žalovaného medzi upravenými možnosťami absentuje.\nV ďalšom konaní bude preto nevyhnutné reflektovať aj uvedené skutočnosti.\n21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n\n22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/51/2018", "guid": "1b928f01-d811-4682-a1d1-131cfef6407d:e4230714-f1bd-4677-8c6e-7860ffc25493", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "0f461821-4084-4358-8122-0c26e94e6d6d:0310bd29-9b9a-48ba-ae02-256fd9a59256", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7511219376.4", "spisova_znacka": "11Co/51/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/51/2018 z 26. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-06-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7511219376.4"}], "citovane_v": []}