{"guid": "8132d130-d232-4a16-b63f-5926d4a2f6eb:5cef7795-aa28-4dee-913e-e5d336c001e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8716202179.1", "spisova_znacka": "1Sžrk/7/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžrk/7/2019 z 26. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2021, sp. zn. 1Sžrk/7/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:8716202179.1", "identifikacne_cislo": "8716202179", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2021-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/143", "nazov": "zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/143", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/143-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/143/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 zákona č. 143/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/143/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/143-1998/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-120"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/143#paragraf-28", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-120"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5cef7795-aa28-4dee-913e-e5d336c001e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8716202179.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8716202179.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8716202179.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžrk/7/2019\n8716202179\n26. 01. 2021\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2021:8716202179.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcu (v konaní sťažovateľ): TATRAMARKET POPRAD, s.r.o., IČO: 31 671 870, so sídlom Partizánska\nč. 677/17, 058 01 Poprad, zast.: JUDr. Milanom Sivým, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie\nNám. sv. Egídia č. 3006/116, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Poprad, Katastrálny odbor,\nso sídlom Curie č. 3, 058 01 Poprad, za účasti Letisko Poprad - Tatry, a.s., IČO: 35 912 651, so sídlom\nNa letisko č. 100, 058 98 Poprad (v konaní sťažovateľ), zast.: JUDr. Róbertom Liškom, IČO: 42 084\n857, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Štefánikova ul. č. 882/39, 058 01 Poprad, vo veci\nvšeobecnej správnej žaloby, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.\nmarca 2019, č.k. 2S/96/2018-191, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. marca 2019 č.k.\n2S/96/2018-191 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet kasačnej sťažnosti\n1. Konanie o kasačnej sťažnosti z 02.05.2019 (č.l. 208) sa týka prieskumu rozsudku Krajského súdu v\nPrešove zo dňa 12. marca 2019 č.k. 2S/96/2018-191 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým správny\nsúd žalobu proti záznamom vykonaným žalovaným ku dňu 28.09.2015 na liste vlastníctva (ďalej len\n„LV“) č. XXXX pre katastrálne územie (ďalej len „k.ú.“) L. pod č. záznamu Z4289/15 s číslom zmeny\n96/16 (ďalej len „preskúmavané opatrenie“ - č.l. 5) vydanému na základe dotknutých ustanovení zákona\nč. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon) v citovanom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) v katastrálnom konaní zamietol.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec na účely tohto zákona sa\nrozumie\nc) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom\nkonaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a\nprávnickej osoby priamo dotknuté, [.]...\nPodľa § 34 ods. 1 veta prvá Katastrálneho zákona v citovanom znení práva k nehnuteľnostiam uvedené\nv § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom\nlicitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené\nnotárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy\nmajetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku\nvyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných\nlistín.\n\n2. Kasačná sťažnosť sa opiera o nasledovné sťažnostné body:\n- § 440 ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“, resp. „Správny\nsúdny poriadok“), t.j. správny súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku sa neriadil dôsledne ust. § 139\nS.s.p.,\n- § 440 ods. 1 písm. g/ v spojení s odsekom 2 S.s.p., t.j. správny súd nesprávne právne posúdil vplyv\nčlánku 20 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 31 ako aj § 28 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom\nletectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Letecký zákon“) a § 120\nzákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) na toto konanie.\nPodľa § 31 ods. 1 Leteckého zákona v citovanom znení z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania\nverejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke\nprávo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu\n[odkaz č. 1 na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách alebo na vyhlášku\nMinisterstva financií Slovenskej republiky č. 87/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách] vyvlastniť [odkaz č. 8 na ust. § 108 až 116 zákona č.\n50/1976 Zb. v znení zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995\nZ.z. a zákona č. 229/1997 Z.z., § 128 Občianskeho zákonníka].\nPodľa § 31 ods. 2 Leteckého zákona v citovanom znení v záujme zabezpečenia prevádzky verejných\nletísk a leteckých pozemných zariadení sú ich prevádzkovatelia po predchádzajúcom informovaní\nvlastníka oprávnení vstupovať na cudzie pozemky. Výkon týchto oprávnení sa musí obmedziť na\nnevyhnutnú mieru. Právo vlastníka nehnuteľnosti na náhradu škody nie je tým dotknuté.\nPodľa § 2 písm. j/ a o/ Leteckého zákona v citovanom znení podľa tohto zákona sa rozumie\nj) verejným letiskom letisko, ktoré je v medziach svojej technickej a prevádzkovej spôsobilosti prístupné\nvšetkým lietadlám podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo oprávneným vykonávať lety vo\nvzdušnom priestore Slovenskej republiky,\n[.]...\no) užívateľom letiska právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ zodpovedná za prepravu\ncestujúcich, poštových zásielok alebo nákladu leteckou dopravou z príslušného letiska alebo na\npríslušné letisko.\nII.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n3. Preskúmavaným opatrením bolo s poukazom na ust. § 31 Leteckého zákona zriadené vecné bremeno\nspočívajúce v povinnosti vlastníkov nehnuteľností strpieť právo spoločnosti Letisko Poprad - Tatry\na.s. (ďalej tiež „Letisko Poprad - Tatry“) zriaďovať oplotenia, aby sa zabránilo prístupu na neverejné\nplochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem,\numiestňovať, prevádzkovať letecké pozemné zariadenia a ich ochranné pásma a postupovať v súvislosti\nso zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení a oplotení alebo\niných zábran v rozsahu vyznačenom v Geometrickom pláne č. 74/2015 podľa Z 4289/15 (CKN p.č.\n1907/15, EKN p.č. 4510) - 96/16 pre nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v k.ú. L. (ďalej tiež „dotknutý\npozemok“).\n4. Údaje o zriadení vecného bremena boli žalovaným na základe návrhu podľa zákona č. 162/1995 Z.z.\no katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) zapísané v časti C v podiele 1/1 ako ťarchy\nna predmetnom LV č. XXXX, kde ako vlastník vystupuje žalobca.\nIII.\nKonanie na okresnom súde\n5. Proti preskúmavanému opatreniu podal žalobca za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov prostredníctvom právneho zástupcu na Okresný súd Poprad\nžalobu zo 04.03.2016. Žalobca najmä upozornil, že v danom prípade neexistujú žiadne zákonné dôvody,\nktoré by umožňovali Letisku Poprad - Tatry zriaďovať či zapisovať vecné bremená. Letisko Poprad - Tatry\nžalobca nielen v konaní pred správnym súdom ale aj v predchádzajúcich občiansko-právnych konaniach\nupozornil, že ako súkromná spoločnosť nemá aktívnu legitimáciu na zriadenie vecného bremena na\n\niných pozemkov, podaný návrh na zriadenie vecného bremena je v príkrom rozpore s platnou právnou\núpravou a v návrhu sú zavádzajúce skutočnosti.\n6. Okresný súd Poprad prípisom z 29.06.2018 (č.l. 164) postúpil vec o určenie neplatnosti zápisu\nvecného bremena s príslušenstvom na Krajský súd v Prešove z dôvodu vecnej nepríslušnosti, nakoľko z\nobsahu žaloby vyplýva, že žalobca napáda postup orgánu verejnej správy. Podľa názoru okresného súdu\nnie je možné v civilnom konaní riešiť otázku správnosti zápisu vecného bremena na liste vlastníctva,\nt.j. otázku jeho zriadenia ako aj vzniku, keď v zmysle Katastrálneho zákona je daná právomoc orgánu\nverejnej správy - odboru katastra príslušného okresného úradu v prvom rade skúmať, či k zriadeniu\nvecného bremena došlo v súlade so zákonom a ak áno, vykonať zápis na liste vlastníctva formou\nzáznamu, čím dôjde k vzniku vecného bremena.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n7. Úlohou Krajského súdu v Prešove ako správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť preskúmavaného\nopatrenia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 S.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), ktorými je správny súd v preskúmavanej veci viazaný (§ 134 ods.\n1 S.s.p.), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 S.s.p. Po oboznámení sa so administratívnym spisom\ndospel k záveru (najmä č. 35 a č. 38 napadnutého rozsudku), že žalobe nie je možné priznať úspech.\nPreto postupom podľa § 190 S.s.p. prostredníctvom napadnutého rozsudku vyslovil, že žalobu zamieta\nz nasledujúcich dôvodov.\nPodľa § 190 S.s.p. v citovanom znení platí, že ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo\nopatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n8. S poukazom na niektoré ustanovenia Správneho súdneho poriadku, Katastrálneho zákona a\nLeteckého zákona a po podrobnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného vo vyjadreniach a\nstanoviskách účastníkov správny súd zdôraznil (č. 32 napadnutého rozsudku), že napriek argumentácii\nžalobcu, že záznam bol vykonaný správnym orgánom bez upozornenia, tak v administratívnom spise\nsú dôkazy, ktoré svedčia o tom, že zo strany Letiska Poprad - Tatry boli vykonané viaceré návrhy na\nadresu konateľov vlastníka predmetných nehnuteľností, a to na pána R. Q.Š., ako aj na pána Ľ. J..\n9. V tejto súvislosti správny súd tiež zdôraznil (už citované č. 32 napadnutého rozsudku), že spolu s\nnávrhom na vykonanie záznamu vecného bremena Letisko Poprad - Tatry pri obidvoch menovaných\nprezentovalo cenu vecného bremena v navrhovanej výške 1 041,17 €.\n10. Ďalej správny súd uviedol (č. 33 napadnutého rozsudku), že žalobca navrhnutú cenu vecného\nbremena neakceptoval a na Okresný súd Poprad požadoval priznanie bezdôvodného obohatenia od\nLetiska Poprad - Tatry v sume 3 772,80 € istiny s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od podania žaloby.\n11. V uvedenej súvislosti tiež správny súd poznamenal (už citované č. 33 napadnutého rozsudku), že\nz obsahu podaní žalobcu pred Okresným súdom Poprad vyplýva jeho nesúhlas s určením finančnej\nnáhrady, pretože zriadenie vecného bremena je možné len v nevyhnutnom rozsahu a za náhradu.\nPonúknuté náhrady spracované Letiskom Poprad - Tatry sú podľa žalobcu neadekvátne, pretože tzv.\nznalecký posudok, ktorým by mali byť spracované nejaké náhrady, je spracovaný v totálnom rozpore so\nvšeobecnými zásadami určovania trhovej hodnoty pozemkov.\n12. Ďalej správny súd zdôraznil (č. 34 napadnutého rozsudku), že po preskúmaní uvedeného záznamu\ntento bol vykonaný v súlade s ustanoveniami Leteckého zákona a vlastne zaznamenal povinnosť\nvlastníkov nehnuteľností strpieť právo Letiska Poprad - Tatry zriaďovať oplotenia. Zriadenie tohto\noplotenia sledovalo účel zabránenia prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia\nzabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem, umiestňovania a prevádzkovania leteckých\npozemných zariadení a ich ochranných pásiem a vstupovania v súvislosti so zariaďovaním,\nprevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení alebo oplotenia, alebo iných\nzábran v rozsahu vyznačenom v tomto geometrickom pláne.\n13. Nakoľko skutočnosti uvádzané v žalobe správny súd nepresvedčili o tom, že žalobca ma pravdu a že\nžalobné námietky sú dôvodné, a naopak žalovaný vykonal uvedený záznam v súlade s ustanoveniami\n§ 31 a § 32 Leteckého zákona, tak dospel správny súd k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n\nIV.\nObsah kasačnej sťažnosti / stanoviská\nA)\n14. Ako kasačný súd uviedol v záhlaví proti napadnutému rozsudku sťažovateľ povinne zastúpený\nadvokátom v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť, v ktorej mal postupom podľa § 445 ods. 1 písm.\nc/ S.s.p., vrátane nutnosti zohľadniť hore uvedenú povinnosť podľa odseku 2, uviesť sťažnostné body,\nktoré sú podľa sťažovateľa nasledujúce:\nk § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.:\n- sťažovateľ už počas záznamového konania namietal, že v danom prípade neexistujú žiadne zákonné\ndôvody umožňujúce žalovanému zriaďovať či zapisovať akési vecné bremená,\no nemá právny ani vecný titul na zriadenie vecného bremena, nakoľko je súkromnou obchodnou\nspoločnosťou a nie štátnym orgánom,\n- žalovaný v konaní na Okresnom súde Poprad, č.k. 18Cb/93/2015 uviedol, že\no neužíval ani neužíva dotknutý pozemok,\no na dotknutom pozemku nepostavil žiadnu stavbu a\no samotné oplotenie na dotknutom pozemku nebolo vo vlastníctve žalobcu a bolo postavené\nspoločnosťou Scheidegger training institute Europe s.r.o.,\n- špeciálnym stavebným úradom pre stavby v územných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných\nzariadení je dopravný úrad,\no zriaďovanie oplotení za účelom zabránenia prístupu na neverejné plochy nie je v ustanovení § 31\nLeteckého zákona výslovne uvedené,\no oprávnenie na zriadenie vecného bremena podľa § 31 Leteckého zákona by pri budúcich stavbách\nvzniklo až na základe nadobudnutia právoplatnosti príslušného stavebného povolenia či iného povolenia\nna uskutočnenie stavby,\n- predmetnú stavbu možno povoliť len na základe záväzného stanoviska vydaného miestne príslušným\núradom,\no čo nebolo vykonané,\nk § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.:\n- správny súd nesprávne právne posúdil vplyv článku 20 ústavy v spojení s § 31 ako aj § 28 Leteckého\nzákona a § 120 Stavebného zákona, nakoľko\no dopravný úrad podľa § 29 ods. 3 Leteckého zákona v rozhodnutí o určení ochranných pásiem zakáže\nalebo obmedzí určité činnosti,\no vlastníci stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach majú určené podľa § 29 ods.\n4 Leteckého zákona osobitné povinnosti,\no sťažovateľ poukázal na dve možnosti vzniku vecných bremien ex lege\n§ zo zákona,\n§ nastúpením ďalšej skutočnosti (napríklad stavebným povolením predpokladaným v zákone),\no zriaďovanie oplotení za účelom zabránenia prístupu na neverejné plochy nie je v ustanovení § 31\nLeteckého zákona výslovne uvedené,\n- správny súd nezohľadnil právny stav, že\no Letecký zákon umožňuje vstupovať prevádzkovateľovi letiska k už vybudovaným leteckým pozemným\na k pozemným technickým zariadeniam a ich programovým prostriedkom,\n- vnútorný predpis L 14 určuje letiskám zriadiť oplotenie,\no zabrániť úmyselnému alebo neúmyselnému prístupu neoprávnených osôb na neverejné plochy letiska,\no oplotiť letisko bez príslušného povolenia, výkupu pozemkov, uzavretia nájomnej zmluvy, vyvlastnenia\nči zámeny hrubo narušuje vlastnícke právo,\no týmto došlo zo strany žalovaného k vyvlastneniu dotknutého pozemku „de facto“ a bez náhrady,\n- žalovaný vo výročnej správe za rok 2014 priznáva obmedzenie vlastníckych práv majiteľov pozemkov\nvystavením oplotenia,\no sú v nej badať náznaky nekorektnej správy, keďže z kúpne zmluvy k predmetným pozemkom boli\npodpísané až po vydaní výročnej správy,\n- územný obvod letiska sa a určuje už pri zriaďovaní letiska,\no a to aj grafickým vymedzením hranice územného obvodu letiska,\no t.j. musí byť vedomosť pri predmetných pozemkoch, o tom, či určitá parcela patrí do tohto obvodu,\nalebo nepatrí, ako aj o vlastníckych právach,\n- na výstavbu oplotenia (ako drobnej stavby) bolo potrebné vykonať riadne správne konanie\n\no vrátane uzavrieť nájomnú , kúpnu či zámennú zmluvu s vlastníkmi, vykonať malé pozemkové úpravy\na ako krajnú možnosť vyvlastnenie,\no inak vlastník ostáva naďalej formálne vlastníkom dotknutého pozemku, ale fakticky nemôže realizovať\ntradičné komponenty vlastníckeho práva,\n- v zmysle čl. 20 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v\nnevyhnutnej miere a vo verejnom záujme,\no tomu nasvedčuje početná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky alebo Najvyššieho súdu Českej republiky.\nPodľa § 448 S.s.p. v citovanom znení účastníkom konania o kasačnej sťažnosti je ten, kto podal kasačnú\nsťažnosť, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie.\nPodľa § 32 ods. 1 S.s.p. v citovanom znení účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 32 ods. 3 písm. a/ v citovanom znení ďalšími účastníkmi sú tí,\na) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, [.]...\n15. Záverom sťažovateľ navrhol procesný záver konania na kasačnom súdu v tom duchu, aby kasačný\nsúd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, poprípade aby kasačný\nsúd zrušil preskúmavané opatrenie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si\nsťažovateľ uplatnil právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania.\nB)\n16. V čase rozhodovania kasačného súdu o podanej kasačnej sťažnosti sa replika žalovaného v spise\nsprávneho súdu nenachádzala, čo potvrdzuje aj predkladacia správa Krajského súdu v Prešove z\n09.09.2019.\nC)\n17. Nakoľko kasačný súd nezistil, že by Krajský súd v Prešove zaslal vyjadrenie Letiska Poprad - Tatry\nz 08.08.2019 (č.l. 251) ako ďalšieho účastníka ku kasačnej sťažnosti, musel tento povinný procesný\núkon vykonať prípisom z 24.10.2019 sám. Z uvedeného vyjadrenia Letiska Poprad - Tatry vyplýva, že\nsťažnosť považuje za nedôvodnú.\n18. Ďalej Letisko Poprad - Tatry objasnilo, že nakoľko došlo k postaveniu oplotenia na nevysporiadaných\npozemkoch, tak v roku 2012 zaslalo všetkým vlastníkom, vrátane sťažovateľa, výzvu na uzavretie\ndohody a návrh kúpnej zmluvy, ku ktorej výzve väčšina vlastníkov pristúpila. V prípade vlastníkov,\nktorí pozemky dotknuté oplotením neodpredali, bolo im zaslané upovedomenie o podaní návrhu na\nzáznam so žiadosťou oznámenia čísla účtu, kde im budú zaslane finančné prostriedky za obmedzenie\nvlastníckych práv v zmysle hodnoty stanovenej v znaleckom posudku.\n19. Tiež Letisko Poprad - Tatry upozornilo, že je prevádzkovateľom letiska (v spise sa nachádza\nrozhodnutie Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2001 - č.l. 145), ktoré má charakter\nverejného medzinárodného letiska. Pozemky pod oplotením, na ktorých je zriadené vecné bremeno, sú\nsúčasťou ochranného pásma verejného letiska (viď ich vymedzenie v častiach II. a III. a najmä v časti\nVI. pod bodom 9 citovaného rozhodnutia Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2001 č.l. 154). Pri vykonaní obmedzenia vlastníckeho práva bola podľa ďalšieho účastníka splnená dôležitá\npodmienka jeho obmedzenia, a to ponuka poskytnutia finančnej náhrady dotknutým vlastníkom za\nobmedzenie vlastníckych práv v zmysle znaleckého posudku.\n20. Čo sa týka samotného oprávnenia Letiska Poprad - Tatry navrhnúť obmedzenie vlastníckeho práva\nsťažovateľa, ďalší účastník odkázal na obsah doktrinálneho výkladu ustanovenia § 31 zák. č. 143/1998\nZ.z. vypracovaného Univerzitou Mateja Bela, Právnická fakulta Banská Bystrica. To, že je oprávnenou\nosobou a má právo na vykonanie záznamu vecného bremena preukazuje Letisko Poprad - Tatry z titulu\npridelenej licencie na prevádzkovanie letiska na základe rozhodnutia Leteckého úradu v Bratislave č.\n05537/2013/RLET-004/08783 zo dňa 30.05.2013 a č. 07280/2014/RLET-004/14977 zo dňa 27.05.2014.\n21. Navyše Letisko Poprad - Tatry poukázalo na to, že sťažovateľ účelovo zúžil rozsah obmedzení\nuvedených v Návrhu na zápis vecného bremena. Totiž neuviedol, že súčasťou prevádzkovania letiska\n\nje aj prevádzkovanie leteckých pozemných zariadení a ich ochranných pasiem, ktoré zariadenia aj\npríkladmo uviedlo.\n22. Ďalej sa Letisko Poprad - Tatry vyjadril k argumentom sťažovateľa, že nemá právny ani vecný titul na\nzriadenie vecného bremena, nakoľko je súkromnou obchodnou spoločnosťou. K tomu uviedlo, že návrh\nmôže podľa § 35 Katastrálneho zákona podať buď vlastník nehnuteľnosti alebo iná oprávnená osoba.\n23. Ďalej Letisko Poprad - Tatry zaujalo negatívne stanovisko k vyjadreniu Ing. Spišiakovej zo dňa\n28.07.2017 (č.l. 138) o ktoré sa opiera žalobca vo svojej sťažnosti. Uviedlo, že ide o vyjadrenie štátneho\núradníka bez akýchkoľvek znalosti problematiky civilného letectva a bez právnického vzdelania, aj keď\nv postavení vedúceho odboru.\n24. Záverom Letisko Poprad - Tatry navrhlo, aby kasačný súd sťažovateľom podanú kasačnú sťažnosť\nzamietol ako nedôvodnú. Pre prípad úspechu si Letisko Poprad - Tatry uplatnilo náhradu trov konania.\n\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\nA) Všeobecné vymedzenie kasačnej právomoci\n25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd“) konajúci ako kasačný\nsúd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal\nprípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Následne kasačný\nsúd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne\n(§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť je v zmysle § 462 ods.\n1 S.s.p. dôvodná, a preto v súlade s kasačnou právomocou mu zverenou zákonodarcom rozhodol o\nzrušení napadnutého rozsudku a o vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Takto kasačný súd\nrozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne\nzverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 26. januára 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n26. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä\nčl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v\npreskúmavanej veci sťažovateľa), t.j. na zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges\nsunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si\npodľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti preskúmavanému\nrozhodnutiu či postupu správcu dane a následne proti napadnutému rozsudku. Preto kasačný súd nie\nje oprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.\n27. V uvedenej súvislosti musí kasačný súd tiež zdôrazniť, že právo na súdnu ochranu (čl. 46 a\nnasl. ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho\nvýkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzujúcim podmienkam (čl. 51 ods. 1 ústavy). To platí aj v\nprípade kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku (§ 438 ods. 1 S.s.p.), ktorý nie je\nmožné použiť „celoplošne“ na odstránenie nespokojnosti účastníka konania s akýmkoľvek rozhodnutím\nsprávneho súdu a ktorej aplikácia môže narušiť princíp právnej istoty strán, ktorých právna vec bola\nprávoplatne skončená (§ 145 S.s.p.).\n28. Pôvodná úprava súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov vrátanie inštitútu opravných\nprostriedkov sa od účinnosti Správneho súdneho poriadku podstatne zmenila s tým, že konanie o\nkasačnej sťažnosti má zabezpečiť tri rozdielne úlohy, a to rýchlu a efektívnu nápravu najpodstatnejších\nprocesných pochybení, objasnenie otázok zásadného právneho významu ako aj zjednocovanie\njudikatúry. Je potom na zvážení sťažovateľa vrátane zvýšeného významu úlohy kvalifikovane právneho\nkonania sťažovateľa (§ 5 ods. 5 v spojení s § 449 ods. 1 veta prvá S.s.p.), ktorú z uvedených úloh má\nním podaná kasačná sťažnosť v správnom súdnictve plniť.\n\n29. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm. a/ a\ncontrario § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.] jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s\nplnou zodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti [sťažnostný návrh podľa\n§ 445 ods. 1 písm. d/ S.s.p.] objasniť zákonným spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť opravného\nprostriedku, a náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§ 440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c/ S.s.p.].\nV dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad rozsah (§ 453 úvod S.s.p.), ktorý sťažovateľ\nvymedzil v kasačnej sťažnosti uplatneným dôvodom/ uplatnenými dôvodmi.\nB) K dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.: nepreskúmateľnosť\n30. Ako prvý dôvod kasačnej sťažnosti musí kasačný súd vyhodnotiť dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/\nS.s.p., t.j. vytýkaný nesprávny procesný postup, ktorým správny súd mal znemožniť účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, nakoľko tento dôvod je zásadnou prekážkou vykonania prieskumu podľa iného vyššie\nnamietaného dôvodu kasačnej sťažnosti. Uvedený dôvod kasačnej sťažnosti o nepreskúmateľnosti však\nv medziach sťažnostných bodov nepovažuje kasačný súd za naplnený a preto ho na základe nižšie\nuvedených právnych argumentov odmietol.\n31. Iba v súvislosti s častou kolíziou rozsahu sťažnostných bodov podporujúcich argumentáciu, a tiež aj u\nsťažovateľa v preskúmavanej veci, o uplatniteľnosti dôvodu podľa písmena f) s dôvodom podľa písmena\ng) - nesprávne právne posúdenie veci, musí kasačný súd na úvod zdôrazniť (rozsudok Najvyššieho\nsúdu zo dňa 28. júla 2020, sp.zn. 1Sžfk/23/2019), že nepreskúmateľné je také rozhodnutie správneho\nsúdu, ktoré ho neumožňuje spochybniť na základe dôvodu podľa písmena g/. To, že sa sťažovateľ v\npreskúmavanej veci pokúsil aj za pomoci dôvodu podľa písmena g/ spochybniť rozhodnutie správneho\nsúdu tým, že v ňom našiel prvky pre svoju argumentáciu o nesprávnom právnom posúdení veci, to iba\npotvrdzuje nedôvodnosť predloženého dôvodu podľa písmena f/.\n32. Kasačný súd vychádza z toho, že sťažovateľ označuje napadnutý rozsudok ako nedostatočne\nodôvodnený a nepreskúmateľný vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom a že tento postup správneho\nsúdu mu odňal právo na spravodlivý proces. S poukazom na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu\n(najmä rozsudok sp.zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa 21. januára 2020) kasačný súd zastáva naďalej názor,\nže sťažovateľom tvrdená nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko predstavuje neprijateľnú\nvýnimku z výkonu súdnej moci a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, musí\nbyť testovaná preukázaním absencie zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie\nsúdu. Samotná subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s formou, štruktúrou a obsahom odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku je v tomto prípade nepostačujúca.\n33. Prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“) je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď\ntento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre\nsúdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak\ndošlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003\nvo veci Ryabykh proti Rusku).\n34. Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä rozsudok ESĽP vo\nveci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)],\nt.j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania\nalebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho\nsúdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.\nII. ÚS 78/05 alebo sp.zn. II. ÚS 76/07).\n35. Podľa stanoviska č. R 2/2016 občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 3. decembra 2015, ktoré je v zmysle konzistentnej judikatúry aplikovateľné aj na podmienky\nSprávneho súdneho poriadku platí, že:\n\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho\nsúdneho poriadku.\nVýnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §\n237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“\n36. Kasačný súd po preskúmaní obsahu, štruktúry a logických nadväzností vyhodnotenia jednotlivých\nskutkových dôvodov v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správny súd postupoval v intenciách\nust. § 139 ods. 2 S.s.p., t.j. odôvodnenie napadnutého rozsudku umožňuje jeho preskúmateľnosť. Iba\npre úplnosť kasačný súd k forme a štruktúre odôvodnenia využitým správnym súdom konštatuje, že v\núvode napadnutého rozsudku (č. 1 napadnutého rozsudku) sa nachádza stručný opis preskúmavaného\nopatrenia. Nasleduje podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného (č. 2 až č.9\nnapadnutého rozsudku). Po všeobecnej časti odôvodnenia svojej právomoci a prehľade dotknutých\nprávnych ustanovení (č. 10 až 31 napadnutého rozsudku) už správny súd prezentoval posúdenie\npodstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov (č. 32 až č. 34 napadnutého rozsudku). V\npreskúmavanej veci je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa účastníci domáhali, čo navrhovali,\nz ktorých skutočností a dôkazov správny súd vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k\nprávnemu posúdeniu preskúmavaného rozhodnutia.\n37. Za procesnú vadu konania podľa § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. nemožno považovať to, že správny\nsúd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sťažovateľa. Preto je možné napadnutý rozsudok /\nnapadnuté uznesenie podrobiť prieskumu ohľadom navrhnutého dôvodu v zmysle písmena g).\nPodľa § 139 ods. 2 S.s.p. v citovanom znení v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný\npriebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie\nargumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na\nkonaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov,\nprípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán\nverejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nC) K dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. - nesprávne právne posúdenie:\n38. Sťažovateľ prostredníctvom ďalšieho dôvodu namieta, že správny súd nesprávne právne posúdil\npreskúmavanú vec, t.j. meritum sporu [kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.]. Uvedený\ndruhý dôvod kasačnej sťažnosti v medziach sťažnostných bodov považuje kasačný súd za naplnený a\npreto ho na základe nižšie uvedených právnych argumentov uznal ako relevantný.\n39. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad\nrozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžfk/10/2018 zo dňa 13. septembra 2019) na to, že s týmto\nkasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne a zákonným\nspôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie\n(písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci, v medziach a vo väzbe na takto\nzistený skutkový stav, bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (a\ncontrario písmeno h/ citovaného odseku 1).\n40. Vyššie uvedené sťažnostné body (viď bod č. 14 tohto rozsudku) vo všeobecnosti kasačný súd\nvyhodnotil ako námietku sťažovateľa proti nesprávnemu právnemu posúdeniu aktívnej procesnej\nlegitimácie Letiska Poprad - Tatry na podanie návrhu na zápis vecného bremena. Sťažovateľ už\nprostredníctvom žalobných bodov (napríklad bod č. 5 tohto rozsudku) a následne aj v kasačnej\nsťažnosti poukazoval v súvislosti s výstavbou oplotenia na jednotlivé ustanovenia Stavebného zákona a\nLeteckého zákona, pričom v súvislosti s touto argumentáciou poukazoval na vrchnostenské oprávnenia\nDopravného úradu.\n41. Na takto prezentované žalobné body správny súd stručne reagoval konštatovaním (viď č. 32 a č.\n34 napadnutého rozsudku), že\n„Ako vyplýva z obsahu záznamu vykonaného na LV č. 2518 zapísaného v časti C ako ťarchy, ktorým\nbolo zriadené vecné bremeno v zmysle § 31 zákona č. 143/1998 Zb. spočívajúce v povinnosti ... [na\ntomto mieste podľa kasačného súdu chýba ďalšie časť zdôvodnenia] Zo zapísaného Záznamu Z4289/15\n\nvecne bremeno bolo zapísané v súlade s príslušným ustanovením § 31 ods. 1, 2 zákona č. 143/1998\nZb., ktoré bolo vyššie správnym súdom citované. [.]...\n34. Správny súd po preskúmaní uvedeného záznamu vykonaného pod sp.zn. Z 4289/15 na základe\nvyznačeného Geometrického plánu č. 74/2015 na parcelách CKN p.č. 1907/15, EKN p.č. 4510 vykonané\npod položkou zmien 96/16 v zmysle § 31 zákona č. 143/1998 Zb. podľa názoru správneho súdu bolo\nvykonané v súlade s uvedeným ustanovením citovaného zákona spočívajúce vlastne v povinnosti\nvlastníkov nehnuteľností strpieť právo spoločnosti Letisko Poprad - Tatry a.s. zriaďovať oplotenia, aby\nsa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení\nvrátane ich ochranných pásiem, umiestňovania a prevádzkovania leteckých pozemných zariadení a ich\nochranných pásiem a vstupovania v súvislosti so zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou\nleteckých pozemných zariadení alebo oplotenia, alebo iných zábran v rozsahu vyznačenom v tomto\ngeometrickom pláne. Uvedený záznam bol teda vykonaný v súlade s ustanovením § 31 Leteckého\nzákona, ktorého vykonanie záznamu bolo vo verejnom záujme, tzn. že aj obmedzenia vlastníckeho práva\nobidvoch žalobcov bolo vykonané v súlade s ustanovením § 31 Leteckého zákona vo verejnom zaujme.“\n42. Pre kasačný súd z ustanovenia § 28 alebo § 34 v spojení s § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva,\nže oprávnenie žalovaného ako správneho orgánu na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností\nalebo vkladom alebo záznamom vzniká pri splnení tam ustanovených podmienok. Letisko Poprad - Tatry\nzvolilo postup podľa § 34 a nasl. ust. Katastrálneho zákona a ako navrhovateľ požiadalo o vykonanie\nzapísania vecného bremena záznamom na dotknutom pozemku.\n43. Z obsahu ustanovenia § 34 ods. 1 ako aj § 35 ods. 1 a § 36 Katastrálneho zákona vyplýva, že aj v\npreskúmavanej veci verejná alebo iná listina osvedčuje vznik vecného bremena. Uvedená verejná listina\nmusí najmä vychádzať zo zákonom vymedzeného rozsahu vecného bremena, či obsahovať rozhodnutie\nštátneho orgánu, štátom poverenej úradnej osoby alebo z iných relevantných skutočností. Úlohou\nžalovaného bolo posúdiť právnu dôvodnosť návrhom požadovaného záznamu v rozsahu predpísaných\nnáležitostí.\nPodľa § 35 ods. 1 Katastrálneho zákona v citovanom znení návrh na vykonanie záznamu sa musí podať\npísomne a musí obsahovať\na) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa,\nb) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,\nc) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti,\nd) označenie príloh.\nPodľa § 36 ods. 1 Katastrálneho zákona v citovanom znení okresný úrad posúdi, či je predložená verejná\nlistina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje\nnáležitosti podľa tohto zákona.\nPodľa § 36 ods. 2 Katastrálneho zákona v citovanom znení platí, že ak je verejná listina alebo iná listina\nspôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.\nPodľa § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na\nzáklade závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím\npríslušného orgánu alebo zo zákona.\n44. Ako už bolo vyššie uvedené (bod č. 41 tohto rozsudku), správny súd odôvodňoval súladnosť\nvykonania záznamu vecného bremena s § 31 Leteckého zákona tým, že toto vykonanie záznamu\nžalovaným bolo vo verejnom záujme. Takýto záver však nemá oporu vo vyššie citovaných ustanoveniach\nKatastrálneho zákona.\n45. Ako správne namietal sťažovateľ, vecné bremená vznikajú priamo zo zákona iba v prípadoch,\nv ktorých to osobitný právny predpis výslovne ustanovuje. V preskúmavanej veci je to nepochybne\nustanovenie § 31 ods. 2 Leteckého zákona, ktoré v prospech prevádzkovateľa verejného letiska, a\ntým aj Letisko Poprad - Tatry nepochybne je, ukladá povinnosť (bremeno) strpieť vstupovať po splnení\nzákonných podmienok aj na pozemky sťažovateľa. Avšak úmysel zriadiť také vecné bremeno z návrhu\nLetiska Poprad - Tatry nevyplýva.\n46. Naopak, z návrhu vyplýva, že Letisko Poprad - Tatry sa domáhalo zapísania vecného bremena\nv zmysle § 31 ods. 1 Leteckého zákona, ktorá však v tom čase nebolo zriadené. Vecné bremeno z\ntitulu obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme s oporou v zriadení alebo prevádzkovaní\n\nverejného letiska a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásiem môže vzniknúť iba\nkonštitutívnym rozhodnutím oprávneného orgánu.\n47. Správny súd nevenoval dostatočnú pozornosť rozlišovaniu pojmov zriadenie a zapísanie vecného\nbremena. Určitý návod na súdny prieskum pritom správny súd mohol nájsť napr. v podaní žalovaného\nzo dňa 28.07.2017 (č.l. 138), na ktorý sťažovateľ v konaní pred správnym súdom aj odkazoval.\n48. Kasačný súd tiež poukazuje na opakujúce sa tvrdenie Letiska Poprad - Tatry (napríklad čl. 12 Upovedomenie z 08.10.2015 o podaní návrhu na vykonanie záznamu vecného bremena,), že\n„V zmysle predpisu L 14 Navrhovanie a prevádzka letísk, Hlava 9, bod 9.10.2 musí byť na verejnom\nletisku pre leteckú dopravu zriadené oplotenie na znemožnenie prístupu veľkých zvierat, ktoré by mohli\nohroziť lietadlá na pohybovej ploche a bod 9.10.4 musí byť na verejnom letisku pre leteckú dopravu\nzriadené oplotenie, aby sa zabránilo úmyselnému alebo neúmyselnému prístupu neoprávnených osôb\nna neverejné plochy letiska.“\n49. Iba existencia takto sformulovanej povinnosti nezriaďuje vecné bremeno, ktorého zápisu sa Letisko\nPoprad - Tatry následne domáhalo. Hoci v tejto súvislosti ďalej Letisko Poprad - Tatry bez bližšieho\nobjasnenia citovalo v uvedenom podaní ust. § 108 v spojení s § 111 Stavebného zákona a ďalej aj § 128\nods. 2 Občianskeho zákonníka, tak úlohou správneho súdu (viď bod č. 7 tohto rozsudku) bolo posúdiť\nzákonnosť preskúmavaného opatrenia a postup správnych orgánov.\n50. Preto mal správny súd vyhodnotiť zriadenie vecného bremena spolu s otázkou, či vecné bremeno\nspojené s existenciou hore uvedenej povinnosti podľa predpisu L 14 malo byť zriadené na základe\nvrchnostenského oprávnenia štátnym orgánom postupom podľa čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.\nToto aj sťažovateľ naznačuje správnemu súdu už prostredníctvom svojho podania zo 14.10.2015 (č.l.\n19) ako aj v kasačnej sťažnosti, pričom konkrétne tu uvádza (č.l. 20), že\n„Predmetná obchodná spoločnosť nie je štátnym orgánom, ani iným zodpovedným orgánom, ktorý by\nmal právo zriadiť vecné bremeno na pozemky vo vlastníctve iných osôb, aj keby existoval zákonný\ndôvod na zriadenie vecného bremena.“\n51. Kasačný súd sa stotožňuje s vyše uvedeným názorom sťažovateľa a konštatuje že Letisko Poprad Tatry aj napriek tomu, že vo svojom návrhu uvádza tú skutočnosť, že má byť spoločnosťou s majetkovou\núčasťou štátu, nie je orgánom oprávneným na zriadenie vecného bremena a nemá aktívnu legitimáciu\nna podanie návrhu na vyhlásenie a zriadenie vecného bremena spôsobom, akým sa toho dožaduje u\npríslušného katastrálneho odboru.\n52. Navyše kasačný súd musí do pozornosti správneho súdu dať tú skutočnosť, že Letecký zákon, v\ntom čase platný, jednoznačne podmieňuje množstvo úkonov pri výstavbe letiska a zabezpečení letovej\nprevádzky existenciou rozhodnutí Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (§\n27 Leteckého zákona - Zriaďovanie letísk a leteckých pozemných zariadení), poprípade Dopravného\núradu (§ 28 - Špeciálny stavebný úrad či § 29 - Ochranné pásma). Nižšie kasačný súd iba cituje niektoré\nustanovenia Leteckého zákona dotknuté preskúmavanou vecou.\nPodľa § 27 ods. 1 Leteckého zákona v citovanom znení zriadiť civilné letisko, vykonať jeho podstatnú\nzmenu alebo ho zrušiť možno len so súhlasom ministerstva, ktoré rozhoduje po dohode s dotknutými\norgánmi štátnej správy a obcí. Ministerstvo v rozhodnutí určí účel, ktorému bude letisko slúžiť, ako aj\npodmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia\npred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Ministerstvo zároveň zabezpečí, aby s\nkonaním o udelenie súhlasu bolo spojené konanie podľa osobitných predpisov. 5)\nPodľa § 27 ods. 2 Leteckého zákona v citovanom znení zriadiť letecké pozemné zariadenie, vykonať\njeho podstatnú zmenu alebo ho zrušiť možno len so súhlasom Dopravného úradu. Dopravný úrad\nv rozhodnutí určí podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany\nživotného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Dopravný úrad zároveň\nzabezpečí, aby s konaním o udelenie súhlasu bolo spojené konanie podľa osobitných predpisov. 5)\nPodľa § 27 ods. 3 Leteckého zákona v citovanom znení stavby v územných obvodoch verejných letísk,\nktoré sú vo vlastníctve štátu, možno zriaďovať na prenajatých pozemkoch týchto letísk len so súhlasom\nministerstva.\nPodľa § 28 ods. 1 Leteckého zákona v citovanom znení špeciálnym stavebným úradom 6) pre stavby v\núzemných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných zariadení je Dopravný úrad.\n\nPodľa § 28 ods. 2 Leteckého zákona v citovanom znení Dopravný úrad je dotknutým orgánom štátnej\nsprávy v územnom konaní pri stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných\nzariadení.\nPodľa § 28 ods. 3 Leteckého zákona v citovanom znení pri stavbách v ochranných pásmach letísk a\nv ochranných pásmach leteckých pozemných zariadení, ako aj pri ďalších stavbách podľa § 30, ktoré\nmôžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, je Dopravný úrad dotknutým orgánom 6a) štátnej správy\npri prerokúvaní územných plánov a ich zmien a doplnkov a v územnom konaní. 6b)\nPodľa § 29 ods. 2 Leteckého zákona v citovanom znení ochranné pásma na návrh prevádzkovateľa\nletiska alebo leteckého pozemného zariadenia určuje rozhodnutím Dopravný úrad na základe\nzáväzného stanoviska stavebného úradu. 7) Určenie ochranných pásem je podmienkou na vydanie\npovolenia na prevádzku verejného letiska alebo leteckého pozemného zariadenia ( § 32 ods. 1).\nPodľa § 29 ods. 3 Leteckého zákona v citovanom znení Dopravný úrad v rozhodnutí o určení ochranných\npásem zakáže alebo obmedzí v ochranných pásmach najmä umiestňovať stavby alebo zariadenia,\nvysádzať porasty alebo ich nechať rásť nad určenú mieru a vykonávať činnosti, ktoré môžu ohroziť\nbezpečnosť leteckej prevádzky.\n53. Na základe uvedeného musel kasačný súd vyhodnotiť druhý dôvod kasačnej sťažnosti ako aj\nsamotnú kasačnú sťažnosť, že je dôvodná (§ 462 ods. 1 S.s.p.).\nVI.\n54. Kasačný súd vzhľadom na dôvod kasačnej sťažnosti uplatnený sťažovateľom uvádza, že napadnutý\nrozsudok nespĺňa zákonné požiadavky na formálne i obsahové náležitosti rozsudku požadované\nv zmysle § 139 S.s.p. Uvedený rozsudok správneho súdu nedostatočne vychádza zo zisteného\nskutkového stavu, ktorého právna subsumácia nebola riadne správnym súdom odôvodnená.\n55. Počas konania kasačný súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,\nresp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby\nvýkladu aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre\nktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok\nodkláňal.\n56. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nsťažnostných námietok, stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na argumentáciu ďalšieho\núčastníka, s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n57. Bude preto úlohou dotknutého orgánu verejnej správy, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie\nuvedených právnych názorov kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu\nv rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely súdneho prieskumu a na jeho základe rozhodol.\n58. Kasačný súd v preskúmavanej veci v súlade s ust. § 455 S.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo\nnezistil, že by nariadenie pojednávania by bolo potrebné.\n59. Nakoľko kasačný súd v konaní o kasačnej sťažnosti dospel k záveru o nutnosti zrušiť napadnutý\nrozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, potom krajský súd postupom podľa § 467 ods.\n3 S.s.p. rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\nPodľa § 467 ods. 3 S.s.p. v citovanom znení platí, že ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu\na vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}