{"guid": "a9204e76-b4aa-4627-9357-b278e7367eb3:f1808f01-b814-4666-a4ec-fdbc1fcd7e93", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8417207130.1", "spisova_znacka": "4Cdo/150/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/150/2021 z 30. 7. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2021, sp. zn. 4Cdo/150/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:8417207130.1", "identifikacne_cislo": "8417207130", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2021-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "nazov": "§ 161 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-45.odsek-4", "nazov": "§ 45 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-45.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-3", "nazov": "§ 214 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-45", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1808f01-b814-4666-a4ec-fdbc1fcd7e93", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8417207130.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8417207130.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8417207130.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/150/2021\n8417207130\n30. 07. 2021\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2021:8417207130.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ I. I., naposledy bývajúceho vo E. B., zariadenie\npre seniorov I. Ž., L..M.., P. XXX, 2/ I. K., bývajúcej v P. B. XXX, 3/ R. T., bývajúcej v G., A.. C. XX/XX,\n4/ G. K.É., bývajúceho v X. XXX, 5/ R. T., bývajúcej v G., A.. C. XX/XX, 6/ J. T., bývajúcej v G., A.. C.\nXX/XX, 7/ I. T., bývajúceho v G., A.. C. XX/XX, zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima,\ns.r.o., so sídlom v Starej Ľubovni, Okružná 1945/107, proti žalovaným 1/ KOOPERATIVA poisťovňa,\na.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej\nJUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, 2/ Slovenská\nautobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, so sídlom v Poprade, Wolkerova 466, IČO: 36 479\n560, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod\nsp. zn. 10 C 68/2017, o dovolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. mája 2020\nsp. zn. 2 Co 131/2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 20. mája 2020 sp. zn. 2 Co 131/2019 zrušuje a vec vracia tomuto\nsúdu na ďalšie konanie.\nDovolacie konanie voči žalobcovi 1/ zastavuje.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Kežmarok (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 10 C\n68/2017 - 154 z 21. augusta 2019 I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 10\n000,- eur, žalobkyni 2/ rade sumu 4 000,- eur, žalobkyni 3/ sumu 4 000,- eur, žalobcovi 4/ sumu 1\n000,- eur, žalobkyni 5/ sumu 1 000,- eur, žalobkyni 6/ sumu 1 000,- eur a žalobcovi 7/ sumu 1 000,eur s tým, že v rozsahu plnenia jedným zo žalovaných zaniká povinnosť druhého zo žalovaných, II.\nv prevyšujúcej časti žalobu zamietol, III. rozhodol, že žalobcovia 1/ až 7/ majú nárok na náhradu trov\nkonania proti žalovaným 1/ a 2/, každý v rozsahu 100 % zo sumy im prisúdenej, ktorú sú žalovaní\npovinní plniť spoločne a nerozdielne. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne článkami 1 ods. 2, 7 ods.\n5 a 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, ustanoveniami § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 4 ods.\n2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „ZoPZP“), ako aj s poukazmi na rozsudok Súdneho dvora EÚ\nvo veci Haasová C - 22/12 a vo veci Drozdovs C-277/12. Vecne popri rekapitulácii záverov relevantnej\njudikatúry, podľa ktorých súčasťou práva na súkromie je aj právo na rodinný život s tým, že podstatou\nrodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny\nzaložené na silných citových väzbách, v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že medzi stranami\nkonania nebolo sporné, že došlo k usmrteniu C. I., právnej predchodkyni žalobcov, pri dopravnej\nnehode spôsobenej vodičom prevádzkovateľa - žalovaného 2/, ktorý pre prípad zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, bol poistený u žalovanej 1/. Skonštatoval, že v\ndôsledku protiprávneho konania vodiča zamestnanca žalovaného 2/ došlo k zásahu do práva na ochranu\nsúkromia a rodinného života žalobcov 1/ až 7/ v dôsledku straty manželky, matky a starej matky, s\nktorou tvorili plnohodnotne fungujúcu rodinu, pričom následky tohto zásahu sú nenapraviteľné. Ďalej\n\nsa zaoberal najmä otázkou vecnej (tzv. pasívnej) legitimácie žalovaných 1/ a 2/ a s ňou súvisiacou\notázkou krytia náhrady nemajetkovej ujmy povinným poistením podľa zodpovednostného zákona a\nuzavrel, že pasívna legitimácia žalovanej 1/ je odôvodnená extenzívnym a eurokonformným výkladom\nustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP, ktorý vyložil tak, že poistenie zodpovednosti kryje aj nároky\npozostalých za náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pozostalí\nmôžu tieto nároky uplatniť priamo proti poisťovateľovi v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 ZoPZP. V\ntejto súvislosti upriamil pozornosť na publikovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n31. júla 2017 sp. zn. 6 M Cdo 1/2016 a pripomenul aj závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 11. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016, v zmysle ktorých je pojem „škoda“ použitý v\nZoPZP ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú\n(imateriálnu) ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, s cieľom maximálnej\nmožnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie. S odkazom na ustanovenie § 15 ods. 1\nZoPZP mal za to, že žalobcovia 1/ až 7/ majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy proti obom žalovaným\naj keď plnenie môžu dostať len raz. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie\nzdôraznil, že zákon v tomto smere nestanovuje žiadne medze, ide o voľnú úvahu súdu v súlade s\nprincípom spravodlivosti a je potrebné prihliadať na najrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému\nzásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel\nk záveru, že v prípade žalobcu 1/ ako manžela zomrelej bolo namieste priznať mu celú požadovanú\nsumu náhrady nemajetkovej ujmy 10 000,- eur, v prípade žalobkýň 2/ a 3/ len jej časť 4 000,- eur\nkaždej z nich. K žalobcom 4/ až 7/ uviedol, že hoci sa jedná o vnukov zomrelej, a nejedná sa tu o\nnajbližších, bezprostredných príbuzných v zmysle manžel-rodič-dieťa, aj im v danom prípade vznikol\nnárok na náhradu nemajetkovej ujmy, avšak za dôvodnú a preukázanú považoval iba sumu 1 000,- eur\npre každého z nich. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol\npodľa § 255 a nasl. C.s.p.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej 1/\nrozsudkom z 20. mája 2020 sp. zn. 2 Co 131/2019 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III.\npotvrdil a žalobcom 1/ až 7/ priznal vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %. Potvrdenie rozsudku prvoinštančného súdu odôvodnil jeho vecnou správnosťou, keď\nsúd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, jeho skutkové zistenia majú oporu vo\nvykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku č.\n160/2015 Z.z., ďalej len „C.s.p.“). Bol názoru, že ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka\nposkytujú právny základ nároku na náhradu imateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcom usmrtením ich\nblízkych osôb. V takom prípade je daná aktívna legitimácia tým subjektom, ktorým svedčí existencia\nkvalifikovaného vzťahu s nebohou poškodenou, nakoľko právo na súkromie je jedným zo základných\nosobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli aj ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka.\nSkonštatoval, že pokiaľ ide o žalovanú 1/ súd prvej inštancie správne uzavrel, že poisťovňa v spore o\nnáhradu nemajetkovej ujmy spočívajúcej v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej\nnehody, spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla, je vecne pasívnou legitimovanou stranou sporu.\nPri riešení nastolenej právnej otázky je potrebné vychádzať z rozsudku Súdneho dvora EÚ C - 22/12,\nv ktorom bol vyslovený záver, že príslušné ustanovenia smerníc (Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972,\nRady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 a Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990) o aproximácii právnych\npredpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorových vozidiel, sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkovou motorového vozidla, má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej\nblízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti\npoisteného za škodu (v zmysle hmotnej i nehmotnej ujmy) upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v\nspore vo veci samej. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. augusta 2016\nsp. zn. I. ÚS 474/2016, ktorý uviedol, že hoci Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený\nvykladať ustanovenia vnútroštátneho práva je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky,\ntak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky, prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho\nzákonníka umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu\nnemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorových vozidiel. Citoval viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (6 M Cdo 1/2016, 6\nCdo 143/2017, 6 Cdo 206/2017, resp. 8 Cdo 6/2018), ktoré vyhodnotil ako rozhodnutia predstavujúce\nustálenú prax v riešení otázky pasívnej legitimácie poisťovne v týchto sporoch a preto námietku\nžalovanej 1/ o absencii príčinnej súvislosti medzi žalobcami 1/ až 7/ a poistnou udalosťou posúdil ako\nneopodstatnenú, bez právneho významu. V časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy bol názoru, že\n\nrozhodnutie súdu prvej inštancie je adekvátne s tým, že okresný súd ju v závislosti od príbuzenského\nstupňa medzi žalobcami a ich právnou predchodkyňou priznal v diferencovanom rozsahu, ktorá vo\nvzťahu ku všetkým žalobcom so zreteľom na okolnosti prejednávanej veci je primeraná. O trovách\nodvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s tým,\nže odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.).\nNamietala, že krajský súd sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku venoval výlučne argumentácii\nohľadom existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/ a ignoroval jej námietku o absencii priamej\npríčinnej súvislosti a zákonnú výluku v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. h/ ZoPZP v spojení\nso zbierkovým rozhodnutím R 61/2008. Mala za to, že takýmto ignorovaním jej argumentácie došlo\n(v rozpore s požiadavkou podľa § 220 ods. 3 C.s.p.) k porušeniu práva na spravodlivý proces a k\nzjavnej arbitrárnosti predmetného rozhodnutia. Dovolateľka ďalej vo vzťahu k porušeniu jej procesného\npráva odvolacím súdom v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. zásadne namietala nesprávny procesný postup\nkrajského súdu, ktorý v rozpore s jej žiadosťou v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, jej napriek\nzneniu ustanovenia § 219 ods. 3 C.s.p. neoznámil elektronicky miesto a čas vyhlásenia rozsudku\nkrajského súdu. Navrhla, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a\nvec vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalobcovia 1/ až 7/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že súd prvej inštancie podrobným spôsobom\nodôvodnil svoje rozhodnutie vo veci samej podrobne citujúc ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších\nsúdnych autorít. K druhej námietke žalovanej 1/, vychádzajúc z ustanovenia § 385 C.s.p. o pojednávaní\nna odvolacom súde, zastávali názor, že aj keď strana môže požiadať, aby jej súd oznámil miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami, s vyhlásením rozsudku nie sú spojené\nžiadne procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhli, aby\ndovolací súd dovolanie zamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nC.s.p.\n7. Podľa § 420 písm. f/ C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\n9. Žalovaná 1/ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. okrem arbitrárnosti\na nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu namietala, že upovedomenie o čase a\nmieste verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom jej nebolo doručené elektronicky.\n10. V súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez\nnariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a\nna webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana\npožiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.\n\n11. Z obsahu spisu mal dovolací súd za preukázané, že žalovaná 1/ v odvolaní doručenom súdu 9.\nseptembra 2019 osobitne požiadala o upovedomenie elektronickými prostriedkami o mieste a čase\nverejného vyhlásenia rozsudku (č. l. 86). Zo spisu tiež vyplýva, že oznámenie o mieste a čase verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo dané na verejné vyhlásenie rozsudku\na vyvesené na úradnú tabuľu súdu 14. mája 2020, zvesené 21. mája 2020 a zverejnené na webovej\nstránke súdu 14. mája 2020. V spise však nie je žiaden záznam o tom, že by odvolací súd upovedomil\nprávneho zástupcu žalovanej 1/ na ním uvedenú elektronickú adresu (neupauer@neupauer.eu) o\nverejnom vyhlásení rozsudku v zmysle jeho žiadosti a podľa ustanovenia § 219 ods. 3 C.s.p. Uvedené\nnevyplýva ani z dispozície predsedníčky senátu na č. l. 107, že by dala pokyn upovedomiť právneho\nzástupcu žalovanej 1/ elektronickými prostriedkami tak, ako o to požiadal v podanom odvolaní.\n12. Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (sp. zn. 3 Cdo 179/2010, 3 Cdo 236/2010, 7 Cdo 38/2012)\npoukázal na ústavnoprávny a procesnoprávny rozmer verejného vyhlásenia rozsudku a uviedol, že\nak odvolací súd nerešpektuje predpoklady a zásady, za ktorých sa v súlade s právnym poriadkom\nverejne vyhlasuje rozsudok, odníma účastníkovi konania (strane) možnosť pred súdom konať v zmysle\nustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. V niektorých ďalších rozhodnutiach išiel s argumentáciou ďalej\na konkretizoval, že k vade tejto povahy dochádza tiež vtedy, keď odvolací súd v rozpore s ustanovením\n§ 214 ods. 3 O.s.p. o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku neupovedomí elektronickými\nprostriedkami účastníka, ktorý podľa § 45 ods. 4 O.s.p. požiadal o také doručovanie písomností (napr.\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 227/2013 a 7 Cdo 192/2013).\n13. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k\nprocesnej vade zmätočnosti uvedenej v § 237 ods. 1 O.s.p,, dovolaním napadnuté rozhodnutie treba\nzrušiť; najvyšší súd v týchto prípadoch zrušoval napadnuté rozhodnutia bez toho, aby sa zaoberal\nsprávnosťou v nich zaujatých právnych záverov (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 44/2015, 2\nCdo 111/2014, 3 Cdo 4/2012, 4 Cdo 263/2013, 5 Cdo 241/2013, 6 Cdo 591/2015, 7 Cdo 212/2014, 8\nCdo 137/2015).\n14. Vyššie uvedené právne závery, súladné so závermi obsiahnutými medziiným v rozhodnutí sp. zn. 3\nCdo 714/2015 (neskôr publikovanom ako judikát R 9/2016), zastáva dovolací súd aj v preskúmavanej\nveci a konštatuje, že postupom odvolacieho súdu, ktorý nedodržal procesný postup v zmysle § 219\nods. 3 C.s.p., došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Týmto nesprávnym procesným postupom\nznemožnil žalovanej 1/, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces a žalovaná 1/ opodstatnene namietala dovolací dôvod v zmysle\n§ 420 písm. f/ C.s.p.\n15. Ide o tak závažné pochybenie odvolacieho súdu nerešpektovaním ustanovenia § 219 ods. 3 C.s.p.,\nktoré znemožnilo žalovanej 1/ uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. Dovolanie žalovanej 1/ je\npreto prípustné a zároveň aj dôvodné. Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 v spojení s § 450 C.s.p.), pričom sa nezaoberal ďalšími\ndovolacími námietkami.\n16. Keďže žalobca 1/ (v zmysle úmrtného listu založeného v knihe úmrtí matričného úradu Poprad\nzväzok XX ročník XXXX strana XX por. č. XXX) dňa XX. V. XXXX v priebehu dovolacieho konania\nzomrel, táto skutočnosť mala za následok stratu jeho procesnej subjektivity ako jednej z procesných\npodmienok dovolacieho konania. V danom prípade sa domáhal žalobca 1/ ochrany osobnosti s nárokom\nna náhradu nemajetkovej ujmy. Právo na ochranu osobnosti je právo osobnej povahy, ktoré zaniká\nsmrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov (viď R 53/1996). Pretože v predmetnom konaní išlo\no také právo žalobcu 1/, ktoré je viazané výlučne na jeho osobu a smrťou neprechádza na právneho\nnástupcu, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky neostalo iné, než dovolacie konanie voči žalobcovi\n1/ zastaviť (§ 61, § 63 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 161 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 438 ods. 1 C.s.p.).\n17. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova o trovách pôvodného konania a o trovách\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}