{"guid": "19cfe268-04c6-4aca-8edb-1933f6e2b1b8:a3db662e-b31d-45cc-ae60-1a5e8ac2ba86", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8116201100.1", "spisova_znacka": "9Cdo/69/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/69/2020 z 27. 10. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2021, sp. zn. 9Cdo/69/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8116201100.1", "identifikacne_cislo": "8116201100", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2021-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "nazov": "§ 434 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-434"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-434", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3db662e-b31d-45cc-ae60-1a5e8ac2ba86", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8116201100.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8116201100.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8116201100.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/69/2020\n8116201100\n27. 10. 2021\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2021:8116201100.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej\na sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobcu C. Y., bytom v P., P. XX,\nzastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, so sídlom v Prešove, Jesenná 8, proti žalovanému\nSLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné\nnámestie 8, IČO: 36 022 047, Odštepný závod Košice, so sídlom v Košiciach, Ďumbierska 14, o vydanie\nbezdôvodného obohatenia, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20 C 14/2016, o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júla 2019 sp. zn. 4 Co 177/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) v poradí druhým rozsudkom\nz 19. septembra 2018 č. k. 20 C 14/2016 - 506 vo výroku I. konanie o zaplatenie 1 649,12 €\nzastavil. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 950,47 € spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 950,47 € od 05. mája 2016 do zaplatenia, do 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo výroku IV. uložil\nžalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 21,12%, o výške bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 451\nods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 145 ods.\n2, § 146 CSP. Súd konanie v časti o zaplatenie 1 649,12 € zastavil, nakoľko žalobca v tejto časti vzal\nžalobu späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil. Predmetom konania tak zostalo rozhodnúť o zaplatení\n8 366, 36 € s príslušenstvom. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o čiastočnej\ndôvodnosti žaloby. Žalobca sa podaním žaloby domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie\nnehnuteľností vo vlastníctve žalobcu žalovaným. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný parcely\nv žalovanom období užíval a že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval. Súd tak skúmal výšku\nbezdôvodného obohatenia. Súd po preskúmaní posudkov a nájomných zmlúv ustálil hodnotu nájmu na\n4,285 €/m2 za rok, keďže v tejto časti bola výška nájmu medzi stranami nesporná. Súd dospel k záveru,\nže vo zvyšnej časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Znalecký posudok vypracovaný Technickou\nuniverzitou v Košiciach súd považoval za neobjektívny, keďže vychádzal iba zo zmlúv predložených\nžalobcom. K uvedenému záveru dospel aj vo vzťahu k znaleckému posudku č. 7 vypracovaného znalcom\nIng. W. D., CSc. Uviedol, že o neobjektívnosti oboch znaleckých posudkov nepochybne svedčí aj to,\nže pri ich vypracovaní neboli znaleckému ústavu, resp. znalcovi predložené ani len nájomné zmluvy,\nktoré žalobca predložil súdu, a pri ktorých je výrazne nižšia hodnota nájmu ako pri nájomných zmluvách,\nktoré mal znalecký ústav/znalec k dispozícii. V prípade nájomných zmlúv predložených žalobcom súd\ndospel k záveru, že sa týkajú pozemkov, ktoré nemajú rovnaké vlastnosti ako pozemky, ktoré sú\npredmetom konania. Hodnota nájmu pri pozemkoch predložených žalobcom nezodpovedá hodnote\nnájmu za pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd navyše dodal, že žalobcovi bolo za obdobie\n\nod 06. marca 2013 do 04. februára 2014 právoplatne priznané bezdôvodné obohatenie za užívanie\nsporných nehnuteľností vo výške 1,24 €/m2 za rok a následne požiadal o uzatvorenie nájomných zmlúv\ns uvedenou výškou nájmu, a preto aj vzhľadom na uvedené sa súdu javila hodnota nájmu vo výške\n4,285 €/m2/rok ako primeraná. Súd tak žalobcovi priznal sumu 3 950,47 €. Súd zároveň žalovanému\nuložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 05. mája 2016 až\ndo zaplatenia. Vo zvyšku žalobcom uplatneného nároku žalobu zamietol. Súd zároveň dospel k záveru,\nže strany sporu majú vecnú legitimáciu v konaní. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle\n§ 255 ods. 2 CSP. Proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie žalobca (výroky III. a IV.) a žalovaný\n(výroky II., III. a IV.).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 30. júla 2019 sp. zn. 4 Co 177/2018\nvo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výrokoch II., III. a IV. ako vecne správny (§ 387\nods. 1 a 2 CSP). Vo výroku II. odvolanie žalovaného proti výroku III. odmietol. Vo výroku III. žiadnej zo\nstrán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej\ninštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vec právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu\nstotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Námietky žalovaného ohľadom nesprávne\nzistených skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku\nnepovažoval za dôvodné. Taktiež ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce sa arbitrárnosti\nodôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, námietky týkajúce sa nedostatku vysporiadania sa\ns nedostatkom vecnej legitimácie strán sporu. Za nedôvodné považoval aj námietky žalobcu proti\nzamietavému výroku. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, ako\naj správne vec právne posúdil. Vysporiadal sa so všetkými rozhodnými skutočnosťami a závermi,\nku ktorým dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania, jednotlivé listinné dôkazy, najmä\npredložené znalecké posudky, odborné vyjadrenia týkajúce sa stanovenia primeranej ceny nájmu,\nnáležite vyhodnotil. Správne vychádzal zo záveru znaleckého posudku vypracovaného Ing. Y. F., CSc.,\nktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu na základe porovnávacej metódy. Súd prvej inštancie správne\nvychádzal z nespornosti namietanej výšky v rozsahu 4,285 €/m2/rok stranami sporu, ako aj sa náležite\nvysporiadal s použitím porovnávacej metódy s tým, že stanovenú výšku ceny nájmu pri uplatňovanom\nnároku za bezdôvodné obohatenie považoval za primeranú, zohľadňujúcu všetky skutkové okolnosti\ndanej veci, umiestnenia vodných tokov, ako aj ich využitia. Súd prvej inštancie taktiež správne poukázal\naj na predchádzajúce právoplatné rozhodnutia, ktorými súd žalobcovi priznal bezdôvodné obohatenie\nza užívanie sporných nehnuteľností za obdobie od 06. marca 2013 do 04. februára 2014 vo výške\n1,24 €/m2/rok, s tým, že vzhľadom na túto skutočnosť je priznaná výška ceny nájmu primeraná a\nzodpovedajúca skutkovým okolnostiam danej veci. Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj námietku\nžalobcu vo vzťahu k nepriznanému ročného úroku z omeškania. Taktiež ako nedôvodné vyhodnotil\nnámietky strán sporu proti výroku o trovách konania. Odvolanie žalovaného proti výroku III. rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie odvolací súd odmietol, keďže ho podala neoprávnená osoba, pretože zamietavý\nvýrok nebol v neprospech žalovaného. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v\nspojení s § 255 ods. 2 a 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), a to proti\nprvému výroku v časti, v ktorej odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. (výrok o\nzamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti). Žalobca dovolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), a ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola riešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Poukázal, že v konaní pred súdom\npredložil dva súkromné znalecké posudky. Namietal záver súdov nižšej inštancie o neobjektívnosti týchto\nposudkov, a mal za to, že skrz aplikáciu zásady voľného hodnotenia dôkazov a primeranosti, takýto\nprávny záver nemôže obstáť, nakoľko aj zásada voľného hodnotenia dôkazov má svoje limity. V tejto\nsúvislosti poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 112, 113/2011, 2 Cdo 234/2008, 6\nSžo 150/2009, 8 Szd 1/2010. Odvolacím súdom (a súdom prvej inštancie) došlo k vážnemu pochybeniu\npri hodnotení žalobcom predložených súkromných znaleckých posudkov, keď súdy hodnotili ich odbornú\nstránku. Uvedené názory nemôžu vzhľadom na judikatúru najvyššieho súdu obstáť a predstavujú\nsvojvoľný a neodôvodnený odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Mal za to, že hodnotenie\ndôkazu znaleckým posudkom má spočívať iba v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené,\nči sú podložené obsahom nálezu znalca, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými\nbolo potrebné sa vysporiadať, a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického\nmyslenia (uznesenie pléna bývalého NS ČSR z 29. decembra 1980, Pls. 3/80). Znalecké posudky, ktoré\n\nžalobca v konaní predložil, považoval za hodnoverné a správne. Zároveň namietal, že odvolací súd\nnesprávne právne vec posúdil, pretože nevzal na zreteľ skutočnosti tvrdené žalobcom počas konania,\na to, že znalecký posudok TUKE mal súd posudzovať tak, ako keby išlo o znalecký posudok súdom\nustanoveného znalca (§ 209 CSP). Poukázal, že znalecký ústav má špecifické postavenie a v hierarchii\nznalcov má nepochybne osobitné postavenie - vyššie a odbornejšie ako znalec - fyzická osoba (por.\n4 Obo 210/2007). Namietal, že úvaha súdu o neobjektívnosti tohto posudku je právne nepodložená\na v rozpore so zákonom o znalcoch a judikatúrou najvyššieho súdu. Mal za to, že súd opätovne\nposúdil výšku nájomného voľnou úvahou, keď ju „akože“ podložil vykonaným dôkazom, znaleckým\nposudkom (ZP č. 1/2017), ktorý s predmetným konaním nesúvisí, nakoľko stanovuje všeobecnú hodnotu\nnájmu úplne inej nehnuteľností, ako tých, o ktorých sa za užívanie vedie predmetné konanie. S\npoukazom na princíp proporcionality uviedol, že žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil tvrdenia\nžalobcu o výške náhrady bezdôvodného obohatenia. Preto neobstojí záver súdov, že žalobca v konaní\nneuniesol dôkazné bremeno nad nespornú časť. Súd mal žalobcovi priznať celú požadovanú sumu.\nUzavrel, že odvolací súd tým, že nevychádzal so záverov súkromného znaleckého posudku TUKE\nvypracovaného znaleckým ústavom, ale vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Y. F.,\nCSc., vec nesprávne právne posúdil. Súd sa mal správne prikloniť k znaleckému posudku znaleckého\nústavu s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, a to rozhodnutie sp. zn. 4 Obo\n210/2007. Súd zároveň vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcom predložené znalecké posudky\nvyhodnotil ako neobjektívne, podľa názoru dovolateľa súd nemá oprávnenie hodnotiť odborné závery\nznaleckého posudku, a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax (uznesenia pléna bývalého NS\nČSR Pls. 3/80, uznesenia NS SR sp. zn. 2 Cdo 234/2008, 6 Sžo 150/2009, 8 Szd 1/2010, 4 Obo\n112,113/2011. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedol, že súdy vec\nnesprávne právne posúdili, keď vychádzali so záverov znaleckého posudku, ktorým bola ohodnotená\niná parcela, ako parcely, ktoré sú predmetom v prejednávanej veci. Takýto posudok mali súdy vyhlásiť\nza nepoužiteľný. Ako otázku, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, vymedzil otázku: „či\nv prípade rozhodovaní súdu o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov, na\nktorého výšku je potrebné znalecké dokazovanie, je potrebné, aby znalec ohodnotil konkrétny pozemok\n(ktorého užívanie je predmetom sporu), v konkrétnom žalovanom období, alebo je možné vychádzať zo\nznaleckého ohodnotenia iného pozemku (s predmetným konaním nesúvisiaceho)?“ Žiadal, aby dovolací\nsúd rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“), po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu - žalobca, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté,\nzastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3\nveta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to\nzákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a 421 ods. 1 CSP.\n7. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\n7. 1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím\ndôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku viazanosti dovolacieho\nsúdu dovolacím dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu\nnad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n\n8. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie\nodvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť splnené predpoklady prípustnosti\ndovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem\niného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným\nv ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 216/2017, 4 Cdo 64/2018, 6\nCdo 113/2017, 7 Cdo 95/2017 a 8 Cdo 95/2017, 9 Cdo 25/2020). K posúdeniu dôvodnosti dovolania\n(či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže\ndovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Aj právna úprava dovolacieho\nkonania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť\na dôvodnosť dovolania.\n9. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).\nMôže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej\nriešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Je potrebné však zdôrazniť, že\notázkou relevantnou podľa § 421\nods. 1 CSP môže byť výlučne iba tá právna otázka, ktorú odvolací\nsúd riešil a na jej vyriešení založil svoje rozhodnutie.\n9.1. Pokiaľ v dovolaní absentuje vyššie uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu\nsmerujúcu k doplneniu dovolania (1Cdo/150/2018, 2Cdo/185/2018, 3Cdo/74/2017, 4Cdo/235/2016,\n5Cdo/16/2017, 6Cdo/6/2018, 7Cdo/254/2018, 8Cdo/191/2018).\n9.2. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa ustálila na názore, podľa ktorého sama polemika s\nrozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu,\nči kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, ale významovo nezodpovedajú kritériám\nuvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2 CSP (m. m. 3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017,\n7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017, 9Cdo/8/2020).\n10. Dovolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie podaného dovolania z dôvodu právneho posúdenia\nveci (§ 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP), obsahovo a významovo nezodpovedá požiadavkám pre\nvymedzenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP, pretože dovolateľom nastolené otázky\nnemajú charakter právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n10.1. K dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolací súd uvádza, že\nžalobca náležitým spôsobom nevymedzil právnu otázku zásadného významu v súlade s ustanovením\n§ 432 až 435 CSP. V tejto súvislosti dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ dovolaním\nneformuloval právnu otázku, ktorú je potrebné riešiť. Namietal len spôsob dokazovania a hodnotenia\ndôkazov - nesprávneho vyhodnotenia žalobcom predložených znaleckých posudkov (na určenie výšky\nbezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov) súdom. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že\ndovolateľ namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov, čo však nespadá pod prípustnosť dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP a nenapĺňa ani ostatné dôvody prípustnosti dovolania.\n10.2. K dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolací súd uvádza,\nže žalobca ani v tejto časti náležitým spôsobom nevymedzil právnu otázku zásadného významu v\nsúlade s ustanovením § 432 až 435 CSP. Dovolateľom vymedzená otázka „či v prípade rozhodovaní\nsúdu o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov, na ktorého výšku je\npotrebné znalecké dokazovanie, je potrebné, aby znalec ohodnotil konkrétny pozemok (ktorého\nužívanie je predmetom sporu), v konkrétnom žalovanom období, alebo je možné vychádzať zo\nznaleckého ohodnotenia iného pozemku (s predmetným konaním nesúvisiaceho)?“, nie je právnou\notázkou zásadného právneho významu. Aj v tejto časti možno z obsahu dovolania vyvodiť, že dovolateľ\nnamietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov, čo však nespadá pod prípustnosť dovolania podľa § 421 ods.\n1 písm. b/ CSP a nenapĺňa ani ostatné dôvody prípustnosti dovolania. Navyše odvolací súd v rozhodnutí\nneposudzoval (svoje rozhodnutie nezaložil na záveroch), aký pozemok má byť v znaleckom posudku\nznalcom ohodnotený.\n10.3. Taktiež z obsahu (celého) dovolania možno vyvodiť, že dovolateľ v súvislosti s nesprávnym\nprávnym posúdením veci (§ 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP), namietal nesprávne stanovenie výšky\nbezdôvodného obohatenia žalovaného za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, pričom ani v tomto\nprípade sa nejedná o právnu otázku zásadného významu, ale ide o otázku skutkovú. Dovolací súd\nje viazaný skutkovým stavom zisteným súdmi nižších inštancií (§ 442 CSP), a preto dovolanie nie\n\nje prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ani prostriedkom určeným na prehodnotenie\nvykonaných dôkazov. Z tohto dôvodu preto dovolanie tiež nie je prípustné.\n11. Z uvedeného je zrejmé, že nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum, nakoľko obsah\ndovolania a vymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nemalo zákonom vyžadované\nnáležitosti. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti\ndovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne\nneprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej úpravy dovolania a\ndovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1\nCSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu ochranu\ntoho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n12. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateľa, týkajúca sa § 421 ods.\n1 CSP, je nedostatočná a nie je v podanom dovolaní vymedzená spôsobom zodpovedajúcim § 431 až §\n435 CSP. Uzavrel preto, že na podklade dovolania žalobcu nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací\nprieskum.\n13. Najvyšší súd na základe uvedeného, dovolanie žalobcu, ktorého dovolacie dôvody nie sú vymedzené\nspôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.\n14. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje\nveta druhá CSP).\n15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\n(§ 451 ods. 3", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Co/177/2018", "guid": "4c35c71b-d56a-4e6e-a388-6e76aefd3b8c:b19cb573-78eb-4752-8dfe-439d4d40b349", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}