{"guid": "c2e2b5e4-e324-4bb9-852b-a781af6e14ac:41a6ea95-d546-42ac-861f-2f341ef81c02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8115214030.1", "spisova_znacka": "1Obdo/98/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/98/2020 z 23. 6. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2021, sp. zn. 1Obdo/98/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8115214030.1", "identifikacne_cislo": "8115214030", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2021-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránitelné podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "nazov": "§ 161 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-96.odsek-1", "nazov": "§ 96 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-96.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-96.odsek-2", "nazov": "§ 96 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-96.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/2019/35/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/35/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/35-2019/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-96", "/SK/ZZ/2019/35#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41a6ea95-d546-42ac-861f-2f341ef81c02", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8115214030.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8115214030.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8115214030.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/98/2020\n8115214030\n23. 06. 2021\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2021:8115214030.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu THERMO LINE, s.r.o., so sídlom Hraničná 666/12,\nPoprad, IČO: 36 510 483, zastúpeného JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom so sídlom L. Svobodu\n2674/1, Poprad, IČO: 42 029 538, proti žalovanému Daňový úrad Prešov, so sídlom Hviezdoslavova\n7, Prešov, o určenie zániku daňovej pohľadávky, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v\nPrešove č. k. 7Cob/42/2020-135 zo 7. júla 2020, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 8Cb/242/2015-115 z 13.\nfebruára 2020 žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100%.\n1.1 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že\npohľadávka žalovaného vo výške 24.250,58 € zanikla doručením daňového exekučného príkazu č.\n717/340/57152/11/Hre-753 poddlžníkovi HF TATRY, s.r.o. a poddlžníkovi VIPEX, s.r.o. a od dátumu\ndoručenia exekučného príkazu sú vymáhané úroky nezákonné. Vykonaným dokazovaním súd prvej\ninštancie mal preukázané, že na základe daňovej exekučnej výzvy z 10. augusta 2011 bol žalobca\nvyzvaný na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 24.250,58 € v lehote 8 dní odo dňa jej doručenia s\ntým, že v prípade, ak daňový nedoplatok nebude zaplatený, žalovaný vykoná daňovú exekúciu vydaním\ndaňového exekučného príkazu na prikázanie inej peňažnej pohľadávky, ktorú mal žalobca v tom čase\nvoči VIPEX, s.r.o., Liptovský Mikuláš na základe vystavenej faktúry vo výške 7.745,93 €, splatnej dňa 8.\nfebruára 2011 a HF TATRY, s.r.o., Kežmarok na základe vystavenej faktúry č. 10096 vo výške 22.082,32\n€, splatnej dňa 6.12.2010. Zároveň žalovaný v zmysle § 83c ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj „zákon č. 511/1992\nZb.“) zakázal žalobcovi predmetné pohľadávky od poddlžníkov vymáhať.\n1.2 Dňa 31. augusta 2011 žalovaný vydal daňový exekučný príkaz, ktorým prikázal peňažné pohľadávky\nžalobcu voči HF TATRY, s.r.o. vo výške 22.082,32 € a daňový exekučný príkaz, ktorým prikázal peňažné\npohľadávky žalobcu voči VIPEX, s.r.o. vo výške 7.745,93 €. Žalobca vymáhal pohľadávku od 14. marca\n2011 od HF TATRY, s.r.o. a VIPEX, s.r.o. (ďalej aj „poddlžníci“) na základe predsporovej výzvy, na ktorú\npoddlžníci nereagovali a dlžnú sumu neuhradili.\n1.3 Podľa vedomosti žalobcu, žalovaný neurobil pre vymoženie pohľadávok od poddlžníkov nič, pričom\npoddlžníci, ktorí nesplnili peňažné záväzky žalovanému, stali sa dlžníkom správcu dane namiesto\n\nžalobcu, nakoľko na tú istú pohľadávku nemôžu v daňovom konaní existovať dvaja dlžníci. Na uvedenom\nprávnom závere žalobca založil aj svoju určovaciu žalobu podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“). Tento právny názor žalobcu súd prvej inštancie považoval za nesprávny s poukazom\nna to, že poddlžníci žalobcu, ktorí nesplnili peňažné záväzky žalovanému, sa nestali dlžníkmi správcu\ndane namiesto žalobcu, pretože sa stali dlžníkmi správcu dane popri žalobcovi, pričom správca dane si\nmôže voči nim vymáhať svoje daňové nedoplatky, ktoré má voči žalobcovi, a to ktorýmkoľvek spôsobom\nuvedeným v zákone č. 511/1992 Zb. Tento právny záver súdu jednoznačne vylučuje, aby sa žalobca\ns úspechom domáhal určenia, že pohľadávka žalovaného vo výške 24.250,58 € zanikla doručením\ndaňového exekučného príkazu poddlžníkom VIPEX, s.r.o. a HF TATRY, s.r.o. Z uvedeného dôvodu\nžalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“).\n2. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.\n7Cob/42/2020-135 zo 7. júla 2020, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.\nZároveň rozhodol o tom, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Daňovému úradu\nPrešov. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.\n2.1 Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania\na zistil, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani pre zmenu napadnutého rozsudku a rozsudok\nje potrebné zrušiť z dôvodu, že v predmetnom spore nebola splnená základná procesná podmienka, a\nto právomoc súdu na konanie a rozhodovanie.\n2.2 Odvolací súd uviedol, že daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového\nnedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie iných peňažných plnení uložených\nrozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa § 98 (§ 94 zákona č.\n563/2009 Z.z. - Daňový poriadok v znení platnom k 21.05.2015, teda ku dňu podania predmetnej žaloby\nna súde prvej inštancie). V predmetnom spore bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa domáhal\nurčenia zániku pohľadávky, ktorú vymáha žalovaný titulom nezaplatenej dane zo strany žalobcu, a to\nod doručenia vyššie citovaných exekučných príkazov poddlžníkom HF TATRY, s.r.o. a VIPEX, s.r.o. V\nspore je uplatňovaný nárok, ktorý nemá súkromnoprávnu povahu, pretože právny vzťah, ktorý sa v tomto\nspore rieši, je vzťahom verejnoprávnym, v ktorom na jednej strane vystupuje žalobca ako daňový dlžník\na na strane druhej vystupuje správca dane ako orgán verejnej správy (správy daní). Za týchto okolností\nsa uvedený právny vzťah riadi ustanoveniami správneho (administratívneho) práva. Ide o spor, ktorý\nnevznikol pri podnikateľskej činnosti dvoch podnikateľských subjektov, ale ide o vzťah verejnoprávny,\npričom so zreteľom na verejnoprávny charakter vzťahu súd prvej inštancie nemá právomoc konať vo\nveci, keďže nie je splnená základná podmienka konania, a to právomoc súdu.\n2.3 Podľa obsahu je predmetná žaloba v zmysle jej upresnenia vykonanej podaním žalobcu z 23.\nmarca 2016 návrhom na čiastočné zastavenie exekučného konania v zmysle § 96 ods. 1, 2 zákona č.\n563/2009 Z.z. - Daňový poriadok (ďalej aj „Daňový poriadok“), nakoľko žalobca spochybňuje účinnosť\nvydaných exekučných príkazov uvedených v žalobe v sume 24.250,58 €, a teda v uvedenom rozsahu\nnavrhuje zastavenie exekúcie. Formulácia žaloby ako žaloby na určenie neexistencie (čiastočného\nzániku práva žalovaného vo vzťahu k žalobcovi) nie je na mieste práve pre verejnoprávny charakter\nvzťahu medzi sporovými stranami a vyhovenie takto formulovanej žalobe by bolo zásahom do právomoci\niného štátneho orgánu.\n2.4 Pokiaľ sa má súd zaoberať rozhodnutiami orgánov štátnej správy a tieto preskúmavať, nemôže\ntak konať na úrovni súdu prvej inštancie (v oddelení zaoberajúcom sa obchodnoprávnymi spormi),\nnakoľko na preskúmanie právoplatných rozhodnutí orgánov štátnej správy (vrátane daňových úradov)\nje príslušný správny súd, ktorým v danom prípade je Krajský súd v Prešove (§ 10 Správneho súdneho\nporiadku). Žalobca by mohol dosiahnuť nápravu vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu daňového\norgánu (ako je to aj v prípade daňového exekučného príkazu, voči ktorému zákon nepripúšťa odvolanie)\nlen postupom podľa § 178 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), čo však žalobca nežiadal.\n\nV zásade totiž nespochybňuje pôvodnú správnosť vydaných daňových exekučných príkazov, ale jeho\ncieľom v spore je dosiahnuť, že pohľadávka, ktorá sa týmito daňovými exekučnými príkazmi vymáha,\nsa má znížiť o sumu 24.250,58 €. Preto z hľadiska obsahu a účelu žaloby je táto v skutočnosti návrhom\nna čiastočné zastavenie exekučného konania v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku.\n2.5 Za týchto okolností súd prvej inštancie nesprávne postupoval, pokiaľ vo veci konal a rozhodol,\npretože nemal splnenú základnú procesnú podmienku, a to právomoc súdu, na základe ktorej by mohol\nvo veci konať. Odvolací súd preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej\ninštancie a vec postúpil na konanie súčasnému správcovi dane žalobcu, t. j. Daňovému úradu v Prešove\nv zmysle § 391 ods. 1 CSP (§ 5 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe). Tento orgán štátnej\nsprávy, vykonávajúci svoju pôsobnosť v územnom obvode kraja, je orgánom príslušným na rozhodnutie\no nárokoch, ktoré uplatnil žalobca v tomto konaní.\n2.6 O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil\nzastavenie tohto konania z dôvodu podania žaloby na súd, ktorý nemá vo veci právomoc konať, a preto\nje povinný nahradiť trovy konania žalovanému.\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 421 ods.\n1 písm. b/ CSP s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci v otázke, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu doteraz nebola vyriešená, a to „či súdy Slovenskej republiky majú právomoc v\nobčianskom sporovom konaní podľa Civilného sporového poriadku rozhodovať o zániku alebo existencii\ndaňovej pohľadávky“. Dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo\n„dovolací súd“) v celom rozsahu zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie.\n3.1 Dovolateľ uviedol, že uznesenie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom postupe súdu a posúdení\nveci, pričom nesprávnosť spočíva v tom, že odvolací súd zastavil konanie pre nedostatok procesnej\npodmienky z dôvodu, že súd v civilnom sporovom konaní podľa CSP nemôže rozhodovať o vzťahu\ndaňový subjekt - správca dane. Súd prvej inštancie tiež vec nesprávne právne posúdil, keď zamietol\nžalobu z dôvodu, že správca dane môže vymáhať daňový nedoplatok súčasne od daňového subjektu\n(daňovníka) a aj od jeho dlžníka, teda poddlžníka správcu dane a na jednu daňovú pohľadávku\ntak existujú súčasne dvaja, resp. viacerí daňoví dlžníci. Táto otázka nebola riešená doteraz v praxi\ndovolacieho súdu, a preto je daný dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 432\nCSP. Podľa jeho názoru na jednu daňovú pohľadávku môže existovať len jeden dlžník a doručením\ndaňového exekučného príkazu na inú peňažnú pohľadávku daňového dlžníka sa dlžník daňového\ndlžníka (poddlžník správcu dane) stáva dlžníkom správcu dane namiesto pôvodného daňového dlžníka\ndo výšky exekvovanej pohľadávky a pôvodný daňový dlžník v tomto rozsahu prestáva byť daňovým\ndlžníkom správcu dane.\n3.2 Dovolateľ je toho názoru, že v danom prípade treba vykladať § 83 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb.\ntak, že poddlžník sa stáva výlučným dlžníkom správcu dane namiesto daňového dlžníka. Tento právny\nnázor je podporený aj systematickým výkladom za použitia § 73 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý\npojednáva o daňovej exekúcii v prípade ručiteľa daňového dlžníka a výslovne hovorí, že pri daňovej\nexekúcii na majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonávajú sa obe exekúcie súbežne. Ak teda\nzákonodarca pri ručiteľovi výslovne v zákone spomenul možnosť súbežného vykonávania exekúcie tak\nu daňového dlžníka, ako aj ručiteľa, možno z toho vyvodiť, že vo vzťahu daňový dlžník a poddlžník\nvoči správcovi dane nemal na mysli súbežné vykonávanie daňovej exekúcie, keďže v § 83c zákona č.\n511/1992 Zb. možnosť súbežného vymáhania daňového nedoplatku nikde nespomenul. Inými slovami,\npri ručiteľovi zákonodarca jednoznačne definoval možnosť vykonávať daňovú exekúciu a vymáhať dlh\nod oboch subjektov, t. j. ručiteľ sa stáva dlžníkom správcu dane popri daňovom dlžníkovi. Keďže v §\n83c zákona č. 511/1992 Zb. zákonodarca nikde nespomenul možnosť súbežného vymáhania daňového\nnedoplatku, systematickým výkladom (porovnaním znenia § 73 ods. 5 a § 83c zákona č. 511/1992 Zb.)\nje možné dospieť k záveru, že zákonodarca mal na mysli, že poddlžník sa stáva dlžníkom správcu\ndane namiesto dlžníka a v takomto prípade môže správca dane vymáhať dlh výlučne od poddlžníka.\nTento názor potvrdzuje aj znenie § 73 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý zakazuje vykonávať daňovú\n\nexekúciu voči viac ako jednému dlžníkovi. V danom prípade po doručení daňových exekučných príkazov\nsa dlžníkmi správcu dane namiesto dovolateľa stali poddlžníci HF TATRY, s.r.o. a VIPEX, s.r.o.\n3.3 Dovolateľ ďalej uviedol, že čo sa týka nedostatku procesnej podmienky z dôvodu verejno-právneho\nvzťahu žalobca - žalovaný, on sa nemá akým spôsobom domôcť svojej ochrany, nakoľko v daňovom\nexekučnom konaní neexistuje inštitút, ktorý by oprávňoval podať žalobu v rámci správneho súdnictva.\nŽalovaný totiž ako správca dane v exekučnom konaní vymáha daňovú pohľadávku, vrátane úroku z\nomeškania nezákonným spôsobom, avšak bez vydania konkrétneho rozhodnutia. Dovolateľ sa nemá\nakým spôsobom brániť faktickému výkonu daňovej exekúcie a jeho jedinou možnosťou je súdne\nrozhodnutie, ktorým sa určí, že konkrétna daňová pohľadávka zanikla.\n4. K dovolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje\nproti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.\n5.1 Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.\n5.2 Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či\nsú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n5.3 Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená.\n6. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP na\nvyriešenie právnej otázky, doteraz v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nevyriešenej, a to „či súdy\nSlovenskej republiky majú právomoc v občianskom sporovom konaní podľa Civilného sporového\nporiadku rozhodovať o zániku alebo existencii daňovej pohľadávky“.\n6.1 V posudzovanom prípade predmetom dovolacieho prieskumu je uznesenie Krajského súdu v\nPrešove ako súdu odvolacieho zo 7. júla 2020, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie\na konanie zastavil a zároveň rozhodol o tom, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená\nDaňovému úradu Prešov.\n6.2 Z výroku uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že sa nejedná o rozhodnutie odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, a teda procesná prípustnosť\ndovolania žalobcu v zmysle § 421 ods. 1 CSP nie je daná. Dovolanie žalobcu tak smeruje proti\nrozhodnutiu (uzneseniu) odvolacieho súdu, proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je\nprocesne prípustný. Z uvedeného dôvodu dovolací súd dovolanie žalobcu uplatnené podľa § 421 ods.\n1 písm. b/ CSP odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou\nsprávnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n\n7. Z obsahu dovolania zároveň vyplýva, že dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje aj z toho, že\nodvolací súd nesprávne procesne postupoval, keď zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie\nzastavil z dôvodu, že na prejednanie sporu medzi daňovým subjektom a správcom dane nie je daná\nprávomoc súdu. Naopak, podľa názoru dovolateľa rozhodnutie predmetného sporu patrí do právomoci\nsúdu. Dovolaciu námietku je tak možné podradiť pod tzv. vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP,\npodľa ustanovenia ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n7.1 Procesné podmienky v civilnom sporovom konaní treba považovať za predpoklady (existujúce tak\nna strane súdu, ako aj na strane strán sporu), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ\ncivilného sporového konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo\nveci samej a súd ich skúma počas celého konania (§ 161 ods. 1 CSP). Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru,\nže v konaní ide o taký nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 161 ods. 2 CSP). Medzi\nprocesné podmienky o. i. nepochybne patrí právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť. Do právomoci\nsúdov v civilnom sporovom konaní patrí prejednávať a rozhodovať súkromnoprávne spory, pokiaľ ich\npodľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§ 3 CSP). Iné spory a veci prejednávajú a\nrozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon (§ 4 CSP). Posudzovanie právomoci súdu na rozhodovanie o\nuplatnenom nároku závisí od obsahu (materiálno-právneho aspektu) daného právneho vzťahu, a nie od\nokolností, či právny predpis upravujúci tento vzťah je súčasťou toho-ktorého súkromnoprávneho odvetvia\npráva (tzv. formálny aspekt).\n7.2 V posudzovanom prípade sa nejedná o súkromnoprávny spor, ale o spor verejnoprávny medzi\nžalobcom - daňovníkom a žalovaným - správcom dane. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia správne\nkonštatoval, že daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku\nuloženého správnym rozhodnutím. Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho\nzastavenia len sčasti alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie\ndaňového nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne (§ 96 ods. 2\nzákona č. 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok). V predmetnom spore sa žalobca domáha určenia zániku\npohľadávky, ktorú vymáha žalovaný správca dane titulom nezaplatenej dane zo strany žalobcu, a to\nod doručenia exekučných príkazov poddlžníkom HF TATRY, s.r.o. a VIPEX, s.r.o., teda predmetom\nje právny vzťah, v ktorom na jednej strane vystupuje žalobca ako daňový dlžník a na strane druhej\nsprávca dane ako orgán verejnej správy a jedná sa preto o vzťah, ktorý má verejnoprávny charakter. S\nodvolacím súdom je možné tiež súhlasiť v tom, že predmetná žaloba je návrhom na čiastočné zastavenie\nexekučného konania v zmysle § 96 ods. 1, 2 Daňového poriadku, nakoľko žalobca spochybňuje vydané\nexekučné príkazy v sume 24.250,58 € a navrhuje zníženie jeho daňového nedoplatku o túto sumu.\n7.3 Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď o žalobe rozhodol rozsudkom z 13. februára 2020,\npretože na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci nebola splnená procesná podmienka konania, a\nto právomoc súdu. Naopak, odvolací súd postupoval správne, keď dovolaním napadnutým uznesením\nzo 7. júla 2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, konanie zastavil a vec postúpil Daňovému úradu\nPrešov, t. j. orgánu, do ktorého právomoci vec patrí (§ 389 ods. 1 písm. a/, § 391 ods. 1 CSP v spojení s\n§ 5 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe). Postupom odvolacieho súdu (zrušením rozsudku\nsúdu prvej inštancie, zastavením konania a postúpením veci Daňovému úradu Prešov) nedošlo k vade\nzmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalobcu\nna spravodlivý proces. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu uvedeného v odseku 6.2 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP, keďže\ndovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je procesne prípustné.\n8. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol proti žalobcovi nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu\nspisu žalovanému v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim\nprocesnú ekonómiu, žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania (k uvedenému porovnaj\nuznesenie NS SR z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a\nrozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018).\n\n9. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}