{"guid": "214fbb68-6663-4d0c-bea6-fcbd1794751a:19086602-88ca-4ef4-9839-169233ab16b1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8019200844.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/3/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/3/2021 z 21. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2021, sp. zn. 7Sžsk/3/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:8019200844.1", "identifikacne_cislo": "8019200844", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "nazov": "§ 462 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-65.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 65 ods. 5 písm. a) zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-65.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-61", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-65", "/SK/ZZ/2009/987#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19086602-88ca-4ef4-9839-169233ab16b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200844.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200844.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200844.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/3/2021\n8019200844\n21. 04. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:8019200844.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nK.. U. R., narodený XX. Y. XXXX, bytom v Q., H. Č.. XXXX/X, právne zast.: JUDr. Kristínou Tomkovou,\nadvokátkou so sídlom v Udavskom č. 391, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v\nBratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 07. októbra\n2019, Číslo: 64617-2/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nz 25. septembra 2020, č.k. 2Sa/30/2019-56, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. septembra 2020, č.k.\n2Sa/30/2019-56 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej zo 07. októbra 2019, Číslo: 64617-2/2019-BA z\nr u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobca m á n á r o k na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanej\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom\nz 25. septembra\n2020, č.k. 2Sa/30/2019-56, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej zo 07. októbra 2019, Číslo: 64617-2/2019-BA, ktorým táto postupom podľa § 218\nods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003\nZ.z.“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z\n29. júla 2019, Číslo: 6392/2019-HE-DvN, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku\nv nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa článku 61 Nariadenia (ES)\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 (ďalej len „Základné nariadenie“).\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal\n.\nv intenciách\n§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., článku 61 ods. 1,2, článku 65 ods. 2 a 5 písm. a/ Základného\nnariadenia, článku 11 ods. 1,2 Nariadenia Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 987/2009\nzo 16. septembra 2009 (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“)\na postupom v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach\nza primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a\ndospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n\n3. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že žalobca si predpokladané väzby so Slovenskou\nrepublikou na základe kritérií v zmysle článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia nezachoval, keď v\nrozhodnom období mal centrum záujmov vo Veľkej Británii. Zistenie skutkového stavu žalovanou, ako aj\nprvostupňovým správnym orgánom bolo dostačujúce na riadne právne posúdenie veci, na ktorý zistený\nskutkový stav žalovaná správne aplikovala príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného\nrozhodnutia žalovanej, ktoré bolo dostatočne odôvodnené. Žalovaná v dostatočnom rozsahu posúdila\nkritériá v zmysle článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ktoré dôsledne vyhodnotila\na\ndostatočným a zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnila. V danom prípade došlo správne\nk\nurčeniu bydliska dotknutej osoby podľa článku 11 Vykonávacieho nariadenia na území Veľkej Británie,\npretože súčasťou skúmania „miesta bydliska“ žalovanou nebolo len preukázanie skutočností, ktoré by\nsvedčili o nezachovaní bydliska na území Slovenskej republiky, ale zároveň aj zisťovanie reálnych\npodmienok existencie bývania v mieste výkonu zamestnania žalobcu. Zdôraznil, že žalobca nevyvrátil\nžiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený v správnom konaní a\nnič nové neuviedol\ndo zápisnice spísanej správnym orgánom dňa 16. septembra 2019\npred prvostupňovým správnym orgánom. Žalovaná v danej veci postupovala v intenciách relevantných\nprávnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážila dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých\nnáležitým spôsobom zistila skutkový stav pre riadne posúdenie veci a aplikáciou relevantných zákonných\nustanovení zo zistených skutkových okolností vyvodila správny právny záver, a preto nepochybila,\nkeď odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 29. júla 2019 o\nnepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti potvrdila.\n4. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n5. O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n6. Žalobca rozsudok krajského súdu napadol v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou.\n7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým,\nže nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n(§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a\ntiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n8. S poukazom na článok 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia a kritériá v ňom obsiahnuté uviedol, že\ntak súd, ako aj žalovaná sa nezaoberali dĺžkou a trvaním prítomnosti na území Slovenskej republiky,\nzaoberali sa iba dĺžkou pobytu vo Veľkej Británii (apríl 2008 až jún 2019). Uviedol, že má 61 rokov a s\nvýnimkou rokov, ktoré žil vo Veľkej Británii, žil\nna území Slovenskej republiky. K ďalšiemu kritériu, k\ncelkovej situácii týkajúcej sa žalobcu, uviedol, že zo Slovenska odišiel ako nezamestnaný a nepoberal\nani dávku v nezamestnanosti, cieľom bolo sa jazykovo zdokonaliť a po návrate sa uplatniť na trhu práce.\nPo odchode\ndo zahraničia na území Slovenskej republiky zanechal celú rodinu, deti, vnúčatá,\nbyt, auto. Počas celej doby pobytu v zahraničí vlastnil 3-izbový byt, za ktorý po celú dobu platil nájom\n(?) a dane - z nehnuteľnosti a tiež za odpad. Zároveň v roku 2016 kúpil stavebný pozemok a začal\nstavať rodinný dom s tým, že aj za tento pozemok platil všetky dane a poplatky. Bankové účty má v\ndvoch slovenských bankách. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09.\napríla 2014, sp. zn. 10Sžso/36/2013. Ďalej poukázal na to,\nže judikatúra, na ktorú odkazoval\nkrajský súd je skutkovo odlišná od prejednávaného prípadu, nakoľko v tomto prípade by mal žalobca po\nzohľadnení dôb poistenia nárok na dávku nezamestnanosti. Podľa názoru súdu žalobca nemá dostávať\nžiadne dávky, nakoľko nepracoval na území Slovenskej republiky, ktorá je súčasťou Európskej únie, hoci\ndosiahol potrebnú dobu poistenia v zmysle nariadenia. Dodal, že krajský súd vôbec nevzal v úvahu tú\nskutočnosť, že žalobca bol v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti poistený\nna\núzemí Slovenskej republiky. V tomto smere tiež namietal nedostatočné zdôvodnenie rozsudku krajského\nsúdu.\n9. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.\nIII.\n\n10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo 16. decembra 2020.\n11. Námietku žalobcu, že žalovaná neskúmala dĺžku pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky\npred odchodom do iného členského štátu považovala za nedôvodnú, keďže vo všetkých obdobných\nprípadoch účastníci konania odchádzajú do zahraničia ako plnoleté osoby, čo znamená, že pred\nodchodom do zahraničia sa minimálne 18 rokov zdržiavali na území Slovenska. Takýto právny\nzáver by odporoval koordinačným predpisom a účelu Základného a Vykonávacieho nariadenia. Pri\nposudzovaní bydliska je najrelevantnejšou skutočnosťou, kde sa osoba zdržiavala v období pred\nzaradením\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca sa pred zaradením do tejto\nevidencie zdržiaval viac ako 11 rokov na území Spojeného kráľovstva, kde vykonával zárobkovú činnosť,\nplatil odvody, dane a žil spoločne so svojou manželkou. Uvedený dlhodobý pobyt v zahraničí spoločne\ns ďalšími skutočnosťami bez pochybností preukazujú väzby žalobcu\nna území Spojeného\nkráľovstva. K ďalším dôvodom, na základe ktorých žalobca preukazoval zachovanie centra záujmov\nna území Slovenskej republiky žalovaná uviedla, že v prípade rodičov a plnoletých detí je prirodzené\nosamostatnenie sa od týchto detí od rodičov a vytvorenie si vlastných samostatných domácností.\nŽalobca sa dlhodobo zdržiaval s manželkou v zahraničí, kde si vytvorili samostatnú domácnosť a zatiaľ\nsi ich plnoleté deti vytvorili samostatné domácnosti na Slovensku. Vzhľadom na dlhodobú prítomnosť\nžalobcu v Spojenom kráľovstve spolu s najbližšou osobou - manželkou, rodinná situácia žalobcu svedčí\no vytvorení väzieb na území Spojeného kráľovstva. K vlastníctvu nehnuteľnosti\n(3-izbového bytu)\na tiež pozemku žalobcom uviedla pasívne vlastníctvo nehnuteľností\nna Slovensku (ktoré neboli\nžalobcom reálne využívané na bývanie počas jeho pobytu\nv zahraničí) nemôže byť akceptované\nako najrozhodujúcejšia skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností preukazujúca zachovanie bydliska\ndotknutej osoby na Slovensku. Túto skutočnosť nie je možné vyhodnotiť ako jednoznačný prejav vôle\nsmerujúci k zabezpečeniu bytovej situácie dotknutej osoby na Slovensku, a to najmä z dôvodu, že nie\nje možné preukázať, či nadobudnutie nehnuteľnosti nebolo vykonané z iných, napríklad investičných\ndôvodov (prenájom, prípadne za výhodných podmienok jej neskorší predaj).\n12. Ďalej uviedla, že žiadne ustanovenie Základného nariadenia ani Vykonávacieho nariadenia\nnezakotvuje právo osôb pracujúcich v členskom štáte Európskej únie uplatniť\nsi nároky na\nsociálne zabezpečenie v ktoromkoľvek inom členskom štáte a požadovať bezpodmienečné zohľadnenie\ndôb poistenia v nezamestnanosti. Ani nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom období dosiahli\ndobu poistenia len na území Slovenskej republiky nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie,\nv ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti v tom zmysle, že ak si o dávku v nezamestnanosti\npožiadajú v inom členskom štáte, doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá v Slovenskej republike\nim nebude automaticky zohľadnená ako doba poistenia dosiahnutá na území dotknutého členského\nštátu (a to ani v prípade, ak sa na území Slovenska nechcú zdržiavať a majú záujem uchádzať sa o\nprácu v inom členskom štáte). Takúto dobu by dotknutý členský štát zohľadnil len v prípade existencie\npevných väzieb (bydliska) predmetnej osoby na jeho území. Poukázala tiež na rozsudky Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017,\nsp. zn. 10Sžsk/5/2016, z 30. januára 2018, sp. zn.\n1Sžso/26/2016 a z 27. novembra 2018,\nsp. zn. 1Sžsk/38/2017 podporujúce ňou tvrdené závery.\nK námietke žalobcu, že má a mal trvalý pobyt na území Slovenska žalovaná uviedla, že trvalý pobyt\nnie je pri posudzovaní jeho bydliska počas pobytu v Spojenom kráľovstve relevantný. Pojem bydlisko\nnemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt, keďže bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach\nako miesto, kde sa osoba zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase.\nDodala, že vo veciach nároku na dávku v nezamestnanosti je skúmanie miesta bydliska nevyhnutné v\nprípadoch, keď žiadateľ o dávku nedosiahol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie doby poistenia podľa právnych predpisov členského štátu, podľa ktorých si nárok na túto\ndávku uplatňuje. K námietke žalobcu, že tento bol v čase podania príslušnej žiadosti o dávku poistený\nna území Slovenska, uviedla, že v súlade s článkom 65 ods. 2 Základného nariadenia preukázanie\nzachovania bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí\nsa hodnotí najmä počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.\nSkutočnosť, že od dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie\nna území Slovenska\nje žalobca zdravotne poistený na Slovensku, je pri posudzovaní jeho bydliska úplne irelevantná. V\nprípade akceptovania tejto námietky, by bydlisko vo všetkých obdobných prípadoch nebolo potrebné\nskúmať, pretože všetci žiadatelia o dávku sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie a z toho titulu sú\naj zdravotne poistení na Slovensku. Ustanovenia Základného a Vykonávacieho nariadenia by tak boli\nbezpredmetné.\n\n13. Uzavrela, že žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím plne\nrešpektuje princíp právnej istoty, bolo riadne posúdené miesto jeho bydliska v súlade s článkom 11 ods.\n1 Vykonávacieho nariadenia s tým, že zo všetkých skutočností je zrejmé, že v prípade žalobcu sa jedná\no jednoznačný prípad nezachovania bydliska na Slovensku.\n14. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n15. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 19. decembra\n2020.\nV.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný\n(§ 11 písm.\ng/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu\nje dôvodná.\n17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany\nna správnom súde.\n19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú\nna základe\nžalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako\nnedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 07.\noktóbra 2019, Číslo: 64617-2/2019-BA, ktorým táto postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ.z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 29.\njúla 2019, Číslo: 6392/2019-HE-DvN, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku v\nnezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa článku 61 Základného nariadenia.\n23. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou\nzmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej\nzmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné\nakty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nPrevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením\nvlády podľa čl. 120 ods. 2.\n24. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament\na Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia,\nktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody,\nktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu\nna to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým\nosobám zabezpečia:\n\na/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania\na trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky;\nb/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.\n25. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, \"bydlisko\" znamená miesto, kde osoba zvyčajne\nbýva.\n26. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, \"pobyt\" znamená prechodné bydlisko.\n27. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne\npredpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky\nv nezamestnanosti.\n28. Podľa článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky\ndosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu\nzohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré\nuplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,\nvtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov\niného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli\ndosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\n29. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených\nv článku 65\nods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne\nukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\n30. Podľa článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej\nposlednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v\nčlenskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko\nv tomto štáte, alebo sa\nvráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti\nv členskom štáte bydliska. Bez\ntoho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u\nslužieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec\nalebo samostatne zárobkovo činná osoba.\n31. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a\ndruhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa\nna ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.\n32. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo\nviacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú\nsa uplatňuje základné\nnariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe\ncelkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich\ns príslušnými skutočnosťami,\nktoré môžu obsahovať:\na/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;\nb/ situáciu dotknutej osoby vrátane:\ni/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto\nčinnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;\nii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb;\niii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;\niv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov;\nv/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;\nvi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.\n\n33. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z\npríslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,\nna určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako\nvyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.\n34. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na dávku\nv\nnezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.\n35. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal\npreukázané, že\n- žalobca na predpísanom tlačive dňa 19. júna 2019 požiadal o dávku\nv\nnezamestnanosti\n[z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 06. júna 2019 zaradený do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie; od 30. apríla 2012 do 05. júna 2019 bol zamestnaný v Spojenom kráľovstve; denne alebo\naspoň raz za týždeň sa nevracal do miesta bydliska; nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom\nštáte si neuplatnil],\n- prvostupňový správny orgán rozhodnutím vydaným dňa 29. júla 2019, pod číslom 6392/2019-HE-DvN\nžiadosti žalobcu o príslušnú dávku nevyhovel\n[dôvod, pre ktorý prvostupňový správny orgán predmetnej žiadosti nevyhovel spočíval v tom, že z\nvykonaného dokazovania mal preukázané, že celková dĺžka pobytu žalobcu mimo územia Slovenskej\nrepubliky v Spojenom kráľovstve bola viac ako 11 rokov, vrátane stability zamestnania na území\nSpojeného kráľovstva, orientácia na britský trh práce, plnenie si daňových a odvodových povinností na\núzemí Spojeného kráľovstva, spoločný pobyt s manželkou, v porovnaní so skutočnosťami, ktoré žalobca\nuviedol (návraty na územie Slovenskej republiky, vlastníctvo nehnuteľností) nasvedčujú v danom období\nbližší vzťah k Spojenému kráľovstvu; existencia stabilného zamestnania ako aj celková prítomnosť\nna území iného členského štátu Európskej únie sú primárnym kritériom pre určenie bydliska a centra\nzáujmov],\n- na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán tu preskúmavaným\nrozhodnutím odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie\nzo 07. októbra 2019\n[žalovaná sa plne stotožnila so závermi, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán a aj s ohľadom na\ndĺžku prítomnosti žalobcu na území členského štátu Európskej únie a situáciu žalobcu (stabilná pracovná\nsituácia, orientácia na britský trh, prítomnosť manželky vo Veľkej Británii, plnenie daňových povinností\nvo Veľkej Británii) jednoznačne preukazujú, že žalobca si bydlisko na území Slovenskej republiky počas\nvýkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie nezachoval].\n36. Po preskúmaní rozsudku krajského súdu v kontexte na skutočnosti, ktoré možno v predmetnej veci\npovažovať za sporné, najvyšší súd dospel k záveru, že je dôvod na zmenu rozhodnutia krajského súdu\na zrušenie a vrátenie veci žalovanej.\n37. Na úvod, najvyšší súd poukazuje na to, že podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61\nods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských\nprávnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov\no zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že\nžalobca takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením\ndo evidencie uchádzačov\no zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia\nzískané vo Veľkej Británii môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, ktoré\npredstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v\nsúlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas\njeho poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval\nbydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom\nsa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt\npodľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia\npojem „bydlisko“ v zmysle tohto nariadenia znamená zvyčajné bydlisko, t.j. miesto, kde majú dotknuté\nosoby zvyčajné bydlisko a na účely tohto nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1\npísm. j/ v spojení s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle\nautonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok C-90/97 Swaddling, body 28 a 29). Kritériami na\n\nurčenie centra záujmov sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita\nvýkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia\na stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.\n38. V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ako osoba vedená\nv evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a\nnasl. zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky. Tiež nebolo sporné,\nže v zmysle ním vyplneného Vyhlásenia na účely posúdenia zachovania centra záujmov v spojení\ns jeho výsluchom uskutočneným dňa\n16. septembra 2019 sa žalobca zdržiaval na\núzemí Veľkej Británie, a to od apríla 2008 do júna 2019, t.j. 11 rokov a 2 mesiace s tým, že jeho\nposledný pracovný pomer na území Veľkej Británie trval od 30. apríla 2012 do 05. júna 2019, tento bol\ndohodnutý na dobu neurčitú a tento bol ukončený vzájomnou dohodou zo zdravotných dôvodov žalobcu.\nZ príslušného vyhlásenia, ako aj výsluchu žalobcu tiež vyplýva, že žalobca si počas pobytu vo Veľkej\nBritánii zamestnanie na území Slovenskej republiky hľadal (e-mailom), tiež, že na území Veľkej Británie\nsa zdržiaval s blízkou osobou - manželkou, na Slovensko sa vracal 3-krát ročne na 1 až 3 týždne, kde\nmal tri dospelé deti, na Slovensku od roku 1999 je vlastníkom bytu v katastrálnom území Q. a od roku\n2016 tiež vlastníkom rozostavaného rodinného domu v katastrálnom území N., počas pobytu vo Veľkej\nBritánii žalobca býval v nájme / podnájme - v zdieľanom dome (sharehouse) s viacerými osobami, ktorý\npočas celého pobytu menil trikrát, posledné ubytovanie bolo od roku 2015 a po celý čas býval spolu s\nmanželkou v jednej izbe.\n39. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaná vyššie uvedené\nskutočnosti nevyhodnotila správne. Podľa názoru najvyššieho súdu konanie žalobcu počas pobytu vo\nVeľkej Británii jednoznačne nasvedčovalo zachovaniu pevných väzieb na území Slovenskej republiky.\nSvedčí o tom najmä fakt, že žalobca bol jednak vlastníkom bytu od roku 1999 (t.j. už pred odchodom\ndo Veľkej Británie a tento vlastnícky vzťah trval ku dňu podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti),\nza ktorý platil daň z nehnuteľnosti, daň za odpad a jednak už počas pobytu vo Veľkej Británii (v roku\n2016) kúpil ďalšiu nehnuteľnosť - stavebný pozemok, na ktorom začal stavať rodinný dom. Takto zistené\nokolnosti preukazujú, že žalobca mal nielen trvalý pobyt, ale aj centrum záujmov\nna\núzemí Slovenskej republiky, t.j. miesto, v ktorom býva s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo. Konanie\nžalobcu počas pobytu vo Veľkej Británii (aj návštevy svojich detí, vnúčat) podľa jeho majetkových\nmožností a aj fyzických predpokladov s prihliadnutím na vzdialenosť miesta výkonu práce od bydliska\njeho príbuzných na Slovensku) nasvedčuje tomu,\nže bydlisko vo Veľkej Británii\nbolo len prechodné, natrvalo sa chcel zdržiavať v Slovenskej republike. V tomto smere teda žalobca\nkonkrétne konal v záujme zachovania bydliska\na centra záujmov v Slovenskej republike,\no čom svedčí práve skutočnosť i naďalej zabezpečeného bývania v Slovenskej republike (byt) a tiež\nod roku 2016 prebiehajúcej (vý)stavby rodinného domu s tým, že v konaní nebol produkovaný žiaden\ndôkaz\no rovnocennom postupe so zadovážením si bývania počas zamestnania vo\nVeľkej Británii. Ubytovanie, hoci v samostatnej izbe, ale v zdieľanom dome s ďalšími nájomcami\n/\npodnájomníkmi, aj po dlhšej dobe pobytu vo Veľkej Británii, nesvedčí o vytváraní\nsi\nnáležitého komfortu a súkromia s úmyslom usadenia sa v danej krajine, ale svedčí skôr\no\númysle ušetriť počas tohto zamestnania čo najviac finančných prostriedkov. Možno konštatovať, že\nžalobca síce trvalo pracoval jedenásť rokov na území Veľkej Británie, avšak na Slovensko sa pravidelne\nvracal s cieľom návštevy svojej najbližšej rodiny (deti, vnúčatá). Podľa názoru súdu neobstojí argument\nžalovanej, že žalobcom vlastnené nehnuteľnosti neboli reálne využívané na bývanie v čase jeho pobytu\nvo Veľkej Británii. Žalobca tieto nehnuteľnosti nadobudol ešte pred odchodom, respektíve ešte počas\ntrvania zamestnania vo Veľkej Británii, čo svedčí o snahe zachovať si centrum životných záujmov a\nbydlisko\nv Slovenskej republike. K námietke žalovanej, že tieto skutočnosti (vlastníctvo\nbytu, stavebného pozemku) nemožno vyhodnotiť ako jednoznačný prejav vôle smerujúci k zabezpečeniu\nbytovej situácie dotknutej osoby na Slovensku, a to najmä z dôvodu, že nie je možné preukázať,\nči nadobudnutie nehnuteľnosti nebolo vykonané z iných, napríklad investičných dôvodov (prenájom,\nprípadne za výhodných podmienok jej neskorší predaj), najvyšší súd uvádza, že v tomto smere správne\norgány nevykonali žiadne dokazovanie preukazujúce ňou tvrdené skutočnosti; rovnako najvyšší súd\nnevidí dôvod, prečo by sa táto (podľa žalovanej) nepreukázateľná skutočnosť mala použiť v neprospech\nžalobcu. Len pre úplnosť najvyšší súd k tejto námietke žalovanej, podľa ktorej žalobca reálne nevyužíval\nna bývanie predmetné nehnuteľnosti uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9Sžso/11/2015 žalovaná\nza účelom potvrdenia správnosti svojho záveru o nezachovaní centra záujmov\nna území\nSlovenskej republiky argumentovala tým, že žalobca počas svojho pobytu\nv\n\nzahraničí nevlastnil na území Slovenskej republiky nehnuteľnosť a ani nevyvíjal právne relevantné úkony\nzamerané na jej nadobudnutie. V predmetnej veci žalobca počas pobytu\nvo Veľkej Británii\nnehnuteľnosť na Slovensku vlastnil a ďalšiu počas pobytu vo Veľkej Británii nadobudol - kúpil (stavebný\npozemok). Zároveň tieto skutočnosti podporujú tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na nepriaznivú situáciu\nna slovenskom trhu práce sa žalobca rozhodol odísť do iného členského štátu, a teda k dočasnému\npresťahovaniu do Veľkej Británie ho viedla snaha vytvoriť si finančné podmienky pre rodinný život na\nSlovensku, získať pracovné / jazykové skúsenosti a následne sa uplatniť na domácom pracovnom trhu.\n40. Žalovaná vo svojom rozhodnutí uviedla, že rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska sú\nskutočnosti stanovené v článku 11 Vykonávacieho nariadenia, pričom po vyhodnotení dĺžky prítomnosti\nna území členského štátu, ako aj situáciu žalobcu (stabilná pracovná situácia vo Veľkej Británii,\norientácia na britský pracovný trh, rodinná situácia, plnenie daňových povinností na území Veľkej\nBritánie) dospela k záveru, že žalobca\nsi bydlisko na území Slovenskej republiky,\npočas výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie nezachoval. Odhliadnuc od skutočností\nuvádzaných v predchádzajúcom bode, najvyšší súd uvádza, že skúmanie okolností uvedených v\nčlánku 11 Vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť\nlen\nna posudzovanie dĺžky a stability zamestnania. Nakoľko sa jedná o demonštratívny\nvýpočet, je totiž potrebné vziať v úvahu i ďalšie, nielen tam ako príklad uvedené okolnosti, a to v ich\nvzájomnej súvislosti a až na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s\npríslušnými skutočnosťami (bez ohľadu na fiškálny záujem štátu) ustáliť relevantný záver o zachovaní,\nalebo nezachovaní bydliska / centra záujmov na území iného členského štátu. V tejto súvislosti najvyšší\nsúd ďalej uvádza, že najvyšší súd vyhovel účastníkom konania dokonca aj v prípadoch, kedy títo\nnevlastnili na Slovensku žiadnu nehnuteľnosť (rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/2/2020, sp.\nzn. 9Sžso/11/2015, sp. zn. 10Sžso/24/2014), alebo až v priebehu pobytu v inom členskom štáte\nnadobudli nehnuteľnosti / spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti (rozsudky najvyššieho súdu sp. zn.\n7Sžso/44/2012, sp. zn. 9Sžso/31/2012, sp. zn. 9Sžso/35/2012, sp. zn. 10Sžso/15/2012), prípadne až\npo návrate z iného členského štátu si zakúpili z finančných prostriedkov nadobudnutých počas pobytu v\ninom členskom štáte nehnuteľnosti (rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/39/2012,\nsp. zn.\n9Sžso/45/2014). Najvyšší súd len dopĺňa, že každú jednu žiadosť o dávku v nezamestnanosti je potrebné\nposudzovať prísne individuálne s tým, že vyššie označené rozsudky predstavujú aspoň v hrubých črtách\npríkladmý judikatórny pohľad na uvedenú problematiku.\n41. V tomto smere stojí aj za zmienku rozsudok Súdneho dvora Európskej únie\nzo 17.\nfebruára 1977, C-76-76 Silvana Di Paolo proti Office national de ľemploi, podľa ktorého bydlisko v jednom\nčlenskom štáte nemusí bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko v inom štáte. Z uvedeného\nrozsudku súčasne vyplýva, že pri posúdení bydliska\nje vhodné vziať do úvahy dĺžku a\nkontinuitu bydliska predtým, ako sa pracovník presťahoval, dĺžku trvania a cieľ jeho absencie, charakter\nzamestnania, ako aj zámer zúčastnenej osoby, ktorý vyplýva zo všetkých okolností, prípadne rozsudok\nz 01. októbra 2015, C-3/08 Leyman, podľa ktorého cieľ článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by\nnebol dosiahnutý, ak by mali migrujúci pracovníci v dôsledku uplatnenia svojho práva na voľný pohyb\nstratiť výhody sociálneho zabezpečenia, ktoré im zaisťuje právna úprava členského štátu. Taký dôsledok\nby totiž mohol odradiť pracovníka v Únii od výkonu svojho práva na voľný pohyb a predstavovať tak\nprekážku tejto slobody.\n42. Podľa názoru súdu stabilita zamestnania vo Veľkej Británii, ako aj plnenie daňových povinností voči\nčlenskému štátu by nemali predstavovať zásadné ukazovatele v súvislosti s posudzovaním zachovania\ncentra záujmov v tom ktorom členskom štáte, nakoľko to, že si žalobca dokázal zabezpečiť v inom\nčlenskom štáte zamestnanie trvalejšieho charakteru nemožno vyhodnocovať v jeho neprospech (zvlášť\nv tu prejednávanej veci) a skutočnosť, že žalobca bol zamestnaný na území Veľkej Británie, tak daňové\npovinnosti plnil na tomto území, z čoho je bez ďalšieho zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely\npovažuje štát zamestnania, t.j. Veľká Británia. Rovnako aj skutočnosť, že žalobca mal pobyt vo Veľkej\nBritánii spolu s manželkou je potrebné vyhodnotiť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. V tu\nprejednávanej veci žalobca odišiel do Veľkej Británie vo veku 48 rokov, deti mal tri a všetky v čase\nodchodu plnoleté. Samozrejme iná situácia by nastala,\nak by napríklad deti neboli plnoleté a\nmanželka by s nimi zostala na Slovensku (pevnejšie väzby k Slovensku), alebo všetci by sa odsťahovali\ndo Veľkej Británie (oslabené väzby k Slovensku).\n\n43. Dva bankové účty vedené na Slovensku, vlastníctvo auta poisteného na Slovensku len bližšie\ndotvárajú obraz o celkovej situácii žalobcu a podporujú už vyššie uvádzané závery.\n44. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd využijúc pritom (aj vzhľadom\nna zásadu\nrýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia\nkrajského súdu, rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovanej zo 07. októbra 2019, Číslo: 64617-2/2019-BA zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n45. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\nVI.\n46. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu\ntrov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sa/30/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}