{"guid": "c0d37f3d-e623-4f8b-a2e8-88422bc98e3c:efe68a62-c5d0-43ee-a3ae-222f89a7cb49", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8019200775.1", "spisova_znacka": "8Sžk/11/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/11/2021 z 30. 6. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 8Sžk/11/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:8019200775.1", "identifikacne_cislo": "8019200775", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/efe68a62-c5d0-43ee-a3ae-222f89a7cb49", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200775.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200775.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200775.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/11/2021\n8019200775\n30. 06. 2021\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2021:8019200775.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej\na členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu: HYDINA\nSK, s.r.o., Slavkovská cesta 54, Kežmarok, IČO: 46 645 454, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ &\nPARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Daňový\núrad Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov, o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy z\n20. 11. 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. 10. 2020,\nč. k. 2Sa/28/2019-112 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove z 22. 1. 2021, č. k.\n2Sa/28/2019-203, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamieta.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením z\n29. 10. 2020, č. k. 2Sa/28/2019-112, postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby\nsprávny súd rozhodol tak, že zásah do práv žalobcu na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov\nz 18. 9. 2019, č. 102186099/2019, na vymoženie daňového nedoplatku v daňovom exekučnom\nkonaní č. 110000420701, daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa\nplatobných služieb a príkaz poskytovateľovi platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia o začatí\ndaňového exekučného konania zablokoval na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky\ndaňového nedoplatku, je nezákonným zásahom do práv žalobcu. Zároveň žiadal, aby žalovaný upustil\nod príkazu poskytovateľovi platobných služieb Prima banka Slovensko, a.s. blokovať na uvedenom\núčte žalobcu peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku na základe predmetného rozhodnutia.\nTaktiež sa domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť do troch dní obnovu\nstavu, ktorý bol pred doručením rozhodnutia žalovaného o začatí daňového exekučného konania vo\nvzťahu k bankovému účtu. Tiež žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať príkaz spoločnosti\nPrima banka Slovensko, a.s. na odblokovanie a uvoľnenie finančných prostriedkov žalobcu, ktoré\nsú blokované na základe predmetného rozhodnutia a v bode 5 navrhovaného petitu žalobca žiadal\nuloženie povinnosti žalovanému zdržať sa vydania ďalšieho príkazu poskytovateľovi platobných služieb\nblokovať na bankovom účte žalobcu peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku v súvislosti s\nrozhodnutím o začatí daňového exekučného konania č. 102186099/2019 zo dňa 18. 09. 2019. Súčasne\npožadoval náhradu trov konania voči žalovanému.\n\n2. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca napádal začatie daňovej exekúcie,\nako aj spôsob, akým sa táto exekúcia vedie. V tomto kontexte poukázal na § 3 ods. 1 písm. e/ v spojení\ns § 252 ods. 1 SSP, v zmysle ktorých sa iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení\núloh v oblasti verejnej správy alebo aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie\npodľa osobitného predpisu, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti\nfyzickej osoby, alebo právnickej osoby priamo dotknuté. V preskúmavanom prípade sa však nejednalo\no postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, preto\nsa správny súd zaoberal tou skutočnosťou, či začatie a spôsob vedenia daňového exekučného konania\nmožno považovať za iný zásah orgánu verejnej správy.\n3. Správny súd zdôraznil skutočnosť, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu\nverejnej správy čisto faktickú povahu, t.j. pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne\nkonanie, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie alebo opatrenie, ale tento nezákonný zásah má byť\niba výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnení orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom tento\nzásah musí byť zároveň spôsobilý dotknúť sa priamo práv, právom chránených záujmov alebo povinností\ndotknutého subjektu, dotknutých fyzických alebo právnických osôb.\n4. V preskúmavanom prípade žalobca za iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle znenia bodu 1\nním formulovaného petitu považoval začatie daňovej exekúcie na základe rozhodnutia z 18. 9. 2019,\nč. 102186099/2019, ktorým sa vymáha iné peňažné plnenie vo výške 797 528,93 eur na základe\nprávoplatného a vykonateľného rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia Kriminálneho úradu\nfinančnej správy 11. 3. 2019, č. 100601326/2019, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zloženia\npeňažnej sumy na účet správcu dane. V zmysle § 90 ods. 1 daňového poriadku je dňom vydania\ntohto rozhodnutia takéto rozhodnutie právoplatné a nie je voči nemu prípustné odvolanie. Uvedené\nrozhodnutie sa ani nedoručuje daňovému dlžníkovi, keďže jeho účelom je zabezpečiť blokovanie\nmajetku a doručuje sa iba osobám, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú jeho majetok. V\nzmysle § 91 ods. 1 daňového poriadku správca dane doručuje daňovému dlžníkovi až daňovú exekučnú\nvýzvu, a to bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania uvedeným\nosobám. Daňová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania\nuplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii, teda\nv rámci odvolania mohol žalobca uvádzať tie skutočnosti, ktoré namietal v predmetnej žalobe. Voči\nrozhodnutiu nadriadeného orgánu o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve je prípustné odvolanie v\nlehote 15 dní odo dňa jej doručenia podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku. Následne voči rozhodnutiu\nodvolacieho orgánu je prípustná všeobecná správna žaloba. Táto možnosť vyplýva tiež z rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/77/2012, sp. zn. 5Sžf/65/2012 zo dňa 28. 02. 2013\na sp. zn. 2Sžf/65/2012 zo dňa 22. 05. 2013, sp.zn. 8Sžf/19/2013 zo dňa 23. 10. 2013.\n5. Správny súd dospel k záveru, že daňové exekučné konanie predstavuje administratívne konanie,\nvýsledkom ktorého sú rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu, ktoré môžu byť následne\npreskúmavané na základe samostatných správnych žalôb. Postup správcu dane v rámci daňového\nexekučného konania preto nemožno považovať za iný zásah, keďže sa neuskutočňuje na základe\nfaktického úkonu správcu dane, ale správca dane postupuje výslovne na základe zákonom procesne\nformalizovaného postupu, t.j. správca dane koná v rámci administratívneho konania. Preto postupom\npodľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správnu žalobu žalobcu odmietol ako neprípustnú, keďže v danom\nprípade nešlo o žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy.\n6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania súd\nnáhradu trov konania nepriznal.\n7. Uznesením z 22. 1. 2021, č. k. 2Sa/28/2019-203, správny súd opravil napadnuté uznesenie správneho\nsúdu v časti označenia žalovaného tak, že správne znie: „Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, 08001\nPrešov.“\nII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného\n8. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1\npísm. f/, g/, h/ SSP. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie\n\nkonanie. Zároveň žiadal priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti až do právoplatného rozhodnutia\nvo veci samej.\n9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na to, že za nezákonný zásah sa považuje protiprávny útok\norgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúcim\nv postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti, prípadne nečinnosti. Cieľom žaloby proti inému zásahu\nje tak zakázať správnemu orgánu pokračovať v porušovaní práva žalobcu a obnoviť stav pred zásahom.\nZa takýto zásah sťažovateľ označil daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z jeho účtu vedeného\nspoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. a zablokovanie peňažných prostriedkov na bankovom účte\ndo výšky daňového nedoplatku na základe príkazu žalovaného.\n10. Uviedol, že krajský súd nesprávne posúdil otázku fakticity zásahu. Taktiež sa dôsledne nezaoberal\npreskúmaním podmienok prípustnosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, nakoľko ako\nrozhodujúci okamih zásahu správny súd mylne stanovil začatie daňového exekučného konania, čo\nsťažovateľ nenamietal.\n11. V prípade, ak správny súd odmietol žalobu, mal dať náležitú odpoveď prečo ju odmieta ako\nneprípustnú, a ktorý orgán a akými prostriedkami mu poskytne súdnu ochranu. Tým, že správny\nsúd odmietol žalobu, hrubo zasiahol do procesných práv sťažovateľa (s odkazom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/31/2013).\n12. Podľa názoru sťažovateľa správny súd nesprávne vyhodnotil, že daný zásah predstavuje úkon v\nrámci daňového exekučného konania. Sťažovateľ konštatoval, že proti blokácii bankového účtu ako\nfaktickému úkonu opravný prostriedok neexistuje.\n13. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správca dane neúčelne a svojvoľne zablokoval a zabezpečil\npohľadávku blokáciou účtu za situácie, kedy ju mohol zabezpečiť záložným právom a súčasne takto\nznemožnil sťažovateľovi realizovať ďalej jeho podnikateľskú činnosť. Taktiež mohol správca dane\nvykonať exekúciu predajom sťažovateľových hnuteľných vecí, prípadne prikázaním iných peňažných\npohľadávok. Žalovaný neprihliadol na zásadu primeranosti, keď nepostupoval tak, aby čo najmenej\nekonomicky zaťažil sťažovateľa. Sťažovateľ poukázal na svoju doterajšiu platobnú disciplínu, pričom\nvšetky rozhodnutia správcu dane, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, ním boli uhradené\nbez potreby núteného výkonu.\n14. Na základe týchto skutočností podľa názoru sťažovateľa nie sú naplnené predpoklady na obavy, že\ndaňový záväzok nebude v čase jeho vymáhateľnosti vymožiteľný a na blokáciu účtov tak neboli splnené\npodmienky.\n15. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že nútený výkon rozhodnutí\npovedie k vzniku závažnej ujmy s trvalými a nezvratnými následkami pre jeho existenciu ako obchodnú\nspoločnosť.\n16. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z obsahu samotnej žaloby je zrejmé, že sťažovateľ\npovažuje začatie daňovej exekúcie ako aj jej priebeh za nezákonný zásah, ktorý bol vykonaný v rozpore\nso zákonom z dôvodu, že tento výkon rozhodnutia začal napriek neexistencii vykonateľného rozhodnutia\na žalovaný pristúpil k vykonaniu exekúcie spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadou primeranosti.\nDaňové exekučné konanie je upravené v štvrtej hlave daňového poriadku, pričom ide o administratívne\nkonanie. Postup žalovaného v rámci daňového exekučného konania nie je možné považovať za\niný zásah, pretože celé toto konanie vrátane zablokovania finančných prostriedkov sťažovateľa\nsa neuskutočňuje na základe faktického úkonu, ale podľa zákonom stanoveného formalizovaného\nprocesne formalizovaného postupu.\n17. Poukázal na uznesenie kasačného súdu z 2. 12. 2020, sp. zn. 6Sžk/30/2020, ktorým kasačný\nsúd rozhodol o rovnakej problematike toho istého žalobcu proti žalovanému tak, že kasačnú sťažnosť\nsťažovateľa zamietol.\n18. Napadnuté uznesenie považoval za správne a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.\n\nIII. Konanie pred kasačným súdom\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452\nods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je potrebné ako nedôvodnú\npostupom podľa § 461 SSP zamietnuť.\n20. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n21. Preskúmaním administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Kriminálny úrad finančnej správy\nrozhodnutím o uložení predbežného opatrenia z 11. 3. 2019, č. 100601326/2019, uložil žalobcovi\npovinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 797 528,93 eur, nakoľko existovala dôvodná obava, že\nnesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená. Finančné riaditeľstvo SR\nrozhodlo o odvolaní žalobcu rozhodnutím z 8. 8. 2019, č. 101902511/2019, tak, že potvrdilo rozhodnutie\no uložení predbežného opatrenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 8. 2019.\n22. Daňové exekučné konanie začal správca dane na základe rozhodnutia z 18. 9. 2019, č.\n102186099/2019, podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku. Exekučným titulom bolo rozhodnutie o uložení\npredbežného opatrenia z 11. 3. 2019, č. 100601326/2019. Rozhodnutím o začatí daňového exekučného\nkonania správca dane v zmysle § 90 ods. 2 písm. g/ a § 90 ods. 5 daňového poriadku zakázal\nposkytovateľovi platobných služieb nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý podlieha daňovej\nexekúcií. Dňa 27. 9. 2019 správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu č. 102251463/2019, ktorou vyzval\ndlžníka, aby v lehote ôsmich dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy zložil stanovenú čiastku na\núhradu daňovej povinnosti za obdobia január 2017 až júl 2017 a september 2017.\n23. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že skutkovo aj právne obdobná vec medzi identickými\núčastníkmi konania bola už predmetom konania pred kasačným súdom, o ktorej kasačný súd rozhodol\nrozsudkom z 2. 12. 2020, sp. zn. 6Sžk/30/2020. V uvedenom konaní bola kasačným súdom zamietnutá\nkasačná sťažnosť s identickým charakterom kasačných námietok smerujúca proti uzneseniu správneho\nsúdu, ktorý odmietol žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej moci pri realizácii daňového exekučného\nkonania. Exekučným titulom bolo podobne rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy o uložení\npredbežného opatrenia a líšilo sa len tým, že smerovalo k úhrade daňovej povinnosti za iné zdaňovacie\nobdobia (január, február, júl a august 2016). Nakoľko sa kasačný súd stotožňuje so závermi vyslovenými\nv rozsudku z 2. 12. 2020, sp. zn. 6Sžk/30/2020, postupoval v zmysle § 464 ods. 1 SSP a v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uvádza prevzatú časť odôvodnenia tohto rozhodnutia:\n„21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n23. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;\niným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného\npredpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby priamo dotknuté.\n24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n25. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n26. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.\n\n27. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola\nukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy\npriamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.\n28. Podľa § 262 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods.\n1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu\npovinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný\nje povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom\nzásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.\n29. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n30. Zákon legálne definuje iný zásah orgánu verejnej správy, a to v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e/ SSP.\nTáto legálna definícia v podstate vymedzuje dva typy iného zásahu orgánu verejnej správy. Prvým typom\nje faktický postup orgánu verejnej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a druhým\ntypom je postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu.\n31. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh\nv oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy\nfaktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom\nokamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy.\n32. Pod pojmom administratívne konanie sa rozumie postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho\npôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní nielen individuálnych, ale i normatívnych správnych\naktov.\n33. Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že ochrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva\nvoči inému zásahu orgánu verejnej správy je vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane\nposkytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy. Táto skutočnosť vyplýva aj zo\nsystematického zaradenia tzv. zásahovej žaloby medzi osobitné konania do štvrtej časti SSP, ale aj jej\noznačenia ako žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.\n34. Je potrebné uviesť, že správne konania vedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené\nvydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Postup\nsprávneho orgánu predchádzajúci vydaniu rozhodnutia je následne súdom preskúmavaný v konaní o\nžalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n35. Z obsahu žaloby v predmetnej veci je zrejmé, že sťažovateľ žiada, aby správny súd určil, že\nzačatie daňového exekučného konania predstavuje nezákonný zásah do práv žalobcu podľa § 262\nods. 1 SSP, pričom sa domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom\nzásahu (upustenie od príkazu blokovať peňažné prostriedky na bankovom účte žalobcu, vydanie príkazu\nna odblokovanie a uvoľnenie finančných prostriedkov, uloženie povinnosti zdržať sa vydania ďalšieho\npríkazu na prikázanie pohľadávky z bankových účtov, zároveň s uložením povinnosti obnoviť stav pred\nzásahom).\n36. Predmetom žaloby bol postup žalovaného pri realizácií daňového exekučného konania, ktorý\nnasledoval po konaní Kriminálneho úradu finančnej správy, ktorý nie je možné považovať za iný zásah,\npretože celé toto konanie vrátane zablokovania finančných prostriedkov sťažovateľa sa neuskutočňuje\nna základe faktického úkonu žalovaného ale formalizovaným procesným postupom podľa štvrtej hlavy\ndaňového poriadku.\n37. V prejednávanej veci sa krajský súd správne a náležite vysporiadal s podstatnou právnou otázkou, a\nto či sťažovateľom označený postup žalovaného predstavuje iný zásah orgánu verejnej správy do práv,\nprávom chránených záujmov alebo povinností sťažovateľa, ktorého zákonnosť by bolo možné napadnúť\na následne preskúmať správnym súdom s odkazom na § 252 a nasl. SSP.“\n24. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky sťažovateľa neboli\nspôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého uznesenia, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu\npodľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n25. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\nKasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods.\n2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol vzhľadom k tomu, že v danej veci sa nezaoberal\nmeritórnymi námietkami, ale procesnou stránkou veci.\n26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k §§ 167\nods. 1 a 168 SSP, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože\n\nsťažovateľ (žalobca) nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu\npredpokladu obsiahnutého v ust. § 168 SSP.\n27. Senát kasačného súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sa/28/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}