{"guid": "83da58d5-68fb-479c-af2b-0fb11358e93f:3ceaddb8-7bd3-473e-84f7-586dcb83ec10", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8019200643.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/63/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/63/2020 z 21. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2021, sp. zn. 7Sžsk/63/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8019200643.1", "identifikacne_cislo": "8019200643", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/987#paragraf-16", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ceaddb8-7bd3-473e-84f7-586dcb83ec10", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200643.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200643.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200643.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/63/2020\n8019200643\n21. 04. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:8019200643.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, právnej veci žalobcov:\n1/ X. I. V., bytom O. X/XX, B., G. O., 2/ C. X. - I., bytom T. XX, T., G. O., zastúpených JUDr. Ing. Zuzanou\nKvakovou, so sídlom v Žiline, Kuzmányho 18, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom\nUl. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 14149-3/2019BA zo dňa 17. júla 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n8Sa/23/2019-52 zo dňa 20. februára 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 8Sa/23/2019-52 zo dňa 20.\nfebruára 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom z 20. februára 2020, č. k. 8Sa/23/2019-52 podľa §\n191 ods. 1 písm. c/, e a f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 17. júla 2019, číslo 14149-3/2019-BA a vec jej vrátil na ďalšie\nkonanie. Predmetným rozhodnutím žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o\nsociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v celom rozsahu zamietla\nodvolania podané žalobcom 1/ a žalobcom 2/ a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Svidník z 22. januára 2015, číslo 2304-35/2015-SK, ktorým táto uviedla, že zamestnancovi\nX. T. V. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 23. júla 2013.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách Čl. 1 ods. 1, Čl. 2 ods. 2, Čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, článkov nariadenia\n(SR) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra\n2009 - základné nariadenie; článkov 2 až 5, článkov 3 ods. 1 až 4, článkov 4 ods. 1 až 3, článkov 5 ods.\n1 až 4 a článku 16 ods. 1-6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 - vykonávacie\nnariadenie, ako aj v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej\nsprávnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe\npodľa Prvej hlavy tretej časti SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n3. Krajský súd poukázal na to, že na zamestnanca žalobcu 2/, ktorý je občanom Poľskej republiky, a\nktorý vykonával samostatnú zárobkovú činnosť a zároveň uzatvoril so žalobcom 2/ pracovnú zmluvu\nako zamestnanec, sa vzťahujú v oblasti sociálneho zabezpečenia citované nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady. Uviedol, že záväznosť spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia\nčlenských štátov EÚ európsky zákonodarca ustanovuje v článku 20 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia,\nv zmysle ktorého dotknuté inštitúcie sprostredkujú príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne\n\npredpisy sú na osou uplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, nevyhnutné informácie potrebné\nna určenie dátumu, ku ktorému sa tieto právne predpisy stávajú uplatniteľnými, ako aj príspevkov,\nktoré táto osoba a jej zamestnávateľ alebo zamestnávatelia sú povinní platiť podľa týchto právnych\npredpisov. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné\nna osobu podľa hlavy II základného nariadenia, sprostredkuje informáciu o dátume, ku ktorému sa\nuplatňovanie právnych predpisov stáva účinnými, inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu,\nktorého právne predpisy sa na túto osobu naposledy vzťahovali.\n4. Správny súd zo skutkových zistení zistil, že žalobca 1/ ako zamestnanec bol žalobcom 2/\nzamestnávateľom prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia\nSociálnej poisťovne do 30. apríla 2016 napriek tomu, že mu dňom 23. júla 2013 skončila príslušnosť\nk právnym predpisom Slovenskej republiky. Tiež zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie vydala 14.\nseptembra 2012 formulár PD A1 36177/2012-BA/1, 12-00038249-320-010-A-1721987, ktorým bolo\nurčené, že žalobca 1/ ako zamestnanec v období od 1. júna 2012 do 23. júla 2013 podlieha právnym\npredpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. V súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho\nnariadenia poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeň Spoľecznych oddzial w\nLubline (ďalej len „ZUS“) dňa 16. júla 2014 doručila žalovanej oznámenie z 28. novembra 2013, ktorým\nurčila, že žalobca v 1/ rade podlieha od 24. júla 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia\nPoľskej republiky. Napriek uvedenému Sociálna poisťovňa konajúc a rozhodujúc podľa zákona č.\n461/2003 Z.z. určila, že žalobcovi 1/ ako zamestnancovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa\n23. júla 2013.\n5. Správny súd v bode 72 rozsudku uzavrel, že pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie Sociálna\npoisťovňa a inštitúcia sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky určili uplatniteľnú legislatívu Poľskej\nrepubliky dohodou, na sociálne poistenie žalobcu 1/ sa bude aplikovať príslušná právna úprava\nPoľskej republiky, určená dohodou, a preto žalobca 1/ bude podliehať pod právomoc Poľskej republiky\nako štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená. Táto skutočnosť potom vylučuje právomoc\nSociálnej poisťovne ako inštitúcie sociálneho zabezpečenia druhého členského štátu EU konať o otázke\nuplatniteľnosti legislatívy na sociálne poistenie žalobcu 1/, keďže uplatniteľnosť príslušnej legislatívy na\njeho sociálne poistenie bola vyriešená práve na základe dohody uzavretej medzi inštitúciami sociálneho\nzabezpečenia Slovenskej a Poľskej republiky ako členských štátov Európskej únie. Z uvedených\ndôvodov správny súd dospel k záveru, že pokiaľ došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy Poľskej\nrepubliky vo vzťahu k žalobcovi 1/ od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia\nalebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, táto skutočnosť vylučuje\nprávomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia rozhodovanie\no uplatniteľnej legislatíve.\n6. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, krajský súd rozhodnutie žalovanej podľa § 191 SSP zrušil\na vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n7. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP úspešnej žalobkyni\npriznal právo na úplnú náhradu trov konania.\nII.\n8. Proti rozsudku správneho súdu podala žalovaná kasačnú sťažnosť.\n9. Namietala, že krajský súd v konaní pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu\n(§ 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP.)\n10. Žalovaná sa so závermi, ku ktorým dospel krajský súd, nestotožnila. Uviedla, že formulár PD A1\nvydaný v predmetnej veci bol len deklaratórnym potvrdením určenia uplatniteľnej legislatívy, ktorý je\nmožné dodatočne zrušiť alebo vyhlásiť za neplatný, pretože podľa názoru žalovanej nemôže nahradiť\nsamotné rozhodnutie žalovanej o zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.\n11. V ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaná poukázala na register poistencov a sporiteľov\nstarobného dôchodkového sporenia, do ktorého bol žalobca 1/ prihlásený zamestnávateľom 2/ na\nobdobie od 1. júna 2012 do 30. apríla 2016. Formulár PD A1 s určenou uplatniteľnou legislatívou\nSlovenskej republiky mal vystavený len na obdobie od 1. júna 2012 do 23. júla 2013. Od 24. júla\n2013 bola zamestnancovi 1/ v súlade s koordinačnými nariadeniami určená uplatniteľná legislatíva\nPoľskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa na zamestnanca 1/ od 24. júla 2013 uplatňovali právne\npredpisy Poľskej republiky a skončením platnosti vystaveného formulára PD A1 s určenou uplatniteľnou\nlegislatívou Slovenskej republiky zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho\n\npoistenia Slovenskej republiky. Z dôvodu, že zamestnancovi bola na obdobie od 1. júna 2012 do 23.\njúla 2013 určená uplatniteľná legislatíva Slovenskej republiky, bol zamestnávateľ 2/ povinný plniť všetky\npovinnosti, ktoré mu zo zákona o sociálnom poistení vyplývali, t.j. prihlásiť na sociálne poistenie svojho\nzamestnanca spôsobom a formou podľa § 231 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.\nZamestnávateľ 2/ tak urobil podaním registračného listu s dátumom vzniku poistenia 1. júna 2012.\nKeďže od 24. júla 2013 sa na zamestnanca 1/ prestala uplatňovať legislatíva Slovenskej republiky,\nale sa uplatňovala legislatíva Poľskej republiky, bol zamestnávateľ 2/ povinný odhlásiť zamestnanca\n1/ zo sociálneho poistenia spôsobom a formou, ktorú ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z., t.j. podať\nRegistračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku sociálneho poistenia 23. júla 2013. Žalovaná\nnie je oprávnená vynucovať od účastníkov konania splnenie zákonom ustanovených povinností, napr.\npodanie Registračného listu fyzickej osoby prihlášky/odhlášky. V prípade, že si účastník konania nesplní\nsvoju zákonom ustanovenú povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., resp. podá\nnesprávne vyplnený registračný list, resp. neopraví chyby v danom registračnom liste, čím dochádza\npriamo k spornosti údajov v registri poistencov a skutkovým stavom, nemá žalovaná inú možnosť, než\ntakúto spornú situáciu zhojiť vydaním napadnutého rozhodnutia.\n12. Žalovaná v ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti zdôraznila, že v danom prípade nerozhodovala o\nurčení uplatniteľnej legislatívy, ale v súlade s § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z.\nV spornom prípade rozhodla o zániku sociálneho poistenia. Vo vzťahu k uzneseniu veľkého senátu\nsprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1vs/1/2018 zo 4. decembra 2018\nuviedla, že prijaté závery je možné aplikovať len v prípadoch, kedy bola uplatniteľná legislatíva určená\nvzájomnou dohodou medzi Sociálnou poisťovňou a príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia\nPoľskej republiky v zmysle článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a\ndoplnkov. Napadnuté rozhodnutie vychádza z jednoznačne preukázanej skutočnosti, že vo vzťahu\nk zamestnancovi došlo zo strany príslušnej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky k\nindividuálnemu určeniu poľskej legislatívy, ktorá sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia\nstalo definitívnym. Postup podľa článku 126 (4) vykonávacieho nariadenia sa totiž využíva len v prípade,\nak nedôjde k určeniu uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia, t.j., ak\nexistuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby\npríslušné inštitúcie sociálneho zabezpečenia členských štátov, ktoré nemajú vo veci rovnaké stanoviská,\nnavzájom rokovali a právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu sa určili vzájomnou dohodou medzi\ntýmito inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov.\n13. Pre úplnosť poukázala na judikatúru krajských súdov, ktoré v skutkovo rovnakých konaniach rozhodli\nv prospech Sociálnej poisťovne. Krajský súd v Prešove rozhodnutím č.k. 8Sa/2/2018-100 z 29. januára\n2019, Krajský súd v Žiline: sp. zn. 28Sa/34/2018 zo 14. mája 2019, sp. zn. 28Sa/31/2018 zo 17.\nseptembra 2019, sp. zn. 25Sa/3/2019 z 26. septembra 2019.\n14. Žalovaná tiež namietala priznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni.\n15. Navrhla, aby najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že sa žaloba\nzamieta.\nIII.\n16. Žalobcovia 1/ a 2/ sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\nIV.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ ) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.\n18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej zo 17. júla 2019, Číslo: 14149-3/2019-BA a vec jej vrátil na ďalšie\nkonanie. Predmetným rozhodnutím žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.\nv celom rozsahu zamietla žalobcami 1/ a 2/ podané odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Svidník z 22. januára 2015, Číslo: 2304-35/2015/2015-SK, ktorým táto\nrozhodla, že zamestnancovi X. I. V. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 23. júla 2013.\n19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\n20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 61 písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická\nosoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom\nchráneného záujmu.\n22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n23. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n24. Najvyšší súd v prvom rade upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správne\nsúdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle článku 1\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci.\nJe založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide\no fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n25. V tejto súvislosti najvyšší súd ďalej uvádza, že na to, aby sa mohla fyzická, respektíve právnická\nosoba úspešne domáhať všeobecnou správnou žalobou (správnou žalobou v sociálnych veciach - §\n199 ods. 3 SSP) ochrany na správnom súde podľa Správneho súdneho poriadku namietajúc pritom\nnezákonnosť rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy, je potrebné splnenie niekoľkých\nzásadných podmienok, ktoré zákonodarca ustanovil. Predovšetkým musí ísť o rozhodnutie, ktoré je\nspôsobilé založiť, zmeniť, zrušiť, alebo deklarovať práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzickej osoby a právnickej osoby, alebo, ktoré sa ich priamo dotýka (§ 3 písm. b/ SSP), prípadne o\nopatrenie ako akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté\n(§ 3 písm. c/ SSP), ďalej o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa\npreň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 7 písm. a/ SSP) a tiež o rozhodnutie, ktoré nie je vylúčené\nspod súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP.\n26. Rovnako musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola fyzická, respektíve právnická osoba ukrátená na svojich\nsubjektívnych právach, t.j. že jej takýmto rozhodnutím / opatrením bola spôsobená ujma, škoda, prípadne\niný negatívny následok. Aktívna žalobná legitimácia v prípade ochrany subjektívnych práv teda svedčí\nfyzickej / právnickej osobe tvrdiacej ukrátenie na jej subjektívnych právach s tým, že aktívnu vecnú\nlegitimáciu a jej trvanie skúma správny súd počas celého konania bez ohľadu na to, či jej nedostatok\ndruhý účastník konania namieta, alebo nie. Na to, aby fyzická / právnická osoba bola vôbec oprávnená\npodať všeobecnú správnu žalobu (správnu žalobu v sociálnych veciach - § 199 ods. 3 SSP), musia byť vo\nvzťahu k aktívnej vecnej legitimácii splnené všeobecne dve kumulatívne podmienky, a to jednak fyzická /\nprávnická osoba má postavenie účastníka administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, alebo opatrenie (tu porovnaj inštitút správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179\nSSP) a jednak už spomínané ukrátenie na subjektívnych právach v príčinnej súvislosti s vydaním\nrozhodnutia, respektíve opatrenia, pričom pod pojmom subjektívne právo treba rozumieť vlastné právo,\nprípadne právom chránený záujem. To ďalej znamená, že všeobecnou správnou žalobou sa nemožno\ndomáhať ochrany práv inej osoby / iných osôb. Vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii je zásadné, ako\nsa účinky rozhodnutia / opatrenia orgánu verejnej správy prejavili v právnej sfére žalobcu. V tomto smere\nnajvyšší súd poukazuje tiež na záver plynúci z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 02.\njúna 2011, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9, podľa ktorého cit.: „ (...) Správne súdnictvo tak nie je založené na\n\nverejnej žalobe (actiopopularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne\nmožné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu\npodmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“ Vzhľadom na to, že preukázanie ukrátenia\nna subjektívnych právach, alebo právom chránených záujmoch je conditiosinequanon v súvislosti s\npodaním všeobecnej správnej žaloby fyzickou / právnickou osobou, bolo aj s poukazom na vyššie\ncitované ustanovenie § 178 ods. 1 SSP nevyhnutné, aby žalobca 2/ v podanej správnej žalobe uviedol\nkonkrétne tvrdenie o tom, že bol nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich\nprávach, alebo právom chránených záujmoch. Z podanej správnej žaloby nie je zrejmé, v čom spočíva\nukrátenie práv žalobcu 2/ ako zamestnávateľa. Žalobca 2/ síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť\nukrátený na svojich právach nezákonným postupom a rozhodnutím žalovanej, prípadne, že žalovaná\nhrubým spôsobom zasiahla do jeho práv a právom chránených záujmov, z ktorého dôvodu sa potom\ndomáha ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré však následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje.\n27. Vzhľadom na to, že preukázanie ukrátenia na subjektívnych právach, alebo právom chránených\nzáujmoch je conditiosinequanon v súvislosti s podaním všeobecnej správnej žaloby fyzickou / právnickou\nosobou, bolo aj s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 178 ods. 1 SSP nevyhnutné, aby\nžalobca 2/ v podanej správnej žalobe uviedol konkrétne tvrdenie o tom, že bol nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch. Z podanej\nsprávnej žaloby nie je zrejmé, v čom spočíva ukrátenie práv žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca\nsíce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným postupom a\nrozhodnutím žalovanej, prípadne, že žalovaná hrubým spôsobom zasiahla do jeho práv a právom\nchránených záujmov, z ktorého dôvodu sa potom domáha ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré\nvšak následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje.\n28. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd pristúpil k zrušeniu rozsudku krajského\nsúdu podľa § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského\nsúdu vysporiadať sa s aktívnou legitimáciou žalobcu 2/ a so správnou žalobou žalobcu 1/ vo veci znovu\nrozhodnúť. Zároveň je krajský súd viazaný právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí (§ 469\nSSP).\n29. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n30. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sa/23/2019", "guid": "9519ef86-cb99-40ab-9ec4-05cca9407833:59bbcc40-09df-48ef-a6b7-2fd468df3a6e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}