{"guid": "6c92111d-b704-44ef-8527-1fc03205d4ab:caf83995-a393-4038-9f2c-12964ad26029", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8019200617.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/117/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/117/2020 z 28. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2021, sp. zn. 9Sžsk/117/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8019200617.1", "identifikacne_cislo": "8019200617", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2021-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/caf83995-a393-4038-9f2c-12964ad26029", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200617.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200617.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200617.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/117/2020\n8019200617\n28. 04. 2021\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2021:8019200617.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Aleny Adamovej v právnej veci žalobcu: U. D.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXX, X. Š., právne zastúpený JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou,\nadvokátkou, so sídlom Nám. Sv. Egídia č. 95, Poprad, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so\nsídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nčíslo: 60437-2/2019-BA zo dňa 11.09.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove č.k. 4Sa/23/2019-67 zo dňa 29. júla 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalovanej náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4Sa/23/2019-67 z 29.07.2020 zamietol žalobu proti\nrozhodnutiu žalovanej č. 60437-2/2019-BA zo dňa 11.09.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“).\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č.\n200-012015-CA04/2019 z 10.07.2019, ktorým prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca\nmá nárok na materské od 4. júna 2019 do 5. júna 2019 vo výške 46,72515000 € za deň. V období\nod 6. júna 2019 mu nárok na materské zanikol. Nárok na materské opätovne vznikne odo dňa, kedy\nopätovne začne dieťaťu poskytovať starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa. Žalovaná v preskúmavanom\nrozhodnutí konštatovala, že otec dieťaťa, vykonávajúci naďalej pracovnú činnosť na plný pracovný\núväzok, nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a z tohto dôvodu\nžalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti\ntomuto dieťaťu (viď. § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o\nsociálnom poistení“).\n2. Z administratívneho spisu vyplýva skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na materské ako iný\npoistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 4. júna 2019 z poistného vzťahu podľa zákona\no sociálnom poistení dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Z predloženého čestného vyhlásenia\nrodičov dieťaťa vyplýva, že po dohode s manželkou žalobca preberá do starostlivosti od 4. júna 2019\nich spoločné dieťa. Žalobcovi dobrovoľné nemocenské poistenie vzniklo dňa 4. septembra 2018. V\nrámci konania vo veci nároku na materské bolo zistené, že sociálne zabezpečenie žalobcu vykonáva\nKrajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove. Podľa vyjadrenia OR HaZZ v Poprade\nzo dňa 02.07.2019 žalobca nečerpá materskú dovolenku a pracovný čas má nerovnomerne rozvrhnutý\nv pracovných zmenách, t.j. 24 hodín pracuje v zmene a potom má 48 hodín voľno. Z týchto skutočností\nvyplýva, že žalobca ako príslušník OR HaZZ v Poprade rodičovskú dovolenku nečerpá a neboli mu\nupravované pracovné podmienky. Aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti pokračoval vo výkone práce v\n\nplnom služobnom pomere, v nezmenených pracovných podmienkach. Sám žalobca uviedol, že dieťaťu\nposkytuje starostlivosť matka dieťaťa, ktorá sa nevrátila do pracovného procesu, a stará matka, ktorá\nna ten účel skončila pracovný pomer a nastúpila na starobný dôchodok.\n3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca žalobu, v ktorej namietal, že pojem\nstarostlivosť o dieťa je definovaný v zákone o rodičovskom príspevku. Podľa jeho názoru riadnu\nstarostlivosť je možné poskytovať dieťaťu pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca právnickej\nosoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom\nzabezpečovanie starostlivosti o dieťa osobne.\n4. Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že materské a rodičovský príspevok sú úplne rozdielne\ndávky, čo do charakteru, účelu, na ktorý sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej\núpravy, oprávnených subjektov, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Materské je sociálnou dávkou\nposkytovanou Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia a je kompenzáciou straty príjmu, ktorá\nvznikla priamo poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské v dôsledku tehotenstva, materstva, resp.\nz dôvodu, že prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa následne skutočne stará. Rodičovský\npríspevok je štátnou dávkou, ktorého podmienky upravuje zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom\npríspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z.z.“) a ako je uvedené\nv jeho § 1 ods. 2, štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.\nMaterské má svoju konkrétnu právnu úpravu - zákon o sociálnom poistení. Vzhľadom na tieto skutočnosti\nnie je daný právny základ pre analogické použitie ustanovení zákona č. 571/2009 Z.z. na materské.\nUstanovenie § 51 zákona o sociálnom poistení s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťa\nz akýchkoľvek iných, než zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské už dňom skončenia\nstarostlivosti o dieťa. Z uvedeného jasne vyplýva požiadavka zákonodarcu, aby sa materské poskytovalo\nosobe, ktorá sa o dieťa skutočne stará. Podľa krajského súdu výkon inej zárobkovej činnosti v zásade\nnie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon\npráce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť.\n5. Krajský súd uviedol, že podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení je potrebné\nuzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa, avšak nemožno akceptovať len\nformálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Účelom materského poskytovaného z nemocenského\npoistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku\nrôznych životných situácií, napríklad materstva, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti v prípade iného\npoistenca. Zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti.\nPodľa názoru krajského súdu zmyslu a účelu zákona o sociálnom poistení sa plne vymyká, aby bola\nposkytovaná nemocenská dávka, ktorá má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky\n(resp. rodičovskej dovolenky), aby sa takáto dávka vyplácala otcovi dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie\ndieťaťa do starostlivosti, ale naďalej pracuje u zamestnávateľa v rovnakom pracovnom čase za rovnako\ndohodnutú odmenu. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že v danom prípade nedošlo k zmene\nživotnej situácie, čo predpokladá zákon o sociálnom poistení pre kompenzovanie zníženého príjmu.\nŽalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného\núčelu nemocenského poistenia.\n6. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť, pretože má za to,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe všeobecných súdov.\n7. Žalobca zastáva názor, že krajský súd nesprávne aplikoval zákon o sociálnom poistení, keď\nkonštatoval, že žalobca nesplnil podmienky na priznanie nároku na materské. Uviedol, že aj v čase\npriznania nároku na materské bol v pracovnom pomere s rovnakým zamestnávateľom, ako v čase, za\nktoré mu žalovaná nepriznala nárok na materské. Žalobca má za to, že ak splnil zákonné podmienky\nnároku na materské za 2 dni, kedy nepracoval, avšak nie z dôvodu ukončenia pracovného pomeru,\ntak splnil podmienky nároku na materské a mal mu byť tento nárok priznaný v celom rozsahu. Žalobca\nzastáva názor, že pokiaľ ide o žalovanou tvrdenú povinnosť ukončenia pracovného pomeru, takáto\npodmienka nemá oporu v zákone o sociálnom poistení, pretože absencia príjmu nie je podmienkou\npriznania nároku na materské. Ak by podmienka prerušenia pracovnej činnosti mala byť jednou z\npodmienok pre vznik nároku na materské, bola by uvedená v zákone. Podľa názoru žalobcu ustanovenie\n§ 48 zákona o sociálnom poistení, upravujúce podmienky nároku na materské matky, taktiež nevyžaduje\n\nosobnú starostlivosť. Sťažovateľ má za to, že žalovaná nerozlišovala pri posudzovaní nároku účel\nmaterského pri priznaní matke a inej osobe. Účel pri poskytovaní materského matke je iný ako pri\ninej osobe, nakoľko matka musí opustiť prácu za účelom pôrodu dieťaťa, avšak iná osoba môže popri\nstarostlivosti o dieťa vykonávať aj pracovnú činnosť. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovanej, v zmysle\nktorého matka počas poberania materského môže vykonávať zárobkovú činnosť bez vplyvu na nárok\nna materské a starostlivosť, avšak otec nemôže vykonávať zárobkovú činnosť bez straty nároku na\nmaterské. Sťažovateľ nesúhlasí ani s tým názorom krajského súdu, na základe ktorého materské a\nrodičovský príspevok sú úplne rozdielne dávky a práve preto pre účely priznania nároku na materské je\nnutné pojem starostlivosť o dieťa vykladať rovnako ako je to uvedené v zákone o rodičovskom príspevku.\nNa záver svojej kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe všeobecných súdov, čím porušil princíp legitímneho očakávania. Na základe horeuvedených\nskutočností žalobca navrhuje, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, eventuálne rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej a prvostupňové\nrozhodnutie správneho orgánu zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.\n8. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla, že v plnej miere súhlasí s názorom krajského\nsúdu. Podľa žalovanej § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uvádza, že nárok na materské má\niný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o to dieťa stará. Žalovaná konštatuje,\nže zákonodarca mal na mysli osobnú starostlivosť o dieťa a súhlasí s názorom krajského súdu, na\nzáklade ktorého uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca musí byť\nvyhodnotené individuálne. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona o sociálnom\npoistení, podľa ktorého zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do\nstarostlivosti. Keďže žalobca uviedol, že dieťaťu poskytuje starostlivosť matka, resp. stará matka dieťaťa,\ndošlo k aplikácii § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Na základe vyššie uvedené skutočnosti\nžalovaná navrhuje, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako i konanie, ktoré\nmu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 450 SSP), pričom zistil, že kasačnej sťažnosti nie je\nmožné priznať úspech, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:\n10. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n11. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n12. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n13. Podľa § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti\npreskúmavaného rozhodnutia (18.09.2019) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské\npoistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie\npríjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n14. Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ cit. zákona nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených\ntýmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.\n15. Podľa § 31 ods. 1 cit. zákona povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná\nosoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon\nneustanovuje inak, ak\na) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia a\nb) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom\nvznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia\npovinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej\nosoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol\ndôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich\n\nkalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka\nzaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na\nnemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.\n16. Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa\nstará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku\nnároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má\nnárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal\ndo starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov\nod vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov\nveku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky\npoistený najmenej 270 dní.\n17. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ cit. zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec\ndieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka\nnepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.\n18. Podľa § 51 ods. 2 cit. zákona ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho\nnepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a\nopätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec\nprestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.\n19. Z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ podal žiadosť o materské dňa 04.06.2019, s\nrovnakým dátumom prevzatia dieťaťa do starostlivosti. K žiadosti pripojil rodný list mal. X. D., nar.\nXX.XX.XXXX, ďalej čestné vyhlásenie D. D., matky dieťaťa, že ku dňu zverenia dieťaťa do starostlivosti\nnepoberá rodičovský príspevok, čestné vyhlásenie U. D., že je sociálne zabezpečený na základe zákona\nč. 328/2002 Z.z., ktoré sociálne zabezpečenie vykonáva Krajské riaditeľstvo HaZZ Prešov. Otec dieťaťa\nsi materské uplatnil z dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré mu podľa zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení vzniklo dňa 04.09.2018, s vymeriavacím základom 1 901,- €. Vymeriavací\nzáklad dobrovoľného nemocenského poistenia bol sťažovateľom zmenený dňa 13.03.2019 na základe\nzmeny registračného listu na 477,- €. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že prvostupňový správny\norgán vyžiadal od zamestnávateľa sťažovateľa správu, či sťažovateľ čerpá od 04.06.2019 rodičovskú\ndovolenku, resp. či má upravený pracovný čas tak, aby mohol reálne poskytovať starostlivosť dieťaťu. Z\nodpovede Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Poprade (ďalej aj OR HaZZ) zo dňa\n02.07.2019 vyplýva, že sťažovateľ je príslušníkom OR HaZZ v Poprade, nečerpá materskú dovolenku\na pracovný čas má nerovnomerne rozvrhnutý v pracovných zmenách, t. j. 24 hodín pracuje v zmene\na následne má 48 hodín voľno. Zároveň predložil evidenciu dochádzky za mesiac jún 2019, z ktorej\nvyplýva, že v dňoch 04.06.2019 a 05.06.2019 mal sťažovateľ voľno. Pracovnú zmenu začal 06.06.2019\no 07,00 hod. Predchádzajúcu pracovnú zmenu mal dňa 03.06.2019, ktorá začala taktiež o 07,00 hod. Z\nplánov služieb tiež vyplýva, že sťažovateľ je zamestnaný vo funkcii technik - strojník, inšpektor.\n20. Medzi účastníkmi konania nie je sporná skutková okolnosť, že sťažovateľ bol aj po prevzatí\nmaloletého X. D. do jeho starostlivosti dňa 04.06.2019 zamestnaný ako technik - strojník, inšpektor na\nOR HaZZ Poprad a nečerpal rodičovskú dovolenku. Čo sa týka jeho pracovného času, nedošlo k jeho\núprave oproti obdobiu pred 04.06.2019. Rovnako ako pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti,\naj potom mal nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas v pracovných zmenách: 24 hodín výkon práce a 48\nhodín voľno. Podľa tvrdenia sťažovateľa v prílohe k žiadosti o materské zo dňa 01.07.2019, starostlivosť\no maloleté dieťa počas jeho pracovných zmien bola plánovaná jeho manželkou a jeho rodičmi, s ktorými\nzdieľajú spoločnú domácnosť. V replike voči vyjadreniu žalovaného v súdnom konaní uviedol, že o dieťa\nbolo riadne postarané ním a starou matkou dieťaťa, P. D..\n21. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom\npoistení poskytuje z nemocenského poistenia, pričom ide o opakujúcu sa peňažnú dávku, ktorá\nnahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca\ndieťaťa. Nemocenská dávka plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, resp. u iného\npoistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu\nzo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ citovaného zákona). Účelom materského je teda\npreklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku materstva alebo prevzatia dieťaťa do starostlivosti poistenci\n\nnemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej\nčinnosti.\n22. V danom prípade zostala spornou otázka, či žalobca splnil podmienku prevzatia dieťaťa do\nstarostlivosti v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá je predpokladom pre\npriznanie materského z nemocenského poistenia.\n23. Ohľadom právneho posúdenia sťažovateľ uvádza, že nesúhlasí s interpretáciou podmienky prevzatia\ndieťaťa do starostlivosti, ktorá je podľa neho splnená aj v prípade, ak sa o dieťa stará iná fyzická osoba.\nKasačný súd s touto interpretáciou sťažovateľa nesúhlasí. Zmyslom materskej dávky je kompenzácia za\nstratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie\npríjmu ako jej dôsledok.\n24. Iba formálne prevzatie dieťaťa otcom v zmysle uzatvorenej dohody rodičov, bez reálneho naplnenia\njej obsahu, nezodpovedá účelu materskej dávky. Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je v zákone\no sociálnom poistení definovaná, nemožno vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona o\nrodičovskom príspevku, a to z dôvodu, že rodičovský príspevok je dávka iného charakteru. Rodičovský\npríspevok je štátnou sociálnou dávkou upravenou v osobitnom zákone, ktorou štát prispieva všetkým\nrodičom v rovnakej sume bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. Naproti tomu účelom materského\nako dávky nemocenského poistenia nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného\nz rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa.\n25. Skutočnosť, že zákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa, vyplýva aj z ustanovenia\n§ 51 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý viaže zánik nároku na materské práve na dôvod,\nže sa poistenec prestal starať o dieťa. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá sa\nprestala starať o dieťa z iného dôvodu ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, musí byť len poistenec,\nteda ten, kto poberá materské ako dávku z nemocenského poistenia, čo v konečnom dôsledku znamená,\nže práve táto osoba sa predtým musela o dieťa starať. V prípade, ak by sa nevyžadovala skutočná\nstarostlivosť o dieťa poistencom a postačovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov\nzániku nároku na materské by nedávalo zmysel. Kasačný súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s\nprávnym názorom správneho súdu, že táto osoba (v danom prípade otec) je pri výkone starostlivosti o\ndieťa nezastupiteľná. Kasačný súd zastáva právny názor, že ustanovenie § 51 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení priamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa\nprevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať.\n26. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa správne dospela k záveru, že v danom prípade samotným\nuzavretím Dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 04.06.2019, nebola splnená podmienka\nstarostlivosti o dieťa zo strany otca dieťaťa. Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade po prevzatí dieťaťa\ndo starostlivosti riadne pracoval v hlavnom pracovnom pomere, a to v rovnakom rozsahu ako tomu bolo\npred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, potom nebola splnená podmienka osobnej starostlivosti o dieťa,\nčoho dôsledkom by bola strata alebo zníženie jeho príjmu. Podľa názoru kasačného súdu teda dňom\n04.06.2019 žalobca nesplnil podmienky na priznanie materského.\n27. Pokiaľ pobočka žalovanej v prvostupňovom rozhodnutí nárok na materské sťažovateľovi priznala\nza prvé dva dni od uplatnenia tohto nároku, vzhľadom na to, že sťažovateľ ako účastník správneho\nkonania voči tomuto výroku odvolanie nepodal (v odvolaní namietal len rozhodnutie o zániku nároku\nna materské), tento výrok nebol predmetom odvolacieho konania ani preskúmavaného rozhodnutia\nžalovanej ako odvolacieho orgánu. Nebol napadnutý ani správnou žalobou, preto ho správny súd\nnepreskúmaval, rovnako ako ho nepreskúmaval ani kasačný súd. Z tohto dôvodu kasačný súd ako\nnedôvodnú vyhodnotil kasačnú námietku, že ak žalobca splnil podmienky nároku na materské za dva\ndni 04.06.2019 a 05.06.2019, tak splnil podmienky nároku na materské v celom rozsahu.\n28. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že na posúdenie faktickej osobnej starostlivosti o prevzaté\ndieťa je právne irelevantné to, či žalobca medzi jednotlivými zmenami má určité časové úseky, v ktorých\nslužbu nevykonáva. Jednak doby voľna medzi jednotlivými pracovnými zmenami sú poskytované za\núčelom zregenerovania pracovnej sily, keď jednotlivé služby trvajú nepretržite 24 hodín, a teda nie je\nmožné, aby sa počas voľna zamestnanec osobne venoval starostlivosti o maloleté dieťa v požadovanom\nrozsahu a tiež nie je splnená podmienka, že v dôsledku starostlivosti o dieťa nastala sťažovateľovi strata\n\nalebo zníženie jeho príjmu. Naopak, jeho príjem zostal nezmenený, pretože nedošlo k zníženiu jeho\npracovného úväzku a jeho pracovný čas po prevzatí dieťaťa do osobnej starostlivosti zostal nezmenený.\nJe potrebné konštatovať, že nedošlo k žiadnym úľavám na pracovnej činnosti sťažovateľa, ktoré by\nmu poskytovali ďalšie časové úseky, v ktorých by sa mohol osobne starať o prevzaté dieťa, naopak,\npracovný čas bol aj po prevzatí dieťaťa plánovaný tak ako doteraz, a to na plný pracovný úväzok.\n29. Sťažovateľ tvrdil, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť prerušenia\nvýkonu práce, resp. ukončenia pracovného pomeru. Sťažovateľ tiež tvrdil, že povinnosť prerušenia\npracovnej činnosti/zamestnania pre potreby priznania materského bola súčasťou právneho poriadku do\n31.12.2010, avšak novelou bola táto podmienky vypustená. Poukázal tiež na princípy viazanosti právom\nv zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. K tomu kasačný súd uvádza nasledovné:\n30. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho, a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n31. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.“ (ÚS\n17/1999, nález z 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.\nÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I. ÚS\n10/98, I. ÚS 54/02 nález z 13.11.2002, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok,\ns. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz, že v\nsúlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka\nvšeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem;\nmedzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako\naj zásada primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04).\n32. Z článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.\n33. Sťažovateľ vykladá obsah ust. § 49 ods. 1 cit. zákona bez nadväznosti na ostatné ustanovenia\nzákona o sociálnom poistení a na zákonom sledovaný cieľ. Správne orgány aplikujúce túto normu\nmusia vychádzať z gramatického a teleologického výkladu tejto právnej normy tak, aby bola vykladaná\nv súlade s jej gramatickým obsahom a v súlade s cieľmi a účelmi zákona o sociálnom poistení. Ak\nz hypotézy právnej normy § 49 ods. 1 vyplýva podmienka, že o dieťa sa musí starať poistenec,\nktorý prevzal dieťa do starostlivosti, z uvedeného priamo vyplýva, že sa o dieťa nemôže starať iná\nfyzická alebo právnická osoba. V spojení s § 2 písm. a/ tohto zákona potom musí tento poistenec v\ndôsledku tohto prevzatia mať aj stratu alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti. Iná osoba, napr.\nmatka dieťaťa alebo jeho stará matka, sú z tejto starostlivosti vylúčené. Výklad, ktorý zaujal sťažovateľ\nv kasačnej sťažnosti, naopak, rozširuje neprimeraným spôsobom hypotézu tejto právnej normy, keď\npripúšťa, že by touto osobou mohli byť aj iné fyzické osoby. Pokiaľ toto zákonné ustanovenie tieto\nosoby priamo v hypotéze právnej normy nestanovuje, potom tieto osoby nie sú osoby, ktoré by mohli\nvykonávať starostlivosť o dieťa s dôsledkom priznania materského poistencovi uvedenému v § 49 ods.\n1. Osobná starostlivosť poistenca je zdôraznená slovným spojením „ktorý sa o toto dieťa stará“. Pokiaľ\nby zákonodarca mal v úmysle vyjadriť, že jeho osobná starostlivosť nie je potrebná, potom by túto\npodmienku v hypotéze tejto právnej normy neuvádzal. Potom nie je potrebné ako explicitnú podmienku\npriznania materského stanovovať napr. povinnosť prerušenia výkonu práce, resp. ukončenia pracovného\npomeru, pretože všetky konkrétne okolnosti rozhodujúce pre zistenie osobnej starostlivosti o dieťa sa\npreverujú v konkrétnom správnom konaní, pričom sa môže jednať o rozličné životné situácie.\n\n34. Kasačný súd na podporu vyššie uvedeného výkladu účelu dávky poukazuje aj na znenie bodu\n19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe\nmedzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa\nzrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia\nopatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už\nv rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných\ndruhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto\notcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s\nnarodením na účely poskytovania starostlivosti.“\n35. Je teda zrejmé, že účelom nie je podpora otcov v poberaní materského ako peňažnej dávky,\nale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali na rodinných povinnostiach a teda aj na\nstarostlivosti o dieťa, čo je v priamom rozpore s výkladom, ktorý prezentuje sťažovateľ. Pokiaľ otec\ndieťaťa nezabezpečuje starostlivosť o dieťa, o ktoré sa stará naďalej matka alebo stará matka, nie je\nzabezpečená možnosť matky vrátiť sa do pracovného procesu, čo je zmyslom podpory otcov v čerpaní\nrodičovských dovoleniek a materských dávok. Nedochádza k rovnomernému rozdeleniu povinností\nsúvisiacich so starostlivosťou o dieťa a ani k možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi.\n36. K tejto námietke kasačný súd ďalej uvádza, že je nesprávne konštatovanie žalobcu, že\npovinnosť prerušenia pracovnej činnosti pre priznanie materského bola súčasťou právneho poriadku do\n31.12.2010. Ustanovenie § 49 ods. 1, ktoré zakotvuje nároky iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do\nstarostlivosti, upravuje podmienku starostlivosti o dieťa zo strany tohto poistenca od účinnosti zákona o\nsociálnom zabezpečení, t. j. od 01.01.2004 v nezmenenej podobe až do dňa právoplatnosti rozhodnutia\nžalovanej. V tomto ustanovení sa povinnosť prerušenia pracovnej činnosti pre priznanie materského\nnikdy nevyžadovala. Ako bolo však vyššie uvedené, taká explicitná podmienka tohto ustanovenia však\nnie je ani potrebná vzhľadom na dikciu prvej vety § 49 ods. 1, v ktorej sa uvádza podmienka starostlivosti\no dieťa zo strany iného poistenca, ktorý ho do starostlivosti prevzal.\n37. Pokiaľ sťažovateľ argumentuje tým, že ani ust. § 48 u matky dieťaťa nevyžaduje osobnú starostlivosť,\nkasačný súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Princíp osobnej starostlivosti o dieťa musí byť\nzachovaný u oboch poistencov, teda nielen u iného poistenca, ktorý prevezme dieťa do starostlivosti,\nale aj u matky dieťaťa. Uvedené vyplýva priamo z dikcie § 48 ods. 1, podľa ktorého sa poistenkyňa musí\no dieťa starať.\n38. Sťažovateľ ďalej poukazoval na to, že existuje iný účel poskytovania materského inému poistencovi\npri dobrovoľnom platení nemocenského, ktorým je právo uplatniť si nárok na dávku, na rozdiel od\nmatky dieťaťa, ktorá musí opustiť prácu za účelom pôrodu, kým iná osoba môže popri starostlivosti o\ndieťa vykonávať aj pracovnú činnosť. Na tomto mieste musí kasačný súd uviesť, že žalobca tvrdenie\no rozdielnom účele priznávania materského nepodporuje objektívnymi skutočnosťami, ale len svojím\nprávnym názorom, ktorým sa snaží obhájiť rozdielny cieľ poskytovania materského pri matke dieťaťa a\ninom poistencovi. Ustanovenie § 2 písm. a/ zákona však nerozlišuje medzi účelom priznávania dávky pri\ndobrovoľnom nemocenskom poistení a povinnom nemocenskom poistení. V každom z týchto poistení\nide o poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v\ndôsledku materstva. Ani účelom poistenia pri dobrovoľne nemocensky poistenej osobe nie je len výplata\ndávky bez ďalšieho, ale výplata dávky pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti,\nv danom prípade v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Inak by sa dobrovoľné nemocenské\npoistenie mohlo považovať za určitú zárobkovú činnosť chápanú tak, že za zaplatené poistné dobrovoľne\nnemocensky poistená osoba bez ďalšieho dostane určitý zisk v podobe nemocenskej dávky. Uvedené\nzrejme nebolo cieľom zákonodarcu.\n39. Na tomto mieste je tiež potrebné konštatovať, že kasačnému súdu sa javí ako účelové konanie\nsťažovateľa, ktorý, hoci je sociálne zabezpečený podľa zákona č. 328/2002 Z.z. ako príslušník HaZZ v\nPoprade, sa dobrovoľne nemocensky poistil od 04.09.2018 s tým, že dobrovoľné nemocenské poistenie\nmu zaniklo 31.05.2019 nezaplatením ďalšieho poistného. Jeho žiadosť o priznanie materského tak\nnasledovala 273 dní od začiatku poistenia, čo je takmer presne nevyhnutne potrebný počet dní na\npriznanie tejto dávky (minimálny počet dní je 270). Sťažovateľ platil poistné z takého vymeriavacieho\n\nzákladu (1 901 €), aby dosiahol maximálnu výšku materského a tento vymeriavací základ nemocenského\npoistenia po uplynutí rozhodujúceho obdobia pre priznanie dávky znížil na 477,- €.\n40. Sťažovateľ ďalej namietal výklad pojmov rodičovský príspevok a materské. Kasačný súd sa v\ncelom rozsahu stotožnil s právnym posúdením tejto otázky zo strany správneho súdu, na ktoré\npoukazuje. Dodáva, že je potrebné rozlišovať medzi termínom „riadna starostlivosť“ v zmysle zákona č.\n571/2009 Z.z. a „starostlivosť“ v zmysle zákona o sociálnom poistení. Táto diferenciácia je odôvodnená\nrozdielnym charakterom jednotlivých príspevkov - rodičovský príspevok nie je nemocenská dávka,\nale štátna sociálna dávka a účel tejto dávky sa odlišuje od materského, najmä v zmysle § 2\npísm. a/ zákona o sociálnom poistení. Pojem „riadna starostlivosť“ podľa zákona o rodičovskom\npríspevku umožňuje poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej či právnickej osoby, čo\nzodpovedá účelu rodičovského príspevku, ktorým je finančne kompenzovať výdavky rodiča vynakladané\nna riadnu starostlivosť o dieťa, ktorá môže byť zabezpečená aj inou osobou, avšak nezodpovedá\nvyššie vymedzenému účelu dávky materské, na ktorú má nárok len konkrétna osoba, ktorá samotnú\nstarostlivosť vykonáva a ktorá má z tohto dôvodu stratený alebo znížený príjem zo zárobkovej činnosti,\npričom materské takto stratený alebo znížený príjem nahrádza. Preto je potrebné trvať na tom, že\nstarostlivosť podľa zákona o sociálnom poistení bude vykonávať tá konkrétna osoba, ktorej sa dávka\nmaterskej vypláca.\n41. Argument sťažovateľa, že materské alebo rodičovský príspevok, ktoré nesmie poberať matka, má\nnahradiť poskytnutie materského otcovi, a práve preto je potrebné použiť pojem „riadna starostlivosť“ zo\nzákona o rodičovskom príspevku, nie je dôvodná. Materské poskytované inému poistencovi nenahrádza\nmaterské matky ani jej rodičovský príspevok; ide o samostatnú dávku nemocenského poistenia, ktorá\nkompenzuje inému poistencovi stratu alebo zníženie jeho príjmu. Okrem toho, práve z podmienky\nuvedenej v § 49 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona, že matka dieťaťa nesmie poberať materské na to\nisté dieťa alebo rodičovský príspevok, vyplýva skutočnosť, že o dieťa sa matka nemôže starať. Ak by\nmatka poberala materské, musela by sa o dieťa osobne starať; ak by poberala rodičovský príspevok,\nstarala by sa o dieťa osobne alebo prostredníctvom tretej osoby. Podmienka, že matka nesmie poberať\nmaterské alebo rodičovský príspevok práve podporuje právny názor správneho súdu a žalovanej o tom,\nže či už matka alebo tretia osoba nemôže vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa, ak ho do starostlivosti\nprevzal iný poistenec - otec dieťaťa.\n42. Poslednou sťažnostnou námietkou bolo v zmysle § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, že sa správny\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ pritom uviedol, že v rámci\nsprávnych konaní v identických veciach sa nároky na materské posudzujú rôzne. V tomto prípade však\nnámietka nesmeruje k odklonu súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, ale o prax\nsprávnych orgánov, čím nie je naplnený tento kasačný dôvod. Pokiaľ sťažovateľ poukázal na rozsudok\nKrajského súdu v Prešove, sp.zn. 8Sa/6/2019 a Krajského súdu v Trnave sp.zn. 44Sa/5/2019, tieto\nrozsudky nie sú súčasťou ustálenej judikatúry zverejňovanej v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR\na rozhodnutí súdov SR.\n43. K rozdielnej aplikačnej praxi správnych orgánov pri priznávaní materského iným poistencom - otcom,\nkasačný súd dodáva, že pokiaľ došlo po novelizácii zákona o sociálnom poistení zákonom č. 543/2010\nZ.z. k priznávaniu materského bez toho, aby sa skúmalo, či poistenec skutočne sám zabezpečuje\nstarostlivosť o dieťa, a postačovalo splnenie len formálneho prevzatia dieťaťa do starostlivosti na\nzáklade dohody s matkou dieťaťa, táto aplikačná prax nezodpovedala zneniu relevantných zákonných\nustanovení o priznávaní materského ako nemocenskej dávky podľa zákona o sociálnom poistení.\nAk následná aplikačná prax správnych orgánov odstránila toto pochybenie a náležite objasňuje aj\nstarostlivosť o dieťa zo strany poistenca osobitne v každom individuálnom prípade, uvedený postup\nnemôže byť v rozpore so zákonom a ani v rozpore so zásadou legitímneho očakávania účastníka\ntakéhoto právneho vzťahu. Kasačnému súdu neprináleží komentovať skôr vydané rozhodnutia žalovanej\nv právnych veciach iných účastníkov konania. Poukazuje však na to, že nemožno vylúčiť, že sa správny\norgán odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor,\nako zaujal v rozhodnutiach v obdobných právnych veciach predchádzajúcich rozhodnutiach. Tento\nodklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé.\nPokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach náležitým spôsobom odôvodní zmenu tohto právneho\nnázoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a\nrovnosti účastníkov konania.\n\n44. V danom prípade kasačný súd má za to, že žalovaná dostatočným spôsobom odôvodnila svoje\nrozhodnutie, keď individuálne uviedla, prečo v prípade sťažovateľa nedošlo k splneniu podmienky\nosobnej starostlivosti o maloleté dieťa.\n45. Vzhľadom na to, že kasačný súd vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné a sám nezistil dôvod,\npre ktorý by bolo potrebné zrušiť rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n46. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.\n1 a § 168 SSP a contrario. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspešný nebol, preto mu právo\nna náhradu trov nepatrí. Žalovanej patrí právo na náhradu trov kasačného konania ako úspešnému\núčastníkovi, avšak vzhľadom na neexistenciu podmienok stanovených v § 168 SSP jej kasačný súd\nnáhradu trov kasačného konania nepriznal.\n47. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}