{"guid": "a04ad3a4-7018-49ea-b54a-6dadd2bf9e4f:440688c0-c298-401d-94cd-73e4003b08d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8019200485.1", "spisova_znacka": "9Sk/15/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/15/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 9Sk/15/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8019200485.1", "identifikacne_cislo": "8019200485", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-274.odsek-1", "nazov": "§ 274 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-274.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-175", "nazov": "§ 175 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-175", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-174"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-2", "nazov": "§ 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-174"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-175g.odsek-1", "nazov": "§ 175g ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-175g.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-175g"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-175g.odsek-2", "nazov": "§ 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-175g.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-175g"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-175g.odsek-3", "nazov": "§ 175g ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-175g.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-175g"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-94.odsek-1", "nazov": "§ 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-94.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-94"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-119.odsek-1", "nazov": "§ 119 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-119.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/100#paragraf-274", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-14", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-175", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-174", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-175g", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-94", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-119", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/440688c0-c298-401d-94cd-73e4003b08d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200485.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200485.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200485.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sk/15/2020\n8019200485\n30. 06. 2021\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2021:8019200485.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a\nčleniek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: T.. O. Č.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, O., právne zastúpeného: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom\nso sídlom Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10,\n813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX\nXXXX X. z 01.07.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n6Sa/15/2019 z 12. februára 2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Žalovanej náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom napadnutým kasačnou sťažnosťou zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z\n01.07.2019 (preskúmavané rozhodnutie) ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX\nXXXX X zo 16.04.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná\nzamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán zamietol\nžalobcovu žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku. Ako dôvod pre zamietnutie jeho žiadosti\nžalovaná uviedla, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre zníženie dôchodkového veku,\na preto bola jeho žiadosť o prepočítanie jeho starobného dôchodku k 56. roku veku správne zamietnutá.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku napadnutého kasačnou sťažnosťou uviedol, že žalobca\nneformálnou žiadosťou zo dňa 13.02.2019 požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie, o znovu prepočítanie\nuž priznaného starobného dôchodku s prihliadnutím na aktuálnosť § 175g zákona č. 100/1988 Zb. a bol\ntoho názoru, že spĺňa podmienky podľa § 174 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. Žalobcovi bol\nprávoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.02.2017 priznaný starobný dôchodok v sume\n313,50 EUR mesačne podľa § 65, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení, ktorý mu k 01.01.2015 bol\nzvýšený na sumu 318,70 EUR mesačne, k 01.01.2016 na sumu 320,60 EUR mesačne a k 01.01.2017\nna sumu 328,80 EUR mesačne podľa § 82, § 293dq, § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení a opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z.\na č. 283/2015 Z. z., ktorými sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia\núrazovej renty. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaná vychádzala zo skutočnosti, že žalobca dovŕšil\ndôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov veku 19.10.2014, ku\nktorému získal 42 rokov a 33 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalobcovi bol tiež priznaný nárok na\nvýsluhový príspevok podľa potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby\n\nBratislava č. p.: 39/56-95/2013 zo dňa 23.04.2013, kde mu bola zhodnotená doba trvania služobného\npomeru, a to doba výkonu základnej vojenskej služby, doba vojaka z povolania v I. kategórii funkcií, doba\nslužby v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií a trvanie služobného pomeru v Slovenskej informačnej\nslužbe, celkom 19 rokov a 264 dní. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru bola žalobcovi na určenie sumy\nstarobného dôchodku započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu\ndoby služby z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a suma starobného dôchodku mu bola\npodľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru znížená o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým\nje doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku za celé roky, najviac o sumu\nvýsluhového príspevku, ktorá sa vypláca ku dňu priznania starobného dôchodku.\n3. Krajský súd v odôvodnení poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015, týkajúci sa žalobcu, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že predpokladom\nvzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od\ndovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I.\npracovnej kategórie uvedenej v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, resp. v službe I. kategórii funkcií v stanovenom\nrozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do\n31.12.1999, ktorú žalobca nesplnil. Vyjadril sa aj k námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnej aplikácie\nzákona o sociálnom zabezpečení na jeho skutkový stav (tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že skončil\nslužobný pomer dňa 04.06.1999, pričom novela zákona o sociálnom zabezpečení nadobudla platnosť\na účinnosť dňa 22.12.1999. Zdôraznil, že nárok na priznanie starobného dôchodku vzniká až splnením\nvšetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje\npodľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok, tzn. v\ndanom prípade podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce\nzo zaradenia zamestnaní do I., II. kategórie do 31.decembra 2023, poukazujúc na zákon o sociálnom\nzabezpečení. V predmetnom konaní teda nebolo rozhodnuté v prospech žalobcu tak, ako to uvádza v\npodanej žalobe.\n4. Krajský súd teda prihliadol na skutočnosť, že už v predchádzajúcom rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/69/2014 bol vyslovený právny názor vo vzťahu k posúdeniu\npožadovaného nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku v skoršom veku podľa § 174 ods. 1\nzákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 274 zákona o sociálnom poistení, kedy najvyšší súd konštatoval,\nže žalobca zákonné podmienky nesplnil. Uviedol, že ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. je\nprechodným ustanovením, ktorého cieľom bolo v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a\nII. pracovnej kategórie po 31.12.1992, predlžovaného až do 31.12.1999, odstrániť tvrdosť zákona\nspočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa § 21 tohto zákona po 31.12.1992, resp. po\n31.12.1999, a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené\ndo I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 zákona, resp. v I., II. kategórii funkcií skorší vznik nároku\nna starobný dôchodok. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok od zníženého dôchodkového\nveku podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. je skutočnosť, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii\nalebo služba v I. alebo II. kategórii funkcií trvali k 31.decembru 1999. Žalobca túto podmienku nesplnil,\npretože je nesporné a vyplýva to aj z obsahu napadnutého rozhodnutia, že žalobca skončil služobný\npomer dňa 04.06.1999.\n5. Tento názor vyplýva aj z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sk/3/2018, sp.\nzn. 9So/82/2009 a sp. zn. 1So/69/2014. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti sa zaoberal\naj aplikáciou ustanovenia §175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v rozsahu, ako to namietal žalobca\nv podanej žalobe. Najvyšší súd v rozsudkoch sp. zn. 9So/232/2016 a 1Sk/3/2018 vyslovil názor, že\nvo vzťahu k ustanoveniu § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. považoval námietku sťažovateľa\nza nedôvodnú. Argumentoval, že zákonom č. 355/1999 Z. z. bolo predlžené obdobie zaraďovania\nzamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do I. kategórii funkcií až do 31.12.1999 a zákonodarca v\nustanovení § 175g ustanovil len to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa § 174, ktoré\nneboli právoplatne skončené, pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (22.12.1999), sa o nároku\nna starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.\n6. Krajský súd poukázal v celom rozsahu na závery uvedené v citovaných rozsudkoch a zároveň\nkonštatoval, že v prípade žalobcu konanie o nároku na priznanie starobného dôchodku začalo dňa\n04.08.2015, ktoré bolo skončené právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX\n\nXXX XXXX X zo dňa 03.02.2017, priznaním starobného dôchodku. Konanie teda nezačalo pred dňom\nnadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z.\n7. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodu,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že žalovaná mu\nnezapočítala obdobia od 01.09.1981 do 30.09.1986 (ako príslušníka PS Bratislava), a od 01.10.1986 do\n30.09.1995 (ako príslušníka ÚO OŠH Javorina) v dvojnásobnej výške poukazujúc na Zbierku nariadení\na smerníc MNO ČSSR č. 22 z 17.07.1970 hl. II, čl. 3 písm. a/, stanovisko Generálneho prokurátora sp.\nzn. VI/1 Gd 2003/02-16, nariadenie č. 25čl. 117 MV ČSSR, výnos MV SR č. 86 zo 16.12.1991, ktorým\nsa vykonávali niektoré ustanovenia zákona č. 410/1991 Zb.\n8. Ďalej sťažovateľ nesúhlasil s krátením starobného dôchodku v zmysle Dohovoru č. 128 a tvrdil, že v\nSlovenskej republike bola ratifikovaná iba III. časť tohto dohovoru, pričom článok 33, podľa ktorého je\nmožné krátiť starobný dôchodok je uvedený až v VI časti, ktorá vládou ČSFR vôbec nebola ratifikovaná.\n9. Sťažovateľ ďalej nesúhlasil s názorom žalovanej, že jeho služobný pomer musel trvať až do\n31.12.1999. Takúto podmienku považoval za zjavne neférovú a retroaktívnu. Zákon č. 355/1999 Zb.,\nktorý posunul hranicu skončenia pracovných kategórií do 31.12.1999 bol vyhlásený 07.12.1999. Uviedol,\nže v jeho prípade bola zákonom č. 367/1997 Zb. stanovená hranica k 31.12.1998, ktorú jednoznačne\nsplnil. Sťažovateľ poukazuje na to, že žalovaná ignoruje ust. § 175g ods. 2 zavedeného do zákona o\nsociálnom poistení rovnakou novelou, teda zákonom č. 355/1999 Zb. Ustanovenie § 175g ods. 2 bolo do\nzákona vložené na základe pozmeňujúceho návrhu a nie je k nemu dôvodová správa. Podľa sťažovateľa\nust. § 175 zákona č. 100/1988 Zb. dokazuje, že na priznanie nároku nemusia byť splnené naraz\nvšetky podmienky ako to tvrdí žalovaná a krajský súd, a to vek, odpracovanie zákonom stanoveného\npočtu rokov v I a II kategórii funkcií a odslúženie rokov vo všeobecnom systéme už v čase skončenia\nzamestnania alebo služby. Žalovaná ako aj krajský súd išli zjavne nad rámec toho, čo je v zákone\nuvedené. Sťažovateľ poukazuje na rôznu formuláciu v § 175 g ods. 1 a 3 v porovnaní s ods. 2. V\nods. 1 a 3 sa hovorí už o konaní o nároku na dôchodok, ide o prípady, kedy už konanie o dôchodku\nzačalo, teda bola podaná žiadosť. Na rozdiel od toho v ods. 2 sa hovorí o právoplatnom rozhodnutí o\nnároku a nie o právoplatnom rozhodnutí v konaní o nároku. Hovorí sa teda už o existujúcom nároku\n(vznikol odpracovaním požadovaného počtu rokov v pracovných kategóriách) a nie o nároku na starobný\ndôchodok, ktorý ešte len vznikne. Je potrebné rozlišovať medzi pojmami nárok na skorší odchod do\ndôchodku a pojmom rozhodovanie o skoršom odchode do starobného dôchodku. Cieľom teda bolo\nzachovať už vzniknuté nároky.\n10. Žalovaná k podanej kasačnej sťažnosti uviedla, že opakovane poukazuje na skutočnosť, že z\ndôvodu, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku\npodľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., bola jeho žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku k 56. roku\nveku správne zamietnutá. Predpokladom vzniku nároku na priznanie starobného dôchodku podľa § 174\nods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia 56-59 rokov je nie len splnenie\npodmienky získania zamestnania zaradeného do I. a II. kategórie funkcií v stanovenom rozsahu, ale\npodľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. splnenie aj podmienky, že také zamestnanie trvalo do\n31.12.1999, čo sťažovateľ nesplnil. Rozhodujúci právny moment posúdenia nároku spočíva v tom, že\nnárok vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených podmienok. Žalovaná nepripúšťa aplikáciu\nust. § 175g č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že účelom tohto prechodného ustanovenia je úprava pomerov v\nprípade, kedy konanie o nároku nebolo skončené právoplatným rozhodnutím do nadobudnutia účinnosti\nzákona č. 355/1999 Z. z. (t. j. do 22. decembra 1999), pričom konanie sťažovateľa o nároku na priznanie\nstarobného dôchodku začalo spísaním žiadosti 4. augusta 2015 a bolo skončené 3. februára 2017\npriznaním starobného dôchodku.\n11. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril sťažovateľ, ktorý zopakoval svoje argumenty uvedené v podanej\nkasačnej sťažnosti.\n12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala\noprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo\n\njeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná, a preto ju zamietol. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky.\n13. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca od 30.09.1971 do 12.10.1973 vykonával\nzákladnú vojenskú službu a od 01.09.1981 do 30.09.1986 bol vojakom z povolania a od 01.10.1986\ndo 30.09.1995 bol v služobnom pomere k Ministerstvu vnútra SR ako príslušník Policajného zboru SR.\nTieto doby mu boli hodnotené ako doba služby v I. kategórii funkcii. Vychádzajúc z obsahu podanej\nžiadosti žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a námietok žalobcu, spornou otázkou bolo právne posúdenie ustanovenia § 174 ods. 1 v\nspojení s § 175 písm. g/ ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č.\n100/1988 Zb.“).\n14. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do\nI. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.\n15. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj len „zákon č. 100/1988\nZb.“) v znení zákona č. 355/1999 Z. z. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za\ndobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie\nfunkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie\nfunkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2\npísm. b/ až h/.\n16. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v poslednom znení platnom do 31.12.2003 nároky vyplývajúce\nzo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa\npriznávajú do 31. decembra 2023.\n17. Podľa § 174 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Zb. platnom od\n01.01.1998 do 21.12.1999 občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1999 zamestnanie I. pracovnej\nkategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1998 nárok na starobný\ndôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný\nnajmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také\nzamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až\nh/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.\n18. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Zb. platnom od 01.01.1998\ndo 21.12.1999 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I.\npracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1998; za zamestnanie\nsa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády\nČeskoslovenskej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.\n19. Podľa ust. § 174 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z., ktorý\nnadobudol účinnosť dňom 22.12.1999 (dňom vyhlásenia), teda v znení platnom od 22.12.1999 do\n31.12.2003, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne\nslužbu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol\nzamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v\nzamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových\nbaniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe\nI. kategórie funkcií.\n20. Podľa ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z. platnom od\n22.12.1999 do 31.12.2003 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že\nzamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999;\nza zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1\nnariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.\n\n21. Zákonom č. 355/1999 Z. z. bolo s účinnosťou od 22.12.1999 do zákona č. 100/1988 Zb. súčasne\nvložené ustanovenie § 175g.\n22. Podľa § 175g ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z, ak konanie o nároku na\ndôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona\na hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik\nnároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa\npredpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.\n23. Podľa § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z, ak o nároku na\nstarobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona.\n24. Podľa § 175g ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z, ak konanie o nároku\nna dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a\nhodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik\nnároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok a o jeho výške\nrozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.\n25. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej\nstarostlivosti (ďalej len „dávka“) vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom,\nprípadne vykonávacími predpismi.\n26. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok\nustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie\ndávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.\n27. Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia sa\nzačína na základe písomnej žiadosti. Za deň uplatnenia nároku na túto dávku sa považuje deň, keď sa\noprávnený prvý raz obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so žiadosťou o jej priznanie.\n28. Sťažovateľov nárok na starobný dôchodok už bol predmetom posúdenia pred Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky v prieskumu iného rozhodnutia žalovanej zo dňa 17.06.2013, ktorým žalovaná\nzamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 07.05.2010, pretože nespĺňa podmienky\nuvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007\nZ. z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.\n29. V tejto veci bolo rozhodnuté najvyšším súdom rozsudkom sp. zn. 1So/69/2014, v odôvodnení ktorého\nsa najvyšší súd vysporiadaval aj s námietkou žalobcu ohľadom retroaktívneho pôsobenia novely č.\n355/1999 Z. z. zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý nadobudol platnosť dňom 22.12.1999 a predĺžil\npodmienku trvania zamestnania alebo služby v zmysle ustanovenia § 174 ods. 1 písm. a/ zákona o\nsociálnom zabezpečení do 31.12.1999.\n30. V súvislosti s uvedenou námietkou najvyšší súd v rozsudku 1So/69/2014 uviedol:\n„Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona o\nsociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je však nielen splnenie podmienky získania\nzamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, resp. v službe\nI. kategórie funkcií, v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky,\nže také zamestnanie trvalo do 31.12.1999, ktorú navrhovateľ nesplnil.\nOhľadom námietky navrhovateľa týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona o sociálnom zabezpečení\nna jeho skutkový stav (tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že navrhovateľ skončil služobný pomer\ndňa 04.06.1999, pričom novela zákona o sociálnom zabezpečení nadobudla platnosť a účinnosť dňa\n22.12.1999 najvyšší súd poznamenáva, že v danom prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých\npodmienok, ktorá nezaložila navrhovateľovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na priznanie\nstarobného dôchodku navrhovateľovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych\npodmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy\n\nmalo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok t. z. v danom prípade podľa zákona o sociálnom poistení,\nktorý v ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej\nkategórie do 31. decembra 2023 poukazujúc na zákon o sociálnom zabezpečení.“\n31. Najvyšší súd sa v uvedenom rozhodnutí priklonil k názoru, že vzhľadom na to, že žalobcovo\nzamestnanie netrvalo do 31.12.1999, ale žalobca ukončil služobný pomer 04.06.1999, nesplnil jeden\nz predpokladov skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok. Zároveň uviedol, že ide o splnenie\nlen jednej z mnohých podmienok, pričom nárok žiadateľovi vzniká až splnením všetkých zákonom\nstanovených objektívnych podmienok.\n32. Obdobnú situáciu riešil najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. 9So/88/2011 z 25.04.2012. V tomto\nprípade žalovaná rozhodovala o nároku na starobný dôchodok žiadateľa, ktorého zamestnanie trvalo do\n22.10.1999. Najvyšší súd sa v uvedenom rozsudku priklonil k názoru žalovanej a uviedol: „Predpokladom\nskoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok už od dovŕšenia veku 56 rokov je však nielen splnenie\npodmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. f/ zákona\nč. 100/1988 Zb. v rozsahu aspoň 19 rokov, čo navrhovateľ nesplnil, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona\naj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999, ktorú podmienku navrhovateľ\ntaktiež nespĺňa.“\n33. Otázka aplikácie ustanovení § 174 zákona o sociálnom zabezpečení je súčasťou konštantnej\njudikatúry. V rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9So/62/2009 uverejneného v Zbierke stanovísk a\nrozhodnutí 5/2011 pod č. 53, najvyšší súd uviedol, že žiadateľovi o starobný dôchodok z I. AA\nzvýhodnenej pracovnej kategórie vzniká nárok na takúto dávku po 31. decembri 1999 dovŕšením veku\n56 rokov len vtedy, ak jeho zamestnanie, zaradené do I. AA kategórie trvalo 31. decembra 1999 a ak\nv ňom zamestnanec odpracoval najmenej 9,5 roka. V odôvodnení tohto rozsudku najvyšší súd uviedol:\n„Zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku\nSlovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999 bolo umožniť skorší vznik\nnároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999 dovŕšia vek 56 rokov a\nboli v uránových baniach zamestnaní minimálne 9,5 roka ak toto zamestnania trvalo do 31. decembra\n1999, pričom až po 31. decembri 1999 nemohli objektívne splniť podmienku trvania takého zamestnania\npo dobu 10 rokov (§ 21 ods.1 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení) práve z dôvodu zrušenia\npracovných kategórií od 1. januára 2000. Na rozdiel od právnej úpravy platnej v Českej republike,\npre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa\npredpisov platných v Slovenskej republike, sa vyžaduje, aby zamestnanie v uránových baniach trvalo\n31. decembra 1999. Dostatočne bolo preukázané, že navrhovateľ v uránových baniach pracoval len do\n31. decembra 1992. Navrhovateľ ani netvrdil, že by v takom zamestnaní pracoval 31. decembra 1999.“\n34. Na uvedený právny názor nadväzujú ďalšie rozsudky najvyššieho súdu, napr. sp. zn.: 9So/232/2016,\nsp. zn. 9So/8/2016 z 31.01.2018, sp. zn. 7So/71/2012 zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa\n28.10.2009 alebo sp. zn. 9So/88/2011 zo dňa 25.04.201, sp. zn. 10So/94/2015 z 25.05.2016, sp. zn.\n9So/146/2016 z 25.04.2018.\n35. Právny názor uvedený vo vyššie zmienených rozhodnutiach potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 88/2017-12 zo 14.02.2017, v ktorom zamietol sťažnosť vo veci\nnamietaného porušenia ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 9 So 87/2014 a jeho rozsudkom z 25. novembra 2015. Vo vzťahu\nk námietke sťažovateľa týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona č. 100/1988 Zb. na jeho skutkový stav\n(tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že sťažovateľ skončil služobný pomer v roku 1994, pričom zákon č.\n100/1988 Zb. platný v čase skončenia služobného pomeru ustanovoval v § 174 ods. 2 podmienku pre\nvznik nároku na skorší dôchodkový vek, okrem podmienok uvedených v odseku 1, aj trvanie služby v I.\nkategórii funkcií k 31. decembru 1993, ústavný súd poznamenal, že v danom prípade išlo o splnenie len\njednej z viacerých podmienok, ktorá nezaložila sťažovateľovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok\nna priznanie starobného dôchodku žiadateľovi vzniká až splnením všetkých zákonom ustanovených\nobjektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného\nv čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok, t. z. v danom prípade podľa zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý v § 274 priznáva nároky\nvyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie do 31. decembra 2023, poukazujúc\nna zákon č. 100/1988 Zb. Navyše podľa názoru ústavného súdu namietané ustanovenie nevykazuje\n\nznaky pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá\nje prípustná. Okrem toho v právnom štáte platí princíp prezumpcie ústavnosti právnych noriem, čo\nznamená, že na účinnú právnu normu sa orgán ju aplikujúci musí pozerať ako na súladnú s ústavou\ndovtedy, kým ústavný súd predpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť (mutatis mutandis III. ÚS\n274/07).\n36. Rovnako ústavný súd uznesením I. ÚS/165/2018 zo 16.05.2018 odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 9So/8/2016 z 31.01.2018. V odôvodnení uvedeného uznesenia uviedol:\n„Podstatnou námietkou sťažovateľa je, že najvyšší súd rozhodol vo vzťahu k nemu diskriminačne,\npretože mu pre účely priznania nároku na starobný dôchodok už vo veku 58 rokov, teda že mu pre účely\nzníženia dôchodkového veku neboli zohľadnené doby výkonu zamestnania v I. a II. kategórii funkcií,\npričom je toho názoru, že správne malo byť pre posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok aplikované\nna jeho prípad ustanovenie § 174 zákona o sociálnom zabezpečení (č. 100/1988 Zb.), avšak v jeho\nznení účinnom k 31. januáru 1993, keď sťažovateľ odišiel zo služobného pomeru policajta do civilu a\nkeď táto právna úprava mu z titulu výkonu zamestnania v I. a II. kategórii funkcií priznávala nárok na\nstarobný dôchodok už pri zníženom dôchodkovom veku.\nZ citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj z jemu predchádzajúcich rozhodnutí krajského súdu\na Sociálnej poisťovne však vyplýva, že nebola spornou otázka, že sťažovateľ mal 16 rokov a 279 dní\nodpracovaných v zamestnaní v I. a II. kategórii funkcií; uvedené obdobie mu aj bolo zohľadňované\nnielen pre priznanie mu príspevku za službu, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok,\nale toto obdobie mu bolo zohľadňované aj pri posudzovaní jeho žiadosti na priznanie mu nároku na\nstarobný dôchodok, t. j. sťažovateľ o „zásluhy“ za tieto roky nebol žiadnym spôsobom ukrátený, avšak\nv zmysle v rozhodnom čase, t. j. v čase rozhodovania o tejto jeho žiadosti, účinnej právnej úpravy bolo\nzistené, že pre priznanie sťažovateľovi starobného dôchodku už pri zníženom dôchodkovom veku nie je\nsplnená zákonná požiadavka (§ 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení), aby toto jeho zamestnanie\nzaradené v I. a II. kategórii funkcií trvalo k 31. decembru 1999. V tejto súvislosti sa žiada podotknúť, že v\nprípade, že správny orgán alebo súd rozhodne na základe v čase rozhodovania účinnej právnej úpravy,\nnemôže tým porušiť základné právo na spravodlivý proces. Inými slovami, v zmysle v čase rozhodovania\nSociálnej poisťovne účinnej právnej úpravy nebolo možné z dôvodu odpracovaných rokov v zamestnaní\nzaradenom do I. a II. kategórie funkcií priznať nárok na starobný dôchodok už pri nižšom veku ako 62\nrokov, t. j. nebolo možné z tohto dôvodu na priznanie nároku na dôchodok znížiť dôchodkový vek v\nprípade, že toto zamestnanie netrvalo do 31. decembra 1999, čo však neznamená, žeby význam týchto\nrokov odpracovaných v zamestnaní zaradenom v I. a II. kategórií funkcií bol devalvovaný (znížený),\npretože v zmysle účinného znenia § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z. z.) „Nároky\nvyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.“ dôsledkom čoho\nje, že v zmysle jeho ods. 2. „Suma starobného dôchodku... na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1,\nnesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy\ndôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu...“. Inými slovami, v prípade\nsťažovateľa obdobie odpracované v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórie funkcií síce nemohlo\novplyvniť zníženie dôchodkového veku u sťažovateľa na priznanie mu starobného dôchodku, avšak\ntoto obdobie muselo byť zohľadnené (zhodnotené) pri určení sumy starobného dôchodku v čase, keď\nsťažovateľovi riadne vznikol nárok na starobný dôchodok pri dovŕšení všeobecného dôchodkového veku\n62 rokov. V tejto súvislosti je potrebné odlišovať dve základné skutočnosti, a to splnenie predpokladov\nna priznanie starobného dôchodku pri zníženom dôchodkovom veku na jednej strane a určenie sumy\nstarobného dôchodku na strane druhej.\nArgumentácia sťažovateľa, že správnym by bolo aplikovať na jeho prípad ustanovenie § 174 zákona\no sociálnom zabezpečení (č. 100/1988 Zb.) v znení účinnom k 31. januáru 1993, keď odišiel do civilu,\npretože v zmysle tejto právnej úpravy by mal nárok na priznanie nároku na starobný dôchodok už pri\nveku 58 rokov, je neprípustná až neústavná, pretože na právnu reguláciu aktuálnych spoločenských\nvzťahov nie je možné aplikovať neaktuálnu (neúčinnú) právnu úpravu. Právna úprava účinná v čase, keď\nsťažovateľ odchádzal do civilu, síce umožňovala, aby bol osobe už vo veku 58 rokov z titulu zamestnania\nminimálne 16 rokov v zamestnaní I. kategórie funkcií priznaný starobný dôchodok, avšak táto právna\núprava by bola na sťažovateľa aplikovateľná, keby mal v tom čase 58 rokov, avšak sťažovateľ mal v tom\nčase iba 38 rokov a je neakceptovateľné, aby sa podľa v tom čase (31. januára 1993) účinnej právnej\n\núpravy posudzoval nárok sťažovateľa na priznanie mu nároku na predčasný starobný dôchodok už vo\nveku 38 rokov v tomto aktuálnom čase.“\n37. Z vyššie uvádzanej judikatúry najvyššieho súdu ako aj ústavného súdu je zrejmé, že pri aplikácii\nust. § 174 zákona o sociálnom zabezpečení sa striktne vyžaduje dodržanie podmienky trvania určeného\nzamestnania do 31.12.1999. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z\n11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri\nrozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom\nodstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala\nústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť,\nale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu\na zmyslu právnej úpravy“. V uvedenom rozhodnutí ústavný súd poukazuje na oprávnenie správnych\nsúdov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby\nmohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť.\nSúd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona(v tomto\nprípade § 174 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Takýmto spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia\nštátnej moci a všeobecný súd by sa stal de facto negatívnym zákonodarcom, čo je v právnom štáte\nneprípustné. Takéto oprávnenie má za istých okolností ústavný, nie však všeobecný súd.\n38. K námietke ohľadom použitia ust. § 175g sa najvyšší súd vyjadril napr. v rozhodnutí sp. zn.\n9Sk/38/2018, v ktorom uviedol: „Pokiaľ sťažovateľ namietal ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č.\n100/1988 Zb., túto jeho námietku kasačný súd nepovažoval za dôvodnú. Zákonom č. 355/1999 Z. z. bolo\ntotiž predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I a II. pracovnej kategórie a do I. kategórie funkcií až\ndo 31.12.1999 (napr. § 14, § 130 a § 174 tohto zákona) a zákonodarca v ustanovení § 175g ustanovil len\nto, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa § 174, ktoré neboli právoplatne skončené pred\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (22.12.1999), sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne\npodľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Konanie o nároku sťažovateľa\nna starobný dôchodok sa však začalo na základe jeho žiadosti z 30.05.2016 (§ 184 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z.), teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z.).“ (viď aj\nrozhodnutie najvyššieho súdu 9So/232/2016).\n39. Nie je možné prikloniť a k názoru sťažovateľa, že jeho nárok na skorší odchod do dôchodku vznikol\nuž ku dňu 04.06.1999, kedy skončil služobný pomer. Nárok na skoršie priznanie starobného dôchodku\nje v zásade upravený v § 65 v spojení s § 274 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 21 zákona č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Výnimky z takto určeného dôchodkového veku boli v zákone o\nsociálnom zabezpečení ustanovené v § 174, pričom jeho odsek 2 v dôsledku opakovaného predlžovania\nzaraďovania zamestnaní (služby) do I. a II. pracovnej kategórie a do I. a II. kategórie funkcií, naposledy\nv znení zákona č. 355/1999 Z. z. vyžadovalo trvanie takého zamestnania do 31.12.1999. Zákonom č.\n355/1999 Z. z. bolo do zákona o sociálnom zabezpečení súčasne vložené ustanovenie § 175g. Ide\ntaktiež o ustanovenie prechodné a v tomto kontexte treba podľa názoru kasačného súdu vykladať § 175g\nods. 2 tak, že pre postup podľa § 174 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení v znení\nplatnom pred 22.12.1999 v prechodnom období po 21.12.1999 sa vyžaduje, aby išlo o už existujúci,\nvzniknutý nárok na starobný dôchodok (§ 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), t. j. aby podmienka\ncelkovej doby zamestnania 25 rokov ako aj podmienka 19 rokov služby v I. kategórii funkcií a súčasne\naj podmienka dovŕšenia veku 56 rokov boli splnené pred 22.12.1999. V prípade neskoršieho dovŕšenia\nveku 56 rokov je potrebné aplikovať toto ustanovenie v znení platnom od 22.12.1999, ktorého podmienky\nžalobca nespĺňa.\n40. K námietke sťažovateľa ohľadom krátenia jeho starobného dôchodku kasačný súd poukazuje na\nkonštantnú judikatúru najvyššieho súdu, napr. rozsudok sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v\nktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému\nsociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,\nktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto\nstanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti\nzodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného\nza výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné\naplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného\ndôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový\n\ndôchodok.“ Najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od\ndovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má\nna mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej\njudikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok\nzákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu\na krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii\nzohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na\nzohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku\nstarobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo\nzachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali\nzamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového\nveku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok\nzo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128\naj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\n41. Právne posúdenie, ktoré namieta sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, vyplýva z konštantnej judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá bola potvrdená aj Ústavným súdom Slovenskej republiky. V\nzmysle ust. § 5 ods. 1 SSP sa konanie pred správnym súdom spravuje aj zásadami vyjadrenými v zákone\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 CSP ochrana ohrozených alebo\nporušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený\nprincíp právnej istoty, pričom právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho\nspor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Kasačný\nsúd nezistil okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné sa od uvedeného právneho názoru odchýliť.\n42. Pokiaľ ide o dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v bode 7. odôvodnenia tohto rozsudku, otázkou\nnároku na dvojnásobný zápočet doby služby (nielen pre nárok na výsluhovú dávku, ale aj) pre nárok\nna starobný dôchodok sa kasačný súd nezaoberal, pretože ide o námietku, ktorá nebola uplatnená v\nžalobe ani do rozhodnutia krajského súdu ( § 203 SSP), ale predovšetkým nebola uplatnená ani v\nadministratívnom konaní, ktoré bolo ukončené preskúmavaným rozhodnutím žalovanej a predmetom jej\nrozhodovania otázka dvojnásobného zápočtu doby aj na účely starobného dôchodku nebola.\n43. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu v prejednávanej\nveci nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n44. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a účastníkom nepriznal\nnáhradu trov konania, pretože sťažovateľ v konaní nebol úspešný a žalovanej nárok na náhradu trov\nv zásade zo zákona neprináleží.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sa/15/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7f8e6c91-c4da-46e9-a0ba-9f0cc8517d20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.88.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 88/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 88/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.88.2017.1"}, {"guid": "ussr:a7b61495-171c-4374-92d1-0de43ed6d9e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 274/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7b61495-171c-4374-92d1-0de43ed6d9e4"}, {"guid": "ccb0da27-ac2d-403f-a7f2-88b9d3d6cc62:ead51f34-0d1f-44b9-950b-b4e16f877dfa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6017200496.1", "spisova_znacka": "9Sk/38/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/38/2018 z 30. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200496.1"}, {"guid": "7dd1ba3f-14c4-4e9c-bfc7-7dc99335fc45:b9f1597a-30c7-4c2f-b0ab-f4bbdf96d131", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5015201079.1", "spisova_znacka": "9So/232/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/232/2016 z 26. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5015201079.1"}, {"guid": "d89c8574-4213-482d-9454-fcfbd175a89b:def1083d-f1a7-40af-bbb6-aefc4dfe59e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014200525.1", "spisova_znacka": "9So/146/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/146/2016 z 25. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200525.1"}, {"guid": "80867c11-4dc9-422d-b413-fb29eceef34d:d535bd12-8da1-4808-bba1-421577bca792", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200049.1", "spisova_znacka": "9So/176/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/176/2015 z 27. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200049.1"}, {"guid": "31f200f2-06d2-419d-ab7d-1e65ddfbe159:1f0bd623-b8ea-4d56-9ac2-89a9dadfa7ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6015200352.1", "spisova_znacka": "10So/94/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/94/2015 z 25. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6015200352.1"}, {"guid": "73216fa2-f706-441d-98de-07e48a65eb1c:abd3574f-9a53-48eb-8583-18dc154c84f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200619.2", "spisova_znacka": "1So/69/2014", "nazov": "Opravné uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/69/2014 z 14. 12. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-12-14", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200619.2"}, {"guid": "a3ecd27e-04b8-46c4-a7f2-1c3e006083cd:44d758f4-9207-42fe-a344-5540ad8b25ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013201587.1", "spisova_znacka": "9So/87/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/87/2014 z 25. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201587.1"}, {"guid": "4006fa16-efe5-4562-a0ee-3cdd3532cd2a:7e42af12-32ca-4279-9480-040ee03e4075", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7019200541.1", "spisova_znacka": "6Sa/15/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sa/15/2019 z 18. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200541.1"}], "citovane_v": [{"guid": "beb3ca78-71a0-426d-ba13-3c14fd85f7ee:91893d1e-40be-4713-8628-5a62c24cb2c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200031.1", "spisova_znacka": "6Ssk/19/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/19/2024 z 29. 11. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200031.1"}, {"guid": "b1b9a605-cc68-418b-8b90-f86c31b02af1:aec7e63d-331f-41fd-b361-5fc8a98e327a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200741.1", "spisova_znacka": "BA-7Sa/39/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/39/2020 z 25. 6. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200741.1"}, {"guid": "94736bff-6cc4-4a84-8298-a57a99a56159:a4488ba1-be12-404f-87d9-e79e911f9660", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200803.1", "spisova_znacka": "BA-7Sa/39/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/39/2019 z 30. 7. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200803.1"}, {"guid": "6da8f145-148f-4c89-aba3-1d66ab340731:e8760cae-bb7b-48b1-952f-8fad65abb1d9", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200031.2", "spisova_znacka": "PO-7Sa/2/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-7Sa/2/2022 z 13. 12. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200031.2"}, {"guid": "8e5da894-0cc5-45fa-bef1-7cceffda14df:4638cc6d-f066-4a96-9fdd-4657a4c6d26e", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200652.2", "spisova_znacka": "PO-4Sa/25/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-4Sa/25/2022 z 25. 10. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200652.2"}]}