{"guid": "e68537c3-2868-46b3-b75f-059a06b87f24:f83b079a-bb42-4593-ab30-6b979f03dcab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8019200386.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/72/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/72/2020 z 26. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. 7Sžsk/72/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8019200386.1", "identifikacne_cislo": "8019200386", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f83b079a-bb42-4593-ab30-6b979f03dcab", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200386.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200386.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8019200386.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/72/2020\n8019200386\n26. 05. 2021\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2021:8019200386.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: T..\nM. M., nar. XX. A. XXXX, bytom O. XXXX/XX, O., právne zastúpeného Mgr. Otom Salokym, advokátom\nso sídlom Hlavná 94, Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta\nč. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 42944-2/2019-BA zo dňa 04.\napríla 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. februára\n2020, č. k. 2Sa/14/2019-53, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa\n18. februára 2020, č.k. 2Sa/14/2019-53, z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) právoplatným rozsudkom č.k. 2Sa/14/2019-53 zo\ndňa 18. februára 2020 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č.\n42944-2/2019-BA zo dňa 04. apríla 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“), ako aj rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, pobočky Košice č. 200-004354-CA01/2019 z 29. januára 2019 (ďalej len ,,prvostupňové\nrozhodnutie“). Predmetným rozhodnutím žalovaná vo veci odvolania žalobcu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že slová: „...podľa §\n49 ods. 2...“ nahradila slovami: „...Podľa § 49 zákona...“, v ostatnom odvolanie zamietla a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdila. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice prvostupňovým rozhodnutím podľa § 49\nods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. nepriznala žalobcovi nárok na materské, ktorý si uplatnil 07. januára 2019,\npričom dôvodom nepriznania dávky bolo nesplnenie zákonom stanovenej podmienky na jeho vznik, a\nto skutočné prevzatie dieťaťa do starostlivosti a jej poskytovanie tomuto dieťaťu.\n2. Z rozhodnutia žalovanej vyplýva, že preskúmala prvostupňové rozhodnutie, ako aj spisovú\ndokumentáciu a dospela k záveru, že žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný\npoistenec z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Eurostyle Systems Košice, Engineering\nCenter s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 2413/49, Košice (ďalej len ,,zamestnávateľ“). Dôvodom\nuplatnenia nároku na materské bolo prevzatie dieťaťa O. M., nar. XX. B. XXXX do starostlivosti odo\n\ndňa 07. januára 2019. Zamestnávateľ na žiadosti potvrdil, že žiadateľovi bola rodičovská dovolenka\nposkytnutá od 07. januára 2019, pričom naposledy pracoval 04. januára 2019. Žalobca k žiadosti\npriložil dohodu o prevzatí dieťaťa medzi ním a matkou dieťaťa, pracovnú zmluvu z 01. októbra 2015,\npracovnú zmluvu zo 17. decembra 2018, dohodu o zmene pracovných podmienok z 28. decembra\n2018 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo 07. januára 2019. Vo veci bolo\nzistené, že žalobca má so zamestnávateľom uzatvorený pracovný pomer, z ktorého mu bola odo dňa\n07. januára 2019 poskytnutá rodičovská dovolenka a zároveň druhý pracovný pomer na dobu určitú\nod 07. januára 2019 do 19. júla 2019, t. j. odo dňa poskytnutia rodičovskej dovolenky na obdobie 28\ntýždňov. Z predloženej pracovnej zmluvy zo 17. decembra 2018 vyplýva, že žalobca po nástupe na\nrodičovskú dovolenku vykonáva inú zárobkovú činnosť na plný pracovný úväzok v rozsahu 40 hodín\ntýždenne s miestom výkonu v sídle zamestnávateľa. Vychádzajúc z uvedeného bolo preukázané, že\nv prípade žalobcu po údajnom prevzatí dieťaťa do jeho starostlivosti nedošlo k úprave pracovných\npodmienok tak, aby mu popri výkone pracovného úväzku, umožňovali skutočne sa o dieťa starať.\nŽalovaná poukázala tiež na dohodu, ktorá bola uzatvorená medzi rodičmi, ako aj na to, že konfrontáciou\ns ďalšími dôkazmi, ako sú najmä pracovné zmluvy zo dňa 01. októbra 2015 a zo dňa 17. decembra 2018,\núdaje evidované v jej informačnom systéme, bolo preukázané, že prevzatie dieťaťa do starostlivosti\notca odo dňa 07. januára 2019 bolo len formálne a reálne k nemu nedošlo, a to ani ku skutočnému\nposkytovaniu starostlivosti o dieťa zo strany otca, nakoľko takúto starostlivosť za súčasného výkonu inej\nzárobkovej činnosti na plný úväzok dieťaťu nie je možné poskytnúť. Žalobca podľa žalovanej nespĺňa\npodmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu\nustanovenú v § 49 ods.1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z., a preto sa nepovažuje za iného poistenca,\nkeďže napriek formálne uzavretej dohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti a\npo jeho formálnom prevzatí do starostlivosti vykonáva pracovnú činnosť s plným pracovným úväzkom\nu zamestnávateľa, u ktorého súbežne čerpá rodičovskú dovolenku. K naplneniu účelu dohody rodičov\ntak nedošlo.\n3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca ako otec dieťaťa ako iný poistenec si\nuplatnil nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa\nod 07. januára 2019. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca predložil dohodu o prevzatí\ndieťaťa do starostlivosti na účely preukázania nároku na materské podľa § 49 ods. 2 písm. d) zák. č.\n461/2003 Z.z., ďalej pracovnú zmluvu z 01. októbra 2015, ktorá bola uzatvorená s miestnom výkonu\npráce v sídle zamestnávateľa, pracovnú zmluvu zo dňa 17. decembra 2018, ktorá bola uzatvorená\nmedzi žalobcom a zamestnávateľom, v ktorej bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú od dňa\n07.01.2019 do 19.07.2019 s tým, že bude pracovať na pozícii projekt koordinátor s miestom výkonu\nv sídle zamestnávateľa s nástupom 07. januára 2019 a pracovným časom v rozsahu 40 hodín\ntýždenne. Zároveň žalobca predložil dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 28. decembra\n2018, uzatvorenú medzi matkou dieťaťa a jej zamestnávateľom IB IM Internacional Servis centre s.r.o.,\nv ktorej bol dohodnutý pracovný čas v rozsahu 24 hodín týždenne s účinnosťou od 01.01.2019 do\n31.12.2019. Žalobca ďalej predložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 07.\njanuára 2019 o odňatí nároku matky na rodičovský príspevok odo dňa 01. januára 2019.\n4. Krajský súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že prvostupňový orgán žalobcovi\npodľa § 49 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. nepriznal nárok na materské za obdobie od 07.01.2019 do\n31.07.2019 z dôvodu, že formálne spísal dohodu o prevzatí dieťaťa, o ktoré sa nemôže starať, pretože\nmá pracovný úväzok na 40 hodín týždenne a jeho práca je v sídle mieste výkonu zamestnávateľa, t. j.\nv Košiciach, pričom bydlisko žalobcu, ako aj dieťaťa a matky je v O..\n5. Krajský súd posúdil žalobné námietky a dôvod uvedený v žalobe nepovažoval za naplnený, nakoľko\nsprávne orgány rozhodli na základe správneho právneho záveru, ktorý bol vyvodený z dostatočne\nzisteného skutkového stavu. K zmene vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia krajský súd\npoukázal na to, že ide len o zmenu § 49 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý bol nahradený § 49, ktorý\nnemá dopad na samotné rozhodnutie vo veci samej.\n6. Z § 30 a § 49 ods. 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že jednou zo všeobecných\npodmienok nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je podmienka absencie príjmu. Splnenie\npodmienky absencie príjmu sa pritom posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na\nnemocenskú dávku zamestnanca uplatnený s poukazom na § 58 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Zároveň je\nzrejmé, že jednou z osobitných podmienok nároku iného poistenca na materské je podmienka prevzatia\n\ndieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka\nje splnená len vtedy, ak otec dieťaťa fakticky, nielen formálne uzavretím dohody s matkou dieťaťa,\nprevezme dieťa do svojej starostlivosti. A teda zák. č. 461/2003 Z.z. nezakazuje vykonávanie práce\nna základe iného pracovnoprávneho vzťahu, ako na základe toho, z ktorého bol uplatnený nárok na\nmaterské, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti musí byť v tomto prípade splnená.\n7. Zákon o sociálnom poistení má rovnakú právnu silu a rovnakú váhu, ako zákon o rodičovskom\npríspevku, preto nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch starostlivosť a riadna starostlivosť. V zák.\nč. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 571/2009\nZ.z.“) je doslova vydefinovaný pojem starostlivosť, ale nie riadna starostlivosť, ktorá je uvedená v zák.\nč. 461/2003 Z.z. vo vzťahu k materskej. Zároveň krajský súd poukázal na to, že ak by bol zákonodarca\nchcel, aby sa uplatnila aj na iné účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti, tak ako je\npoužitá v inom osobitnom predpise, bol by to do zák. č. 461/2003 Z.z. uviedol tak, ako je to uvedené\npri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia. Nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna\nstarostlivosť o dieťa, pričom v § 15 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. je definovaná riadna starostlivosť len na\núčely § 15 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., a to ako riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým\nje zákon o rodičovskom príspevku.\n8. Podľa názoru krajského súdu na rozdiel od rodičovského príspevku, materské je nemocenskou\ndávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účelom je tak, ako to uvádza explicitne zák.\nč. 461/2003 Z.z., kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej môže dôjsť v rôznych\nživotných situáciách, napríklad tehotenstvo, materstvo alebo prevzatie starostlivosti o dieťa do troch\nrokov jeho veku. Z toho vyplýva, že sa vyžaduje skutočná starostlivosť o dieťa, ktorá vedie ku strate\npríjmu zo zárobkovej činnosti. Výkon pracovnej činnosti na plný úväzok pri poskytovaní starostlivosti o\ndieťa do troch rokov jeho veku je v rozpore s účelom poskytovania materského.\n9. V predmetnom prípade bolo povinnosťou žalovanej posúdiť nárok otca dieťaťa ako iného poistenca\nna materské a vykonať výklad a aplikáciu príslušnej právnej normy v kontexte s účelom zák. č. 461/2003\nZ.z., ako aj a prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.\n10. K námietkam žalobcu krajský súd zdôraznil, že ak došlo iba k formálnemu prevzatiu dieťaťa a\njeho starostlivosti zo strany otca, neboli naplnené osobitné podmienky na priznanie materského tak,\nako to uvádza § 49 ods. 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. Krajský súd konštatoval, že posúdenie a\nsprávne závery správnych orgánov boli v súlade so zákonom a tieto vychádzali z posúdeného prípadu\notca maloletého dieťaťa tak, ako to bolo zistené z administratívneho spisu a z jednotlivých rozhodnutí\nsprávnych orgánov. Ohľadom nároku na materské, aj krajský súd bol takého názoru, že až po splnení\nvšeobecných a osobitných podmienok uvedených v § 49 ods. 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. by mohol\nžalobca mať nárok na materské od 07.01.2019 do 31.07.2019 tak, ako to vo svojej žiadosti žiadal.\n11. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že náhradu trov\nkonania účastníkom nepriznal, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná nesplnila podmienky\nuvedené v § 168 SSP.\nII.\nKasačná sťažnosť\n12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f) a g)\nSSP kasačnú sťažnosť dôvodiac, že krajský súd nevychádzal zo správneho právneho posúdenia veci,\nnakoľko § 30, § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré boli aplikované na spornú\nsituáciu, boli nesprávne interpretované.\n13. Krajský súd sa stotožnil s nesprávnym názorom žalovanej o tom, že žalobca nepreukázal prevzatie\nmaloletého dieťaťa do starostlivosti a dohodu o prevzatí dieťaťa medzi žalobcom a matkou dieťaťa\npovažoval iba za formálne uzavretú. Tiež sa stotožnil s nesprávnym výkladom pojmu starostlivosť zo\nstrany žalovanej, nakoľko žalovaná na jednej strane nepripúšťa, aby sa v prípade nároku na materské\nanalogicky použila definícia riadnej starostlivosti obsiahnutá v zák. č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom\npríspevku, na strane druhej však vyložila pojem starostlivosť o dieťa extenzívne, teda, že musí ísť zo\n\nstrany iného poistenca, t.j. otca dieťaťa, o osobnú starostlivosť vykonávanú priamo iným poistencom,\nhoci uvedené nemá oporu v zákone.\n14. Vychádzajúc z § 30, § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. je zrejmé, že jednou\nz podmienok priznania nároku na materské iným poistencom, t.j. otcom dieťaťa, je prevzatie dieťaťa\ndo starostlivosti po dohode s matkou dieťaťa. Z citovaných ustanovení pritom nevyplýva, že musí ísť o\nosobnú alebo o nepretržitú 24 hodinovú starostlivosť. Ak by bol zákonodarca chcel, aby sa na priznanie\nnároku na materské iným poistencom vyžadovala osobná starostlivosť o dieťa, resp. prevzatie dieťaťa\ndo osobnej starostlivosti ako výlučnej, bol by to tak výslovne uviedol v § 49 zák. č. 461/2003 Z.z.\n15. Žalobca poukázal na to, že okrem osobne poskytovanej starostlivosti je možné starostlivosť o dieťa\nzabezpečiť inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou. To znamená, že podmienka starostlivosti je\nsplnená aj vtedy, ak je dieťa počas pracovného dňa v predškolskom zariadení, v zariadení starostlivosti\no deti do troch rokov veku dieťaťa, a to na celý deň alebo sa o dieťa stará opatrovateľka na živnosť alebo\niná dospelá osoba, pretože starostlivosť o dieťa nie je podmienená skutočnosťou, že oprávnená osoba,\nktorá poberá materské, nesmie pracovať. V opačnom prípade by to znamenalo, že žiaden pracujúci\nrodič, o ktorého dieťa sa v čase výkonu pracovnej činnosti stará tretia osoba, by nemohol poberať\nmaterské. Žalobca poukázal na to, že v praxi materskú dávku poberajú aj pracujúci rodičia, ktorých\nmaloleté deti navštevujú vyššie spomenuté zariadenia, teda v uvedenom čase starostlivosť o maloleté\ndieťa nezabezpečujú rodičia osobne, ale prostredníctvom tretej osoby.\n16. Žalobca považoval argumentáciu krajského súdu a správnych orgánov o tom, že prevzatie dieťaťa\ndo starostlivosti z jeho strany bolo iba formálne, za formalistickú a nesprávnu úvahu, ktorá neobstojí,\npretože pri rodičoch maloletého dieťaťa, ktorí spolu žijú v jednej domácnosti, bude dohoda o prevzatí do\nstarostlivosti vždy iba formálnym aktom, nakoľko zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine prikazuje obom rodičom\nstarať sa o dieťa. Teda ak spolu rodičia žijú, v každej chvíli vychovávajú dieťa a starajú sa oň obaja. V\nopačnom prípade by to znamenalo, že rodič, ktorý nepoberá materské, by mohol v čase, keď je doma v\nspoločnej domácnosti, odmietnuť starať sa o dieťa s poukazom na nepoberanie materského.\n17. Žalobca poukázal na chaotické odôvodnenie v bode 29. napadnutého rozsudku, v ktorom krajský\nsúd uviedol, že ,,Je potrebné uvedomiť si, že tak v zákone č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku\nje doslova vydefinovaný pojem starostlivosť, ale nie riadna starostlivosť, ktorá je uvedená v Zákone o\nsociálnom poistení, čo sa týka materskej.”, hoci v skutočnosti je to naopak, v zák. č. 571/2009 Z.z. je\ndefinovaný pojem „riadna starostlivosť“ a nie pojem „starostlivosť“.\n18. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením krajského súdu v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku,\npodľa ktorého možno dospieť k záveru, že výkon pracovnej činnosti na plný úväzok pri poskytovaní\nstarostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku je v rozpore s účelom poskytovania materského, nakoľko\nho žalobca považuje za nesprávne a nemajúce oporu v zákone.\n19. V zmysle § 30 zák. č. 461/2003 Z.z. medzi podmienky priznania nároku na materské patrí absencia\npríjmu z toho nemocenského poistenia, z ktorého si poistenec uplatnil nárok na materské. Z uvedeného\nje zrejmé, že zák. č. 461/2003 Z.z. nezakazuje ani nijakým spôsobom neobmedzuje možnosť poistenca\nuzatvoriť nový pracovnoprávny vzťah popri pracovnoprávnom vzťahu, z ktorého si uplatnil nárok na\nmaterské, či už u pôvodného alebo u nového zamestnávateľa a mať z neho príjem popri poberaní\nmaterskej dávky, čo skonštatoval aj krajský súd v napadnutom rozsudku. Zák. č. 461/2003 Z.z. nijakým\nspôsobom neurčuje, resp. nelimituje ani dĺžku pracovnej doby v novom pracovnoprávnom vzťahu\npoistenca, výšku príjmu, ani druh pracovného úväzku. V opačnom prípade by to znamenalo, že žiaden\npracujúci rodič by nemal nárok na materské. Jediné obmedzenie, ktoré vyplýva pre poistenca z § 30 zák.\nč. 461/2003 Z.z. je, že otec zamestnanec, ktorý chce poberať materské, nesmie pracovať na základe\npracovnej zmluvy alebo dohody, z ktorej sa odvíja materské, čo v prípade žalobcu je splnené a čo aj\npreukázal.\n20. Podľa názoru žalobcu nie je v kompetencii žalovanej a prvostupňového orgánu takéto pravidlá\nurčovať, t.j. prevzatie dieťaťa do osobnej starostlivosti, nemožnosť pracovať na základe pracovnej\nzmluvy u toho istého zamestnávateľa na plný úväzok a za rovnakú alebo porovnateľnú mzdu, pokiaľ nie\n\nsú určené v zákone. Žalobca mal za to, že uvedeným postupom žalovaná, ako aj prvostupňový orgán\nprekročili rámec zákona.\n21. Ak by zákonodarca chcel zaviesť limity a obmedzenia pre možný pracovný alebo obdobný pomer\npopri čerpaní materského, bol by to urobil. Ak sa krajský súd, ako aj žalovaná a prvostupňový orgán\ndožadujú teleologického výkladu zák. č. 461/2003 Z.z., smeruje to k aplikácii správnej úvahy pri\nrozhodovaní, keďže je zrejmé, že nie je zákonom určený limit pre výkon zárobkovej činnosti žiadateľa\no materské popri čerpaní materského. Podľa názoru žalobcu nemožno aplikovať správnu úvahu iba\nna základe formálneho dokazovania, na základe listinných dôkazov, pretože to vedie k arbitrárnosti a\nsvojvôli pri rozhodovaní. Teda, ak by aj mali správne orgány rozhodovať na základe správnej úvahy,\na mali v konkrétnom prípade pochybnosti o splnení osobitných kritérií žiadateľa o materské, mali sa\ndožadovať ďalšieho vysvetlenia a dokazovania zo strán žalobcu o tom, ako zabezpečuje starostlivosť o\ndieťa pri výkone pracovnej činnosti a nielen formalisticky zamietnuť jeho žiadosť o priznanie materskej\ndávky, nakoľko správne orgány sú povinné náležite objasniť skutočný stav veci. Bez vykonania\nmateriálneho dokazovania o uvedených skutočnostiach rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu nemožno považovať za zákonné a dokazovanie za riadne vykonané a zistenia\nskutkového stavu žalovanou, ako aj prvostupňovým správnym orgánom boli nedostačujúce na riadne\nprávne posúdenie veci, na čo žalobca poukázal v žalobe. Krajský súd však uvedené podstatné námietky\nodignoroval a stotožnil sa s nesprávnym a nezákonným rozhodnutím žalovanej a prvostupňového\nsprávneho orgánu, čo v konečnom dôsledku zasiahlo do práva žalobcu na spravodlivý proces.\n22. Žalobca zotrval na tom, že splnil všetky podmienky na priznanie nároku na materské, a to všeobecné\npodmienky obsiahnuté v § 30 zák. č. 461/2003 Z.z. (t. j. existencia nemocenského poistenia ku dňu\nprevzatia dieťaťa do starostlivosti a absencia príjmu zo zamestnania zakladajúceho poistný vzťah, z\nktorého si žalobca uplatnil nárok na materské), ako aj osobitné podmienky v § 49 zák. č. 461/2003 Z.z.\n(t.j. vek dieťaťa, prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o neho, dohoda s matkou dieťaťa o jeho\nprevzatí do starostlivosti, najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa, uplynutie\n6 týždňov odo dňa pôrodu a nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa),\npreto mu nárok na materské mal byť správnymi orgánmi priznaný.\n23. Žalobca ďalej poukázal na to, že napadnutý rozsudok krajského súdu neobsahuje úplné a\nvýstižné odôvodnenie, nakoľko sa krajský súd v odôvodnení nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu považoval žalobca napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu za nepreskúmateľný.\n24. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 07. februára 2020 a následne na pojednávaní konanom dňa 18.\nfebruára 2020 namietal, že postupom žalovanej, resp. prvostupňového orgánu došlo k porušeniu zákazu\ndiskriminácie, nakoľko obdobným žiadostiam otcov maloletých detí o priznanie nároku na materské\nžalovaná až do septembra 2018 vyhovela a priznávala nárok na materské. Bez zmeny právnej úpravy\nžalovaná po septembri 2018 začala postupovať odlišne. Rozdielny postup žalovanej spočíval v tom, že\npred uvedeným dátumom priznávala túto dávku na základe toho, či určitá osoba naplnila podmienky\npredpísané relevantnou právnou úpravou, avšak bez ďalšieho skúmania toho, či táto osoba dokázala\nosobne zabezpečiť starostlivosť o dieťa alebo prostredníctvom tretej osoby, resp. či mala uzatvorený\nďalší pracovnoprávny vzťah. Z uvedeného vyplýva, že postupom žalovanej došlo k menej priaznivému\nzaobchádzaniu s osobami, ktoré požiadali o materské po septembri 2018 v porovnaní s osobami,\nktoré túto žiadosť podali predtým, pričom žalobca má vedomosť o prípadoch, kedy tomu tak bolo. Z\nodôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že s touto argumentáciou sa krajský súd nevysporiadal,\nkeď na podanie iba poukázal s konštatovaním, že žalobca zotrval na žalobných dôvodoch uvedených\nv žalobe.\n25. Žalobca taktiež poukázal na to, že pri rozhodovaní o priznaní materského došlo zo strany správnych\norgánov k porušeniu zákazu diskriminácie aj z dôvodu pohlavia, keďže žalovaná matkám priznávala\na v súčasnosti (po 1. septembri 2018) priznáva nárok na materské bez ohľadu na to, či v čase\npoberania materského majú ďalší uzatvorený pracovnoprávny vzťah (okrem pracovnoprávneho vzťahu,\nz ktorého príjmu si uplatnili nárok na materské) alebo nie, a či tento ďalší pracovnoprávny vzťah je\nuzatvorený na plný úväzok, polovičný úväzok, alebo na dohodu, nakoľko uvedené skutočnosti žalovaná\nvôbec neskúma pri priznávaní nároku na materské ženám, o ktorých prípadoch matiek poberajúcich\nmaterské a súčasne pracujúcich na plný úväzok alebo viacero čiastočných, žalobca vo svojom okolí vie.\n\nV tejto súvislosti žalobca uviedol, že pokiaľ v danom prípade je umožnené zo strany správneho orgánu\nvykladať starostlivosť o dieťa zo strany matky, ktorá má nárok na materské tak, že táto matka môže\npočas poberania materskej pracovať, resp. toto dieťa môže umiestňovať na čas dňa do predškolského\nzariadenia alebo detských jaslí, resp. o toto dieťa sa môže starať iná osoba, musí byť tento princíp, resp.\ntento výklad dodržaný aj pri otcoch, v opačnom prípade dochádza k diskriminácii.\n26. Žalobca za účelom preukázania diskriminácie zo strany žalovanej, resp. prvostupňového orgánu\nnavrhol krajskému súdu, aby si vyžiadal od žalovanej štatistiku o tom, koľkým ženám matkám\nžalovaná nepriznala nárok na materské z dôvodu uzatvorenia ďalšieho pracovnoprávneho vzťahu na\nplný úväzok. Krajský súd na uvedené námietky žalobcu týkajúce sa porušeniu zákazu diskriminácie\nneprihliadal, nijako sa s nimi nevysporiadal, a vyššie uvedený návrh žalobcu na vykonanie dokazovania\nodignoroval (na pojednávaní konanom dňa 18. februára 2020 krajský súd návrh žalobcu na vykonanie\ndôkazu ani nepripustil, ani ho nezamietol). Uvedený postup krajského súdu je podľa názoru žalobcu\nneakceptovateľný, arbitrárny a v rozpore so základnými zásadami vedenia súdneho konania. Uvedeným\npostupom krajského súdu došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces a k závažnému zásahu\ndo právnej istoty žalobcu. Z princípu právnej istoty vychádza princíp ochrany legitímnych očakávaní,\nzmyslom ktorého je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich\nprávnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Podstata princípu legitímnych\nočakávaní sa vo sfére verejnej správy prejavuje tak, že budúce správanie orgánu verejnej správy\nv konkrétnej veci musí byť vzhľadom na platnú právnu úpravu a jeho predchádzajúce konanie na\nzáklade tejto právnej úpravy predvídateľné. Žalobca teda očakával, že po splnení všetkých zákonných\npodmienok na priznanie materského mu bude zo strany prvostupňového správneho orgánu, resp.\nžalovanej, priznaný nárok na materskú dávku, vzhľadom na to, že do septembra 2018 správne orgány\npriznávali nárok na materské aj otcom bez skúmania takých podmienok, ktoré zo zák. č. 461/2003 Z.z.\nvôbec nevyplývajú.\n27. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Prešove zo\ndňa 18. februára 2020, č.k. 2Sa/14/2019-53, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň priznal\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n28. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že v plnej miere súhlasí s právnym\nnázorom krajského súdu. Poukázala na to, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za\npredpokladu splnenia podmienok stanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia pre\nprípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku\ndočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu\niným poistencom. Na vznik nároku na túto dávku je potrebné splnenie všeobecných podmienok\nvymedzených v § 30 zák. č. 461/2003 Z.z. a zároveň osobitných podmienok stanovených v § 49 zák.\nč. 461/2003 Z.z. Splnenie podmienok vzniku nároku na materské sa skúma ku dňu vzniku dôvodu na\nposkytnutie dávky, ktorý v prípade nároku na materské iného poistenca podľa § 49 ods. 2 písm. d) zák.\nč. 461/2003 Z.z. - otca preberajúceho dieťa do starostlivosti po dohode s matkou, vzniká dňom prevzatia\ndieťaťa do starostlivosti otca, ku ktorému v prípade žalobcu malo podľa Dohody o prevzatí dieťaťa do\nstarostlivosti dôjsť dňa 07. januára 2019. Jednou z podmienok vzniku nároku na materské je nielen\nprevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou, ale aj poskytovanie starostlivosti dieťaťu.\n29. Žalovaná poukázala na jednoznačný úmysel zákonodarcu odškodňovať skutočné, nielen formálne\nprevzatie starostlivosti o dieťa a skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo osobou,\nuplatňujúcou si z dôvodu jej poskytovania s tým spojený nárok na materské. Takáto požiadavka vyplýva\nnielen z § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý s ukončením, resp. s prerušením starostlivosti o\ndieťa z iných než zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské, a to už dňom ukončenia\nstarostlivosti o dieťa, ale nepriamo aj z § 30 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z., podmieňujúceho vznik\nnároku na materské stratou príjmu zo zamestnania zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ\nuplatňuje nárok na materské, v období starostlivosti o dieťa. Cieľom takejto požiadavky je oslobodenie od\nvýkonu zamestnania, a tým vytvorenie priestoru na skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu, a takéto\nposkytovanie starostlivosti napokon kompenzovať v podobe materského. Požiadavka poskytovania\nstarostlivosti dieťaťu priamo osobou, ktorá si na jej základe uplatňuje nárok na materské, vyplýva aj\n\nz kompenzačného účelu nemocenského poistenia, z ktorého sa poskytuje materské. Predpokladom\njeho naplnenia je strata príjmu spôsobená tým, že daná osoba nepracuje vôbec, resp. v obmedzenom\nrozsahu, umožňujúcom starostlivosť o dieťa, a to z dôvodu, aby mohla dieťaťu poskytnúť starostlivosť.\n30. Žalovaná rešpektuje čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako ostatné články Ústavy\nSlovenskej republiky. Súčasne pri výklade zák. č. 461/2003 Z.z. rešpektuje aj nálezy Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. k. IV. ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v\nzmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu\nprávneho predpisu, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu\na účelu právneho predpisu.\n31. Žalovaná postupuje v súlade s platnou legislatívou, právne normy ustanovené v zák. č. 461/2003\nZ.z. chápe ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti a súčasne dôsledne dbá na účel zák. č. 461/2003\nZ.z., dobré mravy a spravodlivosť, pretože tieto nemožno pri rozhodovaní ignorovať.\n32. K námietke žalobcu, že z ustanovení zákona nevyplýva, že musí ísť o osobnú alebo o nepretržitú\n24-hodinovú starostlivosť žalovaná uviedla, že prevziať dieťa do starostlivosti a skutočne sa oň starať\nmožno len v prípade, ak sa tomu prispôsobia pracovné podmienky. Žalobca ku dňu, ku ktorému malo\npodľa dohody rodičov dôjsť k prevzatiu dieťaťa do jeho starostlivosti, a ku ktorému sa skúma splnenie\nzákonom stanovených podmienok, mal so zamestnávateľom uzavretý pracovný pomer, z ktorého mu\nbola odo dňa 07. januára 2019 poskytnutá rodičovská dovolenka, pričom odo dňa jej poskytnutia mu u\ntoho istého zamestnávateľa vznikol druhý pracovný pomer na dobu určitú do dňa 19. júla 2019, v ktorom\nbol povinný pracovať na plný pracovný úväzok, v rozsahu 40 hodín týždenne, s miestom výkonu v sídle\nzamestnávateľa. To znamená, že aj po dni, kedy malo na základe dohody rodičov dôjsť k prevzatiu\ndieťaťa do starostlivosti žalobcu, tento vykonával síce inú zárobkovú činnosť v ďalšom pracovnom\npomere, avšak pre toho istého zamestnávateľa, s plnou vyťaženosťou, pokiaľ ide o odpracovaný čas,\npričom ani dohodnuté miesto výkonu práce (mimo pobytu žalobcu) neumožňovalo súčasné poskytovanie\nstarostlivosti dieťaťu, ako aj to, že zamestnávateľ si v pracovnej zmluve vymedzil právo vysielať žalobcu\nna pracovné cesty, s čím žalobca súhlasil.\n33. K námietke žalobcu, že „zákon o sociálnom poistení nezakazuje ani nijakým spôsobom neobmedzuje\nmožnosť poistenca uzatvoriť nový pracovnoprávny vzťah popri pracovnoprávnom vzťahu, z ktorého si\nuplatnil nárok na materské” žalovaná uviedla, že výkon inej zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku\nnároku iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná\npopri výkone práce z inej činnosti, t.j. ak sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby za\nich súčasného plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom\nposkytovania materského inému poistencovi.\n34. K námietke žalobcu o diskriminačnom postupe žalovanej voči otcom, žalovaná uviedla, že\nnerozhoduje o rodičovskom príspevku, pričom o tomto príspevku rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí\na rodiny.\n35. Súčasne poznamenala, že v obdobných prípadoch bolo proti uvedenému postupu žalovanej\npodaných niekoľko žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré prebiehajú na rôznych krajských\nsúdoch Slovenskej republiky, pričom krajské súdy sa v rozsudkoch, ktoré zároveň citovala, stotožnili s\ninterpretáciou právnych noriem, týkajúcich sa nároku na materské iného poistenca, žalovanou.\n36. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu\npodľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania.\nIV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n37. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti žalobcu nemožno priznať úspech.\n\n38. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 26. mája 2021 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n39. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n40. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n41. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské\npoistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie\npríjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n42. Podľa § 30 zák. č. 461/2003 Z.z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n43. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý\nsa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28\ntýždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej\nstarostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,\nktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské\n37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia\ntroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol\nnemocensky poistený najmenej 270 dní.\n44. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 iný poistenec, ktorý\nprevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich\ntýždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.\n45. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2019, iný poistenec, ktorý\nprevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich\ntýždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.\n46. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo\nprávnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o\ndieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia\ndieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku\nna materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.\n47. Podľa § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je\njeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a\nopätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec\nprestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.\n48. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za dni.\n49. Podľa § 52 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len\njednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1\npočas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.\n50. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z\nkaždého nemocenského poistenia.\n\n51. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním\nrozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné\npodklady na rozhodnutie.\n52. Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\n53. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 571/2009 Z.z. rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát\nprispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.\n54. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak\na) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a\nb) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len \"pobyt\") alebo je\nosobou podľa osobitného predpisu.\n55. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 571/2009 Z.z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť\nposkytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä\nprimeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok\ndieťaťa podľa osobitného predpisu.\n56. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 571/2009 Z.z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za\nsplnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou\nfyzickou osobou alebo právnickou osobou.\n57. Kasačný súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský\nsúd, a preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať.\n58. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým vo veci odvolania\nžalobcu zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia - ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Košice podľa\n§ 49 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. nepriznala žalobcovi nárok na materské, ktorý si uplatnil 07. januára\n2019, pričom dôvodom nepriznania dávky bolo nesplnenie zákonom stanovenej podmienky na jeho\nvznik, a to skutočné prevzatie dieťaťa do starostlivosti a jej poskytovanie tomuto dieťaťu - tak, že slová:\n„...podľa § 49 ods. 2...“ nahradila slovami: „...Podľa § 49 zákona...“, v ostatnom odvolanie zamietla a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdila.\n59. Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že žalobca si žiadosťou o materské uplatnil\nnárok na materské v súvislosti s prevzatím mal. dieťaťa do starostlivosti odo dňa 07. januára 2019.\nSpornou nebola ani skutočnosť o uzavretí dohody medzi rodičmi o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, v\nktorej žalobca prehlásil, že mal. dieťa preberá odo dňa 07. januára 2019 do svojej starostlivosti. Spornou\nrovnako tak medzi účastníkmi konania nebola ani skutočnosť, že žalobca uzavrel pracovnú zmluvu so\nspoločnosťou Eurostyle Systems Košice Engineering Center s.r.o., v ktorej je ako druh práce, na ktorý\nsa zamestnanec prijíma uvedené: \"Project Coordinator.\", miesto výkonu práce je sídlo zamestnávateľa v\nKošiciach s tým, že zamestnávateľ môže žalobcu vyslať na pracovnú cestu, deň nástupu do práce je 07.\njanuár 2019, pracovný čas je 40 hodín týždenne, pričom pracovný pomer bol uzatvorený na určitú dobu\nod 07.01.2019 do 19.07.2019. Spornou bola medzi účastníkmi skutočnosť, či žalobca splnil jednu zo\nzákonných podmienok na priznanie materského, a to, či zamestnanie žalobcu na plný pracovný úväzok\nv zmysle predmetnej pracovnej zmluvy malo za následok vznik podmienok, ktoré objektívne vylúčili\nprevzatie starostlivosti o mal. dieťaťa.\n60. Žalovaná žalobcovi nepriznala nárok na uplatnenú nemocenskú dávku dôvodiac najmä dvoma\nskutočnosťami, a to nesplnením podmienky reálneho prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom podľa §\n49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2009 Z.z. a nesplnením podmienky naplnenia kompenzačného účelu\npredmetnej nemocenskej dávky predpokladaného § 2 písm. a) zák. č. 461/2009 Z.z.\n61. Podľa názoru kasačného súdu žalovaná posúdila zákonné podmienky na priznanie uplatneného\nnároku na materské v súlade s požiadavkou zák. č. 461/2003 Z.z. na kumulatívne splnenie podmienok\npodľa § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z.\n\nŽalovaná v predmetnej veci vychádzala zo skutočného stavu veci, keď z jej administratívneho spisu\nvyplýva, že vykonala dôkazy potrebné na objasnenie veci.\n62. Podstatou dávky nemocenského poistenia, ktorou je materské, je umožniť tehotnej žene pripraviť\nsa na narodenie dieťaťa a po jeho narodení starať sa o neho, a to počas materskej dovolenky.\nUstanovenie § 49 zák. č. 461/2003 Z.z. vytvára podmienky pre starostlivosť o dieťa aj pre iných\npoistencov, ktorým prostredníctvom dávky materského zabezpečuje príjem a kompenzuje jeho stratu\npočas rodičovskej dovolenky za splnenia zákonom stanovených podmienok. Zákon č. 461/2003 Z.z.\nnedefinuje, čo konkrétne znamená prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o dieťa. Je ale\nlogický a účelu zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj účelu materského ako dávky nemocenského poistenia,\nzodpovedajúci záver žalovanej, že iný poistenec, v tomto prípade otec, by mal prevziať tú starostlivosť,\nresp. časť starostlivosti, ktorú realizovala matka.\n63. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, že pod pojmom starostlivosť má zákon na\nmysli starostlivosť o dieťa vykonávanú priamo osobou uplatňujúcou si z dôvodu výkonu starostlivosti o\ndieťa s tým spojený nárok na materské, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré rieši\nprerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec\nprestal o dieťa starať. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov\ndieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, tak § 51 zák. č. 461/2003 Z.z. by nemal logiku\na bol by nadbytočný.\n64. Kasačný súd v danej súvislosti poukazuje na to, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa\nza podmienok ustanovených zák. č. 461/2003 Z.z. poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa\njedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, ktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp.\nrodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Nemocenská dávka plní účel hmotného zabezpečenia\nv dôsledku materstva, resp. u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v\nprípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu. Účelom materského je teda\npreklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku materstva alebo prevzatia dieťaťa do starostlivosti poistenci\nnemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej\nčinnosti. Iba formálne prevzatie dieťaťa otcom v zmysle uzatvorenej dohody rodičov, bez reálneho\nnaplnenia jej obsahu, nezodpovedá účelu materskej dávky. Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je\nv zák. č. 461/2003 Z.z. definovaný, nemožno vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona\no rodičovskom príspevku č. 571/2009 Z.z , a to z dôvodu, že rodičovský príspevok je dávka iného\ncharakteru. Rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou upravenou v osobitnom zákone, ktorou\nštát prispieva všetkým rodičom v rovnakej sume bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. Naproti\ntomu účelom materského nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov\nv dôsledku starostlivosti o dieťa. Skutočnosť, že zákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o\ndieťa, vyplýva aj z ustanovenia § 51 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý viaže zánik nároku na\nmaterské práve na dôvod, že sa poistenec prestal starať o dieťa. Z tohto ustanovenia jednoznačne\nvyplýva, že osoba, ktorá sa prestala starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný\nstav, musí byť len poistenec, teda ten, kto poberá materské ako dávku z nemocenského poistenia, čo\nv konečnom dôsledku znamená, že práve táto osoba sa predtým musela o dieťa starať. V prípade, ak\nby sa nevyžadovala skutočná starostlivosť o dieťa poistencom a postačovala by iba formálna dohoda,\nzakotvenie uvedených dôvodov zániku nároku na materské by nedávalo zmysel. Kasačný súd sa preto\nv celom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že táto osoba, t.j. otec, je pri výkone\nstarostlivosti o dieťa nezastupiteľná. Kasačný súd zastáva právny názor, že ustanovenie § 51 ods. 2\nzák. č. 461/2003 Z.z. priamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny záver, že poistenec,\nktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať.\n65. Z tohto dôvodu žalovaná správne dospela k záveru, že v danom prípade od nástupu žalobcu do\npracovného pomeru nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa zo strany otca dieťaťa. Ak otec\ndieťaťa v konkrétnom prípade v priebehu rodičovskej dovolenky riadne pracoval v hlavnom pracovnom\npomere na neskrátený týždenný pracovný čas, potom nie je možné konštatovať, že by sa staral o dieťa\ntak, ako to predpokladá zák. č. 461/2003 Z.z., teda osobne, čoho dôsledkom by bola strata alebo zníženie\njeho príjmu.\n66. Z ustanovenia § 30 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že iný poistenec, v tomto prípade\notec dieťaťa, pre účely priznania materského nesmie v priebehu poskytovania starostlivosti o dieťa\n\ndosahovať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si\nuplatnil nárok na materské. To však nevylučuje možnosť dosahovať príjem z iného pracovného vzťahu,\nt.j. z iného nemocenského poistenia, pričom súčasne, okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na\nnemocenskú dávku, v danom prípade na materské, žiadateľ musí spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky\nzákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a podmienku\nreálneho zabezpečovania starostlivosti tomuto dieťaťu.\n67. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto\ndieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky, nielen\nformálne, prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje\nsvoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného\nprocesu. Taktiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva\ninú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v\npracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské.\n68. Pri posudzovaní možnosti žalobcu poskytovať mal. dieťaťu starostlivosť zodpovedajúcu\npodmienkam poskytovania materského je pritom rozsah pracovnej činnosti žalobcu a počet pracovných\nhodín v jednotlivých mesiacoch strávených na pracovisku potrebné posudzovať v súvislosti s rozsahom\njeho starostlivosti, ktorý vzhľadom na pripustenie možnosti vykonávania pracovnej činnosti poberateľom\ndávky, ale aj vzhľadom na starostlivosť druhého z rodičov, zjavne nie je absolútnym, teda predstavujúcim\n24 hodín denne.\n69. Splnenie zákonných podmienok je potrebné skúmať pri každom prípade individuálne, pričom treba\nmať na zreteli to, že výkon inej zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému\npoistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo\nmožné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa\ndo starostlivosti, a preto je žalovaná oprávnená a aj povinná v záujme zistenia skutočného stavu veci\nskúmať a vyhodnocovať, či konkrétna dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti iného poistenca\nje realizovateľná s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ktoré sú tvorené aj možnosťami poskytovania\nstarostlivosti dieťaťu v priebehu výkonu práce v domácom prostredí zamestnanca alebo pri výkone práce\nna čiastočný úväzok, a či sa aj reálne táto dohoda rodičov napĺňa. Pri zohľadnení účelu zákona, účelu\ninštitútu materského, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené podmienky pre iného poistenca ako\nje matka dieťaťa, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti, je logický záver a požiadavka žalovanej,\na to, aby osoba, ktorá sa chce starať o dieťa a uplatňuje nárok na materské, preukázala, že prevzala\ntú časť starostlivosti, ktorú zabezpečovala matka dieťaťa a zároveň, aby preukázala, ako sa zmenila jej\nživotná situácia v dôsledku starostlivosti o dieťa.\n70. Kasačný súd má za to, že žalovaná ohľadom skutkového záveru o fiktívnosti deklarovaného prevzatia\nstarostlivosti o dieťa žalobcom a o fiktívnosti jej následného poskytovania dospela na základe dostatočne\nzisteného skutočného stavu veci. Pri jeho vyhodnotení vychádzala z obsahu predloženej pracovnej\nzmluvy, z ktorej vyplýva jednak skutočnosť, že žalobca mal pracovný úväzok na 40 hodín týždenne a\njednak, že žalobca vykonával prácu v Košiciach s tým, že ho zamestnávateľ mohol vyslať na služobnú\ncestu.\n71. Rovnako nemožno opomenúť kompenzačný účel poskytnutia predmetnej nemocenskej dávky, keď\núčelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie príjmu zo zárobkovej\nčinnosti v dôsledku rôznych životných situácií. Vo vzťahu k materskému, ako dávke poskytovanej\nz nemocenského poistenia, zákonodarca predpokladá stratu alebo zníženie príjmu v súvislosti s\nprevzatím dieťaťa do starostlivosti iným poistencom. Žalovaná poukazovala tiež na to, že otec dieťaťa\nvykonáva naďalej zárobkovú činnosť. Za tejto situácie nenastala u žalobcu zmena životnej situácie. Z\nadministratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobcov týždenný pracovný čas z pracovnoprávneho\nvzťahu vzniknutého 07. januára 2019 bol dohodnutý ako plný pracovný úväzok, pričom sa navyše\njednalo o totožného zamestnávateľa, ako jeho pôvodný pracovný úväzok a žalobca dosahoval príjem v\nporovnateľnej výške, akú dosahoval z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého\nsi nárok na materské uplatnil. Odporuje zmyslu a účelu zákona, aby bolo poskytnuté materské počas\nmaterskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje\nprevzatie dieťaťa do starostlivosti, naďalej vykonáva závislú činnosť v podstate za tých istých pracovných\npodmienok, ktoré vylučujú, aby mohol poskytovať starostlivosť dieťaťu, čo je aj prípad žalobcu.\n\n72. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dňom prevzatia mal. dieťaťa do starostlivosti na základe dohody\nmedzi rodičmi mal. dieťaťa žalobca formálne vykázal splnenie podmienok podľa § 30 a § 49 zák. č.\n461/2003 Z.z. na priznanie nároku na materské. Podľa názoru kasačného súdu však uzavretie nového\npracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa a za obdobných podmienok nemôže naplniť tzv.\ndohodu rodičov o prevzatí mal. dieťaťa do starostlivosti otca, nakoľko u žalobcu nedošlo k zmene jeho\nživotnej situácie, ktorá by si vyžadovala kompenzáciu príjmu. U žalobcu nedošlo ani k strate príjmu zo\nzárobkovej činnosti z dôvodu prevzatia starostlivosti o mal. dieťa. Pričom nemožno ani opomenúť tú\nskutočnosť, že rovnako zostalo zachované miesto výkonu práce žalobcu. Porovnaním pracovných zmlúv\nžalobcu, ako aj ostatných listín založených v administratívnom spise žalovanej vyplýva, že nedošlo k\ntakej zmene pomerov žalobcu, aby mohol prevziať starostlivosť o mal. dieťa na účel vzniku nároku na\nmaterské a ani k zmene pomerov žalobcu, ktoré by si vyžadovali kompenzáciu príjmu. Pri výkone práce v\ntrvalom pracovnom pomere, s rozsahom pracovného času 40 hodín týždenne a s obdobnými mzdovými\npodmienkami, má kasačný súd za to, že nedošlo k zmene osobných pomerov žalobcu, a teda nie je\nnaplnený hlavný účel materského.\n73. K námietkam žalobcu vo vzťahu k definícii pojmu starostlivosť a potrebe výkladu tohto pojmu v\nzmysle zák. č. 571/2009 Z.z. kasačný súd poukazuje na odsek 29 napadnutého rozsudku krajského\nsúdu. K definícii pojmu starostlivosť a k výkladu tohto pojmu v zmysle zák. č. 571/2009 Z.z. kasačný\nsúd dodáva, že pojem riadna starostlivosť zavedený zák. č. 571/2009 Z.z., umožňujúci zabezpečenie\nstarostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského\npríspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie\nvšak vyššie vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne\ndávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej\núpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca.\nTieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má\nsvoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon, používajúci pojem starostlivosť. Ten\nmá rovnakú právnu silu ako zák. č. 571/2009 Z.z., ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k\nrodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu voči\nšpeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie\nje daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zák. č. 571/2009 Z.z., resp. iného špeciálneho predpisu\nna materské. Analogické použitie pojmu riadna starostlivosť podľa zák. č. 571/2009 Z.z. aj pre účely\nsociálneho poistenia je možné len čo do obsahu tohto pojmu, ktorý je vysvetlený v § 3 ods. 3 zák. č.\n571/2009 Z.z. Tým je však možnosť analógie vyčerpaná. Ostatné podmienky, akým je aj spôsob, ktorým\nsa samotná starostlivosť o dieťa zabezpečuje, je možné aplikovať len pre účely zák. č. 571/2009 Z.z.\nNemožno opomenúť ani odlišnú formuláciu podmienok pre priznanie týchto rôznych dávok. Zatiaľ čo zák.\nč. 571/2009 Z.z. používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj iný spôsob obstarania, zadováženia\nstarostlivosti, § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. pracuje s pojmom „prevezme“ (nepoužíva pojem\nzabezpečuje). Vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom za okolností, ktoré existujú v danom prípade,\npojem starostlivosť treba vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne\npovinný poskytovať rodič dieťaťa, spravidla matka dieťaťa. Otec dieťaťa ako iný poistenec potom už\nlen preberá starostlivosti od matky, ktorá sa začala starať o dieťa v bezprostrednej súvislosti s jeho\nnarodením. Z povahy tejto povinnosti vyplýva, že sa jedná o starostlivosť matky o novonarodené dieťa,\nktoré je odkázané na osobnú a celodennú starostlivosť svojich rodičov, resp. aspoň jedného z nich. V\nduchu tohto výkladu iný poistenec preberá starostlivosť a vstupuje do nej v rovnakom rozsahu, ako ju\nposkytovala matka dieťaťa. O tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za podmienky\nprevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti a následného poskytovania osobnej starostlivosti, svedčí\naj znenie § 51 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré prevzatie starostlivosti od poistenca inou fyzickou alebo\nprávnickou osobou, resp. ukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské.\n74. Neušlo pozornosti kasačného súdu pochybenie krajského súdu, ktorý sa v napadnutom rozsudku\nnezaoberal námietkami žalobcu vo vzťahu k diskriminácii. Podľa záverov kasačného súdu nemožno\nv danom prípade hovoriť o diskriminácii, nakoľko sa jedná o postup, ktorý je súladný so zákonom,\npričom antidiskriminačná žaloba je ako samostatný typ žaloby upravenej v zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný\nsporový poriadok. Uvedené procesné pochybenie však nemá žiaden vplyv na dôvodnosť kasačnej\nsťažnosti, keďže zrušenie rozsudku krajského súdu a jeho vrátenie krajskému súdu na ďalšie konanie\nby bolo dôvodné, iba ak by takýto postup mohol privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie. Obsah\nrozhodnutia vo veci samej vyjadruje krajský súd vo výroku rozhodnutia, ktorý je prejavom konečného\n\núsudku krajského súdu o prejednávanej veci. Nie je pritom vylúčené, aby kasačný súd korigoval\nčiastkové nesprávnosti odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, ak rozhodnutie obstojí ako celok.\nKasačný súd tiež v danej súvislosti uvádza, že len z dôvodu v minulosti vydávaných rozhodnutí s\nurčitým právnym posúdením, nie je možné sa v budúcnosti obmedziť a vydať rozhodnutie len s totožným\nprávnym posúdením. Takto ponímaný princíp právnej istoty by sa stal neželaným činiteľom, ktorý by\nbrzdil potrebný vývoj právnych názorov.\n75. Kasačný súd dodáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva,\nže správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces.\n76. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku.\n77. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie\nje záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa\nuž mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,\nže sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017).\n78. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť\nžalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n79. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže žalobca v tomto\nkonaní nebol úspešný a u žalovanej nezistil dôvod, pre ktorý by mohol spravodlivo požadovať náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania.\n80. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sa/14/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}