{"guid": "aa68dde8-8ffb-440d-94b7-3b5d6bcbe5d5:bda85872-fc2b-4bee-9dac-450817c44bc6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8018200653.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/1/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/1/2020 z 2. 7. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2021, sp. zn. 9Sžsk/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8018200653.1", "identifikacne_cislo": "8018200653", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2021-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-5", "nazov": "§ 18a ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-18a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-6", "nazov": "§ 18a ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-18a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-7", "nazov": "§ 18a ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-18a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-8", "nazov": "§ 18a ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-18a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18c.odsek-2", "nazov": "§ 18c ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18c.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-18c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18c.odsek-5", "nazov": "§ 18c ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18c.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-18c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-2", "nazov": "§ 177 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-18", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-18a", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-18c", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bda85872-fc2b-4bee-9dac-450817c44bc6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200653.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200653.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200653.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/1/2020\n8018200653\n02. 07. 2021\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2021:8018200653.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a\nčleniek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu v 1. rade:\nObec Tatranská Javorina, so sídlom Tatranská Javorina č. 33 a žalobcu v 2. rade: W.. I. Š., bytom XXX\nXX E. P., P. B. XXX, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou ŠERFEL & Partners, s. r. o., so\nsídlom v Bratislave - mestská časť Karlova Ves, Kresánkova 2, IČO: 36 867 195, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej č. 47970-7/2018-BA zo dňa 24.08.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu v 1. a žalobcu v 2. rade\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sa/27/2018-111 zo dňa 14.08.2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m\ni e t a.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov v 1. a 2. z a m i e t a.\nIII. Žalovanej nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2Sa/27/2018-111 zo dňa 14.08.2019 podľa § 190 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žaloby žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí\nsa domáhali zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 47970-7/2018-BA zo dňa 24.08.2018, ako aj rozhodnutia\nSociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3080020518-GC09/18 zo dňa 20.03.2018. Účastníkom\nnáhradu trov konania nepriznal.\n2. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 47970-7/2018-BA zo dňa 24.08.2018 ako odvolací orgán\nzamietla odvolania žalobcu v 1. rade (ako zamestnávateľa) a žalobcu v 2. rade (ako zamestnanca)\na v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č. 700-3080020518GC09/18 zo dňa 20.03.2018, ktorým táto rozhodla, že žalobcovi v 2. rade ako zamestnancovi žalobcu\nv 1. rade zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti (ďalej len „povinné poistenie“) dňa 01.01.2017, a nie dňa 09.08.2012.\n3. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo dospel\nk záveru, že žaloby nie sú dôvodné. Nezistil dôvod pre odchýlenie sa od záverov správnych orgánov\na s týmito sa, naopak, stotožnil. Mal za preukázané, že žalobca v 2. rade dňa 28.12.2010 uzatvoril s\nobcou Tatranská Javorina pracovnú zmluvu na dobu určitú od 01.01.2011 do 01.01.2017, s dohodnutým\ndruhom práce hlavný kontrolór obce. Krajský súd zastáva názor, že žalobca v 1. rade fakticky pracovný\npomer so žalobcom v 2. rade neukončil bezprostredne po tom, ako uzatvorili dohodu o skončení\npracovného pomeru ku dňu 09.08.2012, pretože obecné zastupiteľstvo obce Tatranská Javorina žalobcu\n\nv 2. rade z funkcie hlavného kontrolóra neodvolalo a túto funkciu žalobca v 2. rade vykonával aj\nnaďalej nepretržite. Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie\nv nezamestnanosti u žalobcu v 1. rade vzniklo žalobcovi v 2. rade dňa 01.01.2011 a trvalo nepretržite do\n01.01.2017. Krajský súd mal za to, že žalobca v 2. rade splnil podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení, keďže existoval právny vzťah a právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1\npísm. a/ až h/, ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z., pričom zvolením do funkcie hlavného kontrolóra obce\nnadobudol žalobca v 2. rade na účely sociálneho poistenia právne postavenie zamestnanca. Krajský súd\nv kontexte námietok žalobcov v 1. a 2. rade tiež skonštatoval, že nezistil žiadne porušenie ich procesných\npráv, keďže tieto realizovali v rámci podaných odvolaní.\n4. Vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade dospel krajský súd k záveru, že tento nebol aktívne hmotnoprávne\nlegitimovanou osobou na podanie správnej žaloby z dôvodu, že postupom žalovanej a prvostupňového\nsprávneho orgánu nedošlo k porušeniu jeho subjektívnych práv. Zdôraznil, že v nedávkovom konaní sa\nv plnej miere realizuje zásada oficiality a konanie začína spravidla z podnetu sociálnej poisťovne, ktorá\nmá možnosť zistiť a overiť si všetky údaje z vlastnej činnosti, hlavne z vlastných databáz a registrov\npoistencov.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podali včas spoločnú kasačnú sťažnosť žalobcovia v 1. a 2. rade\nz dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Nesprávny procesný postup krajského súdu\ns následkom porušenia práva na spravodlivý proces videli sťažovatelia v opomenutí krajského súdu\ndoručiť im prílohy vyjadrenia žalovaného z 21.12.2018, v dôsledku čoho nemali možnosť uplatniť\nsvoje procesné práva, konkrétne právo na oboznámenie sa s predloženými dôkazmi a vyjadreniami\nžalovaného a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom, hoci na túto okolnosť krajský súd\nopakovane upozorňovali. Krajskému súdu tiež vytýkali, že z jeho rozsudku nevyplýva, že by sa v konaní\nzaoberal posudzovaním zákonnosti napadnutých rozhodnutí v celom rozsahu a bez ohľadu na žalobné\ndôvody, čím nenaplnil princíp komplexného posúdenia napadnutého rozhodnutia zakotveného v § 134\nods. 2 písm. d/ SSP. Sťažovatelia ako porušenie procesných postupov označili tiež to, že krajský súd\nv písomnom vyhotovení rozsudku nespomenul žiadne konkrétne skutočnosti prezentované žalobcami\nna pojednávaní dňa 14.08.2019 a ani dôkazy, ktoré predložili, hoci tieto vyslovene popierajú niektoré\nprávne závery krajského súdu uvedené v rozsudku a ich podstatou sa ani nezaoberal.\n6. Dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom sťažovatelia videli aj v tom, že\nkrajský súd v mnohých častiach rozsudku neuviedol správne právne predpisy, resp. také právne normy,\nktoré by sa mali vzťahovať na posudzovanú vec. Konkrétne z odsekov 32., 33., 34., 35., 36., 37.,\n38. a 44. odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je podľa žalobcov zrejmé, o aký zákon (právny\npredpis) vôbec ide. Za pochybenie sťažovatelia tiež považovali to, že krajský súd v odsekoch 50., 51.,\n52., 53., 55., 56., 57., 58., 59. a 63. odôvodnenia rozsudku nešpecifikoval, aký právny predpis a k\nakému okamihu jeho účinnosti na túto vec aplikoval. Namietali tiež, že zákon o obecnom zriadení s\núčinnosťou od 01.01.2013, na ktoré znenie krajský súd poukázal v odsekoch 63. a 64. odôvodnenia v\nsnahe podporiť presvedčivosť rozsudku, má retroaktívny charakter, nakoľko toto znenie nemohlo byť\nznáme v čase skončenia pracovného pomeru medzi žalobcami v 1. a 2. rade (t. j. k 09.08.2012). V\ndôsledku uvedeného je rozsudok nepreskúmateľný, keďže vznikajú pochybnosti o tom, či krajský súd na\ndanú vec aplikoval správne právne predpisy. Žalobcovia označili za absolútne nesprávny právny záver,\nže funkcia hlavného kontrolóra obce je automaticky výkonom práce vo verejnom záujme, nakoľko to\nnevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Žalobcovia sa nestotožnili ani s tvrdením krajského súdu,\nže jedným z predpokladov pre výkon funkcie hlavného kontrolóra obce je jeho zvolenie do funkcie s\nodkazom na § 18a zákona č. 369/1990 Zb. Nesprávne je podľa nich aj tvrdenie krajského súdu, že\npredpoklady pre výkon funkcie musí hlavný kontrolór spĺňať po celý čas výkonu funkcie. Poukázali\ntiež na to, že zo zákona o obecnom zriadení nevyplýva skutočnosť, že pracovný pomer s hlavným\nkontrolórom obce by nebolo možné ukončiť dohodou pred uplynutím jeho funkčného obdobia. Zároveň\ntvrdili, že ukončenie pracovného pomeru nemôže mať za následok zánik funkcie hlavného kontrolóra\nobce. Správne mal krajský súd podľa názoru žalobcov konštatovať, že žalobca v 2. rade podal žiadosť\no uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru s tým, že po skončení pracovného pomeru\nje ochotný so súhlasom obecného zastupiteľstva obce Tatranská Javorina dobrovoľne a formálne\nzastávať funkciu hlavného kontrolóra obce počas obdobia dvoch rokov bez toho, aby si nárokoval na\nakúkoľvek odmenu za túto svoju dobrovoľnú činnosť. Podľa žalobcov je zrejmé, že pracovný pomer\nbol ukončený po právnej (formálnej) stránke uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru zo\ndňa 09.08.2012. Mali tiež za to, že právny vzťah predpokladaný ustanovením § 4 ods. 1 zákona o\nsociálnom poistení v znení účinnom k 09.08.2012 medzi nimi nevznikol a žalobcovi v 2. rade preto\n\nnevznikol ani nárok na príjem zo závislej činnosti podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/ až h/, ods.\n2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov účinného k 09.08.2012. Krajský súd podľa ich\nnázoru arbitrárne rozhodol, že skončenie pracovného pomeru nebolo platné, keď svoj názor bližšie\nnezdôvodnil, pričom nemal ani oprávnenie rozhodovať o tejto otázke ako o otázke predbežnej a nakoľko\nžiadny so žalobcov sa nedomáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na dohodu o skončení\npracovného pomeru je potrebné hľadieť ako na platný právny úkon. Namietali tiež záver krajského\nsúdu, že postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia žalobcovi vzniklo zvolením do funkcie.\nŽalobcovia namietali kompetenciu správneho orgánu prvého stupňa rozhodovať o zániku povinného\nsociálneho poistenia, nakoľko sa nejedná o sporný prípad, keďže zánik poistenia k 01.01.2017 nebol\nspornou otázkou a podmienka uvedená v § 178 ods. 1 písm. a/ bod jedna zákona o sociálnom poistení\ntak naplnená nebola. Krajskému súdu žalobcovia vytkli, že pri formulovaní svojich záverov vychádzal\naj zo záverov Inšpektorátu práce Prešov, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného, pričom v\nadministratívnom konaní žalobcovia nemali možnosť oboznámiť sa s jeho znením. K právnemu záveru\nkrajského súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v 1. rade na podanie žaloby o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného uviedli, že žalobca v 1. rade nielenže tvrdil porušenie jeho subjektívnych práv\nv administratívnom konaní (procesnoprávnych a hmotnoprávnych), ale aj ich špecifikoval a predložil\ndôkazy preukazujúce, že zo strany prvostupňového správneho orgánu boli voči žalobcovi v 1. rade\nzačaté ďalšie kontroly a konania, v ktorých bol neustále administratívne zaťažovaný, pričom tieto\npostupy predstavujú neustálu hrozbu vzniku povinnosti platiť penále, či iné sankcie. Za nesprávny\nžalobcovia považovali názor krajského súdu, že zákon o obecnom zriadení, účinný od 01.01.2013,\nvylučuje možnosť ukončiť pracovný pomer hlavného kontrolóra obce podľa všeobecných spôsobov\nskončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Argumentovali, že nakoľko žalobca v 2. rade\npo 09.08.2012 nepoberal žiadny príjem, nemohol byť považovaný za zamestnanca na účely zákona o\nsociálnom poistení. Žalobcovia zastávajú názor, že správne orgány a krajský súd nerešpektovali princípy\na názory obsiahnuté v judikatúre kasačného a ústavného súdu uvedené v bodoch 7.18.4.1 až 7.18.4.4\nkasačnej sťažnosti, čím porušili princíp materiálneho právneho štátu a právne predpisy vykladali ústavne\nnekonformne a v rozpore s ich účelom a zmyslom. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu sťažovatelia namietali s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vydaného pod sp. zn. 1Vs/1/2019 a argumentovali, že ani v ich prípade neboli informovaní o\nzačatí administratívnych konaní. Týmto postupom prvostupňového orgánu im bolo znemožnené vyjadriť\nsa k podkladom rozhodnutia a došlo k porušeniu ich procesných práv, čo krajský súd, napriek námietkam,\nnezohľadnil a vo svojich záveroch uvedených v odsekoch 59. a 60. rozsudku, sa od judikatúry kasačného\nsúdu výrazne odklonil.\n7. Z týchto dôvodov sťažovatelia v 1. a 2. rade kasačnému súdu navrhli, aby rozsudok krajského súdu\nzmenil, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil, vec vrátil prvostupňovému správnemu\norgánu na ďalšie konanie a priznal im právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n8. Zároveň navrhli, aby kasačný súd priznal ich kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n9. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcov žalovaná uviedla, že žalobcovia rozporujú stále tie isté\nskutočnosti, ku ktorým sa už vyjadrila, a preto len odkázala na svoje vyjadrenia z 21.12.2018. V súvislosti\ns námietkou týkajúcou sa porušenia procesných práv žalobcov argumentovala rozhodnutím najvyššieho\nsúdu sp. zn. 9Sžsk/94/2018 a navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcov zamietol ako\nnedôvodnú.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalobcov nie je\nmožné vyhovieť.\n11. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení účinného 28. februára 2012, do\npôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia\nv sporných prípadoch.\n12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (účinného k 28. februáru 2012), zamestnanec na\núčely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba\nv právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a\n\nods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo\npracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období\nodbornej (výrobnej) praxe.\n13. Podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj\nfyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/\na ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo\npracovného pomeru, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období\nodbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie.\n14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení účinného 28. februára 2012, zárobková\nčinnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť\npred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý\nzakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 5), okrem nepeňažného príjmu z\npredchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného\npredpisu 5), poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.\n15. Poznámka č. 5 k zákonu o sociálnom poistení odkazuje na § 5 ods. 1 písm. a/ až h/, ods. 2 a 3 zákona\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) v znení neskorších predpisov.\n16. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov, príjmami zo závislej činnosti sú\npríjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru,\nštátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je\ndaňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu,\nako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania.\n17. Podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov, príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny\ndôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú\nk dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“)\nod platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.\nTakýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.\n18. Podľa § 18 ods. 1 vety druhej zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon\no obecnom zriadení“), hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak,\nvzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného\npredpisu.16) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/20110701.html>\n19. Poznámka č. 16 k zákonu o obecnom zriadení odkazuje na zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce\nvo verenom záujme.\n20. Podľa § 18a ods. 5 zákona o obecnom zriadení, hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na\nšesť rokov. Jeho funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce.\n21. Podľa § 18a ods. 6 zákona o obecnom zriadení, hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na\nuzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas,16b)\nktorého dĺžku určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra.\n22. Podľa § 18a ods. 7 zákona o obecnom zriadení, starosta je povinný s právoplatne zvoleným\nhlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného\nobdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. Deň nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po\ndni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra.\n23. Podľa § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení, výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká\na) vzdaním sa funkcie,\nb) odvolaním z funkcie,\nc) uplynutím jeho funkčného obdobia,\nd) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,\n\ne) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony\nalebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,\nf) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo\nprávoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,\ng) dňom, keď začal vykonávať funkciu podľa § 18 ods. 2.\n24. Podľa § 18c ods. 2 zákona o obecnom zriadení, ak má hlavný kontrolór obce dohodnutý pracovný\npomer na kratší pracovný čas, jeho plat sa určí podľa odseku 1 v závislosti od dĺžky pracovného času.\n25. Podľa § 18c ods. 5 zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo môže hlavnému kontrolórovi\nschváliť mesačnú odmenu až do výšky 30 % z mesačného platu hlavného kontrolóra podľa odseku 1.\n26. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovanej o tom, že W.. I. Š. ako zamestnancovi žalobcu\nv 1. rade nezaniklo povinné dôchodkové poistenie 09.08.2012, ale zaniklo dňa 01.01.2017.\n27. Kasačný súd sa prednostne zaoberal námietkou sťažovateľov, že v danej veci nešlo o sporný prípad\na tým, podľa ich názoru, nebola daná ani pôsobnosť pobočky žalovanej podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod\n1 zákona o sociálnom poistení rozhodovať v prvom stupni o zániku sociálneho poistenia k 01.01.2017.\n28. Z rozhodnutia žalovanej (ako aj jej prvostupňového orgánu) podľa názoru kasačného súdu\nnepochybne vyplýva, že ako sporná bola hodnotená otázku zániku poistenia žalobcu v 2. rade k\n09.08.2012 (nie k 01.01.2017). Pokiaľ žalovaná do výroku svojho prvostupňového rozhodnutia následne\nuviedla tiež dátum, ku ktorému považuje predmetné poistenie za skončené z hľadiska jeho kontinuity\n(nepretržitosti) ako aj lepšej zrozumiteľnosti pre účastníka konania, tento postup jej vytknúť nemožno.\nUvedená formulácia výroku správneho orgánu prvého stupňa zároveň plne korešponduje právnemu\nnázoru správnych orgánov o nezániku povinného poistenia žalobcu v 2. rade dňa 09.08.2012 (ku\nktorému dňu bola podaná odhláška z poistenia) zastávanému v preskúmavaných rozhodnutiach a o\n(tým pádom) nepretržitom trvaní povinného poistenia žalobcu v 2. rade od 01.01.2011 do 01.01.2017\nzaloženom pracovnou zmluvou z 28.12.2010.\n29. Žalobca v 2. rade namietal, že jeho povinné poistenie zaniklo dňa 09.08.2012 z dôvodu, že pracovný\npomer s obcou ukončil dohodou k 09.08.2012, a hoci vo funkcii hlavného kontrolóra zotrval aj naďalej,\ntúto vykonával bez nároku na odmenu, a preto (podľa jeho názoru) jeho povinné nemocenské poistenie,\npovinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zaniklo dňa 09.08.2012, pričom\nod 10.08.2012 si uplatnil vzniknutý nárok na predčasný starobný dôchodok.\n30. Z predloženého spisového materiálu kasačný súd zistil, že žalobca písomnosťou zo dňa 25.07.2012,\nadresovanou obci Tatranská Javorina, skutočne požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou ku\ndňu 09.08.2012, z dôvodu jeho odchodu do predčasného starobného dôchodku. Zároveň z obsahu tejto\npísomnosti, označenej ako „Skončenie pracovného pomeru dohodou“, je zrejmé, že ide „len“ o návrh\nna skončenie pracovného pomeru dohodou.\n31. Kasačný súd sa plne stotožňuje s tvrdením žalobcu, uvedeným v jeho kasačnej sťažnosti (bod\n7.15.11), že dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom závislým od\nsúhlasného vyjadrenia vôle tak zamestnanca, ako aj zamestnávateľa.\n32. Zároveň však konštatuje, že samotná písomnosť z 25.07.2012 atribúty dvojstranného právneho\núkonu nespĺňa, keď na predmetnej písomnosti je zo strany zamestnávateľa vyznačený len dátum,\nkedy obec Tatranská Javorina písomnosť (návrh na skončenie pracovného pomeru z 25.07.2012)\nprevzala (06.08.2012). V písomnosti, na ktorú žalobca v 2. rade poukazuje ako na dôkaz (dohodu) o\nskončení jeho pracovného pomeru s obcou tak absentuje neopomenuteľný vzájomný súhlasný prejav\nvôle zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so žalobcom ako hlavným kontrolórom obce, a teda nie je\nmožné nazerať na ňu ako na dvojstranný právny úkon. Preukazovanie sa uvedenou listinou ako dohodou\no skončení pracovného pomeru medzi žalobcom v 1.a 2. rade preto nemožno akceptovať.\n33. Tvrdeniu žalobcu v 2. rade, že k skončeniu jeho pracovného pomeru z titulu písomnosti z 25.07.2012\ndošlo dohodou, tak nemohol prisvedčiť ani kasačný súd. Ako opodstatnené sa preto javí konštatovanie\n\nkrajského súdu (a žalovanej), že skončenie pracovného pomeru dohodou je potrebné považovať za\nsporné, keď takáto skutočnosť z predložených písomností nevyplýva.\n34. Na okolnosť, že žalobca v 1. rade na zasadnutí obecného zastupiteľstva požiadal o skončenie\npracovného pomeru k 09.08.2012, z dôvodu odchodu do predčasného starobného dôchodku s tým,\nže funkciu hlavného kontrolóra bude vykonávať od 10.08.2012 do 09.08.2014, bez nároku na odmenu\na že obecné zastupiteľstvo s uvedeným návrhom súhlasilo (ako vyplýva z výpisu z uznesenia č. 2 z\n26.06.2012), rovnako nemožno nahliadať ako na súhlas zamestnávateľa so skončením pracovného\npomeru dohodou.\n35. Zákon o obecnom zriadení vymedzuje pôsobnosť obecného zastupiteľstva vo vzťahu k funkcii\nhlavného kontrolóra obce, napr. voliť a odvolať hlavného kontrolóra, určiť rozsah výkonu jeho funkcie,\nudeliť mu súhlas s inou zárobkovou činnosťou a podobne. Oprávnenie skončiť pracovný pomer s\nhlavným kontrolórom obce však obecnému zastupiteľstvu nepatrí. Za týchto okolností je preto udelenie\nsúhlasu obecným zastupiteľstvom so skončením pracovného pomeru hlavného kontrolóra obce (žalobcu\nv 2. rade) ohľadom ním vznesenej požiadavky o skončenie pracovného pomeru dohodou, právne\nirelevantné a nemožno ho považovať za prejav vôle obce, či jej kompetentného štatutárneho orgánu.\nVo vzťahu k trvaniu, resp. skončeniu pracovného pomeru hlavného kontrolóra obce v danej právnej veci\nsúhlas udelený na zasadnutí obecného zastupiteľstva nemá žiadne právne účinky, a teda ani následky.\n36. Hlavný kontrolór obce je obligatórnym zamestnancom obce. Preto je pre jeho pracovnoprávne\npostavenie nevyhnutné (a zákon o obecnom zriadení aj predpokladá) uzatvorenie pracovného pomeru\nako základného pracovnoprávneho vzťahu v súlade so Zákonníkom práce, ako aj so zákonom č.\n552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme. Nejedná sa však o výkon verejnej funkcie, ale\no pracovnoprávny vzťah, čomu zodpovedá aj právna úprava, v zmysle ktorej ustanovenia zákona\no obecnom zriadení, ktoré obsahujú pracovnoprávne úpravy, majú prednosť pred úpravou práv a\npovinností v zákone č. 552/2003 Z. z., podľa ktorého sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov\n(ktorým jej aj hlavný kontrolór obce), vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis\n(teda aj zákon o obecnom zriadení), neustanovuje inak. Hoci zákon č. 552/2003 Z. z. inak neustanovuje,\nzákon o obecnom zriadení obsahuje osobitnú (špeciálnu) pracovnoprávnu úpravu týkajúcu sa spôsobov\nzániku funkcie hlavného kontrolóra. Napriek tomu, že hlavný kontrolór obce je do funkcie volený\nobecným zastupiteľstvom a môže ním byť z taxatívne vymenovaných dôvodov z tejto funkcie odvolaný,\nzákonnú povinnosť uzatvoriť s ním pracovnú zmluvu zákonodarca zveril výlučne starostovi obce ako\njej štatutárovi. Je to preto starosta, komu vzhľadom na postavenie štatutárneho orgánu obce patrí\nkompetencia v mene obce konať v pracovnoprávnych vzťahoch jej zamestnancov - a teda aj hlavného\nkontrolóra obce (§ 9 zákona o obecnom zriadení). Žalobca v 2. rade sa preto mylne domnieva, že\nvyjadrenie súhlasu obecným zastupiteľstvom obce k jeho žiadosti o skončenie pracovného pomeru\ndohodou by mohlo mať vo vzťahu k jeho pracovnému pomeru právne účinky.\n37. Zároveň kasačný súd konštatuje, že z predloženého spisového materiálu, ale ani z konkrétnych\ntvrdení samotných žalobcov v 1. a 2. rade (z ich podaní) vôbec nevyplýva, že v relevantnom období\n(vtedajší) starosta obce (vtedajší štatutárny orgán) so žalobcom v 2. rade uzatvoril ústne či písomne\ndohodu o skončení pracovného pomeru. Odhliadnuc od uvedeného, je potrebné tiež dodať, že právna\nkonštrukcia prezentovaná žalobcom, podľa ktorej hlavný kontrolór obce je oprávnený svoju funkciu\nvykonávať aj po ukončení (resp. mimo) pracovnoprávneho vzťahu s obcou, je neakceptovateľná.\n38. Pokiaľ by zákonodarca mienil umožniť hlavnému kontrolórovi vykonávať funkciu mimo\npracovnoprávneho vzťahu založeného s príslušnou obcou, zákonná úprava v § 18 ods. 1, vety druhej\nzákona o obecnom zriadení, teda, že hlavný kontrolór je zamestnancom obce, by stratila akékoľvek\nopodstatnenie. Rovnako by nebolo opodstatnené, aby zákonodarca ukladal starostovi obce právnu\npovinnosť uzatvoriť pracovnú zmluvu s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom (§ 18 ods. 7 zákona\no obecnom zriadení). Vychádzajúc zo systematického výkladu týchto ustanovení ani kasačný súd nemal\npochybnosti o tom, že funkcia hlavného kontrolóra obce je vykonávaná práve a výlučne v pracovnom\npomere, ktorého vznik je spätý so vznikom (zvolením do) funkcie hlavného kontrolóra. Korešponduje\ntomu aj zákonná úprava v § 18a ods. 5 vete druhej zákona o obecnom zriadení, podľa ktorej funkčné\nobdobie hlavného kontrolóra sa začína dňom, ktorý je v pracovnej zmluve určený ako deň nástupu\ndo práce. Zo žiadneho ustanovenia relevantných právnych predpisov nemožno dospieť k záveru, že\nfunkciu hlavného kontrolóra môže vykonávať osoba, ktorá nie je v pracovnoprávnom vzťahu s obcou,\n\npráve naopak. Aj v prípade opomenutia, či odmietnutia splnenia si povinnosti starostu uzatvoriť pracovnú\nzmluvu s hlavným kontrolórom obce má hlavný kontrolór právo domáhať sa na súde nahradenia prejavu\nvôle štatutárneho orgánu obce, t. j. starostu obce, pri uzatvorení pracovnej zmluvy ako svojho zákonného\nnároku. Nastavenie jednotlivých právnych inštitútov v súvislosti s pozíciou hlavného kontrolóra obce\nv rovine funkčnej ako aj pracovnoprávnej tak má za následok jeho hybridné postavenie v štruktúre\nmiestnej samosprávy, kde figuruje ako odborný volený zamestnanec. Napriek tomu, že funkcia hlavného\nkontrolóra obce znaky verejnej funkcie vykazuje, nejde o verejnú funkciu, a to práve z dôvodu, že sa\nvykonáva v pracovnom pomere.\n39. Z predloženého písomného materiálu mal kasačný súd za preukázané, že samotné právne úkony,\nktoré žalobca v 2. rade označil, a ktoré sám realizoval, a ani konanie a postup obecného zastupiteľstva,\nna ktoré poukazoval, nemali formálne za následok zánik pracovného pomeru, uzatvoreného medzi\nobcou a hlavným kontrolórom ešte dňa 28.12.2010 na desatinový úväzok s nástupom do práce dňa\n01.01.2011.\n40. Nie je tiež možné odhliadnuť ani od skutočnosti, že žalobca v 2. rade od počiatku, po celý čas\nvedome deklaroval, že mieni kontinuálne pôsobiť a aj skutočne plynule zotrval vo funkcii hlavného\nkontrolóra obce Tatranská Javorina naďalej, a to až do dňa riadneho uplynutia jeho funkčného obdobia,\nteda do dňa 01.01.2017. V uvedenom kontexte správny súd ako aj správne orgány dôvodne vnímali\nprejavy, týkajúce sa snahy prezentovať skončenie pracovného pomeru dohodou výlučne ako simulované\n(predstierané), s cieľom odbúrania dovtedy existujúcej formálnej prekážky, spočívajúcej v existencii\npovinného dôchodkového poistenia zamestnanca, brániacej potenciálnemu nároku žalobcu v 2. rade na\nvýplatu predčasného starobného dôchodku (§ 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).\n41. Z právnej úpravy v zákone o obecnom zriadení možno tiež vo všeobecnosti logicky vyvodiť, že k\nzákonnému skončeniu pracovného pomeru medzi obcou a hlavným kontrolórom môže potenciálne dôjsť\naž v dôsledku zániku samotnej funkcie hlavného kontrolóra, nie naopak. Teda ani nesporné uzatvorenie\nprávne bezchybnej dohody o skončení pracovného pomeru medzi obcou a hlavným kontrolórom\nby nemohlo vyvolať účinok, spočívajúci v zániku funkcie hlavného kontrolóra, ktorá skutočnosť je\nrozhodujúca. Pre trvanie postavenia žalobcu v 2.rade ako zamestnanca obce. Ani samotní žalobcovia\npritom nerobili sporným záver, že funkcia hlavného kontrolóra žalobcovi v 2. rade trvala aj po 09.08.2012.\n42. Z uvedeného dôvodu správne orgány a ani krajský súd nepochybili, keď neprihliadli na tvrdenie\nžalobcu v 2. rade, že v priebehu výkonu jeho funkcie došlo k skončeniu jeho pracovného pomeru s\nobcou (žalobcom v 1. rade) po právnej stránke dohodou, z titulu ktorého skončenia malo zaniknúť aj\njeho povinné poistenie.\n43. Možno preto uzavrieť, že žalobcovi v 2. rade, ktorý bol od 01.01.2011 považovaný za povinne\npoistenú osobu z titulu jeho statusu zamestnanca, aj po 09.08.2012 naďalej trvalo povinné poistenie,\nkeďže nenastala žiadna právna skutočnosť majúca za následok zánik jeho funkcie, a teda nenastala\nu neho taká zmena jeho postavenia, v dôsledku ktorej by došlo k zániku jeho povinného poistenia.\nNa prijatý záver nemá vplyv ani tá okolnosť, že žalobca v 2. rade v návrhu na skončenie pracovného\npomeru dohodou a ešte predtým, na zasadnutí obecného zastupiteľstva, vopred deklaroval, že za\nobdobie od 10.08.2012 do 09.08.2014 bude svoju funkciu vykonávať bez nároku na mzdu, keďže ani\ns takýmto vyhlásením, resp. s faktickým nedosahovaním príjmu z pracovnoprávneho vzťahu zákon\nzánik povinného poistenia nespája. Na účely zákona o sociálnom poistení je pre status zamestnanca\npodstatné a rozhodujúce výlučne to, či je osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný\nmesačný príjem, t. j. právo na príjem zo závislej činnosti, ktorá podmienka u žalobcu v 2. rade bola\nsplnená nepretržite.\n44. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu tak dospel k záveru, že je mylný úsudok žalobcov, že\nz dôvodu ukončenia pracovného pomeru dohodou ako aj reálneho nedosahovania príjmu za činnosť po\n09.08.2012, žalobca v 2. rade nemohol byť považovaný za zamestnanca na účely zákona o sociálnom\npoistení. Žalobca v 2. rade zotrval vo funkcii hlavného kontrolóra aj po 09.08.2012, ktorý právny vzťah\nmu zakladal právny nárok na uzatvorenie a trvanie pracovného pomeru s obcou a zároveň právo na\npravidelný mesačný príjem (plat), ako aj potenciálne právo na nepravidelný príjem (odmeny) v zmysle\n§ 4 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, a je preto potrebné kvalifikovať ho na účely nemocenského\npoistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti ako zamestnanca.\n\n45. Je bezdôvodné a nepodložené domnievať sa, že pracovný pomer hlavného kontrolóra možno\nodlúčiť (odpojiť) od samotného výkonu jeho funkcie, a len na účely povinného poistenia. Takáto úvaha\nnemá dostatočné zázemie v relevantnej právnej úprave, nakoľko osoba zvolená do funkcie hlavného\nkontrolóra túto nemôže vykonávať mimo pracovného pomeru, a preto kým trvá funkcia, trvá aj pracovný\npomer (resp. zákonný nárok na jeho uzatvorenie). V danom pravidle sa odzrkadľuje faktická ochrana\nnezávislosti funkcie hlavného kontrolóra, ktorej zámerom je ochrániť ho pred situáciou, kedy by s ním\nmohol štatutárny orgán pracovný pomer účelovo ukončiť napriek tomu, že sa hlavný kontrolór svojej\nfunkcie nevzdal a nedošlo ani k jeho odvolaniu z funkcie.\n46. Otázka či vzhľadom na tvrdenia kvalifikovane právne zastúpeného žalobcu v 2. rade, že po\n09.08.2012 „nemal evidovaný pracovný čas, určené miesto výkonu práce, nedostával žiadne pokyny\nod žalobcu v 1. rade, nemal od neho prideľovanú prácu a nebol mu vyplatený ani žiadny príjem“,\npričom sa „len dobrovoľne niekoľkokrát zúčastnil verejných zasadnutí obecného zastupiteľstva ako\nosoba zastávajúca funkciu hlavného kontrolóra obce“, možno výkon jeho funkcie považovať za riadny\na v súlade so zákonom a aké dôsledky majú tieto tvrdenia aj vo vzťahu ku kompetentným orgánom\nobce oprávneným vyvodiť relevantnú zodpovednosť za ne/plnenie si pracovných povinností hlavného\nkontrolóra obce, resp. vo vzťahu k štatutárnemu orgánu kompetentnému vyvodiť možné dôsledky s\ndosahom na zotrvanie vo funkcii, už nie je už predmetom daného konania. Rovnako nie je predmetom\ndaného konania ani otázka eventuálnych pracovnoprávnych nárokov medzi žalobcami, či ich zachovanie\nvzhľadom na plynutie času a v kontexte posúdenia účinkov vyhlásenia sťažovateľa v 2. rade, že nárok\nna mzdu si za určité obdobie neuplatňuje.\n47. Úvahami žalobcov rozvinutými v bode 7.16 ich kasačnej sťažnosti týkajúcimi sa ne/možnosti\naplikácie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, konkrétne všeobecných spôsobov skončenia\npracovného pomeru tam uvedených od 01.01.2013, sa kasačný súd vzhľadom na právny vyššie prijatý\nzáver, k ako už právne irelevantným, vyjadrovať nebude.\n48. Žalobca v 2. rade správnym orgánom aj krajskému súdu vytýkal, že pri právnom posúdení veci\nneprihliadli na okolnosť, že sa vzdal nároku na odmenu za výkon funkcie do 09.08.2014.\n49. Aj kasačný súd zastáva názor, že takéto prehlásenie nemá za následok zánik funkcie hlavného\nkontrolóra obce, či zánik jeho pracovnoprávneho vzťahu s obcou, a preto už prvostupňový správny orgán\nsprávne uviedol, že vzdanie sa práva na príjem zo závislej činnosti hlavným kontrolórom obce je na\núčely sociálneho poistenia (vzniku/zániku) irelevantné.\n50. Kasačný súd považoval za opodstatnenú námietku žalobcov, že krajský súd v bode 57. odôvodnenia\nsvojho rozsudku nesprávne poukázal na § 64 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ako na ustanovenie\ntýkajúce sa podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok, pričom správne mal poukázať na § 67\nods. 1 tohto zákona. Krajský súd však ďalej relevantne argumentoval poukazom na § 67 ods. 4 zákona\no sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak\npoistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako\nzamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, čo je aj prípad žalobcu v 2. rade. Uvedená\nzrejmá nesprávnosť nemá vplyv na zrozumiteľnosť úvahy krajského súdu.\n51. Ohľadom presvedčenia žalobcu v 2. rade, ktorý postup správnych orgánov v administratívnom\nkonaní vníma ako účelový, tendenčný a šikanózny, s motiváciou siahnuť na jeho nárok na výplatu\npredčasného dôchodku, kasačný súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvyjadrený v náleze č. k. PL. ÚS 96/2011-83 z 28. novembra 2012. V konaní vedenom pod sp. zn.\nPL. ÚS 96/2011 ústavný súd rozhodoval o súlade ustanovenia § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom\npoistení (podmienky nevzniku a zániku nároku na predčasný starobný dôchodok), pričom k otázke\nodmien poslancov obecného zastupiteľstva a tvrdeniam, že za výkon svojej verejnej funkcie títo\nfunkcionári poberajú často minimálnu odmenu, ktorá je však prekážkou výplaty predčasného starobného\ndôchodku alebo prekážkou výkonu ich funkcie v orgánoch miestnej samosprávy uviedol, že „ustanovenie\npodmienok na vznik nároku na výplatu dôchodkovej dávky nemôže byť rozhodujúcou skutočnosťou\nna zamedzenie prístupu poberateľov tejto dávky k výkonu verejnej funkcie. Vznik nároku na výplatu\ndôchodkovej dávky nie je v príčinnej súvislosti so vznikom verejnej funkcie. Verejná funkcia je kreovaná\nna základe výsledku slobodnej súťaže politických síl a je na rozhodnutí poberateľa dôchodkovej dávky,\n\nči sa zúčastní tejto súťaže.“ S týmto názorom je potom potrebné stotožniť sa aj pre prípad výkonu funkcie\nhlavného kontrolóra, ktorá je pozíciou síce hybridnou, keďže je vykonávaná v pracovnom pomere, avšak\nobsadzovanou výlučne na základe voľby (súťaže). Rovnako bolo v rozhodnom čase (k 10.08.2012)\nvýlučne na slobodnej vôli žalobcu v 2. rade, či sa vo funkcii hlavného kontrolóra obce rozhodne zotrvať\nalebo bude poberať predčasný starobný dôchodok.\n52. Kasačný súd sa argumentmi žalobcov ohľadom momentu získania postavenia zamestnanca bližšie\nzaoberať nebude, nakoľko táto otázka nie je predmetom preskúmavaného rozhodnutia a nemá vplyv\nani na posúdenie, či k 09.08.2012 žalobcovi povinné poistenie zaniklo. Navyše, v konaní a ani medzi\núčastníkmi nebolo sporné, že ku dňu predchádzajúcemu 09.08.2012 žalobca v 2. rade bol povinne\npoistený, a to od 01.01.2011.\n53. K námietke žalobcov, ktorí sa domnievajú, že krajský súd si nesplnil povinnosť preskúmať zákonnosť\nrozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v celom rozsahu, keď v odseku 46. odôvodnenia uviedol,\nže tieto preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov, kasačný súd uvádza, že po oboznámení sa s\npredloženým spisovým materiálom nezistil také skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci nad rámec\nžalobných dôvodov, ktorých právnymi dôsledkami by sa krajský súd nezaoberal, resp. ktoré by opomenul\nvyhodnotiť, pričom by mali relevantný vplyv na právne posúdenie veci. Samotní žalobcovia, napriek\ntomu, že sú v konaní kvalifikovane právne zastúpení, pritom neupresnili, v čom konkrétne pochybenie\nkrajského súdu v tomto ohľade spočíva, v dôsledku čoho sa ich námietkou kasačný súd nemohol\nzaoberať detailnejšie.\n54. Tvrdenie žalobcov, že krajský súd im opomenul doručiť prílohy vyjadrení žalovanej k žalobám\nžalobcov, kasačný súd nepovažoval za porušenie procesných práv žalobcov. Prílohy vymenované vo\nvyjadreniach žalovanej, na ktoré žalobcovia poukazovali tvoria totiž obsah administratívneho spisu\nsprávneho orgánu a sú len zoznamom listín (položiek) zviazaných v administratívnom spise, obsah\nktorého krajský súd nemá povinnosť účastníkom konania zasielať na vyjadrenie.\n55. Kasačný súd ani v skutočnosti, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia podrobnejšie neuviedol\nprednesy žalobcov, ktoré odzneli na pojednávaní konanom na krajskom súde dňa 14.08.2019\nnevzhliadol zásah do ich procesných práv, keď po oboznámení sa s obsahom prepisu zápisnice\no pojednávaní nezistil žiadne nové (ďalšie) skutočnosti nad rámec podaných žalôb a už predtým\ndoručených vyjadrení. Preto, hoci krajský súd nerealizoval požiadavku žalobcov o doručenie prepisu\nzápisnice o pojednávaní konaného dňa 14.08.2019, samotné formálne nezrealizovanie tejto požiadavky\nkasačný súd nevyhodnotil ako faktický zásah do procesných práv žalobcov majúci za následok\nnezákonnosť rozsudku krajského súdu. Takýto efekt na zákonnosť rozsudku krajského súdu nemá ani\nskutočnosť, že odôvodnenie predmetného rozsudku krajského súdu sa v niektorých častiach doslovne\nzhoduje s iným rozsudkom krajského súdu vydaným pod inou spisovou značkou v súvisiacej právnej veci\nžalobcov a zhodne kopíruje aj totožné zrejmé nesprávnosti uvedené v rozsudku vydanom iným senátom.\nV tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že v zmysle § 117 ods. 1 a 2 SSP je samotný priebeh\npojednávania, vrátane prednesov účastníkov konania na pojednávaní, zachytený v zázname technickým\nzariadením a je právom účastníka vyžiadať si kópiu tohto záznamu, ktoré právo žalobcovi nevyužili a ani\ntakú skutočnosť netvrdili. V zmysle § 118 ods. 1 SSP, ak to považuje súd za vhodné a účelné, spisuje\nsa o procesných úkonoch zápisnica, v ktorej sa o.i. uvedie podstatný obsah prednesov. Nová koncepcia\nzaznamenávania procesných úkonov vychádza z preferovania zaznamenávania pomocou technických\nzariadení pred doteraz zaužívaným zaznamenávaním formou písomnej zápisnice, čím zákonodarca\nvytvoril priestor pre budúce technické riešenia. Subsidiárne bola ponechaná možnosť vyhotovenia\nzápisnice, ktorá zostáva užitočným nástrojom na zaznamenanie obsahu procesných úkonov a jej\nuplatnenie sa predpokladá predovšetkým tam, kde nie je možné ju nahradiť technickým záznamom,\nnapr. pri zaznamenávaní úkonov vykonávaných mimo pojednávacej miestnosti.\n56. Navyše, ústavný súd už uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nprávo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\n\n57. Kasačný súd nepovažoval za opodstatnené ani námietky žalobcov, ktorí sa domnievajú, že krajský\nsúd sa pri právnom posúdení veci neriadil správnym znením príslušných právnych noriem z dôvodu, že v\nodsekoch 32. až 38. a v odseku 44. písm. g/ používa len pojem „zákon“ bez ozrejmenia použitej skratky.\nNamietali tiež, že krajský súd v odsekoch. 50 až 59 a v odseku 63 odôvodnenia rozsudku, neuviedol\ndeň účinnosti zákona, ktorý aplikoval. Z odseku 44. písm. g/ odôvodnenia rozsudku krajského súdu\nvšak výslovne vyplýva, že krajský súd citoval § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení. Vzhľadom na\nprávnu povahu preskúmavanej veci nebolo možné pochybovať, že krajský súd v odsekoch 32. až 38.\nodôvodnenia rozsudku pod pojmom zákon mienil Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., ktorého\npríslušné ustanovenia v označených bodoch aj citoval, a ku ktorým sa žalobcovia, ako k relevantným,\naj vyjadrovali. Hoci krajský súd skutočne v odsekoch 50. až 59. a 60. odôvodnenia rozsudku neuviedol\ndeň, s účinnosťou ku ktorému citovanú právnu úpravu aplikoval, nie je možné automaticky vyvodiť záver,\nže právna úprava, ktorú aplikoval nie je relevantná k 09.08.2012 a ani sa bez ďalšieho domnievať, že\ntým došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.\n58. Ani domnienku žalobcov, že krajský súd aplikoval na ich právnu vec zákon č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2016, hoci ku dňu vydania rozsudku krajského súdu bol tento\nnovelizovaný ešte dvakrát, čo podľa žalobcov zakladá nezákonnosť jeho rozsudku, nemožno považovať\nza opodstatnenú, keďže zákon č. 88/2017 Z. z. menil SSP v § 54 a zákon č. 344/2018 Z. z. menil\nSSP v jeho štvrtej časti piatej hlavy s pridaním prechodného ustanovenia § 493a, pričom novelizované\n(vložené) znenia pre posúdenie právnej vec žalobcov neboli vôbec relevantné.\n59. Žalobcovia sa tiež nesprávne domnievajú, s poukazom na odsek 4. odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu, že tento na posudzovanú právnu vec aplikoval nesprávne právne predpisy, keď spomína zákon\nč. 543/2010 Z. z., ktorý nemal vlastné paragrafové znenie a predstavoval novelu zákona o sociálnom\npoistení. Je potrebné si uvedomiť, že ide o konštatačnú časť rozsudku krajského súdu, v ktorej sa\nkrajský súd venuje popisu rozhodnutia žalovanej a neuvádza tu vlastné právne úvahy a argumenty.\nNezrovnalosť, na ktorú žalobcovia poukázali, tak nemá za následok aplikáciu nesprávnych právnych\npredpisov na posudzovanú vec.\n60. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že ešte pred vydaním rozhodnutí správnych orgánov\nbola Inšpektorátu práce Prešov elektronickou cestou adresovaná požiadavka o stanovisko vo veci\ntrvania pracovnoprávneho vzťahu s hlavným kontrolórom obce. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom\nžalobcov, že vyjadrenie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 26.01.2018 nie je na účely posúdenia\n(určenia) dátumu zániku povinného poistenia žalobcu v 2. rade pre žalovanú právne záväzné. Samotným\nnedoručením stanoviska Inšpektorátu práce zo strany správnych orgánov zásah do procesných práv\nžalobcov preto nemohol nastať. Je zrejmé, že otázku zániku povinného poistenia žalobcu v 2. rade\npovažoval správny orgán prvého stupňa za spornú a bolo preto povinnosťou správnych orgánov prijať\nohľadom tejto spornej právnej otázky [§ 178 ods.1 písm. a/ bod 1. v spojení s § 179 ods. 1 písm. b/ zákona\no sociálnom poistení] vlastný právny záver, čomu sa správne orgány v konečnom dôsledku ani nevyhli.\n61. Pochybnosti žalobcov, že krajský súd v konaní aplikoval nesprávne znenie zákona o obecnom\nzriadení, keď v odsekoch 63. a 64. odôvodnenia rozsudku poukazoval na jeho znenie účinné až\nod 01.01.2013 (pričom zmenu zákona žalobcovia k 09.08.2012 nemohli predpokladať), kasačný súd\nnezdieľa. Je zrejmé, že uvedenú argumentáciu krajský súd uviedol ako obiter dictum pre lepšiu\nzrozumiteľnosť jeho úvah (myšlienkových pochodov) pri výklade a aplikácii dotknutých právnych\npredpisov a na predostretie celkového kontextu vývoja rozoberanej právnej problematiky.\n62. Podľa § 209 ods. 7 zákona o sociálnom poistení chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti\nv písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu\nopraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Kasačný súd sa (na rozdiel od krajského súdu) stotožňuje\ns názorom žalobcov, že je potrebné, aby opravu rozhodnutia vykonala tá organizačná zložka, ktorá\nvydala rozhodnutie postihnuté vadou v písaní. Vykonanie riadnej opravy môžu pritom iniciovať aj samotní\nžalobcovia.\n63. Opravu zrejmej nesprávnosti spočívajúcej v preklepe v priezvisku žalobcu v 2. rade uvedenom v\nzáhlaví rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorú zrealizoval priamo odvolací správny orgán\n(a nie organizačná zložka, ktorá takéto rozhodnutie vydala), kasačný súd však nehodnotí ako postup\n\nsprávneho orgánu, ktorý by mal automaticky za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, ani\nako okolnosť, ktorá by preskúmaniu napadnutého rozhodnutia bránila.\n64. Napriek tomu, že odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov sú stručné a\nargumentmi žalobcov sa nezaoberali v rozsahu, ktorý by žalobcovia subjektívne vnímali ako postačujúci,\njednoznačne z nich vyplýva, že zotrvanie žalobcu v 2. rade vo funkcii hlavného kontrolóra aj po\n09.08.2012 vyhodnotili aj napriek tvrdenému skončeniu pracovného pomeru dohodou ako zachovanie\nstatusu zamestnanca na účely povinného poistenia podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a\nnemožno ich preto považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, či nedostatok dôvodov.\n65. Vo vzťahu k zamietnutiu kasačnej sťažnosti žalobcu v 1. rade, kasačný súd uvádza nasledovné.\n66. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n67. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n68. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor\nalebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.\n69. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n70. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na\npreskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že\nbola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch\nukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Iný subjekt (okrem prípadov uvedených\nv § 178 ods. 2 a 3 SSP) nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby.\nSo zreteľom na ustanovenie § 178 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie\nžalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom\nmusí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej\nlegitimácie žalobcu.\n71. Žalobu podľa § 178 a nasl. SSP môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo\nopatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri\nrozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym\nprávam žalobcu. Ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť preto súčasne aktívne legitimovaný\nhmotnoprávne, čo znamená, že musí ísť o skutočné ukrátenie. Nedostatok hmotnej legitimácie má za\nnásledok zamietnutie žaloby.\n72. Aktívna legitimácia na podanie žaloby je jednou z podmienok konania a je potrebné ju skúmať.\n73. Krajský súd postupoval procesne správne, keď sa prioritne zaoberal otázkou, či aj žalobca v 1.\nrade je aktívne hmotne legitimovaný na podanie žaloby a následne aj správne poukázal na rozhodnutie\nústavného súdu č. k. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.07.2011, pričom dôvodne skonštatoval, že u žalobcu\nv 1. rade absentuje atribút ukrátenia na právach.\n74. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu dospel k záveru, že žalobca v 1.rade sa žalobou\ndomáhal ochrany iných než svojich vlastných subjektívnych práv. Konkrétne sa domáhal ochrany práv\nsvojho zamestnanca, keď vo svojej žalobe jednoznačne nepreukázal a nešpecifikoval akým konkrétnym\nspôsobom bol poškodený na svojich právach (nie na právach zamestnanca), či z akých dôvodov sa tak\ndomnieva. Ide pritom o takú procesnú podmienku, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný a procesne má\nza následok zamietnutie žaloby.\n\n75. Uvedený záver (ohľadom nedotknutia subjektívnych práv sťažovateľa v 1. rade napadnutými\nrozhodnutiami správnych orgánov a ohľadom nedostatku aktívnej hmotnej legitimácie žalobcu v 1. rade\nna podanie žaloby) nespochybňuje ani kasačná námietka, že voči sťažovateľovi v 1. rade prvostupňový\nsprávny orgán začal aj ďalšie kontroly a konania, v rámci ktorých žalovaná žalobcu v 1. rade neustále\nadministratívne zaťažovala, a jej postup predstavoval neustálu hrozbu vzniku povinnosti platiť penále,\nči iné sankcie. Sťažovateľ v 1. rade však stále neuviedol, ktoré z jeho subjektívnych práv vyplývajúce\nmu z konkrétneho právneho predpisu bolo v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím dotknuté, resp.\naké konkrétne konanie správnych orgánov, či ktorý ich postup v danom konaní považuje za nezákonný,\nči kolidujúci jeho subjektívnym právam.\n76. Pokiaľ sťažovatelia krajskému súdu vytkli, že sa v odsekoch 59. a 60. rozsudku odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, ktorú podľa ich názoru reprezentuje rozhodnutie veľkého senátu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané pod sp. zn. 1Vs/1/2019, kasačný súd považuje za\npotrebné pripomenúť, že v prípade žalobcov je skutková situácia odlišná od skutkovej situácie v právnych\nveciach typovo zastrešených v spomenutom rozhodnutí veľkého senátu. V danom prípade k vydaniu\nrozhodnutia správneho orgánu nedošlo po uplynutí takmer desiatich rokov, pričom samotnému vydaniu\nrozhodnutia predchádzala v danom prípade, počnúc od 01.12.2017, vonkajšia kontrola zameraná na\nodvod poistného na sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a na plnenie\npovinností zamestnávateľa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a jej vykonanie bolo\nprvostupňovým správnym orgánom oznámené zamestnávateľovi písomnosťou zo dňa 09.11.2017, v\ndôsledku čoho žalobcovia preskúmavané rozhodnutie nemôžu vnímať ako celkom prekvapivé, pričom\naj žalobca v 2. rade bol v tom čase stále vo funkcii hlavného kontrolóra obce. Začatie nedávkového\nkonania priamo vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa postupom podľa § 184 ods. 8 v\nspojení s § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení preto kasačný súd za daných okolností nevyhodnotil\nako nezachovanie, resp. zásah do ochrany „oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na\ninú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva\nvyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu\npriznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy\nSlovenskej republiky“ (1Vs/1/2019). Sťažovateľovi zostali zachované všetky práva účastníka konania a v\ncelom administratívnom konaní, ktoré spolu s konaním pred odvolacím správnym orgánom predstavuje\njeden celok, mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým záverom správnych orgánov, čo aj realizoval.\n77. Podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nuznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom.\n78. Pri prijímaní novej právnej úpravy súdneho konania (Správneho súdneho poriadku) o preskúmavaní\nrozhodnutí, opatrení a iných zásahov správnych orgánov pristúpil zákonodarca aj k odlišnému ponímaniu\nopravných prostriedkov. Rozhodnutia krajských súdov, vynímajúc zákonné výnimky, nadobúdajú\nprávoplatnosť ich doručením účastníkom konania. V prípade zákonnej možnosti podať kasačnú\nsťažnosť, sa táto podáva už proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu. Správny súdny poriadok\nteda predpokladá právoplatnosť rozhodnutia krajského súdu so všetkými s tým súvisiacimi dôsledkami\na priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti pripúšťa len vo výnimočných prípadoch,\na to vtedy, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná\nujma. Zároveň priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Rozhodnutie\nsprávneho súdu o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti má výnimočný charakter, ktorý spočíva\nv tom, že takýmto rozhodnutím sa odsúvajú garantované účinky právoplatného rozhodnutia krajského\nsúdu. Z tohto dôvodu je nutné k takému rozhodnutiu pristupovať skôr reštriktívne.\n79. V prejednávanej veci kasačný súd nevidel dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti,\ntak ako to požadoval žalobca v 2. rade, keď nevzhliadol takú hroziacu závažnú ujmu, aby bolo dôvodné\nprelomiť zákonom predpokladané účinky rozhodnutia krajského súdu. Skutočnosť, že právoplatné\nrozhodnutie krajského súdu by mohlo mať za následok vznik vážnej ujmy žalobcovi v 2. rade spočívajúcej\nv uložení mu povinnosti vrátiť už vyplatený predčasný starobný dôchodok za roky 2012 a 2014, kasačný\nsúd za taký dôvod nepovažoval. Ak by správne orgány pristúpili k vydaniu rozhodnutia o vrátení určitej\nčasti vyplatenej dôchodkovej dávky, pôjde o samostatné nové konanie, v ktorom by mal žalobca v\n\n2. rade zachované všetky právne prostriedky procesnej ochrany, ktoré mu prináležia jednak v rámci\nadministratívneho a jednak v rámci možného súdneho konania.\n80. Sťažovatelia ešte namietali, že správne orgány pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako\naj krajský súd vo svojom rozsudku nerešpektovali judikatúru kasačného súdu a Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, čím porušili princíp materiálneho právneho štátu a vykladali právne predpisy\nústavne nekonformne a v rozpore s účelom a zmyslom zákona o sociálnom poistení, či zákonom\no obecnom zriadení. Kasačný súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje a poukazuje na to, že práve\nakceptovanie právnych konštrukcií a modulov výkladu navrhnutých žalobcom v 2. rade by viedlo k vzniku\nsituácie, že do funkcie riadne zvolený hlavný kontrolór obce by v tejto pozícii zostal aj naďalej, svojimi\nkompetenciami by stále mohol disponovať, ale súčasne by bolo možné, aby pracovnoprávna rovina\njeho vzťahu k obci zanikla (hoci len na čas). V dôsledku toho by už (podľa názoru žalobcu v 2. rade)\nnemohol podliehať odvodovej povinnosti ako zamestnanec, keďže pracovný pomer „ukončil“, čím by\nzároveň ani pracovnoprávne nezodpovedal štatutárnemu orgánu obce ako zamestnanec. Takýto záver\nby podľa názoru kasačného súdu príkro odporoval platnej legislatívnej úprave uvedenej v § 9 zákona o\nobecnom zriadení a bol by v rozpore s účelom a s elementárnou logikou vyvoditeľnou z tu ukotveného\nzámeru zákonodarcu, aby funkcia hlavného kontrolóra bola vykonávaná práve a výlučne pracovnom\npomere, ktorý je „vynútiteľný“. Výkladom, ktorý žalobca požaduje, by sa nabúralo aj samotné profilovanie\nhlavného kontrolóra ako odborného zamestnanca obce.\n81. Kasačný súd po preskúmaní spoločnej kasačnej sťažnosti sťažovateľov z vyššie uvedených dôvodov\ndospel k záveru, že táto nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 461 SSP.\n82. O trovách konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a\núčastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože sťažovatelia v konaní neboli úspešní a žalovanej\nnárok na náhradu trov v zásade neprináleží.\n83. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}