{"guid": "4c48cc22-ef4b-4180-80bc-23be259149ae:23811c0e-bfa7-44de-b280-1769f743a69f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8018200378.2", "spisova_znacka": "7Sžsk/27/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/27/2020 z 21. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2021, sp. zn. 7Sžsk/27/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8018200378.2", "identifikacne_cislo": "8018200378", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/987#paragraf-16", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23811c0e-bfa7-44de-b280-1769f743a69f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200378.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200378.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200378.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/27/2020\n8018200378\n21. 04. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:8018200378.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobkyne:\nM. J. R., bytom H.-P. XXX, O. P., zastúpenej JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, so sídlom Kuzmányho 18,\nŽilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, za\núčasti: V. Q. C. V., so sídlom R. XXX/X, A., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej č. 16715-3/2018-BA zo dňa 16. apríla 2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 8Sa/11/2019-78 zo dňa 10. decembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej z a m i e t a.\nŽalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 8Sa/11/2019-78 zo dňa 10. decembra 2019 zrušil rozhodnutie\nžalovanej zo dňa 16. apríla 2018, č. 16715-3/2018-BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Predmetným\nrozhodnutím žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení\nv rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v celom rozsahu zamietla odvolanie podané\nžalobkyňou a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník z 24. júla 2015,\nčíslo 2895-8/2015-SK, ktorým táto uviedla, že zamestnankyni M. J. R. nevzniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej\nlegislatívy od 1. júla 2014.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách článkov nariadenia (SR) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu\na Rady č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 - základné nariadenie; článku 16 ods. 3 Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 - vykonávacie nariadenie, ako aj v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach\nza primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy tretej časti SSP a\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.\nUviedol, že v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia bolo žalovanej zo strany poľskej\ninštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS oddzial w Tarnowie (ďalej len „ZUS“) dňa 11. septembra 2014\ndoručené oznámenie č. 570000/450/01/2014-UBS, ktorým ZUS určila, že žalobkyňa podlieha v období\nod 1. júla 2014 do 30. júna 2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.\nŽalovaná listom č. 56459-2´2014-BA zo dňa 18. októbra 2014, v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho\n\nnariadenia oznámila ZUS, že nemôže prijať určenie uplatniteľných právnych predpisov Slovenskej\nrepubliky, pretože podľa jej názoru niesol výkon závislej činnosti žalobkyne pred zamestnávateľa V. Q.\nC. V. na území Slovenskej republiky znaky zanedbateľných činností berúc do úvahy skutočnosť, že\nžalobkyňa na základe uzatvorenej zmluvy s danou spoločnosťou vykonávala činnosť v rozsahu 12 hodín\nmesačne za mzdu 30,00 eur mesačne. Dňa 27. mája 2015 ZUS žalovanej oznámila, že zmenila svoje\npredchádzajúce stanovisko a určila, že žalobkyňa podlieha v období od 1. júla 2014 do 30. júna 2015\nprávnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. To znamená, že ZUS ako príslušná\ninštitúcia štátu bydliska žalobkyne v spolupráci so žalovanou, rešpektujúc postupy určené v článku 16\nvykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov uviedla, že žalobkyňa bude v období\nod 1. júla 2014 do 30. júna 2015 podliehať predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.\nNapriek uvedenému Sociálna poisťovňa preskúmavanými rozhodnutiami určila, že žalobkyni nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nako zamestnancovi zamestnávateľa V. Q. C. V. od 1. júla 2014 podľa slovenskej legislatívy.\n4. Uzavrel, že pokiaľ došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky vo vzťahu k žalobkyni od\nurčitého dátumu podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, táto skutočnosť vylučuje právomoc\nSociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o\nuplatniteľnej legislatíve.\n5. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, krajský súd rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1\npísm. c/, e/ a f/ SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n6. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP úspešnej žalobkyni\npriznal právo na úplnú náhradu trov konania.\nII.\n7. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n8. Namietala, že krajský súd v konaní pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu\n(§ 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP.)\n9. Žalovaná sa so závermi, ku ktorým dospel krajský súd, nestotožnila. Uviedla, že v predmetnej\nveci neexistovali medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia protichodné stanoviská v otázke určenia\nuplatniteľnej legislatívy, na ktorých by niektorá inštitúcia trvala, a teda neexistovala neistota, ktorá by\nvyžadovala dohodu v zmysle článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia. Rovnako ani z dokumentov,\nktorými bola určená uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky poľskou inštitúciou ZUS nevyplýva, že\nby bola žalovaná vyzvaná ZUS k vzájomnému rokovaniu. Medzi žalovanou a ZUS prebieha v zmysle\nkoordinačných nariadení neustále komunikácia na rôznych úrovniach. Uvedené vyplýva z článku 76\nzákladného nariadenia. Táto skutočnosť nenaznačuje, že výsledkom tejto komunikácie má byť dohoda\nv zmysle článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia, ako to uvádza krajský súd vo svojom rozsudku.\nŽalovaná v danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy žalobcu, ako ustálil krajský\nsúd, ale prvostupňovým rozhodnutím len deklarovala, že žalobkyni od určitého dátumu nevzniklo\nsociálne poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.\n10. Ďalej poukázala na prihlášku žalobcu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia Sociálnej poisťovne, tzn. v systéme slovenského sociálneho poistenia od 1. júla 2014.\nŽalobkyni bola najskôr listom z 2. septembra 2014 určená slovenská legislatíva a následne (na podnet\nžalovanej) listom z 18. mája 2015 poľská legislatíva. Určenie poľskej legislatívy ako príslušnej malo\ndočasný charakter a konečným sa stalo po uplynutí dvoch mesiacov, ak slovenská inštitúcia nebude\nnamietať určenie poľskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa nútená odstrániť\ndôsledky nesprávnej registrácie žalobcu v registri poistencov, vydaním rozhodnutia v zmysle § 178 ods.\n1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z.\n11. Žalovaná ďalej poukázala na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sžso/41/2017, podľa ktorého cit. „Sociálna poisťovňa je oprávnená rozhodovať o vzniku povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\nžalobcu, ako zamestnanca, ktorý bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri\npoistencov, pričom najvyšší súd poukázal na ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov, z ktorých táto právomoc žalovanej vyplýva. Obdobný názor bol vyjadrený aj v\nrozsudkoch sp. zn. 1Sžso/66/2015, 1Sžso/12/2016, 9Sžso/177/2015 a ďalšie. Pre úplnosť poukázala aj\nna judikatúru Krajských súdov v Žiline sp. zn.: 29Sa/5/2018, 29Sa/17/2018, 28Sa/19/2018 a Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 8Sa/2/2018.\n\n12. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n13. Žalobkyni bola kasačná sťažnosť doručená dňa 18. februára 2020.\nIV.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti.\n15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie\nžalovanej zo 16. apríla 2018, Číslo: 16715-3/2018-BA a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná\nrozhodnutím zo 16. apríla 2018 postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. na odvolanie\nžalobkyne - zamestnanca a zamestnávateľa V. Q. C. V., so sídlom R. XXX/X, A., vo veci vzniku a zániku\nsociálneho poistenia zamestnanca zamietla v celom rozsahu.\n21. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n22. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\nsociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia\nplní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu,\nstyčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami\ndávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou\nstranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie (ods. 4).\n23. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, od 01.05.2004 sa v oblasti sociálneho\nzabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14.06.1971 o\nuplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné\nosoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a\njeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 z 21.03.1972. Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové\nkoordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a\nRady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej\nlen „vykonávacie nariadenie“). Od 28.06.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu\na Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22.05.2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 Z.z.\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.\n24. Podľa čl. 2 (1) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 (ďalej\nlen „základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby\nbez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali\nprávnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov ich\npozostalých.\n\n25. Podľa čl.1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\n26. Podľa čl. 11 (1) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\n27. Podľa článku 13 (1) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako\nzamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu\nbydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte.\n28. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nčlánkom 13 (1) základného nariadenia.\n29. Podľa čl. 16 (1) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra\n2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých\nčlenských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušných úradom členského štátu\nbydliska.\n30. Podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska\nbezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na\nčlánok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za\npredbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie\nkaždého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\n31. Podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\n32. Podľa článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých\nčlenských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých\nčlenských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy\nuplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a\npríslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady\nnemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami\na uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\n33. Podľa článku 16 (5) vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého predpisy\nboli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.\n34. Podľa článku 16 (6) vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa\nodseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej\ndotknutej inštitúcie.\n35. Podľa bodu 1 rozhodnutia A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho\nzabezpečenia o zavedení postupu dialógu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu\ndialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch\na/ prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,\nktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo\nb/ prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov.\n36. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia, alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti\ndokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí\ns (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou.\nInštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.\n37. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1, ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca\ninštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia, v\nprípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo\nzrušila svoje rozhodnutie.\n\n38. Podľa bodu 9 rozhodnutia A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku\nsvojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.\n39. Podľa bodu 10 rozhodnutia A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší alebo ak sa dokument zruší\nalebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí\ninformuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu\ntoto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.\n40. Podľa § 453 ods. 2 SSP kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody,\nktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd\nneprihliada.\n41. V predmetnej veci zásadným bolo vyriešenie otázky, či ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý\nzákona č. 461/2003 Z.z. upravujúce vecnú príslušnosť Sociálnej poisťovne, pobočky rozhodovať v prvom\nstupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je možné aplikovať vo\nvzťahu nevzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného\npoistenia v nezamestnanosti žalobkyne ako zamestnankyne, samostatne zárobkovo činnej osoby v\nodlišnom členskom štáte, podľa slovenskej legislatívy.\n42. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovanej postupovali v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku\na súdny prieskum rozhodnutia žalovanej vykonal v súlade s právnou úpravou zákona o sociálnom\npoistení v súčinnosti s koordinačnými nariadeniami Európskej únii. Na žalobkyňu sa v zmysle čl. 2\nods. 1 základného nariadenia vzťahuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenia) a jeho vykonávacie nariadenie č.\n987/2009. Európsky parlament a Rada prijal Nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej články\n42 a 308, konajúc postupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele, uvedené v preambule zmluvy, z\nktorých odvolací súd upriamuje pozornosť najmä na to: že pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov\nsociálneho zabezpečenia patria do rámca voľného pohybu osôb a mali by prispieť k zlepšeniu ich životnej\núrovne a podmienok zamestnania; zmluva neustanovuje právomoci iné ako tie, ktoré sú uvedené v\nčlánku 308 na prijatie primeraných opatrení v rámci oblasti sociálneho zabezpečenia osôb iných ako\nzamestnancov; nariadenie Rady (EHS) 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a na ich rodinných príslušníkov,\nktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva [4], bolo zmenené a doplnené a aktualizované viackrát, aby\nsa zohľadnil nielen vývoj na úrovni spoločenstva vrátane rozsudkov Súdneho dvora, ale tiež, aby sa\nzohľadnili zmeny právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni. Tieto faktory zohrali svoju úlohu v čase,\nkeď sa koordinačné pravidlá spoločenstva stávali zložitými a príliš rozsiahlymi. Nahradenie a súčasne\nmodernizovanie a zjednodušovanie týchto pravidiel je preto dôležité, aby sa dosiahol cieľ voľného\npohybu osôb. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia\na povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca nie je podmienený podaním prihlášky alebo\nodhlášky z tohto poistenia. Prihláška na sociálne poistenie teda nemá konštitutívne účinky, len deklaruje\nprávnu skutočnosť, s ktorou zákon (v danom prípade nariadenie) spája vznik povinného sociálneho\npoistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže\ndeklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej\núnie. Vychádzajúc z uvedeného, ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do\nsociálneho poistenia je právne neúčinná.\n43. Záväznosť spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov EÚ európsky\nzákonodarca ustanovuje v čl. 2 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého dotknuté inštitúcie\nsprostredkujú príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú na osobu uplatniteľné\npodľa hlavy II základného nariadenia, nevyhnutné informácie potrebné na určenie dátumu, ku ktorému\nsa tieto právne predpisy stávajú uplatniteľnými, ako aj príspevkov, ktoré táto osoba a jej zamestnávateľ\nalebo zamestnávatelia sú povinní platiť podľa týchto právnych predpisov. Príslušná inštitúcia členského\nštátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné na osobu podľa hlavy II základného\nnariadenia, sprostredkuje informáciu o dátume, ku ktorému sa uplatňovanie právnych predpisov stáva\núčinným, inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu, ktorého právne predpisy sa na túto osobu\nnaposledy vzťahovali.\n44. Kasačný súd, vychádzajúc z uvedeného a právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave vykonávacieho\nnariadenia, ktoré ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov uplatniteľných na fyzické osoby\nvykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členských štátoch a s poukazom\nna záver Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.\n\n1Vs 1/2018 zo dňa 4. decembra 2018, ktorý rozhodol o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci, že\ndohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho\nnariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych\npredpisov týkať a zároveň musí byť zachovaná v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom\nnosiči, atď.) a založená do spisu inštitúcie sociálneho poistenia členského štátu), v tomto prípade\nžalovanej konštatuje, že ani v danom prípade z dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou\nsociálneho zabezpečenia nevyplýva, že k dohode o uplatniteľnej legislatíve poľského zákonodarstva\ndošlo aj vo vzťahu k žalobkyni. Veľký senát posudzoval otázky nastolené senátom 9S v rozsahu\nvymedzenom v uznesení sp. zn. 9Sžsk 22/2017 zo dňa 16. mája 2018, ktorým podľa § 22 ods. 1 písm.\na/ SSP postúpil vec vedenú na NS SR pod sp. značkou 9Sžsk/22/2017 na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu. Veľký senát rozhodol o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci nasledovne:\nodpoveď na 1/ otázku: dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ podľa\nčl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má\nurčenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a zároveň musí byť zachovaná v akomkoľvek formáte\n(napr. písomne, na elektronickom nosiči, atď.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne. Odpoveď\nna 2/ otázku: definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od\nurčitého dátumu podľa čl. 16 (3) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým\nsa vykonáva nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia vylučuje\nprávomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie\no uplatniteľnej legislatíve.\n45. Právny názor správneho súdu vyslovený v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku, týkajúci\nsa oprávnenosti žalovanej, zhodne ako aj správneho orgánu prvého stupňa vydať rozhodnutie\nprávoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve vydať rozhodnutie vyhodnotil\nkasačný súd za správny. Kasačný súd je toho názoru, že v danom prípade bola žalovaná povinná\nzastaviť konanie pre neodstrániteľnú prekážku, ktorou je nedostatok právomoci vo veci konať.\nSkutočnosť, že z tohto dôvodu jej § 194 zákona č. 461/2003 Z.z. neumožňuje konanie zastaviť, nie je\nrelevantné. Použitie zákona č. 461/2003 Z.z. je v danej veci vylúčené, vzhľadom na to, že žalobkyňa\npodlieha poľskej legislatíve. Žalovanú preto neobmedzuje ustanovenie § 172 zákona č. 461/2003 Z.z.,\nktoré vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní a má možnosť (resp. povinnosť)\nzastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak zistí, že nie je\nsprávnym orgánom príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. Rozhodnutie\nžalovanej bolo preto vydané v rozpore so zákonom.\n46. Pokiaľ žalovaná v kasačnej sťažnosti namietala, že sa správny súd nevysporiadal so záverom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenom v rozsudku sp. zn. 1Sžso/41/2015 z 22. augusta\n2017, týkajúcim sa obdobných právnych vecí, kasačný súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa v bode 62 rozsudku síce vyjadril k oprávnenosti žalovanej vydať rozhodnutie o tom, že zamestnancovi\nnevzniklo povinné sociálne poistenie na území Slovenskej republiky v sporných nedávkových konaniach,\navšak v danej veci nebola posudzovaná právna otázka nevzniku povinného poistenia žalobkyne podľa\nslovenskej legislatívy spornou otázkou.\n47. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti kasačný súd námietky žalovanej uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keďže tieto neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\n48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní\nmala úspech, priznal nárok na ich náhradu (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1, písm. a/ SSP)\nv rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n49. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}