{"guid": "4f0e2f38-2910-438d-b262-9a22880d668e:ba7bc315-2c5a-4a70-9592-24d61601f0fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8018200322.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/12/2020 z 19. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2021, sp. zn. 6Sžfk/12/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8018200322.1", "identifikacne_cislo": "8018200322", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2021-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71.odsek-1", "nazov": "§ 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-71", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba7bc315-2c5a-4a70-9592-24d61601f0fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200322.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200322.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200322.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/12/2020\n8018200322\n19. 05. 2021\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2021:8018200322.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: Fun\nTravel, spol. s r. o., Tatranská 697/148, Veľká Lomnica, IČO: 36 484 300, zastúpeného advokátom JUDr.\nMarekom Radačovským, Žriedlová 3, Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 100490012/2018 zo dňa 05.03.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č. k. 5S/42/2018-100 zo dňa 24.10.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred prvostupňovým správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust.\n§ 190 zákona č 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100490012/2018 zo dňa 05.03.2018, ktoré\nnavrhol zrušiť rovnako s rozhodnutím správcu dane a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a\nprávnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane v sume 2 088,- EUR na dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či\ndaňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti určenia rozdielu dane na\ndani z pridanej hodnoty pri deklarovanom, ale podľa daňových orgánov dostatočne nepreukázanom\nzdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdeného dodávateľa (z dodania tovarov a služieb spoločnosťou\nIMPERIAL HOLDING s. r. o.).\n3. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia zistil, že správca dane za účelom preverenia podmienok pre splnenie nároku na odpočítanie\ndane u žalobcu z deklarovaných faktúr vykonal rozsiahle dokazovanie. Vykonal výsluch svedka D.\nŠ., ktorý bol konateľom dodávateľskej spoločnosti IMPERIAL HOLDING s. r. o v čase deklarovania\nzdaniteľného obchodu. Dňa 07.07.2016 na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad, svedok D. Š.\nodmietol vypovedať ako svedok v súvislosti s kontrolou u žalobcu za rok 2012. Správca dane z\nvyššie uvedených dôvodov využil informácie od Národnej kriminálnej agentúry, expozitúry Východ,\n\nKošice, a to z úradných záznamov č. PPZ-NKA-JFP4-240-005/2014 zo dňa 31.3.2014 a PPZ-NKAJFP4-240-006/2014 zo dňa 24.4.2014, ako aj zo zápisnice o výsluchu svedka č. ČVS: PPZ-937/NKAFP-VY-2015 zo dňa 26.2.2016, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s. r. o. v\nroku 2012 nevykonávala reálne žiadnu podnikateľskú činnosť, jej konateľ D. Š. účelovo vystavoval\nnepravdivé účtovné a daňové doklady v mene tejto spoločnosti pre rôzne obchodné spoločnosti,\nmedzi ktorými bola aj spoločnosť žalobcu. Vystavovanie nepravdivých faktúr umožnil aj inej osobe\n(A. E.), ktorej umožnil disponovať pečiatkou, účtovným softvérom a pokladňou spoločnosti IMPERIAL\nHOLDING s. r. o. Fiktívne plnenia boli prispôsobené tak, aby tieto subjekty popri reálne vykonávaných\nčinnostiach mali v konečnom dôsledku neoprávnene zaúčtovanú daň z pridanej hodnoty, čím získavali\ndaňové zvýhodnenie. Tieto obchodné spoločnosti za vykonanú „službu“ odvádzali finančnú províziu,\nspravidla 10 % z fakturovanej sumy, ktorú si delili členovia tejto skupiny vrátane D. Š.. Prostredníctvom\ntakto nastaveného a zabehnutého systému v priebehu rokov 2012 až január 2014 skupina osôb\nplánovala a koordinovala činnosť za účelom získania finančnej výhody. D. Š. svoje tvrdenia podložil\no dobrovoľne odovzdané účtovníctvo spoločnosti IMPERIAL HOLDING s. r. o. vrátane účtovných a\ndaňových dokladov. Ako svedok do zápisnice okrem iného uviedol, že faktúry boli vystavované pre\nspoločnosti G. R., ktorého zo začiatku osobne nepoznal. Platby sa v skutočnosti nerealizovali, iba fiktívne\nsa vystavili doklady o úhrade. Faktúry vystavoval pre spoločnosti Proti Golf s. r. o., PATRIOTIQUE s.\nr. o., Fun Travel, spol. s r. o. a iné. Reálne k uskutočneniu dodania tovaru nedošlo. Peniaze vyberal z\nbankového účtu on, ktoré odovzdával neskôr osobne R. do Veľkej Lomnice. Požiadavky na vystavenie\nfaktúr posielal R. mailom alebo telefonicky. Táto spolupráca prebiehala od začiatku roka 2012 do začiatku\nroka 2014.\n4. Správny súd ďalej uviedol, že správca dane zistil, že u daňového subjektu IMPERIAL HOLDING s. r.\no. bola v roku 2014 vykonávaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobia január - apríl a jún - december\n2012. Z protokolu o kontrole č. 9801404/5/3840273/2014 zo dňa 13.08.2014 vyplynulo, že kontrolovaný\nsubjekt so správcom dane nespolupracoval, daňové a účtovné doklady ku kontrole nepredložil, a z\nuvedeného dôvodu mu bola určená daň na základe pomôcok (úradný záznam zo dňa 11.11.2016).\nSprávca dane nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu č. PPZ-937/NKA-FP-VY-2017 Národnej kriminálnej\nagentúry, expozitúry Východ, Košice dňa 14.02.2017 zistil, že sa v ňom nenachádzajú žiadne originály\núčtovných ani daňových dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s. r. o. Dňa 17.02.2017 boli\nsprávcovi dane predložené k nahliadnutiu písomnosti a doklady, medzi dodávateľskými faktúrami pre\nIMPERIAL HOLDING s. r. o. sa nenachádzali žiadne dodávateľské faktúry, ktoré by súviseli s predmetom\nvykonávanej kontroly u žalobcu, a to nákup tovarov a služieb, ktoré by súviseli s následným predajom\ntejto spoločnosti. Nenachádzali sa tam žiadne zmluvy, doklady z pokladne, doklady o preprave, bankové\nvýpisy, záznamy o prevádzke motorových vozidiel, pokladničné knihy, uzávierky z ERP, ani žiadne iné\núčtovné záznamy, ako je hlavná kniha, účtovný denník, pokladňa (úradný záznam zo dňa 15.11.2016).\n5. Konateľ žalobcu B.. G. R. na ústnom pojednávaní pred správcom dane dňa 23.02.2017 (zápisnica\nč. 100352395) potvrdil, že k zdaniteľným obchodom so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s. r. o.\ndošlo, objednávky na práce a tovar zadal D. Š. pri osobnom kontakte v priestoroch žalobcu, písomná\nobjednávka, resp. dohoda nebola vyhotovená. Maľovanie vykonali nejakí páni, ktorí prišli do priestorov\ncestovnej kancelárie sami, B.. R. im dal pokyny a prácu si prebral osobne, platby prebehli bezhotovostne.\nFaktúry za tovar a vykonané práce mu boli doručené pánom Š.. Konateľ žalobcu predložil doklady ku\nkontrole dňa 20.05.2016 a všeobecné informácie týkajúce sa zmien v obchodnom registri, predmetu\npodnikateľskej činnosti, vlastníctva investičného majetku, zamestnancov a systému činnosti cestovnej\nkancelárie. K zdaniteľným obchodom so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s. r. o. neboli poskytnuté\nžiadne informácie ani vysvetlenia.\n6. Krajský súd mal z administratívneho spisu ďalej za preukázané, že dňa 01.03.2017 bol na požiadanie\nžalobcu vypočutý bývalý konateľ spoločnosti IMPERIAL HOLDING s. r. o. D. Š. ako svedok, ktorý uviedol,\nže v tej dobe obchodovali so žalobcom, prebehli reálne obchody, ktoré boli na základe objednávky\nuskutočnené, riadne vyplatené, konkrétne čísla faktúr nevedel uviesť, pretože ich fyzicky nemá. Nevedel\nuviesť, koľkých zamestnancov mala spoločnosť IMPERIAL HOLDING s. r. o. v roku 2012. K faktúram č.\n01312012, 01322012, 01332012 a 01342012 vystaveným spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s. r. o. pre\nžalobcu uviedol, že faktúry vystavoval jedine on a podpísal ich. Väčšinou dochádzalo k odovzdávaniu\nfaktúr osobne, stále ich odovzdával pánovi R.. Ďalej uviedol, že s pánom R. bol v kontakte 2 až\n3x v týždni, ktorý mu zadal presne svoje požiadavky, on si zobral rozmery, stretol sa s dotyčným\nzástupcom spoločnosti, ktorá tieto veci vedela vyrábať a dal ich vyrobiť. Väčšinou sa objednávalo\n\nosobne, ústne, telefonicky alebo e-mailom. Po reklamné predmety chodil svojím autom, skrinky priviezol\nveľkým autom, ktoré mal požičané z mäsokombinátu zo Starej Ľubovne, bolo to asi IVECO. Doklady\no obstaraní týchto tovarov sa nachádzajú na Rastislavovej ul. v Košiciach. Platby za tovar vo vyššie\nuvedených faktúrach sa uskutočnili v hotovosti, na skrinky bola zložená záloha v hotovosti a doplatok\ntiež. Interiér spoločnosti žalobcu vymaľovala podľa jeho výpovede partia chlapov v subdodávke (na\nživnosť), mená si nepamätal, materiál si priniesli so sebou a on bol pri maľovaní prítomný. K vedeniu\núčtovníctva spoločnosti IMPERIAL HOLDING s. r. o. v roku 2012 uviedol, že kompletné účtovné doklady\nzačiatkom roka 2014 za asistencie NAKA, expozitúry Východ, odovzdal zo spoločnosti SEDEAS s. r.\no., následne boli uskladnené v priestoroch NAKA na Rampovej 7, Košice, odkiaľ sa neskôr za jeho\nasistencie preniesli do budovy na Rastislavovej 69, Košice. Využíval motorové vozidlá, ktoré boli vo\nvozovom parku mäsokombinátu zo Starej Ľubovne. Vozidlá riadil on, resp. jeho priateľka, povedal,\nže sa pokúsi zabezpečiť knihu jázd a technické preukazy. Správca dane mu uložil predložiť fotokópie\ntechnických preukazov vozidiel, ktorými uskutočňoval rozvoz tovaru pre žalobcu a k tomu knihy jázd. Do\ndňa spísania protokolu o kontrole požadované dôkazy neboli predložené. Správca dane vyzval svedka,\naby odôvodnil rozdielnosť jeho výpovede a výpovedí zo dňa 24.4.2014, 15.07.2015 a 26.02.2016.\nSvedok odmietol odpovedať na položené otázky, povedal, že sa nebude vyjadrovať, je to v štádiu\nvyšetrovania NAKA. Správca dane výzvou č. 100385272/2017 požiadal spoločnosť SEDEAS s. r. o.,\nKošice o predloženie účtovných dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s. r. o. za rok 2012, resp.\niných dokladov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti (napr. zmluvy, výkazy jázd,\nvýpisy z účtov) a predloženie účtovnej evidencie v elektronickej podobe (hlavná kniha, účtovný denník,\nkniha dodávateľských a odberateľských faktúr, kniha záväzkov a pohľadávok). V odpovedi zo dňa\n05.04.2017 spoločnosť SEDEAS s. r. o. uviedla, že nedisponuje žiadnymi písomnosťami ako v tlačenej\nani v elektronickej podobe. Tieto boli konateľovi spoločnosti na jeho žiadosť osobne odovzdané. Na\nnávrh žalobcu bola dňa 07.11.2017 vypočutá ako svedok H. E., ktorá nevedela uviesť, či spoločnosť\nIMPERIAL HOLDING s. r. o. vykonávala pre žalobcu práce v sídle spoločnosti. Vypovedala, že ak bola\nv sídle žalobcu, dopravila sa tam autom s D. Š., nespomenie si, akým autom.\n7. Na základe vyššie uvedeného mal správny súd mal za preukázané, že zo strany správcu dane\nvykonaným dokazovaním vznikli dôvodné pochybnosti o reálnosti obchodných transakcii - dodávka\ntovaru a služieb, ktoré deklaroval žalobca pri uplatňovaní nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty\nfaktúrami od dodávateľa IMPERIAL HOLDING s. r. o. Pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z\npridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad\nod dodávateľov, ale aj skutočnosť, aby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo\nod dodávateľa, ktorý je uvedený na daňovom doklade - faktúre. Žalobca okrem faktúr od dodávateľa\nsprávcovi dane ani na základe výzvy zo dňa 20.01.2017 (č. 100127658/2017) a vyjadrenia správcu\ndane na ústnom pojednávaní dňa 23.02.2017 (Zápisnica č. 100352395/2017) nepredložil žiadne ďalšie\ndôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Za takýto dôkaz nemožno považovať\npredloženú fotodokumentáciu, pretože tak ako to tvrdí aj žalovaný fotodokumentácia preukazuje\nexistenciu určitého materiálneho plnenia, nepreukazuje však skutočnosť, že toto materiálne plnenie bolo\nrealizované dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobca teda neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a\nnepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\npodľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH.\n8. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane na neho neopodstatnene preniesol\ndôkazné bremeno, že nezodpovedá za preukázanie skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval,\nže pokiaľ disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s opisom druhu a ceny u\ndodávaných tovarov a služieb od dodávateľa vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. K spornej otázke\nrozloženia dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane poukázal správny súd na judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.01.2018, sp. zn. 2Sžf/93/2014),\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009.\n9. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu, podľa ktorej nie je možné od neho\nspravodlivo žiadať, aby sledoval a kontroloval procesy u jeho priameho dodávateľa, resp. aby zisťoval\ndodávateľov jeho priameho dodávateľa pred dodaním tovaru. Správny súd považoval za potrebné\nzdôrazniť, že nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm.\na/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej\nosoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Daňový subjekt koná vo vlastnom mene a na\nvlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v\n\nreálnom čase, kedy sa uskutočňuje zdaniteľný obchod získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený a o\njeho realizácii tak, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.\n10. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane a žalovaný neprihliadali v\nnapadnutom rozhodnutí na písomný dôkaz predložený žalobcom - čestné prehlásenie D. Š. zo dňa\n03.02.2017 a uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej rozhodovacej\nčinnosti už viackrát riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení v\ndaňovom konaní. Čestné vyhlásenia predložené daňovým subjektom nemožno považovať v daňovom\nkonaní za dôkaz, a to napriek tomu, že daňový zákon obsahuje len demonštratívny výpočet\ndôkazných prostriedkov (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudok sp.\nzn. 2Sžf/40/2011 z 18. apríla 2012, rozsudok sp. zn. 1Sžf/2/2015 z 3. februára 2016; rozsudok sp. zn.\n1Sžf/36/2016 z 12. decembra 2017; rozsudok sp. zn. 3Sžf/37/2016 z 21. februára 2018 a pod.). Čestné\nvyhlásenie nie je dôkazom v pravom zmysle, ale dôkaz iba nahrádza, pričom pripustenie čestného\nvyhlásenia ako dôkazu je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Čestné vyhlásenie predstavuje\njednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)\nv spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť\ndôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v\nsprávnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže\nbyť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje, preto\npredloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné.\n11. K namietanej zákonnosti a použiteľnosti výsluchu svedka D. Š., ktorý bol získaný v trestnom konaní a\nnásledne použitý v daňovom konaní, správny súd uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného,\nteda taktiež považoval tento dôkaz za prípustný v daňovom konaní. Správny súd sa nestotožnil s\ntvrdením v žalobe o nemožnosti použiť pre účely daňového konania svedecké výpovede získané\norgánmi činnými v trestnom konaní. Správny súd poukázal na skutočnosť, že dôkazy použité z trestného\nkonania v predmetnom daňovom konaní boli v súlade so závermi rozsudku Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky zo dňa 30.01.2008, číslo jednania 2Afs/24/2007-119 (EURO PRIM, spol. s r.\no.), publikovaného pod č. 1570/2008 Zb. NSS, boli vyhotovené zákonným spôsobom v rámci trestného\nkonania o daňovom trestnom čine, správca dane ich získal legálnym spôsobom, žalobca mal možnosť\nsa v rámci daňového konania k jednotlivým takto získaným listinným dôkazom vyjadriť, a to tak v rámci\nprejednania protokolu o daňovej kontrole, ako aj v rámci vyrubovacieho konania, čo vyplýva z obsahu\nadministratívneho spisu žalovaného. D. Š. bol v trestnom konaní vypočutý v postavení svedka, teda bol\nobdobne poučený o svojich právach a povinnostiach ako v daňovom konaní a taktiež bol poučený o\ntrestnoprávnych následkoch podania krivej výpovede. Správny súd navyše poukázal aj na skutočnosť,\nže správca dane aj v daňovom konaní vykonal výsluch svedka D. Š..\n12. Správny súd konštatoval, že ustanovenie § 24 ods. 4 daňového poriadku nevylučuje, aby správca\ndane v rámci zisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných aj na dôkazy získané v trestnom\nkonaní. Uvedený postup správcu dane je prejavom základnej zásady správy daní (§ 3 ods. 3 daňového\nporiadku), v zmysle ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Je\npravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť\ns argumentáciou žalobcu, ktorý nezákonnosť uvedených dôkazov vyvodzoval len z titulu ich získania\nv inom (trestnom) konaní.\n13. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu, že správca dane a žalovaný neprihliadli\nna výpoveď svedkyne E.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, že týmto dôkazom sa\nžalovaný a správca dane zaoberali. Svedkyňa E. sa vo svojej výpovedi vyjadrovala ku skutočnosti, že si\npamätá, že s D. Š. niečo niesli do sídla žalobcu a že v sídle žalobcu bola v roku 2012, skôr v roku 2013.\nTak ako to uvádza žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedená výpoveď nie je spôsobilá\npotvrdiť a preukázať, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s. r. o. so žalobcom obchodovala a dodala\ntovar a služby deklarované v dodávateľských faktúrach predložených žalobcom správcovi dane.\n14. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nje nepreskúmateľné, pretože v administratívnom spise nie je kompletný vyšetrovací spis Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky NAKA Košice sp. zn. PP2 937/NKA-FP-VY-2015. Nepreskúmateľnosť\n\nrozhodnutia správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP môže vyplývať z jeho nezrozumiteľnosti\nalebo nedostatku dôvodov. Za nepreskúmateľné rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť možno považovať,\nnapr. rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť ako správny orgán vo veci rozhodol,\nvýrok rozhodnutia je rozporný, čo je výrok a odôvodnenie, kto je účastníkom konania, pre koho\nje rozhodnutie záväzné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na\nnedostatku skutkových zistení, na ktorých správny orgán zakladá dôvody rozhodnutia, v odôvodnení\nrozhodnutia sú uvedené iné dôvody ako tie, v ktorých má mať rozhodnutie podľa zákona oporu,\nrozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a pod.\n15. Krajský súd považoval postup správcu dane ako aj žalovaného za zákonný. Napadnuté rozhodnutie\nžalovaného aj jeho odôvodnenie bolo jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy,\npričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti\n16. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len\n„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, ktorou sa\ndomáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu, alternatívne postupom podľa\n§ 462 ods. 2 SSP zmeny napadnutého rozsudku tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec\nmu vráti na ďalšie konanie.\n17. Namietal, že žalovaný naňho neoprávnene preniesol dôkazné bremeno po tom, čo sťažovateľ\nvyužil všetky svoje legitímne očakávateľné a objektívne splniteľné možnosti na preukázanie existencie\nzdaniteľných obchodov. Žalovaný aj napriek vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena sťažovateľa\nnaďalej trval na predkladaní nových dôkazov bez toho, aby uviedol aký konkrétny dôkaz bude pre\nžalovaného s konečnou platnosťou dôkazom nespochybniteľným. Správny súd v napadnutom rozsudku\npostup žalovaného akceptoval, čím došlo správnym súdom k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázok\nv rámci dokazovania v daňovom konaní, ani neuviedol v rámci právneho posúdenia kritériá alebo úvahy,\nz ktorých by bolo možné preskúmateľne zistiť, aké doklady by mal žalobca predložiť, ktoré by boli v\nrámci dokazovania postačujúce.\n18. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd jeho povinnosť ako podnikateľského subjektu s poukazom na\n§ 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka taktiež nesprávne právne posúdil, keďže v\nprejednávanej veci neexistuje žiadna spojitosť medzi definíciou podnikania a požiadavkami žalovaného,\nktoré na žalobcu v rámci daňovej kontroly kladie. Správny súd v napadnutom rozsudku nesprávne právne\nposúdil objektívne nesplniteľné požiadavky žalovaného v rámci daňovej kontroly, s ktorými sa v rámci\nprávneho posúdenia vysporiadal tak, že podnikateľ si má zabezpečovať všetky možné dôkazy, a to\nlen pre prípad, ak by správca dane neustále spochybňoval dôkazy predložené žalobcom pri daňovej\nkontrole.\n19. Sťažovateľ mal ďalej za to, že správny súd vec tiež nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že\nsťažovateľ je tým subjektom, ktorý je v priebehu daňového konania zodpovedný za odstránenie rozporov\nvo svedeckých výpovediach.\n20. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa\n20.02.2018, v zmysle ktorého správca dane nemôže používať ad hoc dôkazy zo spisov vedených\norgánmi činnými v trestnom konaní, a to bez toho, aby bolo vo veciach vedených OČTK riadne\nmeritórne a právoplatne rozhodnuté. Podľa názoru sťažovateľa správny súd navyše nijako právne\nneposúdil žalobnú námietku ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže\nv administratívnom spise nie je kompletný vyšetrovací spis Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nNAKA Košice sp. zn. PP2 937/NKA-FP-VY-2015, z ktorého dôvodu je napadnuté rozhodnutie nezákonné\ns následkom jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.\n21. Záver správneho súdu o tom, že sťažovateľ mal vo vlastnom záujme v roku 2012, kedy sa\nuskutočňoval zdaniteľný obchod, získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený tak, aby v budúcnosti\nnemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti, je v trhovej ekonomike neudržateľný a ťažko si vôbec\n\npredstaviť, čo mal robiť oproti tomu čo už urobil. Sťažovateľ disponoval plnením, účtovnými dokladmi a\nsvedkovia Š. a E. potvrdili dodanie zdaniteľného plnenia.\n22. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> , podľa\n§ 137 ods. 2, 3 SSP.\n24. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/42/2018-100 zo\ndňa 24.10.2019, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti\na následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100490012/2018 zo dňa 05.03.2018 v spojení s\nrozhodnutím správcu dane - Daňového úradu Prešov č. 102431876/2017 zo dňa 21.11.2017.\n25. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane začal u daňového subjektu\ndňa 10.05.2016 kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 na základe oznámenia o daňovej kontrole\nč. 102938769/2016 zo dňa 14.04.2016 podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku.\n26. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2012 zistil, že sťažovateľ si okrem iného\nuplatnil právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa IMPERIAL HOLDING s. r. o. na\nzáklade faktúry č. 01312012 zo dňa 16.07.2012 za tovar (obal voucher výsek + lepenie, obal s chlopňami,\nšnúrka na krk s karabinkou) základ dane 4 095,- EUR, DPH 819,- EUR, na základe faktúry č. 01322012\nzo dňa 04.07.2012 za tovar (papierové tašky s potlačou) základ dane 1 770,- EUR, DPH 354,- EUR,\nna základe faktúry č. 01332012 zo dňa 02.07.2012 za vymaľovanie interiéru základ dane 2 450,- EUR,\nDPH 490,- EUR a na základe faktúry č. 01342012 zo dňa 09.07.2012 za tovar (skrinky na katalógy)\nzáklad dane 2 128,30,- EUR, DPH 425,66 EUR.\n27. Správca dane preveroval, či pri dodaní tovaru a služieb vznikla spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.\nr. o. daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, či platiteľ uvedený na faktúrach skutočne dodal\npredmet fakturácie kontrolovanému platiteľovi, a či si sťažovateľ mohol odpočítať uvedenú daň podľa\n§ 49 ods. 1 zákona o DPH.\n28. Na základe zistených skutočností vypracoval Protokol z daňovej kontroly č. 100602562/2017 zo\ndňa 11.04.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený\nsťažovateľovi dňa 20.04.2017. Dňa 15.05.2017 bolo správcovi dane doručené písomné vyjadrenie k\nprotokolu z daňovej kontroly, ktoré správca dane prerokoval so sťažovateľom dňa 05.10.2017, o čom\nspísal zápisnicu č. 102113510/2017.\n29. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102431876/2017 zo dňa 21.11.2017, ktorým podľa §\n68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume 2 088,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie júl 2012 žalobcovi z dôvodu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 49 ods.\n1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH v nadväznosti na § 8, § 9 a § 19 ods.\n1 citovaného zákona, pretože daňový subjekt IMPERIAL HOLDING s. r. o. v roku 2012 nevykonával\nskutočnú ekonomickú činnosť, nikdy nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, nemohol\ndodávať tovary a služby, ktoré v skutočnosti neprijal od iných dodávateľov, ani ich sám nevykonal, a\npreto následne nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane v sume 2 088,00 EUR z dodania\ntovarov a služieb spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s. r. o.\n30. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolal. O odvolaní bolo\nrozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. 100490012/2018 zo dňa 05.03.2018 tak, že\nvyššie špecifikované prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.\n\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n31. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok\nustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n32. Správne súdu v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n33. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n34. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n38. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona\na) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej\nforme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie\nfaktúry,\nb) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek\nelektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,\nc) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo\nosoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,\nd) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,\ne) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača\ns využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.\n39. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n40. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n\n41. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n42. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n43. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznám alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n44. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n45. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n46. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti\nproti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní napadnutého rozsudku a\npo oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby\nsa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku.\n47. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n48. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane.\n49. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie\no všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri\ndokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n50. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014\nzo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na\nsvojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\n\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí\nzodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.\n51. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nkeďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich\nvyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má\nsprávca dane v priebehu konania k dispozícii.\n52. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva právny záver: „...dôkazné\nbremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49\nods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane\ndaňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a\nsplnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z\npridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok\nuplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až\nna následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,\nna ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet\ndane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený...“.\n53. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že\ndôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok\ntovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak\nje nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad\nmá náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je\ndôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“\n54. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené\ndaňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,\nktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní\nsvoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní\nuvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju\ndôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím\nďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady\nvyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 14. novembra\n2018, č. k. I.ÚS 377/2018-53).\n55. Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom\nkonaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru\n\nbolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;\npri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n56. Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré\nje spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o\nDPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej\npodmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých\nsi uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným\ndokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad\nmá všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte\nnemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu\n(m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014).\n57. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý\npodporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však\npoužiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.\n58. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie\nzdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval\nzdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,\nnepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by\nobsahoval všetky formálne náležitosti.\n59. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 241/07-44,\npodľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva,\nže z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná\nvýmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto\nposkytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred\nformou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického\ndôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho\nobsahu.\n60. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak,\nako to bolo uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový\nstav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade,\nže považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov,\navšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov,\nktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená,\npreukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na\ndaňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili,\nže predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.\n61. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a krajského súdu, že v daňovom\nkonaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane\ntieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná\nslužba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať\nnedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu\nosobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej\ndodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v\nuplatnení práva na odpočítanie.\n62. Kasačný súd súhlasí so závermi správcu dane, a síce, že sťažovateľ dostatočne nepreukázal právo\nna odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa IMPERIAL HOLDING s. r. o.\n\n63. Sťažovateľ na preukázanie splnenia podmienok predložil len faktúry, fotodokumentáciu dodaných\ntovarov a interiéru, v ktorom mali byť vykonané služby, a následne aj čestné vyhlásenie D. Š.. Tieto\ndoklady však nie sú dôkazom o tom, že tovary a služby boli dodané práve dodávateľom uvedeným na\nfaktúrach, teda spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s. r. o.\n64. Dodávateľ sťažovateľa žiadnym dokladom nepreukázal, že dodaný tovar vlastnil (nepredložil doklady\no nákupe 1 000,00 ks obal voucher výsek + lepenie 4/4, 1 000,00 ks obal s chlopňami, 500,00 ks šnúrka\nna krk s karabínkou, 1 000,00 ks typ PTA047 TB32 - pap. taška, 1 000,00 ks typ TH32 TB44 - pap. taška,\n1 ks skrinka na katalógy, a 1 ks skrinka na katalógy výstavná), a neuviedol mená osôb, ktoré fakturovanú\nslužbu - vymaľovanie interiéru, skutočne vykonali. Nepreukázal ani prepravu tovaru, pretože nevedel\nuviesť evidenčné čísla motorových vozidiel, ktorými, ako tvrdil, tovar prepravil, nepredložil nájomné\nzmluvy k motorovým vozidlám, evidenciu jázd.\n65. Navyše výpoveď D. Š. jednoznačne vyvracia ústne tvrdenia konateľov obidvoch spoločností o\nuskutočnení dodania tovarov a služieb uvedených na predmetných faktúrach. D. Š., bývalý konateľ\nspoločnosti IMPERIAL HOLDING, s. r. o., pri výsluchu svedka dňa 26.02.2016 konanom pred NAKA\nuviedol, že faktúry boli vystavované pre spoločnosti G. R., ktorého zo začiatku osobne nepoznal. Faktúry\nvystavoval pre spoločnosti Profi Golf s. r. o., PATRIOTIQUE s. r. o., Fun Travel, spol. s r. o. a iné. V\nsúvislosti s týmito vymenovanými spoločnosťami reálne k uskutočneniu dodania tovaru nedošlo. Peniaze\nvyberal z bankového účtu on, teda D. Š., ktoré odovzdával neskôr osobne R. do Veľkej Lomnice.\nPožiadavky na vystavenie faktúr posielal R. mailom alebo telefonicky. Spolupráca prebiehala od začiatku\nroka 2012 do začiatku roka 2014.\n66. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský\nsúd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so\nvšetkými námietkami sťažovateľa.\n67. Kasačný súd konštatuje, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje\npredmetný rozsudok Krajského súdu v Prešove, boli totožné s námietkami, ktoré už sťažovateľ namietal\nv konaní pred správnym súdom, ako aj pred žalovaným správnym orgánov a s ktorými sa tak krajský\nsúd, ako aj žalovaný, náležite vysporiadali. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne\nrelevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu.\n68. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. najvyšší súd sa s nimi stotožnil v celom\nrozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\n69. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n70. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky osvojil záver, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre bol vydaný v súlade so zákon\na nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť bolo potrebné, ako nedôvodnú,\nzamietnuť.\n71. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP\nv spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov\nkasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom\nstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,\npreto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n\n72. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}