{"guid": "c78e6a61-f379-44d2-8781-b684ef5c01e1:e2ffe550-576f-4e73-bcf5-4d9803562cb0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8018200277.1", "spisova_znacka": "2Asan/23/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/23/2019 z 24. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2021, sp. zn. 2Asan/23/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:8018200277.1", "identifikacne_cislo": "8018200277", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2ffe550-576f-4e73-bcf5-4d9803562cb0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200277.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200277.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200277.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Asan/23/2019\n8018200277\n24. 03. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:8018200277.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a z členov JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu:\nELDOS - EZ, s.r.o., so sídlom Zelená voda 2076/5, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 43 785 921,\nzastúpeného advokátom JUDr. Martinom Kirňakom, so sídlom Vajanského 43, Prešov, proti žalovanému\n(v konaní sťažovateľa): Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/38/2018 zo dňa 07. júna 2019,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/4996 O-909/2017 zo dňa\n13.02.2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Rozhodnutím č. P:41/2017-R, S/2017/629/18348/17 zo dňa 14.06.2017, bola Inšpektorátom práce\nPrešov (ďalej len „inšpektorát práce“) žalobcovi uložená pokuta vo výške 3 000 eur za porušenie § 3\nods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no nelegálnej práci“). Na žalobcovo odvolanie žalovaný napadnuté rozhodnutie zrušil rozhodnutím č.\nOPS/BEZ/2017/4996, zo dňa 23.08.2017 s tým, že správny orgán nešpecifikoval akú povinnosť žalobca\nnesplnil žalobca v zmysle zákona o nelegálnej práci. Následne prvostupňový správny orgán opätovne\nvo veci rozhodol rozhodnutím č. P: 41/2017-R2, S/2017/629/15318/17 zo dňa 06.11.2017.\n2. Inšpektorát práce rozhodnutím č. P:41/2017-R2, S/2017/629/15318/17 zo dňa 06.11.2017 (ďalej\nlen „rozhodnutie inšpektorátu práce“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) na základe § 19 ods. 2 písm.\na/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000,- eur za porušenie § 3\nods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, ktorého sa dopustil tým,\nže ako zamestnávateľ v období od 06.09.2016 od 10:00 hod do 04.10.2016 do 9:37 hod využíval\nzávislú prácu fyzickej osoby: H. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.T. XX, K. XXX XX, (ďalej len\n„dotknutý zamestnanec“) mal s ním založený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo\ndňa 06.09.2006 podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákonník práce“), a nesplnil si povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), prihlásiť\n\nzamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej aj „register\npoistencov“) najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.\n3. Skutkové zistenia vyplynuli z výsledkov inšpekcie práce vykonanej inšpektorátom práce u žalobcu\nv období 11.01.2017, 20.01.2017, 27.01.2017, 30.01.2017 a 30.02.2017, v rámci ktorej bol zistený\nnedostatok v oblasti pracovnoprávnych predpisov, ktoré boli zdokumentované v protokole o výsledku\ninšpekcie práce č. IPV-5-17-2.3/P-A24, 25-17 zo dňa 27.01.2017 (ďalej len „protokol“). Žalobca sa k\nprotokolu vyjadril v tom zmysle, že nemá žiadne námietky vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ale\nnesúhlasil s uložením sankcie, keďže bol za ten istý nedostatok sankcionovaný Sociálnou poisťovňou\n(oneskorené prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia), o čom\npredložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, Stará Ľubovňa o uložení pokuty. Inšpektorát práce na základe\ntýchto skutočností začal správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi.\n4. Rozhodnutím č. PO/BEZ/2017/4996 O-909/2017 zo dňa 13.02.2018 (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného“) žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006\nZ.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 125/2006 Z.z.“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu a toto rozhodnutie potvrdil.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v\nPrešove (ďalej len „krajský súd“) a navrhol rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť.\nNamietal, že za rovnaké porušenie právnych predpisov mu rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka\nStará Ľubovňa bola uložená pokuta v sume 295,50 eura, ktorú už uhradil. V tejto súvislosti sa\nžalobca domnieval, že uloženie ďalšej sankcie v tej istej veci je v hrubom rozpore so zásadou ne\nbis in idem. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že v oboch prípadoch ide o totožný skutok, pretože\nzamestnanec vykonával závislú prácu počas určitého obdobia bez splnenia prihlasovacej povinnosti\nzamestnávateľom. Žalobca bol toho názoru, že ak Sociálna poisťovňa uložila pokutu za nesplnenie\npovinnosti § (231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení), nemožno už uložiť pokutu podľa\nosobitného predpisu.\n6. Žalovaný v písomnom vyjadrení nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že uložením sankcie bola porušená\nzásada ne bis in idem. K žalobným bodom uviedol, že aj keď porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania v tomto konkrétnom prípade v sebe zahŕňa porušenie § 231 ods. 1 písm. b) bod 1\nzákona o sociálnom poistení, podstatou porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je predovšetkým\nvyužívanie závislej práce zamestnanca, čo v žiadnom prípade v sebe nezahŕňa správny delikt, za\nktorý Sociálna poisťovňa uložila žalobcovi pokutu. Žalovaný v tomto kontexte konštatoval, že porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania patrí medzi správne delikty postihované na základe objektívnej\nzodpovednosti.\n7. V ďalších vyjadreniach účastníci konania v podstate zotrvali na svojich postojoch vyjadrených v\npredchádzajúcich podaniach. Žalovaný nad rámec žalobných bodov poukazoval na závery rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/6/2017 zo dňa 30. mája 2018 a zdôrazňoval, že\nzáujem chránený zákonom č. 125/2006 Z.z. a zákonom o sociálnom poistení je zásadne odlišný.\n8. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 07.06.2019 rozsudok, ktorým\nzrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil inšpektorátu práce na ďalšie\nkonanie.\n9. Krajský súd poukazujúc na relevantnú právnu úpravu a skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu\nadministratívneho spisu bol toho názoru, že námietka žalobcu o porušení zásady ne bis in idem je\ndôvodná. Podľa názoru krajského súdu, ak bol žalobca postihnutý za porušenie povinnosti vyplývajúcej\nz § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení rozhodnutím Sociálnej poisťovne, nie je možné za\ntotožný skutok uložiť ďalšiu pokutu inšpektorátom práce.\n\n10. Krajský súd svoj právny záver ustálil najmä na základe predostretého výkladu § 239 zákona o\nsociálnom poistení argumentum a contrario, keďže podľa jeho názoru ide o opačný prípad, kedy by bola\nza porušenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení uložená pokuta v zmysle zákona o\ninšpekcii práce a Sociálna poisťovňa by za to totožné porušenie povinnosti sankciu neuložila (§ 231 ods.\n1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení). V tomto smere krajský súd konštatoval, že ak v prerokúvanej\nveci bola žalobcovi uložená sankcia rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 700-3110156117-GC04/17 zo\ndňa 13.02.2017, správne orgány inšpekcie práce už nemôžu uložiť pokutu podľa osobitných predpisov.\nPodľa názoru krajského súdu je irelevantná aj výška uloženej pokuty.\n11. K námietke aplikácie záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Asan/6/2017 zo dňa 30. mája 2018, krajský súd uviedol, že nie je aplikovateľná na prejedávanú vec,\npretože z daného prípadu vyplýva, že sám žalobca pár dní po vyhotovení protokolu z vykonanej kontroly\ninšpektorátom práce požiadal Sociálnu poisťovňu o uloženie pokuty za porušenie povinnosti (§ 231 ods.\n1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení), s cieľom zabrániť uloženiu pokuty inšpektorátom práce.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalovaného\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/, h/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) a navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n13. V rámci sťažnostných bodov sťažovateľ namietal nesprávne posúdenie definície nelegálneho\nzamestnávania v nadväznosti na aplikáciu zásady ne bis in idem. V tejto súvislosti sťažovateľ tvrdil,\nže žalobcovi bola uložená sankcia za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (§ 2 ods. 1 písm.\na/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z.) a rozhodnutím Sociálnej poisťovne bolo žalobcovi uložená pokuta\nza porušenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do registra poistencov najneskôr pred začatím výkonu\nčinnosti zamestnanca (§ 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení). V tomto ohľade bol\nsťažovateľ presvedčený, že pokuta uložená inšpektorátom práce nebola uložená za rovnaké správne\ndelikty.\n14. Sťažovateľ v rámci uvedeného sťažnostného bodu argumentoval predovšetkým na základe aplikácie\nčl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Engel a ďalší proti Holandsku\nzo dňa 8. júna 1976 v kontexte tzv. Engelovských kritérií.\n15. Sťažovateľ trval na svojom stanovisku, že sa s jednotlivými Engelovskými kritériami vysporiadal\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že keď uložil žalobcovi sankciu za\nporušenie nelegálneho zamestnávania, nedošlo k porušeniu zásady dvojitého trestania, aj keď konanie\nžalobcu v sebe zahŕňalo aj porušenie povinností vyplývajúcej z prihlasovania zamestnanca do registra\npoistencov, pretože podstatou prejednávanej veci je podľa názoru sťažovateľa využívanie závislej práce\nzamestnanca, čo v žiadnom prípade nezodpovedá správnemu deliktu, za ktorý uložila žalobcovi sankciu\nSociálna poisťovňa.\n16. V tejto súvislosti sťažovateľ zdôrazňoval aj tú skutočnosť, že kontrolu dodržiavania zákazu\nnelegálneho zamestnávania nevykonáva Sociálna poisťovňa, ale inšpekcia práce a Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny. Sťažovateľ poukazoval aj na subjektívnu stránku správneho deliktu v tom\nsmere, že inšpektorát práce bol povinný začať správne konanie v čase, keď bolo preukázané porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania.\n17. V rámci druhého kasačného bodu sťažovateľ namietal odklon krajského súdu od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. 7Asan/6/2017, 5Asan/6/2017 a\n10Asan/12/2017. V tomto ohľade sťažovateľ poukazoval na skutočnosť, že senáty Najvyššieho súdu\npri posudzovaní sankcionovania inšpektorátmi práce konštatovali, že bola dodržaná zásada dvojitého\ntrestania a je nevyhnutné posudzovať totožnosť skutku. Totiž, práve právne následky podľa mienky\nsťažovateľa predstavujú kritérium, na základe ktorého je možné odlíšiť totožné konanie. V tejto súvislosti\nsťažovateľ poukazoval aj na konštatáciu kasačného súdu, že nemožno stotožňovať sankcionovanie\nza porušenie povinnosti zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do registra poistencov so sankciou\n\nuloženou za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci\nvedenej pod sp. zn. 10Asan/12/2017).\n18. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa písomne v stanovenej lehote nevyjadril.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“) preskúmal rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 S.s.p.),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. c/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie, keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n20. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd\npostupoval správne, keď zrušil rozhodnutie sťažovateľa a rozhodnutie inšpekcie práce o uložení sankcie\nžalobcovi za porušenie zákazu nelegálnej práce. Krajský súd rozhodnutie odôvodnil tým, že uložením\nsankcie žalobcovi, správne orgány nerešpektovali zásadu ne bis in idem, keď bol žalobca potrestaný na\nzáklade totožných skutkových okolností dvakrát. Podľa záverov krajského súdu bol žalobca potrestaný\nprvýkrát zo strany Sociálnej poisťovne na základe skutočnosti, že ako zamestnávateľ využíval závislú\nprácu dotknutého zamestnanca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06.09.2006 a nesplnil povinnosť\nprihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr\npred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Následne, po zaplatení sankcie bol žalobca potrestaný aj\nzo strany inšpektorátu práce na základe totožných skutkových okolností z dôvodu porušenia zákazu\nnelegálneho zamestnávania (§ 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z.). V tomto ohľade krajský\nsúd konštatoval porušenie zásady ne bis in idem a bol toho názoru, že uloženie sankcie Sociálnou\npoisťovňou bráni orgánom inšpekcie práce, aby žalobcu sankcionovali za rovnaké konanie na základe\nporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.\n21. V súvislosti s aplikáciou zásady ne bis in idem v správnom trestaní považuje kasačný súd za potrebné\npredoslať, že správne trestanie za správne delikty podlieha podobnému režimu ako je trestnoprávny\npostih podľa noriem trestného práva. Ústavnoprávny rámec princípu ne bis in idem (zákaz dvojitého\nstíhania, súdenia alebo potrestania za ten istý skutok tej istej osoby) vyplýva predovšetkým z čl. 50 ods.\n5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa odzrkadľuje najmä v právnych predpisoch trestného práva (napr.\n§ 2 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov; § 21 ods. 2 zákona\nč. 91/2015 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov). Právo nebyť stíhaný, súdený a potrestaný dvakrát za totožný čin vyplýva\naj z medzinárodných dokumentov ako je čl. 50 Charty základných práv Európskej únie, čl. 14 ods. 7\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach, či z čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej\nosoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného\npredpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur.\nPodľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1\nna nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca\npodľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej\npráci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr\n\npred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po\nzániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v\nnezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených\nv § 232 ods. 2 písm. a/ až c/.\nPodľa § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola\nza to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných\npredpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta.\nPodľa § 239 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti\nustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b/, ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu\n22. Vo vzťahu ku kasačnému bodu sťažovateľa, ktorým namietal odklon krajského súdu od právneho\nnázoru Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 7Asan/6/2017, kasačný súd poukazuje na rozhodnutie\nveľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu (ďalej len „veľký senát“) vo veci vedenej pod\nsp. zn. 1Vs/6/2020 z 24. novembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie veľkého senátu“), v ktorom sa veľký\nsenát Najvyššieho súdu v tomto ohľade nestotožnil s argumentáciou predostretou kasačným súdom\nv rozhodnutiach sp. zn. 7Asan/6/2017 zo dňa 30. mája 2018, sp. zn. 5Asan/6/2017 zo dňa 28. júna\n2018 a sp. zn. 10Asan/12/2017 zo dňa 18. júla 2018 (ďalej len „odlišné rozhodnutia“) a uviedol, že\nrozhodnutie o uložení sankcie Sociálnou poisťovňou zamestnávateľovi podľa § 239 zákona o sociálnom\npoistení za porušenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do registra poistencov (§ 231 ods. 1 písm. b/\nzákona o sociálnom poistení) bráni prejednaniu a uloženiu sankcie zamestnávateľovi inšpekciou práce\npodľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. spočívajúcom v porušení zákazu nelegálneho\nzamestnávania za nesplnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení (§ 3\nods. 2, § 2 ods. 2 písm. b/ zákon o nelegálnej práci), z dôvodu prekážky ne bis in idem podľa článku\n50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, článku 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd a článku 4\nprotokolu č. 7 k Dohovoru. Veľký senát Najvyššieho súdu v tomto kontexte konštatoval, že:\n„76. Skúmajúc otázku predloženú senátom 1S, veľký senát považuje za potrebné poukázať na\nustanovenie § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno\nuložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ a záväzkov\nvyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným\norgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta. Rovnako tak je\nnevyhnutné dať do pozornosti ustanovenie § 239 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého Sociálna\npoisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b/, ak už bola uložená\npokuta podľa osobitného predpisu, pričom týmto je zákon č. 125/2006 Z.z.\n77. Z uvedenej zákonnej úpravy jednoznačne vyplýva, že je vylúčené uloženie viacerých sankcií,\npostihujúcich totožné (viď slovné spojenie „za to isté porušenie právnych predpisov v § 19 ods.5\nzákona č. 125/2006 Z.z.“) konanie zamestnávateľa, ktorý už bol právoplatne postihnutý za nesplnenie\nsi zákonných povinností podľa zákona o sociálnom poistení, hoci uvedeným konaním došlo aj k\nspáchaniu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Postup správnych orgánov, pri ktorom\nje zamestnávateľovi za tento správny delikt uložená pokuta Sociálnou poisťovňou a následne aj\ninšpektorátom práce predstavuje porušenie zákazu dvojitého trestania za ten istý skutok.\n78. Z bodov 76 a 77 jednoznačne vyplýva, že oba právne predpisy zakotvujú v sebe určité blokačné\nustanovenia, ktoré výslovným spôsobom hovoria o tom, že ak už uložila pokutu za to isté porušenie\nprávnych predpisov Sociálna poisťovňa, neuloží pokutu následne inšpektorát práce. Rovnaký záver\nmožno vyvodiť zo zákona o sociálnom poistení v zmysle ktorého „Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za\nporušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b/, ak už bola uložená pokuta podľa osobitného\npredpisu, pričom týmto je zákon č. 125/2006 Z.z.“\n79. Z uvedeného vyplýva a možno dospieť nesporne k záveru, že oba právne predpisy zákon č. 125/2006\nZ.z. ako i zákon č. 461/2003 Z.z. vo svojich „blokačných ustanoveniach“ vzájomne predpokladajú v\ntakomto predmete konania uplatnenie zásady ne bis in idem, a to v závislosti od tej skutočnosti, ktorý\nsprávny orgán rozhodne skôr.“\n\n23. Senát 1S Najvyššieho súdu (ďalej len „senát 1S“ alebo „predkladajúci senát“) postúpil vec veľkému\nsenátu po tom, čo sa pri rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. 1Asan/4/2018 nestotožnil s právnymi\nzávermi iných senátov Najvyššieho súdu vyjadrenými v odlišných rozhodnutiach. Skutkové okolnosti\nprípadu prejednávaného senátom 1S spočívali v obdobných skutočnostiach, ako v prerokúvanej veci,\nkeď bola žalobcovi uložená sankcia inšpekciou práce za porušenie zákazu nelegálnej práce podľa § 19\nods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. po tom, čo žalobcovi uložila sankciu aj Sociálna poisťovňa\nza nesplnenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do registra poistencov (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona\no sociálnom poistení).\n24. V tomto kontexte sa senát 2S nestotožnil ani so sťažovateľovou námietkou nesprávneho posúdenia\nukladania viacerých sankcii za porušenie povinností vyplývajúcich § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006\nZ.z. a § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení z pohľadu aplikácie princípu ne bis in\nidem v konaní o správnom trestaní. Podľa názoru sťažovateľa pokuta inšpekciou práce nebola uložená\nza rovnaké porušenie právnych predpisov ako pokuta uložená Sociálnou poisťovňou, pretože podľa jeho\nmienky nešlo o rovnaké správne delikty.\n25. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 3.000,- eur za\nporušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, ktorého sa dopustil\ntým, že ako zamestnávateľ si nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom\npoistení po tom, ako žalobcovi uložila pokutu aj Sociálna poisťovňa za porušenie povinnosti podľa § 231\nods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení.\n26. V tejto súvislosti kasačný súd opätovne poukazuje na právne závery vyslovené v rozhodnutí veľkého\nsenátu, ktorý v obdobnej veci odmietol poskytnúť právnu ochranu konaniu správnych orgánov (inšpekcie\npráce a žalovanému), ktorým žalobcovi uložili pokutu za porušenie zákazu nelegálnej práce vyplývajúcej\nz porušenia § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, aj napriek skutočnosti, že žalobca bol\nskôr sankcionovaný Sociálnou poisťovňou za porušenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona\no sociálnom poistení. V tomto ohľade podľa názoru veľkého senátu rozhodnutie o uložení sankcie\nSociálnou poisťovňou bráni prejednaniu a uloženiu sankcie inšpektorátom práce pre existenciu prekážky\nne bis in idem. Kasačný súd je v zhode s právnym názorom veľkého senátu a zdôrazňuje, že právny\nnázor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný (§ 466 ods. 3\nS.s.p.).\n27. Druhým podstatným argumentačným bodom sťažovateľa v rámci kasačnej námietky nesprávneho\nposúdenia bola skutočnosť, že správne delikty žalobcu nie je možné subsumovať ani pod jedno\n„Engelovské kritérium“ uplatňovania čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 dohovoru v správnom konaní.\n28. Engelovské kritériá sformuloval Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí\nEngel a ďalší proti Holandsku zo dňa 08.06.1976. Kritéria „Engel“ predstavujú modelový test, na\nzáklade ktorého je možné určiť, či konanie nesie znaky trestnej povahy v zmysle čl. 4 protokolu k\ndohovoru. Kritériami Engel pre určenie trestnej povahy konania sú: 1/ právna kvalifikácia skutku podľa\nvnútroštátneho práva, 2/ povaha deliktu, 3/ prísnosť sankcie za spáchaný delikt. Pri skúmaní znakov\njednotlivých kritérií je potrebné pristupovať postupne podľa poradia, pričom splnenie ktoréhokoľvek\nkritéria postačuje na to, aby mohlo byť konanie niesť znaky trestnoprávnej povahy.\n29. Kasačný súd sa stotožnil s názorom sťažovateľa vo vzťahu k posúdeniu prvých dvoch Engelovských\nkritérií vyplývajúcich z rozhodnutia ESĽP z dôvodu, že aj podľa mienky kasačného súdu zistené skutkové\nokolnosti prejednávanej veci nenesú znaky žiadnej skutkovej podstaty trestného činu, ale ide o správny\ndelikt. Ani znaky druhého kritéria neboli splnené, pretože sankcia nie je adresovaná neurčitému počtu\nadresátov, ale konkrétnej skupine subjektov, ktorou sú zamestnávatelia.\n30. Senát 2S sa ale nemohol stotožniť s argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k naplneniu tretieho\nkritéria. V tomto smere je senát 2S v zhode s názorom predoslaným prekladacím senátom, keďže\nv oboch prípadoch ukladania sankcie za správne delikty hrozí žalobcovi pokuta v maximálnej výške\n200.000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č.\n125/2006 Z.z.) a za porušenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do registra poistencov najneskôr pred\nzačatím výkonu činnosti zamestnanca (§ 239 zákona o sociálnom poistení) až do výšky 16.596,96 eur.\nZ uvedeného je zrejmé, že ide sankcie zásadnej povahy, ktoré majú preventívnu a represívnu funkciu,\n\nspočívajúcu v tom, že odrádzajú potencionálnych páchateľov (zamestnávateľov) od úvahy neplniť si\npovinnosti na úseku prihlasovania zamestnancov do registra poistencov a rovnako aj podstatným\nspôsobom zasahujú do majetkovej sféry delikventa. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že ESĽP pri\ntreťom Engelovskom kritériu zohľadňuje výšku sankcie, ktorá hrozí delikventovi, a nie skutočne uloženú\nvýšku sankcie. Z tohto dôvodu nie je z pohľadu aplikácie čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru relevantné,\nže Sociálna poisťovňa žalobcovi uložila pokutu „iba“ vo výške 296,50 eur.\n31. Senát 2S považoval v kontexte prejednávanej veci za relevantný a správny aj argument senátu 1S,\nktorým poukazoval na zásadu súčinnosti a spolupráce (§ 233 ods. 3 zákona o sociálnom poistení; §\n18 ods. 4 zák. č. 125/2006 Z.z.), na základe ktorej sú Sociálna poisťovňa a inšpektorát práce povinné\nnavzájom spolupracovať. V tejto súvislosti predkladací senát argumentoval tým, že: „Nič teda nebráni\ntýmto orgánom verejnej správy, aby túto zásadu naplno využívali a vzájomne sa informovali, či prebieha\nu nich správne konanie týkajúce sa porušenia § 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý orgán\nuloží pokutu, ktoré konanie sa preruší do právoplatného skončenia druhého správneho konania. Podľa\npredkladacieho senátu pri dodržiavaní tejto zásady nemusí byť zmarené potrestanie inšpektorátom\npráce, ak spáchanie správneho deliktu zistí aj Sociálna poisťovňa.“\n32. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body za\nopodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\n33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p. a\nvzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov kasačného\nkonania; kasačný súd zároveň nepriznal náhradu trov kasačného konania žalobcovi, keďže mu žiadne\nnevznikli (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 163 S.s.p.).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147\nods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/38/2018", "guid": "9b2d1ae8-c6c2-4d8e-a4c6-eb9d51b7649f:bca6c82f-4999-4a2b-a326-80cc50285937", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}