{"guid": "c4e8eb34-0979-479b-8670-c801588d68eb:68c753e0-aa8c-4cea-93a8-66d4c8df0e9b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8018200148.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/9/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/9/2020 z 14. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. apríla 2021, sp. zn. 6Sžfk/9/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8018200148.1", "identifikacne_cislo": "8018200148", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2021-04-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-2a", "nazov": "§ 2a zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-2a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-2a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-8", "nazov": "§ 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-9.pismeno-a", "nazov": "§ 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-9.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-2", "nazov": "§ 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "nazov": "§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431", "nazov": "zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-2a", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-74", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-6", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68c753e0-aa8c-4cea-93a8-66d4c8df0e9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200148.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200148.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200148.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/9/2020\n8018200148\n14. 04. 2021\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2021:8018200148.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Q. Č.,\nN. R. X, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie svätého Egídia\n93, Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102531057/2017 zo dňa 07.12.2017, v konaní\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/15/2018-85 zo dňa\n30.10.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa §\n190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102531057/2017\nzo dňa 07.12.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č.\n100777577/2017 zo dňa 03.05.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový\nporiadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7 050,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie II. štvrťrok 2012.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia\nžalovaného a správcu dane z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom, v\nrozpore s právnym stavom a v konaní, ktoré vydaniu napadnutých rozhodnutí predchádzalo, došlo aj k\nporušeniu jeho procesných práv.\n3. Pokiaľ išlo o námietky žalobcu, ktoré smerovali k spochybneniu vykonania prác a ich dodania\nspoločnosťou ECONTEC s. r. o. žalobcovi správcom dane, ako aj spochybneniu dôkazov vykonaných\nsprávcom dane vo vzťahu k tejto spoločnosti, správny súd sa k nim nevyjadril, a to z dôvodu, že\npredmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie správcu dane vo vzťahu k dani z pridanej\nhodnoty za obdobie II. štvrťrok 2012 a z rozhodnutí žalovaného ako aj správcu dane a administratívneho\nspisu žalovaného bolo nesporné, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si žalobca v II.\n\nštvrťroku 2012 z faktúr od spoločnosti ECONTEC s. r. o. neuplatňoval (týkalo sa to zdaňovacieho obdobia\nIII. štvrťrok 2012).\n4. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane vykonanou daňovou kontrolou na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 spochybnil, či skutočne došlo k realizácii prác od\ndodávateľa spoločnosti BS-STRONG, s. r. o. a DREVOEKO, s. r. o., a teda, že zo strany žalobcu nebola\npreukázaná reálnosť uskutočnených prác, správny súd uviedol, že toto tvrdenie žalobcu nezodpovedalo\nzáverom uvedeným v rozhodnutiach správcu dane a žalovaného. Žalovaný v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, rovnako ako aj správca dane, uviedli, že nespochybnili uskutočnenie prác a ich následnú\nfakturáciu odberateľom, ale skutočnosť, že práce boli prijaté a vykonané spoločnosťami BS-STRONG,\ns. r. o., a DREVOEKO, s. r. o., teda, že práce boli vykonané dodávateľmi, ktorí sú deklarovaní na\nfaktúrach predložených žalobcom. Vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti DREVOEKO, s. r. o., ktorý mal\npodľa predložených faktúr dodávať služby - zemné práce, správca dane vlastným šetrením zistil, že\nspoločnosť DREVOEKO, s. r. o., nebola platiteľom DPH, resp. že jej registrácia na DPH bola ukončená\nk 31.12.2010, teda v kontrolovanom zdaňovacom období II. štvrťrok 2012 nemala postavenie platiteľa\nDPH. Čo sa týkalo dodávateľských faktúr od spoločnosti BS-STRONG, s. r. o., správny súd z obsahu\nadministratívneho spisu žalovaného ako aj obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že\nvykonaným šetrením správcu dane, a to získaním zápisníc o ústnom pojednávaní počas iných daňových\nkontrol ako aj výpovede svedka F. V., konateľa spoločnosti BS-STRONG, s. r. o. zo dňa 19.05.2016, že\ntáto spoločnosť v roku 2012 nevykonávala žiadnu činnosť a nemala žiadnych zamestnancov. Konateľ\nspoločnosti F. V. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že faktúry, ktoré mu predložil správca dane\nnevystavil, písmo nie je jeho, ani podpis a pečiatky. Žalobcu nepozná a nikdy s ním neobchodoval ani\nako fyzická osoba ani ako konateľ spoločnosti BS-STRONG, v dôsledku čoho správca dane dospel k\nzáveru, že ide o fiktívne faktúry.\n5. Žalobca tiež namietal, že nie je objektívne možné, aby od neho správca dane požadoval doklady a\ninformácie, ktoré vie objektívne predložiť len iný daňový subjekt. Správny súd zdôraznil, že odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty je výsostne viazané na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri\ndani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá\nuskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu,\nčo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť\ntaký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je\nuvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm, nie\nje predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Čo sa týka problematiky unesenia dôkazného\nbremena zo strany daňového subjektu a správcu dane, Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojich\nrozhodnutiach vyslovil názor, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový\nsubjekt, žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade\ns ustanovením § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH (rozhodnutie NS SR sp. zn.: 8Sžf/12/2014 zo dňa\n18.06.2015).\n6. Vo vzťahu k poukázaným rozhodnutiam Súdneho dvora (C-8/11, C-142/11,\nC-354/03,\nC-355/03, C-484/03) zo strany žalobcu správny súd uviedol, že doktrínu zneužitia práva možno aplikovať\nv súdnom konaní len vtedy, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálny výsledok\nreálne existuje. Z citovaného rozsudku Súdneho dvora totiž jasne vyplýva, že boj proti podvodom,\ndaňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112, preto\nsa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať\nnoriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na\nodpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne\nalebo zneužívajúcim spôsobom. V danom prípade správcom dane bolo spochybnené, že deklarované\nzdaniteľné plnenia boli realizované dodávateľmi uvedenými na faktúrach (BS-STRONG s. r. o. a\nDREVOEKO s. r. o.).\n7. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu\n§ 3 ods. 2 a ods. 8 daňového poriadku tým, že nahrádzal svedecké výpovede miestnym zisťovaním\nalebo ústnym pojednávaním, resp. získavaním dôkazom z iných konaní a porušenie § 45 ods. 1\npísm. e/ daňového poriadku tým, že mu odoprel jeho zákonné právo klásť svedkom otázky. Z obsahu\nadministratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že správca dane si obstaral z predchádzajúcich\n\ndaňových konaní na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad, zápisnice o ústnom pojednávaní s\nkonateľom spoločnosti BS-STRONG, s. r. o., F. V. zo dňa 04.06.2013 a 26.06.2013, ktorých predmetom\nbolo prerokovanie vykonávania ekonomickej činnosti za protihodnotu, ktorá je predmetom zákona o\nDPH, podávanie daňových priznaní DPH a k dani z príjmov právnických osôb. V týchto zápisniciach F. V.\nuviedol, že príjmy spoločnosti BS-STRONG, s. r. o., vykazované v daňových priznaniach dani z príjmov\nprávnických osôb za rok 2011, 2012 sú nereálne, spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť,\nv ktorej by dosahovala obraty. Rovnako zdaniteľné plnenia uvedené v daňových priznaniach DPH za I. až\nIV. štvrťrok 2012 sú nereálne a neboli nikdy vykonané. Faktúry sú fiktívne, výnosy a náklady vykazované\nv daňovom priznaní sú nereálne. Tieto skutočnosti v konečnom dôsledku potvrdil konateľ spoločnosti\nF. V. aj na ústnom pojednávaní vykonanom pred správcom dane v rámci vyrubovacieho konania na\nzáklade žiadosti žalobcu o vypočutie tohto svedka dňa 19.05.2016. Bolo teda verifikované to, čo bolo\ntvrdené aj v zápisnici o ústnom pojednávaní z iných daňových konaní. Dňa 19.05.2016 sa uskutočnilo\nvypočutie svedka F. V. pred správcom dane, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.\n103178559/2016, z ktorej vyplývalo, že žalobca sa na toto vypočutie nedostavil. Žalobcovi teda bolo\numožnené byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky, teda právo podľa § 45 ods. 1 písm. e/\ndaňového poriadku, ktoré však žalobca nevyužil, preto namietané porušenie jeho subjektívnych práv v\ntomto smere nie je dôvodné.\n8. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že daňová kontrola nebola vykonaná\nv zákonom stanovenej lehote 1 roka. Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 14.08.2014 na základe\noznámenia správcu dane č. 9712402/5/3566258/2014 zo dňa 22.07.2014. Protokol o výsledku daňovej\nkontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa\n10.08.2015. Daňová kontrola bola teda vykonaná v súlade s § 46 ods. 10 v lehote jedného roka odo\ndňa jej začatia.\n9. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že zo strany správcu dane a žalovaného došlo\nk porušeniu § 68 daňového poriadku tým, že správca dane vykonával dôkazy počas vyrubovacieho\nkonania. Ak sa daňový subjekt alebo zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním\npredložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam, čo správca dane aj vykonal dňa\n20.04.2017. Postup správcu dane teda bol v súlade s § 68 daňového poriadku.\n10. Žalobca záverom nedôvodne namietal, že nebol oboznámený so zisteniami z daňovej kontroly a\ns výsledkami preverovania, čo vyplýva zo Zápisnice zo dňa 10.08.2015, č. 2064474/2015. Na tomto\nústnom pojednávaní sám žalobca uviedol, že zistenia berie na vedomie a nemá proti ním námietky.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n11. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v postavení sťažovateľa\n(ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm.\ng/ SSP. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, že vyhovie žalobnému petitu.\n12. V kasačnej sťažnosti konštatoval, že trvá na žalobných bodoch a mal za to, že správny súd vec\nnesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že nie je objektívne možné, aby od neho správca dane požadoval\ndoklady a informácie, ktoré vie objektívne predložiť len iný daňový subjekt (3Sžf/1/2010). Ďalej mal za\nto, že prípadnú nespoluprácu, resp. nekontaktnosť iných daňových subjektov nemožno klásť za vinu\nsťažovateľovi a dôkazy od neho vyžadované boli za mierou jeho technických, právnych ale aj zákonných\nmožností. Poukázal na to, že nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby dodávateľ prijal\nvšetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční\nnebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Prijatím dostatočných opatrení by mohol byť postup\ndaňového subjektu vedúci k prevereniu si dôveryhodnosti osoby nadobúdateľa (obchodného partnera)\noverením v obchodnom registri, informáciách o solventnosti...(8Sžf/5/2010).\n13. Na podporu svojich tvrdení ďalej poukázal na rozsudky ESD C-80/11, C-142/11, C-354/03, C-355/03,\nC-484/03.\n\n14. Sťažovateľ namietal, že správca dane nepreukázal počas celého procesu daňovej kontroly a\nvyrubovacieho konania, že nedošlo k reálnym dodaniam a nepreukázal ani, že by sa malo jednať o\npodvodné konania zo strany sťažovateľa.\n15. Záverom konštatoval, že žalovaný naňho preniesol dôkazné bremeno nedôvodne, pričom sťažovateľ\nnie je povinný vyvracať skutočnosti, ktoré sa vymykajú jeho vplyvu\n16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nje výsostne viazané na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Ide o osobný charakter\nzdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech\niného platiteľa vo faktúre, musí zodpovedať skutočnému stavu. Iba formálna existencia faktúry, prípadne\npreukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH.\nDôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt, ktorý zodpovedá aj za to,\nže vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH (poukázal na\nrozhodnutia NS SR sp. zn. 8Sžf/12/2014 zo dňa 18.06.2015, sp. zn. 1Sžf/46/2016 zo dňa 27.06.2017,\nsp. zn. 5Sžf/34/2016).\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n18. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/15/2018-85\nzo dňa 30.10.2019, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a\nzrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým správca dane vyrubil\nsťažovateľovi rozdiel dane v sume 7 050,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II.\nštvrťrok 2012.\n19. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u sťažovateľa\ndaňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia II. až IV. štvrťrok 2012. Kontrola\nzačala na základe Oznámenia č. 9712402/5/3566258/2014 zo dňa 22.07.2014. O výsledku daňovej\nkontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 20642892/2015 zo dňa 10.08.2015, ktorý spolu s výzvou na\nvyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil sťažovateľovi dňa 10.08.2015.\n20. Sťažovateľ v zdaňovacom období II. štvrťrok 2012 vykonával najmä stavebné práce a práce v lese.\nPráce v lese vykonával na základe dohody pre odberateľa J.. V. W., Č. M. XXXX, M., zemné práce\nvykonával na základe dohody pre odberateľa HSF System SK, s. r. o., Kysucká cesta 3, Žilina a stavebné\npráce pre odberateľa SV - Služby Važec, M. D., N. XXX, M., a to na základe objednávok od týchto\nodberateľov. Správca dane zistil, že sťažovateľ v roku 2012 nemal žiadnych zamestnancov a práce v\nlese a zemné práce na základe dohody mali dodávať žalobcovi v II. štvrťroku 2012 dodávatelia BSSTRONG, s. r. o., Štúrova 59/291, Svit a DREVOEKO s.r.o., Exnárova 59, Bratislava.\n21. Predmetom zisťovania oprávnenosti nároku sťažovateľa na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nsprávcom dane boli faktúry za II. štvrťrok 2012 predložené k daňovej kontrole od dodávateľa spoločnosť\nBS-STRONG, s. r. o. (faktúra č. 04/2012, 05/B/2012, 05/2012 a 06/2012) s predmetom fakturácie práce\nv lese, výkopové zemné práce podľa dohody na kanalizácii v obci Východná, zalesňovanie v máji pre\nOZ Liptovský Hrádok podľa dohody a vyžínanie pre UPS Mengusovce, zalesňovanie pre OZ Liptovský\nMikuláš, s uplatnenou daňou celkovo v sume 4 703,- EUR. Ďalej boli preverované dodávateľské faktúry\nod spoločnosti DREVOEKO s. r. o. (faktúra č. 08/2012, 09/2012) za prevedené zemné práce podľa\ndohody za obdobie jún 2012 - Intenzifikácia ČOV v Žiline, zemné práce na stavbe Intenzifikácia ČOV v\nŽiline za obdobie jún 2012, v celkovej uplatnenej dani v sume 2 347,- EUR.\n\n22. Správca dane nepriznal sťažovateľovi nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k spoločnosti BSSTRONG, s. r. o. z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie služieb, zemných prác a prác v lese a vo\nvzťahu k spoločnosti DREVOEKO s. r. o. z dôvodu, že spoločnosť nebola platiteľom DPH, čím bolo\nporušené ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n23. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok\nustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n24. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n25. Podľa § 2 písm. a/ daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup\nsúvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona\nalebo osobitných predpisov.\n26. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n27. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n28. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n29. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n30. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n31. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n\n32. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n33. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n34. Podľa§ 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n35. Podľa § 46 ods. 1 prvá veta daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení\nsprávcu dane o daňovej kontrole.\n36. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví\nprotokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa\nnevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou\nzistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo\nvykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s\nprotokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v\nprotokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15\npracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam\nuvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu\ndaňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno\nodpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa\nosobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov\nnezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt\nneumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného\nodpočtu podľa osobitného predpisu.\n37. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia\nprotokolu podľa odseku 8.\n38. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\n39. Podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí\nrozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať, alebo na ktorú si uplatnil\nnárok podľa osobitných predpisov.\n40. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n41. Podľa § 74 ods. 4 vety prvej daňového poriadku odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v\nodôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.\n42. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o DPH v účinnom znení predmetom dane je dodanie tovaru,\nposkytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby.\n\n43. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety a ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania\ntovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nDaňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n44. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n46. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\n47. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\n48. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní napadnutého rozsudku, rozhodnutia\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a po oboznámení sa s obsahom\npripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n49. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd sa s nimi stotožnil v celom\nrozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\n50. Kasačný súd poukazuje na to, že jeho úlohou ani úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo\nustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní ale jeho úlohou\nje najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným\nspôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy.\nPodľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS\n127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je\núlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať\nzákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy.\n51. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd zdôrazniť, že\nprávnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové\nprávne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky\nzisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekážku, ale\naj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá\nÚstavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekážku. Doterajšia\nustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod\nzakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste\nako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita\nveci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber\nprávneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\n\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n52. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n53. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane.\n54. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie\no všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri\ndokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n55. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014\nzo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na\nsvojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí\nzodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.\n56. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nkeďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich\nvyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má\nsprávca dane v priebehu konania k dispozícii.\n57. Vo vzťahu k namietanej právnej otázke dôkazného bremena kasačný súd uvádza, že daňový subjekt\nmá v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.\nFormálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie\n(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych\npredpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom\nkonaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných\npodkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených\ndaňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v\ntakom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov\nvyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednacej (uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53).\n58. Kasačný súd poukazuje na osobitné postavenie správcu dane, ktorý nie je protistranou daňového\nsubjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom\nvoľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva\ndaňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový\nsubjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1\ndaňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je\npovinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných\n\npredpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej\nkontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré\nje povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý\nfaktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi\ndodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva\niba nepreukázaným tvrdením.\n59. Odpočítanie dane pritom nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s\ndôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje\nna vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky,\nteda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje\nodpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak\nje nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti\núčtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom\no tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m. m. rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014).\n60. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý\npodporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však\npoužiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.\n61. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie\nzdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval\nzdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,\nnepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by\nobsahoval všetky formálne náležitosti.\n62. Kasačný súd poukazuje na zistené skutkové okolnosti veci uvedené v dôvodoch rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré vyplývajú z obsahu\nadministratívneho spisu a správnymi orgánmi vykonaného dokazovania. Podrobné skutkové zistenia\ntýkajúce sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov preukázali, že vzhľadom na právnu úpravu\nzákonných kritérií pre uplatnenie odpočtu DPH, muselo byť sťažovateľovi zrejmé, že pre preukázanie\nnároku na odpočet DPH z posudzovanej faktúry, bude potrebné, aby preukázal, že fakturované\nplnenie mu dodal subjekt uvedený na dodávateľskej faktúre alebo, aby preukázal, ktorý konkrétny\nzo subdodávateľov, fakturované plnenie vyrobil, vytvoril, poskytol a následne dodal žalobcovi. Tieto\nskutkové okolnosti, tak ako konštatoval žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, preukázané neboli, keď\nžalobca musel mať vedomosť o právnej úprave dane z pridanej hodnoty a nároku daňového subjektu\nna odpočet DPH, ktorého súčasťou zákonných podmienok je preukázanie dodania plnenia osobou\nuvedenou na faktúre.\n63. V danom prípade sťažovateľ pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti a zachovávaní dostatočnej\nopatrnosti pri uzatváraní obchodno-záväzkových vzťahov bol oprávnený si svojich zmluvných partnerov\n„preveriť“. Bolo v záujme sťažovateľa získať potrebné informácie od svojho dodávateľa, akým spôsobom\nmu bude poskytnuté plnenie (aj subdodávateľsky) a v závislosti od skutkových okolností si preveriť\naj z verejných registrov (obchodný register, register dlžníkov DPH a iné registre) skutočnosti tak,\naby v prípade kontroly daňových orgánov preukázal, že urobil všetky reálne opatrenia na zabránenie\njeho účasti v prípadnom podvodnom plnení alebo zneužití práva, ktorým je reťazec obchodných\nvzťahov, ktorého jediným cieľom je uplatnenie si odpočtu DPH vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Pokiaľ\nsťažovateľ v daňovom konaní v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy (tak ako to vyplýva z obsahu\nadministratívneho spisu) a nepreukázal ani skutkovým vymedzením, že vyvíjal reálne a účinné aktivity\nv uvedenom smere, sám spôsobil, že odpočet DPH z posudzovanej faktúry, ktorú uhradil, mu nebude\nposkytnutý.\n\n64. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak,\nako to je uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav\ndeklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade,\nže považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov,\navšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov,\nktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená,\npreukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na\ndaňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili,\nže predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.\n65. Správne orgány - príslušné daňové orgány, majú právo pri kontrole posúdiť a vyhodnocovať účinnosť\nkonkrétnych opatrení daňového subjektu, ktoré realizoval pri každej jednotlivej obchodnej transakcii,\nkeď predmetom podnikania je individuálny obchodno-záväzkový vzťah, ktorý znamená vždy individuálne\nposúdenie konkrétnych skutkových a právnych okolností, možných a účinných opatrení, ktoré mal, v\nkonkrétnej situácii, reálne možnosť vykonať daňový subjekt.\n66. Daňový subjekt musí byť v čase kontroly daňovými orgánmi spôsobilý preukázať, že vyvinul všetky\nreálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej skutkovej situácii vyvinúť, za účelom\npreverenia obchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode alebo zneužití, ktoré môže byť\nsúčasťou obchodného reťazca, nepodieľal.\n67. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský\nsúd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so\nvšetkými námietkami sťažovateľa.\n68. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by\nmohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n69. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n70. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP\nv spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov\nkasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom\nstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,\npreto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n71. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov\n3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}