Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/39/2019 z 1. 3. 2021 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2021, sp. zn. 10Sžfk/39/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:8018200080.1 Najvyšší súd | 10Sžfk/39/2019 | ECLI:SK:NSSR:2021:8018200080.1 | 2021-03-01 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 100 ods. 2 písm. a) SSP, § 452 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a374ef7c-90d7-4fd9-b80b-a58f761c0ed2 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200080.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Najvyšší súd 10Sžfk/39/2019 8018200080 01. 03. 2021 JUDr. Elena Berthotyová ECLI:SK:NSSR:2021:8018200080.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Podtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, Kežmarok, IČO: 31 651 682, zastúpenej advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102305385/2017 zo 6. novembra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/8/2018-90 z 27. novembra 2018, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o kasačnej sťažnosti p r e r u š u j e . odôvodnenie: 1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5S/8/2018-90 z 27. novembra 2018 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 102305385/2017 zo 6. novembra 2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 104524270/2016 z 21. decembra 2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobkyni rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 220 174,63 eura za zdaňovacie obdobie august 2012. 2. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, krajský súd okrem iného nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že zo strany daňových orgánov došlo k porušeniu zásady proporcionality pri celkovej dĺžke trvania daňovej kontroly, ktorá v sebe zahŕňala aj neprimeranú dobu jej prerušenia za účelom získania odpovedí v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Krajský súd zdôraznil, že lehota 3 mesiacov (upravená v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty) na poskytnutie informácií cudzozemským daňovým orgánom v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sa má chápať ako maximálna lehota, ktorá sa nemá prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu. Podľa krajského súdu správca dane nebol nečinný, keďže mu neboli doručené odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. 3. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP), že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhla, aby najvyšší súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti okrem iného spochybnila aj zákonnosť daňovej kontroly, namietajúc najmä účel a dĺžku jej prerušenia z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd príslušný na konanie o kasačnej sťažnosti (§ 11 písm. g) SSP) pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu zistil skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru o potrebe prerušenia konania o kasačnej sťažnosti. 5. Jednou zo zásadných otázok, ktoré sú v tomto konaní medzi účastníkmi sporné, je aj posudzovanie vplyvu dĺžky prerušenia konania z dôvodu podania žiadosti na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty na celkovú dĺžku daňovej kontroly. 6. V obdobnej právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Sžfk/34/2018 z 5. marca 2020 predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení: - Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty, ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly ? - Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu? - Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu? 7. Konanie je na Súdnom dvore Európskej únie vedené pod sp. zn. C-186/20 a toho času nie je ukončené. 8. Podľa § 452 ods. 1 SSP na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet. 10. Nakoľko má Najvyšší súd Slovenskej republiky vedomosť o prebiehajúcom prejudiciálnom konaní, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tejto veci, kasačné konanie podľa § 100 ods. 2 písm. a) v spojení s § 452 ods. 1 SSP prerušil. 11. Podľa § 100 ods. 3 SSP ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.