{"guid": "ca5d19c8-a789-4837-a612-b5081d5ad837:d806119c-06ae-41bd-ae3c-159f80e30037", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8017200727.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/28/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/28/2019 z 25. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžfk/28/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:8017200727.1", "identifikacne_cislo": "8017200727", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2021-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-106"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-106"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d806119c-06ae-41bd-ae3c-159f80e30037", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8017200727.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8017200727.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8017200727.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/28/2019\n8017200727\n25. 01. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2021:8017200727.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nEKOPRODUKT Brusnica s.r.o., so sídlom Brusnica č. 95, Brusnica, IČO: 36 479 896, zastúpeného\nJUDr. Marekom Bujdošom, advokátom so sídlom Hlinky č. 262/6, Stropkov, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 101816565/2017 z 22. augusta 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/48/2017-57 z 5. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/48/2017-57 z 5. decembra\n2018 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 3S/48/2017-57 z 5. decembra 2018\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu,\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101816565/2017 z 22. augusta\n2017. Krajský súd účastníkom podľa § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP nárok na náhradu trov konania\nnepriznal.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 101816565/2017 z 22. augusta 2017 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009\nZ.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový\nporiadok“) potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového\núradu Prešov č. 100506495/2017 z 21. marca 2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku\nurčil žalobcovi rozdiel v sume 25 584,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november\n2014, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 10 157,21 € a vyrubil daň v sume 15 426,79 €, keď\nžalobcovi neuznal uplatnené odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa AGRAKO, s.r.o.,\na to z faktúry č. 20141102 z 13. novembra 2014 za práce vykonané na stavbe turistická ubytovňa\nv sume 17 256,08 €, faktúry č. 20141103 z 13. novembra 2014 za práce vykonané na stavbe\nzriadenie bitúnku, spracovateľského a predajného miesta v Breznici v sume 18 020,89 €, faktúry č.\n20141104 za práce vykonané na stavbe „Rekonštrukcia objektov pre chov HD“, „Rekonštrukcia teľatníka,\nhospodársky dvor Breznica“ - SO 01 v sume 111 636,83 € a faktúry č. 20141105 z 30. novembra 2014\nza práce vykonané na stavbe „Zriadenie bitúnku, spracovateľského a predajného miesta na dvore v\nBreznici - zmena č. 1“ v sume 44 353,37 €. Podľa zistení správcu dane nehnuteľnosti, na ktorých sa\nvykonávali stavebné práce, v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej s AGRAKO, s.r.o. sú majetkom žalobcu.\nSpoločnosť AGRAKO, s.r.o. nemala vlastných zamestnancov a na vykonanie stavebných prác používala\nsubdodávateľov, pričom jedným z nich bol sám žalobca, ktorý časť stavebných prác na rekonštruovaných\nnehnuteľnostiach vykonal vlastnými zamestnancami a vlastnou činnosťou. Stavebné práce a použitý\nstavebný materiál žalobca fakturoval spoločnosti AGRAKO, s.r.o., ktorá tieto práce spolu s prácami od\n\niných subdodávateľov vyfakturovala späť žalobcovi. Správca dane vyslovil záver, že žalobcovi právo\nna odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len\n„zákon o DPH“) nevzniklo, pretože spoločnosti AGRAKO, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v rozsahu\nuvedenom na faktúre podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, nakoľko nedošlo k naplneniu predmetu dane\n- k dodaniu ako takému a preto fakturácia za práce vykonané žalobcom na vlastných nehnuteľnostiach\na vlastnými zamestnancami pre spoločnosť AGRAKO, s.r.o. je bez ekonomickej opodstatnenosti (§ 3\nods. 6 Daňového poriadku). Žalobcovi podľa správcu dane vznikla daňová povinnosť v zmysle § 69 ods.\n5 zákona o DPH z dôvodu uvedenia dane na faktúre.\n3. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku stotožnil so závermi žalovaného, že uplatnením práva na\nodpočítanie dane z faktúr za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2014, vystavených spoločnosťou\nAGRAKO, s.r.o. žalobca porušil § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH,\npretože spoločnosti AGRAKO, s.r.o. ako dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v rozsahu uvedenom\nv predmetných faktúrach. Konštatoval, že išlo o faktúry vystavené bez ekonomického opodstatnenia,\nkeďže bolo v daňovom konaní preukázané, že žalobca obstaraný materiál svojimi zamestnancami\nzabudoval do stavieb - rekonštruovaných nehnuteľností vo svojom vlastníctve a na nich vykonal časť\nstavebných prác. Zo strany žalobcu nedošlo k poskytnutiu služieb, resp. k dodaniu tovaru inému subjektu\nako samému sebe, a preto mu tovar a služby neboli dodané spoločnosťou AGRAKO, s.r.o. tak, ako to\nžalobca deklaroval predloženými faktúrami.\n4. Krajský súd sa tiež stotožnil s názorom žalovaného, že aj keď v zmysle § 538 Obchodného zákonníka\nzhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič\niné, nebol žalobca oprávnený, aby ako objednávateľ vykonal práce na vlastnej nehnuteľnosti v prospech\nseba, pričom toto plnenie nakoniec fakturoval spoločnosti AGRAKO, s.r.o. ako zhotoviteľovi tohto diela.\nTýmto postupom došlo k splynutiu objednávateľa a zhotoviteľa, čo malo za následok minimálne rozpor s\núčelom zmluvy o dielo. Keďže žalobca ako investor a objednávateľ rekonštruoval vlastnú nehnuteľnosť\nvlastnými zamestnancami, teda časť diela vytvoril ako objednávateľ vlastnou činnosťou, nemal dôvod\nfakturovať tieto práce zhotoviteľovi diela spoločnosti AGRAKO, s.r.o.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť žalobca ako\nsťažovateľ z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP. Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a\nvrátiť mu vec na ďalšie konanie, prípadne rozsudok zmeniť tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného a\nvec sa mu vráti na ďalšie konanie.\n6. Sťažovateľ spochybnil právne závery krajského súdu, podľa ktorých mal uplatnením práva na\nodpočítanie dane z faktúr za zdaňovacie obdobie november 2014 od spoločnosti AGRAKO, s.r.o. porušiť\n§ 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Tvrdil, že generálny zhotoviteľ diela\nspoločnosť AGRAKO, s.r.o. prevzatím stanoviska prevzal aj plnú zodpovednosť za činnosť na stavbe\na to tak za škody, ktoré môžu vzniknúť na stavbe, ako aj za škody, ktoré by mohli vzniknúť osobám,\nktoré tam vykonávali prácu, pričom táto zodpovednosť trvala až do ukončenia diela. Odovzdaním diela\ngenerálnym zhotoviteľom a jeho prevzatím objednávateľom prešla táto zodpovednosť za škody ako\naj vlastníctvo k vykonanému dielu na objednávateľa. Sťažovateľ ako objednávateľ nemohol pre seba\nvykonávať žiadne stavebné práce na svojej stavbe, keďže žiadnu stavbu objednávateľ nerealizoval. Tú\nrealizovala spoločnosť AGRAKO, s.r.o. ako generálny zhotoviteľ.\n7. Sťažovateľ tiež zopakoval svoje tvrdenia uvedené v správnej žalobe, že spoločnosť AGRAKO, s.r.o.\nbola oprávnená si v rámci subdodávok zabezpečovať vykonávanie diela ďalšími subjektmi, prípadne aj\nsťažovateľom. K splynutiu práv tak podľa neho nemohlo dôjsť, ako to tvrdil krajský súd.\n8. Podľa názoru sťažovateľa nesprávnym právnym posúdením veci je tvrdenie krajského súdu a\nžalovaného, že na jednej strane k naplneniu predmetu dane nedošlo, pretože išlo len o vystavenie faktúr\nbez ekonomického plnenia a opodstatnenia, no na druhej strane vystavením faktúry vznikla daňová\npovinnosť. Podľa sťažovateľa ide o účelový výklad zákona o DPH, ktorým by vznikla nezhoda v prospech\nštátu, keď daňový subjekt na jednej strane daň zaplatí, no na druhej strane sa mu neumožní odpočet\ntejto dane z dôvodu, že obchodný vzťah neexistoval.\n9. Sťažovateľ poukázal na iné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vydané v konaní vedenom pod\nsp. zn. 5S/9/2017, v ktorom súd rozhodol v prospech spoločnosti AGRAKO, s.r.o. ako žalobcu, a tiež\n\nna rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, podľa ktorého Smernicu Rady č. 2006/12/\nES je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na\nvstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva, predstavujú zneužitie. Sťažovateľ tvrdil, že v\nprávnom vzťahu medzi ním a zhotoviteľom nedošlo k žiadnemu zneužívaniu daňových predpisov ani ku\nkráteniu dane, nejednalo sa ani o plnenie, ktoré by bolo súčasťou podvodu na DPH. Preto rozhodnutie\nžalovaného predstavuje podľa sťažovateľa neprimeraný zásah do jeho práv, ktoré je v rozpore so\nzásadou proporcionality a neutrality DPH. Pokiaľ sa krajský súd stotožnil s rozhodnutím žalovaného,\nnesprávne posúdil § 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 8, § 9 a § 19 ods. 2 tohto zákona a vo veci\ndodania tovaru a služieb medzi žalobcom a spoločnosťou AGRAKO, s.r.o. ich nesprávne interpretoval.\n10. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd procesne pochybil, keď sťažovateľovi neboli doručené\nvyjadrenia žalovaného k žalobe z 31. januára 2018 a z 22. marca 2018. Z uvedeného dôvodu bol\nsťažovateľ na svojich procesných právach znevýhodnený a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa\nstotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom a námietky uvedené v kasačnej sťažnosti označil\nza neopodstatnené.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP) a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému\nsúdu na ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§\n137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n13. Sťažovateľ ako dôvod kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu okrem\niného uviedol, že mu krajský súd pred rozhodnutím vo veci nedoručil vyjadrenie žalovaného k žalobe,\nz ktorého dôvodu bol na svojich procesných právach znevýhodnený a tým došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n14. Podľa § 105 ods. 1 SSP ak správny súd nariadi pojednávanie, pripraví ho tak, aby bolo možné\nrozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní.\n15. Podľa § 105 ods. 2 písm. a/ SSP na účel podľa odseku 1 predseda senátu doručí žalobu s\nprílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/\nSK/ZZ/2015/162/20190101> a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne\nvyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr\nvo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.\n16. Podľa § 106 ods. 1 SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci\nbez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov\nk žalobe. Žalobca sa k nim môže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom.\n17. Podľa § 106 ods. 2 SSP k vyjadreniu žalobcu sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej\nsprávnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí.\n18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nspočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa\nnamieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na\nsúdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Táto povinnosť\nvšeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom\nna povinnosť Slovenskej republiky rešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných\nzmlúv o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. III. ÚS 79/02) zahŕňa zároveň\npožiadavku rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich napr. z čl.\n\n47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 dohovoru v súlade s judikatúrou ESĽP. Ústavný súd vo vzťahu k\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy už uviedol, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy\nústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva\nna súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 71/97). Z\nuvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m.m. II. ÚS 71/97,\nIV. ÚS 195/07). Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je teda - okrem práva domáhať sa\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) - aj právo na určitú kvalitu súdneho\nkonania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania\na „rovnosti zbraní“. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci\núčastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva, predložiť argumenty a reagovať\nna „protiargumenty“ protistrany. Ústavný súd k tomu uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu musí\npredchádzať postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných\nustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách (v\nkontexte danej veci v súlade s dohovorom), najmä garanciám obsiahnutým v práve na prístup k súdu, v\nprincípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nzo 7. júna 2016, sp.zn. III. ÚS 32/2015).\n19. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci svojej judikatúry požaduje, aby každej\nprocesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť a príslušnú argumentáciu za\npodmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (napr.\nrozhodnutie zo 6. februára 2001 vo veci Beer v. Rakúska republika). Právo na kontradiktórne konanie\nznamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby\nich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené\ns cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť sa k nim (napr. rozsudok zo 4. júna 2002 vo veci O. v.\nSlovenská republika).\n20. Z rozsudku ESĽP v prípade S. v. Slovenská republika z 13. januára 2015 okrem iného vyplýva, že\npokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nemožnosti sťažovateľky vyjadriť sa k vyjadreniu odporcu v rámci\nodvolacieho konania, ESĽP bol toho názoru, že aj keď predmetné vyjadrenie odporcu neobsahovalo\nžiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa sťažovateľka už nebola vyjadrila v\npredchádzajúcom priebehu konania, a podľa vlády nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo\nformulované ako právna a skutková argumentácia a sťažovateľke mala byť daná možnosť oboznámiť\nsa s ním. Keďže tomu tak nebolo, došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé konanie,\nzaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru. V bode 45 tohto rozsudku ESĽP konštatuje, že strany konania\nmusia mať príležitosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a stanoviskami, pričom majú právo sa k nim\nvyjadriť, a to bez ohľadu na to, či ide o prvostupňové alebo odvolacie konanie, a bez ohľadu na to, či\nsa odvolacom konaní objavia nové skutočnosti.\n21. Na základe uvedeného je potrebné právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení\nostatných účastníkov aj v správnom súdnom konaní považovať za súčasť práva na spravodlivý proces\na za naplnenie princípu rovnosti zbraní; na druhej strane správnemu súdu potom doručenie vyjadrení\nslúži ako ucelený podklad pre jeho rozhodnutie vo veci.\n22. Komunikácia správneho súdu s účastníkmi konania po podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy je upravená v § 105 a § 106 SSP. V zmysle § 105 ods. 1 SSP, ak správny\nsúd nariadi pojednávanie, pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom\npojednávaní. Na uvedený účel predseda senátu podľa § 105 ods. 2 písm. a/ SSP doručí žalobu s\nprílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/\nSK/ZZ/2015/162/20190101> a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne\nvyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej. Podľa § 106\nods. 1 SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia\npojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe,\npričom žalobca sa k nim môže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. K vyjadreniu žalobcu sa v\nzmysle § 106 ods. 2 SSP môžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. Na ďalšie\nvyjadrenia správny súd nemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí.\n23. Z uvedeného vyplýva, že ak sa žalovaný vyjadrí k žalobe, prikročí správny súd k bezodkladnému\ndoručeniu vyjadrenia žalovaného žalobcovi s tým, aby sa žalobcovi umožnilo vyjadriť sa k vyjadreniu\n\nžalovaného. Reagovať na vyjadrenie žalovaného replikou je procesným právom, nie povinnosťou\nžalobcu. Vo výzve na tzv. repliku zároveň správny súd žalobcovi na zaslanie repliky určí lehotu.\nPodstatné v tomto prípade je umožniť žalobcovi reagovať na všetky relevantné skutkové a právne\ntvrdenia žalovaného, aby bol dodržaný princíp rovnosti zbraní. To, či žalobca toto svoje procesné\noprávnenie využije, je vecou jeho rozhodnutia.\n24. Preskúmaním obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že krajský súd pred rozhodnutím vo veci\nnedoručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného z 22. marca 2018 k podanej žalobe. Ani zo zápisnice o\npojednávaní krajského súdu z 5. decembra 2018 nevyplýva, že by krajský súd toto vyjadrenie žalobcovi\ndoručil na pojednávaní resp. že by ho s jeho obsahom inak oboznámil a dal mu možnosť k tomuto sa\nvyjadriť, keď je v zápisnici len konštatované, že žalovaný sa vyjadril 31. januára 2018 k odkladnému\núčinku žaloby, ako aj k žalobe samotnej a to vyjadrením z 22. marca 2018.\n25. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať\nza súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi\nkonania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom\nkontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 209/2014 <. z 28. augusta 2014).\n26. Kasačný súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia ESĽP, napr. vo veci Ringier Axel Springer proti\nSlovenskej republike zo 4. októbra 2011 a M. a ďalší proti Slovenskej republike z 27. apríla 2010, podľa\nktorých požiadavka, že účastníci v súdnom konaní musia mať možnosť dozvedieť sa a reagovať na\nvšetky predložené dôkazy a vyjadrenia, sa v ich prípade uplatňuje na odvolacie konanie, ako aj na\nkonanie na prvom stupni bez ohľadu na skutočnosť, že odvolanie nemusí obsahovať nové tvrdenia.\n27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol podľa názoru kasačného súdu postupom krajského\nsúdu v prejednávanej veci nepochybne porušený jeden z princípov spravodlivého procesu, a to\nkontradiktórnosť konania, keď žalobcovi nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom vyjadrenia\nžalovaného k žalobe a zaujať k nemu stanovisko, čím bol daný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm.\nf/ SSP.\n28. S ohľadom na uvedené závery sa kasačný súd vecnou stránkou predmetu konania nezaoberal, keď\nvecné posúdenie by bolo v tomto štádiu konania predčasné.\n29. Na základe uvedených dôvodov kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n3S/48/2017-57 z 5. decembra 2018 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie.\n30. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude dodržať postup podľa § 106 SSP, vo veci opätovne\nrozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne náležite a presvedčivo odôvodniť tak, aby bolo v súlade s\nústavným právom účastníka konania na spravodlivé súdne konanie.\n31. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania\nrozhodne krajský súd.\n32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4\nSSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/48/2017", "guid": "b4bd5c85-7b29-48bb-98f3-ec26cdea225a:bfb66417-c7ba-4e4f-9180-a2fa8cbb485a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4541b3dc-2344-45ce-9fe0-b7b588618e26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2015 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 103, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}