{"guid": "92633016-6327-42fa-94c0-784472e9ee37:001aeb34-0214-49e6-8987-066b3340e7d6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8017200291.1", "spisova_znacka": "6Asan/4/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/4/2021 z 16. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júna 2021, sp. zn. 6Asan/4/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:8017200291.1", "identifikacne_cislo": "8017200291", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "datum_vydania": "2021-06-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/001aeb34-0214-49e6-8987-066b3340e7d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8017200291.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8017200291.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8017200291.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Asan/4/2021\n8017200291\n16. 06. 2021\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2021:8017200291.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu: L..\nH. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpený: JUDr. Svätoslav Vaško,\nadvokát, so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: 1/ Slovenská republika v zastúpení\nMinisterstvom obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, 2/ Generálny\nštáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, 3/ Náčelník\nGenerálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky\nč. KaGŠ-147/3-185/2016-PravO zo dňa 12.01.2017, o kasačnej sťažnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/32/2018-171 zo dňa 24. apríla 2019 v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom č. k. 31S/32/2018-221 zo dňa 29. júla 2020 a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti dopĺňaciemu\nrozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/32/2018-221 zo dňa 29. júla 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú\nsúčasť rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/32/2018-171 zo dňa 24. apríla 2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/32/2018-171 zo dňa 24. apríla 2019 v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom č. k. 31S/32/2018-221 zo dňa 29. júla 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie\nkonanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „správny súd“, aj „krajský súd“) rozsudkom č. k. 31S/32/2018-171 zo\ndňa 24. apríla 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) v konaní proti žalovanému označenému v záhlaví\ntohto rozsudku - Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832\n47 Bratislava, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených\nsíl Slovenskej republiky č. KaGŠ-147/3-185/2016-PravO zo dňa 12.01.2017 (ďalej aj „rozhodnutie\nžalovaného“), ktorý zamietol odvolanie profesionálneho vojaka kpt. v zálohe - žalobcu, doručené\nriaditeľovi personálneho úradu dňa 11.10.2016, a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa personálneho\núradu č. 64477 zo dňa 14.09.2016 (ďalej aj „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), zrušil\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal proti žalovanému\nnárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\n2. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 31S/32/2018-221 zo dňa 29.07.2020 (ďalej aj „dopĺňací rozsudok“) krajský\nsúd doplnil záhlavie napadnutého rozsudku o uvedenie ďalších žalovaných nasledovne:\n„1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava\n3/ Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava.“\n\n3. Dopĺňacím rozsudkom krajský súd zároveň doplnil výrok napadnutého rozsudku nasledovne: „Súd\nkonanie voči žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 3/ zastavuje.“\n4. V záhlaví dopĺňacieho rozsudku označil ako žalovaného v rade 2/ Generálny štáb Ozbrojených síl\nSlovenskej republiky.\n5. V napadnutom rozsudku správny súd poukázal na ust. § 177 ods. 1, § 178 ods. 1 SSP, § 134 ods.\n2 písm. c/, § 83 ods. 1 písm. c/ a § 93 ods. 1 písm. b/, § 94 ods. 1 písm. e/ zákona č. 281/2015 Z. z. o\nštátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č.\n281/2015 Z. z.“) a konštatoval, že personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl\nSR č. 6477 zo dňa 14.09.2016 bol žalobca podľa § 83 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 134 ods. 2 písm.\nc/ zákona č. 281/2015 Z. z. prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej\nslužbe z dôvodu, že porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že požil alkoholické nápoje\nv služobnom čase, a ktorého služobný pomer sa skončil dňom doručenia rozhodnutia 26.09.2016. V\nodôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že dňa 10.06.2016 v objekte Vojenského útvaru 1090\nTopoľčany príslušníkmi Policajného zboru SR a vojenskej polície bol podrobený vykonaniu dychovej\nskúšky na prítomnosť alkoholu v dychu, kde v čase o 14:08 hod. mu bola nameraná hodnota 0,25 mg/l\n(0,52 ‰) alkoholu v dychu, pri opakovaných skúškach mu bola v čase o 14:29 hod. nameraná hodnota\n0,24 mg/l (0,50 ‰) alkoholu v dychu a v čase o 14:50 hod. hodnota 0,19 mg/l (0,40 ‰) alkoholu v dychu.\nDychové skúšky boli vykonané certifikovaným prístrojom AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo: A409029,\npričom menovaný ich výsledky potvrdil svojim podpisom. Z odborného vyjadrenia č. 18/2016 zo dňa 7.\njúla 2016, ktorá spracovala znalkyňa MVDr. Lýdia Slosarčíková, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie\ntoxikológia jednoznačne vyplýva, že pozitívne výsledky merania dychových skúšok u menovaného boli\nspôsobené užitím alkoholu. Na základe vyššie uvedených skutočností vypracoval veliteľ dňa 02.08.2016\nnávrh na prepustenie menovaného zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe\npodľa § 83 ods. 1 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z., pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho\nvojaka podľa § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z., ktorou veliteľ navrhuje menovaného\nprepustiť podľa § 83 ods. 1 písm. c/ s použitím § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z..\nMenovaný bol s návrhom na prepustenie a jeho prílohami oboznámený dňa 02.08.2016, pričom ho\nodmietol podpísať. Na základe uvedeného bol menovaný dňa 26.08.2016 oboznámený s návrhom na\nprepustenie a jeho prílohami, čo potvrdil svojim podpisom.\n6. Správny orgán v závere prvostupňového rozhodnutia uviedol, že riaditeľ personálneho úradu\npreskúmal návrh na prepustenie menovaného zo služobného pomeru profesionálneho vojaka spolu\ns jeho prílohami v celom rozsahu, zhodnotil predložené materiály, a to tak jednotlivo ako aj vo\nvzájomných súvislostiach. Z objektivizovaného skutkového stavu a spojitosti s citovanými ustanoveniami\nvšeobecných záväzných predpisov bolo podľa správneho orgánu preukázané listinnými dôkazmi, že\nmenovaný dňa 10.06.2016 požil alkoholické nápoje v služobnom čase, čím svojím konaním naplnil\nskutkovú podstatu obligatórneho dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru uvedeného v § 83\nods. 1 písm. c/ v spojení s § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z. Proti personálnemu\nrozkazu podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.\nKaGŠ-147/3-185/2016-PravO zo dňa 12.01.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu\npodľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia okrem iného odvolací orgán uviedol, že tvrdenie odvolateľa o nevedomosti úmyselného\nani nedbanlivostného požitia alkoholických nápojov, pričom odvolateľ mal za to, že požil liečivá, ktoré\nneovplyvňovali výkon jeho služby, považoval za zľahčujúce a účelové. Dikcia ustanovenia § 83 ods. 1\npísm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z. v spojení s ustanovením § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z.\nje obligatórneho charakteru a riaditeľ personálneho úradu nemal po splnení hmotnoprávnej podmienky\nprepustenia zo služobného pomeru, ktorou je požitie alkoholických nápojov v služobnom čase, možnosť\nponechať odvolateľa v služobnom pomere. Zákon mu ukladal povinnosť odvolateľa zo služobného\npomeru prepustiť v lehotách v zmysle ustanovenia § 94 ods. 1 písm. e/ zákona č. 281/2015 Z. z.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, bol podľa názoru žalovaného napadnutý personálny rozkaz vydaný\na doručený v zákonom stanovených lehotách.\n7. Žalobca v žalobe namietal, že lehota podľa § 93 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z. z. zanikla\nz dôvodu, že k porušeniu základnej povinnosti profesionálneho vojaka došlo požitím alkoholického\nnápoja v služobnom čase dňa 10.06.2016. Návrh na prepustenie profesionálneho vojaka - žalobcu bol\n\nspracovaný dňa 02.08.2016. K tejto námietke správny súd uviedol, že predložený administratívny spis\nobsahuje výsledky dychových skúšok AlcoQuantom 6020 plus vykonaných dňa 10.06.2016 u kpt. L.. H.\nB., príslušníka VÚ 1090 Topoľčany. Dňa 10.06.2016 o 14:08:34 hod. nameraná hodnota 0,25 mg/l, o\n14:29:34 hod. nameraná hodnota 0,24 mg/l a o 14:50:17 hod. nameraná hodnota 0,19 mg/l. Prítomnosť\nalkoholu v krvi dňa 10.06.2016 bola vykonaná za prítomnosti zástupcu náčelníka štábu A.. L.. A. N.. Z\nvykonaných dychových meraní je podľa správneho súdu nesporné, že žalobca v služobnom čase požil\nalkoholický nápoj.\n8. Návrh na prepustenie bol spracovaný a predložený dňa 05.08.2016 Personálnemu úradu Ozbrojených\nsíl Slovenskej republiky. Prvostupňový správny orgán pochybil, keď si neúplne zistil skutkový stav, a to,\nže návrh na prepustenie nebol spracovaný v lehote uvedenej v § 93 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z.\nz., t. j. nebola dodržaná subjektívna lehota 30 dní od zistenia dôvodu na prepustenie. Lehota na podanie\nnávrhu uplynula už dňa 10.07.2016 a návrh bol spracovaný až dňa 05.08.2016. Správny súd konštatoval,\nže prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď začal konanie o prepustení žalobcu\npo uplynutí stanovenej lehoty a z uvedeného dôvodu vydal nezákonné rozhodnutie.\n9. Správny súd nosnú žalobnú námietku vyhodnotil ako dôvodnú, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil\npodľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. Ďalšie námietky žalobcu uplatnené v žalobe nemali vplyv na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia, a preto ich súd neposudzoval. O trovách konania krajský súd rozhodol s\npoukazom na § 167 ods. 1 SSP.\n10. Následne správny súd dopĺňacím rozsudkom rozhodol vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ a\nžalovanému v rade 2/ (už vo vzťahu ku všetkým žalovaným) tak, ako ich žalobca označil v správnej\nžalobe, v ktorej označil žalobcu v rade 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom obrany\nSlovenskej republiky, žalovaného v rade 2/ Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky,\nžalovaného 3/ Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný 1/,\nžalovaný 2/, žalovaný 3/“).\n11. V dôvodoch dopĺňacieho rozsudku poukázal na § 180 ods. 1, § 97 ods. 1 a § 99 písm. b/ SSP\na konštatoval, že v zmysle ustálenej judikatúry nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu\nnebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo\nsamotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení\nrozhodnutia súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.08.2010, sp. zn. 2Sži/2/2010).\nPokiaľ je za žalovaného označený nesprávny subjekt, ak z obsahu spisu vyplýva, ktorý orgán je\nžalovaným, súd ho správne označí v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Pravdepodobne z dôvodu\nprávnej istoty žalobca označil ako žalovaného tri subjekty. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva spôsob\ntvorby záhlavia súdneho rozhodnutia, a to tak, že v prípade rozhodovania jednej osoby ako odvolacieho\norgánu sa uvádza v záhlaví ako žalovaný názov správneho orgánu, napr. Ministerstvo vnútra SR,\nSociálna poisťovňa, ústredie a až v označení konania osoba, ktorá rozhodla o odvolaní alebo rozklade,\nnapr. rozhodnutie generálneho riaditeľa, ministra atď. Vzhľadom na to, že prvostupňový správny\norgán - Personálny úrad Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Liptovský Mikuláš má sídlo na území\nŽilinského kraja, vo viacerých konaniach vedených na tunajšom súde figuruje ako žalovaný Generálny\nštáb Ozbrojených síl SR s tým, že sa preskúmava rozhodnutie náčelníka a právne služby vykonáva\nMinisterstvo obrany SR, sekcia legislatívy a práva, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava. Ako príklad uviedol\nkrajský súd vec vedenú na tamojšom súde pod sp. zn. 21S/116/2015, na najvyššom súde pod sp. zn.\n10Sžo/15/2016.\n12. Krajský súd uviedol, že pri označení žalovaného postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou a s\nustálenou súdnou praxou a zároveň konal so správne určeným žalovaným správny orgánom. Poukázal\nna skutočnosť, že k určeniu žalovaného sa vyjadril aj samotný Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nuznesení sp. zn. 6Nds/7/2017 zo dňa 13.12.2017, bod 14: „predmetom preskúmania je rozhodnutie\nnáčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. k. KaGŠ-147/3-185/2016-PravO\nz 12. januára 2017“. Vzhľadom na to, že žalobca označil nesprávne ako žalovaných aj ďalšie dva\nsubjekty, a to žalovaného v rade 1/ a v rade 3/, súd konanie voči týmto nesprávne identifikovaným\nsubjektom zastavil, keďže neboli pasívne procesne legitimovaní v zmysle § 180 ods. 1 SSP. Jedná sa o\nneodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, a preto súd konanie voči žalovaným v rade 1/\na v rade 3/ zastavil. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je vždy len rozhodnutie konkrétneho\nžalovaného, nie je možné, aby jedno rozhodnutie vydali viaceré orgány.\n\nII.\nKasačná sťažnosť\n13. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej v zmysle\ndoplňujúceho rozsudku označený ako „žalovaný v rade 2/“, alebo „sťažovateľ 1/“), písomným podaním\nzo dňa 13.06.2019 z dôvodov § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, keď mal za to, že súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n14. V kasačnej sťažnosti poukázal na to, že žalovaný vo vyjadrení z 21.08.2018 vzniesol námietku\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. a 2. rade, ktorú odôvodnil s poukazom na § 4\npísm. d/ SSP, § 6 ods. 1 SSP, § 32 ods. 1 a 2 SSP, § 35 ods. 1 a 2 SSP, § 180 ods. 1 prvá veta SSP a §\n96 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z. s tým, že v predmetnej právnej veci orgánom verejnej správy, ktorý\nrozhodoval o riadnom opravnom prostriedku, bol náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, a\nteda bol odvolacím orgánom, ktorému osobitný predpis, a to zákon č. 281/2015 Z. z. zveril rozhodovanie\no právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby, t. j. žalobcu, v oblasti verejnej\nsprávy.\n15. Žalovaný poukázal na list č. PÚ-117-64/2016-OddSŠS z 10.11.2016, prostredníctvom ktorého\nbol žalobca informovaný, že „(...) Vášmu odvolaniu som v rámci autoremedúry nevyhovel a Vaše\nodvolanie som podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku predložil odvolaciemu orgánu, ktorým je náčelník\nGenerálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky,“ ďalej na podanie označené ako „Zaslanie\npodkladov k vyjadreniu“ č. KaGŠ-147/3-185/2016-PravO z 30. novembra 2016, z ktorého vyplýva, že\n„oznamujem Vám, že dňa 14.11.2016 mi bolo ako druhostupňovému správnemu orgánu príslušnému\nrozhodnúť vo veci, doručené spolu so spisovým materiálom Vaše odvolanie. (...) Vyššie uvedeným\ndňom som ako správny orgán uvedený v § 96 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z. začal odvolacie konanie\n(...)“, pričom toto podanie podpísal náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, ako aj na podanie\noznačené ako „Žiadosť o predloženie listín potrebných na vykonanie dôkazov“ č. KaGŠ-147/3-185/2016PravO z 21. decembra 2016, kde je uvedené nasledovné: „Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl\nSlovenskej republiky ako vecne príslušný správny orgán podľa § 96 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z. (...).“\nV neposlednom rade žalovaný poukazuje na samotné žalobou z 22. marca 2017 napadnuté rozhodnutie\nnáčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR č. KaGŠ-147/3-185/2016-PravO z 12. januára 2017, v\nktorého úvodnej stati je uvedené nasledovné“ „Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej\nrepubliky ako vecne príslušný správny orgán (...)“.\n16. Sťažovateľ 1/ dôvodil, že je práve povinnosťou žalobcu správne označiť žalovaný orgán verejnej\nsprávy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. Zastáva názor, že náčelník Generálneho\nštábu Ozbrojených síl SR je tým orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie č. KaGŠ-147/3-185/2016-PravO\nz 12. januára 2017 o riadnom prostriedku vydal, a preto jedine on môže vystupovať ako žalovaný\nv predmetnej právnej veci, nakoľko mu priamo zákon č. 281/2015 Z. z. zo 14. septembra 2016.\nLen náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR disponuje procesnou subjektivitou a procesnou\nspôsobilosťou zákonom mu v tejto veci danou.\n17. Nakoľko žalobcom označený žalovaný v 1. rade - „Slovenská republika zastúpená Ministerstvom\nobrany“, ako aj žalovaný v 2. rade - „Generálny štáb Ozbrojených síl SR“, nie sú v zmysle § 180 ods.\n1 prvá veta SSP orgánmi verejnej správy, ktoré rozhodovali o riadnom opravnom prostriedku, pričom\ntaktiež nemajú postavenie odvolacieho orgánu podľa § 96 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z., sťažovateľ\n1/ namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade, ako aj žalovaného v 2. rade, a\ntvrdil, že nemôžu vystupovať ako účastníci tohto konania na strane žalovaných. V kontexte uvádzaných\nsúvislostí žalovaný z týchto dôvodov žiadal žalobu z 22.03.2018 voči žalovanému v 1. rade a žalovanému\nv 2. rade zamietnuť.\n18. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že počas celého konania sa konajúci súd s námietkou\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade žiadnym\nspôsobom nevysporiadal, a to ani v rozsudku z 24.04.2019. V predmetnom rozsudku je ako žalovaný\nsubjekt označený už len Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, teda v zmysle žaloby z\n22.03.2017 žalovaný v 2. rade, čo podľa názoru žalovaného nie je správne.\n\n19. Sťažovateľ ďalej namietal, že Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 31S/32/2018 na strane 5 a\n6 uviedol, že „žalobca v žalobe namietal, že lehota podľa § 93 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015\nZ. z. zanikla z dôvodu, že k porušeniu základnej povinnosti profesionálneho vojaka došlo požitím\nalkoholického nápoje v služobnom čase dňa 10.06.2016. Návrh na prepustenie profesionálneho vojaka\n- žalobcu bol spracovaný dňa 02.08.2016. K tejto námietke súd udal, že predložený administratívny spis\nobsahuje výsledky dychových skúšok AlcoQuantom 6020 plus vykonaných dňa 10.06.2016 u G.. L.. H.\nB., príslušníka VÚ 1090 Topoľčany. Dňa 10.06.2016 o 14:08:34 hod. nameraná hodnota 0,25 mg/l, o\n14:29:34 hod. nameraná hodnota 0,24 mg/l a o 14:50:17 hod. nameraná hodnota 0,19 mg/l. Prítomnosť\nalkoholu v krvi bola vykonaná za prítomnosti zástupcu náčelníka štábu A.. L.. A. N. dňa 10.06.2016. Z\nvykonaných dychových meraní je nesporné, že žalobca v služobnom čase požil alkoholický nápoj.\n20. Návrh na prepustenie bol spracovaný a predložený personálnemu úradu Ozbrojených síl Slovenskej\nrepubliky dňa 05.08.2016. Prvostupňový správny orgán pochybil, keď si neúplne zistil skutkový stav,\na to, že návrh na prepustenie nebol spracovaný v lehote uvedenej v § 93 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n281/2015 Z. z., t. j. nebola dodržaná subjektívna lehota 30 dní od zistenia dôvodu na prepustenie. Lehota\nna podanie návrhu uplynula už dňa 10.07.2016 a návrh bol spracovaný až dňa 05.082016. Správny\nsúd konštatoval, že prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď začal konanie o\nprepustení žalobcu po uplynutí stanovenej lehoty a z uvedeného dôvodu vydal nezákonné rozhodnutie.\n21. Sťažovateľ ďalej poukázal na § 93 ods. 1 písm. b/, § 83 ods. 1 písm. c/ a § 134 ods. 2 písm. c/\nzákona č. 281/2015 Z. z. a konštatoval, že vo vyjadrení z 21.08.2018 žalovaný reagoval na námietku\nžalobcu formulovanú v žalobe z 22. marca 2017 („lehota podľa § 93 ods. 1 písm. b/ ZoŠSPV vrátane\n§ 93 ods. 1 písm. e/ ZoŠSPV zanikla /prepadla/). Žalobca to odôvodňuje tým, že návrh na prepustenie\nnebol veliteľom spracovaný do 30 dní, pretože k zisteniu dôvodu (požiť alkoholické nápoje v služobnom\nčase) došlo už dňa 10.06.2016 a zároveň po tomto zistení jeho nadriadený prijal opatrenia voči\nžalobcovi (zrušenie celodennej zmeny so zbraňou ako dozorného 1. mechanizovanej brigády). Tento\nneskoro spracovaný návrh na prepustenie (02.08.2016) mal za následok, že prvostupňový orgán\nneskoro začal konanie o prepustení, a teda zanikla lehota pre rozhodnutie prvostupňového orgánu o\nprepustení žalobcu ako profesionálneho vojaka. Keďže k zisteniu dôvodu došlo 10.06.2016, návrh na\nprepustenie mal byť veliteľom spracovaný najneskôr 10.07.2016 a rozhodnuté o prepustení žalobcu\nmalo byť najneskôr 10.09.2016. Keďže prvostupňový orgán rozhodol až 14.09.2016, dvojmesačná\nlehota na rozhodnutie zanikla. Tým došlo k nezákonnému vydaniu rozhodnutia nielen žalovaného, ale\naj prvostupňového orgánu“) svojím tvrdením, že „veliteľ sa dozvedel o naplnení dôvodu na prepustenie\nžalobcu zo služobného pomeru až dňa 28. júla 2016, kedy mu bol doručený registratúrny záznam\nVojenskej polície Informácia o zistení disciplinárneho previnenia - G.. L.. H. B. reg. Č. VPBA-3-2-/2016OddTO z 27.07.2016 spolu s prílohou, a to odborným vyjadrením č. 18/2016. Z vyššie uvedeného\nregistratúrneho záznamu opisujúceho udalosti zo dňa 10. júna 2016 je zrejmé, že veliteľ nebol prítomný\npri meraní alkoholu v dychu, ani o tejto skutočnosti nebol upovedomený skôr, ako mu bol doručený\ntento registratúrny záznam. Návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru veliteľ\nspracoval dňa 2. augusta 2016, teda v lehote 30 dní, odkedy zistil dôvod na prepustenie, čím považujeme\nvyššie uvedené tvrdenie žalobcu za ničím nepodložené a vyvrátené.“\n22. Veliteľ spracoval návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka 2.\naugusta 2016 na základe skutočnosti, že až doručením registratúrneho záznamu Vojenskej polície\n„Informácia o zistení disciplinárneho previnenia - G.. L.. H. B.“ reg. č. VPBA-3-2/2016-OddTO z 27. júla\n2016 spolu s prílohou, a to odborným vyjadrením č. 18/2016 dňa 28. júla 2016, sa dozvedel o vzniku\ndôvodu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru.\n23. Vychádzajúc z doslovného znenia § 93 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z. z. sa pre začatie\nplynutia lehoty na spracovanie návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru\nvyžaduje zistenie dôvodu na prepustenie. V danom prípade je potrebné rozlišovať vznik dôvodu na\nprepustenie a zistenie tohto dôvodu orgánom, ktorý má zákonom zverenú právomoc spracovať návrh na\nprepustenie. Dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka vznikol dňa\n10. júna 2016, kedy žalobca požil alkoholické nápoje v služobnom čase. Tento deň však nie je možné\nautomaticky považovať aj za deň, kedy veliteľ vznik tohto dôvodu zistil.\n24. V tejto súvislosti sťažovateľ 1/ uviedol, že žalobca po vykonaní dychových skúšok na zistenie\npožitia alkoholických nápojov v služobnom čase tvrdil, že nepožil alkohol v služobnom čase, ale iba\n\nbližšie nešpecifikované po domácky vyrobené liečivo. V Zázname o podaní vysvetlenia podľa § 60\nods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\nč. VPBA-12/2016 OddTO z 27. júna 2016 je uvedené nasledovné: „(...) zároveň menovaný súhlasil s\ndoktorkou, netrval na uznaní práceneschopnosti, ale v rámci vyšetrenia mu odporučila naďalej brať lieky\nBROMHEXIN 8 kvapky KM zn. Krovel a JOX. Z ošetrovne išiel na ubytovňu v čase cca 11:55 hod.,\nkde sa prezliekol a užil domáci skorocelový extrakt, t. j. skorocelové listy, cukor a 40 % vodka, cca\n2-3 polievkové lyžice, ktorý užíva na problémy s dýchaním a kašľom. Potom si zobral BROMHEXIN do\nvrecka a išiel do zamestnania, kde pokračoval ďalej v spracovávaní dokumentácie na cvičenie, ktoré\nmalo začať 13.06.2016 a ktorého sa mal zúčastniť. Počas práce s PC od 13:00 hod. užíval BROMHEXIN,\nmnožstvo užitého BROMHEXINU bolo asi 50 ml. (...) Kpt B. si myslí, že pozitívny výsledok počas výkonu\nštátnej služby mal z dôvodu užitia skorocelového extraktu v čase cca od 12:00 hod. do 12:15 hod. a\ntaktiež z dôvodu, že po úraze nemá tretinu svojej pečene.“ Potvrdenie alebo vyvrátenie týchto jeho\ntvrdení bolo predmetom vyšetrovania orgánmi Vojenskej polície, teda vyšetrovania v období od 10. júna\n2016 do 28. júla 2016 (do dňa doručenia spisu Vojenskej polície na Vojenský útvar 1090 Topoľčany).\nZ administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, ani žalobcom nebolo žiadnym\nspôsobom preukázané, že sa veliteľ o vzniku dôvodu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru\ndozvedel skôr ako dňa 28. júla 2016, kedy mu boli doručené podklady od Vojenskej polície, ktorá daný\nskutok prešetrovala, a ktorá čakala na vyhotovenie odborného vyjadrenia so záverom či u žalobcu\ndošlo k požitiu alkoholických nápojov v služobnom čase. Zistenie prítomnosti alkoholu v krvi vykonaním\ndychovej skúšky ešte bez výnimky neznamená, že u dotyčného došlo k požitiu alkoholu.\n25. Vzhľadom k uvedenému, v spojení s dikciou príslušných, vyššie citovaných ustanovení zákona č.\n281/2015 Z. z. je podľa sťažovateľa 1/ možné konštatovať, že veliteľ nemá konať (spracovať návrh na\nprepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru) už na základe akéhokoľvek podozrenia,\nže došlo k naplneniu dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru, ale až keď sú tieto dôvody riadne\nzistené a preukázané. Podľa názoru žalovaného uvedené vychádza zo samotného charakteru tohto\nopatrenia, keď prepustenie zo služobného pomeru je takým vážnym zásahom do práv a oprávnených\nzáujmov dotknutého profesionálneho vojaka, že zákonodarca nechcel vyvolať účinky konania iba na\nzáklade podozrenia. Žalovaný zastáva názor, že keby tomu tak bolo, znenie príslušných zákonných\nustanovení by bolo iné. Na podporu uvedeného názoru žalovaný poukázal na inštitút dočasného\npozbavenia výkonu štátnej služby upravený v § 76 zákona č. 281/2015 Z. z., ktorý slúži na konkrétne\nopatrenia voči profesionálnemu vojakovi práve pri dôvodnom podozrení z konania, ktoré je dôvodom\nna prepustenie zo služobného pomeru. Ak sa takéto podozrenie preukáže, je veliteľ povinný spracovať\nnávrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Presne v týchto intenciách\npostupoval veliteľ aj v prípade žalobcu, t. j. v súlade so zamýšľaným cieľom zákonodarcu. Veliteľ môže\nkonať iba na základe zákona a v súlade s ním. Nie je oprávnený vykladať zákon a postupovať svojvoľne.\nPreto je žalovaný toho názoru, že veliteľ nemohol konať inak ako konal v prípade žalobcu a návrh na\nprepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru veliteľ spracoval v lehote 30 dní, odkedy\nzistil dôvod na prepustenie.\n26. Žalovaný je presvedčený, že zámerom zákonodarcu formulovaným v § 93 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 281/2015 Z. z., kedy sa u veliteľa pre spracovanie návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka\nzo služobného pomeru vyžaduje zistenie dôvodu na prepustenie, v žiadnom prípade nebolo nastoliť\nprávny stav, v ktorom by mali velitelia vojenských útvarov v jednotlivých prípadoch spracovávať návrhy\nna prepustenie profesionálnych vojakov už pri samotnom podozrení (hlásenie, telefonické alebo osobné\ninformovanie veliteľa), že možno došlo k naplneniu dôvodu na prepustenie. Takýto výklad § 93 ods.\n1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z. z. by mal za následok každodenné spracovávanie návrhov na\nprepustenie zo strany veliteľov jednotlivých vojenských útvarov a ich následné zasielanie na príslušný\nslužobný úrad (napr. Personálny úrad Ozbrojených síl SR), ktorého príslušný funkcionár je v zmysle\nzákona č. 281/2015 Z. z. oprávnený rozhodnúť o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho\nvojaka (a teda spracovať personálny rozkaz o prepustení), a to bez toho, aby velitelia vojenských útvarov\ndisponovali určitými relevantnými informáciami o možnom vzniku dôvodu na prepustenie.\n27. K tvrdeniu žalobcu, že dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vedel veliteľ už\n10.06.2016, pretože voči žalovanému okamžite prijal príslušné opatrenia, považuje žalovaný za účelové\na irelevantné, pretože, ako žalobca sám skonštatoval v žalobe 22.03.2017 „jeho nadriadený prial\nopatrenia voči žalobcovi“, z čoho je zrejmé, že príslušné opatrenia voči nemu neprijal veliteľ, ale len\njeho priamy nadriadený.\n\n28. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na obdobnú právnu vec, ktorú prejednával Najvyšší súd\nSlovenskej republiky a ktorej výsledkom bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Sžo/66/2014 z 10. septembra 2015, v zmysle ktorého „(...) Čo sa týka námietky žalobcu - nedodržanie\nlehoty na doručenie rozhodnutia v zmysle § 195 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. a jeho argumentácie,\nže lehota na jeho prepustenie uplynula už v utorok dňa 17.04.2012, najvyšší súd sa s týmto názorom\nnestotožňuje. Pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je podstatné, kedy nadriadený dôvod prepustenia\nzistil, pričom je potrebné zároveň rozlišovať, že nadriadeným v zmysle citovaného zákona nie je každý\nslužobný funkcionár, ale iba ten, ktorý je oprávnený voči nemu prijať personálne alebo disciplinárne\nopatrenia. Rovnako získanie relevantných overiteľných informácií o dôvodoch prepustenia možno\npovažovať za kvalifikované zistenie v zmysle zákona.\n29. Za okamih zistenia porušenia služobnej prísahy, vyžadovaný v zákone, nepostačuje okamih zistenia\ntakéhoto porušenia, ale aj dostatočne zistený súhrn poznatkov o skutočnostiach, ktoré sú mu vytýkané,\na to orgánom určeným vo vnútornej štruktúre PZ na prešetrenie sťažností na príslušníkov PZ. Hlásenie\nči telefonické, alebo osobné informovanie o tom, že došlo k neprimeranému zásahu zo strany žalobcu\nči nezákonnému postupu policajta, nie je informáciou, ktorá umožňuje čo i len predbežné zhodnotenie\nkonania policajta, teda úsudok, že jeho účasťou bol naplnený právny dôvod k prepusteniu zo služobného\npomeru. Subjektívna lehota začína nadriadenému plynúť až po tom, čo obdržal informáciu z inšpekčného\nodboru, to aj napriek tomu, že nadriadený disponoval už určitými informáciami o možno protiprávnom\nkonaní policajta. Súd sa preto nestotožňuje s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie, ktoré mu\nbolo doručené dňa 20.04.2012, bolo vydané po uplynutí lehoty uvedenej v § 192 ods. 5 zákona č.\n73/1998 Z. z.\n30. Podľa § 192 ods. 5 predmetného zákona o prepustení policajta z dôvodov uvedených v ods. 1 písm.\nd/ až g/ možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, kedy nadriadený zistil dôvod prepustenia,\nnajneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie\no prepustení aj doručiť. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vrátane dôkazového\nmateriálu bol doručený Ministrovi vnútra SR, ktorý je podľa čl. 2 písm. o/ bod 2 nariadenia Ministerstva\nvnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach so služobného pomeru v štátnej\nslužbe príslušníkov PZ (personálna pôsobnosť) jediný oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť\no prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.\n73/1998 Z. z. zo dňa 11.04.2012. Koniec uvedenej subjektívnej lehoty, v ktorej bolo potrebné rozhodnutie\nžalobcovi doručiť, je ohraničený dátumom 11.06.2012. Subjektívna lehota na prepustenie žalobcu zo\nslužobného pomeru príslušníka PZ bola teda dodržaná. Dodržaná bola taktiež aj objektívna lehota.\nPokiaľ žalobca namietal vydanie prvostupňového rozhodnutia po uplynutí subjektívnej lehoty v zmysle\n§ 192 ods. 5 zákona, najvyšší súd sa stotožnil s právnym hodnotením vykonaným krajským súdom, na\nktorého obsah odkazuje. Nadriadeným, ktorého má na mysli § 192 ods. 5 zákona je minister vnútra,\nkeď len tento je oprávnený rozhodovať o prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm.\ne/ zákona. V zmysle § 193 ods. 1 citovaného zákona návrh na prepustenie policajta zo služobného\npomeru. Ustálená judikatúra (sp. zn. 7Sž/152/00, 4Sž/117/03, 6Sž/69/95, 6Sž/13/01, 6Sž/127/03) k\ntejto otázke zaujala jasné stanovisko. Je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie\nsp. zn. 8Sžo/163/2009, toto bolo vývojom judikatúry prekonané neskoršími rozhodnutiami (sp. zn.\n5Sžo/144/2010, 5Sžo/26/2011), preto naň najvyšší súd neprihliadal. Súd poukazuje, na rozdiel medzi\nbezprostredne nadriadeným policajta, ktorý spracúva návrh na prepustenie policajta zo služobného\npomeru a nadriadeným oprávneným rozhodnúť o prepustení policajta. Lehota na rozhodnutie plynie\ntomu nadriadenému, ktorý rozhoduje o prepustení policajta zo služobného pomeru (Minister vnútra SR)\na nie bezprostredne nadriadenému, ktorým bol riaditeľ OR PZ Vranov nad Topľou. Konania uvedeného\nv dôvodovej časti napadnutého rozhodnutia sa žalobca dopustil v období najmenej od mesiaca apríl\n2011 do 7. februára 2012. Príslušný nadriadený sa o tomto konaní dozvedel najneskôr dňa 17.02.2012.\nNávrh na prepustenie žalobcu spolu so zadováženými dôkazmi bol Ministrovi vnútra SR, ktorý je\njediný oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť o prepustení z dôvodu uvedeného v ustanovení\noprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť o prepustení z dôvodu uvedeného v ustanovení §\n192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., doručený dňa 11.04.2012. Napadnuté rozhodnutie bolo\nvydané dňa 16.04.2012 a žalobcovi doručené 20.04.2012. Je teda nepochybné, že zákonné lehoty na\nprepustenie žalobcu ustanovené v § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. boli dodržané.“\n\n31. Sťažovateľ 1/poukázal na § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických\nosôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, a teda v zmysle tejto zásady zákonnosti pre správne\norgány v konaní a pri vydaní rozhodnutí vyplýva požiadavka zachovávať procesné predpisy, ako aj\npredpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahu na predmetnú právnu vec. Mal za to, že prvostupňový správny\norgán, ako aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR postupovali v intenciách zákonnej dikcie\na tento postup náležite odôvodnili.\n32. Zákonné limity určené zákonodarcom určujú mantinely aj v rámci rozhodovacej pôsobnosti\nsprávnych orgánov.\n33. Vzhľadom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. ÚS 127/07-21 zo 6. júna\n2007, z ktorého vyplýva, že „úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych\norgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné správne\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy,“ zastávame názor, že rozhodnutie z 12. januára 2017, ako aj prvostupňové\nsprávne rozhodnutie z 14. septembra 2016, obsahujú všetky formálne a obsahové zákonné náležitosti,\nnajmä ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa správne orgány riadili pri\nhodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Náčelník Generálneho\nštábu Ozbrojených síl SR, ako aj prvostupňový správny orgán v predmetnej právnej veci postupovali v\nintenciách príslušných zákonných noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili\naj správne právne závery. Žalobcom napadnuté rozhodnutia považuje sťažovateľ 1/ za zrozumiteľné\na náležite odôvodnené a má za to, že v predmetnom prípade nebol dôvod na zrušenie napadnutého\nmeritórneho rozhodnutia.\n34. Proti dopĺňaciemu rozsudku správneho súdu čl. 221 spisu, vydaného dňa 29.07.2020 podal kasačnú\nsťažnosť žalobca (ďalej aj „sťažovateľ 2/), podaním zo dňa 02.09.2020, čl. 233 spisu, v ktorej konštatoval,\nže žalovaný 1/ a 3/ sú pasívne legitimovaní v spore a nesúhlasí s názorom správneho súdu, že voči\nžalovaným 1/ a 3/ bolo potrebné konanie zastaviť. Kasačná sťažnosť bola podaná z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, keď správny súd v doplňujúcom rozsudku posúdil nesprávne otázku pasívnej\nlegitimácie žalovaných 1/ a 3/.\nIII.\nVyjadrenia ku kasačným sťažnostiam\n35. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 03.03.2020, z ktorého vyplýva,\nže žalobca súhlasí s rozhodnutím krajského súdu - s jeho výrokovou časťou a považuje rozhodnutie za\nvecne správne, preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol ako\nnedôvodnú a aby priznal žalobcovi trovy kasačného konania.\n36. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 28.09.2020, z ktorého vyplynulo, že\nustálenie subjektov konania zo strany žalobcu, ani zo strany krajského súdu v Žiline nepovažuje za\nsprávne, a to ani v rozsudku z 24.04.2019, ani v dopĺňacom rozsudku z 29.07.2020.\nIV.\nKonanie na kasačnom súde\n37. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná\nsťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou na jej podanie (§ 442 SSP),\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445\nods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej\nkasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137\nods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n\n38. Kasačný súd sumarizuje, že v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, čl. 171 spisu,\nbol v záhlaví označený žalovaný - Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky a tomuto\nžalovanému bol aj rozsudok doručovaný, a to dňa 16.05.2019, čl. 176 spisu. V správnej žalobe boli\noznačení ako žalovaný 1/ Slovenská republika v zast. Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,\nako aj žalovaný v rade 3/ Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, tak ako\nžalovaných 1/, 2/, 3/ v správnej žalobe označil žalobca. Žalovaným v rade 1/ a 3/, tak ako vyplýva z\nobsahu súdneho spisu, rozsudok čl. 171, bol doručený až po vydaní doplňujúceho rozsudku (čl. 262,\n263 dňa 04.12.2020).\n39. Kasačná sťažnosť proti rozsudku č. l. 171 bola podaná podaním zo dňa 13.06.2019, Ministerstvom\nobrany Slovenskej republiky, čl. 193 spisu (ako zástupcom Generálneho štábu Ozbrojených síl\nSlovenskej republiky, ktorý v záhlaví rozsudku bol ako žalovaný označený a ktorému bol aj rozsudok\nčl. 171 doručovaný (pozn. kasačného súdu). Po vrátení spisu z Krajského súdu v Žiline na doplnenie\nsúdneho rozhodnutia, bol vo veci vydaný doplňujúci rozsudok, č. l. 221 spisu, v záhlaví ktorého je\noznačený žalovaný v rade 2/ Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky a súčasťou záhlavia\nrozsudku, pôvodne čl. 171 spisu, je aj žalovaný v rade 1/ Slovenská republika v zast. Ministerstvom\nobrany Slovenskej republiky a žalovaný v rade 3/ Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl\nSlovenskej republiky. Doplňujúci rozsudok bol doručovaný všetkým účastníkom konania, žalovaným 1/,\n2/, 3/, ktorí boli označení v správnej žalobe, ako aj právnemu zástupcovi žalobcu.\n40. Proti doplňujúcemu rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca č. l. 233 spisu, ktorý mal za to, že\nvýrok v doplňujúcom rozsudku a postup vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 3/ je nesprávny, keď konanie\nvoči žalovanému 1/ a 3/ Krajský súd v Žiline zastavil.\n41. Kasačnú sťažnosť podalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako zástupca všetkých\nžalovaných 1/, 2/ a 3/, nielen v mene Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý bol\noznačený ako žalovaný v rozsudku čl. 171 spisu, ale aj za žalovaného 1/ Ministerstvo obrany Slovenskej\nrepubliky ako zástupca Slovenskej republiky a žalovaného 3/ Náčelník Generálneho štábu Slovenskej\nrepubliky. Najvyšší súd mal preukázané, že ministerstvo obrany zastupovalo v konaní žalovaných v rade\n1/, 2/, 3/ (§ 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z. a Organizačného poriadku ministerstva obrany (viď aj\npodanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 09.03.2021).\n42. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu\nbolo rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č.\nKaGŠ-147/3-185/2016-PravO zo dňa 12.01.2017. Toto rozhodnutie bolo predmetnom súdneho\nprieskumu pred správnym súdom. Proti rozsudku správneho súdu čl. 171 mohol podať kasačnú sťažnosť\nMinisterstvo obrany Slovenskej republiky ako zástupca Slovenskej republiky, ale aj ako zástupca\ngenerálneho štábu a náčelníka generálneho štábu, čo aj urobil, viď vyjadrenie Ministerstva obrany\nSlovenskej republiky zo dňa 09.03.2021, doručené dňa 10.03.2021 na kasačný súd.\n43. Keďže rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu nevydal minister\nobrany ani ministerstvo obrany, žalovaný v rade 1/, tak ako je označený v správnej žalobe, v súlade\ns označením v rozsudku správneho súdu, v spojení s dopĺňacím rozsudkom (tento subjekt), ako\nžalovaný 1/, nemohol účinne napadnúť kasačnou sťažnosťou rozsudok správneho súdu č. l. 171\nspisu, keď žalovaný v rade 1/ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, nebol pasívne legitimovaný\nv konaní, ktorého predmetom súdneho prieskumu nebolo rozhodnutie tohto subjektu. Vo vyjadrení k\nsprávnej žalobe z 21.08.2018, ktoré podalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a poverená štátna\nzamestnankyňa Služobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, M.. I. Š.Ý., okrem iného\npoukázalo, že orgánom, ktorý má pasívnu legitimáciu v súdnom prieskume, a aj ktorého rozhodnutie bolo\npredmetom súdneho prieskumu je Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky\na nie Slovenská republika zast. Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Potom aj záver správneho\nsúdu v dopĺňacom rozsudku č. l. 221 spisu, že neboli splnené podmienky vo vzťahu k žalovanému v\nrade 1/ na súdny prieskum správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, bol vecne správny.\n44. V súvislosti s nedostatkom vecnej pasívnej legitimácie kasačný súd uvádza, že o daný stav ide\nvtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaným), nositeľom\npovinnosti, o ktorú v konaní ide nie je. Kým aktívna/pasívna vecná legitimácia je stav plynúci z\nhmotného práva, existencia procesných podmienok je predpokladom vzniku procesného právneho\n\npomeru. Existencia nedostatku procesnej podmienky nebráni správnemu súdu, aby pokračoval v už\nzačatom konaní, nemôže však vo veci meritórne rozhodnúť. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu\nkonania, musí uznesením konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania, musí súd najskôr\nsubsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky a až v\nprípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, pristúpi k zastaveniu\nkonania. Nakoľko v danom prípade išlo o neodstrániteľnú vadu konania, krajský súd vo vzťahu k\nžalovanému 1/ a 3/ správne zastavil konanie podľa § 99 písm. b/ SSP.\n45. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl\nSlovenskej republiky. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktoré v konaní zastupovalo žalovaných\n1/, 2/, 3/, namietalo pasívnu legitimáciu aj Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky a\ntvrdilo, že pasívne legitimovaným subjektom je Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej\nrepubliky.\n46. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané, tak ako vyplýva aj z jeho označenia v záhlaví rozhodnutia,\nako aj označenia osoby, ktorá za Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky uvedené\nrozhodnutie podpísala (náčelník generálneho štábu L.. O. O.), ako rozhodnutie Generálneho štábu\nOzbrojených síl Slovenskej republiky.\n47. Kasačný súd konštatuje, že na označenie pasívne legitimovaného subjektu postačuje označenie\nGenerálny štáb Ozbrojených síl, keď rozhodnutie náčelníka generálneho štábu, podpísané týmto\nnáčelníkom, je rozhodnutím Generálneho štábu Ozbrojených Slovenskej republiky. Pokiaľ správny\nsúd konal a zrušil rozhodnutie náčelníka generálneho štábu a v rozsudku za žalovaného označil\nGenerálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky (a nie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených\nsíl Slovenskej republiky) nejedná sa o pochybenie zo strany správneho súdu, ktorým by správny súd\nnekonal so žalovaným správnym orgánom. V obdobných veciach - označovanie ministerstva namiesto\nkonkrétneho ministra, alebo iného orgánu (ako žalovaného správneho orgánu), ustálená judikatúra\nakceptuje (Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 8Sžo/6/2010 z 30.09.2010 a uznesenie\nsp. zn. 4Sžo/19/2011 z 13.07.2011). Označenie žalovaného krajským súdom v rozsudku čl. 171, v\nspojení s doplňujúcim rozsudkom čl. 221 spisu - Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky,\nako žalovaného, je podľa názoru kasačného súdu, v súlade s právnou úpravou a judikatúrou, keď\nnáčelník generálneho štábu je vedúcim služobného úradu podľa čl. 2 písm. a/ služobného predpisu\nHlavný služobný úrad č. 98 zo dňa 16.12.2015. Tieto služobné úrady boli vytvorené v súlade s § 6 ods.\n1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z. z., keď služobný úrad na účely tohto zákona je organizačná zložka\nOzbrojených síl Slovenskej republiky, na ktorej čele je náčelník generálneho štábu, ktorého kompetencie\nsú vymedzené v čl. 4 tohto služobného predpisu. Z čoho vyplýva, podľa názoru kasačného súdu, že\nnemožno akceptovať názor, že pasívnu legitimáciu v konaní nemá žalovaný v rade 2/ a že jeho označenie\nnamiesto označenia žalovaného 3/ bráni meritórnemu prejednaniu veci. Kasačný súd je toho názoru,\nže správny súd postupoval správne, keď konal a rozhodol vo veci prieskumu rozhodnutia, ktoré vydal\nnáčelník generálneho štábu a pokiaľ označil za žalovaného generálny štáb ozbrojených síl, tak označil\nsubjekt - správny orgán, ktorý vo veci konal a rozhodol a za ktorý je kompetentný konať (za generálny\nštáb ozbrojených síl) náčelník generálneho štábu. Potom nie je možné akceptovať názor ministerstva\nobrany, ktorý zastupoval žalovaných 1/, 2/, 3/ v konaní, že pasívne legitimovaný je výlučne náčelník\nGenerálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky - žalovaný v rade 3/ a nie je možné považovať\nvo veci za pasívne legitimovaného žalovaného v rade 2/.\n48. Záverom k tejto otázke kasačný súd zdôrazňuje, že pokiaľ je označený ako správny orgán náčelník\ngenerálneho štábu alebo Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, obe označenia považuje,\nvzhľadom aj na ustálenú judikatúru v tomto smere, kasačný súd za správne, keď Generálny štáb\nOzbrojených síl Slovenskej republiky má kompetenciu rozhodovať o služobných záležitostiach a v mene\ntohto subjektu koná a rozhoduje náčelník generálneho štábu.\n49. Z tohto pohľadu nie je možné v tomto smere považovať za nesprávne právne posúdenie veci zo\nstrany správneho súdu konanie a rozhodovanie vo veci, vo vzťahu k žalovanému v rade 2/.\n50. Vzhľadom na uvedené pristúpil kasačný súd k meritórnemu prejednaniu kasačnej sťažnosti, ktorá\nbola podaná Generálnym štábom Ozbrojených síl Slovenskej republiky - žalovaným v rade 2/ proti\n\nrozsudku správneho súdu čl. 171, v spojení s doplňujúcim rozsudkom čl. 221 spisu, prostredníctvom\nzastupujúceho subjektu Ministerstva obrany Slovenskej republiky - ďalej aj kasačný sťažovateľ 1/.\n51. V konaní bolo potrebné posúdiť či krajský súd, ktorý zrušil rozhodnutie správneho orgánu, ktorým\nbol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím - personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej\nrepubliky č. 6477 zo dňa 14.09.2016, z dôvodu, že nebola dodržaná subjektívna lehota 30 dní od zistenia\ndôvodu na prepustenie zo strany príslušných správnych orgánov, vec správne právne posúdil.\n52. Právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nčiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť\nfakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume\nzákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu\nprekážku, ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s\nčl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu\nprekážku.\n53. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na\nzásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť,\nže doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný\nsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)\nna riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber\nustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym\nposúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych\npredpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne\nprávne závery.\n54. V tomto smere kasačný súd konštatuje, vzhľadom na obsah administratívneho spisu,\npreskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov, vydaných v inštančnom postupe a skutkových\nokolností veci, že nie je možné vychádzať striktne od dátumu 10.06.2016, odkedy, podľa Krajského súdu\nv Žiline, začala plynúť subjektívna lehota na zistenie dôvodu na prepustenie, kedy bolo u žalobcu zistené\npožitie alkoholického nápoja na služobnom pracovisku. Skutkové okolnosti preukazujú, že 10.06.2016\nbolo zistené u žalobcu porušenie základnej povinnosti profesionálneho vojaka - požitie alkoholického\nnápoja v službe. Návrh na prepustenie bol spracovaný 02.08.2016 a podľa správneho súdu - lehota\nna podanie návrhu uplynula 10.07.2016, z tohto dôvodu podľa správneho súdu nebola dodržaná\nsubjektívna lehota 30 dní od zistenia dôvodu na prepustenie, keď návrh na prepustenie žalobcu bol\nspracovaný a predložený 05.08.2016.\n55. Z informácií, ktoré boli známe dňa 27.07.2016 a boli doručené 28.07.2016 Vojenskému útvaru 1090,\nTopoľčany, bolo zrejmé, že podozrenie na pozitívnu skúšku alkoholu v krvi zistili orgány, ktoré kontrolovali\npožitie alkoholu u žalobcu, Vojenská polícia Bratislave a Policajný zbor SR, dychovou ako aj opakovanou\nskúškou, keď bolo 10.06.2016 potvrdené konkrétne množstvo zisteného alkoholu v krvi žalobcu.\nPreverovanie skutočností, na základe ktorých sa nachádzal žalobca na svojom určenom pracovisku\na preverovanie jeho obrany a tvrdení, že predpokladal, že bude PN, mal bolesti zubov a skutkové\nokolnosti, ktorými odôvodňoval alkohol v krvi (vypitie skorocelového sirupu na bolesť zubu, Bromhexinu,\na to deň pred dychovými skúškami), návšteva lekárky a všetky skutkové okolnosti, ktoré žalobca na svoju\nobranu uvádzal aj v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, boli dôvodom na následne\nvypracovanie odborného vyjadrenia vo veci č. 18/2016 zo 07.07.2016, MUDr. Lýdiou Šlosárovou,\nznalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia. Práve odborné vyjadrenie preverovalo či\nžalobcom uvádzané skutkové okolnosti mohli ovplyvniť dychovú skúšku a zistenú hladinu alkoholu v krvi\nžalobcu, pričom toto dokazovanie nepotvrdilo obranu a tvrdenia žalobcu, ktorými sa bránil a ktoré mali\nspôsobiť pozitívny nález alkoholu v krvi. Vzhľadom na tieto konkrétne skutkové okolnosti veci je potrebné\nkonštatovať, že až preverením obrany žalobcu, ktorá bola preverená nariadením odborného vyjadrenia\nznalca, mohlo byť jednoznačne preukázané, čo spôsobilo (nespôsobilo) alkohol v krvi žalobcu, a preto\naž po vypracovaní odborného vyjadrenia znalca zo dňa 07.07.2016 a jeho doručení Vojenskému útvaru\n\n1090 Topoľčany, sa do sféry veliteľa útvaru žalobcu dostali skutočnosti preukazujúce jednoznačnú\npozitivitu na alkohol v krvi žalobcu počas služby v ozbrojených silách.\n56. Lehota 30 dní mohla plynúť od doby, kedy sa v preskúmavanej individuálnej skutkovej situácii\nžalobcu, zistenia obsiahnuté v odbornom vyjadrení znalca, boli spôsobilé dostať do sféry pôsobenia\nveliteľa žalobcu, nie hocikoho, ale veliteľa 1. mechanizovanej brigády, veliteľ Vojenského útvaru 1090,\nTopoľčany, ktorý neinicioval kontrolu na pracovisku žalobcu či došlo k požitiu alkoholu (kontrolu inicioval\nNáčelník štábu VÚ Topoľčany a zástupca náčelníka štábu (A. a N.). Veliteľ Vojenského útvaru 1090,\nTopoľčany, G. (zástupca veliteľa T., A.), pri kontrole žalobcu na pracovisku na požitie alkoholických\nnápojov nebol (tieto závery nevyplývajú z obsahu administratívneho spisu), s poukazom na obsah listu z\n27.07.2016. Potom nie je možné konštatovať, že by lehota, v ktorej bol povinný správny orgán návrh na\nprepustenie spracovať a bol predložený (subjektívna lehota 30 dní od zistenia dôvodu na prepustenie),\nnebola dodržaná, tak ako konštatoval správny súd v bode 15 rozsudku.\n57. Podľa názoru kasačného súdu správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď nevychádzal z\nkonkrétnych skutkových okolností veci.\n58. Kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.\n4Sžo/66/2014 zo dňa 10.09.2015, v ktorom najvyšší súd konštatuje v tomto rozhodnutí, ktoré sa týka\npríslušníka Policajného zboru SR a venuje sa otázke okamihu zistenia porušenia služobnej prísahy,\nuvedená vec a závery najvyššieho súdu v tejto veci sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Vo\nveci sp. zn. 4Sžo/66/2014, najvyšší súd, okrem iného konštatuje: „Pre začiatok plynutia subjektívnej\nlehoty je podstatné, kedy nadriadený dôvod prepustenia zistil, pričom je potrebné zároveň rozlišovať,\nže nadriadeným v zmysle citovaného zákona nie je každý služobný funkcionár, ale iba ten, ktorý je\noprávnený voči nemu prijať personálne alebo disciplinárne opatrenia. Rovnako zistenie relevantných,\noveriteľných informácií o dôvodoch prepustenia možno považovať za kvalifikované zistenie v zmysle\nzákona. Za okamih zistenia porušenia služobnej prísahy, vyžadovaný v zákone, nepostačuje okamih\nzistenia takéhoto porušenia, ale aj dostatočne zistený súhrn poznatkov o skutočnostiach, ktoré sú mu\nvytýkané, a to orgánom určeným vo vnútornej štruktúre PZ na prešetrenie sťažností na príslušníkov\nPZ. Hlásenie či telefonické, alebo osobné informovanie o tom, že došlo k neprimeranému zásahu zo\nstrany žalobcu, či nezákonnému postupu policajta nie je informáciou, ktorá umožňuje čo i len predbežné\nzhodnotenie konania policajta, teda úsudok, že jeho účasťou bol naplnený právny dôvod prepustenia zo\nslužobného pomeru. Subjektívna lehota začína nadriadenému plynúť až potom, čo obdržal informáciu\nz inšpekčného odboru, a to napriek tomu, že nariadený disponoval už určitými informáciami o možnom\nprotiprávnom konaní policajta.“\n59. V súlade s vysloveným právnym názorom, ktorý riešil obdobnú vec, kasačný súd konštatuje, že v\nprejednávanej veci až preverením obrany žalobcu, ktorý tvrdil, že dôvodom pozitívnej skúšky na alkohol\nnebol alkohol v krvi ako taký, ale požitie liekov alebo iných prípravkov v súvislosti s jeho zdravotným\nstavom a uvádzanie skutkových okolností, ktoré uviedol aj v odvolaní voči prvostupňovému správnemu\nrozhodnutiu, mohli byť ustálené zistené skutkové okolnosti veci. Obrana žalobcu bola vyvrátená znalcom\n- odborným vyjadrením č. 18/2016 zo 07.07.2016, ktorý sa dostal do sféry pôsobenia subjektu, ktorý\nbol kompetentný konať a rozhodnúť o personálnych otázkach žalobcu, vrátane skončenia služobného\npomeru žalobcu, 28.07.2016. Potom nie je možné sa stotožniť s názorom správneho súdu, ktorý\nkonštatoval, že lehota podľa § 93 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z. z. (návrh na prepustenie), začala\nplynúť od 10.06.2016, kedy bolo u žalobcu zistené požitie alkoholických nápojov v službe a skončila\ndňom 10.07.2016. Tento záver nie je možné akceptovať vzhľadom na skutkové okolnosti veci, ktoré ani\nsprávny súd, pri hodnotení splnenia zákonnej podmienky, podľa § 93 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015\nZ. z., vo väzbe na zistené skutkové okolnosti veci, riadne ,v dôvodoch rozsudku, vyhodnocoval.\n60. Z dôvodov kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP a vrátil vec krajskému súdu na\nďalšie konanie.\n61. Krajský súd je vysloveným právnym názorom kasačného súdu viazaný a bude povinný v ďalšom\nkonaní z neho vychádzať a vysporiadať sa so všetkými (ostatnými) žalobnými bodmi, uvádzanými v\npodanej správnej žalobe a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť.\n\n62. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k názoru, že kasačná sťažnosť žalovaného v rade 2/\n(sťažovateľ 1/) bola podaná dôvodne, preto zrušil rozhodnutie krajského súdu a vrátil vec správnemu\nsúdu na nové konanie a rozhodnutie. Kasačnú sťažnosť žalobcu (sťažovateľ 2/), voči doplňujúcemu\nrozsudku správneho súdu v spojení s rozsudkom správneho súdu čl. 171 spisu vyhodnotil ako\nnedôvodnú, keď dospel k záveru, že pokiaľ správny súd konal a rozhodol vo veci zrušenia služobného\npomeru vo vzťahu ku Generálnemu štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, tento postup je súladný\nso zákonom, potom postup správneho súdu voči ostatným žalovaným, vyjadrený v doplňujúcom\nrozsudku, je vecne správny. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil správnemu súdu na nové konanie a rozhodnutie, nevzhliadol dôvod na rozhodovanie o kasačnej\nsťažnosti žalobcu podanej proti dopĺňaciemu rozsudku, keďže zrušením napadnutého rozsudku sa\nzrušuje aj bezprostredne s ním spojený dopĺňací rozsudok.\n63. V novom rozhodnutí rozhodne správny súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}