{"guid": "5713be08-eafe-4968-8464-d6333cf8af5d:ed1545c7-49d2-4657-9725-75268c2bfa5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8015200903.1", "spisova_znacka": "2Asan/10/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/10/2019 z 24. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2021, sp. zn. 2Asan/10/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:8015200903.1", "identifikacne_cislo": "8015200903", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed1545c7-49d2-4657-9725-75268c2bfa5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8015200903.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8015200903.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8015200903.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Asan/10/2019\n8015200903\n24. 03. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:8015200903.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a\nčlenov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ):\nS.. K. J., bytom A. XX, Ľ., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný\ninšpektorát, Pionierska ulica č. 33, Prešov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.:\nKRPZ-PO-KDI3-58/2015-P zo dňa 8. júla 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 3S/37/2015-54 zo dňa 15. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nŽalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Okresný dopravný inšpektorát, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove (ďalej len\n„prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím Č.s.: ORPZ-PO-ODI2-26/2015-P zo dňa 16.04.2015 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinného z priestupku a uložil mu pokutu vo výške 50\neur podľa § 22 ods. 1 písm. f) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“)\nza porušenie 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej\npremávke“) na tom základe, že žalobca ako vodič osobného motorového vozidla zn. VW, ev. č.: N.XXXDK, vošiel na B.. H. Č.. XX C. N., kde toto vozidlo ponechal stáť v pešej zóne, pričom nerešpektoval\ndopravné značenie IP25a „Pešia zóna“ s upresňujúcim údajom vyznačeným v spodnej časti „Dopravná\nobsluha a cyklisti, zásobovanie v čase od 05.00 - 10.00 hod. a od 18.00 - 20.00 hod.\n2. Na žalobcovo odvolanie žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-PO-KDI3-58/2015-P z 08. júla 2015 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že pôvodný\nenunciát rozhodnutia nahradil textom: „ ... K.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ., B.. A. Č.. XX, dňa\n26.11.2014 v N. na B.. H. ako vodič osobného motorového vozidla zn. VW, EČV: N.-XXXDK porušil\npokyn vyplývajúci z dopravného značenia č. IP25a „Pešia zóna“ s upresňujúcim údajom, vyznačeným\nv spodnej časti „Dopravná obsluha a cyklisti, zásobovanie v čase od 05.00 - 10.00 hod. a od 18.00 20.00 hod.” Zmenu výrokovej časti žalovaný odôvodnil tým, že enunciát musí zodpovedať zistenému\nskutkovému stavu a v prejednávanej veci nebolo preukázané v akom čase obvinený s vozidlom vošiel do\npešej zóny za účelom zásobovania, pričom podľa vlastného vyjadrenia vošiel do pešej zóny označenej\npríslušným dopravným značením v čase o 09.30 hod. až 09.45 hod. V ostatnej časti žalovaný odvolanie\nžalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.\n\n3. Žalovaný zdôraznil, že obvinenému nie je kladená za vinu skutočnosť, že s vozidlom vošiel do územia\npešej zóny označenej príslušným dopravným značením za účelom zásobovania, ale je mu kladené za\nvinu, že s predmetným vozidlom na uvedenom mieste stál až do 11:26 hod, pričom dopravným značením,\nresp. aj povolením vstupu pre motorové vozidlo predloženým obvineným bolo zásobovanie povolené vo\nvymedzenom čase od 05.00 - 10.00 hod., resp. od 06.00 do 10.00 hod. a následne od 18.00 - 20.00\nhod., resp. od 19.00 hod. do 22.00 hod. Obvinený mal podľa názoru žalovaného ukončiť zásobovanie\nnajneskôr o 10.00 hod; na veci nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že vykonával zásobovanie nepretržite\nv čase od vjazdu motorového vozidla, až do jeho vykázania v čase o 11.26 hod., pretože zásobovanie\nmal ukončiť o 10.00 hod., ako ani tvrdenie, že s vozidlom nestál, ale zastavil.\n4. Ani námietku žalobcu, že na dopravnej značke a na vydanom povolení je určený vjazd pre\nzásobovanie, žalovaný nepovažoval za úspešnú. Podľa jeho názoru sa s takýmto výkladom nie je možné\nstotožniť, pretože v takom prípade by stačilo, aby vodič vozidla za príslušné dopravné značenie vošiel v\nčase od 05.00 hod. do 10.00 hod. a následne by uskutočňoval zásobovanie nepretržite. Z príslušného\ndopravného značenia podľa mienky žalovaného jasne vyplýva, že zásobovanie bolo v danom území\npovolené vo vymedzenom čase, a síce v čase 05.00 hod. - 10.00 hod.\n5. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, keď nezabezpečil\nkamerový záznam, žalovaný uviedol, že nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Navyše,\npodľa názoru žalovaného sa prvostupňový správny orgán zaoberal aj kamerovým záznamom, avšak\npodľa záverov správneho orgánu, kamerový záznam vzhľadom na plynutie času nebolo možné získať.\nŽalovaný podotkol, že na základe procesnej aktivity žalobcu vykonal správny orgán ústne pojednávanie\ns policajtami, na ktorom sa žalobca osobne zúčastnil a bol oboznámený s obsahom administratívneho\nspisu. Keďže žalobcovi nebolo kladené za vinu porušenie vstupu do pešej zóny a sám žalobca uviedol,\nže zásobovanie ukončil o 11.26 hod., podľa názoru žalovaného nebol kamerový záznam nevyhnutný\npre rozhodnutie.\n6. Ani spochybňovanie kredibility výpovede svedka žalovaný nepovažoval za relevantné vo vzťahu k\nuloženiu sankcie za spáchaný priestupok. Skutočnosť, či príslušník mestskej polície počas celej doby\nstál alebo nestál pri vozidle je podľa názoru žalovaného bezpredmetná, pretože žalobca bol v zmysle\ndopravného značenia povinný ukončiť zásobovanie do 10.00 hod.\n7. K námietke žalobcu, že správny orgán pri rozhodovaní o priestupku nedostatočne odôvodnil spôsob\na rozsah porušenia alebo ohrozenia verejného záujmu, žalovaný poukazoval na obsah prvostupňového\nrozhodnutia a konštatoval, že obsahuje všetky obligatórne náležitosti, vrátane citovanej právnej úpravy\npriestupku, ktorého sa žalobca dopustil.\n8. V súvislosti s námietkou žalobcu, že s vozidlom nestál, ale zastavil za účelom zásobovania žalovaný\nuviedol, že žalobca ponechal vozidlo v pešej zóne mimo vyhradených hodín pre zásobovanie a preto\nje uvedená námietka irelevantná.\n9. Žalovaný sa nestotožnil ani s ostatnou odvolacou námietkou, že konanie bolo začaté oneskorene, keď\npoukazoval na priebeh priestupkového konania a uviedol, že podaním odporu sa začalo „neskrátené“\npriestupkové konanie.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n10. Proti rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote žalobca podal žalobu na Krajskom súde v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) a navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného. Bol toho názoru, že napadnuté\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n11. V rámci žalobných námietok žalobca s poukazom na jazykový a systematický výklad príslušných\nustanovení o predmetnom dopravnom značení uviedol, že podľa jeho názoru je státie vozidiel zakázané\na do pešej zóny je zakázaný vjazd vozidiel mimo času od 05.00 hod. do 10.00 hod. a od 18.00 hod.\n\ndo 20.00 hod. a právna úprava nezakazuje vodičovi zastavenie za účelom vyloženia nákladu, a preto\ntieto ani nemožno vykladať v neprospech páchateľa. V tejto súvislosti poukazoval aj na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/12/2014, sp. zn. 5Sžf/85/2011. Správny orgán\nsi podľa mienky žalobcu nesprávne vyložil právny predpis, čo malo rozhodujúci vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia správneho orgánu v predmetnej veci.\n12. Žalobca mal za to, že správny orgán nedostatočne a nesprávne posúdil ohrozenie záujmu\nspoločnosti, pretože sa vôbec nezaoberal otázkou, či vôbec boli chodci a ostatní účastníci premávky\nobmedzení uvedeným konaním. Správny orgán pri vykonanom dokazovaní podľa názoru žalobcu porušil\npovinnosti, keď sa uspokojil s tvrdením svedka, ktorý počas celého konania svedčil v jeho neprospech.\nNajmä z týchto dôvodov nepovažoval za potrebné klásť svedkovi otázky ohľadom tohto dôkazného\nprostriedku. V tejto súvislosti žalobca namietal aj kredibilitu svedeckých výpovedí, keďže podľa jeho\nmienky z fotodokumentácie nie je jednoznačné, či sa jedná o státie alebo zásobovanie, pretože fotografia\nako statický dôkaz nemá výpovednú a preukaznú hodnotu.\n13. Podľa názoru žalobcu správny orgán v konaní nevykonal kamerový záznam, z ktorého by bolo zrejmý\nčas vjazdu, rozsah a forma zásobovania.\n14. V rámci ostatných žalobných bodov žalobca opätovne namietal nedostatočné zistenie skutkového\nstavu a nedodržanie lehoty správneho orgánu na začatie konania.\n15. Žalovaný v písomnej reakcii zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a navrhol\nžalobu zamietnuť.\n16. Krajský súd postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.\n17. V súvislosti s podstatnou námietkou žalobcu ohľadne zásobovania, krajský súd nesúhlasil so\nstanoviskom žalobcu, že v zóne zastavil na nevyhnutný čas a na urýchlené zásobovanie, keďže\n„zastavenie vozidla“ malo aj podľa samotného žalobcu trvať takmer 2 hodiny. Podľa názoru krajského\nsúdu na veci nič nemení tvrdenie žalobcu, že zásobovanie vykonával niekoľkými čiastkovými úkonmi a\npo každom takomto úkone bolo vozidlo uzavreté a zamknuté.\n18. Ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočne zisteného skutkového stavu sa krajský súd\nnestotožnil. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že žalobca s motorovým vozidlom na mieste stál,\nkeďže státím je uvedenie vozidla do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na zastavenie. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti je podľa názoru správneho súdu bezpredmetné, či v čase príjazdu mestskej\npolície žalobca zásoboval alebo nie.\n19. Vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadne preukázania nebezpečenstva konania pre spoločnosť\nkrajský súd uviedol, že konanie žalobcu je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch\na zákone o cestnej premávke.\n20. Ani s námietkou o nedodržaní zákonnej lehoty sa krajský súd nestotožnil. Opierajúc sa o príslušnú\nprávnu úpravu uviedol, že správa o výsledku objasňovania priestupku aj s príslušným priestupkovým\nspisom boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 05.01.2015 a dňa 26.01.2015 vydal\nprvostupňový správny orgán rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Z tohto dôvodu prvostupňový\nsprávny orgán podľa názoru krajského súdu rozhodol v stanovenej lehote. V tejto súvislosti sa stotožnil\naj s názorom žalovaného, že uvedená lehota je „poriadková“, ktorá má za cieľ upraviť konanie správneho\norgánu, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom a omeškaniu, s jej uplynutím zákon nespája zánik\npráv alebo povinností, ani zánik zodpovednosti za priestupok.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n\n21. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže zruší napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného.\n22. Sťažovateľ namietal, že správne orgány ani krajský súd nevyhovel jeho návrhu vykonať dôkaz,\nktorým je kamerový záznam. V odôvodnení rozhodnutia sa krajský súd podľa názoru sťažovateľa\nnedostatočne vysporiadal s predmetnou otázkou, a to napriek skutočnosti, že podľa jeho mienky ide o\npodstatný dôkaz, ktorý sa preukáže jeho nevina.\n23. V rámci sťažnostných bodov žalobca opätovne argumentoval, že predmetné dopravné značenie\nnestanovuje maximálnu dobu zásobovania, neobmedzuje dobu zotrvania v pešej zóne, ani nestanovuje\nčas opustenia priestoru. Podľa mienky sťažovateľa je výklad, ktorý si krajský súd osvojil svojvoľným a\nnezakladá sa na odbornom posúdení po právnej stránke.\n24. V ostatnom kasačnom bode sťažovateľ opakovane argumentoval, že správne orgány a správny súd\nsa nedostatočne zaoberali materiálnymi znakmi priestupku.\n25. Záverom sťažovateľ uviedol, že skutkový stav bol zistený nedostatočne a krajský súd ustálil len\nzáver, že zásobovanie nemôže trvať 2 hodiny, bez dôsledného posúdenia prejednávaného prípadu.\n26. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v podstate zotrval na stanovisku vyjadrenom v\nnapadnutom rozhodnutí.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“) preskúmal rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 SSP),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. c) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n28. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd\npostupoval správne, keď zamietol žalobu, ktorou sťažovateľ brojil proti rozhodnutiu žalovaného o uložení\npokuty. Krajský súd sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou posúdenia zákazu\nzásobovania v pešej zóne po právnej stránke. Krajský súd bol toho názoru, že skutočnosti, ktorými\nsťažovateľ argumentoval sú irelevantné z pohľadu objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku.\nNestotožnil sa ani s ďalšími argumentami ohľadne dĺžky lehoty a nebezpečnosti konania sťažovateľa.\n29. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že hliadka mestskej polície Prešov počas výkonu\nslužby dňa 26.11.2014 zistila, že na H. Č.. XX v pešej zóne s dopravným obmedzením „Zákaz státia“,\nkde je úpravou cestnej premávky státie povolené len na označených parkoviskách s platným parkovacím\nlístkom alebo parkovacou kartou, parkuje motorové vozidlo v čase od 10.50 hod. do 11.26 hod., kde\nnedochádzalo k žiadnemu vykladaniu a nakladaniu tovaru. V čase o 11.26 hod. pristúpil k vozidlu\nsťažovateľ, ktorý uviedol, že je vodičom vozidla a po predchádzajúcom poučení sa ústne vyjadril: „Dajte\nma na správne konanie“ a odmietol sa podrobiť prejedaniu priestupku v blokovom konaní.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke je účastník cestnej premávky povinný pokyn\nvyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\nPodľa II. dielu, I. časti, čl. 5, ods. 34 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z.\nz. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „vyhláška č. 9/2009 Z. z.“), značky Zóna s dopravným obmedzením (č. IP 24a) a Koniec zóny s\n\ndopravným obmedzením (č. IP 24b) vyznačujú oblasť (časť obce a podobne), kde platí zákaz alebo\nobmedzenie vyplývajúce z použitých symbolov značky alebo značiek.\nPodľa II. dielu, I. časti, čl. 35, ods. 34 vyhlášky č. 9/2009 Z. z. značky Pešia zóna (č. IP 25a) a Koniec\npešej zóny (č. IP 25b) vyznačujú územie (časť obce a podobne) určené predovšetkým pre chodcov, kde\nplatia zvláštne ustanovenia o premávke v pešej zóne.\nPodľa II. dielu, 5. časti, čl. 22, ods. 24 vyhlášky č. 9/2009 Z. z. symbol značky č. B 33 vyznačený na\nznačkách č. IP 24a a č. IP 24b možno v prípade potreby zameniť s iným vhodným symbolom zákazových,\npríkazových alebo informatívnych značiek. Spresňujúce údaje o platnosti obmedzení, o dobe platnosti a\npodobne možno vyznačiť v spodnej časti značiek č. IP 24a a č. IP 24b vhodnými nápismi alebo symbolmi.\nZnačky č. IP 24a sa umiestňujú na všetkých cestách ústiacich do určenej zóny.\nPodľa II. dielu, 5. časti, čl. 22, ods. 25 vyhlášky č. 9/2009 Z. z. spresňujúce údaje, ktorým vozidlám\nje vjazd do tejto oblasti povolený, prípadne v akom čase a podobne, možno vyznačiť v spodnej časti\nznačiek č. IP 25a a č. IP 25b vhodnými nápismi alebo symbolmi. Značky č. IP 25a sa umiestňujú na\nvšetkých cestách ústiacich do určenej zóny.\n30. Vo vzťahu ku kľúčovej kasačnej námietke, týkajúcej sa nesprávneho posúdenia zákazu zásobovania\nv pešej zóne sa ani kasačný súd nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, že dopravné\nznačenie nestanovuje maximálnu dobu zásobovania. Sťažovateľ rovnako tvrdil, že dopravné značenie\nneobmedzuje dobu zotrvania a nestanovuje čas opustenia priestoru za dopravným značením. V tejto\nsúvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že miestom spáchania priestupku bola „pešia zóna“, označená\ndopravným značením č. IP25a. Podľa právnej úpravy je vjazd do pešej zóny povolený len vozidlám,\nktorým to umožňuje dopravná značka (§ 59 ods. 2 zákona o cestnej premávke). Dopravná značka\nmodifikuje zákaz vjazdu do pešej zóny v tom smere, že zákaz neplatí pre dopravnú obsluhu, cyklistov a\nzásobovanie vo vymedzenom čase (5.00 - 10.00; 18.00 - 20.00). Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že zásobovanie\nzačal vykonávať v čase medzi 9.30 až 9.45, bol povinný zásobovanie ukončiť a opustiť priestor pešej\nzóny najneskôr do 10.00 hod. V tomto ohľade sa sťažovateľ mýli, ak sa domnieva, že príslušná značka\nnelimituje dobu, počas ktorej je možné vykonávať zásobovanie. Totiž, ak by sa kasačný súd stotožnil\nso sťažovateľom predostretým výkladom, predmetné dopravné značenie by stratilo akýkoľvek logický\nzmysel obmedzenia času vyhradeného pre vjazd zásobovania v pešej zóne. V tomto kontexte je kasačný\nsúd v zhode so záverom ustáleným krajským súdom, že sťažovateľ porušil zákaz státia v pešej zóne\nmimo hodín určených na zásobovanie, keď s predmetným motorovým vozidlom stál na uvedenom mieste\nv čase do 11.26 hod. Sťažovateľ bol aj podľa názoru kasačného súdu povinný vykonať zásobovanie v\nčase vyhradenom dopravným značením.\n31. Vo vzťahu k námietke ohľadne materiálneho znaku priestupku kasačný súd uvádza, že priestupok\nje zavinené konanie, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne\noznačené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone (§ 2 ods. 1 zákona o priestupkoch). V tomto\nsmere kasačný súd považoval za správny záver krajského súdu, že na zodpovednosť za daný priestupok\nstačilo aj zavinenie z nevedomej nedbanlivosti a sťažovateľ uvedeným konaním ohrozil záujem\nspoločnosti na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Kasačný súd však nepredpokladá,\nžeby žalobcovi v skutočnosti po prečítaní napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, akými úvahami sa\nsprávny orgán riadil a aké sú materiálne a formálne znaky ním spáchaného priestupku. Navyše, správny\norgán v konkrétnom konaní o priestupku posudzoval stupeň spoločenskej nebezpečnosti aj pri určení\ndruhu sankcie a jej výmery, keďže je povinný prihliadnuť aj na závažnosť priestupku (§ 12 ods. 1 zákona\no priestupkoch).\n32. Ani sťažnostná námietka týkajúca sa návrhu na vykonanie kamerového záznamu nie je podľa\nnázoru kasačného súdu dôvodná. Aj kasačný súd je tej mienky, že zabezpečenie kamerového záznamu\nv súvislosti so spáchaným priestupkom nebolo pre zistenie skutkového stavu potrebné, tak ako\nkonštatoval krajský súd. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány vychádzali\njednak z výpovede príslušníkov mestskej polície, ale aj z výpovede samotného sťažovateľa, ktorý\nuviedol, že zásoboval približne od 9.30 až 9.45 hod do11.26 hod. kedy bol z miesta mestskou\npolíciou vykázaný. V tomto smere kasačný súd nevidí žiadny relevantný priestor, ako by kamerový\nzáznam preukázal nevinu sťažovateľa. V tejto súvislosti, sa kasačný súd stotožnil aj so záverom\nprezentovaným žalovaným, že kamerový záznam nebol potrebný ani z dôvodu, či menovaný v čase\nod 10.50 hod do 11.26 hod vykonával zásobovanie, pretože v zmysle dopravného značenia mal\nzásobovanie ukončiť o 10.00 hod. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je kasačný súd toho názoru, že\nsprávne orgány aj krajský súd dostatočne reflektovali na skutočnosť, z akého dôvodu nebolo obstaranie\n\nkamerového záznamu potrebné pre objasnenie priestupku. Subjektívna nespokojnosť sťažovateľa\ns právnym názorom krajského súdu a žalovaného ešte neodôvodňuje záver o nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia v časti skutkového stavu veci.\n33. Vo vzťahu k ostatnému sťažnostnému bodu, ktorým sťažovateľ namietal, že sa krajský súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 5Sžf/85/2011, 2Sžf/12/2014,\n10Sžd/3/2013 a R 38/1997, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ cituje právne závery rozhodnutí\nkasačného súdu, ktoré vo všeobecnej rovine popisujú priebeh priestupkového konania, zásady trestania\na právneho posúdenia a v tomto ohľadne sú aplikovateľné na každú prejednávanú vec.\n34. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body za\nopodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\n35. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP\n36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení\ns ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/37/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}