{"guid": "03fc4c75-6ef7-43a6-ae6c-71fc30b714be:ce6fe10e-9701-4f01-a1c7-9f2ebd632a8d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8014200639.3", "spisova_znacka": "7Sžsk/15/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/15/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 7Sžsk/15/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8014200639.3", "identifikacne_cislo": "8014200639", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177", "nazov": "§ 177 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce6fe10e-9701-4f01-a1c7-9f2ebd632a8d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8014200639.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8014200639.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8014200639.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/15/2020\n8014200639\n30. 06. 2021\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2021:8014200639.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci\nžalobcu: X. C. G. - J. - C., IČO: XX XXX XXX, bytom J. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr.\nDušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni,\nústredie v Bratislave, so sídlom ul. 29.augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti J. J. O., bytom M. XXA/XXX,\nXX XXX T., G. O., zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Masarykova 2, Prešov, v konaní\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 155-2/2014-BA zo dňa 10.02.2014, o\nkasačnej sťažnosti žalobcu a ďalšieho účastníka konania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.\nk. 4S/43/2014-76 zo dňa 14. septembra 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 4S/43/2014-107\nzo dňa 24. januára 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podanú proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč. k. 4S/43/2014-76 zo dňa 14. septembra 2017 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 4S/43/2014-76 zo dňa\n14. septembra 2017 podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nSociálnej poisťovni, ústredie č.155-2/2014-BA zo dňa 10.02.2014, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci\nna ďalšie konanie. Účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu zistil nasledovný skutkový stav. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 87835-1/2013/\nKEM zo dňa 22.8.2013 ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodovať o vzniku, prerušení\na zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch podľa § 210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení\nrozhodla tak, že J. J. O. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné\npoistenie v nezamestnanosti dňa 31.07.2013 podľa slovenskej legislatívy. Z rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, pobočky Košice vyplýva, že táto výrok rozhodnutia odôvodnila aplikáciou Nariadenia\n(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 z 16.09.2009 (ďalej\n\nlen základné nariadenie) a vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 z\n16.09.2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 883/2004. Citujúc čl. 11 (3) (a) základného nariadenia,\nčl. 13 (1), (3) základného nariadenia v znení účinnom do 27. júna 2012 uviedla, že dňa vo februári 2013\nvykonala kontrolu u zamestnávateľa X. C. G. - J.-C. a zistila, že tento nemá na uvedenej adrese zriadenú\nžiadnu kanceláriu, resp. prevádzku. Adresa bola poskytnutá za účelom zriadenia živnosti W.. C. S.,\nktorý je mzdovým účtovníkom zamestnávateľa, že u J. J. O. nebol preukázaný reálny výkon činnosti\nako zamestnanca na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym\npredpisom podľa čl. 11(13) (a), 13(1), 13(3) základného nariadenia. Vo vzťahu ku konkrétnej fyzickej\nosobe ako zamestnancovi žalobcu konštatovala, že jej zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi konkrétnym dňom\n31.7.2013. Na základe uvedených skutočnosti dospela k záveru, že J. J. O. zaniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi\nzamestnávateľa X. C. G. - J.-C. 31. júla 2013 podľa slovenskej legislatívy. Žalovaná - Sociálna poisťovňa\nústredie o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodla rozhodnutím zo\ndňa 10.02.2014 č.155-2/2014-BA tak, že odvolanie žalobcu - zamestnávateľa X. C. G. - J.-C., zamietla\na rozhodnutie Sociálnej poisťovne Košice č. 87835-1/2013-KEM zo dňa 22. augusta 2013 potvrdila.\n3. Krajský súd postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho\nsúdneho poriadku upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení\no všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku, citujúc právnu\núpravu ustanovenú v § 32 ods. 3, § 177 ods. 1, § 178 ods. 1, v spojení s § 199 ods. 3 SSP\npreskúmal zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v intenciách zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, citujúc právnu úpravu ustanovenú\nv § 185 ods. 4, § 145 ods. 1 až 4, § 218 ods. 1 tohto zákona v spojení s právnou úpravou ustanovenou\nv nariadení (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa\n16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).\n4. Krajský súd vychádzajúc z citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku konštatoval, že\nzákladným znakom pre definíciu žalobcu je, že ide o ukrátenie na vlastných subjektívnych právach\nžalobcu. Žalobca sa preto žalobou nemôže domáhať ochrany iných osôb. Považoval za nesporné, že\nten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí by súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne, čo znamená,\nže musí ísť o skutočné ukrátenie a musí ísť o aktívne legitimovanú hmotnoprávnu osobu. Poukazom na\nto, že nedostatok hmotnej legitimácie znamená, že ak takáto osoba nebola ukrátená na právach, súd\nžalobu zamietne. Je treba rozlišovať aj procesnú legitimáciu, ak ide o prípad, kedy žalobca ani netvrdí\nukrátenie na právach, resp. netvrdí, že rozhodnutie bolo nezákonné, čo musí tvrdiť, inak by súd, ktorý je\nviazaný žalobcovým tvrdením nemal čo preskúmavať a viedlo by to k zastaveniu konania, krajský súd\nkonštatoval, že pokiaľ žalobca namieta, že správne orgány v preskúmavanej veci nedodržali zákonný\npostup, rozhodnutia sú nezákonné, arbitrárne, avšak v žalobe okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej\nlehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí netvrdí žiadne porušenie jeho subjektívnych práv, pričom\nz obsahu spisu vyplýva, že pri vydávaní rozhodnutí neboli dodržané procesné lehoty, toto procesné\npochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.\n5. Ďalej správny súd uviedol, že v konaní prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia\nsociálnej poisťovne pobočky a žalovanej len z tohto dôvodu by žalobca nedosiahol priaznivejšie\nrozhodnutie vo veci. Je zrejmé, že namietaná nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej a\nprvostupňového správneho orgánu bez uvedenia konkrétnych porušení subjektívnych práv žalobcu je\npre rozhodnutie súdu vo veci irelevantné. Je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platil povinné\nnemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. V danej\nsúvislosti správny súd poukázal na to, že Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení\nneskorších predpisov v § 145 ods. 1 upravuje, že sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré\nbolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné,\nalebo jej právnemu zástupcovi do 30 dní od a/ zistenie tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou, alebo\nb/ doručenia písomnej žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej\nprávneho nástupcu. Podľa ods. 3 § 145 Zákona o sociálnom poistení - právo na vrátenie poistného sa\npremlčí do 10 rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odseku 1\n\na 2 a zúčtovaná na účet sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - poistné,\nktoré je sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky sociálnej poisťovne voči\nfyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.\n6. Správny súd tiež poukázal na to, že prvostupňové konanie tvorí s odvolacím konaním jeden celok\na odvolací orgán môže doplniť odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorá skutočnosť\njednoznačne vyplýva z ustanovenia § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,\npodľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné,\ndoterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.\nPodľa správneho súdu ani tým, že žalobca platil poistné, nebolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry.\nŽalobca teda v žalobe nenamietal žiadne také porušenie jeho subjektívnych práv, ktoré by mali za\nnásledok nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.\n7. V súvislosti s postavením J. J. O. správny súd vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR\nuvedeného v jeho rozhodnutiach v obdobných veciach. Podľa názoru správneho súdu pani J. J. O.\nneprislúcha postavenie účastníka konania podľa citovaného ustanovenia § 32 ods. 3 písm. b/ Správneho\nsúdneho poriadku, pretože účastníkom administratívneho konania bola a § 32 ods. 3 písm. b/ upravuje\nsituáciu, kedy ide o osobu, ktorá je pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo\núčastníkom administratívneho konania priamo dotknutá na svojich hmotnoprávnych právach zrušením\nadministratívneho rozhodnutia správnym súdom. Uviedol, že v preskúmavanej veci však súd nezrušuje\nrozhodnutie správneho orgánu. Pani J. J. O. žalobu nepodala. Podľa názoru súdu vo vzťahu žalobcu a J.\nJ. O. nejde o procesné spoločenstvo nerozlučné, pretože toto je definované povahou predmetu konania,\nktorá vyplýva z hmotného práva. Práva a povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa a zamestnankyne\nnie sú identické. V danej súvislosti správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n28.02.2017 sp. zn.: 9Sžo 3/2015 v identickej veci.\n8. Po preskúmaní rozhodnutia sociálnej poisťovne pobočky a žalovanej v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobca nepreukázal,\nže rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, a preto žalobu ako\nnedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n9. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP, lebo žalobca v konaní úspech\nnemal a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi súd nepovažoval za\nspravodlivé.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu a ďalšieho účastníka konania proti rozsudku krajského súdu\n10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podali žalobca a ďalší účastník konania v zákonnej\nlehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietali, že krajský súd rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Navrhovali, aby\nnajvyšší súd rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby\nrozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že zruší priamo rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím\nprvostupňového orgánu verejnej správy a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.\n11. V dôvodoch kasačnej sťažnosti sťažovatelia nesúhlasili s argumentáciou správneho súdu, na\nzáklade ktorej ustálil svoj právny záver. Sťažovatelia v zásade zotrvali na dôvodoch a argumentácii\nuvedenej v žalobe žalobcu. Žalobca trval na tom, že u neho došlo k porušeniu viacerých subjektívnych\npráv, najmä právo na spravodlivý proces a tiež jeho práva vlastniť majetok, práva na slobodnú\nvoľbu povolania a práva podnikať a dosahovať zisk z podnikateľskej činnosti na území SR. Dôvodil,\nže neobstojí ani tvrdenie, že žalobca sa domáhal porušenia iných ako svojich subjektívnych práv.\nZdôraznil svoju argumentáciu v žalobe, že jednotlivé subjektívne práva žalobcu je nevyhnutné vnímať\nvo vzájomnej súvislosti so subjektívnymi právami jeho zamestnancov. V danej súvislosti poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso 40/2015 z 24.8.2016.\n\nIII.\nVyjadrenia žalovanej ku kasačnej sťažnosti sťažovateľov\n12. Kasačná sťažnosť sťažovateľov bola žalovanej doručená dňa 12.1.2018. Žalovaná vo vyjadrení ku\nkasačnej sťažnosti vyslovila názor, že správny súd posúdil vec vecne a právne správne. Navrhovala,\naby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľov ako nedôvodnú zamietol.\n13. V dôvodoch vyjadrenia žalovaná uviedla, že v celom rozsahu sa pridržiava svojho vyjadrenia\nk žalobe z 20.8.2014. Žalovaná nesúhlasila s argumentáciou a ani s názorom sťažovateľov\nprezentovanom v kasačnej sťažnosti. Vyslovila názor, že žalobca a zamestnankyňa v kasačnej sťažnosti\nneuviedli také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody,\nktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu alebo zrušenie\npreskúmavaného rozhodnutia Sociálnej poisťovni ústredie.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\nnámietok uvedených v kasačnej sťažnosti žalobcu a ďalšieho účastníka konania (§ 453 ods. 2 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť sťažovateľov nie je dôvodná.\n15. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.\nk. 4S/43/2014-76 zo dňa 14. septembra 2017, ktorým rozhodnutím krajský súd podľa ustanovenia §\n190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nzo dňa 10.02.2014 č. 155-2/2014-BA, žiadajúc správny súd, aby rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej\nvrátil na ďalšie konanie.\n16. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nsprávneho súdu, z ktorých dôvodov ich kasačný súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n17. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej zo dňa\n10.02.2014 č. 155-2/2014-BA, ktorým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila\nrozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka Košice č. 87835-1/2013/KEM zo dňa 22.8.2013, ktorým\nrozhodnutím ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku sociálneho\npoistenia v sporných prípadoch podľa § 210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodla tak, že\nJ. J. O. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v\nnezamestnanosti dňa 31.07-2013 podľa slovenskej legislatívy.\n18. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj\n\nna dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a\nrozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP.). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP.). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n19. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n20. Kasačný súd mal v danej veci preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, keď napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,\npostupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v prvej a tretej hlave\ntretej časti Správneho súdneho poriadku. Najvyšší súd po vykonaní kasačného prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súd a súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v\nspojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konania im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej\núpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k\nzhodnému záveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody\nkasačnej sťažnosti sťažovateľov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa\noboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľov uvedenými v\nkasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod\nna to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie\nsprávnosti a zákonnosti rozsudku správneho súdu uvádza nasledovné.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n21. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n22. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n23. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 v súvzťažnosti s čl. 2 ods. 2 ústavy je zabezpečenie\nmateriálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa\nprezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej\n\nsamosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý\njednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.\n24. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n25. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n26. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť zásadnej námietke sťažovateľov, ktorou namietali,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm.\ng/ SSP, keď v preskúmavanej veci náležite nevyhodnotil skutkové a právne skutočnosti, ktoré posúdil\nv rozpore so zákonom.\n27. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n28. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich\nsubjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\nOchrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to\noprávnený zákonom.\n29. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n30. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákonodarca v Správnom súdnom poriadku v právnej\nnorme § 178 ods. 1 priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako\núčastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená\nrozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Iný subjekt (okrem prípadov uvedených v §\n178 ods. 2 a 3 SSP) nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. Z\nuvedenej právnej úpravy - ustanovenie § 178 ods. 1 SSP, súčasne vyplýva, že zákonnou náležitosťou\nžaloby je aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že a akým spôsobom bol ukrátený na svojich\nsubjektívnych právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch nezákonným rozhodnutím a\npostupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z hmotnoprávneho\nprávneho predpisu. Na základe uvedených tvrdení žalobcu správny súd posudzuje otázku aktívnej\nlegitimácie žalobcu. Zákonodarca ustanovuje ochranu práv povinností a právom chránených záujmov\nfyzickej a právnickej osobe, ktorá bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na\nsvojich právach alebo právom chránených záujmoch. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách\nproti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym právam žalobcu. Ten, kto\no sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť preto súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne, čo znamená,\nže rozhodnutím orgánu verejnej správy vydaného v rozpore so zákonom došlo k porušeniu jeho\nkonkrétnych práv a právom chránených záujmov, teda bolo nezákonne zasiahnuté do jeho subjektívnej\nsféry. Nedostatok hmotnej legitimácie žalobcu spôsobuje jeho neúspech v konaní súdneho prieskumu\n\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu napadnutého žalobou, teda má za následok zamietnutie\nžaloby.\n31. Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS\n228/2011-9 zo dňa 02.06.2011, v ktorom ústavný súd konštatoval: „Na aktívnu legitimáciu na podanie\nžaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov)\nnestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s\núčastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania\nzákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený.\nSprávne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek\npodať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe\ntvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie\núčastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu\nnevedie.“\n32. Vzhľadom k uvedenému vyššie krajský súd v danej veci postupoval správne a v súlade so zákonom,\nkeď prvotne zameral svoju pozornosť, či žalobca je aktívne hmotne legitimovaný na podanie žaloby\na následne aj správne skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami žalovanej, vydanými v\nadministratívnom konaní v oboch stupňoch, bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv.\n33. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovanej kasačný súd zhode ako krajský súd mal preukázané, že žalobca\nsa žalobou domáhal ochrany iných než svojich subjektívnych práv, a to konkrétne sa domáhal\nochrany práv svojej zamestnankyne (ďalší účastník), keď vo svojej žalobe netvrdil, nešpecifikoval\na následne nepreukázal, akým konkrétnym spôsobom bol rozhodnutiami žalovanej, vydanými v\noboch stupňoch administratívneho konania, poškodený na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch, keďže skutkové zistenia v danej veci preukazujú, že žalobca v žalobe ako aj v konaní súdneho\nprieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej namietal len porušenie subjektívnych práv\njeho zamestnankyne. Žalobca v žalobe namietal len porušenie jeho práva na proces v administratívnom\nkonaní, na ktorú otázku dal odpoveď v dostatočnom rozsahu správny súd, s ktorou argumentáciou\nsprávneho súdu sa kasačný súd stotožňuje, a preto v ďalšom na ňu len poukazuje. Žalobca až v kasačnej\nsťažnosti vzniesol námietky, ktorými namietal, že u neho došlo k porušeniu viacerých subjektívnych\npráv, a okrem práva na spravodlivý proces, došlo k porušeniu tiež jeho práva vlastniť majetok, práva\nna slobodnú voľbu povolania a práva podnikať a dosahovať zisk z podnikateľskej činnosti na území SR.\nVzhľadom k tomu, že žalobca uvedené námietky vzniesol až v kasačnej sťažnosti, kasačný súd nemohol\nna ne prihliadnuť, pretože boli žalobcom vznesené až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby (§\n491 ods. 1, 2 SSP v spojení s § 250b ods. 1 a s § 250h ods. 1 OSP).\n34. Kasačný súd súhlasí s argumentáciu žalobcu, že jednotlivé subjektívne práva zamestnávateľa je\npotrebné vnímať vo vzájomnej súvislosti so subjektívnymi právami jeho zamestnancov. Vychádzajúc\nvšak z konkrétnych okolností preskúmavaného prípadu napadnutým rozhodnutím žalovaná rozhodla\no zániku povinného sociálneho poistenia zamestnankyne žalobcu J. J. O., (ďalší účastník konania\nsúdneho prieskumu) k určitému dňu podľa slovenskej legislatívy, ktorým rozhodnutím bolo rozhodnuté\nlen o jej statuse povinne sociálne poistenej fyzickej osoby ako zamestnanca. Žalobu proti\npreskúmavanému rozhodnutiu žalovanej podal len žalobca ako zamestnávateľ, pričom uvedená\nzamestnankyňa žalobcu žalobu nepodala. Otázkou účastníctva zamestnankyne žalobcu v konaní\nsúdneho prieskumu sa správny súd tiež dostatočne zaberal a dal na ňu jasnú a zrozumiteľnú odpoveď,\ns ktorou odpoveďou sa kasačný súd stotožňuje, a preto tiež na ňu v ďalšom poukazuje.\n35. Kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že v správnom súdnictve vo všeobecnosti status účastníka\nje daný podľa druhu definície účastníkov konania, a teda účastníkom v správnom súdnictve je ten,\nktorého za účastníka zákon označil. (Správny súdny poriadok, predtým Občiansky súdny poriadok piata časť upravujúca správne súdnictvo). Konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej\nzásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je možné začať len na základe žaloby a súd je oprávnený ako aj povinný preskúmať napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu len v rozsahu dôvodov, namietaných žalobcom v žalobe s\ntvrdením žalobcu, že napadnutým rozhodnutím žalovaného správneho orgánu došlo k porušeniu jeho\n\nsubjektívnych práv a právom chránených záujmov. Účastníctvo zamestnávateľa a jeho zamestnancov\nv konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovanej, ktorými rozhodovala o zániku, resp.\n(ne)vzniku povinného sociálneho poistenia zamestnancov k určitému dňu podľa slovenskej legislatívy,\nnie je možné posudzovať ako nerozlučné spoločenstvo, pretože práva a povinnosti zamestnanca, ktoré\nvyplývajú zo zákona o sociálnom poistení, sú rozdielne ako práva a povinnosti zamestnávateľa, hoci\nmôžu byť založené tým istým rozhodnutím žalovanej. V danej súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžso 18/2015 z 30. 3. 2017. Pre úplnosť najvyšší súd\npovažuje za potrebné uviesť, že zamestnankyňa žalobcu J. J. O., disponovala samostatným právom\npodať žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Aj keď samostatne žalobu nepodala,\nzostáva jej zachované právo byť účastníkom konania podľa § 491 ods. 1, 2 SSP v spojení s § 250 ods.\n1 druhej vety OSP. Uvedené nie je v rozpore s názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 10Sžso 40/2015 z 24.8.2016\n36. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie najvyšší súd po vyhodnotení dôvodov,\nvznesených v kasačnej sťažnosti sťažovateľov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, vyslovených\nkrajským súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, považujúc právne posúdenie preskúmavanej\nveci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Z uvedených dôvodov najvyšší súd považoval\nnámietky sťažovateľov, ktorými v kasačnej sťažnosti namietali nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu\nz dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, za nedôvodné. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť\nsťažovateľov podanú proti rozsudku správneho súdu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n37. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa právnej úpravy\nustanovenej v § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP. Účastníkom konania nepriznal právo na\nnáhradu trov tohto konania, žalobcovi pre jej neúspech v konaní a ostatným účastníkom pre nesplnenie\nzákonných podmienok.\n38. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/43/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}