{"guid": "ea50e0fb-c1f5-4604-8ed1-7257206c65f9:2bef8dad-a052-4710-895c-00c161b5ad24", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7218201049.1", "spisova_znacka": "1Asan/1/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/1/2020 z 26. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2021, sp. zn. 1Asan/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:7218201049.1", "identifikacne_cislo": "7218201049", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2bef8dad-a052-4710-895c-00c161b5ad24", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7218201049.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7218201049.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7218201049.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Asan/1/2020\n7218201049\n26. 01. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2021:7218201049.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana\na členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu (v\nkonaní sťažovateľ): P.. G. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, O., zastúpený: JUDr. Rastislav\nCestický, advokát so sídlom Palackého 1, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor\nopravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sa/29/2018\nzo dňa 15. marca 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sa/29/2018 zo dňa\n15. marca 2019 tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP1-2017/041338/GEC zo dňa 24.11.2017\nzrušuje a vec mu vracia na nové konanie.\nSťažovateľovi priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu trov kasačného konania i konania pred\nkrajským súdom.\nSmolinská\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový orgán\")\nrozhodnutím č. OU-KE-OVVS2-2017/014422 zo dňa 25.07.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie\")\nuznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch\"),\nktorého sa dopustil tým, že dňa 03.12.2016 v čase okolo 12:20 hod. v lesoparku nad ul. F. Q. O. aj\nnapriek opakovanej výzve príslušníkov PZ SR „V mene zákona\", aby prestal kopať do služobného\nmotorového vozidla PZ SR a predložil doklad totožnosti, uvedenú výzvu neuposlúchol, čím sa dopustil\npriestupku tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Podľa § 47 ods.\n2 s poukazom na 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch obvinenému za spáchaný priestupok uložil\nsankciu - pokutu vo výške 100 €. Tiež uložil obvinenému povinnosť uhradiť trovy konania spojené s\nprejednaním priestupku vo výške 16 €. Prvostupňový orgán považoval spáchanie priestupku žalobcom\nza preukázané výpoveďami svedkov (zasahujúcich policajtov), skutočnosťami uvedenými v úradnom\nzázname o zaistení žalobcu, ako i rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti žalobcu proti konaniu svedkov\na zaisteniu.\n2. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2017/041338/GEC zo dňa 24.11.2017\n(ďalej len „preskúmavané rozhodnutie\") podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\n\nkonaní (ďalej len „Správny poriadok\") odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď\nnespochybnil výpovede svedkov L. a Q. (policajtov prítomných pri incidente) a neoznačil ich za\nvierohodné, s poukazom na povinnosť svedka vypovedať pravdivo. Tiež mal za to, že žalobca mal\nmožnosť dohodnúť si termín nahliadnutia do spisového materiálu, alebo si jeho kópiu prevziať, čo však\nžalobca nevyužil. Ďalej mal za to, že samotné zistenie, či bol dňa 03.12.2016 na mieste incidentu\nžalobcov mobilný telefón naposledy v prevádzke, by nijako nebolo spôsobilé potvrdiť tvrdenie žalobcu,\nže mu policajti telefón zničili.\n4. Podľa žalovaného prvostupňový orgán pri vydaní prvostupňového rozhodnutia postupoval v súlade\ns § 34 ods. 5 Správneho poriadku, pričom uviedol, na základe ktorých dôkazov dospel k záveru, že\nsa žalobca dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Tiež uviedol, že pre časový odstup predloženia\nspisového materiálu od incidentu nebolo možné si vyžiadať prípadný kamerový záznam. Žalovaný\nskonštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu\nalebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia a nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali\njeho nevinu.\nII. Konanie na krajskom súde\n5. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd\"), ktorý ju na nariadenom pojednávaní dňa 15.03.2019 rozsudkom č. k. 1Sa/29/2018-55\n(ďalej len „napadnutý rozsudok\") zamietol podľa § 190 S.s.p.\n6. V správnej žalobe žalobca namietal, že mu pred prejednaním priestupku nebolo umožnené\nprvostupňovým správnym orgánom nahliadnuť do spisu, čo je podľa neho v rozpore s § 23\nods. 1 Správneho poriadku; ďalej že napadnuté rozhodnutie v odôvodnení nezaznamenáva, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na potvrdenie zákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu,\nakými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití\nprávnych predpisov. Ďalej namietal, že nebol vykonaný ním navrhovaný dôkaz - zistenie miesta\nposlednej registrácie prevádzky jeho mobilného telefónu v deň spáchania priestupku a tiež že bol\ndiskriminovaný, nakoľko to, že v čase spáchania priestupku bol pod vplyvom alkoholu, bolo aplikované v\nnegatívnej konotácii, hoci žalobca tento dôkaz napadol tvrdením o jeho nezákonnosti. Takisto namietal\nproti nekritickému vyzdvihovaniu dôveryhodnosti úkonov, záverov a obsahu písomností a vysvetlení\npodávaných príslušníkmi Policajného zboru a odmietnutiu čo i len zváženia ním tvrdeného priebehu\nstretnutia s policajtami. Napokon namietal nevysporiadanie sa s námietkou o nemožnosti zachytiť\nvýzvu vyslovenú v uzavretom vozidle a neodstránenie rozporu výkladu skutkových okolností účastníkmi\nincidentu.\n7. Krajský súd mal za to, že žalovaný správne vychádzal z výpovede svedka a záznamov o podaní\nvysvetlenia príslušníkmi Policajného zboru, ktorí žalobcu usvedčujú a boli poučení o povinnosti\nvypovedať pravdu. Spochybňovanie výpovedí svedkov súd považoval za nedôvodné a mal za to, že\nsprávny orgán postupoval v súlade s označeným zákonným ustanovením Správneho poriadku pri\nhodnotení výpovede týchto svedkov, a pokiaľ ich vyhodnotil ako pravdivé, nijako nepochybil. Rovnako\npodľa krajského súdu žalovaný nepochybil, ak u žalobcu prihliadol na pozitívny výsledok dychovej\nskúšky na zistenie alkoholu.\n8. Krajský súd mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je dostatočné, presvedčivé a\nzaujal názor, že správny orgán jednoznačne preukázal žalobcovi vinu tam uvedenými výpoveďami\nsvedkov, ktoré sú vierohodné v porovnaní s výpoveďou žalobcu, ktorú súd vyhodnotil ako nevierohodnú\na smerujúcu k snahe žalobcu vyhnúť sa sankcii, ktorá mu odo dňa spáchania skutku hrozila. Pri\nprejednávaní priestupku podľa krajského súdu žalovaný postupoval v súlade so zásadou voľného\nhodnotenia dôkazov, ako aj so zásadou materiálnej pravdy a v nadväznosti na to i pri aplikácii zásady\nin dubio pro reo.\n9. Krajský súd konštatoval, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o priestupkoch, správne\nkvalifikoval konanie žalobcu ako priestupok, za ktorý mu bola podľa ustanovenia § 47 ods. 2 s poukazom\n\nna § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 100,- eur a podľa\n§ 79 ods. 1 zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku\nvo výške 16,- eur.\n10. K námietke nepreskúmateľnosti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia krajský súd uviedol, že\nodôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom\npre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy\na vyjadrenia žalobcu ako účastníka konania. Medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia žalovaného\nje podľa krajského súdu logická zhoda, odôvodnenie dáva žalobcovi jasné a zrozumiteľné odpovede\nna všetky právne i skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa krajského súdu\nnebolo povinnosťou žalovaného reagovať na nepodstatné skutkové otázky, ktoré nemajú vplyv na\nrozhodnutie správneho orgánu o priestupku, túto procesnú námietku súd preto nepovažoval za dôvodnú.\n11. Pokiaľ ide o tvrdené nesprístupnenie spisového materiálu, krajský súd uviedol, že žalobca si sám\nzapríčinil, že mu fotokópie zo spisového materiálu neboli pred ústnym pojednávaním sprístupnené,\nnapriek snahe žalovaného tieto fotokópie mu vydať. Aj z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva,\nže žalobcove tvrdenia nie sú korektné a ani pravdivé, na čo súd nemohol neprihliadnuť pri hodnotení\njeho tvrdení.\n12. Námietku o nevykonaní dôkazu týkajúceho sa polohy telefónu žalobcu považoval krajský súd\nza nedôvodnú a nepodstatnú pre konanie, pričom súd podotkol, že žalobca v deň skutku odmietol\nvypovedať, čokoľvek podpísať a ani nepodal trestné oznámenie pre poškodzovanie cudzej veci z\ndôvodu, že by bolo došlo pri služobnom zákroku k zničeniu jeho mobilného telefónu.\n13. Námietka žalobcu o nezákonnej diskriminácii v spojitosti s alkoholom v dychu žalobcu, bez jej\nobjektívneho a rozumného zdôvodnenia, je podľa názoru krajského súdu taktiež nedôvodná, pretože\nv správnom konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností dychovou skúškou preukázané, že žalobca sa\nskutku kladenému mu za vinu dopustil v stave pod vplyvom alkoholu.\n14. Krajský súd uviedol, že prihliadal aj na konečné rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu\no jeho zaistení.\n15. Krajský súd preto z vyššie uvedených dôvodov, po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného\nv rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali\nzákonne, objektívne, správne a úplne zistili skutkový stav veci, svoje rozhodnutia riadne v logických\nsúvislostiach odôvodnili, a keďže nezistil ani žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť\nich rozhodovania, a prvostupňovým správnym orgánom uložená sankcia je v súlade so zákonom,\ndostatočne odôvodnená, zamietol žalobu ako nedôvodnú.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\nA)\n16. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") prostredníctvom advokáta včas\nkasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Žiadal zmenu napadnutého rozsudku tak, že sa preskúmavané rozhodnutie\nzruší a vec sa vráti žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si aj náhradu trov konania.\n17. Sťažovateľ namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Tvrdil, že prvostupňový orgán\nmu neumožnil nahliadnuť do spisu bez zákonne relevantného zdôvodnenia, keď sa dňa 13.04.2017\nsťažovateľ dostavil pred prvostupňový orgán. Podal sťažnosť na postup správneho orgánu, ktorá bola\nnedôvodne zamietnutá, a ktorá pri nahliadaní do súdneho spisu netvorila súčasť administratívneho\nspisu, hoci jej pripojenie k súdnemu spisu sťažovateľ výslovne žiadal. Mal za to, že následkom\nnesprístupnenia spisu bolo, že sa sťažovateľ nemohol zúčastniť výsluchu jediného a kľúčového svedka\nL., klásť mu otázky a vo svojej výpovedi nemohol reagovať na obsah tejto výpovede, uplatniť návrhy\nna vykonanie dôkazov (napr. konfrontáciu) ani zadovážiť iné dôkazy s potenciálom vyvrátiť svedkom\nuvádzané skutočnosti a tak prispieť k náležitému objasneniu skutku. Žalovaný tak podľa neho prevzal\na nekriticky zohľadnil jediný výklad posudzovaného skutku.\n18. Podľa sťažovateľa krajský súd bezdôvodne nevyhovel jeho návrhu na vykonanie dôkazu o\npoškodzovaní cudzej veci (sťažovateľovho mobilného telefónu), ktorý vyhodnotil ako irelevantný.\n\nNesúhlasil s konštrukciou krajského súdu, ktorý poukázal na nepodanie trestného oznámenia\nsťažovateľom - sťažovateľ poukazuje na to, že pre spáchanie trestného činu poškodzovania cudzej veci\nmusia byť splnené aj iné znaky, okrem iného výška spôsobenej škody, trestné oznámenie by teda bolo\nnedôvodné. Krajskému súdu podľa sťažovateľa ušiel význam takéhoto dôkazného návrhu, ktorý mal za\ncieľ nabúrať výpoveď jediného svedka v priestupkovom konaní a verifikovať jeho výpoveď.\n19. Namietal ďalej arbitrárnosť a protiústavnosť rozhodnutia krajského súdu, keď nezaujal stanovisko\nk dôvodnosti a zákonnosti vykonania dôkazu o dychovej skúške sťažovateľa. Mal za to, že krajský súd\nsa pri konštatovaní o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia opieral okrem iného aj o tento dôkaz a\npovažoval ho za najviac relevantný.\n20. Krajský súd podľa sťažovateľa nesprávne vyhodnotil žalobný bod namietajúci jednostrannosť a\nneobjektívnosť hodnotenia dôkazov bez ich následnej verifikácie. Podľa sťažovateľa súd nelogicky\nvychádza z konštrukcie, že svedok vypovedá pravdu v prípade, že bol poučený o právnych následkoch\nkrivej výpovede, čo podľa sťažovateľa neznamená, že pravdu aj hovoril. Navyše podľa sťažovateľa\nnebola preukázaná nepravdivosť výpovede svedka preto, že sťažovateľ nebol prítomný pri jeho\nsvedectve.\n21. Rovnako za nelogické sťažovateľ považoval, že krajský súd vyhodnotil sťažovateľovu výpoveď za\nnevierohodnú pre nepreukázateľnosť a ako smerujúcu k snahe vyhnúť sa sankcii, pričom súd vychádzal\nz výpovede jediného svedka a nie dvoch. Súd tým podľa sťažovateľa neguje jeho právo na obhajobu\na právo na objektívne posúdenie, na základe toho, že svedok bol poučený, že musí hovoriť pravdu,\nčo však nebolo uplatnené u sťažovateľa. Krajský súd podľa sťažovateľa pochybil, keď mal za to, že\npostup žalovaného bol nestranný a objektívny, a dokazovanie sa uskutočnilo legálnym spôsobom.\nTiež namietal, že krajský súd spomína výpoveď dvoch svedkov, pričom svedok bol len jeden, v čom\nsťažovateľ videl nedostatočné naštudovanie spisov s následkom nedostatočne zisteného skutkového\nstavu a nesprávneho právneho posúdenia.\n22. Sťažovateľ nesúhlasil s konštatovaním krajského súdu, že žalovaný postupoval v súlade so zásadou\nin dubio pro reo, čo súd bližšie nevysvetlil. Sťažovateľ zdôraznil, že v konaní bol uskutočnený len jeden\nvýsluch svedka, ktorého sa sťažovateľ nemohol zúčastniť, hoci tento výsluch sa mal konať v deň ústneho\npojednávania vo veci, ale nakoniec bol výsluch presunutý, o čom sťažovateľ nebol informovaný. Druhý\nsvedok Q. sa na výsluch nedostavil, ospravedlnil sa, a nie je zrejmé, prečo nebol opätovne predvolaný a\nvypočutý za účasti sťažovateľa, aby tento mohol riadne a ústavne konformne realizovať svoje právo na\nobhajobu. Okrem iného došlo podľa sťažovateľa k porušeniu § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, teda\nnemohol sa vyjadriť k skutočnostiam a dôkazom.\n23. Ďalej tvrdil, že krajský súd nesprávne hodnotí, že žalovaný postupoval v súlade so zásadou\nmateriálnej pravdy, pretože ak by tak postupoval, pri nesúlade vo výpovediach o závažných okolnostiach\nmal byť sťažovateľ so svedkom postavený tvárou v tvár. Pri chýbajúcej konfrontácii podľa sťažovateľa\nnemohlo dôjsť ani k uplatneniu in dubio pro reo, ani k aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov.\nŽalovaný postupoval podľa sťažovateľa jednostranne a voči nemu zaujato.\n24. Pokiaľ výpoveď sťažovateľa podľa krajského súdu smeruje k snahe vyhnúť sa hroziacej sankcii,\nmožno pri tejto konštrukcii konštatovať, že iná výpoveď svedka by znamenala zo strany svedka\nspáchanie trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, a teda aj jeho výpoveď znamená\nsnahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Poukázal na to, že v okolnostiach prípadu sú si navzájom\ndané subjekty v postavení žalobcu a žalovaného, teda nejde podľa neho o svedka ako nestranného\npozorovateľa deja.\n25. Sťažovateľ ďalej uviedol, že samotná skutočnosť, že správny orgán ako i krajský súd vyhodnocujú\nvýpoveď svedka, ktorý nebol vypočutý, samo o sebe znamená nezákonnosť rozhodnutia. V tomto\nohľade je podľa sťažovateľa rozhodnutie žalovaného nezákonné a nepreskúmateľné, pretože vychádza\nz výpovedí svedkov, pričom bol vykonaný iba jeden svedecký výsluch, čo krajský súd opomenul.\nB)\n26. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n\nIV. Právne názory kasačného súdu\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd\") ako súd kasačný preskúmal rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.\n1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, pretože závery rozsudku krajského\nsúdu vychádzajú z nižšie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.\n1 písm. g/ S.s.p.) a napadnuté rozhodnutie žalovaného neobstojí, pretože zistenie skutkového stavu\norgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p.);\ndošlo tiež k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm.\ng/ S.s.p.). Preto kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 S.s.p. tak, že zrušil\nrozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n28. Celým konaním od zaistenia sťažovateľa dňa 03.12.2016 sa tiahne rozpor medzi tvrdeniami\nzasahujúcich policajtov a sťažovateľom o priebehu posudzovaného deja obsahujúceho skutok, ktorý\nsa sťažovateľovi kladie za vinu. Podstatou sporu, ktorý sa v námietkach sťažovateľa ďalej vetví,\nje sťažovateľovo tvrdenie, že žalovaný vyhodnotil výpovede o incidente jednostranne v neprospech\nsťažovateľa, pričom mu mal brániť v obhajobe a nevykonať dôkazy.\n29. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že mu prvostupňový orgán neumožnil nahliadnuť do\npriestupkového spisu bez relevantného dôvodu, preto aj sťažovateľ podal sťažnosť na jeho postup\n(preskúmavanú v samostatnom administratívnom postupe). Kasačný súd súhlasí so sťažovateľom,\nže nahliadnutie do spisu nie je len formalita, ale má významný vplyv na možnosť oboznámiť sa so\nstavom konania a prispieť k objasneniu veci. Takisto ide o dôležitú záruku realizácie práva na obhajobu.\nSťažovateľ tiež namieta, že v dôsledku nesprístupnenia spisu sa nemohol zúčastniť výsluchu jediného\nsvedka L., klásť mu otázky, a tiež vo vlastnej výpovedi nemohol reagovať na obsah tejto výpovede, ani\nzadovážiť iné dôkazy.\n30. Kasačný súd však po preskúmaní súdneho aj administratívneho spisu prišiel k záveru, že táto\nnámietka nie je dôvodná. Totiž z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ žiadal o zaslanie\noskenovaného úplného obsahu spisu e-mailom zo dňa 07.04.2017. Dňa 11.04.2017 mu e-mailom\nodpovedal zamestnanec prvostupňového orgánu a informoval ho, že jeho žiadosť nebola podpísaná\nzaručeným elektronickým podpisom, preto mu nemožno vyhovieť; ale že je možné dohodnúť si termín\nosobnej návštevy správneho orgánu. Sťažovateľ reagoval správou zo dňa 12.04.2017, že sa dostaví dňa\n13.04.2017, na čo nedostal odpoveď. Zo sťažnosti sťažovateľa zo dňa 18.04.2017 vyplynulo, že sa dňa\n13.04.2017 dostavil na prvostupňový orgán, ale dostal odpoveď, že pracovník, s ktorým komunikoval,\nmá dovolenku a ku spisu nemajú prístup, pričom je ešte potrebné začierniť osobné údaje. Sťažovateľ\ntrval na tom, že už na úrad nebude viac chodiť, a žiadal o oskenovanú kópiu. Dňa 18.04.2017 ho\npracovník prvostupňového orgánu e-mailom informoval, že bude mať pripravenú fotokópiu na prevzatie\ndňa 20.04.2017 o 10:00, na čo sťažovateľ reagoval, že už sa dostaví len na ústne pojednávanie a žiadal\no predloženie elektronickou poštou alebo poštou. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplynulo, že si\nfotokópie prevzal na začiatku ústneho pojednávania dňa 27.04.2017.\n31. Krajský súd v bode 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyhodnotil námietku ako nedôvodnú a\npodľa kasačného súdu túto otázku posúdil správne. Je síce pravda, že prvostupňový orgán mohol byť\nk sťažovateľovi ústretovejší, ale neodoprel mu prístup do spisu, a sťažovateľ mal možnosť prísť si pre\nkópiu spisového materiálu (azda prípadne vidieť aj originál spisu) už pred ústnym pojednávaním dňa\n27.04.2017.\n32. Námietka, že sa sťažovateľ nemohol zúčastniť výsluchu svedka L. a klásť mu otázky, bola prvý\nkrát explicitne vznesená až v kasačnej sťažnosti, ale podľa kasačného súdu ju mohol krajský súd\ndovodiť aj zo žalobného bodu, kde žalobca namietal nekritické uprednostňovanie písomností, úkonov\na výpovedí policajtov, a následne tvrdil, že vo veci je nevyhnutné odstrániť rozpor výkladu účastníkov\nposudzovaného incidentu. Sťažovateľ v žalobe poukazoval aj na to, že zo strany policajtov (svedkov)\n\nide o nepodložené obvinenie reagujúce na to, že sťažovateľ ich (podľa svojho tvrdenia) zaznamenal\npri protispoločenskom konaní (porušovaní predpisov). Taktiež namietal nedostatočné uvedenie úvah\nžalovaného v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.\n33. Táto námietka súvisí so sťažnostným bodom týkajúcim sa jednostrannosti hodnotenia dôkazov.\nPrvá časť tohto bodu sa týka konštatácie krajského súdu, že žalovaný vychádzal z dvoch svedeckých\nvýpovedí. Zaiste sa krajský súd vyjadril nesprávne, pretože v skutočnosti správne orgány vychádzali len\nzo svedeckej výpovede svedka L., druhý svedok Q. v priestupkovom konaní ako svedok nevypovedal.\nŽalovaný v skutočnosti (aj podľa administratívneho spisu) vychádzal z jednej svedeckej výpovede\nuskutočnenej 20.04.2017, okrem toho vychádzal aj z podaných vysvetlení, pri ktorom bol aj pán Q.\npoučený o povinnosti vypovedať pravdu, čo mal zjavne na mysli krajský súd.\n34. Námietka proti nevypočutiu svedka Q. s možnosťou sťažovateľa klásť mu otázky bola tiež výslovne\nvznesená až v kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ uvádza, že žalovaný ho mal postaviť tvárou v tvár svedka\nL.. Kasačný súd poznamenáva, že zo spisov nevyplýva, že by tento úkon až do podania kasačnej\nsťažnosti navrhoval, žiadal, či namietal.\n35. Pokiaľ žalovaný aj krajský súd dospeli k záveru, že výpoveď sťažovateľa je nepreukázaná a neuverili\nmu, a naopak uverili svedkovi, nemusela by podľa kasačného súdu z toho za každých okolností vyplývať\njednostrannosť ich postupu, ani porušenie zásady in dubio pro reo, ako ani zaujatosť správneho orgánu.\nAj v zmysle ustálenej judikatúry kasačného súdu za určitých okolností (najmä pri existencii podporných\ndôkazov) je možné za rozhodujúci dôkaz považovať výpoveď policajta.\n36. Úvaha sťažovateľa o tom, že v dôsledku jeho sťažnosti a trestného oznámenia sa svedok aj\nsťažovateľ nachádzajú v obdobnom postavení a preto by mohol mať aj vypočutý svedok motív\nnevypovedať pravdivo, však nie je nezmyselná. Podľa kasačného súdu pri dodržaní pravidiel voľného\nhodnotenia dôkazov správnymi orgánmi, mali správne orgány i krajský súd prihliadnuť na to, že ide o\ndôkaznú situáciu, kedy oproti sebe stoja dve osoby, ktoré popisujú výrazne odlišne priebeh rovnakého\ndeja. Len z týchto výpovedí nemožno ustáliť priebeh deja bez rozumných pochybností, ktoré sťažovateľ\nživil svojimi početnými námietkami a podaniami.\n37. Príslušný správny orgán (už prvostupňový orgán, alebo najneskôr žalovaný) sa mali pokúsiť v takejto\nsituácii odstraňovať rozpory vo výpovediach, a využiť dostupné možnosti, prinajmenšom postaviť voči\nsebe svedka L. a sťažovateľa, alebo riadne vypočuť aj svedka Q., alebo vykonať dôkaz o poslednej\nregistrácii mobilného telefónu, čo navrhoval sťažovateľ. K nutnosti vykonať ďalšie dôkazy v prípade\nrozporov medzi výpoveďou svedka (policajta) a obvineného z priestupku sa vyjadril Najvyšší súd\nnapríklad v rozhodnutiach sp. zn. 1Sžd/21/2012, 10Sžd/15/2014, 1Sžd/31/2013.\n38. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný postavil rozhodnutie (okrem záznamov\nz objasňovania priestupku) v podstate na jedinej usvedčujúcej svedeckej výpovedi vykonanej v\npriestupkovom konaní, pričom ani pri tejto výpovedi nepostupoval s plným rešpektom k právu\nsťažovateľa na obhajobu. Napriek tomu, že sťažovateľ bol predvolaný na ústne pojednávanie priestupku\ndňa 27.04.2017, prvostupňový orgán vypočul svedka L. už dňa 20.04.2017 (lebo svedok sa ospravedlnil\nz účasti na pojednávaní dňa 27.04.2017) a ani o tom sťažovateľa (podľa údajov z administratívneho\nspisu) riadne vopred neupovedomil. Tým sťažovateľa pripravil o možnosť zúčastniť sa svedeckej\nvýpovede, klásť svedkovi otázky a vyjadrovať sa k jeho odpovediam priamo. Osobitne je potrebné dbať\nna včasné upovedomenie účastníka správneho konania o svedeckej výpovedi vo veciach správneho\ntrestania, kde sa primerane uplatňujú zásady podľa Trestného poriadku. Došlo tak k porušeniu zmyslu\nustanovenia § 33 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého účastník konania má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke\nv spojení s § 73 ods. 2 a § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch.\n39. Podľa kasačného súdu tak vo vzťahu k tomuto (v úvahe žalovaného) rozhodujúcemu dôkazu bolo\nkonanie zaťažené vadou, keď došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo\nveci samej. Zároveň tým bolo porušené právo sťažovateľa na obhajobu, ktoré vyplýva okrem iného\nz ustanovení § 2 ods. 7 ods. 9 Trestného poriadku. Kasačný súd má za to, že za daných okolností\nmal krajský súd postupovať podľa § 195 písm. c) v spojení s § 196 S.s.p., bez zreteľa na doslovné\n\nvymedzenie žalobných bodov (ide o rozhodujúci dôkaz, ktorý bol podľa tvrdení v žalobe vyhodnotený\njednostranne, a žalobca žiadal aj „odstrániť rozpor výkladu účastníkov\").\n40. Záver, že sťažovateľ sa svojou výpoveďou len pokúšal vyhnúť zodpovednosti napriek jednoznačným\ndôkazom a naopak výpovede (resp. podanie vysvetlenia) policajtov na základe ich poučenia o povinnosti\nvypovedať pravdu sú hodnoverné, je tak v danej situácii nepochybne predčasný. Kasačný súd pripomína\ndôležitú zásadu in dubio pro reo, ktorá má odraz aj v § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, § 2\nods. 10 Trestného poriadku, § 3 ods. 5, § 46 Správneho poriadku.\n41. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa o nevykonaní dôkazu o polohe jeho mobilného telefónu v čase\nincidentu kasačný súd má za to, že jeho vykonanie mohlo pomôcť odstrániť pochybnosti o priebehu\nskutku. V situácii, keď proti sebe stoja dve protichodné výpovede svedka (zasahujúceho policajta) a\nobvineného z priestupku, chýba videozáznam či akýkoľvek hmotný dôkaz, pričom obvinený na podporu\nsvojho tvrdenia navrhuje dôkaz, ktorý môže podporiť alebo vyvrátiť jeho tvrdenia, je nepochopiteľné,\nže sa správny orgán nezaoberal možnosťou získať príslušný záznam od telefónneho operátora, ale\nodmietol tento dôkaz vykonať.\n42. Kasačný poukazuje na zdôvodnenie žalovaného na s. 3 preskúmavaného rozhodnutia, kde uvádza,\nže samotné zistenie, či bol sťažovateľov mobilný telefón naposledy aktívny v oblasti incidentu, by\nnebolo spôsobilé potvrdiť jeho zničenie, tobôž prítomnými policajtmi. S ohľadom na okolnosti prípadu,\nnapríklad keď sťažovateľov telefón nebol uvedený v zázname o zaistení ako vec, ktorú mal pri sebe,\nvšak ide o informáciu, ktorá by mohla významne ovplyvniť vyhodnotenie dôkaznej situácie, hoci by nešlo\no nespochybniteľný dôkaz o nezákonnosti konania policajtov. Tvrdenie sťažovateľa čiastočne podporuje\naj doklad o aktivácii novej SIM deň po incidente.\n43. Pri takýchto zisteniach kasačného súdu, ktoré vedú k zmene napadnutého rozsudku a zrušeniu\npreskúmavaného rozhodnutia, kasačný súd nepovažuje za potrebné zaoberať sa namietaným\nnepripojením administratívneho spisu týkajúceho sa riešenia sťažnosti na postup správneho orgánu pri\nosobnej návšteve sťažovateľa na správnom orgáne krajským súdom, a ani ďalším sťažnostným bodom\nvo vzťahu k zákonnosti vykonania dôkazu o dychovej skúške, pretože preskúmavané rozhodnutie\nnie je postavené na tomto zistení. Síce sa v rozhodnutí konštatuje výsledok dychovej skúšky, ako\naj to, že sťažovateľ bol pod vplyvom alkoholu, ale ďalej sa len uvádza, že to nezbavuje sťažovateľa\nzodpovednosti. Žalovaný tak na uvedenú skutočnosť neprihliadal ani pri posudzovaní viny, ani pri\nurčovaní výšky sankcie.\n44. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že žalobné a sťažnostné námietky vo vzťahu k\nhodnoteniu dôkazov sa ukázali ako dôvodné a kasačný súd po ich rozvinutí zistil aj porušenie práva na\nobhajobu sťažovateľa, kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, z dôvodov\nuvedených v bode 33 odôvodnenia.\n45. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.\n1 S.s.p. a vzhľadom na úspech sťažovateľa v kasačnom konaní priznal mu úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov v tomto konaní i v konaní na krajskom súde, v zmysle § 467 ods. 2 S.s.p. O výške\nnáhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods.\n2 S.s.p.\n46. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0.\nSmolinská\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sa/29/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}