{"guid": "e30cae0b-1458-4a3d-a812-e0e03997cf2f:941ebd5f-d283-4e4a-97b1-e5e6e28f6b5b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7116201367.1", "spisova_znacka": "3Obdo/64/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/64/2020 z 27. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2021, sp. zn. 3Obdo/64/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:7116201367.1", "identifikacne_cislo": "7116201367", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2021-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz", "Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-59", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/941ebd5f-d283-4e4a-97b1-e5e6e28f6b5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7116201367.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7116201367.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7116201367.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/64/2020\n7116201367\n27. 01. 2021\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2021:7116201367.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej\na členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej v spore žalobcu: JUDr. Ján\nBodnár, so sídlom Žriedlová 3, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu Truck Center Košice s.r.o.\nv konkurze, so sídlom Topásová 52, Košice, IČO: 31 661 980, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nFiguraLegal s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 52 824 918, proti žalovanému: SIMIS s.r.o., so\nsídlom Mlynská 11, Košice, IČO: 44 570 791, zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Monikou Rehákovou,\nso sídlom Námestie Martina Benku 26, Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenom na\nOkresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/4/2016, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach z 29. októbra 2019, č. k. 4CoKR/13/2019-643, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie zamieta.\nII. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 5. októbra\n2018, č. k. 30Cbi/4/2016-501 žalobu zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 % a zrušil uznesenie okresného súdu z 9. mája 2016, č. k. 26Cbi/4/2016-54.\n1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že napadnutá dohoda o započítaní pohľadávok\npredstavuje právny úkon, ktorý bol uskutočnený v rámci bežnej podnikateľskej činnosti. Zároveň ním\nnemohlo dôjsť k takému zníženiu majetku úpadcu, ktorý by spôsobil jeho úpadok. V čase uzavretia\ndohody o započítaní pohľadávok z 30. decembra 2010 mal\npodľa okresného súdu úpadcu dostatok\npeňažných prostriedkov, ktoré postačovali na úhradu jeho záväzkov. Z predložených dôkazov mal súd\nprvej inštancie za preukázané, že nebol v úpadku v mesiaci január 2013, a preto nemohol byť v úpadku\nani v mesiaci december 2010 a z tohto dôvodu napadnutá ústna dohoda o vzájomnom započítaní\npohľadávok z 30. decembra 2010 nepredstavuje neúčinný právny úkon.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom 29. októbra 2019, č. k.\n4CoKR/13/2019-643 vo výroku I. rozsudok okresného súdu zmenil tak, že určil, že dohoda o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok z 30. decembra 2010 uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou Truck Center\nKošice s.r.o., so sídlom Topasová 52, Košice, IČO: 31 661 980 a obchodnou spoločnosťou SIMIS s.r.o.,\nso sídlom Mlynská 11, Košice, IČO: 44 570 791 a Ing. T. I., bytom O., je voči veriteľom v konkurze\nvedenom na majetok úpadcu Truck Center Košice, s.r.o., so sídlom Topasová 52, Košice, IČO: 31 661\n980, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/12/2013 právne neúčinná a žalovaný je\npovinný uhradiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu Truck Center Košice, s.r.o. sumu 86 114,11\neur v prospech účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: X. do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku, vo výroku II. zrušil výrok rozsudku okresného súdu o zrušení uznesenia z 9. mája 2016, č. k.\n26Cbi/4/2016-54 a vo výroku III. žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov celého konania.\n\n2.1. Odvolací súd skonštatoval, že ide o právny úkon medzi spriaznenými osobami podľa § 60\nods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon o konkurze“ alebo\n„ZKR“), keď v čase uzavretia dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok bol Ing. T. I. konateľom\núpadcu a aj žalovaného a vykonal predmetný právny úkon ako oprávnená osoba za obidve strany. V\nprípade právneho úkonu uskutočneného medzi dlžníkom a ním spriaznenou osobou nebolo povinnosťou\nžalobcu preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok niektorých z veriteľov a vedomosť\nspriaznenej osoby (žalovaného) o tomto úmysle. Dôkazné bremeno v konaní zaťažovalo žalovaného,\nktorý ho neuniesol.\n2.2. Z vykonaného dokazovania mal krajský súd za preukázané, že v čase uskutočnenia napadnutého\nprávneho úkonu mal úpadca záväzok voči obchodnej spoločnosti D. X. X., a.s., ktorý úpadca uznal\nvo výške 20.000,- eur. Poukázal na to, že z reštrukturalizačného spisu okresného súdu vedeného\npod sp. zn. 31R/5/2013 vyplýva, že veritelia úpadcu (konkrétne obchodné spoločnosti C., s.r.o.,\nD. X. X., a.s. a I., s.r.o.) mali voči úpadcovi splatné pohľadávky ešte pred 30. decembrom 2010\n(t. j. pred vykonaním napadnutého právneho úkonu). Zároveň odvolací súd poukázal na existenciu\nďalších splatných pohľadávok pred 30. decembrom 2010, ktoré boli právoplatne priznané súdnymi\nrozhodnutiami.\n2.3. Pre úspešnú odporovateľnosť sa vyžaduje, aby bol dlžník v úpadku v čase uskutočnenia právneho\núkonu. Úpadkom sa pritom podľa § 3 ZKR rozumie objektívny stav, ktorý je nezávislý od orgánov verejnej\nmoci a nastáva pred vyhlásením konkurzu. Ide o jeden z hmotnoprávnych predpokladov pre vyhlásenie\nkonkurzu. Z uvedeného vyplýva, že aj keď konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 26. januára\n2015, neznamená to, že dlžník nemohol byť v úpadku už skôr. Platobná neschopnosť a predlženie\nako dve základné formy úpadku môžu nastať nezávisle od seba, ale aj súčasne. Stačí preukázanie\njeden z foriem úpadku na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Zároveň tak postačuje, aby v čase\nvykonania napadnutého právneho úkonu mohol súd skonštatovať, že právne úkony, ktoré vykonával\núpadca v čase svojho úpadku vo forme platobnej neschopnosti alebo predlženia, sú právne úkony\nodporovateľné, pretože môžu ukracovať uspokojenie ostatných splatných pohľadávok veriteľov. Krajský\nsúd pritom poukázal na to, že aj z výpovede svedka Ing. T. I. (konateľa úpadcu) vyplynulo, že v\nčase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu nebol úpadca spôsobilý uhrádzať splatné záväzky,\nktoré deklaroval vo svojich účtovných dokladoch. Osobitne odvolací súd zvýraznil, že aj z výpovede\nuvedeného svedka vyplynulo, že úpadca opakovane odvracal návrhy veriteľov na vyhlásenie konkurzu\na v decembri 2013 úpadca podal návrh na reštrukturalizáciu. Podľa názoru odvolacieho súdu bol úpadca\nv čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu v úpadku.\n2.4. K úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a k vedomosti žalovaného ako spriaznenej osoby o tomto\númysle krajský súd poukázal na to, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že nemal vedomosť o\númysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, čo nevyvrátil ani vypočutý svedok Ing. T. I.. Úpadca napadnutým\nprávnym úkonom zvýhodnil žalovaného ako spriaznenú osobu, a to na úkor iných veriteľov - ktorých\nsplatné pohľadávky neboli úpadcom uspokojené a nebudú uspokojené ani v konkurznom konaní - tým,\nže umožnil, aby pohľadávka úpadcu voči žalovanému zanikla započítaním a aby pohľadávka žalovaného\nvoči úpadcovi bola uspokojená formou zápočtu.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dňa 27. decembra 2019\ndovolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil\ntak, že potvrdí rozsudok okresného súdu, alebo aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a zároveň aj z § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.\n4. Dovolateľ v podanom dovolaní najprv rozsiahlo opísal skutkový stav veci a priebeh konania pred\nsúdmi nižšej inštancie a následne (strany 7 až 11 dovolania) prezentoval vlastný náhľad na skutkové\nzávery odvolacieho súdu a možnosť správcu odporovať právnym úkonom dlžníka bez toho, aby bolo z\ntejto argumentácie zrejmé, či má ňou byť odôvodnený jeden zo zákonom predpokladaných dovolacích\ndôvodov (či už dovolací dôvod podľa § 431 C. s. p., alebo dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p.), keďže z\nnej nevyplýva, či žalovaný vytýka odvolaciemu súdu nesprávny procesný postup prejavujúci sa v podobe\nexistencie vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p., alebo nesprávne právne posúdenie veci.\n5. Vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p. videl dovolateľ v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu a v posúdení napadnutého právneho úkonu ako ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR.\n5.1. Prekvapivosť napadnutého rozsudku videl žalovaný v skutočnosti, že v konaní vedenom na\nokresnom súde pod sp. zn. 31Cbi/4/2016 (odvolacie konanie na krajskom súde bolo vedené pod\n\nsp. zn. 2CoKR/49/2018) dospeli konajúce súdy k záveru, že v čase napadnutého právneho úkonu\nnebol úpadca v úpadku. V prípade posúdenia úpadku úpadcu ide o zásadne rovnakú vec týkajúcu sa\ntých istých strán, ktorá bola posudzovaná odvolacím súdom v rozhodovanom spore a aj v obdobnom\nspore. Základným atribútom právnej istoty je aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, z čoho vyplýva,\nže právne rovnaké (obdobné) prípady sa majú posudzovať rovnako. V rozhodovanej veci krajský súd\nuvedenú skutočnosť opomenul zohľadniť a rovnako tak opomenul zhodnotiť, či je naplnená základná\nhmotnoprávna podmienka odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR.\n5.2. Odvolací súd zároveň podľa dovolateľa neuviedol dôvody, pre ktoré by bolo možné dospieť k záveru\no platobnej neschopnosti úpadcu ku dňu odporovaného právneho úkonu, a preto považuje napadnutý\nrozsudok za svojvoľný a zjavne neodôvodnený. Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje, na\nzáklade akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah dospel krajský súd k záveru, že došlo k\nnaplneniu skutkových podstát odporovateľnosti podľa § 59 a § 60 ZKR. Z rozhodnutia odvolacieho súdu\npodľa žalovaného nie je zrejmé, či napadnutý právny úkon posúdil ako ukracujúci právny úkon podľa §\n60 ZKR alebo ako zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ZKR, prípadne podľa obidvoch podstát.\n6. Nesprávne právne posúdenie namietal žalovaný vo vzťahu k:\n- posúdeniu, či pre úspešné odporovanie právneho úkonu je vždy relevantné posúdenie splnenia\npodmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR, keď žalobca nepreukázal splnenie podmienok ukrátenia podľa\nuvedeného ustanovenia;\n- posúdeniu dohody o započítaní pohľadávok ako zvýhodňujúceho právneho úkonu.\n6.1. Podľa dovolateľa odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keďže podmienky odporovateľnosti\nprávneho úkonu je potrebné posudzovať k okamihu účinnosti právneho úkonu, čo znamená, že okolnosti,\nktoré nastali neskôr, nemajú z hľadiska právneho posúdenia veci žiadnu relevanciu. Žalobca podľa\nžalovaného nepreukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu.\nPre posúdenie možnej odporovateľnosti je relevantný stav majetku dlžníka k 30. decembru 2010 a nie\nk 12. decembru 2013, kedy bola určená účtovná hodnota majetku úpadcu a vyhotovená evidencia jeho\nzáväzkov. Preukázanie podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR je primárne spojené s preukázaním\nkonkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na celkovú majetkovú sféru úpadcu\nk momentu, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu.\n6.2. Žalovaný poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že k 30. decembru 2010 úpadca v predĺžení\n(platobne neschopný) nebol, čo nenamietal ani žalobca. Podľa jeho názoru odvolací súd konkrétne\nnešpecifikoval, ktorí veritelia boli veriteľmi aj v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, a aká\nbola celková výška ich pohľadávok. Aj keď žalobca poukazoval na spriaznenosť úpadcu so žalovaným,\nnapadnuté právne úkony nesmerovali k poškodeniu práv veriteľov úpadcu, ale išlo o obvyklý spôsob\nhospodárenia v rámci obchodnej spoločnosti a podnikania úpadcu. Úpadca preukázateľne nebol v\núpadku, nakoľko bol solventný a bol schopný plniť svoje záväzky, a preto potom ani jeho úkony nemohli\nmať za úmysel ukracovanie pohľadávok iných veriteľov, či zvýhodnenie čo i len jedného z nich.\n6.3. Vo vzťahu k možnosti odporovať zvýhodňujúcemu právnemu úkonu žalovaný uviedol, že právny\núkon musel ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov a zároveň musel spôsobiť\núpadok dlžníka alebo musel byť urobený počas úpadku dlžníka s tým, že v prípade, ak bol úpadok\ndlžníka spôsobený viacerými vzájomne nadväzujúcimi právnymi úkonmi, treba každý z týchto úkonov\npovažovať za právny úkon, ktorý spôsobil úpadok dlžníka. Dovolateľ opätovne (ako v celom texte\ndovolania) skonštatoval, že nebol preukázaný základný predpoklad pre uplatnenie odporovateľnosti\nprávneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, keď dodal, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno\nohľadne tvrdenia o ukrátení uspokojenia pohľadávky veriteľa vzhľadom k tomu, že náležite nepreukázal\nrozsah, stav a hodnotu majetku úpadcu k 30. decembru 2010.\n6.4. V prípade zvýhodňujúceho právneho úkonu sa vyžaduje neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa\noproti iným veriteľom úpadcu. Pokiaľ úpadca a žalovaný uzavreli dohodu o započítaní v súlade so\nzákonom, nemožno prijať záver, že úpadca uzavretím tejto dohody neodôvodnene zvýhodnil žalovaného\nproti iným veriteľom. Dohoda o započítaní pohľadávok predstavuje úplne štandardný právny úkon,\nna základe ktorého si úpadca a žalovaný poskytli ekvivalentné plnenia, čiže nešlo o zvýhodnenie\nžalovaného ako veriteľa na úkor ostatných veriteľov. Dohodou o započítaní plnil dlžník žalovanému svoj\nzáväzok vzniknutý z predchádzajúcej obchodnej spolupráce. Je pritom nepodstatné, či dlžník plnil svoj\nzáväzok formou započítania, alebo či by bol plnil finančnými prostriedkami v tejto výške. Primárnou\npovinnosťou dlžníka bolo splniť svoj záväzok veriteľovi. Túto možnosť a zároveň povinnosť má dlžník\naž do vyhlásenia konkurzu. Ak z iných okolností nie je možné vyvodiť záver, že dlžník neopodstatnene\nplnil tomu-ktorému konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto právny úkon automaticky považovať\nza zvýhodňujúci právny úkon. Opačný záver by znamenal faktickú nemožnosť dlžníka plniť svoje\n\nzáväzky svojim veriteľom v období jedného roka pred začatím konkurzného konania v prípade, že by\nnemohol uspokojiť všetkých veriteľov. Žalovaný poukázal na to, že uskutočnil štandardný započítací\núkon so subjektom, o ktorom nemal vedomosť, že bude na neho vyhlásený konkurz. V konaní\nnebolo preukázané, že práve v dôsledku uzavretia dohody o započítaní došlo k znevýhodneniu\nostatných veriteľov. Započítanie predstavuje spôsob bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva\nskutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To umožňuje ušetriť\ndvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy medzi zmluvnými\nstranami, pričom jeho význam spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidve zmluvné strany\nmuseli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia.\n7. Žalobca vo vyjadrení z 18. augusta 2020 navrhol dovolanie žalovaného ako neprípustné odmietnuť.\n7.1. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že napadnutým právnym úkonom je dohoda o započítaní\npohľadávok, ktorá znamená, že namiesto prijatia riadnej úhrady pohľadávky úpadcu došlo k jej\nzapočítaniu s pohľadávkou vybraného veriteľa, čím došlo k selektívnemu uspokojeniu spriazneného\nveriteľa na úkor ostatných veriteľov. Následok tohto úkonu teda bezprostredne znamená ukrátenie\nmožnosti uspokojenia iných veriteľov aspoň v ich pomernej časti. Úpadca vlastným právnym úkonom\nspôsobil neplnenie pohľadávky, a teda zánik pohľadávky, ktorú by inak mal obdržať. Úpadca úmyselne\ninej svojej vlastnej spoločnosti umožnil úhradu pohľadávky tak, že ukrátil ostatných veriteľov, t. j.\nobral ostatných veriteľov na možnosť, čo i len pomerného uspokojenia. Podľa žalobcu boli zákonné\npredpoklady odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR splnené a súčasne úpadca dojednal vo svoj\nneprospech úkon, ktorý spôsobil, že ostatní veritelia nezískali od úpadcu žiadne plnenie, avšak jeden,\nvybraný a spriaznený veriteľ (žalovaný) bol uspokojený v celom rozsahu a nie je tak odkázaný na neisté\nuspokojovanie v konkurze.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací (podľa § 35 C. s. p.), po\nzistení, že dovolanie podal včas žalovaný zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), dospel k záveru,\nže dovolanie žalovaného nie je dôvodné.\n9. Ešte predtým, než dovolací súd pristúpi k posudzovaniu prípustnosti dovolania žalovaného na základe\nním uplatnených dovolacích dôvodov, považuje za nevyhnutné uviesť, že hoci je dovolanie rozsiahle, je\ndo značnej miery neprehľadné a zmätočné, keď len s ťažkosťami z neho možno zistiť, čo v skutočnosti\nžalovaný odvolaciemu súdu vytýka.\n9.1. Dovolanie - hoci je spísané advokátkou, u ktorej sa predpokladá, že by mala disponovať odbornými\nvedomosťami a skúsenosťami na spísanie dovolania spôsobom predpokladaným zákonom (k tomu viď\naj článok 11 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku) - je v značnej časti koncipované\nlen ako nesúrodý text zložený z citácie jednotlivých viet z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu,\nmedzi ktoré sú vložené citácie z rozhodnutí ústavného súdu a subjektívne presvedčenie dovolateľa\n(jeho právnej zástupkyne) o tom, že žalobca v rozhodovanom spore nepreukázal splnenie zákonných\npodmienok pre úspešné odporovanie voči právnemu úkonu úpadcu podľa § 57 ods. 4 ZKR. Predmetná\nskutočnosť výrazne sťažuje uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu najvyšším súdom, keďže\npovinné právne zastúpenie dovolateľa advokátom sa v predmetnom spore vo výraznej miere minulo\nsvojim účinkom. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zákon v ustanoveniach § 431 ods. 2 a § 432\nods. 2 C.s.p. jednoznačne upravuje, akým spôsobom je dovolateľ (resp. advokát spisujúci dovolanie)\npovinný vymedziť jednotlivé dovolacie dôvody.\n9.2. Pre ozrejmenie vyššie uvedeného konštatovania dovolací súd v stručnosti poukazuje na to,\nže žalovaný napr. v časti III.2.5 (strany 12 - 14 dovolania) vytýka odvolaciemu súdu nesprávne\nprávne posúdenie (ktoré predstavuje dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p.) a následne v tej istej\nčasti textu dovolania uvádza, že rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne a porušujúce jeho právo na\nspravodlivý proces [čo obsahovo zodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa § 431 C. s. p. (vada zmätočnosti\nzakladajúca prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p .)]. Uvedené tak vyvoláva\ndojem, že samotný dovolateľ (resp. advokátka, ktorá spísala predmetné dovolanie) sám nevie, čo vlastne\nodvolaciemu súdu - ktorý rozhodol v jeho neprospech - vytýka. Pritom platí, že úlohou dovolacieho\nsúdu nie je hádať, čo vlastne dovolateľ chcel namietať (uplatniť), taktiež nie je jeho povinnosťou\n(ale ani oprávnením s poukazom na zásadu kontradiktórnosti sporového konania) vytvárať vlastnú\nargumentáciu, ktorú by mal vo svojom rozhodnutí posudzovať (rovnako aj 3Obdo/19/2017).\n9.3. Rovnaké konštatovanie sa vzťahuje aj strany 7 až 11 dovolania, v ktorých je obsiahnuté subjektívne\nnazeranie žalovaného na skutkové závery krajského súdu a polemiku s nimi, keďže nie je možné ani\npodľa obsahu (§ 124 ods. 1 v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p.) zistiť, ktorý z dovolacích dôvodov podľa §\n\n431, resp. podľa § 432 C. s. p. chcel žalovaný uplatniť, resp. či vôbec predmetná argumentácia smeruje\nk uplatneniu niektorého z dovolacích dôvodov. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako\nho zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.) a nie tak, ako ho subjektívne vníma v spore neúspešná strana,\nktorá nesúhlasí s ustálením skutkového stavu zo strany odvolacieho súdu, prípadne s niektorým z jeho\nskutkových záverov. Takéto námietky sú z dovolacieho prieskumu vylúčené.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p.\n10. Pokiaľ ide o namietanú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p., dovolací súd konštatuje,\nže námietka o prekvapivosti rozhodnutia krajského súdu nemôže obstáť, a to ani v situácii, že v inom\nspore bola žaloba žalobcu o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu zamietnutá z dôvodu, že v\nčase uskutočnenia právneho úkonu nebol úpadca v úpadku.\n10.1. Odkaz žalovaného na to, že obdobné veci má súd rozhodnúť rovnakým spôsobom, podľa názoru\ndovolacieho súdu nemôže obstáť. Predmetné pravidlo platí v situáciách, ak ide o skutkovo a právne\ntotožnú vec, ako to vyplýva z legislatívneho vymedzenia princípu právnej istoty (čl. 2 Základných\nprincípov Civilného sporového poriadku) a jeho chápaniu v judikatúre (viď napr. II. ÚS 19/2016). Tu\ndovolací súd zdôrazňuje, že ak ide o odlišnosti v skutkovom stave (a v tom, ako skutkový stav ustálil\nvo veci rozhodujúci súd), nemôže sa žiadna zo strán sporu domáhať (ani s odkazom na princíp právnej\nistoty), že iný spor - hoci medzi tými istými stranami - bude súdom rozhodnutý rovnako, ako skôr\nrozhodnutý spor. Uvedené platí aj vtedy, ak je posudzovaný iný právny úkon z toho istého obdobia,\nkeďže zistenie (ustálenie) skutkového stavu je v každom spore individuálny proces, ku ktorému dospeje\nvo veci rozhodujúci súd na základe vykonaného dokazovania.\n10.2. Predmetná skutočnosť znamená, že ak odvolací súd rozhodol v dovolaním napadnutom rozsudku\nopačne než v konaní vedenom pod sp. zn. 2CoKR/49/2018, nemožno takéto rozhodnutie považovať za\nrozporné s princípom právnej istoty. Pre rozhodnutie v spore bolo rozhodujúce posúdenie, či úpadca\nbol k 30. decembru 2010 v úpadku, pričom v predmetnom spore dospel odvolací súd ku kladnému\nzáveru o existencii úpadku na základe ním vykonaného dokazovania na odvolacom pojednávaní.\nPredmetný záver odvolacieho súdu tak závisel od individuálneho posúdenia všetkých skutočností,\npričom žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k dokazovaniu vykonanému odvolacím súdom, pričom rozsah\ndokazovania v predmetnom spore ohľadom rozhodujúcej skutočnosti [(ne)existencii úpadku úpadcu\nk 30. decembru 2010] mohol byť zjavne širší, než v konaní vedenom na krajskom súde pod sp.\nzn. 2CoKR/49/2018. Uvedené hľadisko pritom dovolateľ pri formulovaní danej námietky nezohľadnil.\nDovolací súd z uvedeného dôvodu konštatuje, že rozsudok krajského súdu nemožno považovať s\nprihliadnutím na individuálne okolnosti sporu za prekvapivý.\n11. Dovolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že rozsudok odvolacieho súdu je\nnepreskúmateľný a arbitrárny.\n11.1. Vo veci rozhodujúci senát poukazuje na to, že odvolací súd mal za to, že napadnutý právny\núkon úpadca uskutočnil so spriaznenou osobou, s poukazom na znenie ustanovenia § 60 ods. 2\nZKR a judikatúru najvyššieho súdu [konkrétne s poukazom na uznesenie z 26. marca 2019, sp. zn.\n3Obdo/59/2018 (ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky č. 5/2019 pod R 52/2019 - pozn. dovolacieho súdu)] skonštatoval, že bolo\npovinnosťou žalovaného preukázať, že nemal vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov,\nktoré však nepreukázal. Z uvedeného dôvodu dovolateľ neopodstatnene vytýkal odvolaciemu súdu,\nže sa nezaoberal jeho (ne)vedomosťou o údajnom úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, keďže táto\nvedomosť sa - rovnako ako samotný úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov - predpokladá (§ 60 ods. 2\nZKR), a je povinnosťou žalovaného (ak chce byť v spore úspešný), aby preukázal, že úpadca pri uzavretí\nnapadnutého právneho úkonu nekonal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, respektíve že žalovaný ani\npri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol tento úmysel úpadcu rozpoznať. Predmetná skutočnosť\nznamená, že pre úspech žalovaného v spore nepostačuje, aby uviedol, že podľa jeho názoru úmysel\núpadcu ukrátiť svojich veriteľov neexistoval, prípadne že bolo povinnosťou žalobcu preukázať vedomosť\nžalovaného o ukracujúcom úmysle úpadcu.\n11.2. Rovnako tak nemôže obstáť ani tvrdenie žalovaného, že z rozhodnutia krajského súdu nie\nje zrejmé, či napadnutý právny úkon posúdil ako ukracujúci právny úkon podľa § 60 ZKR alebo\nako zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ZKR, prípadne podľa obidvoch podstát. Z odôvodnenia\nrozhodnutia krajského súdu naopak vyplýva, že posúdil dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok z\n15. mája 2013 ako zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ZKR, keďže ním úpadca zvýhodnil žalovaného\n\nako svojho veriteľa na úkor ostatných veriteľov, a zároveň aj ako ukracujúci právny úkon podľa § 60\nZKR, keďže ním došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov úpadcu.\n11.3. Dovolací súd preto uzatvára, že rozsudok odvolacieho súdu nemožno považovať za\nnepreskúmateľný.\n12. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom nebolo\npoznačené namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. Prípustnosť\ndovolania žalovaného preto z uvedeného ustanovenia nevyplýva.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.\n13. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu vo veci rozhodujúci senát dovolacieho\nsúdu poukazuje na to, že dovolacia argumentácia žalovaného je totožná, ako predniesol v inom\nobdobnom spore, v ktorom senát 3 O už rozhodol o dovolaní žalovaného rozsudkom z 25. novembra\n2020, sp. zn. 3Obdo/31/2020 (v spore vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 30Cbi/4/2016 a na\nkrajskom súde pod sp. zn. 2CoKR/26/2019). S poukazom na uvedené vo veci rozhodujúci senát\ndovolacieho súdu - aj vzhľadom na skutkovú o právnu obdobnosť v obidvoch sporoch - do pozornosti\nzávery, ktoré vyslovil v rozsudku z 25. novembra 2020, sp. zn. 3Obdo/31/2020. V predmetnom rozsudku\ndovolací súd skonštatoval, že\n„18. Pokiaľ ide o otázku - či je pre posúdenie odporovaného právneho úkonu (dohody o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok) právne významné, aký bol právny základ týchto pohľadávok, v nadväznosti na\nposúdenie (preukázanie) základnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, t. j. že došlo\nk ukráteniu uspokojenia pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - dovolací súd poukazuje na to, že\nnepostačuje, aby bola určitá otázka formálne vymedzená ako právna otázka, rozhodujúce je to, ako\ndovolateľ uvedie, v čom má spočívať nesprávnosť právneho posúdenia odvolacím súdom. Uvedené\nznamená, že dovolateľ musí uviesť, aký právny záver odvolacieho súdu považuje za nesprávny a\nzároveň je jeho povinnosťou predostrieť dovolaciemu súdu vlastnú právnu argumentáciu, z ktorej má\nbyť zrejmé, ako mal odvolací súd posudzovanú právnu otázku správne právne riešiť.\n18.1. V tejto časti dovolanie žalovaného uvedené požiadavky nespĺňa, keďže absentuje akákoľvek\nprávna argumentácia dovolateľa, ktorá by sa mala týkať výkladu alebo aplikácie určitého konkrétneho\nzákonného ustanovenia. Naopak celá argumentácia dovolateľa je postavená na tom, že žalobca podľa\njeho názoru nepreukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu,\nkeďže predmetná skutočnosť nevyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom.\n18.2. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný predovšetkým spochybňuje skutkové závery odvolacieho súdu.\nV tejto súvislosti platí, že prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nemôže byť daná, ak je\nzamerané na riešenie skutkových, a nie právnych otázok (v podrobnostiach viď aj 1Obdo/47/2017,\n4Obdo/45/2017 a 5Obdo/22/2017). Osobitne dáva dovolací súd do pozornosti uznesenie ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 5. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 416/2018, ktorým bola odmietnutá\nústavná sťažnosť proti uzneseniu najvyššieho súdu z 25. apríla 2018, sp. zn. 5Obdo/22/2017 ako\nzjavne neopodstatnená, a v ktorom ústavný súd skonštatoval, že „mu nepatrí nahrádzať právne názory\nnajvyššieho súdu a pokiaľ závery najvyššieho súdu v otázke prípustnosti dovolania vzhľadom na\nskutkový stav nie sú zjavne svojvoľné alebo nelogické, či z iného dôvodu ústavne neudržateľné, ústavný\nsúd nemá dôvod do právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti dovolania na základe\nprítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať“.\n18.3. Nad rámec uvedeného poukazuje dovolací súd opätovne na to, že odvolací súd mal v konaní\npreukázané existenciu pohľadávok veriteľov úpadcu k 15. máju 2013, ktorých uspokojenie bolo\nnapadnutým právnym úkonom ukrátené (viď bod 14.3. vyššie).\n18.4. Zároveň dovolací súd konštatuje, že na vyriešení žalovaným uvedenej otázke nezáviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd poukázal na kúpnu\nzmluvu a následnú nájomnú zmluvu, z ktorých vznikli vzájomné pohľadávky úpadcu a žalovaného,\nktoré zanikli započítaním na základe napadnutého právneho úkonu, aby čo najpodrobnejšie priblížil\nkonanie úpadcu v rozhodnom období a na základe ktorého mal preukázaný úmysel úpadcu právnymi\núkonmi (uskutočnenými predovšetkým so spriaznenými osobami) ukrátiť uspokojenie pohľadávok\nsvojich ostatných veriteľov.\n18.5. Predmetná otázka tak nebola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania žalovaného podľa\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.\n19. Vo vzťahu k druhej právnej otázke dovolací súd uvádza, že vzhľadom na skutkový stav ustálený\nodvolacím súdom a okolnosti rozhodovaného sporu, nemôže byť posúdenie otázky, či vo všeobecnosti\n\nmôže byť dohoda o započítaní pohľadávok uzatvorená medzi úpadcom a treťou osobou posúdená\nako zvýhodňujúci právny úkon, ale posúdenie otázky, či dohoda o započítaní pohľadávok uzatvorená\nmedzi úpadcom a ním spriaznenou osobou predstavuje zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii.\n19.1. Predmetná právna otázka nebola doposiaľ riešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, preto\nv tejto časti je dovolanie žalovaného procesne prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.\n20. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,\nktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,\nzabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku\nvo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.\n20.1. Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne\nalebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo\nnahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak\nneodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov (ods. 2).\n20.2. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol\nurobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby\nspriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa\npredpokladá, ak sa nepreukáže opak (ods. 3).\n20.3. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného\nroka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby\nspriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas\ntroch rokov pred začatím konkurzného konania (ods. 4).\n21. Zvýhodňujúce právne úkony sú odporovateľné len vtedy, ak nimi dlžník zvýhodnil svojho veriteľa\noproti iným svojim veriteľom a týmto právnym úkonom zároveň došlo k ukráteniu pohľadávok ostatných\nveriteľov, ktoré si po vyhlásení konkurzu prihlásili prihláškou (k tomu viď aj Ďurica, M. Zákon o konkurze\na reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. BECK, 2019, s. 531).\n22. Z uvedeného vyplýva, že aby mohol byť určitý právny úkon dlžníka posúdený ako zvýhodňujúci\nprávny úkon, musí ho dlžník uskutočniť so svojim veriteľom na úkor iných veriteľov, v dôsledku čoho nie\nje možné uspokojiť v konkurze prihlásené pohľadávky ostatných veriteľov v celom rozsahu (resp. vôbec).\nĎalšou podmienkou je, aby tento právny úkon dlžníka spôsobil jeho úpadok, alebo bol už uskutočnený\nv čase jeho úpadku.\n22.1. Ak sú tieto predpoklady splnené, je naplnený dôvod pre vyhovenie žalobe správcu so všetkými\ndôsledkami s tým spojenými (vrátane povinnosti žalovanej strany vydať do konkurznej podstaty prospech\nzískaný neúčinným právnym úkonom od úpadcu).\n23. Dovolací súd preto pred vyriešením samotnej právnej otázky v nadväznosti na závery vyslovené\nkrajským súdom skúmal, či sú vyššie uvedené predpoklady splnené.\n23.1. V rozhodovanej veci napadnutá dohoda o započítaní pohľadávok predstavuje právny úkon úpadcu,\nktorý uskutočnil so žalovaným ako svojim veriteľom. Z rozhodnutia odvolacieho súdu je taktiež zrejmé,\nže úpadca mal iných svojich veriteľov, voči ktorým si svoju povinnosť nesplnil.\n23.2. Rovnako tak mal krajský súd za preukázané, že úpadca bol v čase uskutočnenia napadnutého\nprávneho úkonu v úpadku, keď nebol schopný splniť svoje splatné záväzky. Zároveň poukázal na to, že\nkrátko po uskutočnení napadnutého právneho úkonu bolo začaté konkurzné konanie, ktoré iba deklaruje\nexistenciu úpadku dlžníka, pričom existencia úpadku vyplývala aj z výpovede konateľa úpadcu Ing. T. I.,\nktorý uviedol, že úpadca opakovane odvrátil vyhlásenie konkurzu, na základe návrhov veriteľov úpadcu.\nSkutočnosť, že úpadca bol dlhodobo platobne neschopný (t. j. v úpadku s poukazom na znenie § 3 ZKR),\ndovolateľ nespochybňoval. Tu len ako poznámku dovolací súd dopĺňa, že podľa zákona nebolo potrebné,\naby odvolací súd podrobne skúmal existenciu úpadku dlžníka, keďže existencia úpadku sa s poukazom\nna postavenie žalovaného ako spriaznenej osoby s úpadcom (viď bod 15.2. vyššie) predpokladá (§ 59\nods. 3 druhá veta ZKR).\n24. Pokiaľ ide o jednotlivé argumenty žalovaného, dovolací súd uvádza, že pre posúdenie napadnutého\nprávneho úkonu ako zvýhodňujúceho právneho úkonu je irelevantné, či sa navonok javí byť štandardným\núkonom, za neúčinný právny úkon môže byť určený aj taký právny úkon, ktorým nedochádza k\nzbavovaniu sa majetku úpadcom bez akejkoľvek protihodnoty.\n24.1. Pre záver súdu - či sú splnené podmienky odporovateľnosti - je rozhodujúce, aký by bol stav\nmajetku úpadcu, keby napadnutý právny úkon neuskutočnil. Práve cez tento náhľad nemôže napadnutá\ndohoda o započítaní pohľadávok obstáť. Ak by k jej uzavretiu nedošlo, do konkurznej podstaty by patrila\nkúpna cena, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť úpadcovi, a z ktorej by bolo možné (čiastočne) uspokojiť\n\npohľadávky ostatných veriteľov úpadcu, pričom žalovaný by bol povinný prihlásiť si svoju pohľadávku\nvoči úpadcovi do konkurzu (rovnako ako ostatní veritelia úpadcu).\n24.2. Pohľadávka žalovaného voči úpadcovi by pritom mohla byť v konkurze uspokojená len ako\npodriadená pohľadávka až po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok ostatných\nveriteľov (k tomu viď § 95 ods. 2 ZKR), keďže sa jednalo o pohľadávku veriteľa, ktorý je spriaznený s\núpadcom (podľa § 95 ods. 3 ZKR).\n25. Vzhľadom k tomu, že znenie § 95 ods. 2 a ods. 3 ZKR - prostredníctvom ktorých možno preukázať,\nči napadnutým právnym úkonom zvýhodnil úpadca žalovaného ako spriazneného veriteľa podľa § 59\nZKR - neboli v doterajšom konaní použité, dovolací súd za analogickej aplikácie § 382 C.s.p. výzvou z\n25. augusta 2020 vyzval strany sporu, aby sa k možnému použitiu predmetných ustanovení v dovolacom\nkonaní vyjadrili.\n25.1. Žalobca a aj žalovaný v reakcii na výzvu dovolacieho súdu požiadali, aby dovolací súd doplnil\nsvoju výzvu, v akom kontexte majú byť predmetné ustanovenia použité. Dovolací súd uvádza, že tejto\nžiadosti strán sporu nebolo možné vyhovieť, keďže súčasťou výzvy podľa § 382 C.s.p. nie je uvedenie,\nakým spôsobom mieni súd „nové“ ustanovenie právneho predpisu pri svojom rozhodovaní vykladať [k\ntomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 26. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/1/2019 publikované ako\njudikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020 pod R\n48/2020 (jeho druhú právnu vetu) a naň nadväzujúce uznesenie ústavného súdu z 3. decembra 2019,\nsp. zn. I. ÚS 501/2019].\n26. Zo skutočnosti - keď napadnutým právnym úkonom došlo k „uspokojeniu“ veriteľa spriazneného s\núpadcom predtým, ako by úpadca vysporiadal svoje záväzky voči ostatným veriteľom - je nepochybné,\nže úpadca dohodou o započítaní pohľadávok uzavretou so žalovaným v čase, keď bol v úpadku,\nzvýhodnil žalovaného na úkor svojich ostatných veriteľov.\n27. Dovolací súd považuje za nenáležité tvrdenie žalovaného, že povinnosťou dlžníka bolo splniť svoj\nzáväzok voči svojmu veriteľovi (žalovanému) až do vyhlásenia konkurzu.\n27.1. Táto povinnosť zaťažuje dlžníka voči všetkým svojim veriteľom, a nie len voči ním selektívne\nvybranému - navyše spriaznenému - veriteľovi. Predmetná skutočnosť je o to významnejšia v situácii,\nkeď dlžník nemá dostatku majetok na (úplné) uspokojenie pohľadávok všetkých svojich veriteľov.\n27.2. Pokiaľ ide o posudzovanie zvýhodnenia určitého veriteľa úkonom úpadcu na úkor svojich ostatných\nveriteľov, je možné podľa vo veci rozhodujúceho senátu dovolacieho súdu vychádzať zo záverov\nvyslovených senátom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu 6 T v rozsudku zo 16. augusta 2012,\nsp. zn. 6Tdo/62/2011 (týkajúceho sa trestného činu zvýhodnenia veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného\nzákona - pozn. dovolacieho súdu), v zmysle ktorých platí, že „trestného činu zvýhodňovania veriteľa\npodľa § 240 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje\nsplatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa.\nZvýhodnenie veriteľa pritom spočíva v tom, že mu dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky,\nplní spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Majetok\ndlžníka sa teda použije na uspokojenie veriteľov v rozpore so zásadou pomernosti a rovnomernosti,\nodvíjajúcich sa od ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zvýhodnený veriteľ dostáva síce\nlen to, čo by mu inak právom patrilo, ale pretože dlžník nie je schopný uspokojiť všetkých veriteľov, plným\nuspokojením jedného veriteľa ukracuje ostatných veriteľov.“\n27.3. Z citovaných záverov v nadväznosti na rozhodovanú vec vyplýva, že ak dlžník, ktorý nie je schopný\nplniť svoje splatné záväzky, nedisponuje dostatočným majetkom na ich úplné uspokojenie, je povinný\nuspokojovať svojich veriteľov pomerne. Je neprípustné, aby dlžník uprednostnil úplné uspokojenie\njedného veriteľa a ostatných veriteľov neuspokojil vôbec. Pokiaľ tak dlžník postupuje, zvýhodní tým\njedného veriteľa na úkor ostatných veriteľov, ktorí ostanú takýmto konaním dlžníka ukrátení. V tejto\nsúvislosti je právne irelevantné, že dlžník, ktorý nebol schopný splniť všetky svoje splatné záväzky,\nsvojim úkonom plnil to, na čo by mal ten - ktorý (zvýhodnený) veriteľ právny nárok, keďže povinnosťou\ndlžníka bolo prihliadať na záujem všetkých svojich veriteľov, a to bez ohľadu na to, či voči nemu bolo\nalebo nebolo začaté konkurzné konanie.\n27.4. V rozhodovanom spore úpadca - hoci bol platobne neschopný - uprednostnil žalovaného ako\nspriazneného veriteľa pred ostatnými veriteľmi a napadnutou dohodou o započítaní pohľadávok došlo\nk zániku jeho záväzku voči žalovanému v celom rozsahu a zároveň k zániku záväzku žalovaného\nvoči úpadcovi [z dlhu žalovaného voči úpadcovi pritom mohlo byť poskytnuté ostatným veriteľom\núpadcu aspoň čiastočné (pomerné) plnenie]. Žalovaný tak bol v dôsledku napadnutého právneho úkonu\núpadcu uspokojený v celom rozsahu na rozdiel od ostatných veriteľov úpadcu, ktorí sú odkázaní na\nneisté budúce uspokojenie v konkurze (ktoré však nebude v celom rozsahu, ako tomu bolo v prípade\nžalovaného). Vzhľadom na platobnú neschopnosť úpadcu v čase uzavretia napadnutej dohody sa\n\nžalovaný nemôže s úspechom odvolávať na to, že sa jednalo o štandardný právny úkon a že došlo k\njeho uspokojeniu v rozsahu, na aký mal zo zmluvy nárok, keďže povinnosťou úpadcu bolo pristupovať\nk všetkým svojim veriteľom rovnako a všetky svoje záväzky plniť v súlade so zásadou pomerného\nuspokojovania.\n27.5. Žalovaný tak bol napadnutou dohodou o započítaní pohľadávok zvýhodnený na úkor ostatných\nveriteľov úpadcu, a preto táto dohoda predstavuje zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ZKR.\n28. Nad rámec už uvedeného dovolací súd uvádza, že pre rozhodnutie o dovolaní je irelevantné tvrdenie\nžalovaného, že nemal vedomosť o možnosti vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, keďže žalovaný,\nktorého konateľkou v rozhodnom období bola manželka konateľa úpadcu, je spriaznenou osobou s\núpadcom.\n28.1. Rovnako tak nemá na rozhodnutie o dovolaní vplyv argumentácia dovolateľa, že započítanie\npredstavuje spôsob bezhotovostného vyrovnania s cieľom zjednodušiť majetkové vzťahy medzi\nzmluvnými stranami.\n28.2. Naopak predmetná dohoda o započítaní pohľadávok podľa názoru dovolacieho súdu pôsobí ako\nzavŕšenie procesu vyvedenia majetku z úpadcu na žalovaného, keď najprv úpadca previedol vlastnícke\nprávo k hnuteľným veciam kúpnou zmluvou na žalovaného, a následne, aby žalovaný nemusel zaplatiť\núpadcovi kúpnu cenu, uzavreli nájomnú zmluvu na predané hnuteľné veci, na základe ktorej mala\núpadcovi vzniknúť povinnosť zaplatiť žalovanému nájomné za 5 mesiacov trvania nájomného vzťahu\nvo vyššej sume, než bola skutočná hodnota prenajatých vecí určená kúpnou cenou v kúpnej zmluve.\nŽalovanému tak mali zostať hnuteľné veci a zároveň bol „zbavený“ povinnosti zaplatiť úpadcovi kúpnu\ncenu. Naopak úpadca nemal vo vlastníctve veci a nezískal ani peňažné plnenie predstavujúce ich\nhodnotu na základe kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné\nuspokojiť prihlásené pohľadávky jednotlivých veriteľov úpadcu.\n29. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že:\nZvýhodňujúcim právnym úkonom podľa § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je aj dohoda o\nvzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorená medzi úpadcom a ním spriazneným veriteľom, keďže ňou\nv rozpore so zásadou pomerného uspokojovania veriteľov dochádza k zániku pohľadávky spriazneného\nveriteľa započítaním protipohľadávky úpadcu, z hodnoty ktorej by inak prichádzalo do úvahy pomerné\nuspokojenie nezabezpečených pohľadávok veriteľov úpadcu pred možnosťou uspokojenia podriadenej\npohľadávky spriazneného veriteľa (§ 95 ods. 2 ZKR).\n30. Vychádzajúc z vyslovených právnych záverov (viď bod 29. vyššie) dovolací súd uzatvára, že\nv predmetnom spore dospel krajský súd k správnemu právnemu záveru, že dohoda o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok z 15. mája 2013 uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je zvýhodňujúcim\nprávnym úkonom podľa § 59 ZKR, keďže ňou bol nedôvodne zvýhodnený žalovaný ako spriaznený\nveriteľ na úkor ostatných veriteľov úpadcu, ktorých splatné pohľadávky úpadca ani čiastočne neuspokojil,\na ktoré boli prihlásené v konkurze vedenom na majetok úpadcu.“\n13.1. Dovolací súd konštatuje, že citované závery sú plne aplikovateľné aj v rozhodovanom spore.\n14. V nadväznosti na uvedené dovolací súd vo vzťahu k otázke týkajúcej sa žalovaným tvrdeného\nnepreukázania podmienok podľa § 57 ods. 4 ZKR v zhode s názorom vysloveným v rozsudku z 25.\nnovembra 2020, sp. zn. 3Obdo/31/2020 uvádza, že sa nejedná o právnu otázku, keďže dovolateľ\nneuviedol žiadnu právnu argumentáciu, ktorá by sa mala týkať výkladu alebo aplikácie ustanovenia §\n57 ZKR, ale celá jeho argumentácia bola postavená na tom, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal\nukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, nakoľko predmetná\nskutočnosť nemala vyplývať z listinných dôkazov predložených žalobcom.\n14.1. Je tak zrejmé, že žalovaný v tejto časti nespochybňuje právne posúdenie veci odvolacím súdom,\nale jeho skutkové závery, ktorých preskúmavanie je z dovolacieho prieskumu vylúčené s poukazom\nna znenie ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. Dovolací súd pritom zvýrazňuje, že odvolací súd mal\nza preukázanú tak existenciu pohľadávok veriteľov úpadcu k 30. decembru 2010, ako aj existenciu\núpadku úpadcu k uvedenému dátumu. Skutočnosť, že žalovaný sa s predmetnými skutkovými závermi\nodvolacieho súdu, ktoré vyplynuli z ním zopakovaného a doplneného dokazovania, je pre záver o\nprípustnosti alebo dôvodnosti jeho dovolania právne irelevantná.\n15. Vo vzťahu k posúdeniu dohody o započítaní pohľadávok ako zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa\n§ 59 ZKR dovolací súd uvádza, že v čase podania dovolania žalovaného nebola predmetná právna\notázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Preto v tejto časti je jeho dovolanie podľa\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. procesne prípustné. Dovolací súd následne predmetnú právnu\notázku vyriešil vo vyššie citovanom rozsudku z 25. novembra 2020, sp. zn. 3Obdo/31/2020 a v zhode s\n\nprávnym názorom vysloveným v ňom konštatuje, že zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa § 59 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii je aj dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorená medzi\núpadcom a ním spriazneným veriteľom, keďže ňou v rozpore so zásadou pomerného uspokojovania\nveriteľov dochádza k zániku pohľadávky spriazneného veriteľa započítaním protipohľadávky úpadcu,\nz hodnoty ktorej by inak prichádzalo do úvahy pomerné uspokojenie nezabezpečených pohľadávok\nveriteľov úpadcu.\n15.1. Podľa názoru dovolacieho súdu vychádzajúc z vysloveného právneho záveru v predmetnom spore\ndospel krajský súd k správnemu právnemu záveru, že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok z 30.\ndecembra 2010 uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa § 59\nZKR, keďže ňou bol nedôvodne zvýhodnený žalovaný ako spriaznený veriteľ na úkor ostatných veriteľov\núpadcu, ktorých splatné pohľadávky úpadca ani čiastočne neuspokojil, a ktoré boli prihlásené v konkurze\nvedenom na majetok úpadcu. Preto dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný nedôvodne vytýkal\nodvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci a jeho dovolanie smeruje proti vecne správnemu\nrozhodnutiu odvolacieho súdu.\n16. Vzhľadom na to, že v rozhodovanej veci odvolací súd správne posúdil právnu otázku podstatnú pre\nrozhodnutie vo veci, najvyšší súd podľa ustanovenia § 448 C. s. p. dovolanie žalovaného ako nedôvodné\nzamietol.\n17. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ustanovenia § 453 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4CoKR/13/2019", "guid": "a602772b-f8d3-419d-b471-6f8784209dfd:71ee099c-6496-4283-b6c3-891424b8e5c2", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:91470eeb-762d-4b3b-8d7e-8b23757eaf36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.501.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 501/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 501/2019 z 3. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.501.2019.1"}, {"guid": "ussr:442c9e84-8b28-4332-a9b7-ebad24ce5323", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.416.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 416/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 416/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.416.2018.1"}, {"guid": "ussr:d4cef7fb-41c9-44dd-b0c3-84ccaf458282", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.19.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 19/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.19.2016.2"}, {"guid": "124848ec-f044-4d75-bce3-c3cdda95d120:31accaa1-d77c-4b3b-92e5-fe44e25b7159", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1", "spisova_znacka": "3Obdo/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2019 z 26. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-26", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1"}, {"guid": "6a01f672-b9fa-4c62-81da-03a86de01911:04dc9773-a3b1-42ad-9c45-6d40b0bcd795", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8410205830.1", "spisova_znacka": "4Obdo/45/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/45/2017 z 31. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-31", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8410205830.1"}, {"guid": "f7827e6a-cd65-4dec-9c87-e841eebc9985:26586983-85f2-4f71-89f7-6fabf2f9255b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5709205717.1", "spisova_znacka": "5Obdo/22/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/22/2017 z 25. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5709205717.1"}, {"guid": "f231db7d-d243-4e55-a2f4-41a7f8e935d7:ee99a34e-8a85-4aff-b4dd-cbbf684b723a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111242582.1", "spisova_znacka": "1Obdo/47/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2017 z 13. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111242582.1"}, {"guid": "7008508b-92ec-491a-9435-862b487a74f2:7b27d432-c02e-48e3-b4ef-006cb7d20e3f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118211956.1", "spisova_znacka": "4CoKR/13/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoKR/13/2019 z 8. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118211956.1"}, {"guid": "2aa843ed-fad5-4f70-9164-7f19483b61cd:b41f01a6-dfb3-4c13-a9d1-8cadf40f65d3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7116201365.5", "spisova_znacka": "2CoKR/26/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoKR/26/2019 z 28. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7116201365.5"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:97cd932c-be39-4238-8a14-7c27a87e439a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.406.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 406/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 406/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.406.2022.1"}, {"guid": "7e41b559-9f8c-4f21-96c5-f8769957bdc8:a922609b-ab7f-44c3-b479-c58da420dbe2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5118206090.1", "spisova_znacka": "1ObdoK/7/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoK/7/2023 z 19. 6. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5118206090.1"}, {"guid": "4a2c07b7-6b52-4f06-8ad8-528425a6d466:6d9853b6-89f1-4b2b-86ae-e253ce2954dc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7123218513.1", "spisova_znacka": "3CoKR/48/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoKR/48/2025 z 26. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7123218513.1"}, {"guid": "3b30264c-d81b-4579-a67f-425da2a30166:268814a9-0765-458a-a7e9-d437e2f10317", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2118205408.1", "spisova_znacka": "3CoKR/80/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/80/2023 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2118205408.1"}, {"guid": "3c344c33-926d-46ff-9241-3b0678e1e7a4:18e73094-ab83-46f3-a5f9-4d830c138b66", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:5120206932.2", "spisova_znacka": "43CoKR/30/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/30/2023 z 10. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-10-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:5120206932.2"}]}