{"guid": "812b586f-4f84-4f40-acf3-5e536d8f04df:b9fe2766-f76c-435c-8678-e0809c297114", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7020200883.1", "spisova_znacka": "1Szak/1/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/1/2021 z 20. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2021, sp. zn. 1Szak/1/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:7020200883.1", "identifikacne_cislo": "7020200883", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2021-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9fe2766-f76c-435c-8678-e0809c297114", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7020200883.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7020200883.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7020200883.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Szak/1/2021\n7020200883\n20. 01. 2021\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2021:7020200883.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa\n(pôv. žalobca): R. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, bez dokladov\ntotožnosti, trvale bytom Afganistan, t. č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nSečovce s adresou Bitúnkova č. 14, Sečovce, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária\nKošice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné\nNemecké, so sídlom Vyšné Nemecké 124, 072 51 Krčava, o správnej žalobe vo veciach zaistenia, o\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sa/3/2020-41 zo dňa\n7. decembra 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO17-107-008/2020-ZAV zo dňa 31.10.2020 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie\") rozhodol o zaistení sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.\") na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Zároveň podľa\n§ 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do\n28.02.2021.\n2. V odôvodnení najmä uviedol, že dňa 30.10.2020 v čase o 15:22 hod. vedúci finančnej správy\nna hraničnom priechode Vyšné Nemecké oznámil príslušníkom žalovaného, že počas kontroly dvoch\nkamiónov na pracovisku výstup z územia Slovenskej republiky boli nájdení piati nelegálni migranti, ktorí\nsa ukrývali v odkladacích priestoroch pod návesmi kamiónov, pričom sťažovateľ sa nachádzal v kamióne\nzn. Volvo zelenej farby, ktorého vodič uviedol, že cestoval zo Srbska cez Maďarsko a Slovensko na\núzemie Ukrajiny, nevedel uviesť, kedy a kde sa migranti mohli dostať do úložného priestoru návesu, ale\nmyslí si, že to bolo na parkovisku na srbsko-maďarskom hraničnom priechode Horgos-Röszke, kde mal\ndlhšiu povinnú prestávku.\n3. Žalovaný vykonaným šetrením zistil, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene\nzdržiaval na území Slovenskej republiky bez platného cestovného dokladu a platného víza. Sťažovateľ\nnaplnil zákonný dôvod na administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011\n\nZ.z., pričom konanie o administratívnom vyhostení s uložením zákazu vstupu bolo ukončené vydaním\nrozhodnutia č. PPZ-HCP-SO17-106-012/2020-ZAV zo dňa 31.10.2020, na základe ktorého bolo\nsťažovateľovi uložené administratívne vyhostenie z územia Slovenskej republiky.\n4. V zápisnici o vyjadrení účastníka konania PPZ-HCP-SO17-106-010/2020-ZAV zo dňa 31.10.2020\nsťažovateľ uviedol, že cieľom jeho cesty bolo Nemecko, prípadne Francúzsko. Nemá pri sebe žiadny\ndoklad, ktorý stratil počas cesty v Turecku. Cestoval sám, pričom v roku 2016 vycestoval letecky z\nAfganistanu cez Irán do Turecka do mesta Istanbul, kde bol asi dva roky, následne nelegálne cestoval cez\nGrécko, Srbsko, Maďarsko až na územie Slovenskej republiky. Z Afganistanu cestoval sám a zo Srbska\ns ďalšími štyrmi príslušníkmi Afganistanu a Iránu. Cestu si organizoval sám, platil iba 2000 EUR za cestu\nz Grécka do Srbska. Rovnako si sám hradil cestovné náklady. Má bratranca v Nemecku. Pri sebe má\ncca 70 EUR a 1000 srbských dinárov. Nevedel, kde by mohol byť ubytovaný. Je štátnej príslušnosti\nAfganistan, národnosti afganskej, vierovyznania islam. Pochádza zo štátu Afganistan, provincie N..\nCestuje do Nemecka z dôvodu, že po smrti matky sa rozhodol odísť za lepším životom do Západnej\nEurópy. Nebol nikdy členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie. Vedel, že bol obmedzený\nna osobnej slobode policajnou hliadkou z dôvodu jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej\nrepubliky. Vedel, že nelegálne prekračuje hranice v úkryte kamióna s cieľom dostať sa do Nemecka, kde\nchcel žiť a pracovať. Slovenská republika mala byť len jeho tranzitnou krajinou. Na Slovensku nikoho\nnepozná a ani na jej území o azyl nežiada.\n5. Žalovaný ďalej uviedol, že u osoby, u ktorej nie je možná identifikácia štátnej príslušnosti, jeho\npresných osobných údajov, adresy jeho pobytu, práve § 77 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. umožňuje\nkrajinu, kde má byť cudzinec vrátený, neurčiť, lebo to nie je možné alebo určiť krajinu tranzitu, poslednú\npreukázateľnú, z ktorej pricestoval na územie Slovenskej republiky. Na základe zápisnice o podaní\nvysvetlenia vodiča kamiónu jediné miesto, kde mal s kamiónom dlhšiu prestávku, bolo na hraničnom\npriechode Horgos-Röszke. Jedine na tomto mieste sa mohol sťažovateľ nepozorovateľne dostať pod\nložnú časť návesu kamióna, čo aj sám potvrdil. Na podporu tvrdenia vodiča kamiónu aj sťažovateľa\nnasvedčuje aj fakt, že sťažovateľ mal pri sebe finančnú hotovosť 1000 srbských dinárov. Preto žalovaný\nna základe všetkých zistených skutočností, v súlade s § 77 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z., určil krajinu\ntranzitu, a to Srbsko.\n6. Žalovaný považoval zaistenie za účelné a efektívne, pretože v prípade nezaistenia sťažovateľa\nexistuje riziko, že by sa naďalej pohyboval po členských štátoch neoprávnene, bez finančných\nprostriedkov a ubytovania, čo by mohlo viesť aj k nezákonnej činnosti, nakoľko cez územie Slovenskej\nrepubliky cestoval za účelom tranzitu do Nemecka. Zároveň poukázal na to, že sťažovateľ sa na\núzemí Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene, bez možnosti zabezpečiť si finančné prostriedky,\nubytovanie a starostlivosť o svoju osobu, pričom z dôvodu absencie cestovného dokladu vyplynula aj\npotreba jeho zaistenia na účel zistenia jeho totožnosti, ale i na účel zistenia, či nemá záznam v SIS, či\nnepredstavuje hrozbu pre Slovenskú republiku, ako aj na účely administratívneho vyhostenia. Vychádzal\ntaktiež z rozsiahlych praktických skúseností ÚPZC Sečovce so zabezpečovaním administratívneho\nvyhostenia osôb s podporným profilom, kde podľa štatistík boli úspešne realizované dobrovoľné aj\nnútené návraty po vydaní náhradného cestovného dokladu.\n7. Dĺžku doby zaistenia hodnotil podľa § 34 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok\"), na podklade informácie ÚPZC\nSečovce, ktorý je priamo zodpovedný za návratové procedúry a bude zabezpečovať tiež vydanie\nnáhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Podľa informácie z ÚPZC Sečovce (č. PPZHCP-SE-2020/031790-036 zo dňa 08.10.2020), ktorá je súčasťou spisu, ak štátny príslušník Afganskej\nislamskej republiky nedisponuje platným cestovným dokladom, pristupuje sa k lustráciám a následnému\nzisťovaniu totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny. ÚPZC Sečovce zasiela žiadosť o vybavenie\nnáhradného cestovného dokladu (ďalej aj ako „NCD\") do ÚPZC Medveďov. ÚPZC Medveďov odovzdáva\nžiadosť o vystavenie NCD na Konzulárnom odbore Ministerstva zahraničných vecí a európskych\nzáležitostí Slovenskej republiky. Potvrdenie totožnosti, vystavenie NCD a samotný proces realizácie\nvýkonu vyhostenia je v tomto prípade zdĺhavejší, preto ÚPZC odporúča zaistiť štátnych príslušníkov\nAfganskej islamskej republiky bez platného cestovného dokladu na dobu 6 mesiacov. Ak štátny\npríslušník Afganskej islamskej republiky nedisponuje platným cestovným dokladom a nespolupracuje\ns pracovníkmi zariadenia, je možné vystaviť tzv. Európsky cestovný doklad pre návrat. Podmienky\nvystavenia predmetného dokladu sú uvedené v dohode Joint Way Forward zo dňa 03.10.2016.\n\nII.\nKonanie na krajskom súde\n8. Dňa 25.11.2020 bola Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd\") doručená správna žaloba\nsťažovateľa vo veci zaistenia voči preskúmavanému rozhodnutiu, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho\nzrušenia a svojho prepustenia zo zaistenia.\n9. V správnej žalobe uviedol najmä, že\n- preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný\nnedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam;\n- preskúmavané rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené z pohľadu účelnosti a efektivity zaistenia, či\nexistencie prekážok vyhostenia;\n- v krajine pôvodu prebieha ozbrojený konflikt a do úvahy neprichádza ani jeho vrátenie na územie\ninej členskej krajiny alebo tretej krajiny, a to ani Srbska, nakoľko z vyjadrenia sťažovateľa vyplynulo,\nže po celú dobu jeho úteku prechádzal viacerými krajinami bez oprávnenia na pobyt, bez toho, aby bol\nzadržaný príslušnými orgánmi;\n- tranzit územím tej ktorej krajiny nie je možné dostatočne a hodnoverne preukázať;\n- vyhostenie na územie Afganistanu, či Srbska, by nebolo prípustné pre jeho rozpor s čl. 3 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor\");\n- zaistenie je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, pretože nie je predpoklad, že bude\nmožné zrealizovať administratívne vyhostenie a naplniť účel zaistenia.\n10. Krajský súd v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206\nods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zamietnuť správnu žalobu z nasledujúcich dôvodov:\n- v zmysle rozhodovacej činnosti kasačného súdu (rozsudok sp. zn. 10Szak/6/2018 z 01.02.2018)\nustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z. z. umožňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o\nadministratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom\nmu bol uložený trest vyhostenia, pričom jedinou požiadavkou pre uplatnenie tohto ustanovenia je\nvykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo trest vyhostenia (a teda nie sú dané nijaké\nšpecifické zákonné požiadavky vzťahujúce sa na riziko úteku alebo riziko vyhýbania sa alebo marenia\nvýkonu vyhostenia);\n- podkladom pre zaistenie sťažovateľa v preskúmavanej veci je existencia vykonateľného rozhodnutia\no administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu zo dňa 31.10.2020;\n- zo strany žalovaného bolo preukázané, že sťažovateľ tranzitoval na územie Slovenskej republiky cez\núzemie viacerých krajín Európy, pričom v konaní bolo preukázané, že touto krajinou tranzitu bolo aj\nSrbsko, kam má byť sťažovateľ administratívne vyhostený;\n- je naplnený účel zaistenia, keďže zo strany útvaru policajného zaistenia budú vo vzťahu k sťažovateľovi\nvykonávané úkony smerujúce k realizácii jeho administratívneho vyhostenia;\n- žalovaný náležite odôvodnil prečo v prípade sťažovateľa a pri posudzovaní na individuálnom princípe\njeho osoby, ako aj v zmysle súčinnosti medzi ÚPZC Medveďov a ÚPZC Sečovce, s prihliadnutím na\nsprávu z tohto útvaru zo dňa 08.10.2020, stanovil dobu zaistenia v rozsahu 4 mesiacov;\n- správna úvaha žalovaného, týkajúca sa naplnenia účelnosti a efektívnosti zaistenia, je náležite\npopísaná a nevybočuje z medzí logického uváženia a zákonných atribútov.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n11. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, sťažovateľ v zákonnej lehote\npodal kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci a\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t. j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu.\n\n12. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol\n- v krajine jeho pôvodu je dlhodobo zlá bezpečnostná situácia, pričom vyhostenie do nej by znamenalo\nporušenie čl. 3 Dohovoru a ustanovení zákona o pobyte cudzincov zakazujúcich vyhostenie cudzinca,\nu ktorého sú dané prekážky vyhostenia;\n- neprichádza do úvahy vrátenie na územie inej členskej krajiny alebo tretej krajiny, Srbska, nakoľko\nz vyjadrenia sťažovateľa vyplynulo, že po celú dobu jeho úteku prechádzal viacerými krajinami bez\noprávnenia na pobyt a bez platného cestovného dokladu;\n- readmisia na základe medzinárodnej zmluvy vo veci sťažovateľa na územie Srbska nebola nikdy\nzačatá;\n- v preskúmavanom rozhodnutí absentuje úvaha k prípustnosti vrátenia sťažovateľa na územie\nAfganistanu či Srbska s ohľadom na potrebu dodržiavania čl. 3 Dohovoru a čl. 16 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky;\n- zaistenie \"nevyhostiteľných\" cudzincov je pre svoju neefektívnosť a neúčelnosť vždy v rozpore s čl.\n5 ods. 1 písm. f) Dohovoru; už v čase vydania rozhodnutia o zaistení sa musí policajný útvar náležite\nzaoberať otázkou potenciality zrealizovania účelu zaistenia, ktorým je výkon rozhodnutia o vyhostení a\nvo vzťahu k nej sa zaoberať existenciou možných prekážok zrealizovania vyhostenia, pretože v opačnom\nprípade by nezákonne zasiahol do základného práva na osobnú slobodu jednotlivca už v čase, kedy\nvzhľadom na okolnosti prejednávanej veci mal resp. mohol mať vedomosť o možných prekážkach\nzrealizovania účelu zaistenia;\n- nie je zrejmé, akú konkrétnu prax pri vyhosťovaní afgánskych štátnych príslušníkov do Srbska na dôkaz\núčelnosti jeho zaistenia má žalovaný aj krajský súd na mysli, nakoľko vyhosťovanie afgánskych štátnych\npríslušníkov do Srbska sa z územia Slovenskej republiky nerealizuje a vyplýva to aj zo štatistík Úradu\nhraničnej a cudzineckej polície verejne dostupných na internetovom sídle ministerstva vnútra;\n- sťažovateľovi sú známe iba prípady úspešnej realizácie readmisie/vyhostenia na územie Ukrajiny\navšak iba u tých štátnych príslušníkov Afganistanu, ktorí boli zadržaní po neoprávnenom prekročení\nvonkajšej Slovensko-ukrajinskej štátnej hranice a bola v ich prípade aplikovaná readmisná dohoda;\n- žalovaný v konaní pred krajským súdom nepredložil žiaden dôkaz o tom, že Srbsko bolo dožiadané o\nprijatie sťažovateľa na jeho územie a že je ochotné ho prevziať;\n- cudzinci z vojnových krajín (Sýria, Afganistan atď.) majú sťažený prístup k legálnym spôsobom ich\nvycestovania a vstupu na územie iných krajín pre prekážky pri získavaní víz;\n- sťažovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach sp.\nzn. 1SZa/7/2016, sp. zn. 10Szak/11/2016 z 17.11.2016, sp. zn. 1SZa/9/2016, sp. zn. 1Sza/8/2015 a\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 264/09-81;\n- správny orgán má povinnosť zaoberať sa v konaní o zaistení cudzinca aj možnými prekážkami vrátenia\ncudzinca, najmä ak tieto vyšli najavo pred alebo po rozhodnutí o zaistení, pretože limitom zaistenia je\npráve naplnenie jeho účelu, teda reálnosť vyhostenia a vyhostiteľnosť cudzinca;\n- správny orgán je pri rozhodovaní o zaistení cudzinca povinný prihliadať i na prekážky výkonu\nvyhostenia, pokiaľ sú také prekážky v čase rozhodovania\n- vyhostenie sťažovateľa do Afganistanu za súčasnej bezpečnostnej situácie by znamenalo porušenie\nčl. 3 Dohovoru a porušenie medzinárodného princípu non-refoulement;\n- vyhostenie sťažovateľa do inej tretej krajiny nie je fakticky možné, nakoľko ich územím tranzitoval bez\noprávnenia na pobyt a zadržania, a preto nie je možné preukázať väzbu sťažovateľa na inú tretiu krajinu;\n13. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie\nzrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie, nariaďuje bezodkladné prepustenie sťažovateľa a\nžalovanému ukladá povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy konania.\nB)\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, po stručnom zhrnutí skutkových okolností\nprejednávanej veci, najmä uviedol, že\n- v zmysle § 77 ods. l zák. č. 404/2011 Z.z. ako krajinu, do ktorej má byť sťažovateľ vyhostený, určil\nkrajinu tranzitu, a to Srbsko;\n- je preukázateľné, že sťažovateľ sa na územie Slovenskej republiky dostal práve z územia Srbska, čo\npotvrdzuje aj zápisnica o podaní vysvetlenia vodiča kamiónu č.p. DÚ 1085/2020-001, jediné miesto kde\nmal s kamiónom dlhšiu prestávku bolo na hraničnom priechode Horgos - Rôszke a na tomto mieste sa\nmohol sťažovateľ nepozorovane dostať pod ložnú časť návesu kamióna, pričom uvedenému nasvedčuje\naj fakt, že sťažovateľ mal pri sebe finančnú hotovosť v srbských dinároch;\n- zákonodarca administratívne vyhostenie do krajiny tranzitu umožňuje;\n\n- Útvar policajného zaistenia Sečovce popri úkonoch slúžiacich k vydaniu náhradného cestovného\ndokladu, osloví aj tranzitnú krajinu (Srbsko) nakoľko je dokázateľné, že sťažovateľ prišiel na územie\nSlovenskej republiky práve z tejto krajiny a zaistenie sťažovateľa na výkon administratívneho vyhostenia\nje účelné a efektívne;\n- zákonným podkladom je aj existencia DOHODY medzi Európskym spoločenstvom a Srbskou\nrepublikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt a Protokol medzi vládou Slovenskej republiky a\nvládou Srbskej republiky o vykonávaní Dohody medzi európskym spoločenstvom a Srbskou republikou\no readmisii osôb bez povolenia na pobyt;\n- sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že je štátny príslušník Afganistanu a o tom, aké sú jeho\nosobné údaje predložením platného cestovného dokladu, alebo iného hodnoverného dokladu;\n- s cieľom zistiť a overiť totožnosť a štátnu príslušnosť sťažovateľa je potrebné vykonať lustrácie;\n- sťažovateľ v konaní o administratívnom vyhostení, ako i v konaní o zaistení vypovedal za pomoci\nprekladu z jazyka slovenského do anglického a naopak a teda nemôže byť jednoznačný záver, o jeho\ntotožnosti, resp. jeho štátnej príslušnosti;\n- počas konania o administratívnom vyhostení nezistil žiadne prekážky, ktoré by bránili vyhosteniu\nsťažovateľa ani do krajiny tranzitu, teda Srbska;\n- sťažovateľ bol dňa 31.10.2020 vypočutý, pričom poprel hrozbu nebezpečenstva na území tranzitných\nkrajín (Mad'arsko, Srbsko, Grécko, Turecko)\n- sťažovateľ nebol vyhostený do údajnej krajiny pôvodu, teda do Afganistanu;\n- úkony súvisiace s readmisiou teda vrátením na územie Srbskej republiky budú začaté až potom,\nako bude sťažovateľovi vydaný náhradný cestovný doklad (dôkaz - ÚPZC v Sečovciach - 04.11.2020\n- žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu) pričom prax Útvaru pre zaistených cudzincov je\ntaká, že najskôr sa pristupuje k vydaniu náhradného cestového dokladu a až následne sa vyrozumieva\nkrajina, kam má byť sťažovateľ vrátený;\n- nakoľko je dokázateľné, že sťažovateľ došiel na územie Slovenskej republiky cez tranzitnú krajinu\n(Srbsko), výkon administratívneho vyhostenia je reálny, účelný a efektívny;\n- sťažovateľ nespĺňa zákonné požiadavky pre uloženie alternatív zaistenia;\n- Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 10Szak/6/2018 z 1. februára 2018 najmä uviedol, že jedinou\npožiadavkou pre uplatnenie tohto ustanovenia (§ 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z.) je vykonateľné\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo trest vyhostenia, pričom pri tomto dôvode zaistenia nie\nsú nijaké špecifické zákonné požiadavky vzťahujúce sa na riziko úteku alebo riziko vyhýbania sa alebo\nmarenia výkonu vyhostenia;\n- je nesporné, že žalovaný pri rozhodovaní o zaistení sťažovateľa prihliadol aj na návratovú smernicu\n(konkrétne čl. 15 ods. 1), pričom z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ sa nechce\nvrátiť do domovskej krajiny a je dôvodný predpoklad, že sa bude vyhýbať štátnym orgánom, aby\nnemohlo dôjsť k jeho vyhosteniu, bude sa ukrývať, nemá zabezpečené ubytovanie, žiadnu blízku osobu,\ndostatočné finančné prostriedky, nemá oprávnený pobyt a bol mu uložený zákaz vstupu na dobu 3 rokov;\n- žalovaný vychádzal taktiež z praktických skúseností Útvaru policajného zaistenia Sečovce so\nzabezpečovaním administratívneho vyhostenia osôb s podobným profilom, kde podľa štatistík boli\núspešne realizované dobrovoľné aj nútené návraty po vydaní náhradného cestovného dokladu;\n- výklad, v zmysle ktorého je zaistenie prípustné len u cudzinca, u ktorého je ihneď v okamihu zaistenia\nbez ďalšieho zjavné, že ho je ihneď možné vyhostiť, by vlastne robil zaistenie na účely konania\no vyhostení podľa čl. 5 ods. l písm. j) Dohovoru neprípustným, čo výslovne odporuje zneniu tohto\nustanovenia;\n- podľa názoru Najvyššieho súdu vyjadreného v bode 21 a nasl. rozsudku, sp. zn. 1Szak/5/2020 zo\ndňa 12.08.2020, členské štáty Európskej únie majú nepopierateľné suverénne právo kontrolovať vstup\ncudzincov a ich pobyt na svojom území, pričom nevyhnutnou súčasťou tohto práva je oprávnenie\nštátov zadržať potenciálnych imigrantov. Ich zadržanie môže byť zlučiteľné s čl. 5 ods. l písm. j)\nDohovoru. Dokiaľ štát nepovolí vstup na svoje územie, je takýto vstup nepovolený v zmysle čl. 5 ods.\nl písm. j) Dohovoru a zadržanie osoby, ktorá si praje na územie štátu vstúpiť (pričom potrebuje na to\npríslušné povolenie, ktoré ešte nemá), môže byť považované za realizované preto, aby sa \"zabránilo\njej nepovolenému vstupu na územie štátu,\n15. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n\n16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť\nposudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a pomerom hlasov 2:1 (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.\n17. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. januára 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\nPodľa § 88 ods. 10 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov platí, že ak je štátny príslušník tretej krajiny zaistený podľa odseku 1 písm.\na) a policajný útvar nevydá rozhodnutie o administratívnom vyhostení do 48 hodín od zaistenia, policajný\nútvar štátneho príslušníka tretej krajiny ihneď prepustí; to neplatí, ak policajný útvar nevydá rozhodnutie\no administratívnom vyhostení z dôvodu prerušenia konania o administratívnom vyhostení podľa § 77\nods. 5 alebo vyžiadania informácie podľa § 83 ods. 7.\n18. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba, ktorou\nsa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného o zaistení sťažovateľa podľa\n§ 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z.\n19. Na prvom mieste kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že si je vedomý mimoriadnosti\ninštitútu zaistenia (viď čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru) a vo svojej judikatúre (napríklad sp. zn.\n1Szak/6/2019) zohľadňuje, že sa fakticky jedná o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody\nčloveka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný\nlen za podmienok prísne vymedzených nielen v zák. č. 404/2011 Z.z., ale predovšetkým ústavným\nporiadkom.\n20. Na druhej strane, členské štáty Európskej únie majú nepopierateľné suverénne právo kontrolovať\nvstup cudzincov a ich pobyt na svojom území. Nevyhnutnou súčasťou tohto práva je oprávnenie štátov\nzadržať potenciálnych imigrantov. Ich zadržanie musí byť zlučiteľné s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru.\nDokiaľ štát nepovolí vstup na svoje územie, je takýto vstup nepovolený v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f/\nDohovoru a zadržanie osoby, ktorá si praje na územie štátu vstúpiť (pričom potrebuje na to príslušné\npovolenie, ktoré nemá), môže byť považované za realizované preto, aby sa „zabránilo jej nepovolenému\nvstupu na územie štátu\" [Saadi proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok veľkého senátu ESĽP, 29.01.2008,\nč. 13229/03, § 64]. Rovnako možno podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru „ospravedlniť\" pozbavenie\nosobnej slobody osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vyhostení.\nPodľa § 77 ods. 1 prvej vety zák. č. 404/2011 Z.z. administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného\nútvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\na je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie\ndo krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny\ndobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené\nprávo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu.\n\n21. V tejto súvislosti sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal rozpor jeho zaistenia s čl. 5 ods. 1 písm.\nf) Dohovoru pre neefektívnosť a neúčelnosť. Tú odvodzoval od nerealizovateľnosti jeho vyhostenia do\nAfganistanu. Poukázal pritom na dlhodobú prax Migračného úradu, ktorý poskytuje štátnym príslušníkom\nAfganistanu doplnkovú ochranu. Kasačný súd uvedenému sťažnostnému bodu nemohol vyhovieť.\nSťažovateľ bol preskúmavaným rozhodnutím zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z.\nna základe rozhodnutia PPZ-HCP-SO17-106-012/2020-ZAV zo dňa 31.10.2020 o jeho administratívnom\nvyhostení do Srbska, o ktorom žalovaný ustálil, že sa jedná o krajinu tranzitu. Vychádzal pritom z\ntvrdení sťažovateľa o trase jeho cesty, držby finančnej hotovosti v srbskej mene a vysvetlenia vodiča\nkamiónu (viď bod 4 a 5 tohto rozsudku). Účelom zaistenia sťažovateľa je teda výkon administratívneho\nvyhostenia do Srbska. Bolo preto úlohou sťažovateľa produkovať v prvom rade tvrdenia a dôkazy\nspochybňujúce realizáciu vyhostenia do tejto krajiny. Z obsahu spisového materiálu doposiaľ nevyplynuli\nžiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru o tom, že sťažovateľa nie je možné vyhostiť do krajiny\ntranzitu.\n22. Vo vzťahu k namietanému porušeniu zásady „non-refoulement\" a čl. 3 Dohovoru (ktorý je základom\npre uplatňovanie tejto zásady) kasačný súd považoval za potrebné uviesť, že judikatúra Európskeho\nsúdu pre ľudské práva k článku 3 Dohovoru vyžaduje od zmluvných strán nielen rešpektovanie\nzákazu mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v rámci ich jurisdikcie, ale zároveň\nmajú záväzok nevydať či nevyhostiť nikoho do takej krajiny, kde by bol mučeniu, neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu vystavený. Musia však existovať závažné a preukázané dôvody sa\nobávať, že existuje reálne nebezpečenstvo (real risk) zaobchádzania nezlučiteľného s čl. 3 Dohovoru.\n23. Srbsko je členským štátom Rady Európy, ktorý podlieha mechanizmom kontroly dodržiavania\nľudských práv, teda aj čl. 3 Dohovoru. Pokiaľ nebude preukázané, že tieto medzinárodné zmluvy\na dohody nedodržiava, je potrebné ho považovať za bezpečnú krajinu. V súvislosti s uvedeným\nkasačnému súdu nie sú známe žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné považovať Srbsko za krajinu,\nktorá vo vzťahu k tam navracaným cudzincom postupuje spôsobom, ktorý by znamenal porušovanie ich\npráv, garantovaných čl. 3 Dohovoru (a teda aj zásady „non-refoulement\"). Rovnako ani právny zástupca\nsťažovateľa nepredložil jediný dôkaz pre podporu svojich sťažnostných bodov (viď bod č. 12 tohto\nrozsudku). Naopak, žalovaný konštatuje\na) v preskúmavanom rozhodnutí (strana 7), že v čase vydania rozhodnutia mu nie sú známe také\nskutočnosti, ktoré môžu mať za následok zmarenie účelu zaistenia a\nb) v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, že vychádzajúc aj z vyjadrení sťažovateľa nezistil\nprekážky jeho vyhostenia.\nPodľa § 120 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. v citovanom znení platí, že ak nie je v tomto zákone alebo\nosobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis\no správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou\nosobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48\nods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.\n24. Je nepochybné, že aj v konaní o zaistení cudzincov subsidiárne platí procesná zásada materiálnej\npravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku - rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci), ktorá sa preveruje v inkvizičnom (vyšetrovacia nie však preskúmavacia zásada)\nprocese prostredníctvom vypočutia sťažovateľa ako cudzinca bez dokladov totožnosti policajtom v\nspojení so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku).\n25. Práve konflikt dvoch ústavných požiadaviek, a to ústavné právo na inú ochranu, t.j. právo na\nspravodlivý proces pred orgánom verejnej správy ako nositeľa štátnej moci (čl. 46 ods. 1 ústavy) a\nsúčasne osobná sloboda (čl. 17 ods. 2 ústavy), formuje osobitosť konania, ktorá je typická pre všetky\ntakéto skrátené procesy zisťovania skutkového stavu, ako je tomu aj v preskúmavanej veci pri nutnosti\nurýchlene rozhodnúť o administratívnom vyhostení sťažovateľa (najmä obdoba s inštitútom väzby v\ntrestnom práve či neodkladných opatrení v civilnom konaní, napríklad vo veciach ochrany maloletého),\nv ktorých sa vôbec nemôže uplatniť koncentračná zásada na zistenie skutkového stavu. Uvedené\nvylúčenie koncentračnej zásady so sebou prináša to, že vylúčenie možnosti precizovania skutkového\nstavu zisteného pred vydaním konkrétneho rozhodnutia sa neakceptuje, tzn. že proces zisťovania\nskutkového stavu je do budúcna (na čas stanovený zákonom pre zaistenie) čiastočne otvorený.\n\n26. Pre kasačný súd je nepochybné, že všetky vyššie uvedené závery je nutné aplikovať aj na zisťovanie\nskutočností pri preverovaní pobytu sťažovateľa na území Slovenskej republiky. Toto zisťovanie\nskutkového stavu (§ 75 v spojení s § 111 ods. 1 písm. c/ a § 79 zák. č. 404/2011 Z.z.) zásadne vychádza\nz obráteného dôkazného bremena. Uvedené je možné charakterizovať tým, že všeobecne prevláda\nprezumpcia nedostatku relevantných dôkazov u cudzinca bez cestovných dokladov a tento cudzinec\niba objasňuje dôvody svojho pobytu na území Slovenskej republiky, pričom policajný útvar otázkami\nsi objasňuje niektoré nejasnosti vyplývajúce z prejavu sťažovateľa a následne preveruje (preskúmava\nhodnovernosť tvrdení, z ktorých sa skladá príbeh sťažovateľa) všetky relevantné skutočnosti, ktoré\nprezentoval sťažovateľ počas svojho predvedenia (§ 79 zák. č. 404/2011 Z.z.) na policajnom útvare, s\nvyužitím všetkých legálnych a dostupných prostriedkov vrátane štatistických a informačných databáz. V\ntejto súvislosti je treba si uvedomiť mimoriadne rozsiahlu a rôznorodú množinu rôznych, a to aj vzhľadom\nna historický vývoj vnútorných pomerov, meniacich sa informácií týkajúcich sa nielen sťažovateľa ale aj\nzisťovania relevantných údajov o jeho možnom návrate (najmä informácie o krajine pôvodu).\nPodľa § 79 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený predviesť cudzinca na policajný útvar v\nsúvislosti s konaním o administratívnom vyhostení, s konaním o zákaze vstupu, s konaním o zamietnutí\nvstupu, s výkonom rozhodnutia o administratívnom vyhostení, s konaním podľa osobitného predpisu, s\nkonaním o zaistení alebo s výkonom trestu vyhostenia.\nPodľa § 79 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. po predvedení policajt spíše úradný záznam o predvedení.\nPodľa § 79 ods. 3 zák. č. 404/2011 Z.z. ak po predvedení cudzinca policajný útvar nebude ďalej konať\nvo veci administratívneho vyhostenia, zamietnutia vstupu, zákazu vstupu, návratu podľa osobitného\npredpisu, 85) zaistenia alebo ak zistí, že nie sú dôvody na odovzdanie cudzinca orgánom činným v\ntrestnom konaní, inému príslušnému orgánu alebo príslušnému zariadeniu, cudzinca ihneď prepustí.\n27. Ďalej je nepochybné, že policajná kontrola a následné predvedenie sťažovateľa je zákonom\nustanovený prípravný (t.j. zisťovací alebo preverovací) proces policajta (viď systematický výklad\nvychádzajúci z § 79 zák. č. 404/2011 Z.z.) smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (úradného\nzáznamu podľa § 79 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. a zápisnice v zmysle § 22 ods. 1 Správneho\nporiadku) so zachytením skutkových „de facto\" zistení, ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania\no oprávnenosti pobytu sťažovateľa na území Slovenskej republiky. Avšak na druhej strane možný\nnegatívny výsledok tohto procesu vo forme vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení\npredstavuje pre sťažovateľa hrozbu závažného a intenzívneho zásahu do individuálnej, právom\nchránenej sféry jednotlivca zo strany orgánu verejnej správy. Potom vedomosť o takom negatívnom\nvýsledku môže motivovať sťažovateľa k porušeniu zásady aktívnej súčinnosti (§ 3 Správneho poriadku\nv spojení s § 120 zák. č. 404/2011 Z.z.).\nPodľa § 3 ods. 2 veta prvá v citovanom znení Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať\nv konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa\nkonanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa\nvyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.\nPodľa § 4 ods. 1 v citovanom znení Správneho poriadku účastníci konania (§ 14) spolupracujú so\nsprávnymi orgánmi v priebehu celého konania.\n28. Na tomto mieste musí kasačný súd zdôrazniť, že preverovanie oprávnenosti pobytu ako\nproces zisťovania, resp. preverovania správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených\nkontrolovaným sťažovateľom alebo pravdivosti údajov ním alebo v nich uvedených na základe\ndôkazných prostriedkov prostredníctvom vlastnej úvahy je predovšetkým duševným postupom policajta,\npočas ktorého policajt musí vzhľadom na mimoriadnu mnohorakosť a rôznorodosť preverovaných\ninformácií od sťažovateľa (celosvetová realita veľkého počtu štátnych útvarov a ich vnútorných\nodlišností) prihliadať nielen na vnútroštátne dôkazy ale aj na dôkazy zadovážené z iných štátov,\nčo predpokladá aj úniové právo. Následné vyhodnotenie dôkazných prostriedkov je myšlienkovým\npostupom, počas ktorého usudzujúci subjekt prijíma jedno tvrdenie a odmieta protikladné iné, pričom sa\nopiera o logické, systematické, historické, pravdepodobnostné, vierohodné a iné úsudky.\n29. Preto sa z tohto dôvodu javí ako celkom logická požiadavka zákonodarcu, ak policajt na konci\nzisťovacieho procesu nadobudne dojem o potrebe vydania príslušného rozhodnutia, aby v zmysle § 120\nzák. č. 404/2011 Z.z. umožnil, tzn. že tu zákonodarca vytvára priestor na aktívnu súčinnosť sťažovateľa\n\ns policajným útvarom (poprípade jeho zástupcovi), aby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu jeho\nzistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie (viď popretie zásady koncentrácie v bode č. 25 tohto rozsudku).\nPodľa § 120 ods. 7 zák. č. 404/2011 Z.z. v citovanom znení pred vydaním rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení alebo rozhodnutia o zaistení policajný útvar umožní cudzincovi a zvolenému zástupcovi, ak\nje prítomný, aby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie;\nna tento účel policajný útvar upovedomí zvoleného zástupcu o tejto možnosti.\n30. Takto nastavený proces precizovania skutkového stavu pokračuje (viď pripustenie čiastočnej\notvorenosti uvedeného procesu v bode č. 25 tohto rozsudku) počas celej doby zaistenia, t.j. až do konca\nzaistenia, nakoľko zákonodarca\na) bezprostredne po zaistení ukladá povinnosť (§ 90 ods. 1 písm. a/ bod 1.) policajnému útvaru, aby\nzabezpečil poučenie sťažovateľovi v jazyku, ktorému rozumie, o dôvodoch zaistenia,\nb) vytvára oprávnenie policajného útvaru počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie, a to aj v\nprípadoch predpokladania (hypotézy), že sťažovateľ dostatočne nespolupracuje (§ 88 ods. 4 zák. č.\n404/2011 Z.z. a contrario § 3 a § 4 Správneho poriadku),\nc) ukladá kontinuálnu povinnosť policajnému útvaru (§ 90 ods. 1 písm. d/ zák. č. 404/2011 Z.z.) skúmať\npo celý čas zaistenia, či trvá jeho účel, ako aj\nd) ukladá povinnosť zariadeniu povinnosť naďalej zisťovať či preverovať totožnosť sťažovateľa (§ 90\nods. 2 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z.).\n31. Týmto postupom policajného útvaru, zariadenia či policajtov sa vytvárajú záruky spravodlivého\nprocesu bežného pre demokratické štáty. Ako už bolo vyššie uvedené, zistenie mnohých skutočností,\nktoré sa viažu na určenie krajiny pôvodu, poprípade krajiny tranzitu ako tomu je v preskúmavanej veci,\nv prípade administratívneho vyhostenia sa dostáva do konfliktu s požiadavkami na spravodlivý proces\nna jednej strane a s požiadavkami na obmedzenie slobody pohybu iba zákonným spôsobom každého\njednotlivca na území Slovenskej republiky na strane druhej.\n32. Pokiaľ slovenský právny poriadok spolu s medzinárodným právom verejným výslovne požadujú,\naby orgán verejnej správy pri administratívnom vyhostení preveroval aj podmienky u dožiadaného\nštátu, potom je možné požadovať od slovenských orgánov verejnej správy iba také činnosti, ktoré sú\nreálne schopné v lehotách ustanovených zákonom aj vykonať, lebo nie je možné očakávať od týchto\npracovníkov pri tak krátkom časovom úseku okamžité a dôkladné vyhodnotenie situácie v tej-ktorej\nkrajine za súčasnej absencie relevantných tvrdení, dôkazov či prístupu do databáz.\n33. Nezastupiteľnú funkciu pri ochrane práv a právom chránených záujmov vo vzťahu k výkonu\npôsobnosti orgánov verejnej správy má správny súd, ktorý v zmysle § 206 ods. 3 S.s.p. posudzuje\nsprávnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými\nbodmi, a teda prihliada aj na iné skutkové a právne dôvody. Napriek tomu však nie je povinný tieto\ndôvody vyhľadávať namiesto účastníka konania (§ 103 ods. 1 a § 121 ods. 1 S.s.p.). Na tomto mieste\nkasačný súd zdôrazňuje, že konania vo veciach zaistenia musia byť pre svoju naliehavosť a špeciálnu\npovahu rozhodnuté správnym súdom vo veľmi krátkych lehotách. Preto pokiaľ niektorý z dôvodov pre\nzrušenie rozhodnutia o zaistení nie je tvrdený, ani nevyjde v priebehu konania inak najavo, nemožno\nod správneho súdu požadovať, aby iniciatívne nahrádzal zákonom predpokladanú aktivitu účastníkov\nkonania.\nPodľa § 103 ods. 1 S.s.p. platí, že ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú\núčastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania\nnajmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú\nna pokyny správneho súdu.\nPodľa § 121 ods. 1 S.s.p. účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.\nPodľa § 121 ods. 2 S.s.p. správny súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhované, ak to považuje\nza potrebné na rozhodnutie vo veci.\nPodľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n\nPodľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n34. Žalovaný zaistením sťažovateľa sleduje výkon jeho administratívneho vyhostenia do krajiny, vo\nvzťahu ku ktorej s odkazom na bod 22 a 23 tohto rozsudku (najmä na požiadavku existencie závažných\na preukázaných dôvodov pre obavu, že existuje reálne nebezpečenstvo zaobchádzania nezlučiteľného\ns čl. 3 Dohovoru), niet odôvodnených pochýb o zaobchádzaní s navracanými cudzincami spôsobom\nzlučiteľným s čl. 3 Dohovoru. Preto pokiaľ sťažovateľ v správnej žalobe neoznačil dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení, kasačný súd sťažnostný bod týkajúci sa porušenia čl. 3 a čl. 5 Dohovoru vyhodnotil ako\nnedôvodný.\n35. Kasačný súd tiež poukazuje na to, že Správny súdny poriadok kladie na vymedzenie sťažnostných\nbodov prísne nároky (viď § 440 ods. 2 S.s.p.) pričom je upravené aj časové rozpätie, v rámci ktorého je\nmožné meniť a dopĺňať sťažnostné body, a to len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Z\nkasačnej sťažnosti musí byť jasné nielen to, z akých dôvodov sa rozhodnutie krajského súdu napadá, ale\nsťažovateľ musí uviesť aj to, na základe akých skutočností má za to, že tento dôvod kasačnej sťažnosti je\ndaný, pritom nestačí len označenie domnelých vád preskúmavaného rozhodnutia, z ktorých nevyplýva,\nktorý dôvod kasačnej sťažnosti má na mysli.\n36. Z vyššie naznačených dôvodov nebol opodstatnený ani namietaný odklon krajského súdu od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. V rozhodnutiach, na ktoré sťažovateľ poukazoval,\nkasačný súd posudzoval zaistenie cudzincov za situácie, keď orgány verejnej správy nestanovili krajinu,\ndo ktorej títo mali byť vyhostení, z čoho logicky plynula nemožnosť preveriť existenciu prekážok\nvyhostenia (rozsudky sp.zn. 10Szak/11/2016, sp.zn. 1SZa/8/2015 a sp.zn. 1SZa/7/2016, poprípade\nsp.zn. 1SZa/9/2016), pričom v týchto jednotlivých prípadoch kasačný súd vychádzal zo značne odlišného\nskutkového stavu veci.\n37. V súvislosti s navrhovaným predložením štatistických údajov o úspešnosti návratov cudzích štátnych\npríslušníkov do Srbska je potrebné uviesť, že pre rozhodnutie kasačného súdu je, vzhľadom na § 454\nv spojení s § 206 ods. 4 S.s.p. rozhodujúci skutkový stav veci, platný v čase vyhlásenia rozsudku\nkrajského súdu. Rovnako je v zmysle § 441 S.s.p. neprípustné uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti, keďže\nide o mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie\npráva novôt.\nV.\n38. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\nPodľa § 461 S.s.p. platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie\nje dôvodná.\n39. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167\nods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v kasačnom konaní neúspešný právo na náhradu trov tohto\nkonania nepriznal\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sa/3/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4"}, {"guid": "59aa2956-98b4-4a10-a003-a5814b744314:fcfc7524-0cf8-400a-b221-0424e17062b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7020200415.1", "spisova_znacka": "1Szak/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/5/2020 z 12. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200415.1"}, {"guid": "656e56d1-3444-4e6b-a3ae-fa1853f67289:7adae92b-5e84-43d2-8b9c-23f034d78950", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1019201061.1", "spisova_znacka": "1Szak/6/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/6/2019 z 18. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1019201061.1"}, {"guid": "9c1fe877-29ba-41de-a755-6776ac61a8ea:d997c71e-ebc0-4b44-9df8-842037178fbe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7016200923.1", "spisova_znacka": "10Szak/11/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/11/2016 z 17. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-17", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7016200923.1"}, {"guid": "d1e9c259-d5cf-45c3-8cb1-040a54ac8c96:c18b0e87-d112-45b5-b582-bb9c5de22a38", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200591.1", "spisova_znacka": "1SZa/9/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/9/2016 z 10. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-10", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200591.1"}, {"guid": "d393225b-8473-4e0f-a9ed-b528e57f86cf:2d75c929-b08d-47e4-9c38-4f786edb98c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200188.1", "spisova_znacka": "1SZa/7/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/7/2016 z 5. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-05", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200188.1"}, {"guid": "7ea7db5a-47b1-4582-82c4-998ba452bd84:b5fad980-5208-45e8-bcb0-7e2b3adb0808", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7015200660.1", "spisova_znacka": "1SZa/8/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/8/2015 z 20. 7. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-07-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200660.1"}, {"guid": "e2e4fccb-b1b4-490c-8432-5179af1d53f9:0a7abd44-35cc-4678-896b-72f1d8921419", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Sa/3/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/3/2020 z 12. 5. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-05-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e2e4fccb-b1b4-490c-8432-5179af1d53f9:0a7abd44-35cc-4678-896b-72f1d8921419"}], "citovane_v": []}