{"guid": "ad075a15-87b8-4e0b-9dbf-3228dbc925b0:a8e2ef7a-8f59-4f39-aecb-e58564cca74e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7019200968.1", "spisova_znacka": "7Sk/37/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/37/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 7Sk/37/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:7019200968.1", "identifikacne_cislo": "7019200968", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-71", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8e2ef7a-8f59-4f39-aecb-e58564cca74e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7019200968.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7019200968.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7019200968.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/37/2020\n7019200968\n30. 06. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:7019200968.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobkyne:\nZ. M., narodená XX. A. XXXX, bytom N. E., Q. Č.. XX, právne zast.: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou,\nso sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v\nBratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho\nriaditeľa žalovanej zo 16. októbra 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej\nsťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. júla 2020, č. k. 5Sa/38/2019-36,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 21. júla 2020, č. k.\n5Sa/38/2019-36 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia\ngenerálneho riaditeľa žalovanej zo 16. októbra 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom\npodľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon\nč. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne\nrozhodnutie z 23. júla 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny\norgán postupom podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni znížil\nsumu invalidného dôchodku od 12. augusta 2019 na sumu 308,30 eur mesačne.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 71 ods. 1\naž 7, § 73 ods. 2, § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym\nporiadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho\nriaditeľa žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú vecne správne a zákonné; v správnom\nkonaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver.\nPri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 04. júla 2019, určenej pre účely posúdenia trvania invalidity\npre nárok na invalidný dôchodok, bol zdravotný stav žalobkyne hodnotený v súlade s citovanými\nzákonnými ustanoveniami. Skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne\nboli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,\n\nktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky jej zdravotné postihnutia na základe záverov odborných\nlekárskych vyšetrení, ktorým sa žalobkyňa v priebehu konania podrobila vrátane odborných lekárskych\nnálezov obsiahnutých v jej zdravotnej dokumentácii i vlastných vyšetrení. Z výsledkov takto vykonaného\ndokazovania, najmä zo záverov vo veci konajúcich posudkových orgánov, ktorým je ako jediným zverená\nprávomoc posudzovať zdravotný stav poistencov pre účely invalidity, nepochybne vyplýva, že zdravotné\npoškodenia žalobkyne znižujú aj naďalej jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná v zmysle\nplatnej právnej úpravy. Podľa týchto posudkov má však žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 % v porovnaní\nso zdravou fyzickou osobou. Posudkové orgány presvedčivým spôsobom odôvodnili svoje posudkové\nzávery, v zmysle ktorých bola jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 04. júla\n2019, t.j. od posúdenia jej zdravotného stavu pri kontrolnej lekárskej prehliadke, znížená oproti miere\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na základe ktorej jej bol priznaný invalidný dôchodok\n(75 %) konštatujúc, že u nej došlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Tieto závery korešpondujú so závermi\nodborných lekárskych vyšetrení, najmä so závermi z pľúcnych i imunoalergologických vyšetrení a majú\nv nich oporu.\n4. V zmysle prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne sa\nurčí miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zníženia funkcie pľúc, vplyvu na\ncelkový stav organizmu a podľa vplyvu na iné orgány a systémy a pri chorobách podmienených alergiou,\nt.j. v zmysle všeobecného posudkového hľadiska je teda rozhodujúcim výsledok funkčných vyšetrení.\nV danom prípade verifikované funkčné vyšetrenia najmä spirometrické vyšetrenie, vykazuje oproti\nposúdeniu v r. 2016 výrazné zlepšenie ventilometrických parametrov (FEV1 v r. 2016 s hodnotou 44 %, v\npriebehu rokov 2018 a 2019 s hodnotou 60 - 68 %). Hodnota FEV1/FVC v r. 2016 - 86 %, v r. 2018 - 108\n%. Posudkový lekár vypracoval posudok v kontexte dlhodobého sledovania vývoja klinického stavu a\nkonštatoval, že v danom období u posudzovanej nebola zaznamenaná dychová nedostatočnosť, nebola\nnutná hospitalizácia pre dekompenzáciu zdravotného stavu, pravidelné pľúcne kontroly boli realizované\nv rámci objednania, bez nutnosti vyšetrenia pre zhoršenie, či exacerbáciu stavu. Aj imunoalergológ,\nktorý sa podieľal na liečbe astmy, ako aj iných ochorení na základe spirometrických vyšetrení potvrdil\nzlepšenie ventilometrických parametrov, ktoré pri kontrolnom vyšetrení v júni 2018 boli dokonca v norme.\nZároveň boli zhodnotené subjektívne ťažkosti posudzovanej, frekvencia záchvatov a symptómov pri\nantiastmatickej liečbe. Zlepšenie stavu bolo verifikované aj zdokumentovanou úpravou liečby, keď v roku\n2016 bola nútená užívať antileukotiény (Spiromon), ktorý jej v dôsledku zlepšenia zdravotného stavu už\nnebol predpisovaný a ona tieto lieky nemusí užívať, ako to vyplýva zo spisovej dokumentácie. Podľa\nnázoru súdu sa žalovaná dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými\nžalobkyňou v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou\ndotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný\nprípad, vzhľadom na ktorú skutočnosť považoval rozhodnutie za preskúmateľné. Jeho správna úvaha\npri posudzovaní predmetnej veci nevybočila z medzí a rámca, stanoveného zákonom č. 461/2003\nZ.z. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným\nposudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť.\nNepreukázala, žeby jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu, odôvodňujúcom určenie vyššej miery\npoklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odborný lekársky nález z pľúcneho vyšetrenia,\nabsolvovaného po vydaní napadnutého rozhodnutia (dňa 27. novembra 2019), nemohol byť pri\nposudzovaní jej zdravotného stavu v administratívnom konaní zohľadnený.\n5. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP a účastníkom právo na náhradu\ntrov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči\nžalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo\npožadovať.\nII.\n7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\n\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n9. Konkrétne namietala, že závery oboch posudkových lekárov nie sú kompatibilné s príznakmi,\nurčujúcimi, či zdravotné postihnutie žalobkyne má byť pod písm. d/ - ťažká perzistujúca astma, alebo\npod písm. c/ - stredne ťažká perzistujúca astma. Podmienkou pre zaradenie ochorenia, ktorým trpí,\nnie je ani hospitalizácia pacienta, ani sanatórna liečba, čo posudkoví lekári uvádzajú, ako jeden z\ndôvodov, pre ktoré bolo postihnutie žalobkyne preradená pod písm. c/. Vyjadrila nesúhlas so záverom,\nže astma má u žalobkyni výrazné meteotropné účinky, že sa pocitovo cíti horšie v letných mesiacoch a\npri horúčavách a mimo letných mesiacoch sú symptómy prítomné tak 1 až 2-krát do týždňa, keďže tento\nnezodpovedá obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa uviedla, že má\ndlhodobo ťažkosti s dýchaním, ktoré sú na jar a v lete intenzívnejšie. Dodala, že k zníženiu miery poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí zodpovedať v zákone uvedeným definičným kritériám\ntoho-ktorého postihnutia. Žalobkyňa nedostala odpoveď, z akého dôvodu krajský súd neposudzoval\nzávery posudkových lekárov, ktoré sa premietli do napadnutých rozhodnutí v súlade s platnou a\núčinnou právnou úpravou uvedenou v položke č. 3, písm. d/ a prečo namiesto toho, aby stotožnil\nalebo nestotožnil zákonné znaky zdravotného postihnutia, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované,\nso závermi posudkových komisií, odkázal žalobkyňu na tieto závery. Žalobkyňa teda ani v rozhodnutí\nkrajského súdu nedostala odpoveď na to, čo v jej zdravotnom stave nespĺňa podmienku uvedenú v\npoložke č. 3 písm. d/, osobitne so zreteľom na to, že do postihnutia pod touto položkou zákonodarca\nzaraďuje aj príznaky ako v písm. c/, teda príznaky denne, nočné príznaky najmenej 1-krát týždenne,\npri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov. Takéto postihnutie zákon zaraďuje pod\npísm. d/, teda definuje ho ako ťažkú, perzistujúcu astmu. Zo znenia položky č. 3 písm. d/ v spojení s\npísm. c/, pre zaradenie takéhoto postihnutia sa nevyžaduje referenčná hodnota FEV1. Posudkoví lekári\nrovnako pochybili, keď pri konštatovanom zlepšení zdravotného stavu nebrali do úvahy, že tento stav\nžalobkyne je výsledkom liečby, ktorej sa žalobkyňa podrobuje a že takáto situácia, teda zlepšenie stavu\npri podrobovaní sa liečbe nie je dôvodom na prekvalifikovanie zdravotného postihnutia žalobkyne na\nľahší stupeň.\n10. Ďalej namietala, že krajský súd nevypočul pneumológa Z.. Z. E. a rovnako vyjadrila nesúhlas\nso záverom súdu, že jedinými subjektmi, ktorým je zverená právomoc posudzovať zdravotný stav\npoistencov pre účely invalidity, sú posudkové orgány žalovanej. V tejto súvislosti aj s odkazom na § 195\nzákona č. 461/2003 Z.z. a § 6 ods. 2 písm. c/, § 120 a § 204 SSP uviedla, že správny súd nie je viazaný\nskutkovým stavom, zisteným orgánom verejnej správy, ak rozhoduje v konaní o sociálnych veciach. Tiež\npoukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2011, sp. zn. 9Sžso/24/2011,\npodľa ktorého cit.: „ (...) V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého\npodkladom je posudok (lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať pracovnú činnosť súd skúma\naj to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či\ntaký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v\ndostatočnom rozsahu.“\n11. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší\nrozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie.\nIII.\n12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 23. novembra 2020 s tým, že\nnámietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Bližšie uviedla, že\npriedušková astma je dynamické ochorenie, má fázy zvýraznenia alebo úpravy príznakov, v zmysle kašľa\na dýchavice, vystupňovanej námahou, príznaky majú prechodný charakter, ustúpia buď spontánne,\nalebo v dôsledku liečby. Tieto príznaky nie sú špecifické len pre prieduškovú astmu, sú často prekrývané\ninými nerespiračnými procesmi, napríklad obezitou. Hodnotenie poruchy funkcie dýchacích orgánov\nvychádza z konfrontácie výsledkov klinického vyšetrenia a funkčného vyšetrenia. Za základné funkčné\nvyšetrenie sa považuje spirometria, pri ktorej sa stanovuje predovšetkým úsilný výdych vitálnej kapacity\n(FVC), objem úsilného výdychu za prvú sekundu (FEV1) a ich pomery, tzn. FEV1/FVC. V rámci\nkontrolnej lekárskej prehliadky boli zhodnotené všetky doložené odborné lekárske nálezy. Na základe\nchronologického výpisu je stav žalobkyne zlepšený pravidelnou liečbou, spirometrické vyšetrenie\n\npotvrdilo úpravu dýchacej sústavy, výsledky vyšetrenia boli so záverom ventilačnej poruchy ľahkého (rok\n2018) a stredne ťažkého stupňa (rok 2019). Hodnota FEV1 bola v roku 44 %, v priebehu rokov 2018 a\n2019 v rozpätí 60 % až 68 %, hodnota FEV1/FVC v roku 2016 - 86 % a v rokoch 2018/2019 - 89 % až\n107 %. Priedušková astma žalobkyne zodpovedá stredne ťažkej perzistujúcej astme podľa položky č. 3\npísm. c/ podľa príznakov (v lete denné 1x, nočné 2-3x za týždeň, v zime 1x za dva týždne), frekvencie\nexacerbácií neboli zdokumentované, parameter FEV1 v rozpätí 60 % až 80 %, obezita (nadváha + 50\nkg), vysadenie lieku Spiromon. O zlepšení zdravotného stavu svedčí tiež, že nebola diagnostikovaná\ndychová nedostatočnosť, postačovala ambulantná starostlivosť, bez nutnosti pre exacerbáciu stavu,\nimunológ tiež absolvovanými spirometrickými vyšetreniami potvrdil zlepšenie funkčných parametrov (v\njúni 2018 boli dokonca v norme). Uzavrela, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, v súlade\ns platnými právnymi predpismi.\n13. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa\n§ 461 SSP zamietol.\nIV.\n14. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 10. decembra 2020 na vedomie.\nV.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach;\n20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne;\n21. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n22. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n23. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n24. Podľa § 204 SSP, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez\nnávrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.\n\n25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho\nriaditeľa žalovanej zo 16. októbra 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218\nods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové\nsprávne rozhodnutie z 23. júla 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový\nsprávny orgán postupom podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni\nznížil sumu invalidného dôchodku od 12. augusta 2019 na sumu 308,30 eur mesačne.\n26. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so\nzdravou fyzickou osobou.\n27. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný\nstav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov\nlekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.\n28. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nposudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s\ndlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej\nschopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nneprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok\npodľa osobitného predpisu. 2)\n29. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nposudzuje na základe\na/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n30. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nje uvedená v prílohe č. 4.\n31. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nv percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.\n32. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.\n33. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nurčenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí\novplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza\nz predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti\nrekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom\nviacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n34. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku\nposudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový\nlekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo\npoškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o\nto poistenec alebo poškodený požiada.\n35. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy\nna podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa\nvykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci\nkonania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.\n\n36. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.\n37. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca\nv nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.\n38. Podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, Položka č. 3., písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.\nBronchiálna astma (35 - 50 %)\nstredne ťažká perzistujúca astma pred začatím adekvátnej liečby, príznaky denne, nočné príznaky\nnajmenej 1-krát týždenne alebo 60 % < FEV1 < 80 % referenčných hodnôt, alebo variabilita PEF > 30\n%; prejavy ako v bode a) pri kombinovanej liečbe nízkymi až stredne vysokými dávkami inhalačných\nkortikoidov s dlhodobo pôsobiacimi inhalačnými betasympatomimetikami, prípadne antileukotriénmi\nalebo teofylínmi, alebo pri monoterapii vysokými dávkami inhalačných kortikoidov; alebo prejavy\nako v bode b) pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov alebo monoterapii\nantileukotriénmi.\n39. Podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, Položka č. 3., písm. d/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.\nBronchiálna astma (60 - 90 %)\nťažká perzistujúca astma každodenné príznaky, časté exacerbácie, časté nočné astmatické príznaky,\nFEV1 < 60 % referenčných hodnôt, pred začatím liečby alebo pri akejkoľvek antiastmatickej\nliečbe; prejavy ako v bode b) pri kombinovanej liečbe nízkymi až stredne vysokými dávkami\ninhalačných kortikoidov s dlhodobo pôsobiacimi betasympatikomimetikami, prípadne antileukotriénmi\nalebo teofylínmi, alebo pri monoterapii vysokými dávkami inhalačných kortikoidov; alebo prejavy\nako v bode c) pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov alebo monoterapii\nantileukotriénmi.\n40. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový spis žalovanej mal\npreukázané, že\n- žalobkyňa pôvodne poberala invalidný dôchodok s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť bola stanovená v rozsahu 60 % v porovnaní zo zdravou fyzickou osobou, a to pre\nrozhodujúce zdravotné postihnutie - degeneratívne zmeny na chrbtici s lumboischialgickým syndrómom\nvľavo a koreňovým syndrómom L5-S1 vľavo pri MRI verifikovanej viacúrovňovej diskopatii a pre\npolyneuropatiu dolných končatín (lekárska správa z 19. februára 2015)\n- následne žalobkyňa požiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku\n- posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky (v súvislosti s podanou žiadosťou) v lekárskej\nspráve z 22. júna 2016 skonštatoval zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne v zmysle prieduškovej\nastmy ťažkej perzistujúcej, čo napokon vyplývalo aj do dávkového konania doložených odborných\nlekárskych správ z pľúcnych vyšetrení; posudkový lekár pristúpil k zmene rozhodujúceho zdravotného\npostihnutia tak, že pôvodne stanovené postihnutie - Choroby podporného a pohybového aparátu degeneratívne zmeny na chrbtici nahradil postihnutím - Choroby dýchacej sústavy podľa Kapitoly VIII,\nOddiel B, Položka č. 3., písm. d/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., t.j. bronchiálna astma - ťažká\nperzistujúca astma s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 65 % (z rozpätia\n60 - 90 %) s navýšením o 10 % za iné zdravotné postihnutia, a teda celkovo miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyni stanovená na 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou\nosobou; dátum zmeny poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol stanovený k 04. aprílu 2016,\nčo zodpovedalo lekárskej správe zo 04. apríla 2016 z pľúcneho vyšetrenia s tým, že kontrolná lekárska\nprehliadka bola určená na jún 2019\n- zdravotný stav žalobkyne bol na základe kontrolnej lekárskej prehliadky na účely invalidity posudzovaný\nposudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky dňa 04. júla 2019 s tým, že na základe\ndoložených lekárskych vyšetrení (primárne sa jednalo o pľúcne vyšetrenia z 09. januára 2018, 06.\naugusta 2018, 07. novembra 2018, 27. mája 2019 a podporne o imunologické vyšetrenia z 11. júna\n2018, 26. júla 2018, 17. októbra 2018, 13. marca 2019 a 10. apríla 2019) posudkový lekár pristúpil k\nzníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť bola stanovená na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; za rozhodujúce\nzdravotné postihnutie bolo určené Choroby dýchacej sústavy podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, Položka č.\n3., písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., t.j. bronchiálna astma - stredne ťažká perzistujúca\nastma s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % (z rozpätia 35 - 50 %)\n\ns navýšením o 10 % za iné zdravotné postihnutia, a teda celkovo miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť bola u žalobkyni stanovená na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; dátum\nzmeny poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol stanovený k 04. júlu 2019\n[príslušný posudkový lekár svoj záver odôvodnil primárne s poukazom na novšie spirometrické\nvyšetrenia potvrdzujúce ľahkú až stredne ťažkú reštrikčnú ventilačnú poruchu pri komplexnej liečbe\nvrátane inhalačných kortikoidov]\n- na základe týchto záverov, prvostupňový správny orgán dňa 29. júla 2019 vydal rozhodnutie o znížení\nsumy invalidného dôchodku\n- na odvolanie žalobkyne (potom čo posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky v lekárskej správe\nz 09. septembra 2019 dospel k totožnému záveru ako v lekárskej správe zo 04. júla 2019) generálny\nriaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím\nvydaným dňa 16. októbra 2019 pod číslom XXX XXX XXXX X, zamietol v celom rozsahu odvolanie\nžalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 23. júla 2019\n[podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 26. septembra 2019\nvyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté\npracovisko v Košiciach, ktorý opätovne zistil u žalobkyne jej pracovnú, sociálnu, osobnú anamnézu\na subjektívne ťažkosti; podklad pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala doposiaľ zabezpečená zdravotná dokumentácia\nprimárne lekárske správy z pľúcnych vyšetrení z 09. januára 2018, 06. augusta 2018, 07. novembra\n2018, 27. mája 2019. Posudkový lekár žalobkyňu (v zastúpení) súčasne informoval o všetkých\nskutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Choroby dýchacej\nsústavy podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, Položka č. 3., písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003\nZ.z., t.j. bronchiálna astma - stredne ťažká perzistujúca astma so stanovenou 50 %-nou mierou\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 30 až 50 %); uvedená miera poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zároveň navýšená o 10 % za iné zdravotné postihnutia\n(primárne poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou, cervikobrachiálny syndróm,\npolyneuropatia dolných končatín). Vo výroku posudku posudkový lekár potom skonštatoval, že\nžalobkyňa je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu bola určená\nna 60 %].\n41. Najvyšší súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho ako\naj primárne pripojeného posudkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne,\nkeď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na\noboch stupňoch pristúpili k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne\nstanovenej 75 % na 60 %, čo sa následne odzrkadlilo v zmene (v znížení) výšky sumy invalidného\ndôchodku.\n42. Žalobkyňa predovšetkým vyjadrila nesúhlas s postupom posudkových lekárov, ktorí pristúpili k\nzmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia prvotne majúceho pôvod v ochorení - Choroby dýchacej\nsústavy podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, Položka č. 3., písm. d/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., t.j.\nbronchiálna astma - ťažká perzistujúca astma (s percentuálnym rozpätím 60 až 90 %) za iné rozhodujúce\nzdravotné postihnutie - Choroby dýchacej sústavy podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, Položka č. 3., písm.\nc/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., t.j. bronchiálna astma - stredne ťažká perzistujúca astma (s\npercentuálnym rozpätím 35 až 50 %); v zásade namietala, že na takúto z(á)menu nebol daný reálny\ndôvod, keďže čo do ochorenia dýchacej sústavy, konkrétne dolných dýchacím ciest (Bronchiálna astma)\nnedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, čo preukazujú ňou do konania prekladané lekárske nálezy,\npredovšetkým z pľúcnych vyšetrení.\n43. V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým\naj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré\nsúd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú\nschopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone\nsociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že\nkonkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový\nlekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej\nčinnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s\nurčenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa\n\nurčuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery\nposudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok\nvrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na\nzáklade ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym\nsúdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)\nodkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto\nkritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými\nrozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania\nudávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.\n44. Najvyšší súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom\nvydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného\nvyšetrenia vyhodnotili, že u žalobkyne nie je daný dôvod na zvýšenie percentuálnej miery poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia\na tým aj zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak ako to\npožaduje žalobkyňa. Najvyšší súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky\nmedicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov,\nkde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím\nna námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli\nzistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo\nobjasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší súd dospel k záveru,\nže u žalobkyne za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre zvýšenie miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť a tým aj zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Má za to, že posudkoví\nlekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov\nje zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k\nnemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n45. Posudkový lekár žalovanej v lekárskej správe z 26. septembra 2019 konštatoval, že na základe\nchronologického výpisu z absolvovaných pľúcnych vyšetrení je u žalobkyne stav zlepšený pravidelnou\nliečbou. Verifikované funkčné vyšetrenie (spirometrické vyšetrenie, ktoré je zároveň najobjektívnejším\nvyšetrením) vykazuje oproti posúdeniu z roku 2016 výrazné zlepšenie ventilometrických parametrov\n(FEV1 v roku 2016 s hodnotou 44 %, v priebehu rokov 2018 a 2019 s hodnotou 60 - 68 %). Hodnota\nFEV1/FVC v roku 2016 - 86 %, v roku 2018 - 108 %. Lekársky posudok bol vypracovaný v kontexte\ndlhodobého sledovania vývoja klinického stavu, v danom období u žalobkyne nebola zaznamenaná\ndychová nedostatočnosť, nebola nutná hospitalizácia pre dekompenzáciu zdravotného stavu, žalobkyňa\nje liečená iba ambulantne, bez absolvovania napríklad sanatórnej liečby, pravidelné pľúcne kontroly\nboli realizované v rámci objednania, bez nutnosti vyšetrenia pre zhoršenie, či exacerbáciu stavu.\nTiež konštatoval, že imunoalergológ, ktorý sa podieľal na liečbe astmy, ako aj iných ochorení na\nzáklade spirometrických vyšetrení potvrdil zlepšenie ventilometrických parametrov, ktoré pri kontrolnom\nvyšetrení v júni 2018 boli dokonca v norme. Rovnako posudkový lekár pristúpil k hodnoteniu\nsubjektívnych ťažkostí žalobkyne, frekvenciu záchvatov a symptómov pri antiastmatickej liečbe. V\ntomto smere uviedol, že žalobkyňou popisovaná priedušková astma má výrazné meteotropné črty, čo\nznamená, že pocitovo sa cíti horšie v letných mesiacoch pri horúčavách, mimo letných mesiacoch sú\nsymptómy prítomné tak 1x za 2 týždne, zlepšenie stavu bolo verifikované aj zdokumentovanou úpravou\nliečby, keď v roku 2016 bola nútená užívať antileukotriény (Spiromon), ktorý jej v dôsledku zlepšenia\nzdravotného stavu už nebol predpisovaný a žalobkyňa tieto lieky nemusí užívať.\n46. Vzhľadom na uvedené aj najvyšší súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný\nstav úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti\nžalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, Položka č. 3., písm. c/ prílohy č. 4 k\nzákonu č. 461/2003 Z.z., t.j. bronchiálna astma - stredne ťažká perzistujúca astma logicky a presvedčivo\nodôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Porovnaním lekárskych\nnálezov z pľúcnych vyšetrení, ktoré boli predmetom hodnotenia zo strany posudkových lekárov v roku\n2016 (vyšetrenie z 02. apríla 2015 - reštrikčná ventilačná porucha ťažkého stupňa, FEV1 - 45 %;\nvyšetrenie zo 16. júna 2015 - reštrikčná ventilačná porucha ťažkého stupňa, FEV1 - 43 %; vyšetrenie\n\nz 15. decembra 2015 - reštrikčná ventilačná porucha ťažkého stupňa, FEV1 - 42 %; vyšetrenie zo 04.\napríla 2016 - reštrikčná ventilačná porucha ťažkého stupňa, FEV1 - 44 %) a pľúcnych vyšetrení, ktoré\nboli predmetom hodnotenia zo strany posudkových lekárov v tu prejednávanej veci (vyšetrenie z 09.\njanuára 2018 - reštrikčná ventilačná porucha ľahkého stupňa, FEV1 - 68 %; vyšetrenie zo 06. augusta\n2018 - reštrikčná ventilačná porucha ľahkého stupňa, FEV1 - 63 %; vyšetrenie zo 07. novembra 2018\n- reštrikčná ventilačná porucha stredne ťažkého stupňa, FEV1 - 60 %; vyšetrenie z 27. mája 2019 reštrikčná ventilačná porucha stredne ťažkého stupňa, FEV1 - 60 %) je zrejmé zlepšenie zdravotného\nstavu čo do posudzovania ventilometrických parametrov. Tieto závery rovnako potvrdzujú aj výsledky\nplynúce z imunologického vyšetrenia z 11. júna 2018 - FEV1 - 91 % (konštatovaná normálna spirometria)\na tiež z 10. apríla 2019 - FEV1 - 73 %.\n47. Vzhľadom na tieto skutočnosti aj najvyšší súd mal preukázané, že zdravotný stav žalobkyne\nnepodmieňuje zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia na úroveň ťažkej perzistujúcej astmy (s\npercentuálnym rozpätím 60 až 90 %) podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, Položka č. 3., písm. d/ prílohy č. 4\nk zákonu č. 461/2003 Z.z.\n48. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nedostala odpoveď na to, čo v jej zdravotnom stave nespĺňa\npodmienku uvedenú v položke č. 3 písm. d/, osobitne so zreteľom na to, že do postihnutia pod touto\npoložkou zákonodarca zaraďuje aj príznaky ako v písm. c/, teda príznaky denne, nočné príznaky\nnajmenej 1-krát týždenne, pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov, najvyšší súd\nuvádza, že spirometrické vyšetrenie je najobjektívnejšie vyšetrenie z pomedzi ďalších bodov, na ktoré\nsa prihliada pri tej-ktorej položke a písmena. Navyše pokiaľ žalobkyňa poukazovala na body spoločné\npre obe položky, tak o to viac je daná miera významnosti spirometrického vyšetrenia a záverov z\nneho plynúcich. Rovnako pre položku č. 3 písm. d/ sú charakteristické aj časté exacerbácie (zhoršenie\nzdravotného stavu), čo však u žalobkyni preukázané nebolo; práve naopak. Rovnako aj poukaz\nposudkového lekára na hospitalizáciu, prípadne predpísanú sanatórnu liečbu síce nie je obligatórnym\nznakom jednotlivých položiek, avšak i táto skutočnosť spolu s ďalšími je spôsobilá dotvoriť reálny obraz\no zdravotnom stave poistenca.\n49. K námietke žalobkyne vo vzťahu k nevykonaniu ňou navrhnutého dôkazu - vypočutie pneumológa\nkrajským súdom, najvyšší súd uvádza, že krajský súd nie je návrhmi dôkazov bezpodmienečne viazaný\na nie je povinný vykonať všetky účastníkmi konania navrhované dôkazy. Aj podľa názoru najvyššieho\nsúdu krajský súd mal v odôvodnení rozsudku uviesť dôvod nevykonania tohto žalobcom navrhnutého\ndôkazu, avšak uvedené procesné pochybenie nemá žiaden vplyv na dôvodnosť kasačnej sťažnosti.\nZrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie by bolo totiž dôvodné, iba za\npredpokladu, ak by takýto postup mohol privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie. Nie je pritom\nvylúčené, aby najvyšší súd ako súd kasačný korigoval čiastkové nesprávnosti odôvodnenia rozhodnutia\nkrajského súdu, ak rozhodnutie krajského súdu obstojí ako celok. V predmetnej veci bolo jednoznačne\na bez akýchkoľvek pochybností ustálené zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne, čo nakoniec aj sama\npotvrdila v podanej kasačnej sťažnosti.\n50. Na lekársku správu z 27. novembra 2019, ktorú žalobkyňa doložila k podanej správnej žalobe vo\nforme prílohy (č.l. 17 súdneho spisu) nebolo možné prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, podľa\nktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 22. októbra 2019.\n51. Vo vzťahu k výške invalidného dôchodku a k spôsobu výpočtu jeho sumy najvyšší súd uvádza, že\nžalobkyňa v konaní zastúpená advokátom výslovne namietala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného\nstavu, a teda prieskumná právomoc krajského súdu bola správne zameraná len na túto oblasť a otázky\ns tým bezprostredne súvisiace.\n52. V závere dáva najvyšší súd do pozornosti, že uvedeným rozhodnutím žalovanej a súdu nie je\ndotknuté právo žalobkyne podať si novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, a to na základe\nnových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu.\n53. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú,\na preto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n\n54. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní\núspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich\nnepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).\n55. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}