{"guid": "2ee00879-6b0e-429b-a19a-15af9ef7d71b:74b24af7-36f4-42f5-94ae-b653b7727239", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7019200658.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/91/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/91/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 7Sžsk/91/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:7019200658.1", "identifikacne_cislo": "7019200658", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74b24af7-36f4-42f5-94ae-b653b7727239", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7019200658.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7019200658.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7019200658.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/91/2020\n7019200658\n30. 06. 2021\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2021:7019200658.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nO. E., narodený XX. I. XXXX, bytom R. P.O., F. P. Č.. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 26.\njúna 2019, Číslo: 51709-2/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach z 19. júna 2020, č. k. 7Sa/15/2019-37, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19. júna 2020, č. k.\n7Sa/15/2019-37 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 19. júna 2020, č. k.\n7Sa/15/2019-37, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej z 26. júna 2019, Číslo: 51709-2/2019-BA, ako\naj prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 12. apríla 2019, Číslo:\n7525/2019-KEM-DvN a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná\nrozhodnutím z 26. júna 2019 postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení\nv rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla\na potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 12. apríla 2019, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca\nnemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa článku\n61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 (ďalej len „Základné\nnariadenie“).\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 104 ods.\n1, 7, § 195 ods. 1, 3, § 196 ods. 6, 7, § 209 ods. 1, 4 zákona č. 461/2003 Z.z., článku 1 písm. j/,\nčlánku 1 písm. k/, článku 61 ods. 1, 2, článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, článku 11 ods.\n1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009 (ďalej len\n„Vykonávacie nariadenie“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti\nSSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej\nsprávnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd za kľúčové považoval posúdenie zachovania centra záujmov žalobcu počas jeho pobytu a\nvykonávania zamestnania vo Veľkej Británii a tiež posúdenie otázky, či dobu poistenia v nezamestnanosti\nzískanú na území Veľkej Británie je možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti\nv súlade s článkom 61 Základného nariadenia.\n\n4. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány vo veci nevykonali žiaden výsluch na\nbližšie zistenie skutkového stavu a tak isto tieto správne orgány nepožiadali príslušné britské inštitúcie\no poskytnutie informácie, ktoré by bližšie objasnili skutkový stav. V administratívnom spise sa nachádza\nlen formulár U1 z 02. marca 2019, kde príslušná britská inštitúcia osvedčila, že žalobca bol v období od\n03. marca 2015 do 02. marca 2019 zamestnaný, ukončenie zamestnania bolo na podnet zamestnanca.\nTento formulár je súčasťou administratívneho spisu v anglickom jazyku bez doslovného prekladu v\nslovenskom jazyku, v dôsledku čoho nie je možné zistiť a verifikovať jeho obsah, na základe čoho\nkrajský súd považoval tento dokument za nepreskúmateľný, pretože nie je zrejmé, čo sa v ňom doslovne\nuvádza. V administratívnom konaní nebolo podľa názoru súdu dostatočne vykonané dokazovanie za\núčelom zistenia, či by bola možná a dosiahnuteľná dohoda členských štátov, alebo štátov Európskeho\nhospodárskeho priestoru podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia (spôsob určenia bydliska).\nPre prípad, že by dohoda nebola možná medzi štátmi, je potrebné vykonať dôsledné dokazovanie, pre\nobjasnenie všetkých východiskových právnych kritérií postupu podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho\nnariadenia (v nadväznosti na článok 11 ods. 1), a až potom právne ustáliť, či je možné považovať\nbydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie priestoru za\nzachované na území Slovenskej republiky. Správne orgány dostatočne nezisťovali, či došlo, respektíve\nnedošlo k dohode medzi dotknutými inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska žalobcu a\ntiež vôbec nezisťovali úmysel žalobcu objektívne vzhľadom na okolnosti a dôvody, ktoré ho viedli\nk pobytu a k zamestnaniu vo Veľkej Británii počas tam vykonávaných dôb zamestnania zachovať\nalebo nezachovať si prioritne pevné väzby a centrum záujmov na území Slovenskej republiky. Úmysel\nžalobcu, aké skutočnosti a okolnosti ho viedli k tomu, že v rozhodujúcom období, pracoval v zahraničí\nsprávne orgány bližšie neskúmali. Prvostupňový správny orgán, ale ani žalovaný správny orgán v\npreskúmavanej veci nepostupovali súdom uvádzaným spôsobom, a preto sa s týmito skutočnosťami\nnemohli v odôvodnení rozhodnutí dostatočne ani vysporiadať. Správne orgány bez náležitého zistenia\nskutkového stavu nedôsledne posúdili centrum záujmu žalobcu a následne vec uzavreli s tým, že pred\nuplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti\npodľa slovenských právnych predpisov. Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných,\nrodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území\niného členského štátu Európskej únie teda dospeli oba správne orgány k predčasným záverom. Za\npodstatný nedostatok konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ktorý ovplyvnil aj zákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia žalovanej považoval súd tú skutočnosť, že z odôvodnenia rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu vyplýva iba to, že nárok na dávku v nezamestnanosti žalobca\nnemá podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. preto, že žalobca preukázal iba dobu poistenia v\nnezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, a to Veľkej Británie. Žalovaný správny\norgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia síce poukázal na článok 11 ods. 1 Vykonávacieho\nnariadenia, avšak sa náležite nevysporiadal s dikciou článku 11 ods. 1 tohto nariadenia, t. j. zisťovaniu\nči posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, uvádzaných v článku 11 ods.\n1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami členských štátov. Až po tomto zistení vystupujú z\nhľadiska dôkazného do popredia okolnosti týkajúce sa určenia miesta bydliska žalobcu, pričom aj vtedy\nsa za rozhodujúce považuje úmysel, tak ako to vyplýva zo skutočností a dôvodov, ktoré žalobcu viedli k\npobytu na území Veľkej Británie. Práve uvedené nariadenie sleduje podľa názoru súdu najmä zámer, aby\nobčan členského štátu bez dohody a komunikácie o podstatných okolnostiach posudzovaného prípadu\nsa neocitol napokon bez krytia touto dávkou sociálnych systémov členských krajín, vzhľadom na záver\ntohto členského štátu, ktorý vybavuje žiadosť uchádzača o tento typ dávky poistenia zamestnanej osoby.\n5. Krajský súd poukázal na povinnosť správneho orgánu zisťovať skutkový stav podľa § 195 ods. 1 a 3\nzákona č. 461/2003 Z.z., ktorý ukladá organizačnej zložke sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia\npostupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel jej ukladá obstarať potrebné\npodklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má povinnosť objasňovať rovnako dôsledne všetky\nrozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.\nPreto je dôležité v rámci koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia zabezpečiť, aby nedošlo nielen\nk neoprávnenému prekrývaniu dávok z rôznych členských štátov, ale i to, aby následne žalobca nezostal\nmimo systému sociálneho zabezpečenia oboch dotknutých členských štátov. Rozhodnutie správneho\norgánu o požadovaných nárokoch žalobcu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu\nveci. V závere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2013, sp.\nzn. 7Sžso/5/2012.\n\n6. Z vyššie uvedených dôvodov súd zistil, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú dôvodné, a preto\npredmetné rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d/\na e/ SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n7. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu (§ 167 ods. 1 SSP).\nII.\n8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n10. K poukazu krajského súdu na formulár U1 z 02. marca 2019, ktorý je súčasťou administratívneho\nspisu žalovanej v anglickom jazyku bez doslovného prekladu v slovenskom jazyku, v dôsledku čoho\nho súd považoval za nepreskúmateľný, žalovaná aj s odkazom na § 105 ods. 2 písm. c/ SSP uviedla,\nže bola povinná v súdom stanovenej lehote predložiť súdu kompletný originálny administratívny spis\nvrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu. Tiež poukázala na § 54 ods. 2 SSP,\npodľa ktorého, ak písomné podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, správny súd vyzve toho, kto\nich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu, inak ho zabezpečí\nsám s tým, že súd žalovanú nevyzval na zabezpečenie prekladu formuláru U1 z 02. marca 2019,\nz čoho žalovaná prezumovala, že súd akceptoval preklad rozhodujúcich skutočností osvedčených v\ntomto formulári. Dodala, že formuláre sú ustálenou formou komunikácie medzi inštitúciami jednotlivých\nštátov v oblasti sociálneho zabezpečenia, pričom ich znenie je vyhotovené v jazyku toho štátu, ktorý\nformulár vystavil. Formálna štruktúra formuláru je však štandardizovaná a všeobecne prijímaná. Ani v\npriebehu dávkového konania nebol obsah formulára sporný, nezrozumiteľný, či žalobcom akokoľvek\nspochybňovaný.\n11. Ďalej vyjadrila nesúhlas so záverom krajského súdu, keď žalovaná nezisťovala, či bola možná\na dosiahnuteľná dohoda členských štátov Európskej únie podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho\nnariadenia. V tejto súvislosti uviedla, že v zmysle článku 11 ods. 1 menovaného nariadenia, ak\nje rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska, tieto\ninštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe kritérií stanovených\nv tomto článku. Podľa názoru žalovanej nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska\nžalobcu príslušnou britskou inštitúciou a žalovanou. Britská inštitúcia bydlisko žalobcu neposudzovala,\npretože na to nemala žiaden právny dôvod. Podľa článku 11 ods. 1 tohto nariadenia by bolo nutné\npostupovať jedine v prípade, ak by príslušná britská inštitúcia usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na\nSlovensku a podľa názoru žalovanej by bolo v Spojenom kráľovstve. Nakoľko však k takému rozporu\nnedošlo, zvolila žalovaná priamu aplikáciu kritérií stanovených v článku 11 ods. 1. V tomto smere dala\npozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/26/2016. Dodala, že sa jedná\no jednoznačný prípad nezachovania bydliska na Slovensku o čom svedčí najmä dĺžka pobytu žalobcu\nv Spojenom kráľovstve (11 rokov a 5 mesiacov), stabilná pracovná situácia (posledný pracovný pomer\ntrvajúci takmer 8 rokov, dohodnutý na dobu neurčitú a ukončený z podnetu žalobcu) ako aj rodinná\nsituácia žalobcu - prítomnosť najbližšej osoby - manželky v Spojenom kráľovstve s tým, že väzby žalobcu\nk Slovensku predstavujú len rodičia a starý otec, ktorých žalobca pravidelne navštevoval (5x ročne).\n12. K poukazu krajského súd na skutočnosť, že žalovaná nezisťovala úmysel žalobcu objektívne\nvzhľadom na okolnosti a dôvody, ktoré ho viedli k pobytu a k zamestnaniu v Spojenom kráľovstve\nžalovaná aj s odkazom na článok 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia uviedla, že úmysel dotknutej\nosoby (vrátane dôvodov, ktoré ju viedli k pobytu a k zamestnaniu v zahraničí) považuje za rozhodujúci\nv prípade, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v\nodseku 1 nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, čo nie je prípad žalobcu. Dodala, že ani úmysel\na ani dôvody odchodu do zahraničia nie je možné považovať za rozhodujúce skutočnosti svedčiace o\nbydlisku dotknutej osoby. Ak sa takýto záver prijal, miesto bydliska by nebolo nutné automaticky skúmať,\npretože v zásade vo väčšine obdobných prípadoch účastníci konania tvrdia, že ich úmyslom bolo vždy\nsa vrátiť na Slovensko a dôvod odchodu bol ekonomický/finančný. Subjektívne dôvody (úmysel) nemôžu\n\nnikdy prevážiť nad objektívnymi skutočnosťami. V tomto smere odkázala na rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 24Sa/5/2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sžsk/38/2017.\n13. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti má žalovaná za to, že bydlisko žalobcu bolo posúdené\nna základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, objektívnych skutočností plynúcich\nz formulára U1 z 02. marca 2019, ako aj na základe údajov, ktoré žalobca uviedol v príslušnej žiadosti\no dávku v nezamestnanosti a v podrobnom Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra\nzáujmov. Krajský súd v tomto smere jednoznačne nešpecifikoval, aké dokazovanie má ešte žalovaná\nvykonať a ktoré skutočnosti by podľa jeho názoru bolo potrebné dôkladnejšie preskúmať.\n14. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nIII.\n15. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním z 02. septembra 2020 poukazujúc\nna to, že ak by žalovaná k žiadosti žalobcu pristupovala individuálne a preskúmala by dôvody jeho\nodchodu, respektíve príchodu, zistila by, že úmysel nebol ekonomický, ale za získanie skúseností. Dodal,\nže príchod na Slovensko bol plánovaný dlhodobo.\nIV.\n16. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanej na vedomie dňa 04. septembra\n2020.\nV.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach;\n22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne;\n23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej z 26. júna 2019, Číslo: 51709-2/2019BA, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 12. apríla\n2019, Číslo: 7525/2019-KEM-DvN a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nŽalovaná rozhodnutím z 26. júna 2019 postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie\nžalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 12. apríla 2019,\n\nktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z.z. a podľa článku 61 Základného nariadenia.\n24. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou\nzmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej\nzmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné\nakty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nPrevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením\nvlády podľa čl. 120 ods. 2.\n25. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament\na Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia,\nktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody,\nktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám\nzabezpečia:\na/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania\na trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky;\nb/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.\n26. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne\nbýva;\n27. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, „pobyt“ znamená prechodné bydlisko;\n28. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne\npredpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti;\n29. Podľa článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky\ndosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu\nzohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré\nuplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,\nvtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov\niného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli\ndosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\n30. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5\npísm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila\nv súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\n31. Podľa článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej\nposlednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v\nčlenskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti\ndo tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby\nbol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb\nzamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo\nsamostatne zárobkovo činná osoba.\n32. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a\ndruhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa\nna ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.\n\n33. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo\nviacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto\ninštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia\nvšetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:\na/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;\nb/ situáciu dotknutej osoby vrátane:\ni/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto\nčinnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;\nii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb;\niii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;\niv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov;\nv/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;\nvi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.\n34. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z\npríslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,\nna určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako\nvyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.\n35. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak\nv posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v\nnezamestnanosti najmenej dva roky.\n36. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal\npreukázané, že\n- žalobca na predpísanom tlačive dňa 28. marca 2019 požiadal o dávku v nezamestnanosti\n[z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 05. marca 2019 zaradený do evidencie uchádzačov\no zamestnanie; od 14. mája 2011 do 22. februára 2019 bol zamestnaný v Spojenom kráľovstve; denne\nalebo aspoň raz za týždeň sa nevracal do miesta bydliska; nárok na dávku v nezamestnanosti v\nčlenskom štáte si neuplatnil]\n- prvostupňový správny orgán rozhodnutím vydaným dňa 12. apríla 2019, pod číslom 7525/2019-KEMDvN žiadosti žalobcu o príslušnú dávku nevyhovel\n[dôvod, pre ktorý prvostupňový správny orgán predmetnej žiadosti nevyhovel spočíval v tom, že z\nvykonaného dokazovania mal preukázané, že celková dĺžka pobytu žalobcu mimo územia Slovenskej\nrepubliky v Spojenom kráľovstve bola od októbra 2007 do februára 2019 a stabilné zamestnanie bolo\nvyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré uviedol ako väzby na Slovensku; teda dlhodobo\npracoval mimo Slovenska a počas dlhodobého výkonu zamestnania na území Spojeného kráľovstva, sa\ntam zdržiaval, býval a trávil svoj pracovný i mimopracovný čas, platil zákonné odvody a dane; vlastníctvo\nfirmy (nepredložené žiadne doklady), finančná podpora rodiny, rekonštrukcia rodinného domu starého\notca neboli v porovnaní s celkovou dĺžkou pobytu a stabilitou zamestnania v Spojenom kráľovstve\nprevažujúcimi skutočnosťami pri posudzovaní centra záujmov počas posledného zamestnania práve na\núzemí Spojeného kráľovstva]\n- na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán tu preskúmavaným\nrozhodnutím odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie\nz 12. apríla 2019\n[žalovaná sa plne stotožnila so závermi, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán a aj s ohľadom\nna dĺžku a trvalosť prítomnosti na území Spojeného kráľovstva, tiež situáciu žalobcu vrátane povahy a\nosobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne\nvykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, ďalej rodinného stavu a\nrodinných väzieb žalobcu, jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná ako aj charakter\nčlenského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely, dospela k záveru, že za\nbydlisko žalobcu v zmysle úniovom bolo potrebné považovať Veľkú Britániu].\n37. Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány nepostupovali procesným predpisom\npredpokladaným spôsobom, keď tieto nevykonali dostatočné dokazovanie pre objasnenie všetkých\nvýchodiskových právnych kritérií plynúcich z článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia (v nadväznosti\nna článok 11 ods. 1); dostatočne nezisťovali, či došlo, respektíve nedošlo k dohode medzi dotknutými\ninštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska žalobcu a tiež vôbec nezisťovali úmysel žalobcu\n\nobjektívne vzhľadom na okolnosti a dôvody, ktoré ho viedli k pobytu a k zamestnaniu vo Veľkej Británii\npočas tam vykonávaných dôb zamestnania zachovať alebo nezachovať si prioritne pevné väzby a\ncentrum záujmov na území Slovenskej republiky.\n38. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že konanie pred správnym orgánom sa nerozdeľuje prísne\ndo dvoch navzájom oddelených konaní, ale tak konanie pred prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom\ntvorí jeden celok navzájom prepojených konaní. Z obsahu oboch správnych rozhodnutí jasne vyplýva,\naké skutočnosti vzali správne orgány v úvahu pri ustaľovaní záveru, že bydlisko (centrum záujmov)\nžalobcu sa nachádza v inom členskom štáte - vo Veľkej Británii. Najvyšší súd poukazuje na to,\nže bydliskom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej\nrepubliky. Kritériami na určenie centra záujmov sú: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu,\ndĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby,\nbytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. Podľa článku 1\npísm. j/ Základného nariadenia pojem „bydlisko“ v zmysle tohto nariadenia znamená zvyčajné bydlisko, t.\nj. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely tohto nariadenia chápané ako „centrum\nzáujmov“ v zmysle článku 1 písm. j/ v spojení s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“\npredstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok C-90/97 Swaddling,\nbody 28 a 29). V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ako osoba\nvedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti podľa §\n104 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., t. j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky, trvalé bydlisko\nsi prehlásil na adresu jeho starého otca (na území Slovenskej republiky - F.). Tiež nebolo sporné, že v\nzmysle ním vyplneného Vyhlásenia na účely posúdenia zachovania centra záujmov sa žalobca zdržiaval\nna území Veľkej Británie, a to od októbra 2007 do marca 2019, t. j. 11 rokov a 5 mesiacov s tým, že\njeho posledný pracovný pomer na území Veľkej Británie trval od mája 2011 do februára 2019, tento\nbol dohodnutý na dobu neurčitú a tento (ako to vyplýva z odvolania podaného proti prvostupňovému\nsprávnemu rozhodnutiu z 12. apríla 2019) musel žalobca ukončiť na vlastný podnet z rodinných dôvodov.\nZ príslušného vyhlásenia tiež vyplýva, že žalobca si počas pobytu vo Veľkej Británii zamestnanie na\núzemí Slovenskej republiky nehľadal, tiež, že na území Veľkej Británie sa zdržiaval s blízkou osobou manželkou, na Slovensko, kde mal rodičov a starého otca sa vracal 5 krát ročne na 10 dní, na Slovensku\nnevlastnil žiadnu nehnuteľnosť (býva spolu s manželkou v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starého\notca), na území Veľkej Británie býval spolu s manželkou vo viacerých podnájmoch a daňové povinnosti\nsi plnil na území Veľkej Británie.\n39. Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, najvyšší súd podporuje záver\nsprávnych orgánov, že centrum záujmov žalobcu sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti\nnachádzalo práve vo Veľkej Británii. Samotná skutočnosť, že žalobca na Slovensku v roku 2013 založil\nobchodnú spoločnosť O. s.r.o. ešte sama o sebe nezakladá zmenu v ponímaní a ustálení centra záujmov\nžalobcu. Už len vzhľadom na stabilné zamestnanie na území Veľkej Británie, je zrejmé, že povinnosti,\nktoré žalobcovi vyplývali z funkcie spoločníka a konateľa menovanej spoločnosti si žalobca plnil z\núzemia Veľkej Británie. Rovnako aj úmysel žalobcu, že chce zotrvať na Slovensku, tohto času nie je\nrelevantný, keďže postup podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia (kladúci dôraz na úmysel\nosoby) prichádza do úvahy iba subsidiárne, teda iba v prípade, pokiaľ i po zvážení kritérií uvedených v\nodseku 1 tohto článku zostane otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená (napríklad rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 10Sžsk/5/2016).\n40. Rovnako sa najvyšší súd stotožňuje s názorom žalovanej, že v predmetnej veci nedošlo k rozdielnym\nstanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu príslušnou britskou inštitúciou a žalovanou. Britská\ninštitúcia bydlisko žalobcu neposudzovala, pretože na to nemala žiaden právny dôvod. Podľa článku\n11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná britská\ninštitúcia usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na Slovensku a podľa názoru žalovanej by bolo vo Veľkej\nBritánii. Nakoľko však k takému rozporu nedošlo, zvolila žalovaná priamu aplikáciu kritérií stanovených\nv článku 11 ods. 1. V tomto smere najvyšší súd bez ďalšieho odkazuje na rozsudok najvyššieho súdu\nz 30. januára 2018, sp. zn. 1Sžso/26/2016, bod 30 a 31.\n41. Najvyšší súd na rozdiel od názoru súdu krajského dospel k záveru, že žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovanej (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) vychádza z dostatočne\nzisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so\nskutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca\n\nnespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ako správne žalovaná\nuviedla, z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba\nviesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu\nEurópskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského\nštátu Európskej únie (tu na území Veľkej Británie) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku\nv nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba\nvo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského\nštátu Európskej únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia,\nak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej\núnie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch,\nkeď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov\no zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy\nzásadná. V predmetnej veci bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že\npočas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii si žalobca bydlisko na Slovensku nezachoval.\n42. K poukazu krajského súdu na rozsudok najvyššieho súdu z 30. januára 2013, sp. zn. 7Sžso/5/2012,\nktorý vo vecne (nie skutkovo) obdobnej veci dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, keď v\nadministratívnom konaní správne orgány nesplnili riadne povinnosť zistiť skutočný stav veci tak, aby\nneboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobkyňa mala zachované bydlisko na území Slovenskej republiky\na pevné väzby (v zmysle článku 1 písm. j/ Základného nariadenia v spojení s článkom 11 Vykonávacieho\nnariadenia <.) a v tomto smere mali vykonať potrebné dokazovanie, a to aj výsluchom žalobkyne,\nprípadne aj jej rodičov a priateľa či iných osôb, najvyšší súd uvádza, že v tu prejednávanej veci správne\norgány riadne a dostatočne zistili skutočný stav veci vychádzajúc primárne zo skutočností, uvádzaných\nsamotným žalobcom. Napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia\npožadované v zmysle § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. <. Rozhodnutie žalovanej vychádza z dostatočne\nzisteného skutočného stavu, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bola vedená žalovaná pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých\nzáklade rozhodovala.\n43. V závere najvyšší súd tiež uvádza, že samotná skutočnosť, že v administratívnom spise sa\nnachádzajú listiny v anglickom jazyku bez pripojeného doslovného prekladu do jazyka slovenského,\nkonkrétne sa jedná o Formulár U1 z 02. marca 2019, nezakladá nezákonnosť oboch správnych\nrozhodnutí, zvlášť, pokiaľ túto skutočnosť žalobca nenamietal. Odhliadnuc od uvedeného, najvyšší súd\npoukazuje na § 51 ods. 5 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. novembra\n2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný\nsúd a vojenské súdy v rozhodnom znení, podľa ktorého cit.: „Súd priberie prekladateľa aj na preklad\nlistinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako\nštátnom jazyku s výnimkou českého jazyka.“ Rovnako súdu nič nebránilo, aby žalovanú dodatočne\nvyzval na zabezpečenie prekladu príslušného formulára.\n44. Z dôvodov uvedených vyššie, najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1\nv spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n45. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nkrajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súd (§ 469 SSP).\n46. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Sa/15/2019", "guid": "56b2d3ab-88d3-48e2-9714-caa0d2adb6e7:7421570f-4a4e-4c8f-9315-71e8de82f42b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "9c81a972-8ab4-4ecb-a061-9f5a71428713:68e67d13-a750-477e-8714-7918d8d55f93", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8019200288.1", "spisova_znacka": "7Sa/15/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Sa/15/2019 z 27. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8019200288.1"}, {"guid": "16d86d6f-976a-4dae-934f-bc03c3f72d99:79235dbf-1159-4bc1-a15b-292e68a7d879", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:1017201933.2", "spisova_znacka": "24Sa/5/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/5/2018 z 8. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-04-08", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:1017201933.2"}], "citovane_v": []}