{"guid": "e4efc057-29d3-46a0-8041-31f32802fd1f:d0298533-2b84-4147-b67d-82358b13b900", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7019200553.1", "spisova_znacka": "10Sžak/8/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/8/2020 z 26. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. 10Sžak/8/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:7019200553.1", "identifikacne_cislo": "7019200553", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0298533-2b84-4147-b67d-82358b13b900", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7019200553.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7019200553.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7019200553.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/8/2020\n7019200553\n26. 05. 2021\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2021:7019200553.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v\nprávnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, L., L., právne\nzastúpený: IURISTICO s. r. o., Mgr. Radoslav Rigo, LL.M., advokát a konateľ so sídlom Cimborkova\n13, Košice, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 01\nPrešov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-66-007/2019-SK zo dňa 19.06.2019,\no kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n5Sa/20/2019- 53 zo dňa 14. januára 2020 v spojení s opravným uznesení č. k. 5Sa/20/2019-74 zo dňa\n29. júna 2020 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\nA)\n1. Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-14-011/2019-ZVC zo\ndňa 07.03.2019 žalobcu administratívne vyhostilo z dôvodu iného spôsobu závažného porušenia\nvšeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 82 ods.2 písm. o/ zákona č. 404/2011 Z. z. o\npobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a zároveň\nmu zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov uložilo zákaz vstupu na\núzemie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu 2 rokov a zároveň mu určil lehotu\nna vycestovanie z územia Slovenskej republiky, a to na skutkovom základe, podľa ktorého dňa\n07.03.2019 bol počas vykonávania bezpečnostno-represívnej akcie pracovníkmi správneho orgánu\nprvého stupňa v súčinnosti s pracovníkmi Inšpektorátu práce Košice vykonaná kontrola so zameraním\nna objekty a miesta predpokladaného výskytu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých je predpoklad\nnelegálneho zamestnávania. Kontrola bola vykonaná v sídle spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o.,\nIČO: 47 971 436, so sídlom Orechová 115, kde žalobca vykonávala pracovnú činnosť bez potrebných\npovolení. Žalobca bol vyslaný spoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC, IČO: 37 428 909, so sídlom\nBestuževa 9, 88 015 Užhorod, Ukrajina. Žalobca pri kontrole predložil platný biometrický cestovný\ndoklad s platnosťou do 25.06.2028. Podľa zistených informácií žalobca pricestoval na územie Slovenskej\nrepubliky dňa 05.03.2019. Dňa 07.03.2019 bol v čase o 11.15 hod. predvedený na správny orgán v\nzmysle ustanovenia § 79 zákona o pobyte cudzincov.\n\n2. Na základe uvedených skutočností bolo správnym orgánom v zmysle ustanovenia § 18 ods.1\nsprávneho poriadku začaté správne konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia. V zápisnici\nžalobca ako účastník správneho konania uviedol, že na území Slovenskej republiky pôsobil ako\nkonzultant vyslaný spoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorý má učiť slovenských pracovníkov\nako pracovať s drevom. Na Ukrajine bol zamestnaný, ako robotník v drevospracujúcej firme. Má\nuzatvorenú dohodu s ukrajinskou firmou o vyslaní do zahraničia, kde môže pracovať ako konzultant.\nUbytovanie a stravu mal zabezpečené firmou SMART Group Trade, s. r. o., platený bol ukrajinskou\nfirmou , kde bol zamestnaný. Uviedol, že si je plne vedomý, čoho sa na území Slovenskej republiky\ndopustil.\nB)\n3. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-66-007/2019-SK zo dňa 19.06.2019 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)\npotvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie žalobcu zamietol.\n4. V odvolacom konaní žalovaný dňa 20.05.2019, pod číslom PPZ-HCP-PO2-66-002/2019 zaslal\nÚradu práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) Michalovce, žiadosť o zaslanie informácií,\ntýkajúcich sa zamestnávateľa žalobcu vo veci splnenia si povinnosti pri jeho zamestnávaní z dôvodu\nzískania ďalších podkladov na vydanie rozhodnutia. ÚPSVaR Michalovce dňa 10.06.2019 pod číslom\nMI1/RSpZ/ZAM/2019/21329 zaslal žalovanému odpoveď, v ktorej uviedol, že na uvedenom úrade\nk 07.03.2019 až doposiaľ, neeviduje žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného\npracovného miesta pre účely udelenia jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie podľa ustanovenia\n§ 21b zákona o službách zamestnanosti. Ďalej neeviduje žiadosť o vydanie povolenia na zamestnanie\npodľa ustanovenia § 22 o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o službách zamestnanosti“). A taktiež neeviduje podanie informačnej karty podľa ustanovenia §\n23a zákona o službách zamestnanosti na vznik pracovnoprávneho vzťahu alebo na vyslanie na výkon\npráce žalobkyne.\n5. Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu a konštatoval, že žalobca ako účastník konania na\núzemí Slovenskej republiky vykonávala pracovnú činnosť, ktorá je v rozpore so zákonom o službách\nzamestnanosti. Na základe dokladu oprávňujúceho na vstup a pobyt na území schengenského priestoru,\ntúto činnosť bez udeleného pobytu na účel zamestnania vykonávať nemohol a nemal. Táto správna\núvaha odvolacieho orgánu sa opierala aj o vyjadrenie ÚPSVaR Michalovce, ktorý neeviduje podanie\ninformačnej karty zo strany zamestnávateľa žalobcu podľa ustanovenia § 23a zákona o službách\nzamestnanosti na vznik pracovnoprávneho vzťahu alebo na vyslanie na výkon práce účastníka konania.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n6. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo veci\nadministratívneho vyhostenia podľa štvrtej hlavy tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S. s. p.“), s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S. s. p.):\n- prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný zistili skutkový stav nedostačujúco na riadne posúdenie\nveci,\n- prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vec nesprávne právne posúdili, nesprávne právne\nposúdenie veci spočíva podľa žalobcu nielen v tom, že sa na danú vec nemá vôbec aplikovať zákon o\nslužbách zamestnanosti, ale tiež v tom, že pokiaľ už aj došlo k jeho aplikácii orgán verejnej správy prvého\nstupňa a žalovaný orgán nesprávne vyhodnotili splnenie, resp. nesplnenie podmienok ustanovených\nzákonom o službách zamestnanosti. V tejto súvislosti uviedol, že poukazom na ustanovenie § 23a\nods. 1 písm. m/ zákona o službách zamestnanosti, považuje vyžiadanie podkladov týkajúcich sa\nžiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre účely udelenia\njednotného povolenia na pobyt a zamestnanie, žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie a podanie\ninformačnej karty zo strany žalovaného orgánu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce\nza neopodstatnené. Nepodanie menovaných žiadostí nemožno podľa žalobcu považovať za nesplnenie\nzákonných povinností, nakoľko príslušné ustanovenie § 21 ods. 1písm. f/ v spojení s § 23a citovaného\nzákona takúto povinnosť neukladajú. Zároveň mu nie je zrejmé, akú informačnú kartu žalovaný orgán\nspomína, nakoľko žiadny právny predpis nepoužíva uvedenú terminológiu,\n\n- rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného sú nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov/ žalobnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí vidí žalobca\nv nevysporiadaní sa s ním uvádzanými skutočnosťami, že sa v danom prípade nejedná o pracovnú\nčinnosť, ale iba o plnenie záväzkov z obchodnoprávnej zmluvy a v neodôvodnení záverov o vykonávaní\nnelegálnej práce, z rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je vôbec zrejmé, ako dospeli k záveru, že (i)\ntúto činnosť mala vykonávať k spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. vo vzťahu jej podriadenosti a\nnadriadenosti k uvedenej spoločnosti, ďalej že (ii) túto činnosť mal vykonávať podľa danej spoločnosti\npokynov, (iii) v mene spoločnosti a (iv) v ňou určenom pracovnom čase [ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce\nč. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov].“\n7. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 31.07.2019, keď uviedol, že žalobca\nnespĺňa ani jednu z uvedených zákonných podmienok na vykonávanie pracovnej činnosti na území\nSlovenskej republiky. Žalobca na území Slovenskej republiky vykonával pracovnú činnosť (na základe\nbiometrického cestovného dokladu), ktorá je v rozpore so zákonom o službách zamestnanosti. Na\nzáklade dokladu oprávňujúceho na vstup a pobyt na území schengenského priestoru túto činnosť\nbez udeleného pobytu na účel zamestnania vykonávať nemohol a nemal. Podľa žalovaného nebol\npreukázaný nesúlad so správnym poriadkom ani zákonom o pobyte cudzincov.\n8. Krajský súd žalobu § 240 SSP zamietol a konštatoval, že žalovaný sa zaoberal všetkými\nskutočnosťami a na základe náležite zisteného skutkového stavu zákonným spôsobom rozhodol.\n9. K námietke žalobcu, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, krajský súd uviedol,\nže vzhľadom na argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe k tejto námietke, jej nemožno priznať\nrelevanciu. Argumentácia v tom smere, že v rôznych správnych konaniach, ktoré sú ale typovo a\nskutkovo zhodné, rôzni účastníci konania vypovedali rovnako, nemôže znamenať bez ďalšieho, že\nsprávny orgán pochybil pri vypočúvaní osôb, resp. pri vedení konania. Počas konania neboli vznesené\npripomienky v súvislosti s vypočúvaním žalobcu a k obsahu zápisnice zo dňa 07.03.2019 a zároveň\nžalobca na znak súhlasu s jej obsahom tento právny úkon podpísal a nežiadal jeho opravu ani doplnenie.\nPreto takáto námietka nemôže byť spôsobilá na vyvodenie záveru o nedostatočnom zistení skutkového\nstavu.\n10. Podstatou námietky žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci správnym orgánom je tvrdenie,\nže pracovná činnosť žalobcu na území Slovenskej republiky predstavuje realizáciu zmluvy o dielo za\nzhotoviteľa pre objednávateľa, medzi ktorými je na základe zmluvy o dielo obchodnoprávny vzťah.\nZ tohto tvrdenia sa odvíja ďalší záver žalobcu, ktorý má preukazovať tento právny názor, ktorým je\nnemožnosť aplikácie 5. časti zákona o službách zamestnanosti na právny vzťah, či už k slovenskému\nzamestnávateľovi (objednávateľovi) alebo ukrajinskému zamestnávateľovi (zhotoviteľovi).Keďže z\npriloženej zmluvy o dielo vyplýva, že súčasťou realizácie diela boli aj odborné školenia, ktoré\ndo spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. prišli vykonať zamestnanci zhotoviteľa - spoločnosti\nUKRPROMIZOLYACIA, LLC, týchto spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o. nezamestnávala. Z\nuvedeného dôvodu nemožno na daný prípad aplikovať ani ustanovenia o zamestnávaní štátnych\npríslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky.\n11. K uvedenej námietke krajský súd uviedol, že žalobca prišiel na územie Slovenskej republiky ako\nzamestnanec ukrajinskej právnickej osoby (to sporné v konaní ani nebolo), nie ako fyzická osoba so\nzmluvným záväzkom z obchodnej zmluvy alebo fyzická osoba podnikateľ.\n12. Podľa krajského súdu je evidentné, že žalobca musel mať pracovnoprávny vzťah v zmysle zák.\nč. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti. Túto konklúziu preukazuje aj fakt, že ubytovanie a stravu\nmala zabezpečené firmou SMART Group Trade, s. r. o. Ak by žalobca plnil zmluvný záväzok mimo\npracovnoprávneho vzťahu, nebol dôvod zo strany objednávateľa poskytovať žalobcovi tieto služby,\npretože tieto neboli predmetom zmluvy o dielo.\n13. Krajský súd uviedol, že zákon o pobyte cudzincov v § 23 ods. 6 pojednáva o právach pri prechodnom\npobyte na účel zamestnania, nie na účel plnenia vzájomných zmluvných záväzkov pre fyzické osoby\nz rôznych obchodných zmlúv. Zákon o pobyte cudzincov v § 23 ods. 6 vo svojej dispozícii(„na účel\nzamestnania“) predpokladá pracovnoprávny vzťah a nerieši prípady súkromnoprávnych zmluvných\nzáväzkov medzi fyzickými osobami a právnickými osobami, aj keď na ich základe môže vzniknúť\n\npracovná príležitosť pre konkrétneho zamestnanca. Právnická osoba môže navonok vykonávať svoju\nčinnosť len prostredníctvom svojich orgánov a zamestnancov, a preto v preskúmavanom prípade\nje pojmovo vylúčené, aby žalobca vykonával činnosť mimo pracovnoprávneho vzťahu či už s\nobjednávateľom, alebo zhotoviteľom. Túto situáciu rieši inštitút tzv. vyslaného zamestnanca v zmysle\nzákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri\nposkytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za ktorého sa sám označuje aj\nžalobca. Z takto naznačenej argumentácie je podľa krajského súdu evidentné, že žalobca musel mať\npracovnoprávny vzťah v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti.\n14. Predpoklad žalobcu, že mohol prísť (bol vyslaný) na územie Slovenskej republiky ako zamestnanec\nukrajinského zamestnávateľa a ako príslušník tretej krajiny na plnenie obchodného záväzku zo zmluvy\nbez pracovnoprávneho vzťahu k slovenskému objednávateľovi, krajský súd vyhodnotil ako obchádzanie\nzákonov.\n15. Krajský súd poukázal na to, že ustanovenie § 23a ods. 1 písm. m/, na ktoré sa žalobca odvoláva,\nkorešponduje s § 21 písm. f/ zákona o službách zamestnanosti a taktiež s § 23 ods. 6 písm. e/ zákona\no pobyte cudzincov a že všetky spomenuté normy obsahujú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu. S\ntakouto eventualitou počíta aj zákon o službách zamestnanosti, ktorý v prílohe č. 12 „Informačná karta“\nobsahuje ohlasovaciu povinnosť pre prípad § 23a ods. 1 písm. m/, čo je prípad žalobcu. Táto povinnosť\nsplnená nebola.\n16. Krajský súd poukázal na to, že správny orgán vykonal počas správneho konania dokazovanie v tom\nsmere, že si vyžiadal informáciu od ÚPSVaR Michalovce o splnení si povinnosti zamestnávateľa žalobcu.\nKrajský súd uzavrel, že činnosť, ktorú vykonával žalobca na území Slovenskej republike v spoločnosti\nSMART Group Trade, s. r. o., nemožno posudzovať ako plnenie obchodno-právneho záväzku, a teda táto\nčinnosť je činnosťou vykonávanou v pracovnoprávnom vzťahu, ktorá je následne regulovaná zákonom\no službách zamestnanosti a zákonom o pobyte cudzincov.\n17. Z uvedeného dôvodu podľa krajského súdu žalovaný správne aplikoval § 82 ods. 2 písm. o/ zákona\no pobyte cudzincov, pretože zákonným spôsobom vyhostil žalobcu z dôvodu závažného porušenia\nvšeobecne záväzných právnych predpisov.\n18. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo\nveci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní správne aplikoval ním označené\nustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne odôvodnil. Jeho rozhodnutie je v súlade so\nzákonom o pobyte cudzincov. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol ako nedôvodnú.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n19. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ S. s. p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\nSťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c/ S. s. p. najmä uviedol,\nže:\n- prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný zistili skutkový stav nedostačujúco na riadne posúdenie\nveci,\n- prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vec nesprávne právne posúdili, nesprávne právne\nposúdenie veci spočíva podľa žalobcu nielen v tom, že sa na danú vec nemá vôbec aplikovať zákon o\nslužbách zamestnanosti, ale tiež v tom, že pokiaľ už aj došlo k jeho aplikácii orgán verejnej správy prvého\nstupňa a žalovaný orgán nesprávne vyhodnotili splnenie, resp. nesplnenie podmienok ustanovených\nzákonom o službách zamestnanosti,\n- rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného sú nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,\n\n- z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, ktorú právnu normu porušila, v čom spočíva\niný spôsob závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a ako bol preukázaný,\n- krajský súd nesprávne a zmätočne vyhodnotil, že činnosť, ktorú vykonával sťažovateľ na území\nSlovenskej republiky v spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. nemožno posudzovať ako plnenie\nobchodnoprávneho záväzku, a teda táto činnosť je činnosťou vykonávanou v pracovnoprávnom vzťahu,\nktorá je následne regulovaná zákonom o službách v zamestnanosti a zákonom o pobyte cudzincov,\n- krajský súd nesprávne a v rozpore so zákonom uzavrel, že sa zo strany sťažovateľa jednalo o\nobchádzanie zákonov.\nSťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného\na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sa ruší.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S. s. p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S. s. p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania\npodľa ustanovenia § 455 S. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.05.2021 (§\n137 ods. 2 S. s. p.).\n21. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľa ako nedôvodná. Preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné\nnámietky sťažovateľa boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu.\n22. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S. s. p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na\nzásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť,\nže doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný\nsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ S. s. p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)\nna riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny\nvýber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.\n23. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\n24. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci.\n25. Sťažovateľ za nesprávne právne posúdenie považoval, že na danú vec sa nemal aplikovať zákon\no službách zamestnanosti, ale tiež v tom, že pokiaľ už aj došlo k jeho aplikácii, orgán verejnej správy\nprvého stupňa a žalovaný nesprávne vyhodnotili splnenie, resp. nesplnenie podmienok ustanovených\nzákonom o službách zamestnanosti.\n26. Kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil za nedôvodnú. Sťažovateľ brojil proti záveru správnych\norgánov a krajského súdu, že vykonával na území Slovenskej republiky prácu nelegálne. Namietal,\n\nže pracoval na území Slovenskej republiky legálne, a to na základe zmluvy o dielo medzi ukrajinskou\nspoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá je jeho zamestnávateľom a slovenskou firmou SMART\nGroup Trade, s. r. o. zo dňa 30.03.2018 v znení dodatku č.1 zo dňa 21.12.2018. Predmetom zmluvy\no dielo bola inštalácia strojov pre opracovanie dreva vrátane odborných školení pre objednávateľa slovenskú firmu. Tvrdil, že sa podieľal na realizácii zmluvy o dielo tak, že závislú prácu vykonával\npre ukrajinskú firmu, ktorá ho vyslala na Slovensko na pracovnú cestu za účelom plnenia záväzkov\nvyplývajúcich pre ňu zo zmluvy o dielo.\n27. Sťažovateľ poukázal na ustanovenie § 23 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého sa\nprechodný pobyt na účel zamestnania nevyžaduje do 90 dní od začiatku na území SR, ak štátny\npríslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa čl. 6 nariadenia EP a Rady č. 2016/399,\nsplnil podmienku ohlásenia začiatku, miesta a predpokladanej dĺžky pobytu policajnému útvaru do 3\npracovných dní od vstupu na územie SR a zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru\nalebo služieb a tovar dodáva alebo uskutočňuje montáž záručné práce týkajúce sa nastavenia systémov\nvýrobných zariadení alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne\ncelkovo 90 dní v roku.\n28. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že pricestoval na územie Slovenskej republiky na základe\nbiometrického cestovného dokladu (ktorý mu bol vydaný dňa 25.06.2018 s platnosťou do 25.06.2028.\nSprávne orgány však v čase vykonania kontroly splnenie ohlasovacej povinnosti nepreverovali, a ak\nby aj ohlasovaciu povinnosť nesplnil, čo správne orgány nepreukázali, išlo by podľa sťažovateľa len\no nesplnenie ohlasovacej povinnosti, s ktorou by nemala byť spojená sankcia akou je administratívne\nvyhostenie.\nPodľa § 82 ods. 2 písm. o/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ak iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne\nzáväzné právne predpisy.\nPodľa § 23 ods. 6 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel zamestnania sa\nnevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej\nkrajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu, splnil si povinnosť podľa § 111 ods.\n2 písm. a/ a zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar\ndodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce\ntýkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb\nuskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce\nnepresiahne celkovo 90 dní v roku.\nPodľa §111 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov Štátny príslušník tretej krajiny je povinný do troch\npracovných dní od vstupu hlásiť policajnému útvaru začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak\nmu bolo udelené schengenské vízum alebo národné vízum alebo ak sa od neho vízum nevyžaduje, ak\ntúto povinnosť nemá ubytovateľ; policajný útvar na požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny vydá\npotvrdenie o jeho pobyte.\nPodľa § 21 ods. 1 písm. f/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa\npodmienky podľa § 23a.\nPodľa § 23a ods. 1 písm. m/ zákona o službách zamestnanosti, zamestnávateľ môže zamestnávať\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru\nalebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné\na opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti\ns dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie\njeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku.\n29. Pokiaľ správny orgán vykonal počas správneho konania dokazovanie v tom smere, že si vyžiadal\ninformáciu od ÚPSVaR Michalovce o splnení si povinnosti zamestnávateľa sťažovateľa a na základe\nodpovedí uzavrel, že činnosť, ktorú vykonával sťažovateľ na území Slovenskej republike v spoločnosti\nSMART Group Trade, s. r. o. nemožno posudzovať ako plnenie obchodnoprávneho záväzku, a teda táto\nčinnosť je činnosťou vykonávanou v pracovnoprávnom vzťahu, ktorá je následne regulovaná zákonom\no službách zamestnanosti a zákonom o pobyte cudzincov, s jeho právnym záverom sa stotožnil aj súd\nnajvyšší.\n\n30. Zamestnávanie cudzincov (štátny príslušník tretej krajiny a občan členského štátu Európskej\núnie a štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska\nkonfederácia a jeho rodinní príslušníci) s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky upravuje\nzákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).\n31. Z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že zamestnávateľ môže\nzamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý:\n· je držiteľom modrej karty Európskej únie,\n· má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia\nvoľného pracovného miesta,\n· má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak zákon\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, ak zákon neustanovuje inak,\n· má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,\n· má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny,\nktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak zákon\no pobyte cudzincov neustanovuje inak, alebo\nu ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá\nvysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a\npovolenie na zamestnanie\n32. K námietke sťažovateľa, že pracoval na území Slovenskej republiky legálne, a to na základe zmluvy\no dielo medzi ukrajinskou spoločnosťou, ktorá je jeho zamestnávateľom a slovenskou firmou, tým, že\nsa podieľal na realizácii zmluvy o dielo tak, že závislú prácu vykonával pre ukrajinskú firmu, ktorá ho\nvyslala na Slovensko na pracovnú cestu za účelom plnenia záväzkov vyplývajúcich pre ňu zo zmluvy o\ndielo, považuje najvyšší súd za dôležité uviesť nasledovné.\n33. Zásadná zmena v oblasti trhu práce nastala (je platná) od 1. mája 2018 na základe novely zákona\no pobyte cudzincov a zákona o službách zamestnanosti. Úprava zákona, platná do 1. mája 2018,\numožňovala vysielanie zamestnancov z tretích krajín na výkon práce na Slovensku v rámci poskytovania\nslužieb zahraničného zamestnávateľa so sídlom mimo EÚ. To sa novelou zákona č. 404/2011 Z. z. o\npobyte cudzincov a novelou zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti zmenilo.\n34. Dôvodom takejto zmeny ako vyplýva z dôvodovej správy k predmetnej novele zákona bolo\nobmedzenie veľkého množstva prichádzajúcich cudzincov, ktoré umožňovala dovtedajšia legislatíva.\nPodľa predkladateľov novely bol stav často zneužívaný a neprehľadný. Slovenské orgány nemali\nmožnosť overiť si existenciu či reálne fungovanie zahraničnej spoločnosti, ktorá pracovníkov vysielala.\nHrozilo tak riziko vzniku fiktívnych pracovných pomerov medzi vysielajúcou spoločnosťou a cudzincami.\nPodľa pravidiel platných od 01.05.2018, ktoré zaviedla spomenutá novela, zamestnanci z tretích krajín\nmôžu pracovať u slovenského zamestnávateľa len priamo na základe pracovnej zmluvy alebo na\nzáklade tzv. vnútropodnikového presunu zamestnanca.\n35. Zrušenie jednej z možností získania povolenia na zamestnanie a prechodného pobytu za účelom\nzamestnania cudzinca na území SR zaviedla novela účinná od 01.05.2018, ktorá vypustila zo\nzákona o službách zamestnanosti ustanovenie (pôvodný § 22 ods. 10), podľa ktorého úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny udelil povolenie na zamestnanie cudzincovi, ktorý bol v pracovnom pomere so\nzamestnávateľom, ktorý mal sídlo mimo územia SR a ktorý ho vysielal na základe zmluvy uzatvorenej\ns právnickou alebo fyzickou osobou vykonávať prácu na územie SR.\n36. Jedným z dôvodov vypustenia uvedeného zákonného ustanovenia bolo aj zvýšenie počtu\nzamestnancov vyslaných zamestnávateľom so sídlom mimo územia EÚ za účelom vykonávania práce\nna území SR (hlavne práce vo výrobe) na základe zmluvy uzatvorenej s právnickou alebo fyzickou\nosobou a udeleného povolenia na zamestnanie. Dôvodom prijatia uvedenej zmeny bolo predchádzať\nnelegálnemu zamestnávaniu, ako aj zabrániť podvodným praktikám zahraničných agentúr, ktoré na\núzemie SR vysielali štátnych príslušníkov tretích krajín.\n\n37. Od 01.05.2018 teda už nie je možné získať povolenie na zamestnanie a s tým súvisiaci prechodný\npobyt za účelom zamestnania cudzinca na území SR podľa vyššie uvedeného ustanovenia. Povolenia\nna zamestnanie a s tým súvisiace prechodné pobyty za účelom zamestnania cudzinca, ktoré boli úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny udelené ešte pred 01.05.2018 zostali v platnosti po celú dobu, na ktorú\nboli udelené. To však nie je prípad sťažovateľa.\n38. V uvedenej veci bolo zistené, že sťažovateľ vykonával prácu na území Slovenskej republiky bez\nzmluvy uzavretej so slovenskou spoločnosťou. Najvyšší súd preskúmal predloženú zmluvu o dielo a\nv takto formálne uzavretej zmluve, ktorá neobsahuje žiadnu zmienku a osobe sťažovateľa, výkone\njeho práce pre slovenskú firmu, videl zastretie nelegálnej práce sťažovateľa na území Slovenskej\nrepubliky. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že mohol prísť (byť vyslaný) na územie Slovenskej republiky\nako zamestnanec ukrajinského zamestnávateľa a ako príslušník tretej krajiny, na plnenie obchodného\nzáväzku zo zmluvy bez pracovnoprávneho vzťahu k slovenskému objednávateľovi, najvyšší súd takúto\nnámietku s poukazom na vyššie uvedené dôvody vyhodnotil ako nedôvodnú.\n39. Ustanovenie § 23a ods.1 písm. m/, na ktoré sa sťažovateľka odvoláva, rovnako tak ustanovenie §\n21 písm. f/ zákona o službách zamestnanosti ako aj ustanovenie § 23 ods. 6 písm. e/ zákona o pobyte\ncudzincov obsahujú predpoklad pracovno-právneho vzťahu a vyžadujú tak v prípade ustanovenom v §\n23a ods.1 písm. m/ zákona o službách zamestnanosti ako aj v prípade ustanovenom v § 23 ods.6 písm.\ne/ zákona o pobyte cudzincov splnenie ohlasovacej povinnosti.\n40. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že sa naňho vzťahuje ustanovenie § 23 ods. 6 zákona o pobyte\ncudzincov, kasačný súd na túto námietku nemohol prihliadnuť, pretože sťažovateľ nesplnil ani jednu\nz týchto zákonných podmienok na vykonávanie pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky a\njeho obrana, že správny orgán nevykonal k tomu žiadne dokazovanie nemôže obstáť. Pokiaľ totiž\nsťažovateľ tvrdí, že sa naňho vzťahuje uvedené ustanovenie zákona o pobyte cudzinca, malo by byť\nv jeho záujme, aby splnenie podmienok správnemu orgánu, ktorý konal vo veci jej administratívneho\nvyhostenia predložil. Sťažovateľ splnenie podmienky ohlásenia začiatku, miesta a predpokladanej dĺžky\npobytu policajnému útvaru do 3 pracovných dní od vstupu na územie Slovenskej republiky nepreukázal\nv správnom ani v súdnom konaní. Preto jeho námietka nemohla obstáť.\n41. Najvyšší súd neprisvedčil ani argumentácii sťažovateľa, že aj keby nesplnil ohlasovaciu povinnosť,\nnejednalo by sa o tak závažné porušenie zákona, ale iba o porušenie poriadkovej povinnosti, nesplnenie\nktorej nezakladá dôvod pre jej administratívne vyhostenie. Skutočnosť, že sťažovateľ vykonával na\núzemí Slovenskej republiky pracovnú činnosť, ktorá bola v rozpore so zákonom č. 5/2004 Z. z. o\nslužbách zamestnanosti, ktorá vykazovala znaky nelegálnej práce v zmysle § 2 zákona č. 82/2005 Z. z.\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ako aj v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov, predstavovala aj podľa najvyššieho súdu naplnenie iného spôsobu porušenia všeobecne\nzáväzného predpisu, s ktorým zákonodarca spája sankciu v podobe administratívneho vyhostenia\nštátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 82 ods. 2 písm. o/ zákona o pobyte cudzincov.\n42. Predmetné ustanovenie zákona o pobyte cudzincov smeruje k ochrane verejného záujmu. Najvyšší\nsúd konštatuje, že týmto verejným záujmom je v posudzovanej veci práve ochrana trhu práce v\nSlovenskej republike. Najvyšší súd preto nemohol prisvedčiť argumentácii a presvedčeniu sťažovateľa o\ntom, že jeho pracovná činnosť nepredstavuje ohrozenie verejného záujmu a nedosahuje intenzity iného\nspôsobu porušenia všeobecne záväzného predpisu. Práve naopak, legálna pracovná činnosť a s ňou\nspojené odvádzanie daní a odvodov je povinnosťou všetkých cudzincov vykonávajúcich v Slovenskej\nrepublike zárobkovú činnosť a nemôže samo o sebe viesť k tolerancii voči porušovania povinností\ncudzinca v oblasti cudzineckého práva a zamestnanosti.\n43. Najvyšší súd námietky sťažovateľa vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil za nedôvodné.\nNajvyšší súd nezistil v rozhodnutiach správnych orgánov a krajského súdu ani žiadnu ďalšiu vadu či\nnezákonnosť, pre ktoré by bolo nutné ich rozhodnutie zrušiť. Ich rozhodnutia nie sú nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako namietala sťažovateľka.\n44. V tomto smere je vhodné podotknúť, že úvahy o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho\norgánu nemožno odvodzovať od subjektívnej predstavy účastníka správneho konania o tom, ako\npodrobne by malo byť rozhodnutie správneho orgánu odôvodnené, ale musí sa jednať o objektívny stav,\nznemožňujúci preskúmanie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Z hľadiska objektívneho je\n\nzrejmé, že odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov tieto atribúty spĺňajú a ani najvyšší súd žiaden\nz dôvodov, pre ktorý by mali byť napadnuté rozhodnutia pre nepreskúmatelnosť rozhodnutia zrušené,\nnezistil.\n45. Záverom najvyšší súd konštatuje, že krajský súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami\nsťažovateľa uplatnenými v žalobe, žiadna z nich neostala otvorená alebo nezodpovedaná. Preto, ak\nkrajský súd dospel k právnemu záveru o zamietnutí žaloby ako nedôvodnej, tento jeho názor považoval\naj najvyšší súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v konaní o kasačnej\nsťažnosti. Kasačný súd sa s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje, a preto kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n46. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v\ntomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods.\n1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n47. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S. s. p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "13cc9812-fefc-4391-9416-085622554d18:33518d87-11b0-43c4-af3e-bd16da7d1da6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8019200654.3", "spisova_znacka": "5Sa/20/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Sa/20/2019 z 11. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200654.3"}], "citovane_v": []}