{"guid": "84985c04-5d14-45ed-b413-201e9cd0eae5:1cf821ab-62df-45b3-8f44-810327cbeb82", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7018200995.1", "spisova_znacka": "2Obo/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/2/2020 z 28. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2021, sp. zn. 2Obo/2/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:7018200995.1", "identifikacne_cislo": "7018200995", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2021-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-29.odsek-5", "nazov": "§ 29 ods. 5 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-29.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 31 ods. 1 písm. e) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 31 ods. 1 písm. f) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-29", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cf821ab-62df-45b3-8f44-810327cbeb82", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7018200995.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7018200995.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7018200995.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/2/2020\n7018200995\n28. 01. 2021\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2021:7018200995.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek\nsenátu JUD. Beáty Miničovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej v spore žalobcu: Geis SK s.r.o., so sídlom\nTrnanská 6, Zvolen, IČO: 31 324 428, zastúpeného Advokátska kancelária GABE - BB, s.r.o., so sídlom\nProfesora Sáru č. 3873/44, Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, za ktorú koná JUDr. Gabriela Muránska\nMatušková, PhD., advokátka, proti žalovanej: JUDr. Iveta Petejová, Hlavná 20, Košice, správkyňa\nkonkurznej podstaty úpadcu: X. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom U., P. o určenie právneho dôvodu,\nvýšky a poradia popretej pohľadávky proti podstate vo výške 68.279,79 Eur, o odvolaniach žalovanej\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 9Cbi/1/2018-151, zo dňa 04. júla 2019 a proti uzneseniu\nKrajského súdu v Košiciach, č. k. 9Cbi/1/2018-166, zo dňa 25. novembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 9Cbi/1/2018-151, zo dňa\n04. júla 2019 p o t v r d z u j e.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 9Cbi/1/2018-166, zo dňa\n25. novembra 2019 p o t v r d z u j e.\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom, č. k. 9Cbi/1/2018-151, zo dňa 04. júla 2019, Krajský súd v Košiciach (ďalej\naj ,,súd prvej inštancie“) určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 68.279,79 Eur uplatnená v konkurznom\nkonaní vo veci úpadcu X. R., narodený XX.XX.XXXX, P., U. 6, vedenom na Krajskom súde v Košiciach\npod sp. zn. 7K/65/2005 je oprávnená a zistená vo výške 68.279,79, Eur so zaradením ako pohľadávka\nproti podstate. Žalobcovi súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že pôvodná pohľadávka\nžalobcu predstavovala sumu v celkovej výške 181.591,63 Eur, z ktorej spoločnosť ABENA s.r.o. uhradila\nv hotovosti, resp. prevodom na účet žalobcu (poškodeného) viaceré úhrady, spolu vo výške 61.219,59\nEur a k čiastočnej úhrade taktiež došlo jednotlivými zápočtami v celkovej výške 52.092,25 Eur. Po\nzrealizovaní vyššie uvedených úhrad a zápočtov zostala žalobcovi neuhradená pohľadávka v celkovej\nvýške 68.279,79 Eur (škoda), ktorá bola spôsobená žalobcovi úmyselným konaním úpadcu - spáchaním\ntrestného činu sprenevery. Uvedenú škodu vo výške 68.279,79 Eur si žalobca uplatnil v trestnom konaní\na tvorí taktiež časť skutkovej vety odsudzujúceho trestného rozsudku, kedy rozsudkom Okresného\nsúdu Prešov z 19.11.2012, č. k. 2T/132/2011-288 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z\n18.12.2014, sp. zn. 4To/11/2013 bol úpadca uznaný za vinného zo spáchania trestného činu sprenevery\npodľa § 213 ods. 1, 3 Trestného zákona, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 68.279,79 Eur.\n3. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 09.05.2017 si žalobca pohľadávku vo výške\n68.279,79 Eur uplatnil (prihlásil) v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 7K/65/2005 ako pohľadávku\nproti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu. V konečnej\n\nspráve o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu podstaty, ktorá bola\nna úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach zverejnená 05.09.2018, nebola predmetná pohľadávka\nžalobcu žiadnym spôsobom zahrnutá, z ktorého dôvodu podal žalobca námietky proti konečnej správe.\nKrajský súd v Košiciach dňa 09.10.2018 oznámil žalobcovi, že správca neuznal prihlásenú pohľadávku\nproti podstate vo výške 68.279,79 Eur, a preto si žalobca uplatnil svoje právo v súlade s ust. § 29 ods.\n5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.\n4. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že konkurz na majetok úpadcu bol\nvyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7K/65/2005-26 z 22.11.2005. Úpadca spôsobil\nžalobcovi škodu po uzavretí Mandátnej zmluvy z 18.12.2007, za spáchanie ktorej bol právoplatne\nodsúdený, pričom z týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že ide o škodu vo výške 68.279,79 Eur.\nPreto s poukazom na § 31 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej\nlen ,,ZKV“), podľa ktorého pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení\nkonkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, súd konštatoval, že v danej veci pohľadávka žalobcu vznikla\npo vyhlásení konkurzu, preto ide o pohľadávku proti podstate, a preto žalobe vyhovel. O náhrade trov\nkonania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C. s. p.“).\n5. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/,\nd/, f/, h/ C. s. p. a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,\nže žalobu zamietne a žiadnej zo strán neprizná trovy konania. Žalovaná uviedla, že konečnú správu\npodala na Krajský súd v Košiciach ešte predtým, ako si žalobca prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu.\nSprávkyňa zastáva názor, že uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate z dôvodu rozporu\ns účelom konkurzného konania s poukazom na § 2 ods. 2 ZKV. Zdôraznila, že ZKV v rámci pohľadávok\nproti podstate zohľadňuje pohľadávky súvisiace s vedením konkurzného konania, pričom reprobované\núkony úpadcu za ne určite nemožno považovať, pričom samotná skutočnosť, že pohľadávka vznikla\npo vyhlásení konkurzu a je splatná v jeho priebehu nepostačuje na to, aby sa jednalo o pohľadávku\nproti podstate. Prijatie takejto konštrukcie, by podľa správkyne predstavovalo závažný precedens, kedy\nsamotný úpadca rozhoduje o tom, či dôjde alebo nedôjde k uspokojeniu prihlásených pohľadávok\nz jeho speňaženého majetku, resp. vyberá budúceho veriteľa pohľadávky proti podstate, keď jeho\nvlastným protiprávnym konaním vznikol nárok po vyhlásení konkurzu, ktorý by mal byť splatný v priebehu\nkonkurzu.\n6. Pri svojich úvahách vychádzala správkyňa z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.\n13Cbi/1/2013-57, zo dňa 13.05.2014, podľa ktorého ,,prípadné pohľadávky, ktoré by mohli vzniknúť len z\ntitulov trov konania v konaní po vyhlásení konkurzu, keď sa vykonávali neúčinné právne úkony, nemôžu\nísť na úkor konkurzných veriteľov, pretože by to bolo v rozpore s cieľom konkurzu uvedeným v ustanovení\n§ 2 ods. 2 ZKV. V opačnom prípade by takýmto spôsobom mohol úpadca vytvárať bezhraničné trovy\nkonania, ktoré by ako pohľadávky proti podstate boli na úkor všetkých konkurzných veriteľov a mohli\nby ,,spotrebovať“ aj celú konkurznú podstatu“. Toto rozhodnutie podľa správkyne riešilo rovnakú právnu\notázku ako sa rieši v tomto konaní.\n7. Následne žalovaná namietala, že žalobca neuviedol, akého poradia pohľadávky proti podstate sa\ndomáha, pričom však účelom incidenčnej žaloby je kreovať právnu istotu aj v intenciách poradia\npohľadávky proti podstate podľa § 31 ods. 6 ZKV. Súd prvej inštancie pritom vo svojom rozhodnutí ani\nneuviedol, v akom poradí má byť uplatnená pohľadávka. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby\nsúd prvej inštancie vydal doplňujúci rozsudok v časti určenia poradia pohľadávky proti podstate.\n8. Ohľadom trov konania žalovaná za správny považovala postup podľa § 257 C. s. p., čo je aj v súlade\ns judikatúrou, keď skutočnosť, že žalovaným je správca konkurznej podstaty, predstavuje dôvod hodný\nosobitného zreteľa.\n9. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Návrh na vydanie doplňujúceho rozsudku považoval za\nnedôvodný s tým, že súd prvej inštancie rozhodol o celom žalobou uplatnenom nároku. K ostatným\nodvolacím námietkam žalobca poukázal v prvom rade na § 33 ods. 1 písm. e/ ZKV, podľa ktorého sú\nz uspokojenia vylúčené nároky veriteľov uplatnené po prejednaní konečnej správy súdom, pričom v\npredmetnej veci ku dňu podania prihlášky pohľadávky proti podstate zo strany žalobcu nebola konečná\nspráva súdom ešte prejednaná. Prihláška bola preto podaná včas. Prejednanie konečnej správy je\npritom proces preskúmavacieho konania, ktorý končí až momentom, kedy súd uznesením konečnú\nsprávu schváli alebo neschváli. V predmetnej veci bola konečná správa naviac vrátená správkyni na\n\nprepracovanie a až dňa 05.09.2018 bola na úradnej tabuli a web úradnej tabuli súdu vyvesená nová\nkonečná správa o speňažení majetku a konkurzní veritelia mohli proti nej podávať námietky. Žalobca\nsvoju prihlášku doručil ešte 02.06.2017. Žalobca poprel, že jeho pohľadávka nie je pohľadávkou proti\npodstate, a to s poukazom na § 31 ods. 3 ZKV. Uviedol, že je nepochybné, že vznikla z protiprávneho\nkonania úpadcu, po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu. Dodal, že do dnešného dňa\nnemá vedomosť ani len o tom, či správkyňa jeho pohľadávku poprela čo do dôvodu, výšky alebo poradia,\nresp. z akých dôvodov k popretiu došlo. K námietke žalovanej, že zo žaloby nevyplýva, akého poradia\npohľadávky proti podstate sa žalobca domáha, žalobca uviedol, že táto námietka nemá oporu v zákone a\nje nedôvodná. S poukazom na § 31 ods. 1 písm. f/ ZKV uviedol, že poradím pohľadávky v danom prípade\nje kategória pohľadávka proti podstate, čo vyplýva aj z § 29 ods. 2 ZKV. Zdôraznil, že veriteľ nie je povinný\nv rámci prihlášky pohľadávky proti podstate zaradiť túto do poradia podľa § 31 ods. 6 ZKV, pričom tento\npostup uplatňuje správca, a to len vtedy, ak nie je možné uspokojiť všetky pohľadávky uvedené v § 31\nZKV, čo je plne v súlade s existujúcou judikatúrou (rozsudok NS SR sp. zn. 2Obo/117/2010, uznesenie\nNS SR sp. zn. 6Obo/99/2009 a ďalšie). K námietke žalovanej týkajúcej sa trov konania žalobca uviedol,\nže žalovaná nijakým spôsobom neozrejmila, prečo skutočnosť, že je správkyňou, je dôvodom hodným\nosobitného zreteľa, pričom dôvody uvádzané žalovanou v tomto smere nevyplývajú ani zo žiadneho\nprávneho predpisu. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu a\nzároveň, aby ako nedôvodný zamietol návrh žalovanej na vydanie dopĺňacieho rozsudku.\n10. Napadnutým uznesením č. k. 9Cbi/1/2018-166 zo dňa 25. novembra 2019 súd prvej inštancie\nzamietol návrh žalovanej na doplnenie rozsudku č. k. 9Cbi/1/2018-151, zo dňa 04.07.2019. V\nodôvodnení uviedol, že v predmetnej veci rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 68\n279,79 Eur uplatnená v konkurznom konaní vo veci úpadcu Štefana Adamčíka nar. 25.12.1962, Prešov,\nMojmírova 6, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 7K/65/2005 je oprávnená a zistená vo\nvýške 68 279,79 Eur so zaradením ako pohľadávka proti podstate. Konajúci súd teda vydal rozsudok\nv celom rozsahu v súlade so žalobným návrhom žalobcu (aj pokiaľ ide o poradie pohľadávky - so\nzaradením ako pohľadávka proti podstate), a teda rozhodol o celom predmete konania.\n11. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365\nods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ C. s. p., v ktorom však zopakovala zhodné námietky ako vo svojom odvolaní\nproti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhla, by odvolací súd uznesenie súdu prvej\ninštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Opätovne, ako vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovanej\nproti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že súd rozhodol o celom uplatnenom nároku, a teda v súlade\nso žalobným návrhom. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal v prvom rade odvolanie žalovanej proti\nrozsudku súdu prvej inštancie, č. k. 9Cbi/1/2018-151, zo dňa 04. júla 2019 podľa § 379 a § 380 ods. 1\nC. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario a dospel k záveru, že\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.\n14. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n15. Podľa § 2 ods. 2 ZKV, cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov\nz dlžníkovho majetku.\n16. Podľa § 29 ods. 2 ZKV, správca predloží súdu zoznam veriteľov zostavený na účely rozvrhu (§ 31\nods. 7), ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate, nároky podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) s výškou\nich pohľadávky, ak nemôžu byť uspokojení celkom, a budú zahrnutí do rozvrhu (§ 32 ods. 1). Správca\npredloží súdu tiež zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, nárokmi podľa § 31 ods. 1 písm. a)\naž c) zostavený na účely rozvrhu (§ 31 ods. 7), ktorých nárok neuznal, zaradil do iného poradia, než si\nuplatnili, alebo nevyplatil, a uvedie výšku ich pohľadávky.\n\n17. Podľa § 29 ods. 5 ZKV, súd vyzve veriteľov pohľadávok, ktoré správca neuznal alebo zaradil do\niného poradia podľa § 31 ods. 7, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde, ktorý\nvyhlásil konkurz.\n18. Podľa § 31 ods. 3 písm. a/ ZKV, pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení\nkonkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu .\n19. Podľa § 31 ods. 1 písm. f/ ZKV, v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek\npohľadávky proti podstate.\n20. Podľa § 33 ods. 1 písm. e/ ZKV, z uspokojenia sú vylúčené nároky veriteľov uplatnené po prejednaní\nkonečnej správy súdom.\n21. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a dôvody, ktoré ho viedli\nk vydaniu napadnutého rozsudku za súladné z obsahom spisu, zistenými skutočnosťami a príslušnými\nprávnymi predpismi, kedy súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne\nposúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Na doplnenie\ns poukazom na odvolacie námietky žalovanej uvádza, že cieľom konkurzu v zmysle § 2 ods. 2 ZKV\nje dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku. Z tvrdení odvolateľky nie je zrejmé,\nprečo zaradenie žalobcom prihlásenej pohľadávky do konkurzu, by malo byť v rozpore s uvedeným\núčelom, resp. cieľom konkurzu. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že pohľadávka žalobcu\nvoči úpadcovi vo výške 68.279,79 Eur predstavuje škodu, ktorú úpadca spôsobil žalobcovi svojim\númyselným protiprávnym konaním - spáchaním trestného činu sprenevery, pričom táto škoda nebola\ndobrovoľne uhradená. K protiprávnemu konaniu zo strany úpadcu a vzniku škody, ktorá predstavuje\npohľadávku prihlásenú žalobcom do konkurzu, pritom došlo po vyhlásení konkurzu (2008, na základe\nmandátnej zmluvy uzavretej v roku 2007, konkurz vyhlásený v roku 2005) so splatnosťou v priebehu\nkonkurzu, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 31 ods. 3 písm. a/ ZKV. Pohľadávkami proti\npodstate sú teda pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, čo\nv danom prípade je preukázateľne splnené, pričom v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť\nkedykoľvek pohľadávky proti podstate (§ 31 ods.1 písm. f/ ZKV). Je tak nesporné, že predmetná\npohľadávka žalobcu vznikla a ako aj jej splatnosť nastala až po vyhlásení konkurzu, a preto sa jedná sa\no pohľadávku proti podstate v zmysle § 31 ods. 3 písm. a/ ZKV.\n22. K námietke žalovanej, že konečnú správu predložila súdu skôr, ako bola sporná pohľadávka\nprihlásená, súd poukazuje na citované ustanovenie § 33 ods. 1 písm. e/ ZKV. Z obsahu spisu je zrejmé,\nže žalobca si svoju pohľadávku prihlásil síce potom ako správkyňa predložila súdu konečnú správu,\navšak skôr než bola konečná správa súdom schválená, naviac za situácie, keď bola správkyni následne\nvrátená na prepracovanie. Pohľadávka bola žalobcom teda prihlásená riadne a včas.\n23. K odkazu žalovanej na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 13Cbi/1/2013-57, zo dňa\n13.05.2014, odvolací súd odkazuje, že tento neriešil situáciu, ako je predmetom v posudzovanom\nprípade. Predmetom tohto konania je určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate,\nktorá preukázateľne vznikla z protiprávneho konania úpadcu, zatiaľ čo spomínaný rozsudok sa zaoberal\notázkou trov konania, pričom trovy konania nie sú istinou pohľadávky.\n24. K námietke, že žalobca neuviedol, akého poradia sa domáha, odvolací súd uvádza, že obsah a\nnásledne petit žaloby bol jednoznačne formulovaný, kedy sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu\na výšky popretej pohľadávky s jej zaradením ako pohľadávky proti podstate, (ktorá vznikla po vyhlásení\nkonkurzu a je splatná v jeho priebehu).\n25. Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcu sa trov konania, odvolací súd uvádza, že žalovaná nijako\nneozrejmila, v čom spočíva dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovaná ako neúspešná\nstrana sporu nemala byť zaviazaná na náhradu trov konania v prospech žalobcu, pričom odvolací súd\nv tejto súvislosti žiadny takýto dôvod ani nevzhliadol.\n26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno\ncharakterizovať ako rozhodnutie s predbežným charakterom, kedy ohľadom výšky prihlásených\npohľadávok a ostatných skutočností s prihlásenými pohľadávkami súvisiacimi sa konkurzný súd zaoberá\nv rozhodnutí, ktorým schváli alebo neschváli konečnú správu vypracovanú a predloženú správkyňou.\n\n27. S poukazom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody žalovanej proti rozsudku súdu\nprvej inštancie za nedôvodné s poukazom na to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny\nstav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostačujúco odôvodnil. Odvolací súd\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. potvrdil.\n28. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nodvolací aj toto prejednal podľa § 379 a § 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle\n§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je\nvecne správne.\n29. Dôvody, ktoré odvolací súd viedli k potvrdeniu napadnutého uznesenia vyplývajú už z vyššie\nuvedeného, kedy zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal určenia právneho dôvodu a výšky svojej\ndo konkurzu prihlásenej pohľadávky s jej zaradením ako pohľadávky proti podstate, kedy súd prvej\ninštancie o predmete konania rozhodol v súlade s petitom žaloby, v celom rozsahu tak ako to vyplýva aj\nz vyššie uvedeného rozsudku súdu prvej inštancie či napadnutého uznesenia. Na základe uvedeného\nodvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods.\n1 a 2 C. s. p.\n30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 396 ods.\n1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\nv zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je podľa § 420 C. s. p. prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie\nv prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu\npodľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je\nprípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§\n424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§\n428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania\ndovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\n\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s.\np.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cbi/1/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}