{"guid": "2143e25b-cb73-47fd-81f1-0c30ec653e3d:cee438c3-c8fe-4b23-bcf9-c14fcf61c03a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7018200812.1", "spisova_znacka": "6Sžk/7/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/7/2020 z 21. 4. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2021, sp. zn. 6Sžk/7/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:7018200812.1", "identifikacne_cislo": "7018200812", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-242.odsek-1", "nazov": "§ 242 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-242.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-242"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-246.odsek-1", "nazov": "§ 246 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-246.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-246"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/260", "nazov": "zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/260", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/260-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/125", "nazov": "zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2016"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/180", "nazov": "zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/180", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-2013/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/125/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/125/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2016/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-58"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-242", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-246", "/SK/ZZ/2013/180#paragraf-4", "/SK/ZZ/2016/125#paragraf-2", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-58"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cee438c3-c8fe-4b23-bcf9-c14fcf61c03a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7018200812.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7018200812.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7018200812.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/7/2020\n7018200812\n21. 04. 2021\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2021:7018200812.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Q. U., bytom Z. XX, W., zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou IURISTICO, s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, Košice, proti žalovanému\n(sťažovateľovi): Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice,\nv konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nuzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/109/2018-26 zo dňa 25. septembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného z a m i e t a.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7S/109/2018-26 zo dňa 25. septembra 2019 uložil\nžalovanému, aby v lehote do 14 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia konal a rozhodol v právnej\nveci vedenej pod sp. zn. OU-KE-OOP-2018/032913 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu mesta Košice\nč. MK/A/2017/06230-16 zo dňa 12. júla 2017 v spojení s opravným rozhodnutím č. MK/A/2017/06230-18\nzo dňa 15. augusta 2017.\n2. Konštatoval, že v preskúmavanom prípade je nečinnosť žalovaného správneho orgánu evidentná,\nnakoľko tento opakovane spochybňoval právomoc odboru opravných prostriedkov Okresného úradu\nKošice rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu obce v zmysle zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení\na spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 260/2011 Z. z.“) tým, že odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Košice nemá\nkompetenciu na úseku nájomných vzťahov k bytom, a teda, že nie je príslušný o odvolaní rozhodnúť.\nUviedol, že prednostom okresného úradu a následne vedúcou odboru opravných prostriedkov určená\nzamestnankyňa tohto odboru, odmietla postupovať v preskúmavanom odvolacom konaní a zároveň\nlistom požiadala o vyjadrenie sa k príslušnosti na konanie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja\nvidieka Slovenskej republiky, pretože ako zamestnankyňa pozemkového referátu namietala jeho\nnepríslušnosť. Ďalej uviedol, že tento právny názor žalovaného je založený na odkazovacej norme\nustanovenej v § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z. z.“) podľa ktorej, podrobnosti o vnútornej\norganizácii okresného úradu upravuje ministerstvo smernicou po dohode s ústredným orgánom štátnej\nsprávy, do ktorého pôsobnosti patrí výkon štátnej správy uskutočňovaný odborom okresného úradu.\nKeďže smernica Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 22. januára 2018 (ďalej len „smernica“),\nktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu, odboru opravných prostriedkov,\n\nneobsahuje v popise úloh taký úsek správy, ktorý by zodpovedal nájomným vzťahom k bytom, žalovaný\nmal za to, že nie je príslušný vo veci konať a rozhodnúť.\n3. Následne dal do pozornosti, že už v skoršom rozhodnutí, v uznesení sp. zn. 8S/55/2017 zo dňa 18.\njanuára 2018, týkajúcom sa toho istého administratívneho konania, Krajský súd v Košiciach vyslovil, že\no odvolaní žalobcu je príslušný rozhodnúť Okresný úrad Košice. V tejto súvislosti pokladal za potrebné\npoukázať na to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z. odvolacím orgán je okresný úrad\nv sídle kraja a v nadväznosti na zákonom určenú príslušnosť sa v zmysle § 4 ods. 4 cit. zákona zriadil na\nplnenie úloh vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. d/ odbor opravných prostriedkov. Ďalej uviedol, že zákon\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) predvída situáciu, že ak príslušnosť nemožno\nzistiť ani na základe zákonom predvídaných pravidiel, určí ju v zmysle § 58 ods. 3 tohto zákona vedúci\nsprávneho orgánu, ktorým je v preskúmavanom prípade prednosta Okresného úradu Košice. Zároveň\nakcentoval rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky nález č. k. II.ÚS 202/2017-37 zo dňa 25.\njúla 2017, z ktorého vyplýva, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať\nlen z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale\npredovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.\n4. Ďalej dodal, že nakoľko smernica, ako organizačný akt, neobsahovala popis úloh, na ktorých plnenie\nzákon splnomocnil odbor opravných prostriedkov, hoci zákon, ako právny predpis vyššej právnej sily\n(všeobecne záväzný), predvídal takúto príslušnosť a takýto typ konania (t. j. odvolanie vo veciach\nsamosprávy), bolo na vedúcom správneho orgánu takýto organizačný akt doplniť svojou právomocou.\nVyslovil, že paradoxne k takémuto postupu počas konania došlo, pričom k takémuto konaniu nabádali\naj ústredné orgány štátnej správy. V tejto súvislosti správny súd poukázal na tú skutočnosť, že vecnú\npríslušnosť na konanie určuje vždy zákon, nie akt nižšej právnej sily, hoci funkčnú príslušnosť môže\nspresniť aj akt nižšej právnej sily.\n5. Následne doplnil, že námietky ohľadom absencie určenia úloh na úseku usporiadania nájomných\nvzťahov v smernici sú irelevantné, pretože zákon č. 180/2013 Z. z. založil príslušnosť konať v danom type\nkonania Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, pričom určenie funkčnej príslušnosti\nponechal na akty nižšej právnej sily, akými sú smernice, opatrenia, pokyny, príkazy atď. Taktiež pre\núplnosť dodal, že zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon o štátnej službe“) nemá s určovaním príslušnosti správnych orgánov žiadny súvis, pretože\ndaný zákon upravuje inú oblasť správy, ktorou je vzťah štátnych zamestnancov k služobným úradom.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n6. Žalovaný podal riadne a včas proti rozhodnutiu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej sa domáhal\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/109/2018-26\nzo dňa 25. septembra 2019 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Eventuálne žiadal, aby kasačný\nsúd napadnuté uznesenie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný napadol rozhodnutie\nsprávneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z dôvodu podľa ustanovenia § 440\nods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) - súd rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci.\n7. Namietal nesprávnosť záveru krajského súdu, že zákon o štátnej službe nemá s určovaním\npríslušnosti správnych orgánov žiadny súvis, pretože daný zákon upravuje inú oblasť správy, ktorou\nje vzťah štátnych zamestnancov k služobným úradom. Uviedol, že zákon o štátnej službe ustanovuje,\nže štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v určenom odbore štátnej služby alebo bez určenia\nodboru. Dodal, že v zmysle § 7 ods. 1 cit. zákona všetci zamestnanci odboru opravných prostriedkov\nOkresného úradu Košice vykonávajú štátnu službu v určených odboroch štátnej služby, ktoré sú\nuvedené v príslušných opisoch štátnozamestnaneckých miest. Tvrdil, že ak by bolo oddelené určenie\npríslušnosti od výkonu štátnej služby a od zákona o štátnej službe, potom by mohol vedúci odboru\nopravných prostriedkov okresného úradu v sídle kraja prideliť došlé podanie na konanie a rozhodnutie\nktorémukoľvek zamestnancovi ktoréhokoľvek referátu odboru opravných prostriedkov bez ohľadu na\nto, o aké podanie ide a bez ohľadu na to, na akom referáte štátny zamestnanec vykonáva štátnu\nslužbu, a v akom odbore štátnej služby. Doplnil, že v takom prípade by o odvolaní proti rozhodnutiu\nv oblasti cestnej dopravy mohol rozhodovať zamestnanec referátu katastra nehnuteľností. Mal za to,\n\nže takéto právne posúdenie popiera aj princípy, na ktorých je štátna správa založená, a to princíp\nzákonnosti a princíp profesionality. Súčasne dal do pozornosti, že štátny zamestnanec, ktorému je\npridelená na konanie a rozhodnutie vec, ktorá nespadá pod jeho odbor štátnej služby a nezodpovedá\njeho opisu štátnozamestnaneckého miesta, je povinný na túto skutočnosť upozorniť, čo potvrdzuje aj\nstanovisko nadriadeného orgánu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky\nč. 4259/2018-430 zo dňa 20. decembra 2018, s ktorým sa správny súd opomenul vysporiadať.\n8. Súčasne poukázal na záver krajského súdu, v zmysle ktorého podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č.\n180/2013 Z. z. odvolacím orgánom je okresný úrad v sídle kraja a v nadväznosti na zákonom určenú\npríslušnosť sa v zmysle § 4 ods. 4 cit. zákona zriadil na plnenie úloh vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm.\nd/ odbor opravných prostriedkov. Vo vzťahu k uvedenému namietal, že odbor opravných prostriedkov\nokresného úradu v sídle kraja bol ako osobitný organizačný útvar zriadený zákonom č. 180/2013 Z. z. v\noktóbri 2013 na plnenie úloh podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z., teda vykonáva v druhom\nstupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad,\nktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ďalej uviedol, že ak v\nprvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný\núrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Osobitný organizačný útvar okresného úradu v\nsídle kraja bol zriadený z bývalých zamestnancov zrušených krajských špecializovaných úradov, čomu\nzodpovedajú aj opisy jednotlivých organizačných miest. Zdôraznil, že až novelou zákona č. 180/2013\nZ. z., zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového\nporiadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2016 Z. z.“) bol § 4 ods. 2 doplnený o písm. c/ a písm. d/\na § 4 ods. 3 bol prečíslovaný na § 4 ods. 4 a doplnený o ustanovenie, že osobitný organizačný útvar\nmôže plniť aj úlohy podľa ods. 2 písm. a/, c/, a d/. Taktiež zdôraznil, že zákon č. 180/2013 Z. z. a ani\nzákon č. 260/2011 Z. z. neustanovujú, že o odvolaní proti rozhodnutiu obce podľa zákona č. 260/2011\nZ. z. rozhoduje osobitný organizačný útvar okresného úradu v sídle kraja.\n9. Vo vzťahu k záverom správneho súdu, týkajúcim sa skoršieho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 8S/55/2017 zo dňa 18. januára 2018, uviedol, že odbor opravných prostriedkov Okresného úradu\nKošice nebol vo veci nečinný, naopak po predložení odvolania včas k veci zaujal svoje stanovisko\na následne zaslal žiadosť o usmernenie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, na ktorú nedostal\nodpoveď, kde v súlade so zákonom o štátnej službe poukázal na rozpor so smernicou Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky č. 14/2018, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného\núradu v znení smernice č. 92/2018 a s opismi štátnozamestnaneckých miest a odbormi štátnej služby.\nRovnako tak zamestnancom pozemkového referátu odboru opravných prostriedkov bolo vyžiadané\naj stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré bolo po\njeho doručení zaslané Krajskému súdu v Košiciach. V tejto súvislosti poukázal aj na právo štátneho\nzamestnanca odmietnuť služobnú úlohu, ktorej vykonanie je nad rozsah činností uvedených v opise jeho\nštátnozamestnaneckého miesta a povinnosť vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom jeho\nštátnozamestnaneckého miesta.\n10. Pochybenie správneho súdu zároveň videl aj v tom, že tento vo výroku napadnutého rozhodnutia určil\nsťažovateľovi lehotu 14 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia správneho súdu na rozhodnutie. Namietal,\nže takto určená lehota nemá oporu v správnom poriadku a súčasne je neprimeraná vzhľadom na to, že\nodvolací orgán je povinný preskúmať rozhodnutie v celom rozsahu, je povinný sa oboznámiť s celým\nspisovým materiálom a zároveň zamestnanec, ktorý bude danú vec vybavovať, si musí naštudovať\npredmetnú hmotnoprávnu úpravu, pretože s ňou nepracoval a nepracuje.\n11. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti\nnavrhol túto v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný vo svojej argumentácii\nnerozlišuje medzi inštitútom právomoci (pôsobnosti) a inštitútom vecnej a funkčnej príslušnosti orgánu\nverejnej moci. Zdôraznil, že v prejednávanej veci bola právomoc, teda právo i povinnosť žalovaného\nrozhodovať v danej veci bez akýchkoľvek pochybností zverená okresnému úradu. Stotožnil sa so\nzáverom krajského súdu, že právomoc žalovaného rozhodovať v predmetnom správnom konaní je\nustanovená jednoznačne v § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z., v zmysle ktorého okresný úrad\nje odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodovala obec, ktorá\nsa nachádza v jeho volebnom obvode, pokiaľ osobitný právny predpis neustanovuje inak.\n\n12. Ďalej uviedol, že otázka príslušnosti je otázkou, ktorý okresný úrad je oprávnený rozhodovať v danej\nkonkrétnej veci. Zákon č. 180/2013 Z. z. je všeobecnou normou, ktorá ustanovuje, že okresný úrad je\noprávnený a povinný prejednať odvolania voči rozhodnutiam obcí nachádzajúcich sa v jeho volebnom\nobvode vo všetkých oblastiach, v ktorých obec rozhoduje v prvom stupni, pokiaľ osobitný právny predpis\nnezveruje rozhodovaciu pôsobnosť inému orgánu. Súčasne zdôraznil, že žalovaný neuviedol žiadny\nosobitný právny predpis, v zmysle ktorého by rozhodovanie o odvolaní v predmetnej veci bolo zverené\ninému orgánu verejnej moci.\n13. Následne poukázal na argument žalovaného, že na prejednanie odvolania v predmetnej veci, v ktorej\nsa rozhoduje o nároku na pridelenie náhradného bytu, nemá vytvorený organizačný útvar, a teda že\nnapádané rozhodnutie krajského súdu ide proti ustanovenej funkčnej príslušnosti organizačných útvarov\nokresného úradu. Uviedol, že bolo povinnosťou štátu a jeho útvarov, vrátane okresného úradu zistiť si\nokruh všetkých možných vzťahov, o ktorých na prvom stupni rozhoduje obec a zriadiť vo vzťahu k nim\npríslušné organizačné útvary. Zdôraznil, že nemôže byť na ujmu žalobcu, že štátne orgány uvedené\nopomenuli.\n14. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadne jeho povinnosti dodržiavať ustanovenia zákona\no štátnej službe uviedol, že v zmysle § 111 ods. 1 písm. a/ cit. zákona je štátny zamestnanec\npovinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskej únie, právne predpisy\nSlovenskej republiky, služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy pri vykonávaní štátnej služby,\nuplatňovať ich s náležitou odbornou starostlivosťou a rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské\npráva. Mal za to, že žalovaný v danom prípade svojím postupom porušuje základné ľudské práva a\nslobody žalobcu, a to právo na účinný prostriedok nápravy.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP <aspi://\nmodule='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%252311'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) preskúmal napadnuté\nuznesenie krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP <aspi://\nmodule='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523455'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n16. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žalobou zo dňa\n10. septembra 2018 sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť rozhodnúť o\nodvolaní žalobcu zo dňa 2. augusta 2017 proti rozhodnutiu mesta Košice č. MK/A/2017/06230-16 zo\ndňa 12. júla 2017 v spojení s opravným rozhodnutím č. MK/A/2017/06230-18 zo dňa 15. augusta 2017\nv lehote vyplývajúcej z ustanovení správneho poriadku.\n17. Z podanej žaloby vyplýva, že mesto Košice rozhodnutím č. MK/A/2017/06230-16 zo dňa 12. júla\n2017 ako správny orgán, príslušný na základe § 7 zákona č. 260/2011 Z. z. rozhodlo o priznaní nároku\nna náhradný byt s jednou obytnou miestnosťou žiadateľovi - žalobcovi v konaní o nároku na pridelenie\nbytovej náhrady vedenom v zmysle cit. zákona.\n18. Rozhodnutím č. MK/A/2017/06230-18 zo dňa 15. augusta 2017, označeným ako „Oprava\nrozhodnutia mesta Košice“, bola vykonaná oprava zrejmej nesprávnosti v poučení rozhodnutia č. MK/\nA/2017/06230-16 zo dňa 12. júla 2017, ktoré pôvodne znelo „Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať\nodvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresnému úradu v Košiciach prostredníctvom Mesta\nKošice, Trieda SNP 48/A“, tak, že toto správne znie: „Poučenie: Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 260/2011\nZ. z. o opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu rozhoduje súd. Podľa § 10, § 13 v spojení s §\n181 ods. 1 SSP správnu žalobu možno podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia na\nKrajský súd v Košiciach“.\n19. Žalobou zo dňa 28. septembra 2017 sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému\npovinnosť postúpiť odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu mesta Košice č. MK/A/2017/06230-16 zo dňa\n12. júla 2017 v spojení s opravným rozhodnutím č. MK/A/2017/06230-18 zo dňa 15. augusta 2017\nOkresnému úradu Košice na odvolacie konanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 8S/55/2017\nzo dňa 18. januára 2018 podanej žalobe vyhovel a uložil mestu Košice, aby konal o odvolaní žalobcu.\n\n20. Následne žalovaný listom č. OU-KE-OOP-2018/032913 zo dňa 10. júla 2018 žalobcovi oznámil svoje\nstanovisko, podľa ktorého v zmysle ustanovení zákona č. 180/2013 Z. z. nemá kompetenciu rozhodnúť o\nodvolaní voči rozhodnutiu mesta (obce) na úseku nájomných vzťahov k bytom a nie je teda ani príslušný\nrozhodnúť.\n21. Uznesením č. k. 7S/109/2018-26 zo dňa 25. septembra 2019 Krajský súd v Košiciach žalobe žalobcu\nzo dňa 10. septembra 2018 vyhovel.\nIV.\nPrávne predpisy, právne názory kasačného súdu\n22. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným\nzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže\nza podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1\n<aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ods. 2 SSP <aspi://\nmodule='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).\n23. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%25236'&ucin-kdni='30.12.9999'>).\n24. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%25233'&ucin-kdni='30.12.9999'> na účely tohto zákona sa nečinnosťou orgánu verejnej správy rozumie stav, keď orgán\nverejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán\nverejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.\n25. Podľa § 242 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523242'&ucin-kdni='30.12.9999'> žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v\nzačatom administratívnom konaní.\n26. Podľa § 246 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523246'&ucin-kdni='30.12.9999'> v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie druhu žaloby,\nb) označenie žalovaného,\nc) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,\nd) žalobné body,\ne) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,\nf) žalobný návrh.\n27. Z vyššie citovaného § 3 ods. 1 písm. d/ SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.\n%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vyplýva, že za nečinnosť je možné považovať stav, keď orgán\nverejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán\nverejnej správy protiprávne z úradnej moci nezačal administratívne konanie.\n28. Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nielen absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak\norgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných\nprieťahov.\n29. Z dikcie § 3 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'>\nvyplýva, že zákonodarca definuje tento stav ako protiprávne konanie. Protiprávnosť je daná tým, že\npovinnosť orgánu verejnej správy riadne a včas uskutočniť konkrétne administratívne konanie vyplýva\nvždy zo znenia príslušného všeobecne záväzného predpisu, predovšetkým zákona.\n\n30. Povinnosť orgánu verejnej správy konať bez prieťahov má aj svoj ústavný základ priamo vymedzený\nv čl. 48 ods. 2 Ústavy <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.48'&ucin-kdni='30.12.9999'> SR.\n31. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorým je\nupravené súdne konanie pred správnym súdom. Spolu so zavedením procesnoprávnej úpravy konaní\npred správnymi súdmi bol prijatý aj zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím\nCivilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov.\n32. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca podal nečinnostnú žalobu Krajskému súdu v Košiciach,\nako správnemu súdu z dôvodu nečinnosti Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov,\nvo veci rozhodnutia o odvolaní podanom proti rozhodnutiu, ktorým obec rozhodla o návrhu podľa §\n9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. o priznaní nároku na náhradný byt s jednou obytnou miestnosťou\nžiadateľovi - žalobcovi v konaní o nároku na poskytnutie bytovej náhrady vedenom v zmysle cit. zákona.\nPri rozhodovaní o návrhoch podaných v zmysle § 7 nasl. zákona č. 260/2011 Z. z. procesne postupuje\npodľa ustanovení správneho poriadku.\n33. Právne postavenie obce je upravené v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon\no obecnom zriadení“). V ustanovení § 4 ods. 4 uvedeného zákona je vymedzená zásada, z ktorej\nvyplýva, že ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti\nštátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.\n34. Zákon č. 260/2011 Z. z. neustanovuje, že v prípade, že obec rozhoduje o návrhu podanom v zmysle\n§ 7 a nasl. cit. zákona, by malo ísť o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, a preto ide o výkon\nsamosprávy obce, resp. mesta.\n35. Právna úprava konania pred správnym súdom, obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku (s\núčinnosťou od 1. júla 2016), už neupravuje konanie pred správnym súdom o opravných prostriedkoch\nproti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Takáto právna úprava bola obsiahnutá\npôvodne v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Správny súd v zmysle Správneho\nsúdneho poriadku už koná iba o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy.\nTomu zodpovedá aj čl. III zákona č. 125/2016 Z. z., podľa ktorého sa správny poriadok mení tak, že\nvo štvrtej časti sa vypúšťa štvrtý oddiel a piaty oddiel vrátane nadpisov. Práve piaty oddiel správneho\nporiadku obsahoval preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov súdom podľa tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\n36. Zákonom č. 125/2016 Z. z. došlo aj k zmene a doplneniu zákona o obecnom zriadení tak, že v zmysle\n§ 27 ods. 1 cit. zákona ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje\nosobitný predpis. Poznámka, týkajúca sa tohto novelizovaného ustanovenia pod bodom 18ba, odkazuje\nna ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z.\n37. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z. okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti\npodľa odsekov 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni\nrozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\n38. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z. rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol pred\n1. júlom 2016 prípustný opravný prostriedok podľa § 250l až § 250sa Občianskeho súdneho poriadku,\nje po 1. júli 2016 možné preskúmať správnou žalobou v rozsahu a za podmienok daných Správnym\nsúdnym poriadkom.\n39. Z ustanovenia § 58 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že správne konanie je dvojinštančné,\nak osobitný zákon neustanovuje inak. S účinnosťou od 1. júla 2016 boli z obsahu správneho\nporiadku vypustené ustanovenia o konaní o proteste prokurátora a o preskúmaní rozhodnutí správnych\norgánov súdom, na základe podaného odvolania. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že po\nnadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku a zákona č. 125/2016 Z. z., rozhoduje o opravnom\nprostriedku proti rozhodnutiu obce, ktoré bolo vydané podľa § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. okresný\n\núrad v sídle kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Až právoplatné rozhodnutie správneho orgánu\ndruhého stupňa (okresného úradu v sídle kraja) je možné preskúmať v prípade podania správnej žaloby\npodľa Správneho súdneho poriadku.\n40. Na základe vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na cit. zákonné ustanovenia, kasačný\nsúd dospel k záveru, že je možné v celom rozsahu stotožniť sa s právnym názorom správneho súdu a\nkonštatovať, že žalovaný Okresný úrad Košice bol pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu v danom prípade\nnečinný.\n41. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené, a preto kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n42. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov tohto konania.\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3\nods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='757/2004%20Z.z.'&ucin-kdni='30.12.9999'> o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011\nv spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523139'&ucin-kdni='30.12.9999'>).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/109/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:99258bd6-87b7-4979-98ed-fbc767822b0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.202.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 202/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.202.2017.2"}], "citovane_v": []}