{"guid": "ad3c7b92-7138-43e2-9806-e0c0a2a72166:b297a990-36a1-4161-9150-e1c7d2d9fb1d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7017201087.1", "spisova_znacka": "6Asan/11/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/11/2020 z 19. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2021, sp. zn. 6Asan/11/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:7017201087.1", "identifikacne_cislo": "7017201087", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2021-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/200", "nazov": "zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/200-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-183.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-183.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-183.odsek-5", "nazov": "§ 183 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-183.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-227.odsek-1", "nazov": "§ 227 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-227.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-227"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/652", "nazov": "zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/652", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/652-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/652/#paragraf-9.odsek-3", "nazov": "§ 9 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/652/#paragraf-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/652-2004/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/200#paragraf-183", "/SK/ZZ/1998/200#paragraf-227", "/SK/ZZ/2004/652#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b297a990-36a1-4161-9150-e1c7d2d9fb1d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7017201087.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017201087.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017201087.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Asan/11/2020\n7017201087\n19. 05. 2021\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2021:7017201087.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľ): J.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/X, P., zast. JUDr. Andrejom Molnárom,\nadvokátom, so sídlom kancelárie Ul. Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1352535/2017 zo dňa 26.09.2017, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/127/2017-44 zo dňa 6. februára\n2019, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.\nŽiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“, „krajský súd“) rozsudkom č. k. 7S/127/2017-64 zo\ndňa 6. februára 2019 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania, zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: 1352535/2017 zo dňa 26.09.2017 (ďalej aj ako\n„rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce\n(ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č.: 1209112/2017 zo dňa 17.07.2017 (ďalej aj ako\n„prvostupňové správne rozhodnutie“) a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu.\n2. Krajský súd poukázal na ustanovenia § 17 ods. 1, § 44 ods. 3, §183 ods. 1 písm. e/, ods. 5 a §\n227 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších\nzákonov (ďalej ako „zákon o štátnej službe colníkov“), § 9 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch\nštátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o orgánoch\nštátnej správy v colníctve“), § 69 ods. 1 zákona č. 301/2005 Zb. Trestný poriadok a § 20 písm. b/ bod\n2 nariadenia prezidenta finančnej správy č. 7/2017 s konštatovaním, že žalobca sa pri výkone colnej\nkontroly motorového vozidla značky Mercedes Benz, ktoré vstupovalo na územie SR z Ukrajiny dňa\n02.03.2017, v čase o 0.33 hod., ktorú skončil s negatívnym výsledkom, nedostatočne zameral na priestor\npod tretím radom sedadiel a túto kontrolu nevykonal v takom rozsahu, aby sa vzhľadom na množstvo a\nna umiestnenie nezákonného tovaru dostatočne presvedčil o tom, či sa vo vozidle nezákonne nedováža\ntovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole. V konečnom dôsledku\nžalobca takýmto konaním porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom\na jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Uvedené\n\nskutočnosti podľa krajského súdu administratívne orgány podrobne rozviedli vo svojich rozhodnutiach,\na to tak v rozhodnutí prvostupňovom ako aj v rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu\nna základe správnej žaloby žalobcu. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach na základe dodatočne\nustáleného skutkového stavu uviedli podrobnú správnu úvahu vedúcu k záveru o naplnení hypotézy\nustanovenia § 183 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe colníkov a svoje rozhodnutia aj náležitým\nspôsobom odôvodnili.\n3. K jednotlivým žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe správny súd zdôraznil, že námietku\nžalobcu o uplynutí prekluzívnej lehoty na prepustenie zo služobného pomeru považuje za nedôvodnú.\nPodľa názoru správneho súdu administratívne orgány rozhodli o prepustení žalobcu zo služobného\npomeru v zákonnej lehote podľa § 183 ods. 5 zákona o štátnej službe colníkov, pretože uvedené\nustanovenie výslovne stanovuje začiatok plynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty od okamihu, keď\nnadriadený zistí dôvod prepustenia colníka. Ide o subjektívnu lehotu v rámci jednoročnej objektívnej\nlehoty, ktorá podľa názoru súdu začala plynúť od okamihu doručenia uznesenia vyšetrovateľa\nkriminálneho úradu finančnej správy o vznesení obvinenia žalobcovi ako aj jeho spolupracovníkovi I. B..\nAž týmto okamihom, a to z odôvodnenia tohto uznesenia vyplývajú skutočnosti, ktoré sú vyhodnotením\nčinnosti colníka orgánmi činnými v trestnom konaní a dávajú komplexný pohľad na okolnosti colnej\nkontroly zo dňa 02.03.2017, a to aj v tom smere, ako boli porušené, resp. zanedbané povinnosti zo strany\nžalobcu a s akými následkami. Je potrebné zdôrazniť, že prvotné informácie, ktoré získal nadriadený\nžalobcu, neviedli k záveru o potrebe personálneho riešenia žalobcu ,a to aj z dôvodu, že v danom čase\nnebolo preukázané, že predmetný tovar, t. j. chránení vtáci sa nachádzali v kontrolovanom motorovom\nvozidle už v čase predmetnej colnej kontroly na hraničnom prechode Vyšné Nemecké. Uvedená\nskutočnosť, a to aj vzhľadom na zmenenú výpoveď M. Y. vyplynula až z rozhodnutia Kriminálneho úradu\nFinančnej správy, Úradu colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ Košice, č. ČVS : KÚFS - 33/7055\n- V-20127 zo dňa 04.05.2017 (doručeného správnemu orgánu prvého stupňa dňa 09.05.2017), preto\ntýmto dňom aj podľa názoru súdu nadriadenému žalobcu začala plynúť trojmesačná zákonná lehota,\nktorá v čase doručenia rozhodnutia o prepustení žalobcu dňa 18.07.2017 ešte neuplynula.\n4. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že dôkazy použité jeho nadriadenými, ktoré boli vyhodnotené v\njeho neprospech a viedli k jeho prepusteniu boli získané z vyšetrovacieho spisu finančnej polície\nnelegálne, a preto nemôžu byť v danej veci použité, správny súd uviedol, že aj túto námietku hodnotí\nako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tieto dôkazy boli získané nahliadnutím\n(resp. zabezpečením fotokópií) do vyšetrovacieho spisu po tom, čo bolo žalobcovi vznesené obvinenie\nzákonným spôsobom, a to postupom podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku. Takýto postup podľa\nsprávneho súdu je v súlade zákonom a v prípade, ak tieto dôkazy v rámci trestného vyšetrovania boli\nzabezpečené v súlade so zákonom (čo v tomto konaní ani nikto nespochybňuje) podľa názoru súdu\nnie je dôvod ich v tomto konaní považovať za nezákonné. Označené dôkazy zabezpečené z trestného\nspisu finančnej polície sa nachádzajú v administratívnom spise v písomnej podobe - napr. jednotlivé\nzápisnice a fotodokumentácia a tiež v elektronickej podobe - videozáznam z vykonanej colnej kontroly\nukrajinského motorového vozidla, ktoré dostatočným spôsobom opisujú udalosti, ktoré sa stali pri\nvýkone služobných povinností žalobcu počas jeho zmeny v dňoch 01. až 02.03.2017 na hraničnom\nprechode Vyšné Nemecké. Vo vzťahu k výpovedi vodiča predmetného motorového vozidla M. Y. správny\nsúd uvádza, že aj keď tento vodič v prvotnej výpovedi tvrdil, že vtáci boli naložení do vozidla až na\núzemí SR, neskôr svoju výpoveď zmenil a opakovane potvrdil v tom smere, že predmetné klietky s\nvtákmi boli naložené do motorového vozidla už na území Ukrajiny (v čase okolo 22:00 až 23:00 hod)\nna čerpacej stanici OKKO v Užhorode. Z jeho výpovedí, ktoré vykonal na Kriminálnom úrade Finančnej\nsprávy, úsek colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ Košice, v procesnom postavení svedka a po\npotrebnom zákonnom poučení vyplýva, že vtáci boli umiestnení v kontrolovanom motorovom vozidle\nuž v čase kontroly na hraničnom priechode a aj podľa názoru správneho súdu nie je žiaden dôvod\ntúto jeho výpoveď, opakovane potvrdenú pred vyšetrovateľmi považovať za nevierohodnú. Vo výpovedi\nzo dňa 07.06.2017 uviedol dôvod zmeny pôvodnej výpovede, a to na podnet advokátky, že sa má\npriznať a povedať celú pravdu. Potvrdil, že pri prvotnej výpovedi pravdu neuviedol. Uvedené vyplýva\naj z výpovede M. Y., ktorý bol vypočutý Kriminálnym úradom finančnej polície, úsek colnej a daňovej\nkriminality, pobočka Východ Košice dňa 13.04.2017, ako obvinený (vec vedená pod ČVS: KÚFS 16/7055-V-2017), keď potvrdil, že vtákov naložil už na Ukrajine a mal ich doručiť do Talianska.\n5. K samotným skutkovým okolnostiam týkajúcich sa kontroly predmetného motorového vozidla správny\nsúd poukázal na to, že aj z obsahu administratívneho spisu - konkrétne Úradného záznamu z výkonu\n\nslužby zo dňa 01.- 02.03.2017, spísaného I. B. vyplýva, že hliadka v zložení G.. I. B., vedúci hliadky\na G.. J.. C. Y., člen hliadky, pri plnení úloh vyplývajúcich zo služobného príkazu č. SP 120/3 vykonala\nna hraničnom priechode Vyšné Nemecké tri kontroly na základe rizikového profilu, medzi inými aj - „K.\nMercedes Sprinter - bola vykonaná dôsledná colná kontrola, kontrola batožín, interiér vozidla - bez\nzistenia porušenia predpisov. Rizikový profil na tovaru podliehajúcemu CITES v MDP!“ K tejto kontrole sa\nvyjadril písomne dňa 05.05.2017 aj vedúci zmeny PCÚ Vyšné Nemecké, T.. I.L. N., ktorý vo stanovisku\nuviedol, že v čase okolo 1:00 hod sa dostavil na stanovisko „stála služba“, kde mu bolo oznámené, že na\ndodávkové vozidlo es EČ K. počítač vygeneroval „ERP“, kde bolo napísané, že bolo potrebné vykonať\ndôkladnú colnú kontrolu so zameraním na tovar podliehajúci dohovoru CITES. Uvedenú skutočnosť\nmu oznámili G.. I. Ž., G.. C. Y. a G.. I. B.. Následne mu bolo oznámené, že kontrola vozidla už bola\nvykonaná, že všetko je v poriadku a že výsledok kontroly je negatívny. Kontrolu predmetného vozidla\nvykonali príslušníci SCÚ Michalovce G.. C. Y. a G.. I. B., ktorí následne túto skutočnosť potvrdili aj na\ntlačive „ERP“. V texte „ERP“ neboli uvedené žiadne ďalšie podmienky a inštrukcie a pretože nemal\ndôvod nedôverovať colníkom, ktorí kontrolu vozidla vykonali, vydal pokyn, že dané vozidlo môže byť\nprepustené. Uvedené vysvetľuje, z akého dôvodu vedúcim zmeny nebola nariadená ďalšia kontrola\npredmetného vozidla, pričom aj podľa názoru súdu to ani nebolo potrebné, pretože tak ako vyplýva z\núradného záznamu vedúceho hliadky, spolu so žalobcom vykonali dôslednú colnú kontrolu predmetného\nmotorového vozidla, v rámci ktorej bolo jeho povinnosťou v zmysle § 9 ods. 3 písm. q/ zákona o\norgánoch štátnej kontroly v colníctve, v nadväznosti na ods. 20 písm. b/ bod 2 nariadenia prezidenta\nFS č. 7/2017 dôsledne plniť svoje povinnosti a to kontrolu či tovar, ktorý sa nachádzal v kontrolovanom\ndopravnom prostriedku prestúpil colnú hranicu v súlade s colnými predpismi alebo daňovými predpismi.\nV tej súvislosti krajský súd poukázal aj na obsah výpovede vodiča predmetného vozidla M. Y. zo dňa\n03.05.2017, vykonanú na Kriminálnom úrade Finančnej správy, Úseku colnej a daňovej kriminality,\npobočka Východ Košice (ako aj výpoveď na tom istom úrade dňa 07.06.2017), ktorý v procesnom\npostavení svedka po zákonnom poučení vypovedal, že klietky s vtákmi naložil do motorového vozidla už\nna Ukrajine, na čerpacej stanici OKKO, s tým, že pri prechode hranice na Slovensko colníci nič nenašli,\nnapriek tomu, že klietky s vtákmi sa nachádzali pod sedadlom. Aj keď colníci vozidlo skontrolovali v\nboxe, po vystúpení cestujúcich a vyložení všetkej batožiny nič nenašli. Kontrola nebola vykonávaná\nslužobným psom. Z uvedeného aj správny súd zastával názor, že colná kontrola bola žalobcom s jeho\nspolupracovníkom vykonaná nedostatočne, pretože ak deklarovali vykonanie dôkladnej colnej kontroly,\npri dôslednom splnení povinností kompletnou fyzickou prehliadkou motorového vozidla, je vylúčené, aby\npri nej neboli objavené štyri drevené klietky s vtákmi, ktoré sa nachádzali pod tretím radom zadných\nsedadiel motorového vozidla. Aj v prípade, že tieto klietky by sa v čase kontroly mohli nachádzať v\núkryte (aj keď vodič motorového vozidla vo svojich svedeckých výpovediach dňa 03.05. a 07.06.2017\nopakovane tvrdil, že tieto boli umiestnené pod sedadlami) o dĺžke 177 cm, šírke 83 cm a výške 28 cm, tak\nako to vyplýva z rozhodnutia žalovaného (ktorý údaj žalobca nerozporoval), išlo o konštrukčný priestor\nvozidla, teda nešlo o dodatočne vyhotovený skrytý priestor a bolo povinnosťou žalobcu pri dôkladnej\nkontrole skontrolovať aj tento priestor. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na pach týchto\nvtákov v počte 103 ks a prípadné zvuky, ktoré vydávajú (vtáky boli v klietkach v predmetnom vozidle\nod 22:00, resp. 23:00 hod - výpoveď svedka Y. dňa 07.06.2017), pričom tieto mohli byť zaregistrované\ncolnou hliadkou pri použití služobného psa, ktorý síce nebol cvičený na záchyt živočíchov, ale jeho\nprípadné nezvyčajné správanie, ak by zachytil pach cudzích živočíchov, mohol naviesť colníkov na\nmiesto uloženia klietok s vtákmi.\n6. Správny súd poukázal na to, že podľa služobného príkazu č. 120-1095392-3 zo dňa 01.03.2017,\nhliadka SCÚ Michalovce - centrála, ktorej žalobca bol členom, mala vykonávať mobilný dohľad s hlavným\nzameraním na kontroly s využitím služobného psa CITA 165. V prípade dôkladnej colnej kontrole (podľa\nžalobcu pôvodne zameranej na tabakové výrobky) preto nebol žiaden dôvod na jeho nenasadenie (v\nkonaní nebolo preukázané vydanie príkazu veliteľa hliadky na nenasadenie služobného psa), keď aj\nnásledne žalobca deklaroval v informačnom systéme colného úradu - „Kontrola služobným psom č. 120\nzo dňa 01.03.2017, že služobný pes Cita ev. č. 165/2012 bol okrem iných kontrol využitý aj pri kontrole\nmotorového vozidla EČ : K. zn. Mercedes - Sprinter v čase od 1:15 - 1:25 a výsledkom kontroly negatívny.\n7. Správny súd zdôraznil, že ako správny hodnotí aj záver žalovaného, že ponechanie žalobcu v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca tým, že pri vstupe\ndo služobného pomeru zložil služobnú prísahu, zaradil sa do osobitnej kategórie osôb chrániacich\nzáujmy štátu na úseku colnej správy a pri výkone služby bol povinný dodržiavať tak jednotlivé\nzákonné povinnosti, ako aj príslušné interné riadiace akty, upravujúce jeho činnosť. Colník má\n\npovinnosť dodržiavať služobnú disciplínu ako aj dôsledne dbať na plnenie svojich povinností, najmä\nkontrolovať, aby tovar dovážaný z územia tretieho štátu prestúpil štátnu hranicu podliehajúcu colnému\ndohľadu v súlade s právnymi predpismi a podieľať sa aj na odhaľovaní nezákonného dovozu tovaru\npodliehajúcemu colnému dohľadu. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby,\nktoré spočívajú v zabezpečení dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými colníkmi, v\nriadnom výkone štátnej služby a v upevňovaní dôvery vo finančnú správu, aby v služobnom pomere\nzotrval colník, ktorý konal vyššie uvedeným spôsobom. Žalobca preukázateľne porušil svoje služobné\npovinnosti zvlášť hrubým spôsobom (pričom postačuje nedbanlivostné konanie), teda, že colnú kontrolu\nnevykonal zodpovedajúcim spôsobom, preto jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na dôležitú\nujmu záujmov štátnej služby. V uvedenom smere sa správny súd stotožnil s úvahou žalovaného v\npreskúmavanom rozhodnutí, že nedbanlivostné konanie bolo posudzované v rámci okolností, že žalobca\nvykonal kontrolu vozidla a potvrdil výkon dôkladnej colnej kontroly.\n8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná,\npreto žalobu podľa § 190 SSP zamietol a zároveň žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov\nkonania v zmysle § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP nepriznal s tým, že z obsahu súdneho spisu vyplynulo,\nže žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu\nspravodlivo požadovať.\nII.\nKasačná sťažnosť\n9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca riadne a včas kasačnú sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“)\npodaním z 23.05.2019, z dôvodov uvedených v § 440 písm. g/, písm. h/, v ktorom žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie\nžalovaného a aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vráti na nové konanie, alternatívne, aby\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a zároveň žiadal aby súd priznal\nžalobcovi nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n10. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca konštatoval, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\nPodľa sťažovateľa krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože\nna základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobu žalobcu zamietol, zakladal dôvody\nzmätočnosti, lebo v rozsudku je nedostatok dôvodov rozhodnutia na zistený skutkový stav, nakoľko\nrozsudok má byť riadne odôvodnený, avšak podľa žalobcu je odôvodnenie rozsudku nepresvedčivé,\nnedostatočné a právne závery nemajú oporu v zistenom skutkovom stave v tomto konaní.\n11. Žalobca tvrdí, že v konaní nebola uplatnená zásada rovnosti zbraní účastníkov konania, o čom svedčí\naj tá skutočnosť, že súd nevyhovel žalobcovi vykonať dôkaz - výsluch vtedajšieho riaditeľa Colného\núradu Michalovce G.. E. G. a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku s bezvýhradným osvojením tvrdení\nžalovaného zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, lebo takýmto postupom nebol\ndodržaný princíp rovnosti účastníkov konania.\n12. Žalobca je toho názoru, že takýmto postupom súdu mal porušené právo na spravodlivý proces, ktorý\novplyvnil aj výsledné rozhodnutie krajského súdu. Týmto postupom krajský súd neumožnil žalobcovi\nrealizáciu procesných práv, ktoré slúžili na jeho ochranu a obranu jeho postoja a dopad bol v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko výsluchom bývalého riaditeľa Colného\núradu Michalovce G.. E. G. bolo možné objektívne ozrejmiť okolnosti konania žalovaného, ktoré však\nbezvýhradne boli osvojené konajúcim súdom.\n13. Nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu vidí sťažovateľ aj v tom, že bod 28.\nrozhodnutia preukazuje mylnú aplikáciu právneho predpisu zo strany súdu. Podľa § 185 ods. 5 zákona\no štátnej službe colníkov, o prepustení colníka z dôvodov v ods. 1 písm. d/ až g/ možno rozhodnúť len\ndo 3 mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo\ndňa, keď tento dôvod vznikol, v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení colníkov aj doručiť.\nSúd túto právnu normu aplikoval na zistený skutkový stav nesprávne a začiatok 3-mesačnej subjektívnej\nlehoty ohraničil až doručením z rozhodnutia Kriminálneho úradu finančnej správy, Úradu colnej a\ndaňovej kriminality, sekcia Východ Košice, ČVS: KUFS-33/7055-V.-20127 zo dňa 04.05.2017, ktorým\n\nbolo začaté trestné stíhanie voči žalovanému, a preto sa súd mylne domnieva, že 3-mesačná lehota\nna rozhodnutie nadriadenému žalobcu začala plynúť týmto dňom a v čase rozhodnutia o prepustení\nžalobcu zo služobného pomeru dňa 18.07.2017 ešte táto lehota neuplynula. Žalobca je presvedčený o\ntom, že tento výklad právneho predpisu na daný skutkový stav je v rozpore so zákonom a nezodpovedá\nani ústavne konformnému výkladu, nakoľko zo zisteného skutkového stavu je evidentné, že nadriadený\nžalobcu - vtedajší riaditeľ Colného úradu Michalovce G.. G. už na druhý deň po skutku, teda 03.03.2017,\nmal pohovor so žalobcom za prítomnosti ďalších vedúcich funkcionárov, kde premietal audiovizuálny\nzáznam o vykonanej kontrole, preto je nesporne preukázané, že mal všetky poklady k tomu, aby začal\nkonať vo veci. Podľa žalobcu táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného v priebehu celého konania\npopretá a považoval za potrebné poukázať na to, že touto skutočnosťou sa nezaoberal krajský súd\ntak, aby v súlade so zákonom prijal právny záver k tejto objektívne preukázanej skutočnosti. Správne\nkonanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru nie je spojené s trestným konaním a vykazuje\núplne iné znaky tak procesného, ako právneho postupu v tejto veci, preto argumentácia, že subjektívna\n3-mesačná lehota začala plynúť až po tom, keď nadriadenému žalobcu bolo doručené uznesenie o\nzačatí trestného stíhania svedčí o protizákonnom výklade tohto pojmu. Je úplne irelevantné to, čo sa\ndialo v trestnom konaní, lebo trestné konanie a konanie o prepustení colníka zo služobného pomeru\nsú úplne odlišnými konaniami a ak riaditeľ colného úradu bol nečinný od 03.03.2017, keď so žalobcom\nza prítomnosti ostatných funkcionárov rozoberal skutkový stav, premietal audiovizuálny záznam, nie je\nmožné v súlade so zákonom tvrdiť, že sa nedozvedel o tom, že je tu podozrenie z porušenia služobných\npovinností alebo služobnej prísahy zo strany žalobcu. Riaditeľ colného úradu nezávisle na trestnom\nkonaní mal konať vo veci prepustenia zo služobného pomeru, akonáhle sa dozvedel o tejto skutočnosti,\na to bol dátum 03.03.2017, ako sa to upresnilo v konaní, nakoľko žalobca pôvodne uvádzal „termín“ v\npriebehu ďalšieho týždňa po skutku.\n14. Sťažovateľ ďalej namietal, že podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe bol žalobca\nprepustený zo služobného pomeru a nie podľa § 183 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe, kde\nsa uvádza, že dôvodom na prepustenie je výsledok trestného konania a v tomto prípade subjektívna\nlehota plynie odo dňa, keď sa nadriadený dozvedel o tom, že colník bol právoplatne odsúdený. Tieto\nskutočnosti jednoznačne preukazujú mylný výklad súdu o začatí plynutia subjektívnej lehoty. Preklúzia\npráva a následné rozhodnutie po uplynutí subjektívnej lehoty činí rozhodnutie o prepustení žalobcu zo\nslužobného pomeru protiprávnym nezákonným úkonom, ktorý nemôže požívať právnu ochranu.\n15. Žalobca poukázal na to, že trestné konanie v tejto veci vedené proti žalobcovi nebolo ukončené pre\nnedostatočné zistenie skutkového stavu svedčí o tom, že trestné konanie je iným samostatným konaním,\nktorý nemá vplyv na správne konanie, v dôsledku ktorého žalobca bol prepustený to služobného pomeru\ncolníka. Týmto závažným skutočnostiam a zisteniam krajský súd nevenoval náležitú pozornosť, mylne\nvykladal termín začatia 3-mesačnej subjektívnej lehoty a tým zaťažil konanie takou právnou vadou,\nktorá neguje zákonnosť rozhodnutia v celom rozsahu, lebo ak konajúci súd začatie plynutia 3-mesačnej\nsubjektívnej lehoty určil v súlade so zákonom, tak by dospel k záveru, že žalobe treba vyhovieť v celom\nrozsahu.\n16. Krajský súd takto podľa žalobcu nekonal a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci je\ndaný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Horeuvedený právny názor, že konanie\no prepustení zo služobného pomeru nemožno zameniť s trestným konaním a toto konanie nezávisí\nod výsledku trestného konania bolo potvrdené aj právnym názorom, ktorý bol vyslovený rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/113/2008 a čiastočne aj rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo/9/2015.\n17. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že dôkazy, ktoré boli podkladom na rozhodnutie o prepustení\nžalobcu zo služobného pomeru, sú nezákonnými dôkazmi a tieto dôkazy nevykonal riaditeľ Colného\núradu v Michalovciach v rámci vlastného konania, ale boli získané z vyšetrovacieho spisu v rámci\ntrestného konania, ktoré je vedené voči žalobcovi. Žalobca uviedol, že vo všetkých konaniach namietal,\nže sa jedná o nezákonne získané dôkazy. Stanovisko žalovaného spočívajúce v tom, že tieto dôkazy\nboli získané podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku nesprávnou aplikáciou zákona osvojil aj krajský súd,\nkeď dospel k záveru, že riaditeľom Colného úradu v Michalovciach získané zápisnice z trestného spisu\nsú spôsobilými zákonnými dôkazmi, ktoré sú použiteľné aj v konaní o prepustení žalobcu zo služobného\npomeru. Podľa názoru žalobcu riaditeľ Colného úradu v Michalovciach nebol oprávnený nahliadnuť do\n\nvyšetrovacieho spisu a nebol osobou v zmysle § 69 Trestného poriadku, ktorej mal byť sprístupnený\ntrestný spis, preto takto získané dôkazy sú nezákonnými dôkazmi.\n18. V sťažnostnom bode 3 žalobca tvrdí, že na skutkový stav, ktorý bol uvedený v rozhodnutí žalovaného\nnesprávne právne posúdil vec, lebo vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že žalobca konal takým\nspôsobom, ktorý by zakladal dôvod prepustenia zo služobného pomeru a nebolo preukázané, že zvlášť\nhrubým spôsobom porušil služobnú prísahu ako aj služobnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 3 písm. a/,\nb/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe, že neplnil svedomite úlohy uvedené vo vyššie uvedených\nprávnych predpisoch, a že nevykonával štátnu službu riadne a jeho ponechanie v služobnom pomere\nby bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré je potrebné posudzovať vzhľadom na charakter\na závažnosť konania žalobcu v meradle širšieho rozsahu zodpovednosti colníkov a ich spoločenského\npostavenia a úloh, ktoré v spoločnosti plnia prísnejšie. Podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998\nZ. z. colník je prepustený zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť\nzvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov\nštátnej služby. Jedná sa o kumulované splnenie týchto podmienok, nakoľko konaním colníka musí dôjsť\nk splneniu týchto podmienok, čo v danom prípade nebolo naplnené. Samotné odôvodnenie rozhodnutia\nžalovaného aj prvostupňového orgánu vychádza z paušalizovaných tvrdení bez skutočného obsahu,\nkeď žalobcovi kladie za vinu, že sa neriadil zákonom a právnymi predpismi, keď takým spôsobom\nvykonal kontrolu dopravného prostriedku, že nenašiel tovar neprihlásený k colnému konaniu a nezistil\nukrytý tovar. Porušenie predpisov, ktoré sa kladie za vinu žalobcovi v skutočnosti nenastalo a tieto\nprávne predpisy nemohli byť žalobcom porušené, lebo mu neukladajú povinnosť konať tak, ako sa to\nuvádza v rozsudku súdu. Správny orgán a súd pri posúdení vecí vychádzajú zo stavu dopravného\nprostriedku, ktorý so 4-hodinovým rozdielom pred hraničným priechodom Milhosť v okrese Košice-okolie\nbol kontrolovaný colníkmi stanice colného úradu, avšak v tom čase už úkryt mal byť otvorený a sa\nnachádzal v inej technickej polohe ako to bolo na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom, čo bolo\npotvrdené vodičom M. Y., ktorý uviedol, že posunul úkryt do inej polohy.\n19. Ku skutočnosti, že žalobca nenašiel ukrytý tovar, ktorý sa mu dáva za vinu žalobca uviedol,\nže uvedené nebolo jeho povinnosťou. Kontrola žalobcom a ďalším colníkom I. B. bola vykonaná a\nvzhľadom na technické možnosti odhalenia skrýše v čase kontroly nebolo možné odhaliť vtáky, ak v tom\nčase vôbec sa nachádzali v dopravnom prostriedku, nakoľko vykonanými dôkazmi ani táto skutočnosť\nnebol preukázaná. Neobstojí skutkové tvrdenie, že kontrola nebola vykonaná v takom rozsahu, aby\ndostatočne, vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru, žalobca overil a\npresvedčil sa o tom, že v predmetnom vozidle sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému\ndohľadu a nebol prihlásený k colnej kontrole. Žalobca tvrdí, že neporušil žiadnu povinnosť a neprepustil\ndo režimu voľného obehu tovar, nakoľko ten bol ukrytý, a to bolo zapríčinené neprihlásením tovaru k\ncolnému konaniu zo strany vodiča dopravného prostriedku. Súd bezvýhradne a bezdôvodne sa stotožnil\ns názorom žalovaného, že vodič dopravného prostriedku M. Y. potvrdil, že vtáky sa nachádzali v\nmotorovom vozidle už na území Ukrajiny a vôbec nebrali do úvahy nevierohodnosť výpovede tohto\nsvedka, ktorý bol trestne stíhaný, väzobne vyšetrovaný a tak vo svojom záujme celý skutkový stav\nprispôsoboval v neskorších výpovediach tak, aby mohol uzatvoriť dohodu o vine a treste a bol prepustený\nz väzby na slobodu a mohol opustiť územie SR. Tento svedok pri prvej svedeckej výpovedi tvrdil, že\nvtáky prevzal na území SR a až následne účelovo zmenil svoje výpovede, avšak pri hodnotení tejto\nvýpovede bolo treba brať do úvahy to, že v trestnom konaní prvotná výpoveď sa považuje za vierohodnú\na každá ďalšia zmena výpovede znižuje vierohodnosť výpovede, nakoľko zmena výpovede smeruje k\ndosiahnutiu zámerov vypočúvaného. V danom prípade zámer bol uzatvoriť dohodu o vine a treste, byť\nprepustený z väzby a opustiť územie SR. Podľa tvrdenia žalovaného žalobca mal porušiť ustanovenie\n§ 9 ods. 3 písm. a/ zákona č. 652/2004 Z. z., ktoré hovorí o rozhodovaní a vykonávaní úkonov vo\nveciach colného dohľadu, ak zákon alebo osobitné predpis neustanovuje inak. Ustanovenie § 9 ods.\n3 písm. q/ zákona č. 652/2004 Z. z. zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili colnú hranicu\nv súlade s colnými predpismi alebo daňovými predpismi a v prípade ich porušenia prijíma opatrenia.\nČl. 5 bod 3. colného kódexu colné kontroly sú osobitné činnosti, ktoré vykonávajú colné orgány na\nzabezpečenie dodržiavania colných predpisov a iných právnych predpisov upravujúcich vstup, výstup,\ntranzit, pohyb, skladovanie a konečné použitie tovaru únie a prítomnosť a pohyb tovaru, ktorý nie je\ntovarom únie a tovary prepusteného do režimu konečné použitie v rámci colného územia únie. Článok\n5. bod 7. colného kódexu: colný dohľad je činnosť vykonávaná vo všeobecnosti colnými orgánmi, ktorou\nsa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne aj ďalších ustanovení, ktoré sa vzťahujú\nna tovar podliehajúci takejto činnosti. Ods. 20 písm. b/ bod 2 nariadenia prezidenta finančnej správy o\n\nčinnosti stanice colného úradu vykonáva cielené a náhodné kontroly tovaru a dopravných prostriedkov\nza účelom overenia dodržiavania colných predpisov. Z vykonaných dôkazov nie je možné pripísať\nžalobcovi porušenie povinností a právnych predpisov.\n20. Žalobca namietal, že nekonal v rozpore so služobnou prísahou a platnými právnymi predpismi, preto\nnie je možné mu klásť za vinu porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým\nspôsobom tak, aby ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby. Podľa sťažovateľa žalovaný a prvostupňový orgán vykonané dôkazy nevyhodnotili jednotlivo a\nvo vzájomných súvislostiach, preto došli k mylným záverom a ich rozhodnutia nemajú oporu v objektívne\nzistenom skutkovom stave, ktorý nie je totožný s prezentovaným skutkovým stavom podľa rozhodnutia\nžalovaného a prvostupňového orgánu. Takto zistenému skutkovému stavu konajúci súd poskytol právnu\nochranu zamietnutím žaloby. Žalobca poukázal aj na to, že po skončení kontroly dopravného prostriedku\nbol zistený rizikový profil dopravného prostriedku na predpisy CITES, avšak vedúci zmeny J.. I. N., ktorý\nbol oprávnený nariadiť opätovnú kontrolu bol nečinný a nenariadil opätovnú kontrolu, čo bolo v jeho\nprávomoci. Podľa toho predpisy porušil vedúci zmeny a nie žalobca a ak žalobca rozhodol nepoužiť\nslužobného psa cvičeného na tabak, tak tým neporušil žiaden právny predpis.\n21. Sťažovateľ ďalej uviedol, že z titulu svojej funkcie nie je psovodom, ale colníkom s prideleným\npsom, nezanedbal vykonanie kontroly a nie je pravdou, že kontrola sa nezameriavala na priestor pod\ntretím radom sedadiel predmetného vozidla, lebo v danom prípade sa jedná o skrýš, ktorá mohla byť\nodhalená len tak, že nezisteným spôsobom vodič zmenil technicky polohu tohto priestoru a tak mohlo\ndôjsť k odhaleniu colníkmi pred hraničným priechodom Milhosť. V konaní žiadnym spôsobom nebolo\npreukázané to, že technická poloha tretieho radu sedadiel vozidla zn. Mercdes Benz, EČV: K. bola tá istá\nna hraničnom priechode Vyšné Nemecké ako poloha o 4 hodiny neskôr na priechode Milhosť v okrese\nKošice-okolie. Ani fotodokumentácia v spise neumožňuje preveriť túto skutočnosť, lebo bola vyhotovená\ntakým spôsobom, že bola nepoužiteľná, nehovoriac ani o tom, že k vyhotoveniu fotodokumentácie\ndošlo až po tom, keď na prechode Milhosť colníci premiestnili klietky, teda pôvodná poloha nebola\nzadokumentovaná. Takto zistený skutkový stav bol nedostatočný na prepustenie žalobcu zo služobného\npomeru, a preto, ak krajský súd žalobu zamietol, konal na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci, lebo rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n22. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 21.06.2019, z ktorého je\nzrejmé, že postup správneho súdu považuje za legitímny a zákonný a dôvody uvádzané sťažovateľom\nv kasačnej sťažnosti nie je podľa žalovaného možné akceptovať vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti\nnapadnutých rozhodnutí, nakoľko sú bez právneho významu. Na základe uvedeného žalovaný žiadal,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.\nIV.\nKonanie na kasačnom súde\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že\nkasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na\njej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z\ndôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n24. Podľa § 183 ods.1 písm. e/ zákona o štátnej službe colníkov minister alebo príslušný nadriadený\nprepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť\nhrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby.\n\n25. Podľa § 183 ods. 5 zákona o štátnej službe colníkov o prepustení colníka z dôvodov uvedených v\nodseku 1 písm. d/ až g/ možno rozhodnúť len do troch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod\nprepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa\nmusí rozhodnutie o prepustení colníkovi aj doručiť.\n26. Podľa § 227 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n27. Podľa § 9 ods. 3 zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene niektorých zákonov, colný\núrad plní tieto úlohy: a/ rozhoduje a vykonáva úkony vo veciach colného dohľadu, ak tento zákon alebo\nosobitný predpis neustanovuje inak a q/ zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili colnú hranicu\nv súlade s colnými predpismi alebo daňovými predpismi a v prípade ich porušenia prijíma opatrenia.\n28. Podľa článku 5. bod 3 nariadenia EPaR EÚ č. 952/2013, „colné kontroly“ sú osobitné činnosti, ktoré\nvykonávajú colné orgány na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov a iných právnych predpisov\nupravujúcich vstup, výstup, tranzit, pohyb, skladovanie a konečné použitie tovaru prepravovaného medzi\ncolným územím Únie a krajinami alebo územiami mimo tohto územia Únie a prítomnosť a pohyb tovaru,\nktorý nie je tovarom Únie, a tovaru prepusteného do režimu konečné použitie v rámci colného územia\nÚnie.\n29. Podľa článku 5. bod 27 nariadenia EPaR EÚ č. 952/2013, „colný dohľad“ je činnosť vykonávaná\nvo všeobecnosti colnými orgánmi, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne i\nďalších ustanovení, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci takejto činnosti.\n30. Podľa ods. 20 písm. b/ bodu 2 nariadenia prezidenta FS č. 7/2017 správca colného úradu získava\ninformácie postupmi podľa tohto nariadenia o možných spôsoboch porušovania predpisov pri dovoze,\nvývoze a tranzite tovaru a na tento účel vykonáva cielené a náhodné kontroly tovaru a dopravných\nprostriedkov za účelom overenia dodržiavania colných predpisov.\n31. Predpokladom vzniku služobného pomeru colníka bolo, v čase spáchania skutku, pre ktorý\nrozhodol správny orgán prvého stupňa o prepustení zo služobného pomeru, zloženie služobnej prísahy\nsubsumujúcej sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany bezpečnosti a verejného\nporiadku (§ 17 ods. 1 zákona o <aspi://module='ASPI'&link='200/1998%20Z.z.%252317'&ucin-kdni='30.12.9999'> štátnej službe colníkov účinného v čase spáchania skutku a rozhodovania správnych\norgánov). Služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré\nsú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 43\nzákona o štátnej službe colníkov <aspi://module='ASPI'&link='200/1998%20Z.z.%252343'&ucin-kdni='30.12.9999'>). Colník bol taktiež povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými\nzákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,\nnariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a vykonávať štátnu\nslužbu osobne, riadne a včas (§ 44 ods. 3 písm. a/ a b/ citovaného zákona).\n32. Úlohou krajského súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a\nči konaním žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. e/ citovaného\nzákona z hľadiska závažnosti možného negatívneho vplyvu v služobnom pomere.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, ktorým\nriaditeľ Colného úradu Michalovce podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe colníkov prepustil\nžalobcu zo služobného pomeru z dôvodu, že dňa 02.03.2017 konal v rozpore s § 9 ods. 3 písm. a/ a q/\nzákona o orgánoch štátnej správy v colníctve v spojení s článkom 5. bod 3 a 27 nariadenia EPaR EÚ\nč. 952/2013 a v rozpore s ods. 20 písm. b/ bodu 2 nariadenia prezidenta finančnej správy č. 7/2017,\nkeď bol ako colník pri výkone colnej kontroly nedisciplinovaný a neriadil sa ustanoveniami zákona\no štátnej službe, ako aj vyššie uvedenými právnymi predpismi, neplnil si svedomite úlohy uvedené\nvo vyššie uvedených právnych predpisoch, nevykonával štátnu službu riadne a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, čím zvlášť hrubým spôsobom\nporušil služobnú prísahu, ako aj služobnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona o\n\nštátnej službe colníkov s tým, že služobný pomer žalobcu sa v zmysle § 184 ods. 2 zákona o štátnej\nslužbe colníkov skončil dňom doručenia prvostupňového správneho rozhodnutia, keď ako colník Stanice\ncolného úradu Michalovce - centrála vyslaný na základe služobného príkazu č. 120-1095392-3 zo\ndňa 01.03.2017 spolu s G.. I. B. mimo iného aj na hraničný priechod Vyšné Nemecké počas výkonu\nslužby dňa 02.03.2017 na hraničnom priechode medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou vo Vyšnom\nNemeckom pri výkone colnej kontroly motorového vozidla zn. Mercedes Benz, EČV: K., ktoré vstupovalo\nna územie Slovenskej republiky z Ukrajiny v čase o 00:33 hod., a ktorú ukončil s negatívnym výsledkom\nsa nedostatočne zameral na priestor pod tretím radom sedadiel predmetného vozidla a túto nevykonal\nv takom rozsahu, aby dostatočne, vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného\ntovaru, overil a presvedčil sa o tom, že v predmetnom vozidle sa nezákonne nedováža tovar, ktorý\npodlieha colnému dohľadu, a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole, nakoľko predmetné vozidlo bolo\nnásledne v uvedený deň v čase o 4:00 hod. colníkmi Stanice colného úradu Košice - centrála zastavené\na kontrolované pred hraničným priechodom Milhosť v okrese Košice - okolie, kde jeho kontrolou bolo\nzistené, že pod zadným radom sedadiel uvedeného vozidla sa nachádza úkryt o dĺžke 177 cm, šírke 83\ncm a výške 28 cm, v ktorom sa nachádzali štyri drevené klietky s chránenými živočíchmi, a to chochláčom\nseverským v počte 57 ks, strnádkou obyčajnou v počte 26 ks a hýľom obyčajným v počte 20 ks, pričom\ntieto boli na územie Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom vozidle nezákonne dovezené z územia\nUkrajiny.\n34. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v Správnom súdnom poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle platnej\nprávnej úpravy zákona o štátnej službe colníkov, v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone o\norgánoch v štátnej službe colníkov, nariadením EPaR EÚ č. 952/2013 a nariadením prezidenta finančnej\nsprávy č. 7/2017 a svoju právnu úvahu, na základe ktorej svoj právny záver ustálil, aj náležite odôvodnil.\n35. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s\nprvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy\nuvedených právnych predpisov postupom podľa SSP dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o\nnedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho\na súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461\nSSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v\ndôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozsudku správneho súdu\nuvádza nasledovné:\n36. V súvislosti s tvrdeniami sťažovateľa, že správny súd riadne nezdôvodnil svoje rozhodnutie, že\nodôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné, nedostatočné a právne závery nemajú oporu v\nskutkovom stave zistenom v konaní kasačný súd konštatuje, že túto námietku nepovažuje za dôvodnú.\nAk mal krajský súd za to, že z administratívneho a súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba je\nnedôvodná a túto skutočnosť uviedol v svojom rozsudku, samozrejme, s odvolaním sa na skutkové\nzistenia a právne posúdenie veci, nevidí Najvyšší súd Slovenskej republiky dôvod na zrušenie rozsudku,\nak sa s ním skutkovo a právne stotožňuje. Ako už bolo mnohokrát judikované, v odôvodnení rozhodnutia\nsúdu je potrebné objasniť skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam.\n37. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV.ÚS 112/05,\nI.ÚS 117/05).\n38. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a neuplatnením zásady rovnosti\nzbraní účastníkov konania kasačný súd poukazuje na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa\n\nktorého má každý právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a\nnestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl.\n6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah\npráva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva\nalebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných\norgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS\n252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi (I.ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na\nspravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob,\nktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie\nje zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o\nveci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového\nstavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/03). Posúdenie\nnávrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je\nvždy vecou súdu a nie účastníkov konania.\n39. Pokiaľ žalobca tvrdil, že rozsudok správneho súdu nie je vo vzťahu k žalobným bodom riadne\nzdôvodnený, kasačný súd sa po oboznámení s obsahom súdneho, administratívneho spisu a\nodôvodnením rozsudku správneho súdu nestotožnil s jeho názorom. Argumentácia a zdôvodnenie\nrozsudku správneho súdu podľa kasačného súdu reflektuje na argumenty uvádzané žalobcom v\njednotlivých žalobných bodoch, keď správny súd zrozumiteľne, určite, presvedčivo a jednoznačne,\nuviedol právne a skutkové závery, na základe ktorých dospel k názoru, že správna žaloba žalobcu sťažovateľa a jej žalobné body nie sú dôvodné. Kasačný súd považuje rozsudok správneho súdu za\nriadne zdôvodnený, súladný s ust. § 133 a nasl. SSP.\n40. Právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania, riadne odôvodnenie rozhodnutia boli v danom\nprípade dodržané, keďže žalobcovi boli dané na vedomie všetky podania druhého účastníka konania,\nmal k dispozícii všetky zákonom stanovené prostriedky v predmetnom konaní a rozhodnutie krajského\nsúdu bolo riadne odôvodnené. To, že sa s ním žalobca nestotožňuje neznamená, že nebolo vydané v\nsúlade so zákonom.\n41. K ďalším námietkam sťažovateľa týkajúcim sa začatia plynutia subjektívnej lehoty na prepustenie\nsťažovateľa zo služobného pomeru, nezákonnosti dôkazov, ktoré boli podkladom na rozhodnutie o\nprepustení sťažovateľa, kumulatívneho nenaplnenia podmienok uvedených v § 183 ods. 1 písm. e/\nzákona o štátnej službe colníkov, posúdenia závažnosti konania žalobcu a posúdenia dôkladnosti\nvykonania kontroly kasačný súd uvádza, že tieto už boli uplatnené pred správnymi orgánmi a tiež pred\nkrajským súdom, pričom krajský súd sa nimi v napadnutom rozsudku zaoberal, dostatočne sa s nimi\nvysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy, vyvodil správne skutkové závery a nenechal otvorenú\nžiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by zostalo na kasačnom súde, a preto ich najvyšší súd vyhodnotil\nako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, a preto sa kasačný\nsúd v plnej miere stotožňuje s dôvodmi uvedenými v ods. 28 až 31 rozsudku krajského súdu.\n42. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s konštatovaním správneho súdu v bode 18. napadnutého\nrozsudku zdôrazňuje, že správny ani kasačný súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku\n(§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a\nči obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v\nsúlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd vychádza zo skutkového\nstavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže\nvykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia\nalebo na rozhodnutie vo veci (§ 119 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej\nsprávy (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\n\norgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny\norgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre\nporušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy\nlogicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval\nna predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe\nrovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.\n43. K začiatku plynutia lehoty na prepustenie colníka zo služobného pomeru v nadväznosti na dôvody\nuvedené krajským súdom v ods. 28 napadnutého rozsudku kasačný súd dodáva, že znenie § 183\nods. 5 zákona o štátnej službe colníkov jednoznačne ustanovuje okamih začatia plynutia zákonnej\nlehoty. Ide o okamih, keď nadriadený colníka zistil dôvod na jeho prepustenie. Nie je možné súhlasiť\ns tvrdením sťažovateľa, že premietnutím audiovizuálneho záznamu o vykonanej kontrole a pohovore\nso žalobcom dňa 03.03.2017 nadriadený žalobcu zistil splnenie podmienok na začatie konania vo\nveci. Z preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že nadriadený sťažovateľa označil ako\ndôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti\nvyplývajúcej zo zákona o štátnej službe colníkov (§ 44 ods. 3 písm. a/ a b/) zvlášť hrubým spôsobom,\nkeď colnú kontrolu vozidla nevykonal dôkladne, a napriek tomu potvrdil jej negatívny výsledok, pričom\nnáslednou kontrolou bolo zistené, že vo vozidle sa nachádzal nezákonne dovážaný tovar podliehajúci\ncolnému dohľadu, pričom si neplnil úlohy uvedené v príslušných právnych predpisoch svedomite,\nnevykonával štátnu službu riadne a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých\nzáujmov štátnej služby. Za okamih, kedy sa nadriadený dozvedel o takom charaktere a závažnosti\nporušenia služobnej prísahy, ktoré zakladá dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru,\nmožno označiť práve okamih, kedy bolo nadriadenému doručené uznesenie o vznesení obvinenia\nvoči sťažovateľovi vyšetrovateľom finančnej správy pod ČVS:KÚFS-33/7055-V-2017 zo 04.05.2017,\nz ktorého sa dozvedel o zmene výpovede vodiča prehliadaného vozidla M. Y., z ktorej vyplynulo,\nže v čase výkonu colnej kontroly žalobcom a jeho kolegom boli v predmetnom vozidle aj klietky s\nvtákmi, a teda až týmto okamihom sa dozvedel o existencii okolností odôvodňujúcich prepustenie\nžalobcu zo služobného pomeru. Ak správne orgány ako aj správny súd považovali, v súvislosti s\npotrebou preukázať dodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného\npomeru, žalobcom navrhnutý výsluch nadriadeného G.. E. G. za bezpredmetný, s uvedeným sa\nkasačný súd stotožnil, nakoľko aj podľa neho na preukázanie uvedeného sú postačujúce skutočnosti\ntýkajúce sa zmeny výpovede vodiča kontrolovaného vozidla dňa 13.04.2017, obsiahnuté v uznesení\no vznesení obvinenia ČVS:KÚFS-33/7055-V-2017 zo 04.05.2017, doručeného nadriadenému žalobcu\ndňa 09.05.2017 prostredníctvom elektronickej pošty, v dôsledku čoho sa nadriadený žalobcu dozvedel\no obsahu zmenenej výpovede preukazujúcej nedodržanie služobných povinností žalobcom.\n44. K namietanej nezákonnosti dôkazov, získaných z vyšetrovacieho spisu v rámci trestného konania,\nktoré boli podkladom na rozhodnutie o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru, kasačný súd\npoukazuje na záver obsiahnutý v náleze ÚS SR č. k. IV.ÚS 519/2012 z 24. júla 2013 (m. m.) ... „…\nvzhľadom na ustanovenie § 227 ods. 1 zákona o štátnej službe za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,\nktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Takýmto prostriedkom je nepochybne aj obrazovozvukový záznam. Ani sťažovateľ vo všeobecnej rovine tento záver všeobecných súdov nenapáda.\nZrejme s odvolaním sa na dôvetok tohto ustanovenia, podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť iba také\nprostriedky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, namieta, že použitie obrazovo-zvukového záznamu\nzískaného v trestnom konaní v danom prípade bolo treba považovať za nepovolené. Ide totiž o stret\nmedzi verejným záujmom na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie\nrozhodnutia v konaní a ochranou určitých práv, resp. oprávnených záujmov, ktoré bránia použitiu\nniektorého dôkazného prostriedku. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že prednosť má verejný\nzáujem na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia, avšak\nza súčasného spolupôsobenia bŕzd daných s ohľadom na ochranu určitých práv, resp. oprávnených\nzáujmov. ...“. Zo znenia ustanovení § 227 zákona o štátnej službe colníkov a z vyššie citovaného záveru\nústavného súdu možno ustáliť, že dôkazy použité v predmetnom administratívnom konaní boli získané\nnahliadnutím do vyšetrovacieho spisu v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, preto ich správne\norgány mohli použiť na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Zákon o štátnej službe colníkov ani\nTrestný poriadok neobsahuje ustanovenie zakazujúce použiť dôkazy získané v trestnom konaní v iných\nkonaniach, napr. v správnom konaní o skončenie služobného pomeru.\n\n45. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa kumulatívneho naplnenia podmienok ustanovených\nv § 183 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe colníkov kasačný súd konštatuje, že z preskúmavaných\nrozhodnutí je zrejmé, prečo žalovaný dospel k záveru, že žalobca svojim nedôsledným konaním prestal\nspĺňať podmienku „spoľahlivosti“ (§ 14 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe colníkov) a ako príslušník\nozbrojeného zboru plniaceho úlohu štátu na úseku dodržiavania právnych predpisov zameraných na\nochranu hospodárskych záujmov štátu sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej\nsprávy alebo ohroziť dôveru k nej. Aj podľa kasačného súdu by bolo ponechanie žalobcu v štátnej službe\nna úseku výkonu colnej kontroly v rozpore so záujmami štátu chránenými na úseku finančnej správy, a\nto najmä vzhľadom na potrebu udržiavať dôveru vo finančnú správu a zabezpečovať služobnú disciplínu\nvšetkých colníkov.\n46. Vo vzťahu k sťažovateľom namietaným skutkovým zisteniam žalovaného považuje kasačný súd za\npotrebné uviesť, že tvrdenia žalobcu o riadnom, svedomitom a dôkladnom vykonaní kontroly popiera\nskutočnosť, že na predmetnú kontrolu nebol použitý služobný pes, ktorého mal žalobca k dispozícii, a\nktorý mohol odhaliť prítomnosť nelegálne dovážaného vtáctva. Aj napriek skutočnosti tvrdenej žalobcom,\nže služobný pes bol vycvičený na dohľadanie tabakových výrobkov, existuje pravdepodobnosť rovnajúca\nsa istote, že v prípade jeho použitia by, vzhľadom na prirodzené vlastnosti psa, počet ukrytého vtáctva\n(103 ks) a pre vtáctvo typický hluk a pach, „úkryt“ našiel, s dôrazom na fakt, že sa nejednalo o „vytvorený\núkryt“ ale išlo o štandardné miesto - súčasť vozidla. Žalobca bol ako colník povinný využiť všetky\ndostupné prostriedky, aby vykonal kontrolu vozidla dôkladne, o to viac, keď po uskutočnení kontroly\nbol oboznámený s tým, že je vo vzťahu ku kontrolovanému vozidlu vedený rizikový profil so zameraní\nna CITES. Nevykonanie opätovnej kontroly po oboznámení s rizikovým profilom vozidla a nepoužitie\npsa výlučne z dôvodu jeho výcviku na tabak a nedôkladná kontrola vozidla, neobsahujúceho umelo\nvytvorenú schránku, ako celku nepotvrdzuje stanovisko žalobcu, že vykonal ohliadku vozidla dôsledne\ntak, ako tvrdil vedúcemu smeny T.. J.. N.. Kasačný súd zdôrazňuje, že zo služobného príkazu č.\n120-1095392-3 zo dňa 01.03.2017, určeného aj žalobcovi vyplynulo, že hlavné zameranie mobilného\ndohľadu malo spočívať v kontrole s využitím služobného psa a z vyjadreniu žalobcu dňa 20.06.2017\nvyplynulo, že v nočnej zmene dňa 01.03.2017 boli vykonané ostatné kontroly so služobným psom, avšak\nneobjasnil, prečo nepoužil služobného psa aj pri predmetnej kontrole, čím mohol zabezpečiť jej dôkladné\nvykonanie. Zmena výpovede M. Y. ohľadom prítomnosti vtáctva vo vozidle v čase uskutočňovania colnej\nkontroly nie je dôvodom na spochybnenie vierohodnosti jeho výsluchu, pričom práve pôvodné zapieranie\nskutku v prvopočiatku trestného konania je bežné. Ak by svedok cez štátnu hranicu neprevážal žiadny\nnelegálny tovar, bolo by nelogické aby sa priznal k opaku, najmä, ak by sa tým dostal do situácie, ktorá\nby zhoršila jeho postavenie. V danej veci je podstatné, že ak by sťažovateľ riadne prehliadol vozidlo,\nzistil by či sa v ňom vtáky nachádzajú, alebo nie.\n47. K poukazu sťažovateľa na právny názor, vyslovený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžo/113/2008 a čiastočne aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8MCdo/9/2015, kasačný súd uvádza, že uvedený právny názor sa týka iných skutkových okolností\na právnych záverov, konkrétne je v ňom riešená otázka nezávislosti splnenia zákonných predpokladov\nprepustenia zo služobného pomeru od výsledku prípadného trestného konania, avšak v prejednávanej\nveci nebol na začatie plynutia prekluzívnej lehoty na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru\npodstatný úkon trestného konania, konkrétne vznesenie obvinenia voči žalovanému, ale podstatné boli\nskutočnosti obsiahnuté v dôvodoch uznesenia o vznesení obvinenia, z ktorých nadriadený zistil dôvod\nna prepustenia colníka. Z uvedeného vyplýva, že daný právny názor nie je vo vzťahu k prejednávanej\nveci relevantný.\n48. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/2/2018 z 17.07.2019\n(podanie zo dňa 11.12.2019), ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného o prepustení zo služobného\npomeru colníka z identických dôvodov ako v prejednávanej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzistil, že uvedeným rozsudkom súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu podstatného porušenia\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej a správny súd sa ďalšími žalobnými dôvodmi žalobcu v danej veci nezaoberal,\nteda neskúmal a nevyhodnocoval všetky dôvody uvedené žalobcom, preto nie je možné porovnávať\nzávery súdu v oboch prejednávaných veciach.\n49. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP), musí kasačný súd, s\n\nprihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky), zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe\ntakto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu\nprejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny\nskutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na\ndruhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho\npredpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n50. Kasačný súd nezistil pochybenia správneho súdu v právnej kvalifikácii veci, ani porušenie práva\nsťažovateľa na spravodlivý proces, či odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Kasačný\nsúd konštatuje, že správny súd sa vysporiadal so všetkými žalobnými bodmi, svoje rozhodnutie riadne\na náležite zdôvodnil. Kasačný súd sa stotožňuje s právnymi závermi správneho súdu a tým aj závermi\nvyplývajúcimi z rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a\nkonštatuje, že rozhodnutie krajského súdu zodpovedá právu sťažovateľa na spravodlivý proces, keď\nkasačný súd nezistil pochybenia v postupe správnych orgánov a kasačnou sťažnosťou napadnutého\nrozsudku správneho súdu, ani pochybenia v procesnom postupe krajského súdu.\n51. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné argumenty, pre ktoré by\nbolo potrebné dospieť k záveru o nesprávnosti právneho záveru správneho súdu, keď správny súd sa\ndostatočným a náležitým spôsobom vysporiadal s obsahom žaloby, pričom s jeho právnym posúdením\nvo veci sa stotožnil aj kasačný súd. Správne orgány vykonali vo veci dostatočné dokazovanie, čo je\nzrejmé z pripojeného administratívneho spisu, z ktorého nepochybne vyplývajú skutkové zistenia a\nprávne konzekvencie, obsiahnuté v rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového správneho orgánu,\npreto kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol postupom podľa § 461 SSP.\n52. Žalobca v kasačnom konaní nemal úspech, preto mu právo na náhradu trov kasačného konania\nnevzniká (§ 167 ods. 1 SSP a § 467 ods. 1 SSP a contrario), pričom neboli splnené zákonné podmienky\npre priznanie trov kasačného konania žalovanému (§ 168 a 467 ods. 1 SSP).\n53. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/127/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e76c3111-e334-414f-8fb8-014b924fbda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 519/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 519/2012 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e76c3111-e334-414f-8fb8-014b924fbda7"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "9156260d-ab30-4c50-81c9-dfa6075ee35a:3a402129-0099-4bb0-bf7c-0ae8296df0cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6110206422.1", "spisova_znacka": "8MCdo/9/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/9/2015 z 20. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-20", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6110206422.1"}], "citovane_v": []}