{"guid": "815bb415-c027-428c-a63a-149d9bbebe7b:5602a517-4d05-4a2d-b922-a9ee5cd364d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7017201043.1", "spisova_znacka": "6Asan/8/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/8/2020 z 16. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júna 2021, sp. zn. 6Asan/8/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:7017201043.1", "identifikacne_cislo": "7017201043", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "datum_vydania": "2021-06-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-7.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-7.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-7", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5602a517-4d05-4a2d-b922-a9ee5cd364d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7017201043.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017201043.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017201043.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Asan/8/2020\n7017201043\n16. 06. 2021\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2021:7017201043.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valaškovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Darien,\ns. r. o., so sídlom Bukovecká 10, Košice, IČO: 36 583 740, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Koláriková\n- advokátka, so sídlom Stará Prešovská č. 10, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,\nso sídlom Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/\nBEZ/2017/5635, O-621/2017 zo dňa 06.10.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu podanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/123/2017-59 zo dňa 12. júna 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“, alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 7S/123/2017-59\nzo dňa 12.06.2019 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou žalobca žiadal\npreskúmať rozhodnutie č.: PO/BEZ/2017/5635, O-621/2017 zo dňa 06.10.2017 (ďalej aj ako „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 165/17/O zo dňa 10.07.2017 (ďalej\naj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 5 000,- EUR podľa § 19 ods. 2\npísm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o\nnelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon\nč. 125/2006 Z. z.“, alebo „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie povinností stanovených predpismi\nuvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona 125/2006 Z. z., konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na\n§ 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 82/2005 Z. z.“, alebo\n„zákon o nelegálnej práci“), spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ dňa 10.04.2017 o 09.55\nhod. využíval závislú prácu fyzických osôb - S. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, N.; W. I.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, N., vykonávajúcich pre žalobcu demontážne práce na pracovisku:\nZŠ, Hlavná 320/79, Slanec, bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu (zákona\nč. 311/2011 Z. z. - Zákonník práce).\n2. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré\npredchádzalo ich vydaniu, v medziach podanej žaloby, dospel k záveru, že správne orgány postupovali\n\nsprávne a v súlade s platnou právnou úpravou, preto sú podľa neho preskúmavané rozhodnutia vecne\nsprávne a zákonné. V správnom konaní bol podľa krajského súdu skutkový stav veci zistený dostatočne\na na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožnil.\nRozhodnutia podľa názoru správneho súdu zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke, žalovaný\nsa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom\nodvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych\nnoriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.\n3. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel správny súd k záveru,\nže argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol\njeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo\ndostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol\nšpecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t. j., že dňa 10.04.2017 o 9.55\nhod. využíval závislú prácu fyzických osôb S. Č. a W. I., ktorí pre neho vykonávali demontážne práce\ntelocvične na pracovisku ZŠ, Hlavná 320/79, Slanec a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah\npodľa osobitného predpisu (Zákonníka práce). Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce\npočas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami\no podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanými v uvedený\ndeň s menovanými osobami.\n4. Aj keď žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu uviedol, že menovaní pre neho nevykonávajú\nzávislú prácu, keďže W. I. pre neho pracoval na základe obchodnoprávneho vzťahu založeného\nzmluvou o dielo, uzavretou dňa 06. 02. 2017, ktorú k vyjadreniu pripojil a že S. Č. pracuje\npre W. I. a nie pre žalobcu, túto jeho argumentáciu nebolo možné akceptovať, pretože práce\nvykonávané uvedenými osobami, ako to vyplýva najmä z ich prvotných vyjadrení, ako boli vyššie\ncitované, vyjadrenia konateľa žalobcu pri prerokovaní protokolu, ako aj ďalších zistení inšpektorátu\npráce, evidencie Sociálnej poisťovne a podobne, vykazujú všetky atribúty závislej práce. Podľa\nZákonníka práce v znení účinnom v čase spáchania predmetného správneho deliktu závislá práca\nje práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne\nzamestnancom pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene, v pracovnom čase\nurčenom zamestnávateľom. Je potrebné zdôrazniť, že pracovná zmluva je zmluva, na základe ktorej\npracovník vykonáva prácu podľa príkazov zamestnávateľa. Súkromnoprávna kontraktačná sloboda na\nprávne úkony podľa Občianskeho zákonníka, resp. podľa Obchodného zákonníka je obmedzovaná\nexistenciou právnych predpisov verejného práva, ktoré stanovujú jej medze. Subjekt preto nemôže\nplatne uzavrieť zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ak obsah tohto\nzáväzku možno súčasne subsumovať pod závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. V danom\nprípade nebolo možné akceptovať žalobcom tvrdené skutočnosti o charaktere predmetného zmluvného\nvzťahu s poukazom predovšetkým na to, že vo veciach týkajúcich sa nelegálneho zamestnávania je\nv zásade potrebné vychádzať z prvotných informácií získaných od fyzických osôb, resp. pracovníkov\npriamo na pracovisku, t. j. v mieste výkonu inšpekcie práce, pretože títo do zápisníc o podaní informácie\nspísaných inšpektormi podávajú spravidla spontánne vyjadrenia a poskytujú bezprostredné informácie,\nktoré nie sú skreslené, ale zodpovedajú skutočnému stavu veci. Ich neskoršie vyjadrenia sú často\nzmenené, a to aj vplyvom zamestnávateľa, ktorý logicky podniká všetky kroky k tomu, aby sa vyhol\nzodpovednosti za zistené porušenia zákonných povinností. Pre takýto postup a hodnotenie prvotných a\nbezprostredných informácií získaných na mieste výkonu inšpekcie práce tak, aby tieto boli dostatočné\npre prijatie skutkového záveru o nelegálnom zamestnávaní jednej alebo viacerých osôb je nevyhnutné,\naby inšpektori práce vykonali všetky potrebné úkony smerujúce k získaniu informácií preukazujúcich\nnaplnenie zákonných znakov závislej práce, ako to bolo aj v tomto prípade.\n5. Vychádzajúc z uvedeného za neopodstatnenú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu\nsa nenariadenia ústneho pojednávania a nepredvolania osôb, u ktorých bolo zistené nelegálne\nzamestnávanie na uvedené pojednávanie za účelom objasnenia žalobcom namietanej skutočnosti,\nže tieto práce boli vykonávané pre žalobcu na základe obchodnoprávneho vzťahu. Vyjadrenia týchto\nosôb do zápisníc, ako aj zistenia správnych orgánov o evidencii brata W. I. ako zamestnanca žalobcu\na S. Č. od 17.10 hod. dňa 10. 04. 2017 ako zamestnanca žalobcu v registri Sociálnej poisťovne\nsvedčia v prospech záverov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Vychádzajúc z uvedeného\nargumentáciu žalobcu týkajúcu sa existencie obchodnoprávneho vzťahu považoval aj správny súd za\núčelovú predovšetkým s prihliadnutím na tú skutočnosť, že pokiaľ by W. I. pre žalobcu vykonával\n\npráce na základe uvedenej zmluvy o dielo, určite by sa o tom pri podávaní informácie o dôvode\nsvojej prítomnosti na predmetnom pracovisku zmienil, rovnako ako by na túto skutočnosť poukázal aj\nkonateľ žalobcu v rámci svojho vyjadrenia k protokolu v čase oboznámenia sa s týmto. Žalobcovi bol\nv priebehu správneho konania poskytnutý dostatočný časový priestor na jeho obranu a predkladanie\ndôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo potrebné vo veci ani\nnariadiť ústne pojednávanie, ktorú skutočnosť vzhľadom na uvedené nemožno považovať za odporujúcu\njudikatúre ESĽP, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl.\n6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania, v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú\nsporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. V danom prípade by ústne pojednávanie\nneprispelo k ďalšiemu objasneniu skutkového stavu. Z rovnakého dôvodu nepovažoval súd za potrebné\ndoplniť dokazovanie výsluchom žalobcu a navrhovaných svedkov.\n6. Nebolo možné akceptovať ani námietku žalobcu týkajúcu sa vylúčenia zamestnanca správneho\norgánu prvého stupňa V.. R.. W. T. z prejednávania veci z dôvodov špecifikovaných v žalobe, s poukazom\npredovšetkým na to, že výkon inšpekcie práce nie je správnym konaním, ale konaním podľa osobitného\nzákona. Správne konanie sa začína až oznámením o jeho začatí. Návrh na začatie takéhoto konania\n(o uložení pokuty v konkrétnej výške) na základe výsledkov inšpekcie práce nie je možné považovať\nza rozhodnutie v zmysle správneho poriadku. Vždy ide iba o návrh, na základe ktorého, vychádzajúc z\npredložených dôkazov správny orgán prvého stupňa za dodržania základných zásad správneho konania\nvedie správne konanie a vydá rozhodnutie, ktorého výrok a obsah nemusí byť totožný s návrhom. Tento\nzávisí od vyhodnotenia vykonaných dôkazov a na ich základe aj právneho posúdenia tej ktorej veci.\nZ uvedeného jednoznačne vyplýva, že zamestnanec správneho orgánu prvého stupňa V.. R.. W. T. v\npredmetnej veci nerozhodoval, t. j. nevydal žiadne rozhodnutie v zmysle správneho poriadku, ktoré by\nodôvodňovalo jeho vylúčenie z prejednávania tejto veci. V danom prípade sa správny orgán sa v rámci\nsvojho rozhodnutia o tejto námietke dostatočným spôsobom vysporiadal s argumentami žalobcu, keď\nkonštatoval, že na výkon inšpekcie práce sa nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku, s poukazom\nna ust. § 21 zákona o inšpekcii práce, a teda nemožno naň aplikovať ani § 9 ods. 1 zákona o správnom\nkonaní.\n7. V tejto súvislosti je právne irelevantnou aj námietka, ktorá bola obsiahnutá v replike žalobcu zo\ndňa 13. 04. 2018, týkajúca sa nezohľadnenia písomného vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho\nkonania argumentujúc skutočnosťou, že správny orgán toto vyjadrenie nezohľadnil, keďže vo veci už\ndávno rozhodol, keďže návrh na začatie správneho konania bol podaný 21.04.2017 a dňa 26.04.2017\nodsúhlasený komisiou a hlavným inšpektorom práce dňa 28.04.2017, tzn., že vo veci bolo rozhodnuté\npredčasne, keďže správne konanie bolo začaté až dňa 06.06.2017. V danom prípade správne konanie\nvo veci uloženia pokuty za zistený správny delikt bolo začaté až oznámením o začatí správneho konania,\npričom všetky úkony tomuto predchádzajúce sú úkonmi súvisiacimi s výkonom inšpekcie práce v zmysle\nzákona o inšpekcii práce.\n8. Administratívny spis pripojený k súdnemu spisu a predložený žalovaným je riadne žurnalizovaný\ns tým, že predmetné správne konanie bolo začaté už uvedeným oznámením o začatí správneho\nkonania, podkladom pre ktoré bol protokol a zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu\nprítomnosti fyzickej osoby na pracovisku rovnako, ako aj ďalšie dôkazy získané inšpektormi práce v\npriebehu inšpekcie práce, nachádzajúce sa v tomto spise. Všetky listiny obsiahnuté v administratívnom\nspise sú v ňom žurnalizované a uložené v chronologickom slede. Správny súd nezistil, žeby bolo s\nobsahom predmetného spisového materiálu manipulované. Pokiaľ nie je jeho súčasťou návrh inšpektora\npráce na začatie správneho konania, prípadne odporučenie správnej komisie, uvedené nie je možné\npovažovať za vadu správneho konania v zmysle platnej právnej úpravy, keďže tak, ako to vyplýva aj\nz vyjadrenia zástupkyne žalovaného, tieto listiny sú súčasťou inšpekčného spisu Inšpektorátu práce\nKošice. Inšpekcia práce, ako to bolo už vyššie uvedené, nespadá pod režim predmetného správneho\nkonania, resp. nebola súčasťou predmetného správneho konania, jej výsledky boli podkladom pre jeho\nzačatie.\n9. Za právne irelevantnú považuje súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia ust. § 14 zákona\no inšpekcii práce, keďže predmetný protokol o výkone inšpekcie práce neobsahuje dobu trvania\nprotiprávneho stavu, s poukazom predovšetkým na tú skutočnosť, že z tohto protokolu je jednoznačne\nzrejmé, kedy bola vykonaná inšpekcia práce, je z neho zrejmé, že dopytované osoby poskytujúce\ninformáciu o dôvode prítomnosti na pracovisku uviedli čas, od ktorého sa na uvedenom pracovisku\n\nnachádzali, z čoho je možné vyvodiť jednoznačný záver o dobe trvania tohto protiprávneho stavu, na čo\npoukázali správne orgány aj v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia.\n10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti postupu žalovaného v súvislosti s\nprekročením lehoty na vydanie správneho rozhodnutia, v tejto súvislosti považuje správny súd za\npotrebné uviesť, že aj v prípade, ak by žalovaný správny orgán nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia\nstanovenú správnym súdnym poriadkom, nejde o také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n11. Výška pokuty zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, sankcia bola správnymi orgánmi\ndostatočne a presvedčivo odôvodnená, správne orgány vyhodnotili všetky kritériá pre určenie výšky\npokuty uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce s tým, že táto bola uložená na dolnej hranici\nzákonom stanoveného rozpätia. Pri jej ukladaní prihliadali na závažnosť zisteného porušenia, na počet\nnelegálne zamestnaných zamestnancov, že išlo o prvé porušenie zákona zo strany účastníka a že išlo o\nkrátkosť trvania protiprávneho stavu, ako aj to, či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny\núčel. Podľa názoru súdu správna úvaha správnych orgánov v tomto smere nevybočila z medzí a rámca\nplatnej právnej úpravy.\n12. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými\nustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú\nzamietol a náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a § 168 SSP nepriznal, pretože žalobca nemal\nv konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy\nkonania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nII.\nKasačná sťažnosť\n13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov,\nže správny súd podľa neho rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440\nods. 1 písm. g/ SSP a pri rozhodnutí sa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu § 440 ods.\n1 písm. h/ SSP.\n14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil námietky\nsťažovateľa uvedené v žalobných bodoch a hlavne ústavne nekonformným spôsobom si vyložil\nzákonnosť postupu žalovaného pred správnym konaním, v správnom konaní, zákonné oprávnenia a\npovinnosti žalovaného nedostatočne, nezrozumiteľne a nepreskúmateľne odôvodnil svoje rozhodnutie,\nnedostatočne sa vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa, ako aj s ustanoveniami správneho\nporiadku (napr. § 21, 32, 33, 34, 46, 47).\n15. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobné body\nsťažovateľa, v ktorých poukazuje na nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav, na\nnezrozumiteľnosť a neurčitosť rozhodnutia sú nedôvodné, pričom sa spolieha rovnako ako žalovaný\nlen na skutočnosť, že zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby\nna pracovisku sú nepriestrelným a jednoznačným dôkazom, že malo dôjsť k porušeniu zákona\nsťažovateľom (bod 36 rozsudku). Z rozhodnutia súdu je zrejmé, že aj súd sa spoliehal iba na skutočnosť,\nže postačuje, ak pracovník žalovaného niečo tvrdí a žalovaný len na základe toho uloží pokutu,\npričom žalovaný aj súd ignorujú akékoľvek práva sťažovateľa na riadny proces a obhajobu. Zo spisu\nsťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania, v odvolaní\nvoči rozhodnutiu o uložení pokuty namietal skutkový stav, rozporoval ho, navrhoval dôkazy a ich\nvykonanie a žalovaný aj súd tieto vyjadrenia absolútne neakceptoval, lebo vychádzali iba z jediného\ndôkazu, a to zo zápisníc o podaní informácie. Takýto názor a postup žalovaného aj súdu je však podľa\nnázoru sťažovateľa nesprávny a porušuje všetky práva sťažovateľa a obhajobu a riadny proces. Podľa\nnázoru sťažovateľa súd len príliš formalisticky a odsúhlasením vyjadrenia žalovaného k žalobe odôvodnil\nžalobné námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného stavu.\n16. Sťažovateľ namietal v žalobe porušenie jeho práva byť o svojej veci vypočutý. Súd predmetnú\nnámietku odôvodnil v odseku 37. rozsudku. Sťažovateľ nesúhlasí s uvedeným formálnym odôvodnením\n\na názorom súdu na právo sťažovateľa byť vo svojej veci vypočutý, na právo dať vypovedať svedkov\nproti sebe ako aj v prospech sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa žalovaný aj súd si nesprávne vyložil\npovahu danej veci a dokonca ju ani riadne neodôvodnil, aby mohol konštatovať, že ústne pojednávanie\nnebolo potrebné, lebo to nevyžadovala povaha veci. Sťažovateľ podrobne opísal žalobnú námietku\nnenariadenia ústneho pojednávania v žalobe a trvá na nej aj v tejto sťažnosti, tak ako je opísaná v\nžalobe. Sťažovateľ len dodáva, že podľa jeho názoru povahy veci, ktoré prejednáva žalovaný si v každom\nprípade vyžadujú ústne pojednávanie, ak kontrolovaná osoba namieta skutkový stav, ktorý je opísaný\nv súkromných poznámkach inšpektorov žalovaného, v danej veci sú dôležité vyjadrenia a konanie\nkonkrétnych iných osôb, ako aj kontrolovaných alebo kontrolujúcich, a ak od nich je závislé rozhodovanie\nžalovaného, tak pri zachovaní všetkých práv obvineného zo správneho deliktu nemôže byť postačujúce\nna trestanie sťažovateľa len tvrdenie konkrétnych osôb, bez vykonania a posúdenia tohto tvrdenia v\nsprávnom konaní, nakoľko uvedené práva účastníkom správneho konania musia byť zachované ako\nobvineným z trestného činu. Práve povahu veci žalovaný ani súd nerozvádza, pričom je zrejmé, že v\nrozhodnutí sú použité proti sťažovateľovi vyjadrenia iných osôb, ktoré sťažovateľ v správnom konaní\nvýslovne žiadal vypočuť a nesúhlasil s ich vyjadrením.\n17. Súd ani žalovaný sa už vôbec nevysporiadal s povahou danej veci, s jej posúdením, že sťažovateľ\nnamietal skutkový stav či sťažovateľ mal rovnaké možnosti na dokazovanie veci, ako mal aj žalovaný, či\nvo veci nezaberajú miesto aj vyjadrenia tretích osôb, či zabezpečené materiálne dôkazy sú aj relevantné\na hlavne, či boli v konaní vôbec vykonané, aby mohol konštatovať, že aj v skutočnosti povaha danej\nveci neodôvodňuje nariadenie ústneho pojednávania. Sťažovateľ v správnom konaní namietal zistenia\ninšpektorov, výslovne žiadal o výsluch svedkov, ktorí svedčili proti sťažovateľovi, a tieto rozpory sa dali\nodstrániť jedine vykonaním materiálnych dôkazov a výsluchom osôb, ktoré sťažovateľ menoval, nie iba\ntvrdením inšpektorov, ktoré je zaznamenané na papieri - zápisnice o podaní informácie o vysvetlení\ndôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku. Sťažovateľ do tohto bodu prenáša odôvodnenie tejto\nnámietky zo žaloby. (žalobný bod č. III).\n18. Sťažovateľ taktiež poukázal na nezákonnosť postupu správneho orgánu v zmysle nesprávneho\nvysporiadania s námietkou zaujatosti voči V.. R.. W. T., inšpektorovi práce. Správny súd ako aj žalovaný\nsa nesprávne vysporiadali s námietkou zaujatosti uplatnenou účastníkom konania pri začatí správneho\nkonania voči V.. R.. W. T.. Inšpekciu práce vykonávali V.. R.. W. T. a B.. R. B.. Následne bol vo veci\nvypracovaný protokol o výsledku inšpekcie práce B.. R. B.. Tento protokol bol s konateľom žalobcu\nR.. W. M. prerokovaný dňa 21.04.2017 v prítomnosti V.. R.. W. T. F. B.. R. B. v zasadacej miestnosti\nIP Košice, V.. R.. W. T. osobne kládol otázky R.. W. M.. Následne bolo účastníkovi konania doručené\noznámenie o začatí správneho konania. Toto rozhodnutie vydal osobne pán V.. R.. W. T.. V rozhodnutí\nje uvedené: „Vybavuje: V.. R.. W. T.“. Je preto nepochybné, že v správnom konaní rozhodoval ten istý\nzamestnanec, a to V.. R.. W. T., ktorý jednak vykonal inšpekciu práce, jednak prerokoval protokol s\núčastníkom konania a jednak začal vo veci správne konanie. Preto tvrdenie v rozhodnutí o nevylúčení\nzamestnanca správneho orgánu V.. R.. W. T. z prejednávania a rozhodovania v danej veci, kde sa\npíše, že V.. R.. W. T. teda nemohol ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu začať správne konanie\nvoči účastníkovi konania o uložení pokuty ani výšku uloženej pokuty, je úplne absurdné, nakoľko\nsám vydal rozhodnutie o začatí správneho konania. Zároveň žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť\nodôvodnenia rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa námietky zaujatosti, kde úplne absentujú dôvody\nprečo sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol iba\nskutočnosti, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice o nevylúčení V.. R.. W. T.\nbez uvedenia jediného dôvodu svojho rozhodnutia.\n19. Za nemenej závažný nedostatok konania správneho orgánu považuje sťažovateľ aj skutočnosť, že\npočas správneho konania došlo k závažnej manipulácii so spisom žalovaného. V čase, keď sa spis\nnachádzal u správneho orgánu vôbec nebol žurnalizovaný. Až následne po podaní žaloby na súd, došlo\nk očíslovaniu jednotlivých strán v spise o čom doklady sú založené v súdnom spise. Dôkazom toho, že\ndošlo k závažnej manipulácii so spisom, a teda k absolútne nezákonnému konaniu správneho orgánu\nje skutočnosť, že v čase, keď sa spis nachádzal ešte na správnom orgáne (nahliadnutie do spisu dňa\n25.07.2017) súčasťou spisu bol aj návrh na začatie správneho konania o uložení pokuty B.. R. B. zo\ndňa 21.04.2017. Po predložení „žurnalizovaného“ spisu na Krajský súd v Košiciach žalovaným však\ntento návrh na začatie konania o uložení pokuty z neznámych príčin zmizol a v „žurnalizovanom spise“\nsa nenachádza (nahliadnutie do súdneho spisu dňa 13.04.2018). Takýto postup žalovaného ako aj\nrozhodnutie považuje sťažovateľ za nezákonné. Je nepochybné, že zo strany správneho orgánu došlo\n\nk manipulácii so spisom, t. j. k vyňatiu návrhu na začatie konania o uložení pokuty zo dňa 21.04.2017\nzo spisu, a to z dôvodu, že správny orgán si bol veľmi dobre vedomý skutočnosti, že návrh inšpektora\npráce o začatí konania o uložení pokuty bol vypracovaný a odsúhlasený ešte skôr ako mohol spis byť\nvôbec zriadený. Správny súd v bode 40 rozsudku k tomu uviedol nasledovné: „Správny súd nezistil, žeby\nbolo s obsahom spisu manipulované. Pokiaľ nie je jeho súčasťou návrh inšpektora práce na začatie\nsprávneho konania, prípadne odporučenie správnej komisie, uvedené nie je možné považovať za vadu\nsprávneho konania v zmysle platnej právnej úpravy, keďže tak ako to vyplýva z vyjadrenia zástupkyne\nžalovaného, tieto listiny sú súčasťou inšpekčného spisu Inšpektorátu práce Košice“. Je nelogické, aby\nsa všetky listiny týkajúce sa vykonanej inšpekcie práce, a to zápisnice o podaní informácie, protokol o\nvykonaní inšpekcie práce, oznámenie o začatí správneho konania atď. nachádzali v administratívnom\nspise okrem jedinej listiny, a to návrhu na uloženie pokuty. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý\nznie: „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon“. Neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by umožňovalo správnemu orgánu vyňať listiny\nz administratívneho spisu, preto tento postup správneho orgánu sťažovateľ považuje za nezákonný.\n20. Sťažovateľ v žalobe namietal aj nezákonný postup žalovaného, keď návrh na začatie konania o\nuložení pokuty bol podaný a odsúhlasený komisiou skôr ako bolo začaté samotné správne konanie.\nSúd túto námietku sťažovateľa nesprávne právne posúdil a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie,\nčím uprel právo sťažovateľa na dostatočne a riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu. Návrh na začatie\nkonania o uložení pokuty bol podaný 21.02.2017 a dňa 26.04.2017 aj odsúhlasený komisiou a hlavným\ninšpektorom práce dňa 28.04.2017, to znamená, že V.. R. B. aj správny orgán prostredníctvom jej\nnemenovanej komisie (v návrhu nie je uvedené kto je súčasťou komisie) a hlavným inšpektorom práce\nrozhodol vo veci predčasne, pričom správny orgán začal správne konanie až dňa 06.06.2017, doručením\noznámenia o začatí správneho konania žalobcovi, v ktorom mu správny orgán oznamuje, že začal\nsprávne konanie a žalobca ako účastník konania má možnosť vyjadriť sa k podkladom a zisteným\nskutočnostiam pri kontrole. Žalobca sa riadne písomne vyjadril k začatiu správneho konania listom\ndoručeným inšpektorátu práce dňa 19.06.2017, pričom aj navrhol vylúčenie V.. R.. W. T. zo správneho\nkonania. Správny orgán nebral na toto vyjadrenie a návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu\nžiadny ohľad z dôvodu, že vo veci už dávno rozhodol. Podľa názoru sťažovateľa nemožno v právnom\nštáte tolerovať takéto prejudikovanie trestu ešte predtým, ako sa vôbec osoba stane obvinenou, predtým,\naby vôbec začal riadny proces a obhajoba obvineného. V tomto prípade bolo v treste sťažovateľa ako\núčastníka konania rozhodnuté ešte skôr, ako sťažovateľ nadobudol postavenie obvineného a nie to ešte\nvinného.\n21. Sťažovateľ namietal tiež vyjadrenie správneho súdu obsiahnuté ods. 42 rozsudku: „aj v prípade,\nkeby žalovaný správny orgán nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia stanovenú správnym súdnym\nporiadkom, nejde o také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia“. Zákon o správnom konaní v §\n49 ods. 1, ods. 2 jasne uvádza: 1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade\ndokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. 2) V ostatných\nprípadoch, ak osobitný právny predpis neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť o\nveci do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní, ak\nnemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací\norgán (príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60\ndní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Sťažovateľ považuje za\nabsolútne nezákonné, aby správny orgán nedodržal ani 30 - dňovú, ba dokonca ani 60 - dňovú lehotu\nna vydanie správneho rozhodnutia, ktorú mu zákon jasne ukladá a ani o tom žiadnym spôsobom\nneupovedomil účastníka konania. Opätovne poukázal na Ústavu SR, podľa čl. 2 ods. 2 ktorej: „štátne\norgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“.\nSťažovateľ nesúhlasí s takýmto názorom súdu na danú vec. Poukazuje na judikatúru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, v ktorej sa uvádza, že úlohou súdu v rámci konania o správnej žalobe\na preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať či\nsi správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci\njej skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda\n\nskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, teda skúma, či namietané\nprocesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho\norgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných\na hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom\npostupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť\nho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takého konanie vzťahuje\nzákon o správnom konaní.\n22. Odôvodnenie rozhodnutia súdu považuje sťažovateľ za príliš formalistické a nedostatočne\nodôvodnené a nesprávne právne posúdené. Sťažovateľ sa žalobou snažil preukázať, že žalovaný\nnedostatočne objasnil a v správnom konaní vôbec nepreukázal skutkový stav, keď len príliš všeobecne,\nveľmi stručne, veľmi stroho a formalisticky sa opiera iba o stav, ktorý opísali kontrolované osoby v\nzápisniciach o podaní informácie bez toho, aby mal sťažovateľ možnosť ich vypočuť a klásť im otázky.\nTakého odôvodnenie súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd vôbec neuviedol,\nv čom sú žalobné námietky neopodstatnené, súd, napr. neuviedol, prečo správny orgán nevyhovel\nnámietke zaujatosti voči inšpektorovi práce V.. R.. W.Y. T.. Sťažovateľ je v zmysle nálezu III. ÚS\n311/07, toho názoru, že žalovaný ani súd mu neozrejmil svoje myšlienkové úvahy, spôsob hodnotenia\ndôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej\nčinnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby sťažovateľ nemusel hľadať odpoveď\nna nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s\nlogickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých\nprávne závery vychádzajú. Podľa názoru sťažovateľa žalovaný ani súd sa jasným, právne korektným\na zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú\npre jeho rozhodnutie vo veci podstatné, čím bolo porušené právo sťažovateľa na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR. Takto koncipované odôvodnenie rozhodnutia žalovaného aj súdu nie je zárukou toho, že výkon\nspravodlivosti nie je arbitrárny, naopak, svedčí o jeho svojvôli, zjavnej neodôvodnenosti a arbitrárnosti,\nčo znamená neakceptovateľnosť napadnutých rozhodnutí z hľadiska základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Požiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie\nrozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa v zásade vzťahujú aj na správne konanie. Ústavný súd už\nvyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (III. ÚS 119/03, IV. ÚS\n115/03). Žalovaný aj súd nepostupovali v zmysle právnych predpisov zaručujúcich väčšie a rozsiahlejšie\npráva sťažovateľa, ako je vnútroštátny poriadok, hoci aj tieto žalovaný aj súd podľa vnútroštátneho\nporiadku nesprávne právne posúdil. Podľa názoru sťažovateľa, v odôvodnení rozhodnutia správny súd\nneuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní veci riadil, v odôvodnení rozsudku absentujú argumenty,\nktoré majú podporiť záver súdu, súd neuvádza príslušné právne predpisy, podľa ktorých sa zosúladil\nso žalovaným. Rozsudok neposkytol sťažovateľovi jasnú a zrozumiteľnú odpoveď takmer na žiadne\notázky, na ktoré sťažovateľ poukazoval. Rozsudok neobsahuje závery a úvahy súdu, pre ktoré sa súd\nodchýlil od aplikácie zákonného ustanovenia, ktoré sa na prejednávanú vec aplikovať malo, resp. prečo\nneposudzoval zákonné ustanovenie, podľa ktorého bol správny orgán povinný vydať rozhodnutie v\nzákonnej lehote (bod 42 rozsudku). Sťažovateľ je toho názoru, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá\nústavnej požiadavke náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a teda ide o ústavné nekonformne\nprávne posúdenie veci.\n23. Sťažovateľ je toho názoru, že správny súd sa pri rozhodnutí odklonil od rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, preto žiada, by kasačný\nsúd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší, vec\nvráti žalovanému na ďalšie konanie a sťažovateľovi prizná právo na náhradu trov konania vo výške 100\n%, príp. aby napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľovi\npriznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n\n24. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s\nnapadnutým rozsudkom, ktorý považuje za správny a zákonný. Podľa žalovaného krajský súd logickým\nspôsobom zdôvodnil, prečo nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie a zdôraznil, že žalovaný mal\npočas odvolacieho konania k dispozícii kompletný spis, stotožnil sa s rozhodnutím prvostupňového\norgánu o nevylúčení zamestnanca z prejednávania a rozhodovania veci a o podanom odvolaní rozhodol\nriadne a včas. Vzhľadom na fakt, že žalovaný ako i správny súd sa podľa žalovaného zaoberali všetkými\npodstatnými námietkami sťažovateľa a logickým a konzistentným spôsobom ozrejmili správnu úvahu,\nktorou sa pri rozhodovaní riadili, žalovaný kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú žalobu zamietol ako\nnedôvodnú.\nIV.\nKonanie na kasačnom súde\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 11 písm. g/ SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), boli splnené podmienky podľa § 449 SSP\na kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, §\n441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom\nsídle kasačného súdu (www.nsud.sk) podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP, po neverejnej\nporade senátu (§ 137 ods. 1 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n26. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného,\nktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola\nžalobcovi uložená pokuta 5 000,- EUR podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.\nz., za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona\n125/2006 Z. z., konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z.,\npreto primárne v medziach kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z pohľadu či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania\nsúdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu\núčastníkov) sa kasačný súd stotožnil so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil správny súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj sťažovateľom, ktoré sú\nobsiahnuté v administratívnom spise.\n27. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. účinného ku dňu spáchania správneho deliktu\n(10.04.2017), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou,\nktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny\nvzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.\n28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. účinného ku dňu spáchania správneho deliktu (10.04.2017),\nprávnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.\n2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.\n29. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona 125/2006 Z. z. účinného ku dňu spáchania správneho\ndeliktu (10.04.2017), vydania prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, inšpekcia práce je\ndozor nad dodržiavaním právnych predpisov , ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho\nzamestnávania.\n30. Podľa § 7 ods. 3 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa\n§ 19, 20 a osobitného predpisu.\n\n31. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. účinného ku dňu spáchania správneho\ndeliktu, vydania prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,EUR do 200 000,- EUR, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne,\nnajmenej 5 000,- EUR.\n32. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že neexistujú dôvody na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem v dôvodoch napadnutého rozsudku, vytvárajúcich dostatočné východiská\npre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n33. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis, kasačný súd\nkonštatuje, že inšpekciou práce vykonanou podľa § 7 ods. 3 písm. a/, § 7a v nadväznosti na § 13 ods.\n2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. bolo sťažovateľovi jednoznačne preukázané porušenie\nzákazu vyplývajúceho z ustanovení zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci účinných\nv čase vykonania inšpekcie, konkrétne za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v\n§ 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona 125/2006 Z. z., konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.\n2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. Žalobca ako právnická osoba (podnikateľ) využíval závislú prácu\n(demontážne práce telocvične Základnej školy v Slanci) fyzických osôb (S. Č., nar. XX.XX.XXXX a\nW. I., nar. XX.XX.XXXX), s ktorými nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu\n(Zákonníka práce), pričom takéto využívanie závislej práce znamená nelegálne zamestnávanie, ktoré\nje ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci zakázané.\n34. K sťažovateľovej námietke, ktorá bola zároveň žalobnou námietkou, o tom, že žalovaný a správny\nsúd porušili práva žalobcu na obhajobu a riadny proces, keď vychádzali výhradne zo zápisníc o podaní\ninformácie a neakceptovali jeho námietky k zistenému skutkovému stavu ani nim navrhované dôkazy\nkasačný súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s tým ako sa s danou námietkou vysporiadal\nkrajský súd v bode 36. jeho rozsudku a zdôrazňuje, že konanie žalobcu nasledujúce bezprostredne po\nvykonaní inšpekcie bolo účelové, keď vo vzťahu k W. I. žalobca dňa 19.06.2017 predložil zmluvu o dielo\nzo dňa 06.02.2017 uzatvorenú medzi žalobcom a firmou SLOVEKK, s. r. o., ktorej konateľom bol W. I. a\nobjednávku prác - akcia ZŠ Slanec z toho istého dňa a vo vzťahu k S. Č. je z výpisu evidencie Sociálnej\npoisťovne zrejmé, že žalobca ho v deň uskutočnenia inšpekcie o 17,11 hod. zaregistroval v Sociálnej\npoisťovni ako svojho zamestnanca vykonávajúceho závislú prácu na základe dohody o vykonaní práce\na dohody o pracovnej činnosti, hoci zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti\nuvedených fyzických osôb vykonávajúcich prácu na pracovisku žalobcu vyplýva, že W. I. vykonával\nprácu za svojho brata, kmeňového zamestnanca žalobcu a nebude ako firma alebo živnostník tieto práce\nžalobcovi fakturovať a S. Č. sa nachádzal na pracovisku ako pomocník p. I., ktorý o jeho prítomnosti\ntelefonicky informoval R.. W. M., konateľa žalobcu. Predmetné skutočnosti sú obsiahnuté aj v protokole z\ninšpekcie č. IKO-107-53-1.2/P-A28-17 z 21.04.2017 a vyjadril s nimi súhlas aj uvedený konateľ žalobcu,\nčo potvrdil svojim podpisom na predmetnom protokole.\n35. Ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal upretie práva na doplnenie dokazovania výsluchom\nsvedkov, za danej dôkaznej situácie kasačný súd zhodne s názorom krajského súdu vyhodnotil,\nže vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo spoľahlivo vykonané a dostačujúce zistenie\nhmotnoprávnych poznatkov dôležitých pre ustálenie názoru o porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2\nods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. Inšpektorát práce Košice sa náležitým spôsobom\nriadil ustanoveniami § 3 ods. 5, § 32 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj len\n„správny poriadok“) v spojení s § 21 ods. 3 zákona 125/2006 Z. z. a jeho rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade s § 46 správneho poriadku.\n36. Vo vzťahu k namietanému nenariadeniu ústneho pojednávania pred správnym orgánom sa kasačný\nsúd stotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Asan/2/2016 zo dňa 13.12.2017, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 4/2018\npod. č. 41: „I. Nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov\na iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada\nústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku\n\nnariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna\núvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon o\npriestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom.\nII. Až vydané rozhodnutie správneho orgánu jednoznačne určí, čoho sa páchateľ správneho deliktu\ndopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. V rozhodnutiach sankčného charakteru, je nevyhnutné\nvymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou\núdajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne\nuvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto\nmiera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky\nlitispendencie, res iudicata, dvojitého postihu za rovnaký skutok, na určenie rozsahu dokazovania, ako\ni na zabezpečenie riadneho práva na obhajobu.“\n37. V prípade námietky sťažovateľa týkajúcej sa vysporiadania sa žalovaným s námietkou zaujatosti\npodanou žalobcom voči inšpektorovi práce sa kasačný súd stotožňuje s konštatovaním správneho súdu\nuvedeným v ods. 38 jeho rozhodnutia. Kasačný súd zdôrazňuje, že vylúčenie zamestnanca správneho\norgánu postupom upraveným v § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., sa týka (tak ako vyplýva z právnej\nvety tohto ustanovenia) situácie, keď sa zamestnanec správneho orgánu zúčastnil na konaní ako\nzamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Správne konanie o uložení pokuty podľa § 19 ods. 2 písm.\na/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. je dvojinštančné, ktoré aj v preskúmavanej veci prebehlo - vydaním\nsprávnych rozhodnutí v inštančnom postupe. Z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že\nV.. R.. W. T. nevydával preskúmavané rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu.\nZamestnanec V.. R.. W. T. sa zúčastnil kontroly, ktorej záverom bol vypracovaný protokol ako inšpektor\npráce. Protokol bol jedným z podkladov pre rozhodovanie správnych orgánov v prejednávanej veci,\npreto nie je možné konštatovať, že „pôsobením“ zamestnanca V.. R.. W. T. v prejednávanej veci došlo\nk pochybeniu v konaní a rozhodovaní správnych orgánov vo veci uloženia pokuty žalobcovi postupom\npodľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z.\n38. K žalobcom namietanej nezákonnosti postupu žalovaného (keď návrh na začatie konania o uložení\npokuty bol podaný dňa 21.04.2017 a odsúhlasený komisiou dňa 26.04.2017 a hlavným inšpektorom\ndňa 28.04.2017, teda skôr ako bolo začaté samotné správne konanie), k namietanej manipulácii s\nadministratívnym spisom a k nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia, kasačný súd uvádza, že\nsprávny súd sa s uvedenými námietkami vysporiadal riadne a dostatočne v ods. 39 až 42 z ktorých je\nzrejmé, že predmetné správne konanie bolo začaté až oznámením o začatí správneho konania a úkony\npredchádzajúce začatiu správneho konania boli úkonmi súvisiacimi s výkonom inšpekcie práce v zmysle\nzákona o inšpekcii práce, ktorá nespadá pod režim správneho konania a jej výsledky boli podkladom pre\nzačatie správneho konania. Správne konanie začalo dňa 06.06.2017 (§ 18 ods. 2 správneho poriadku)\na správny orgán vydal rozhodnutie dňa 10.07.2017. Hoci správny orgán bol povinný rozhodnúť vo veci\ndo 30 dní od začatia konania (§ 49 ods. 2 správneho poriadku) a uvedenú lehotu nedodržal, uvedený\nnedostatok konania aj podľa kasačného súdu nepredstavuje, vzhľadom na výsledky dokazovania, také\nporušenie ustanovení správneho poriadku, ktorého následkom by mohlo byť vydanie nezákonného\nrozhodnutia a uvedené procesné pochybenie nemá žiaden vplyv na dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nkeďže zrušenie rozsudku krajského súdu a jeho vrátenie krajskému súdu na ďalšie konanie by bolo\ndôvodné iba v prípade, ak by takýto postup mohol privodiť pre žalobcu - sťažovateľa priaznivejšie\nrozhodnutie.\n39. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na\nzásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť,\nže doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný\nsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)\nna riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber\nustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym\nposúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych\npredpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne\nprávne závery.\n\n40. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci. Sťažovateľ namietal\nnesprávne právne posúdenie, avšak nešpecifikoval, v čom vidí nesprávnosť tohto právneho posúdenia,\nkeď v kasačnej sťažnosti sa obmedzil na zhrnutie skutkového a právneho stavu bez toho, aby\nvyvodil argumenty o nesprávnosti tohto rozsudku vo veci alebo v postupe krajského súdu. V kasačnej\nsťažnosti má sťažovateľ povinnosť presne vymedziť dôvody kasačnej sťažnosti, aby spĺňali kvalitatívne\npožiadavky kladené zákonom. Tento možno na prvý pohľad príliš formálny príkaz nie je samoúčelný, ale\nje vyjadrením toho, že kasačný súd sa má v zmysle zákonnej úpravy vo svojich rozhodnutiach zaoberať\ndôvodmi, ktoré má povinnosť konkrétne uviesť právny zástupca, ktorý je na to kvalifikovaný svojím\nvzdelaním a profesiou a nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho\nopravného prostriedku, sám vyhľadávať. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny\nsúdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1622).\n41. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľa, že napadnutý rozsudok správneho súdu je\nnedostatočne zdôvodnený, je nezrozumiteľný a v konečnom dôsledku nepreskúmateľný. Správny súd\nzrozumiteľne a logicky vyhodnotil vykonané dokazovanie správnych orgánov, pri rozhodovaní vychádzal\nz nesporných skutkových zistení správnych orgánov oboch stupňov, ktorých hodnovernosť výsledkov\nvykonaného dokazovania sťažovateľ v správnom konaní, ani v súdnom prieskume podanou žalobou\nnespochybnil. Ako už bolo mnohokrát judikované, že v odôvodnení je potrebné objasniť skutočnosti,\nktoré majú pre vec podstatný význam. Ak mal krajský súd za to, že z administratívneho a súdneho spisu\njednoznačne vyplýva, že žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je nedôvodná a\ntúto skutočnosť uviedol v svojom rozsudku, samozrejme s odvolaním sa na skutkové zistenia a právne\nposúdenie veci s ich hoc aj stručným ozrejmením, nevidí Najvyšší súd Slovenskej republiky dôvod\nna zrušenie rozsudku, s ktorým sa skutkovo a právne stotožňuje. Zdôvodnenie rozsudku správneho\nsúdu, podľa kasačného súdu, zodpovedá právu na spravodlivý proces a postup súdu naplnil princíp\nhospodárnosti a rýchlosti súdneho konania.\n42. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS\n112/05, I. ÚS 117/05).\n43. Záverom kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ sa svojim konaním dopustil porušenia zákazu\nuvedeného v § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. , keď v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.\nz., keď nelegálne zamestnal fyzické osoby. V administratívnom konaní boli vykonané relevantné dôkazy,\nktoré hodnoverne preukazujú protiprávne konanie sťažovateľa, a preto kasačný súd nemal o vine\nsťažovateľa žiadne pochybnosti. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov obsahujú všetky formálne\na materiálne náležitosti a správne orgány svoje rozhodnutia dostatočným spôsobom odôvodnili.\n44. Sťažovateľ ako právnická osoba - podnikateľ, bezpochyby nesie tzv. absolútnu objektívnu\nzodpovednosť za protiprávne konanie majúce znaky správneho deliktu právne kvalifikovaného ako\nporušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. Zákon\nnepripúšťa liberačné dôvody, na základe ktorých by sa mohol sťažovateľ spod uloženej pokuty oslobodiť.\nNa to, aby sa zbavil tejto zodpovednosti, musel predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali, že správny\ndelikt vôbec nespáchal. Sťažovateľ takýto dôkaz ale počas inšpekcie práce a ani v priebehu správneho\nkonania nepredložil.\n45. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nktorej riešenie by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného\ndôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n46. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1\nSSP a contrario, žalobca - sťažovateľ v kasačnom konaní nemal úspech, preto mu právo na náhradu trov\n\nkasačného konania nevzniklo. Kasačný súd nezistil splnenie zákonných podmienok pre postup súdu pri\nnáhrade trov kasačného konania podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.\n47. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom\nhlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}