{"guid": "afe13c08-e22a-4a01-a709-a515782fe2a0:1524844a-e1c8-4069-8de2-74b702ed6842", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7017200847.1", "spisova_znacka": "2Asan/5/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/5/2019 z 24. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2021, sp. zn. 2Asan/5/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:7017200847.1", "identifikacne_cislo": "7017200847", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/124#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1524844a-e1c8-4069-8de2-74b702ed6842", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200847.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200847.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200847.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Asan/5/2019\n7017200847\n24. 03. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:7017200847.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a\nčlenov JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): LABAŠ s.r.o.,\nso sídlom Textilná 1, Košice, IČO: 36 183 181, zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners,\ns.r.o., so sídlom Žižkova 4D, Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,\nso sídlom Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/\nBEZ/2016/6284, O-396/2017 zo dňa 07.08.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 6S/101/2017-46 zo dňa 20. septembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Inšpektorát práce Košice (ďalej aj ako „inšpektorát práce“ alebo „prvostupňový správny orgán“)\nrozhodnutím č. 466/16/Or zo dňa 31.10.2016 uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000 eur za porušenie §\n6 ods. 2 písm. b/ a za porušenie § 6 ods. 3 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane\nzdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon\no BOZP“). Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/6284, O-844/2016 zo dňa\n12.01.2017 napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že\nsa prvostupňový správny orgán vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov musí vysporiadať s\nnamietaným porušením procesných práv žalobcu spočívajúcich v tom, že nebol prítomný pri vypočutí\nzamestnancov a vec nebola prejednaná ako priestupok s nariadením pojednávania.\n2. Inšpektorát práce oznámil žalobcovi, že pokračuje v správnom konaní a vyzval ho, aby sa\nvyjadril k podkladom rozhodnutia, prípadne aby navrhol vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca na výzvu\ninšpektorátu práce nereagoval. Následne inšpektorát práce na základe § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 v\nnadväznosti na § 19 ods. 3 písm. f/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení\nzákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej aj ako „zákon č. 125/2006\nZ. z.“) vydal rozhodnutie č. 466/16/Or-1 zo dňa 27.04.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“),\nktorým opätovne uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000 eur za porušenie:\n1/ § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o BOZP, ktorého sa dopustil tým, že ako zamestnávateľ na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov\n(ďalej len „OOPP“) ku dňu začatia výkonu inšpekcie práce bezplatne neposkytol zamestnancovi E. F.\n(pracovná zmluva zo dňa 15.10.2015, predavačka) na prevádzke Supermarket FRESH, Čordákova\n\n2, Košice, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky, a to konkrétne pracovnú obuv s\nprotišmykovou podošvou v zmysle smernice na určenie postupov poskytovania OOPP a zoznamu\nposkytovaných OOPP, ako aj podľa prevádzkového poriadku pre ručnú manipuláciu s bremenami\na samotného návodu na použitie rebríka, keďže žalobca bol povinný poskytnúť zamestnancom na\npracovnej pozícii predavač pracovnú obuv s protišmykovou podošvou,\n2/ § 6 ods. 3 písm. a/ zákona o BOZP spočívajúce v tom, že žalobca ku dňu začatia výkonu inšpekcie\npráce neposkytol zamestnancovi C. C., ktorý dňa 10.05.2016 vykonával na prevádzke Supermarket\nFRESH, Čordákova 2, Košice, prácu skladníka, pracovný odev dvojdielny bavlnený v zmysle smernice\nna určenie postupov poskytovania OOPP a zoznamu poskytovaných OOPP, keďže žalobca bol povinný\nposkytnúť zamestnancom na pracovnej pozícii skladník - ručná manipulácia pracovný odev dvojdielny\nbavlnený, pričom menovanému zamestnancovi poskytol len vrchný diel pracovného odevu - tričko.\n3. Skutkové zistenia vyplynuli z výsledkov inšpekcie práce vykonanej inšpektorátom práce u žalobcu\nv dňoch 10.05.2016, 13.05.2016, 26.05.2016, 23.06.2016, v rámci ktorej bol zistený nedostatok v\noblasti právnych predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej aj ako „BOZP“), ktoré boli\nzdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-26-21-2.2/P-E22, 24, 25-16 zo dňa\n23.06.2016 (ďalej len „protokol“). Žalobca sa k protokolu vyjadril tak, že zistené nedostatky zobral na\nvedomie a prisľúbil prijať potrebné opatrenia.\n4. Po odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu inšpektorátu práce vydal žalovaný rozhodnutie\nč. OPS/BEZ/2016/6284, O-396/2017 zo dňa 07.08.2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým\nv zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a\nprvostupňové rozhodnutie inšpektorátu práce potvrdil.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajskom súde v Košiciach (ďalej aj\nako „krajský súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a vrátenia\nveci žalovanému na ďalšie konanie.\n6. Žalobca v rámci žalobných dôvodov akcentoval nasledujúce body:\n- nesprávne posúdenie veci po právnej stránke, tým že správny orgán nevykonal v správnom konaní\nžiadne dôkazy a tvrdenia pracovníkov nepreukázal, navrhovaný výsluch zamestnancov neuskutočnil a\nspoliehal sa iba na vyjadrenia zamestnancov, argumentácia, že žalovaný správne delikty len zisťuje je\npodľa názoru žalobcu nedostatočná a nesprávna, podľa žalobcu mal žalovaný zabezpečiť špecifikáciu\na opis obuvi, ktorú mala mať zamestnankyňa v rozhodnom čase obutú, vychádzajúc z významu slova\n„poskytnúť“ mal za to, že splnenie povinnosti možno dosiahnuť aj vytvorením podmienok na to, aby\nbol ochranný prostriedok dostupný a nielen jeho odovzdaním zamestnancovi, žalovaný síce aplikoval\nsprávnu právnu normu, ale nesprávne ju interpretoval, pretože žalobca dal k dispozícii ochrannú obuv,\nktorú mal na sklade a keďže ide o špecifický ochranný prostriedok, ktorý je nevyhnutné vyskúšať, sa\ndomnieval, že svojim postupom zákonnú povinnosť splnil, žalovaný neskúmal, či a akým spôsobom\nžalobca poskytuje zamestnancom ochranné pomôcky a zároveň nedokázal, či si ich zamestnanci\nnevyzdvihli.\n- nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia, nakoľko žalobca namietal neúplné a nesprávne znenie výroku\nrozhodnutia žalovaného, tiež namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci zapríčinený rozporom\nmedzi výpoveďami žalobcu a svedkami a rovnako nevykonanými dôkazmi.\n- porušenie práva byť vypočutý nakoľko vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie, inšpektorát\npráce sa neriadil pokynmi žalovaného a okrem doručenia oznámenia o pokračovaní správneho konania\nnevykonal žiadny úkon smerujúci k umožneniu práva žalobcu na riadny proces, žalobca spochybňoval\nústne vyjadrenia a správne orgány mu neumožnili vypočuť svedkov, poukazujúc na judikatúru vo vzťahu\nk ústnemu pojednávaniu bola podľa názoru žalobcu porušená zásada rovnosti zbraní, žalobca sa\npoukazom na povahu veci domáhal špecifickej odpovede na uvedenú námietku, pokiaľ žalovaný tvrdil\npoukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že nariadenie pojednávania nie je\npotrebné, mal uviesť konkrétne prípady, pre ktoré nariadenie pojednávania nebolo potrebné.\n- nezákonnosť protokolu o výsledku inšpekcie a zápisnice o podaní informácie nakoľko žalovaný sa\nnámietkou o nezákonnosti protokolu nezaoberal, protokol nebol podpísaný aj druhým inšpektorom\npráce, bola nedostatočná špecifikácia opatrení v protokole, protokol nie je relevantným dôkazom,\n\npretože nepreukazuje skutočnosti, ktoré sú žalobcovi kladené za vinu, žalovaný mal preskúmať dôvody,\npre ktoré si zamestnanci neprevzali poskytnuté pomôcky, žalovaný nesprávne interpretuje pojmy zistiť a\ndokázať, zo záznamu o poskytnutí informácie nie sú zrejmé otázky, ktoré boli zamestnancom kladené.\n- nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty nakoľko pri výške pokuty neboli zohľadnené\nskutočnosti, či je porušenie povinnosti dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u\nzamestnávateľa, či ide o ojedinelý nedostatok alebo opakované zistenia.\n7. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 20.09.2018 rozsudok, ktorým\nžalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobné body nie sú dôvodné a správne orgány po\nnáležitom vyhodnotení všetkých dôkazov preukázali žalobcovi spáchanie napadnutých deliktov.\n8. Krajský súd vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa skutkových okolností o splnení zákonných\npovinností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci poukazujúc na dokumenty OOPP uviedol,\nže v zozname poskytovaných OOPP zo dňa 01.03.2016 pre profesiu predavačka absentuje požiadavka\npracovnej obuvi pre zamestnancov oproti zoznamu pre poskytnutie OOPP zo dňa 01.12.2015 a\ndokument pre ručnú manipuláciu s bremenami zo dňa 23.12.2015 schválený žalobcom stanovoval, že\nzamestnanci vykonávajúci ručnú manipuláciu s bremenami majú mať poskytnutú aj pracovnú obuv s\nprotišmykovou podošvou.\n9. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého vytvoril podmienky pre svojich zamestnancov s\nmožnosťou vyzdvihnúť si ochrannú obuv a odev zo skladu ochranných prostriedkov a vo vzťahu k\nvýkladu pojmu „poskytne“ krajský súd poukazoval na jednotlivé povinnosti vedúcich zamestnancov\nna uvedenom úseku s tým, že príslušný vedúci zamestnanci zabezpečia vybavenie zamestnancov\nosobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, ako aj oboznámia zamestnancov s nebezpečenstvami,\npred ktorými ich používanie OOPP chráni a súčasne zamestnancov poučia o správnom používaní a\nnosení týchto OOPP, o ich čistení a skladovaní. Rovnako krajský súd poukazoval na skutočnosť, že\npodľa schválenej internej smernice BOZP zamestnávateľ poskytuje zamestnancom OOPP a vedúci\nzamestnanec zabezpečuje objednávanie a nákup OOPP podľa prehľadu poskytovaných OOPP pre\njednotlivé profesie tak, aby na sklade bolo vždy zabezpečené minimálne potrebné množstvo OOPP\nz každého špecifikovaného druhu. Súčasne je v internej smernici zakotvené, že vedúci zamestnanec\npracoviska vedie evidenciu prideľovania OOPP jednotlivým zamestnancom pre kontroly bezpečnosti\na ochrany zdravia zamestnancov. V tomto kontexte krajský súd nesúhlasil s argumentáciou žalobcu,\nže zamestnanci majú možnosť výberu ochrannej obuvi a odevu v centrálnom sklade ochranných\nprostriedkov žalobcu.\n10. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia.\nV tejto súvislosti konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako správneho aktu obsahuje\nvšetky obsahové zákonné náležitosti, keďže z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, ktoré\nkonkrétne skutočnosti, či skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol\nsprávny orgán vedený pri hodnotení získaných dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, akým spôsobom sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu\na aké relevantné závery urobil o tom, do akej miery mala alebo nemala tá ktorá namietaná odvolacia\nnámietka žalobcu vplyv na právne posúdenie preskúmavanej veci.\n11. Krajský súd nepovažoval za dôvodný ani žalobný bod týkajúci sa neurčitosti a nezrozumiteľnosti\nvýroku rozhodnutia žalovaného. Opis skutkov tak, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí, podľa\nnázoru krajského súdu je dostatočne špecifikovaný, aby skutky nebolo možné v inom správnom konaní\nzameniť s inými a enunciát rozhodnutia žalovaného plne korešponduje s jeho odôvodnením.\n12. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný ani inšpektorát práce nevykonali žiadne dôkazy a\nnenariadili ústne pojednávanie krajský súd uviedol, že ak správny orgán považoval dôkazy obstarané v\nštádiu výkonu inšpekcie za dostatočné, potom správnemu orgánu tieto dôkazy slúžili následne v začatom\ndeliktuálnom správnom konaní a nebolo nevyhnutné ani potrebné v rámci správneho konania nariaďovať\nústne pojednávanie. Krajský súd poukázal na právnu úpravu ústneho pojednávania v správnom konaní s\ntým, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje\nk jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Z predostretej úvahy dedukoval, že správny\norgán má obligatórnu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie len za predpokladu, ak to ustanovujú\nosobitné právne predpisy alebo to vyžaduje povaha veci a teda vo všetkých ostatných prípadoch správny\n\norgán má len možnosť, nie povinnosť nariadiť ústne pojednávanie. Skutočnosť, či situácia v praxi\nvyžaduje nariadenie pojednávania, posudzuje správny orgán podľa konkrétnych okolnosti toho ktorého\nprípadu a vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade nenastala ani jedna z vyššie uvádzaných\nsituácií, správny orgán nebol povinný nariadiť ústne pojednávanie, čo nakoniec rešpektoval aj jeho\nnadriadený orgán.\n13. V kontexte procesnej diligencie krajský súd žalobcovi vytýkal, že svoje procesné práva absolútne\nnevyužil, keďže sa k veci vôbec nevyjadril, nenavrhol žiadne dôkazy, nenavrhol vykonanie ústneho\npojednávania ani vypočutie svedkov, a to ani na základe oznámenia o začatí správneho konania, ani po\ndoručení oznámenia o pokračovaní v konaní. Žalobca bol pritom zrozumiteľným spôsobom poučený o\nmožnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. Krajský súd\nzdôraznil, že správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstaral všetky\npotrebné dôkazy. V tejto súvislosti krajský súd poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sžo/387/2015 zo dňa 27. februára 2017.\n14. K námietke výšky uloženej pokuty krajský súd uviedol, že je primeraná, uložená v rámci zákonnej\nsadzby a spĺňa preventívnu, výchovnú, aj represívnu funkciu. Krajský súd zastával názor, že žalovaný\nzohľadnil tak priťažujúce, ako aj poľahčujúce okolnosti. Stotožnil sa aj s odôvodnením výšky pokuty,\npreto nepovažoval za potrebné výšku sankcie opakovane odôvodňovať.\n15. Vo vzťahu k žalobnému bodu nezákonnosti protokolu z dôvodu absentujúceho podpisu druhého\ninšpektora krajský súd dôvodil, že zo zákona č. 125/2006 Z. z. nevyplýva povinnosť, aby bol protokol\npodpísaný vlastnoručnými podpismi všetkých inšpektorov práce vykonávajúcich inšpekciu práce u\npríslušného kontrolovaného subjektu.\n16. Ohľadom kredibility zápisníc o podaní informácie krajský súd uviedol, že podávatelia informácií\nboli riadne poučení o svojich právach a povinnostiach, informácie sú jasné, určité a zrozumiteľné a\nvyplývajú z nich skutky, ktorých sa žalobca dopustil. Z uvedeného dôvodu krajský súd uzavrel, že žalobca\nneponúkol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by mali byť zápisnice nepreskúmateľné.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n17. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) a navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n18. Sťažovateľ v rámci kasačných dôvodov akcentoval nasledovné sťažnostné body:\nNesprávne posúdenie veci - krajský súd podľa názoru sťažovateľa nedôsledne preskúmal námietku\n„nedostatočnosti“ výroku rozhodnutia nakoľko sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, aký druh obuvi\na kedy mala mať zamestnankyňa obutú bez protišmykovej podošvy, krajský súd len formálne prijal\nzáver o dokonaní správneho deliktu, pričom podľa názoru sťažovateľa mal žalovaný pre dostatočné\nobjasnenie veci definovať, čo považuje za protišmykovú podrážku a porovnať ju s podrážkou, ktorá bola\nna obuvi zamestnancov, žalovaný podľa názoru sťažovateľa nevzal do úvahy absenciu materiálneho\nznaku správneho deliktu, keďže záujem spoločnosti nebol porušený ani ohrozený, v správnom konaní\nboli porušené základné zásady, najmä zásada zákonnosti, materiálnej pravdy, voľného hodnotenia\ndôkazov, ani argumentácia žalovaného, že zo smernice na určenie postupov poskytovania OOPP\nnevyplýva poskytovanie špecifickej obuvi nie je podľa sťažovateľa dostačujúca, keďže neskúmal\nakú obuv menovaní zamestnanci skutočne používali, sťažovateľ bol postihovaný „len“ na základe\nskutočnosti, že na úseku BOZP nezabezpečil bezodplatne obuv s protišmykovou podošvou, aj keď podľa\njeho názoru „administratívnou vadou“ nebola spôsobená žiadna škoda na zdraví, majetku a spoločenská\nnebezpečnosť bola nulová, žalovaný nedodržiava princíp ultima ratio vo vzťahu k vymáhaniu pokuty,\nžalovaný nedokázal, že menovaní zamestnanci neboli chránení obuvou s protišmykovou podrážkou a\ndvojdielnym odevom.\nPorušenie práva byť vypočutý a práva „byť pri dokazovaní“ - podľa názoru sťažovateľa porušenie práva\nbyť vypočutý namietal už v odvolaní a vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie a nemohol svedkom\nklásť otázky, sťažovateľ sa domnieval, že žalovaný nevychádzal len z písomných podkladov, ale pri\nvyhodnocovaní skutkového stavu vychádzal aj z vyjadrení dvoch zamestnancov, pri ktorých sťažovateľ\n\nnedostal priestor na kladenie otázok, krajský súd nedostatočne odôvodnil povahu veci z pohľadu rozsahu\na spôsobu dokazovania a z pohľadu nariadenia ústneho pojednávania.\nNezákonnosť protokolu a zápisnice o podaní informácie - sťažovateľ nesúhlasil so záverom\nkrajského súdu ohľadom podpisov inšpektorov v protokole, zákonnosti prvostupňového rozhodnutia\ninšpektorátu práce a obsahu úkonov vykonaných inšpekciou práce, protokol inšpekcie práce musí byť\npodpísaný všetkými inšpektormi, zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu a krajský súd neskúmal, či rozhodnutie netrpí hmotnoprávnymi alebo\nprocesnoprávnymi vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, protokol neobsahuje\nstanovisko inšpektora práce k vyjadreniu zamestnávateľa, z protokolu nie je zrejmé, aké opatrenie\nmal žalobca prijať, zo záznamu o poskytnutí informácie zamestnancami nie je zrejmé, aké otázky boli\nsprávnym orgánom kladené, zápisnice o podaní informácie neobsahujú poučenie o právach osôb.\nNedostatočné odôvodnenie výšky pokuty - sťažovateľ nesúhlasil s odôvodnením krajského súdu\nohľadom žalobnej námietky o výške uloženej sankcie, pretože v napadnutom rozsudku nie sú uvedené\ndôvody, pre ktoré sa krajský súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, z rozhodnutia nie je zrejmá\nzávažnosť zisteného porušenia a následku, nebol zohľadnený počet zamestnancov, neboli zohľadnené\nriziká v činnosti sťažovateľa, či je zistené porušenie povinností výsledkom neúčinného systému riadenia\nochrany práce, či ide o ojedinelý výskyt.\nNepreskúmateľnosť rozhodnutia krajského súdu - rozhodnutie krajského súdu je podľa názoru\nsťažovateľa nepreskúmateľné z dôvodov že nebol zohľadnený skutočný stav obuvi a odevu\nzamestnancov, krajský súd sa len stotožnil s argumentáciou žalovaného, odôvodnenie rozhodnutia je\nformalistické, krajský súd neuviedol, v čom sú žalobné body neopodstatnené, krajský súd sa nevyjadril\nk preskúmateľnosti opatrení v protokole a k poučeniu o právach svedkov, v rozhodnutí krajského súdu\nabsentuje úvaha súdu v nadväznosti na výrok rozhodnutia.\n19. Žalovaný v písomnej reakcii ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa stotožňuje s právnymi\nzávermi krajského súdu a považuje ich za vecne správne.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) preskúmal\nrozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods.\n2, § 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil\npojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n21. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský\nsúd postupoval správne, keď zamietol žalobu, ktorou sťažovateľ brojil proti rozhodnutiu žalovaného o\nuložení pokuty za porušenie povinností na úseku BOZP. Krajský súd sa nestotožnil so sťažovateľom\npredostretou argumentáciou ohľadom posúdenia spáchaného deliktu po právnej stránke, ani s\nnamietanými vadami rozhodnutia žalovaného a úkonov, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia.\n22. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o BOZP na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci\nprostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne\nposkytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné\nosobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.\n23. Podľa § 6 ods. 3 písm. a/ zákona o BOZP zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať\nzamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv\npodlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.\n24. Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné\n\nporušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1.000 eur do 200.000\neur.\n25. Podľa § 19 ods. 3 písm. f/ zákona č. 125/2006 Z. z. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z\npredpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných\npracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave.\n26. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že inšpektorát práce začal správne konanie na\npodklade protokolu o vykonanej inšpekcii a umožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k podkladom pre\nvydanie rozhodnutia, prípadne navrhnúť vykonanie dokazovania alebo jeho doplnenie. Keďže sa\nsťažovateľ v stanovenej lehote nevyjadril k oznámeniu o začatí správneho konania, inšpektorát práce\nrozhodol o uložení pokuty vo výške 3.000 eur za závažné porušenie povinnosti bezplatne poskytovať\nzamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné\nochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí (§ 6 ods. 2 písm. b/ zákona o BOZP)\na povinnosti poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v\nktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu (§\n6 ods. 3 písm. a/ zákona o BOZP). Sťažovateľ sa k skutkovým okolnostiam a právnemu posúdeniu\nvyjadril v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, na základe ktorého žalovaný zrušil rozhodnutie\ninšpektorátu práce s tým, že aj napriek skutočnosti, že sa sťažovateľ nevyjadril k oznámeniu o začatí\nsprávneho konania a nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, považoval za potrebné dať sťažovateľovi\npriestor na vyjadrenie sa a možnosť navrhnúť vykonanie ním požadovaných dôkazov. Na základe\nnázoru žalovaného inšpektorát práce oznámil, že pokračuje v správnom konaní a opätovne sťažovateľa\nvyzval, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie a navrhol vykonanie dôkazov. Sťažovateľ opätovne\nnereagoval, k podkladom pre rozhodnutie sa nevyjadril, nenavrhol vykonať žiadny dôkaz ani doplniť\ndokazovanie. Prvostupňového rozhodnutie inšpektorátu práce, ktorým opätovne uložil sťažovateľovi\npokutu vo výške 3.000 eur, žalovaný následne potvrdil.\n27. Sťažovateľ v rámci sťažnostných bodov v úvode tvrdil, že napadnutý rozsudok krajského súdu\npovažuje okrem iného za nezákonný aj z dôvodu odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažovateľ však v rámci sťažnostných bodov neuviedol žiadne\nrelevantné rozhodnutie vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu záveru ktorého by sa krajský súd odklonil\nod rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n28. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že sťažovateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku\nkrajského súdu by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Zákonným\nlimitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu v tomto smere sú také vady\nodôvodnenia rozhodnutia, na základe ktorých rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo\nexistencia takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia\nnevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). Krajský súd\nvšak v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nemusí dať detailné\nodpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie\nvo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko).\n29. Podľa názoru kasačného súdu neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že rozsudok krajského súdu je\nnepreskúmateľný a arbitrárny. Krajský súd v tomto ohľade dostatočne reflektoval na podstatné žalobné\nnámietky vo vzťahu k porušeniu povinností sťažovateľa na úseku BOZP, ako aj vo vzťahu k namietaným\nvadám týkajúcim sa úkonov v správnom konaní a výšky uloženej sankcie. Odôvodnenie napadnutého\nrozsudku obsahuje detailné zhrnutie podstatných argumentov sťažovateľa (bod 2. rozsudku), prehľad\ndotknutých právnych noriem (bod 10. rozsudku), ako aj posúdenie skutkových a právnych záverov\nkrajským súdom (body 11. až 22. rozsudku) vo vzťahu k ustáleniu skutkovej podstaty správneho\ndeliktu (body 13. až 15. rozsudku), ako aj k podstatným námietkam ohľadom vád rozhodnutí a ďalších\nprocesných úkonov v rámci správneho konania (body 16. až 18. a 20. a 21. rozsudku) a tiež výšky\nuloženej sankcie (bod 19. rozsudku). Podľa názoru kasačného súdu závery krajského súdu dostatočným\na zrozumiteľným spôsobom dávajú odpoveď na predostreté podstatné námietky sťažovateľa. Vady,\nktoré sťažovateľ akcentoval v rámci sťažnostných bodov týkajúce sa vyjadrenia krajského súdu k\npreskúmateľnosti opatrení v protokole a poučenia vypočúvaných osôb kasačný súd nepovažoval za\npodstatné. Vo vzťahu k preskúmateľnosti opatrení vyplývajúcich z protokolu je zrejmé, aké opatrenia\n\nmal sťažovateľ prijať vzhľadom na vytýkané nedostatky. Navyše, z vyjadrenia sťažovateľa k protokolu\na uloženej povinnosti prijať opatrenia je zrejmé, že vytýkane nedostatky zobral na vedomie a bol si\nvedomý toho, aké opatrenia má prijať na úseku BOZP. Námietku ohľadom manudukčnej povinnosti\nsprávneho orgánu vo vzťahu k vypočúvaným osobám považoval kasačný súd za irelevantnú. Kasačný\nsúd v súvislosti s predostretou námietkou nevidí žiadne porušenie alebo ohrozenie práv sťažovateľa a z\nkaždej zápisnice o podaní informácie vyplýva poučenie zamestnanca pred poskytnutím informácií, ktoré\nje ním aj osobitne podpísané.\n30. Kasačný súd sa nestotožnil ani so sťažnostnou námietkou nesprávneho posúdenia znakov skutkovej\npodstaty správneho deliktu. Sťažovateľ pochybenie krajského súdu odôvodňoval tým, že krajský súd sa\nnemal nevysporiadať so skutočnosťou, aký druh obuvi mali zamestnanci obutú a aký odev používali a\nže touto „administratívnou vadou“ nebola spôsobená žiadna škoda ani ujma na zdraví. Zo zápisnice o\npodaní výpovede zamestnankyne F. zo dňa 10.05.2016 vyplýva, že zamestnávateľ jej nepridelil žiadnu\nobuv na výkon práce. Rovnako zo zápisnice o podaní výpovede zamestnanca C. zo dňa 10.05.2016\nvyplýva, že zamestnávateľ mu poskytol na prácu obuv, tričko a vrchnú časť odevu (mikinu), ale spodnú\nčasť odevu zamestnancovi neposkytol. Kasačný súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom krajského\nsúdu, že uvedená námietka nie je dôvodná, keďže z interných dokumentov sťažovateľa na úseku BOZP\njednoznačne vyplýva povinnosť poskytnúť dotknutým zamestnancom uvedené pracovné pomôcky.\n31. Argumentácia sťažovateľa, týkajúca sa konkrétnej obuvi a konkrétneho odevu, ktorú mali\nzamestnanci v danom čase, nie je relevantná z pohľadu objektívnej stránky skutkovej podstaty\nprejednávaných správnych deliktov. Kasačný súd sa síce stotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že\ncieľom zákona je chrániť zamestnancov pred nebezpečenstvom, ktoré môže vyplynúť z neposkytnutia\nochranných prostriedkov na úseku BOZP. Kasačný súd však dodáva, že ochrana tohto záujmu\nvyplývajúca zo skutkovej podstaty prejednávaných správnych deliktov vyžaduje, aby sťažovateľ\nbezplatne zabezpečil zamestnancom príslušné pracovné pomôcky. Totiž, ak sťažovateľ nezabezpečil\nzamestnancom potrebné pracovné pomôcky, sám sa vystavil riziku sankčného postihu zo strany\nsprávnych orgánov. Zo subjektívnej stránky skutkovej podstaty prerokúvaných správnych deliktov\nvyplýva, že jediným liberačným dôvodom z administratívnoprávnej zodpovednosti je v tomto ohľade\nskutočnosť, že zamestnávateľ svojim zamestnancom poskytol všetky OOPP nevyhnutné pre výkon ich\npráce.\n32. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou porušenia práva sťažovateľa v rámci dokazovania.\nPodstatou námietky sťažovateľa v tomto smere bolo vyjadrenie nesúhlasu s posúdením krajského\nsúdu. Kasačný súd zdôrazňuje, že subjektívna nespokojnosť s prijatým záverom krajského súdu\nnezakladá dôvodnosť kasačnej sťažnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľovi\nbol vzhľadom na zabezpečené podklady pre rozhodnutie poskytnutý priestor, aby navrhol vykonať\nďalšie dôkazy už v oznámení o začatí správneho konania, ktorý nevyužil. Žalovaný zrušil rozhodnutie\ninšpektorátu práce aj napriek skutočnosti, že sa sťažovateľ nevyjadril k oznámeniu o začatí správneho\nkonania a nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu a žalovaný sťažovateľovi poskytol dodatočný\npriestor vo vzťahu k dokazovaniu, pričom ani ponúknutú možnosť sťažovateľ nevyužil a na výzvu\ninšpektorátu práce opätovne nereagoval. Správne orgány v tomto ohľade podľa názoru kasačného súdu\nsťažovateľovi poskytli nadštandardný priestor pre realizáciu procesných práv. Kasačný súd konštatuje,\nže sťažovateľ sa v tomto smere nemôže s úspechom domáhať právnej ochrany, keďže uvedený stav\nzapríčinil sám svojou procesnou pasivitou.\n33. Ani s ďalšími námietkami vo vzťahu k protokolu o vykonanej kontrole sa kasačný súd nestotožnil.\nPodľa názoru kasačného súdu krajský súd prijal jednoznačný právny záver týkajúci sa podpísania\nprotokolu. Navyše, sťažovateľ s ustáleným záverom v rámci sťažnostných bodov vyjadril len nesúhlas a\nvo vzťahu k právnemu posúdeniu krajského súdu neponúkol žiadnu argumentáciu, pričom subjektívna\nnespokojnosť v tomto ohľade nie je legitímnym dôvodom kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. g/\nSSP). Čo sa týka stanoviska inšpektora práce k vyjadreniu sťažovateľa, z protokolu o vykonaní inšpekcie\nvyplýva, že sťažovateľ zobral zistené nedostatky na vedomie a prisľúbil uskutočniť potrebné opatrenia\nna úseku BOZP. V tomto ohľade sťažovateľ nenamietal žiadne zistenia a závery inšpektorátu práce,\nvo vzťahu ku ktorým by bolo potrebné vyjadrenie inšpektorátu práce. Námietka ohľadom absencie\notázok v zápisniciach o podaní informácie je podľa názoru kasačného súdu taktiež bezpredmetná, keďže\notázky inšpektora vyplývajú z obsahu zápisníc. Aj tvrdenie sťažovateľa o zákonnosti postupu správnych\norgánov je len všeobecné.\n\n34. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty kasačný súd v prvom rade uvádza, že v prípade správneho\ntrestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon\npripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok.\nUrčenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že\nmôže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces,\nv rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému\nzisteniu a jeho následky, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny\núčel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán\nprihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.\n35. Kasačný súd v zhode s krajským súdom považuje výšku uloženej sankcie (pokuty) s ohľadom na\nokolnosti prípadu za primeranú a dostatočne odôvodnenú. Správne orgány poukazovali na preventívne\na výchovné pôsobenie pokuty, ktorá má sťažovateľovi v budúcnosti zabrániť, aby sa dopustil podobných\nporušení svojich povinností vyplývajúcich z právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci. Zároveň správne poukázali aj na represívne pôsobenie pokuty, nakoľko jej výška bude pre\nsťažovateľa citeľná v jeho majetkovej sfére. Napokon voľná úvaha správnych orgánov vo vzťahu k\nrozhodovaniu o výške pokuty bola zameraná na ochranu materiálnych hodnôt a ochranu zdravia a\nživota zamestnancov. To všetko v súlade s účelom právnej úpravy v oblasti bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci. V tejto súvislosti ju nutné dodať, že správne orgány uložili pokutu v spodnej hranici\nzákonom stanovenej sadzby. Na základe uvedeného kasačný súd nepredpokladá, že by sťažovateľovi\nv skutočnosti neboli zrejmé úvahy správnych orgánov pri ukladaní výšky pokuty. Z rozhodnutí správnych\norgánov oboch stupňov je možné zistiť, aká bola miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko správne\norgány sa zaoberali otázkou závažnosti porušení povinností sťažovateľa a rovnako vyhodnotili aj\nnásledky takých porušení.\n36. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body za\nopodstatnené, a preto kasačný sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n37. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 SSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/101/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}