{"guid": "905dcba3-d7c8-48e2-a991-0a53e54b3832:018cf4c5-658f-4164-990e-e137012d3b91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7017200487.1", "spisova_znacka": "2Asan/12/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/12/2019 z 24. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2021, sp. zn. 2Asan/12/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:7017200487.1", "identifikacne_cislo": "7017200487", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/473", "nazov": "zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/473", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/473-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/473/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 473/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/473/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/473-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/473#paragraf-3", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-120", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/018cf4c5-658f-4164-990e-e137012d3b91", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200487.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200487.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200487.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Asan/12/2019\n7017200487\n24. 03. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:7017200487.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr Pavla Naďa a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej veci žalobcu (v konaní\nsťažovateľa): Súkromná bezpečnostná služba SHIELD, spol. s.r.o., so sídlom Ľudovíta Štúra 70, 071\n01 Michalovce, IČO: 36 208 922, zast. JUDr. Petrom Bellásom, advokátom, so sídlom Štefánikova 40,\nKošice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/150/2017 zo dňa 05. septembra 2018, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3857 O-310/2017 zo dňa\n07.06.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017/3857 O-310/2017 zo dňa 07.06.2017(ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného“) žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č.\n125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 125/2006 Z.z.“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra\n(ďalej len „inšpektorát práce“) č. 448/16/práv.IPNR_OPS/ROZ/2016/1454 zo dňa 07.03.2017 (ďalej len\n„rozhodnutie inšpektorátu práce“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) a toto rozhodnutie potvrdil.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorát práce na základe § 19 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006\nZ.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 4.000,- eur za porušenie § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č.\n125/2006 a § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Zákonník práce“), ktorého sa dopustil tým, že ako zamestnávateľ neposkytol zamestnancom Y. V. podľa\npracovnej zmluvy zo dňa 13.09.2015, deň nástupu do práce dňa 14.09.2015 s dohodnutým druhom\npráce „práca strážnej služby“ za obdobie november 2015 až január 2016 a V. M. podľa pracovnej zmluvy\nzo dňa 18.01.2016, deň nástupu do práce 19.01.2016 s dohodnutým druhom práce „ochrana majetku“\nza obdobie január až marec 2016 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre\nstupeň náročnosti podľa príslušného pracovného miesta. Uvedení zamestnanci mali v pracovnej zmluve\ndohodnutý prvý stupeň náročnosti pracovného miesta s príslušnou výškou mzdy zodpovedajúcej tomuto\nstupňu, pričom na základe popisu pracovnej pozície mali byť podľa názoru správnych orgánov zaradení\nminimálne v druhom stupni náročnosti a mala im byť poskytnutá mzda minimálne v sume zodpovedajúcej\n\ndruhému stupňu náročnosti pracovného miesta. Inšpektorát práce zároveň za použitia absorpčnej\nzásady žalobcovi uložil sankciu aj za porušenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce na tom základe, že\nako zamestnávateľ napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom, zabezpečil plnenie\nsvojich úloh uzatvorením dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru zo dňa 18.01.2016\nso zamestnancom Š. Č. s dojednanou pracovnou úlohou „ochrana majetku, ktorého výsledkom bude\nneporušenosť plášťa budov, uzavretie okien, vstupov, kontrola vstupu a výstupy zamestnancov pri\npríchode do zamestnania a odchode zo zamestnania, ktorého výsledkom je zamedzenie vynášania\nnepovolených vecí“. Žalobca podľa záverov správnych orgánov aj napriek skutočnosti, že sa nejednalo\no prácu vymedzenú výsledkom (dohoda o vykonaní práce) uzatvoril dohodu o prácach vykonávaných\nmimo pracovného pomeru so zamestnancom Š. Č. s dojednanou pracovnou úlohou ochrana majetku.\n3. Skutkové zistenia vyplynuli z výsledkov inšpekcie práce vykonanej inšpektorátom práce u žalobcu v\nobdobí 22.03.2016 a 29.04.2016, v rámci ktorej boli zistené tri nedostatky v oblasti pracovnoprávnych\na mzdových predpisov, ktoré boli zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa\n29.04.2016 (ďalej len „protokol“). Ten bol so žalobcom v uvedený deň prerokovaný, pričom žalobca\nsa k nemu vyjadril, na základe čoho inšpektorát práce vydal dodatok č. 1 k protokolu v znení opravy\nzo dňa 23.05.2016, ktorým vypustil z protokolu z časti „B“ označený ako „zistené nedostatky“, bod 1\n„vznik pracovného pomeru“, v bode 2 „mzdy“ u zamestnanca Y. V. opravil dátum uzavretia pracovnej\nzmluvy a dátum nástupu do práce, pričom v ďalšom ostal tento bol nezmenený a vypustil aj bod\n4 označený ako „nelegálne zamestnávanie“. V priebehu odvolacieho správneho konania o uložení\npokuty za správny delikt žalobca uvádzal, že druh práce Y. V. a V. M. (ďalej aj „dotknutí zamestnanci“)\nbol zaradený do prvého stupňa náročnosti práce najmä z dôvodu, že nemajú hmotnú zodpovednosť,\nna výkon práce postačuje absolvovanie základnej školy, inštruktáž, zaučenie alebo zaškolenie. Tento\nnedostatok žalobca odstránil tak, aby z popisu činnosti bolo zrejmé zaradenie zamestnanca do prvého\nstupňa náročnosti práce. V kontexte určenia náročnosti práce žalobca v rámci odvolacích dôvodov\npoukazoval na verejné súťaže vyhlásené Úradom pre verejné obstarávanie, v ktorých podstatná časť\nzodpovedá rovnakému stupňu náročnosti. Žalobca poukazoval aj na skutočnosť, že pri kontrole na Úrade\nvlády Slovenskej republiky nebol prvý stupeň náročnosti spochybnený a uvedená prax prevažuje aj v\nostatných bezpečnostných službách. Vo vzťahu k druhému porušeniu žalobca uviedol, že zamestnanec\nmal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, ktorej výsledok je dojednaný v pracovnej zmluve a od\n21.04.2016 má zamestnanec Č. uzatvorenú pracovnú zmluvu. Vo vzťahu k zdôvodneniu výšky sankcie\nžalobca uviedol, že žalovaný poukazuje na opakované zistenia porušenia Zákonníka práce, avšak v\ndanom čase nebolo rozhodnutie právoplatné a preto nemôže byť uvedená skutočnosť na jeho ťarchu.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd\nv Nitre (ďalej len „krajský súd“) a navrhol rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť,\nalternatívne napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zmeniť a znížiť uloženú sankciu. Namietal,\nže na výkon práce strážnika, ktorý nemá hmotnú zodpovednosť postačuje absolvovanie základnej\nškoly a inštruktáž, zaučenie alebo zaškolenie. Poukázal na to, že podľa jeho poznatkov a informácií\nvšetky súkromné bezpečnostné služby uzatvárajú so zamestnancami pracovné zmluvy, v ktorých\nsú zamestnanci zaradení do prvého stupňa náročnosti práce, pričom poukázal i na verejné súťaže\nvyhlasované Úradom pre verejné obstarávanie ako i Elektronickým kontraktačným systémom, z ktorých\nvyplýva, že predpokladaná hodnota zákazky je vo výške, ktorá nezodpovedá inému stupňu náročnosti\npráce. Zákonník práce, ani príloha k nemu podľa mienky žalobcu nestanovujú, že strážnik musí byť\nzaradený do vyššieho stupňa náročnosti práce. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu obmedzil iba na\nkonštatovanie, že pre výkon činností uvedených v pracovných zmluvách musí byť stanovená a vyplatená\nmzda vo výške minimálnej mzdy násobenej koeficientom 1,2 čo zodpovedá druhému stupňu náročnosti\npráce. Nejednotný postup, rozdielne rozhodnutia a výklad právnych noriem zo strany správnych orgánov\nnemôžu byť podľa názoru žalobcu v jeho neprospech. Postup Inšpektorátu práce Nitra považuje žalobca\nza zásadné porušenie ustanovení zákona o správnom konaní a Ústavy Slovenskej republiky.\n5. Žalobca ďalej v žalobe uviedol vo vzťahu k dohode o vykonaní práce, že konštatovanie, že\nzamestnávateľ nevyplatil odmenu za skutočne odpracované hodiny nezodpovedá skutočnosti. Vo\nvzťahu k uvedenej žalobnej námietke v podstate zotrval žalobca na svojom stanovisku vyplývajúceho\nz odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu.\n\n6. Žalobca v rámci žalobných bodov namietal aj to, že uložená pokuta je neprimeraná, pretože v minulosti\nmu nebola právoplatne uložená žiadna pokuta a taktiež nebolo preukázané ani nelegálne zamestnávanie\na správne orgány sa nevysporiadali s jeho návrhmi na vykonanie dôkazov.\n7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby nesúhlasil s argumentáciou žalobcu a poukázal na\nto, že pracovné miesto opodstatnene zodpovedá druhému stupňu náročnosti práce, pretože sa nemôže\njednať o výkon činnosti, ktorá je pomocnou, prípravnou alebo manipulačnou prácou podľa presných\npostupov a pokynov. O tejto skutočnosti svedčí podľa žalovaného aj fakt, že v zmysle zákona č. 473/2005\nZ. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súkromnej bezpečnosti“) je na výkon tejto činnosti\npotrebné splniť podmienku odbornej spôsobilosti, pričom v prípade osôb poverených výkonom fyzickej\nochrany, musia tieto absolvovať skúšku odbornej spôsobilosti typu „S“. Žalovaný je toho názoru, že\njednoznačne ide o výkon opakovaných, kontrolovateľných prác hospodárskoprávnych podľa pokynov\nalebo ustanovených postupov a preto je nevyhnutné, aby dotknutí zamestnanci boli zaradení do druhého\nstupňa náročnosti práce.\n8. Vo vzťahu k námietke ohľadne druhého porušenia, žalovaný uviedol, že výsledok práce v dohode\no vykonaní práce nespĺňa požiadavku Zákonníka práce, pretože nie je kvalitatívne a kvantitatívne\nidentifikovateľný.\n9. Žalobca v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zotrval na svojich\nargumentoch uvedených v žalobných bodoch.\n10. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 05.09.2018 rozsudok,\nktorým žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení\nrozsudku konštatoval, že žalobné body nie sú dôvodné a nezistil ani dôvod na použitie sankčnej\nmoderácie vo vzťahu k uloženej pokute.\n11. Krajský súd bol toho názoru, že v prípade dotknutých zamestnancov nejde o pracovné miesta,\nktoré by bolo možné podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce vymedziť ako výkon\npomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov a zaradiť ich\ndo prvého stupňa náročnosti tak, ako sa domnieva žalobca, ale že ide o pracovné miesta zodpovedajúce\ndruhému stupňu náročnosti práce, charakterizujúce výkon ucelených obslužných rutinných prác\nalebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových\nrežimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných\nprác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných\nprác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa\npokynov alebo ustanovených postupov.\n12. Krajský súd predostretý záver ustálil najmä na základe popisu práce uvedený v pracovných zmluvách\ndotknutých zamestnancov. V prípade zamestnanca Y. V., správny súd poukazoval na článok I. pracovnej\nzmluvy, z ktorého vyplýva, že zamestnanec bude vykonávať všetky dohodnuté činnosti v rámci druhu\npráce strážnej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti. Vo vzťahu k zamestnankyni V. M. krajský\nsúd konštatoval totožný popis pracovnej činnosti, doplnený o niektoré konkrétne činnosti vyplývajúce z\n§ 3 zákona o súkromnej bezpečnosti. Krajský súd poukazoval aj na skutočnosť, že z pracovnej zmluvy\nY. V. vyplýva aj ten fakt, že mzda zamestnanca zodpovedá druhému stupňu náročnosti práce.\n13. K námietkam týkajúcim sa dohody o vykonaní práce uzavretej so zamestnancom Š. Č. krajský súd\nuviedol, že pracovná činnosť dohodnutá ako „ochrana majetku, ktorého výsledkom bude neporušenosť\nplášťa budov, uzavretie okien, vstupov, kontrola vstupu a výstupy zamestnancov pri príchode do\nzamestnania a odchode zo zamestnania, ktorého výsledkom je zamedzenie vynášania nepovolených\nvecí“ nie je pracovnou činnosťou vymedzenou výsledkom. Základným predpokladom uzavretia dohody\no vykonaní práce je podľa mienky krajského súdu vymedzenie práce jej výsledkom. Pojmom výsledok\npráce krajský súd rozumie záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne\nalebo kvantitatívne identifikovateľný. Vzhľadom na spôsob vymedzenia pracovnej úlohy sa krajský súd\nnestotožnil so žalobcom ponúknutou argumentáciou, pretože podľa jeho záverov nešlo o náhodnú,\nvýnimočnú alebo ojedinelú prácu, ani o prácu malého rozsahu, ktorej vykonávanie v pracovnom pomere\n\nby bolo neefektívne a neekonomické. Vzhľadom na predostreté skutočnosti krajský súd prijal záver, že\nžalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby Š. Č. tým, že s ním uzavrel dohodu o vykonaní práce,\nktorá nie je vymedzená výsledkom, ale ide o opakovanú činnosť v priebehu jedného roka.\n14. Ani s argumentáciou ohľadne neobjektívneho a nespoľahlivo zisteného stavu veci a námietkou\nnesprávneho právneho posúdenia sa krajský súd nestotožnil. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam\npoukazoval predovšetkým na listinné dôkazy, ktoré boli uvedené v protokole. Krajský súd v tomto\nohľadne dospel k opačnému záveru, keďže podľa jeho mienky z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí\na z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že sa žalobca porušenia Zákonníka práce\ndopustil. Porušenie povinností bolo podľa názoru krajského súdu prvostupňovým správnym orgánom\nriadne a dôsledne zadokumentované a náležitým spôsobom odôvodnené; správny orgán postupoval\nzákonne a správne aj pri rozhodovaní o výške pokuty, keď prihliadal na závažnosť charakteru porušení\npracovných predpisov, počet zamestnancov žalobcu, rozsah trvania nedostatkov, ako i na počet\nporušení zákona.\n15. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku týkajúcu sa nevykonania dôkazov. V tejto súvislostí\nkrajský súd argumentoval tým, že správne orgány reflektovali na dôvodné námietky žalobcu tým, že\nvydali dodatok č. 1 k protokolu aj jeho opravu z 23.05.2016. Krajský súd konštatoval, že žalobca\nnenavrhoval vykonanie žiadnych dôkazov.\n16. Ani na moderáciu výšky uloženej pokuty krajský súd nevidel dôvod. V tomto ohľade argumentoval\ntým, že za poľahčujúcu okolnosť je možné považovať skutočnosť, že nebolo zistené nelegálne\nzamestnávanie a žalobca v priebehu inšpekcie plne spolupracoval. Za okolnosti svedčiace v neprospech\nžalobcu krajský súd považoval tri porušenia právnych predpisov; dvakrát nesprávne posúdenie stupňa\nnáročnosti pracovného miesta a jeden prípad uzavretia dohody o vykonaní práce. Podľa názoru\nsprávneho súdu by úvaha o uložení sankcie na dolnej hranici sadzby v prerokúvanej veci bola relevantná\nv prípade, ak by neexistovali žiadne priťažujúce okolnosti.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného\n17. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)\na navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n18. V rámci sťažnostného bodu sťažovateľ namietal nesprávne posúdenie zaradenia zamestnancov\ndo adekvátneho stupňa podľa náročnosti práce a tomu zodpovedajúce mzdové nároky dotknutých\nzamestnancov. V tomto smere sa sťažovateľ nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, podľa\nktorého je práca dotknutých zamestnancov svojim charakterom zaradená do druhého stupňa náročnosti.\nPodľa názoru sťažovateľa stupeň náročnosti zodpovedá vykonávanej práci zamestnancov, keďže plnia\nzákladné, menej náročné úlohy podľa pokynov a nariadení a v rámci stanovených oprávnení vykonávať\nzákroky a úkony na ochranu majetku a osôb. Podľa vyjadrenia sťažovateľa dotknutí zamestnanci nemajú\nhmotnú zodpovednosť a na výkon práce postačuje základné vzdelanie a zaškolenie. V tomto kontexte\nopakovane poukazoval na prax Inšpektorátu práce na Úrade vlády Slovenskej republiky, kde podľa jeho\nnázoru nebol prvý stupeň náročnosti spochybnený.\n19. Žalovaný v písomnej reakcii navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval\nna svojej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a vo vyjadrení k správnej\nžalobe.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“) preskúmal rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 SSP),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď deň\n\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná.\n21. S ohľadom na vymedzenie sťažnostného bodu pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd\npostupoval správne pri posúdení stupňa náročnosti vykonávanej práce vo vzťahu k popisu pracovnej\nčinnosti dotknutých zamestnancov. Kasačný súd zdôrazňuje, že dôvod kasačnej sťažnosti spočívajúci\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) môže byť založený len na základe\nexistencie právnej vady napadnutého rozhodnutia. Kasačnej sťažnosti sťažovateľa možno priznať\núspech v prípade existencie omylu v rozhodnutí krajského súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav prerokúvanej veci.\n22. V súvislosti s právnym posúdením veci krajským súdom v namietanom rozsahu považuje kasačný\nsúd za potrebné predoslať, že Zákonník práce ustanovuje, že ak nie je odmeňovanie zamestnancov\ndohodnuté v kolektívnej zmluve, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v\nsume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného\nmiesta (§ 120 Zákonníka práce). Od konkrétneho stupňa náročnosti práce bude závisieť minimálna\núroveň hrubej mzdy, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplácať dotknutému zamestnancovi vo vzťahu k\npríslušnému pracovnému zaradeniu. Zákonník práce v tomto ohľade ponúka šesť stupňov náročnosti\npráce (§ 120 ods. 4 Zákonníka práce). V nadväznosti na stupne náročnosti práce Príloha č. 1 k Zákonníku\npráce (ďalej len „príloha č. 1“) určuje charakteristiku stupňov náročnosti práce z hľadiska miery zložitosti,\nzodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca.\nPodľa písm. a/ prílohy č. 1pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce\ncharakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a\npokynov.\nPodľa písm. b/ prílohy č. 1pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce\ncharakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných\nprác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou\nzodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v\nzdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych,\nprevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov.\nPodľa písm. c/ prílohy č. 1pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce\ncharakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné\nzabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác;\nriadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so\nzvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo\nza ťažko odstrániteľné škody.\n23. Keďže vykonanou inšpekciou práce u sťažovateľa bolo zistené, že dotknutému zamestnancovi Y. V.\nna základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.09.2015 a zamestnankyni V. M. na základe pracovnej zmluvy zo\ndňa 18.01.2016, nebola poskytnutá mzda najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného\npre stupeň náročnosti podľa príslušného pracovného miesta, možno konštatovať, že krajský súd posúdil\nvec po právnej stránke správne, keď sa stotožnil so závermi správnych orgánov, že povaha práce\ndotknutých zamestnancov zodpovedá minimálne druhému stupňu náročnosti práce.\n24. Aj kasačný súd je toho názoru, že priradenie pracovných činností dotknutých zamestnancov do\nprvého stupňa náročnosti práce nie je adekvátne vzhľadom na súhrn pracovných činností, ktoré dotknutí\nzamestnanci vykonávali. Súhrn pracovných činností dotknutých zamestnancov, pozostávajúcich z\nochrany majetku a osôb v rôznych situáciách a podmienkach aj podľa mienky kasačného súdu nemožno\npriradiť medzi základné, manipulačné, pomocné či prípravné práce vykonávané podľa postupov a\npokynov nadriadeného. V tomto ohľade by prvý stupeň náročnosti práce podľa pracovných činností\nzodpovedal povolaniu, ktoré zamestnanec vykonáva manuálne podľa jednoduchých a opakujúcich\nsa postupov alebo pokynov, zväčša pod stálym dozorom, pričom v zásade samotný zamestnanec\nnebude niesť žiadnu zodpovednosť na dosiahnutom výsledku práce (napr. upratovačka, dokladač\ntovaru, umývač riadu). V popise pracovnej činnosti dotknutých zamestnancov vyplývajúceho z\npracovných zmlúv ani kasačný súd nevzhliadol také činnosti, ktoré by zodpovedali najnižšiemu\nstupňu náročnosti práce. Najvyšší súd môže len súhlasiť so záverom správneho súdu, že činnosti\n\ndotknutých zamestnancov zodpovedajú prinajmenšom druhému stupňu náročnosti práce, na základe\nvýkonu opakovaných, kontrolovateľných administratívnych prác, či prevádzkovo-technických prác podľa\npokynov alebo ustanovených postupov, keďže z popisu pracovnej činnosti vyplýva, že vykonávaná práca\npozostáva z činností ustanovených v § 3 zákona o súkromnej bezpečnosti.\n25. Kasačný súd v tejto súvislosti nepovažoval sťažovateľom ponúknutú argumentáciu, ktorým stupeň\nnáročnosti práce odvodzoval od dosiahnutého vzdelania a hmotnej zodpovednosti za dôvodnú. V tejto\nsúvislosti treba uviesť, že určenie stupňa náročnosti práce sa odvodzuje od povahy pracovných činností\nzamestnanca, pričom zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň podľa\nnajnáročnejšej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého\nv pracovnej zmluve a nie od dosiahnutého vzdelania, či existencie hmotnoprávnej zodpovednosti\nzamestnanca, ako sa domnieva sťažovateľ. V tomto smere považoval kasačný súd za potrebné doplniť,\nže napríklad povolanie vodiča autobusu zodpovedá až tretiemu stupňu náročnosti práce, keďže je počas\nvýkonu práce zodpovedný za zdravie a životy pasažierov, aj napriek skutočnosti, že uvedené povolanie\nnevyžaduje iné nároky na vzdelanie zamestnanca, či existenciu dohody o hmotnej zodpovednosti\nzamestnanca.\n26. Kasačný súd neakceptoval ani s argumentáciu poukazujúcu na priebeh a výsledky inej kontroly\nsťažovateľa, keď tento opakovane namietal, že z jeho praxe na inej inštitúcii vyplýva, že inšpekcia\npráce v Bratislave nemala námietky voči zaradeniu zamestnancov do prvého stupňa náročnosti práce.\nPredmetnou námietkou sťažovateľa sa dostatočným spôsobom vysporiadal krajský súd vo vzťahu k\npredloženému protokolu Inšpektorátu práce Bratislava a sťažovateľ v rámci kasačných bodov ani bližšie\nnekonkretizuje v čom malo spočívať nesprávne posúdenie predostretej argumentácie krajského súdu\npo právnej stránke.\n27. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body za\nopodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\n28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP\n29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení\ns ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 SSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/150/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}