{"guid": "9a0ab564-e3b5-424c-85d1-d79d8d2c449f:47272d19-84d6-4790-a613-675f2255214e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7017200235.1", "spisova_znacka": "6Sžk/21/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/21/2020 z 3. 2. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. februára 2021, sp. zn. 6Sžk/21/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:7017200235.1", "identifikacne_cislo": "7017200235", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2021-02-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-170b", "nazov": "§ 170b SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-170b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-170b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-171.odsek-1", "nazov": "§ 171 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-171.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-171"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-s", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. s) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-s", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-170b", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-171", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47272d19-84d6-4790-a613-675f2255214e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200235.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200235.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200235.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/21/2020\n7017200235\n03. 02. 2021\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2021:7017200235.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (žalobcu): 1. SPS services s. r. o., so sídlom\nSNP 1301, Žiar nad Hronom, IČO: 44 262 884, zastúpeného Advokátskou kanceláriou IURISTICO,\ns. r. o., so sídlom Cimborkova 13, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom\nMasarykova 10, Košice, v konaní o všeobecnej správnej žalobe žalobcu zo dňa 23. marca 2017 na\npreskúmanie opatrenia žalovaného, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti výroku uznesenia Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 7S/36/2017-40 zo dňa 11. marca 2020 o nároku na náhradu trov konania, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/36/2017-40 zo dňa\n11. marca 2020 vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7S/36/2017-40 zo dňa 11. marca 2020 podľa § 99 písm. a/\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konanie zastavil. O trovách konania\nrozhodol v zmysle § 170 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania\nnepriznal. Zároveň podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 63,30 EUR.\n2. V odôvodnení uznesenia správny súd uviedol, že s ohľadom na skutočnosť, že žalobca žalobou,\nktorou sa domáhal preskúmania opatrenia žalovaného, spočívajúceho vo vedení záznamu o žalobcovi\nv zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania podľa\nzákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“), vzal späť, bolo potrebné toto konanie zastaviť.\n3. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania správny súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že o\ntrovách konania rozhodol v zmysle § 170 SSP, nakoľko pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP v danom prípade\npodmienky splnené neboli, keďže žalobca zvolil nesprávny prostriedok právnej ochrany (všeobecná\nsprávna žaloba o preskúmanie opatrenia orgánu verejnej správy), hoci z už ustálenej súdnej praxe\njednoznačne vyplýva, že tento sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov na ním v správnej\nžalobe prezentovanom skutkovom základe mal domáhať žalobou na ochranu pred iným zásahom\norgánu verejnej správy, ktorým evidencia v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili\nzákaz nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z., nepochybne je. Rovnako tak správny\nsúd rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 63,30 EUR, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred\nprejednaním veci.\nII.\n\n4. Proti výroku uznesenia správneho súdu o náhrade trov konania podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“)\nprostredníctvom advokáta v zákonom ustanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440\nods. 1 písm. f/, g/, a h/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie\nsprávneho súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi prizná voči žalovanému právo na náhradu\ntrov konania vo výške 100 %. Zároveň žiadal, aby kasačný súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť\nžalobcovi trovy konania o kasačnej sťažnosti vo výške 100 %.\n5. V dôvodoch poukázal na skutočnosť, že správny súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov\nkonania, keď dospel k záveru, že žalobca zvolil nesprávny prostriedok právnej ochrany, hoci z ustálenej\nsúdnej praxe jednoznačne vyplýva, že sa mal domáhať ochrany žalobou na ochranu pred iným zásahom\norgánu verejnej správy. Namietal, že v odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd v žiadnom\nsmere nešpecifikoval „ustálenú súdnu prax“, z ktorej by mal vyplývať uvedený záver. V tejto súvislosti\ndal do pozornosti, že žalobu podal dňa 23. marca 2017, teda pred viac ako tromi rokmi. Následne\ndodal, že práve vo veci všeobecnej správnej žaloby preskúmal zákonnosť druhovo rovnakého vedenia\na zverejnenia záznamu o žalobcovi v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz\nnelegálneho zamestnávania, Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7S/101/2016.\nTaktiež zdôraznil, že už v samotnej žalobe uviedol, prečo podal všeobecnú správnu žalobu, pričom na\nvznesené námietky správny súd reagoval jedine odvolaním sa na ustálenú súdnu prax, ktorú bližšie\nnešpecifikoval. V uvedenom postupe žalobca videl odňatie spravodlivosti, keď napadnuté rozhodnutie\npokladal za nepreskúmateľné, postrádajúce odpovede na dostatočne konkrétne otázky žalobcu.\n6. Ďalej dal do pozornosti, že v danom prípade bolo žalobou napadnuté opatrenie, ktoré má evidenčnú\npovahu - je zberom údajov vyplývajúcich z rozhodovacej a inej činnosti správnych orgánov, ktoré\nboli následne zverejnené na internete v zákonom predpísanom zozname. Výsledkom tejto činnosti\nje teda záznam, takéto opatrenie má dokumentárnu nie faktickú podobu, je preto irelevantné, že nie\nje vyhotovené v listinnej podobe, nakoľko aj úkony obsiahnuté v elektronickej podobe sa považujú\nza písomné. S ohľadom na uvedené mal za to, že takéto opatrenie sa má preskúmavať na základe\nvšeobecnej správnej žaloby, pretože ide o formu aktu.\n7. Následne poukázal na skutočnosť, že iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý zákon definuje\nako faktický postup orgánu verejnej správy alebo postup pri výkone kontroly alebo inšpekcie nemá\ndokumentárnu podobu, hoci sa (zvyčajne následne) o ňom spisuje určitý záznam, ktorý však nie je ich\npodstatou. Ich podstatou je samotná uvedená činnosť, ktorá sa prejavuje inak ako v písomnej podobe\nsamotného aktu. Zdôraznil, že na rozdiel od uvedeného v prípade zverejnenia žalobcu v zozname je\npodstatou tohto opatrenia práve samotný tento záznam, akt orgánu verejnej správy, nie iná (ďalšia)\nčinnosť, ktorá sa prejavuje inak ako v písomnej podobe samotného aktu.\n8. Súčasne uviedol, že tento zoznam vedie žalovaný podľa § 6 ods. 1 písm. r/ zákona č. 125/2006 Z.\nz. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), pričom\ntento je svojou povahou verejným zoznamom správnych deliktov, z ktorej skutočnosti vyplývajú zásadné\nnegatívne dôsledky pre subjekty, ktoré sú doňho zavedené a v ňom zverejnené. Doplnil, že zverejnením\nosoby v tomto zozname dochádza k negatívnemu zásahu do jej dobrej povesti. Táto osoba je zároveň\nvylúčená z možnosti žiadať o dotácie z verejných zdrojov, a to nie len pro futuro, ale aj spätne. V zmysle\n§ 6 ods. 1 písm. s/ zákona č. 125/2006 Z. z. žalovaný vedie záznamy v zozname po dobu piatich\nrokov, dôsledky takéhoto opatrenia sú teda dlhotrvajúce. Súčasne je uvedenie v zozname v podstate\ndeklarovaním odsúdenia za správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, a to aj napriek\ntomu, že sa o takomto správnom delikte právoplatne nerozhodlo. Z tohto dôvodu má podľa žalobcu\nuvedenie osoby v zozname povahu rozhodnutia o správnom delikte, preto mal za to, že je potrebné\npostupovať podľa § 30 SSP primerane aj podľa tretej časti druhej hlavy SSP.\n9. Rovnako tak uviedol, že aj v prípade, ak žaloba je nesprávne označená, nie je to prekážkou pre\npreskúmanie zákonnosti dostatočne špecifikovanej emanácie správneho orgánu. Uvedené by teda\nnemalo mať za následok stratu sporu, ale len iné právne posúdenie veci žalobcom, než ku ktorému\ndôjde správny súd. Doplnil, že prípadné nesprávne označenie žaloby nie je dôvodom ani pre zastavenie\nkonania, ani pre odmietnutie, ani zamietnutie žaloby. Podstatné podľa žalobcu je, že žaloba obsahuje\ntaké náležitosti, pre ktoré je možné ju prejednať v súlade s právnym názorom správneho súdu. Súčasne\ntvrdil, že podaná žaloba poskytovala dostatočný priestor aj pre konanie proti inému zásahu orgánu\n\nverejnej správy. Táto argumentačná línia predstavuje podľa žalobcu odklon od rozhodovacej praxe\nkasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, pričom je aj odňatím spravodlivosti v zmysle § 440\nods. 1 písm. f/ SSP a nesprávnym právnym posúdením podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie krajského súdu\npovažuje za vecne správne a zákonné vo všetkých jeho častiach a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky kasačnú sťažnosť žalobcu smerujúcu voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n7S/36/2017 zo dňa 11. marca 2020 zamietol. V prípade, že kasačný súd dospeje k záveru, že kasačná\nsťažnosť je podaná dôvodne, žiadal, aby v časti uplatneného nároku na náhradu trov konania o kasačnej\nsťažnosti voči žalovanému bolo vzhľadom na okolnosti prípadu rozhodnuté s prihliadnutím na dikciu\n§ 167 ods. 3 písm. a/ SSP. Označil za správny postup krajského súdu, ktorý žalobcovi nepriznal voči\nžalovanému náhradu trov konania s poukazom na skutočnosť, že zvolil nesprávny prostriedok právnej\nochrany. Poukazujúc na § 3 písm. c/ SSP uviedol, že zápis žalobcu do registra osôb, ktoré porušili zákaz\nnelegálneho zamestnávania, je výlučne procesným úkonom faktickej povahy, nie je zakončený vydaním\nsprávneho aktu vo forme rozhodnutia, či opatrenia, a preto nie je možné konštatovať jeho nezákonnosť\nv intenciách všeobecnej správnej žaloby tak, ako to požadoval žalobca.\n11. V tejto súvislosti dodal, že sa stotožnil s postupom správneho súdu aj pokiaľ ide o vylúčenie aplikácie\n§ 171 SSP na prejednávanú vec, pričom sa odvolal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7M Cdo 4/2010. S ohľadom na uvedené zdôraznil, že kritérium procesného zavinenia\nje treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní\npožadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala\nžalobu späť, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené\nneskorším správaním žalovaného, v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca\nv dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, a teda jeho prejav vôle spočívajúci\nv späťvzatí návrhu.\n12. Zdôraznil, že v danom prípade je zjavné, že realizovaný výmaz žalobcu z registra vo februári 2020\nnebol výsledkom všeobecnej správnej žaloby zo dňa 23. marca 2017, v ktorej sa žalobca domáhal\nkonštatácie nezákonnosti a následného zrušenia „opatrenia“ spočívajúceho v jeho zápise do zoznamu\nosôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Ďalej uviedol, že tento nebol výsledkom ani\nargumentácie žalobcu v ďalšej žalobe, ktorou napádal zákonnosť vydaných rozhodnutí inšpekčných\norgánov o vyvodení jeho zodpovednosti za toto nelegálne zamestnávanie, ktoré bolo konštatované v\nprotokole o výsledku inšpekcie práce č. IBB-32-34-2.3/P-E24,25-16 zo dňa 30. novembra 2016. Doplnil,\nže Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom č. k. 24S/152/2017-94 zo dňa 31. júla 2018 síce\nzrušil tieto preskúmavané rozhodnutia, avšak nie v zmysle žalobných dôvodov, ale s prihliadnutím na\nzmenu právnej úpravy účinnú v čase rozhodovania súdu. Dal do pozornosti, že v predmetnom rozhodnutí\nbolo explicitne konštatované, že žalobca nebol v konaní úspešný z dôvodov nezákonnosti napadnutého\nrozhodnutia uplatnených žalobcom v žalobe v lehote podľa § 181 ods. 1 SSP. V tejto súvislosti správny\nsúd uviedol, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný v čase vydania rozhodnutia aplikovali na\nzistený skutkový stav veci platný a účinný zákon a v prípade, ak by v priebehu preskúmavacieho konania\nnebola prijatá nová právna úprava, bola by žaloba žalobcu zamietnutá ako nedôvodná.\n13. Následne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/25/2018\nzo dňa 25. septembra 2019, vo vzťahu ku ktorému uviedol, že v intenciách záverov vyslovených v tomto\nrozhodnutí je možné konštatovať, že nie je naplnená žiadna z podmienok pre aplikáciu zásady zavinenia\nv zmysle § 171 SSP, keďže neexistuje vzťah medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval a skutočnosťou,\npre ktorú neskôr vzal žalobu s takto formulovaným petitom späť.\nIII.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal uznesenie\nkrajského súdu v napadnutej časti z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa\n(§ 453 ods. 1 a 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania (podľa § 455 SSP) a po jej preskúmaní\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n\n15. V predmetnej veci bolo potrebné zaujať právny názor k aplikácii ustanovenia § 170 písm. b/ SSP\nresp. § 171 ods. 1 SSP upravujúceho náhradu trov konania v prípade zastavenia konania podľa § 99\npísm. a/ SSP.\n16. Podľa § 170 písm. b/ SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak\nkonanie bolo zastavené.\n17. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie\nkonania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 6 ods. 1 písm. s/ zákona č. 125/2006 Z. z. národný inšpektorát práce vedie centrálny verejne\nprístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili\nzákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej\nosoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho\nzamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.\n20. Sťažovateľ namietal, že správny súd vec v časti rozhodovania o trovách konania nesprávne právne\nposúdil (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje\nna to, že nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom\nnormy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké\nvyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom konkrétne\nspočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale\nju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav\nju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n21. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu\npri rozhodovaní o náhrade trov konania zistil pochybenie v otázke právneho posúdenia odôvodňujúce\npotrebu zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu v uvedenej časti. Súd konštatuje, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu v časti trov konania bola vo svojej podstatne\npostavená na námietke, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď vyslovil, že žalobca zvolil\nnesprávny prostriedok právnej ochrany - všeobecnú správnu žalobu, hoci z ustálenej súdnej praxe\njednoznačne vyplýva, že sa mal domáhať ochrany žalobou na ochranu pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, a preto v danom prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 171\nods. 1 SSP a o trovách konania rozhodol podľa § 170 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo\nna náhradu trov konania nepriznal.\n22. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že sťažovateľ bol žalovaným zavedený do Zoznamu\nfyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania (zákon č. 82/2005\nZ. z.), dostupnom na <http://www.safework.gov.sk/register/>, pričom po identifikačných údajoch žalobcu\nsa v zázname uvádza ako dátum kontroly 12. december 2016, avšak neuvádza sa údaj o právoplatnom\npostihu. Odo dňa 17. februára 2020 však už žalobca nie je evidovaný v predmetnom zozname.\nKrajský súd o žalobe voči opatreniu žalovaného rozhodol napadnutým uznesením, ktorým konanie o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia zastavil v zmysle § 99 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov\nkonania právo na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 170 písm. b/ SSP.\n23. Kasačný súd dáva do pozornosti, že obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický\npostup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má\niný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu a je výsledkom okamžitého (bezprostredného)\nuplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Opätovne však musí ísť o oprávnenie\ntýkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej\nsprávy. Aj pri inom zásahu orgánu verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to\npriamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej\n\nosoby. Posudzovanie existencie tohto priameho dotyku u takejto osoby, ktorá je logicky v pozícii žalobcu,\nbude pritom prísne individuálne v závislosti od osobitostí konkrétneho prípadu.\n24. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd poukazuje mutatis mutandis na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžz/2/2013 zo dňa 31. októbra 2013, v ktorom vyslovil:\n„Definovať nezákonný zásah nie je ani dosť dobre možné, pretože pod tento pojem spadá veľké\nmnožstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú oprávnené na základe rôznych\nzákonov. Jedná sa o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, napriek\ntomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo\nkonať, nejakej činnosti sa zdržať alebo strpieť. V tomto smere možno poukázať na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 8Sžz/1/2010-80 z 27. januára 2011,\npodľa ktorého „z ustanovenia § 250v OSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mjzgyzv6ojzfzygc4tbm5zgczrngi2ta5q> vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred\nfaktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným\nindividuálnym aktom“. Dnes už ustálená judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle\nprotiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej\nosoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne\nnečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život,\npráva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto\nzásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby\nv porušovaní dotknutého práva pokračoval, a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil\nstav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v OSP <https://www.beck-online.sk/bo/documentview.seam?documentId=pj5f6mjzgyzv6ojzfzygc4tbm5zgczrngi2ta5q> je teda ukončenie nezákonného\nzásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými\nprostriedkami. Za „zásah“ sa obyčajne považujú aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí\nverejnej správy v rámci výkonu verejnej moci, súvisiace väčšinou s výkonom správnej činnosti, ktorú\nsprávna náuka označuje ako „správny dozor“ (napr. autoritatívne úkony príslušníkov polície, vojenskej\npolície či iných vojakov, príslušníkov väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov colnej správy, strážnikov\nobecnej polície (typicky rôznych policajných prechmatov), ale napr. tiež úkony úradných osôb pri výkone\nštátneho stavebného dohľadu, daňovej kontroly, či neoprávnený výkon exekúcie atď.)“.\n25. Vzhľadom na uvedené kasačný súd dospel k záveru, že postup žalovaného v tejto veci nie je možné\nvyhodnotiť ako iný zásah orgánu verejnej správy. V danom prípade zákonný prostriedok právnej ochrany\npredstavuje všeobecná správna žaloba, pričom opatrenie žalovaného, ktorým bol žalobca zapísaný\ndo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, je\nspôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Preto aj na námietku sťažovateľa,\nspočívajúcu v tvrdení, že žalobou je napadnuté opatrenie, ktoré sa má preskúmavať na základe\nvšeobecnej správnej žaloby, pretože ide o formu aktu, pričom iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý\nzákon definuje ako faktický postup orgánu verejnej správy alebo postup pri výkone kontroly alebo\ninšpekcie nemá dokumentárnu podobu, keď jeho podstatou je samotná uvedená činnosť, ktorá sa\nprejavuje inak ako v písomnej podobe samotného aktu, je nevyhnutné prihliadnuť ako na opodstatnenú.\n26. Kasačný súd ďalej uvádza, že v prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania vo všeobecnosti postupuje podľa § 170 písm. b/ SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia však zákon pripúšťa výnimku, ktorá je\nustanovená v § 171 ods. 1 SSP. Súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania musí najprv posúdiť,\nči nie sú splnené zákonné podmienky na použitie § 171 ods. 1 SSP, teda či nejde o uvedenú výnimku,\na len v prípade, že to tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 170 písm. b/ SSP.\nUstanovenie § 171 ods. 1 SSP predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení\nkonania, toto zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného. Náhrada týchto trov sa prisudzuje\nbez ohľadu na výsledok správneho súdneho konania.\n27. Ďalej kasačný súd zdôrazňuje, že v tunajšom konaní dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť,\nže odo dňa 17. februára 2020 žalobca už nie je vedený v zozname fyzických a právnických osôb, ktoré\nporušili zákaz nelegálneho zamestnávania. V prípade, že žalobca vezme žalobu späť z dôvodu, že\nním napadnuté rozhodnutie resp. opatrenie bolo zrušené alebo zmenené mimo konania o preskúmaní\njeho zákonnosti súdom, je však namieste skúmať, či možno niektorému z účastníkov pripísať procesnú\n\nzodpovednosť za to, že žaloba bola vzatá späť. Pritom však nemožno uplatňovať bez ďalšieho záver,\nže ak nie je zavinenie na strane žalobcu, je automaticky na strane žalovaného, a naopak.\n28. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I.ÚS 196/09-285 zo dňa 10. septembra 2009, v ktorom súd k zásade procesnej zodpovednosti za\nzavinenie uviedol: “Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo\nveci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada\nnákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich\nvznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové\nzistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium\nprocesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,\nčo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú\nžalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že\nspäťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom\nrozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť,\na teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými\nslovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie\núčastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).“\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.\nk. 7S/36/2017-40 zo dňa 11. marca 2020 v napadnutej časti výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP). Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní\nrozhodnúť o náhrade trov konania v súlade s vysloveným právnym názorom kasačného súdu s tým, že\nkrajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/36/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:01f17e2e-bc76-4c9f-b490-ce69f110bc9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 196/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01f17e2e-bc76-4c9f-b490-ce69f110bc9a"}], "citovane_v": []}