{"guid": "5d7fc6d2-e96e-4f86-971c-62ce6dc87f99:87866c9c-a9da-4e1c-92cd-d57be307fe1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7017200138.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/22/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/22/2019 z 28. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2021, sp. zn. 2Sžfk/22/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:7017200138.1", "identifikacne_cislo": "7017200138", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582", "nazov": "zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-2", "nazov": "§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-71.odsek-1", "nazov": "§ 71 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-71.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-71.odsek-2", "nazov": "§ 71 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-71.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-71.odsek-3", "nazov": "§ 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-71.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-71"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-18", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-33", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-70", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-71"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87866c9c-a9da-4e1c-92cd-d57be307fe1a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200138.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200138.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200138.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/22/2019\n7017200138\n28. 04. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:7017200138.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci\nžalobcu: C.L.N. Slovakia s.r.o., IČO: 36 652 211, so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, Košice - Šaca,\nzast.: NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánska 5, Košice, proti žalovanému\n(sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1792625/2016 zo dňa 16. decembra 2016, o\nkasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/21/2017-92 zo dňa\n08. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“\nalebo „krajský súd“) podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1792625/2016 zo dňa 16. decembra 2016 v spojení\ns platobným výmerom Mesta Košice (ďalej aj ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) č.\n1/11/083697-01/09/814872 zo dňa 17. októbra 2011 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.\n2. Správca dane platobným výmerom č. 1/11/083697-01/09/814872 zo dňa 17. októbra 2011 vyrubil\nžalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov (ďalej aj ako „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) daň\nz nehnuteľností na rok 2011 v sume 58.179,21 Eur\n3. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podstata žalobnej argumentácie spočívala v tvrdení,\nže Mesto Košice nebolo správcom dane z nehnuteľností na rok 2011 vo vzťahu k nehnuteľnostiam\nvlastneným žalobcom, pretože podľa zápisu na LV č. XXXX ku dňu 01. januáru 2011 (t. j. dátumu\nrozhodujúcemu pre určenie príslušnosti správcu dane pre daň z nehnuteľností) tieto patrili do\nkatastrálneho územia U., a preto správcom dane bola obec Sokoľany. Žalobca pri svojej argumentácii\nvychádzal z toho, že v tom čase nebol preukázaný opak skutočností zapísaných na označenom liste\nvlastníctva, a preto údaj o katastrálnom území, v ktorom sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, bol\nzáväzný. Práve na základe týchto skutočností obec Sokoľany vydala dňa 07. marca 2011 platobný\nvýmer č. 2011/48 o vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2011 v sume 36.170,14 Eur a žalobca si svoju\ndaňovú povinnosť následne splnil tým, že daň z nehnuteľností zaplatil v celkovo troch splátkach. Žalobca\nďalej argumentoval, že opätovným zaplatením dane z nehnuteľností na rok 2011 podľa rozhodnutia\nprvostupňového orgánu ako aj žalovaného by bola daň z nehnuteľností za rovnaké zdaňovacie obdobie\n\nzaplatená dvakrát, za ten istý predmet zdaniteľného plnenia, čo je v hrubom rozpore s daňovými\nzásadami uplatňovanými v právnom poriadku Slovenskej republiky, a to najmä zásadou vylúčenia\nduplicity zdanenia, v zmysle ktorej príjem, dôchodok alebo majetok má byť zdaňovaný len raz, a to v\nmomente, kedy dochádza k jeho tvorbe alebo spotrebe.\n4. Pre rozhodnutie vo veci krajský súd považoval za podstatnú tú skutočnosť, že ku dňu 01. januáru 2011\noznačené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu (v tom čase s obchodným menom Canessa Slovakia\ns.r.o.) zapísané na LV č. XXXX boli vedené v katastrálnom území Sokoľany, opak tejto skutočnosti v\ntom čase nebol preukázaný, a preto žalobca pri podávaní daňového priznania ako aj následne pri plnení\nsvojej daňovej povinnosti vychádzal z tohto zápisu, ktorý svedčil miestne príslušnému správcovi dane\nz nehnuteľností - Obci Sokoľany.\n5. Dôvodil, že zápis na LV č. XXXX, ktorý určil, že tam zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu\npatria do katastrálneho územia U.H., bol vykonaný na základe rozhodnutia Správy katastra Košice okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20. júna 2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.\n6Sp/18/2007-29 zo dňa 22. novembra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11. novembra 2008\n(priebeh hranice určoval geometrický plán č. 16/2007 vyhotovený spoločnosťou Geotop, s.r.o.). Takto\nzapísaný stav na LV č. XXXX trval až do vyznačenia zmeny v údajoch v katastri nehnuteľností podľa\nzápisu pod č. Z-2935/2011 zo dňa 28. apríla 2011 na podklade nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS/65/2010-49 zo dňa 27. októbra 2010 (ďalej aj ako „Nález ústavného súdu“). Na\nzáklade uvedeného, krajský súd považoval za nesporné, že ku dňu 01. januára zdaňovacieho obdobia\nroku 2011 bolo sporné územie vedené v katastrálnom území U., teda zápis na LV XXXX svedčil správcovi\ndane obci Sokoľany, a to v zmysle § 18 ods. 2 a § 99 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach\na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej aj ako „zákon o miestnych\ndaniach“) v spojitosti s § 3 ods. 7 a § 10 písm. a) zákona o správe daní.\n6. Krajský súd uznal námietku žalobcu, že skutočnosti vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS/65/2010-49 zo dňa 27. októbra 2010 nemožno bez ďalšieho považovať za\npreukázanie opaku údajov zapísaných v katastri na LV č. XXXX, a to z dôvodu, že z obsahu tohto\nrozhodnutia nevyplýva, aby sa v tomto konaní ústavný súd zaoberal meritom veci, t. j. tým, ako má\nbyť určená hranica medzi katastrálnymi územiami Ž. a U. a aby v tomto rozhodnutí bola riešená\notázka, do ktorého katastrálneho územia patrí sporné územie. Toto rozhodnutie konštatuje porušenie\npráv Mesta Košice v rovine procesnoprávnej, a to s ohľadom na nesprávny postup Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vo vzťahu k posúdeniu včasnosti podaného odvolania proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach. Následkom uvedeného rozhodnutia ústavného súdu sa rozhodnutie najvyššieho súdu\nstalo neprávoplatné a táto právna skutočnosť bola aj predmetom záznamu pod č. Z 2935/2011. Krajský\nsúd navyše zdôraznil aj to, že ku dňu 01. januáru 2011 neexistovalo žiadne iné rozhodnutie, z ktorého by\nbolo možné prijať záver, do ktorého katastra patria nehnuteľnosti žalobcu, než to, v ktorom Krajský súd\nv Košiciach v konaní pod sp. zn. 6Sp/18/2007 rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie správneho orgánu č.\nH-2/97/D-BJ, ktorým došlo k zmene hranice katastrálnych území v prospech katastrálneho územia U..\n7. Za ďalšiu dôležitú okolnosť považoval krajský súd to, že žalobca odviedol daň z nehnuteľností na rok\n2011 v prospech Obce Sokoľany na základe výmeru, ktorý táto obec vydala v súlade so stanoviskom\nprávneho predchodcu žalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 01. februára 2011,\npričom žalobca vychádzal v dobrej viere z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti\nkrajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa\n18. mája 2011, podľa ktorého v záujme zachovania právnej istoty ako základného princípu právneho\nštátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) nie je možné, aby dvaja rôzni správcovia dane, ktorí\nspravujú daň totožného druhu (v tomto prípade daň z nehnuteľností) zdaňovali totožný predmet dane a\naby obaja vyžadovali od daňovníka odvedenie totožnej dane (dane z nehnuteľností) v prospech každého\nz nich za identický predmet dane v tom istom zdaňovacom období. V opačnom prípade by bol žalobca\nv jednom a tom istom zdaňovacom období nezákonne zaťažený dvojitou daňovou povinnosťou, ktorej\npredmetom by boli identické nehnuteľnosti, čo je v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\nzásadou zákonnosti podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.\n8. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči\nžalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal vo veci celkom úspech.\n\n9. Žalovaný podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal,\naby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal.\n10. Uviedol, že krajský súd vyhodnotil moment vyvrátenia hodnovernosti údajov katastra v rozpore so\nznením § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (ďalej aj ako „katastrálny zákon“) a s právnymi dôsledkami právoplatného rozhodnutia\nštátneho orgánu (Nález ústavného súdu). S poukazom na § 5 ods. 2 a § 34 ods. 1 katastrálneho zákona\nžalovaný ďalej uviedol, že záznam má evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na\nzánik práv k nehnuteľnostiam a samotné právo vzniká, mení sa alebo zaniká dňom účinnosti zákona\nalebo právoplatnosti príslušného rozhodnutia. Dňom právoplatnosti Nálezu ústavného súdu sa podľa\nžalovaného vec vrátila do odvolacieho konania, čím sa rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č.\nH-2/97/d-BJ zo dňa 20. júna 2007 vo veci určenia priebehu hranice stalo neprávoplatným a právny stav\nsa vrátil do pôvodnej podoby, kedy bolo sporné územie súčasťou Mesta Košice.\n11. Žalovaný považoval za podstatný v predmetnej veci fakt, že dátum zápisu správy katastra na\nzáklade právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k\nnehnuteľnostiam, keďže záznam je úkon správy katastra, ktorý má iba evidenčné funkcie, na čo bol\nžalovaný upozornený aj správou katastra. Nepovažoval za dôležité, kedy bol zápis rozhodnutia súdu\nvykonaný a či bola plomba v katastri nehnuteľností vyznačená alebo nie. Z povahy vyvrátiteľnej právnej\ndomnienky podľa neho vyplýva, že dôkazom opaku sa rušia akékoľvek účinky, ktoré by táto domnienka\nvôbec mohla vyvolať.\n12. Dôvodil, že existujúci zápis v katastri nehnuteľností je podľa zákona o miestnych daniach rozhodujúci\niba pre určenie osoby daňovníka (§ 5) a pri zaraďovaní pozemku do príslušnej skupiny (§ 6 ods. 1\na 3), ale ustanovenie § 18 ods. 2 hovorí o stave k 1. januáru zdaňovacieho obdobia ako takom, bez\njeho väzby na zápis v katastri nehnuteľností, ktorého hodnovernosť môže byť vyvrátená v zmysle\nkatastrálneho zákona (stratou právoplatnosti rozhodnutia správy katastra). V tejto súvislosti namietal,\nže krajský súd rozhodol v rozpore s jestvujúcim právnym stavom, keď de facto rešpektoval v tom čase\nuž neprávoplatné rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20. júna 2007.\nŽalovaný trval na tom, že po zrušení rozhodnutia najvyššieho súdu v uvedenej veci Nálezom ústavného\nsúdu z tohto rozhodnutia správy katastra nemohli vyplývať žiadne právne účinky a bola tak vyvrátená\ndomnienka hodnovernosti údajov katastra. Podľa žalovaného tak logicky platil dovtedy existujúci právny\nstav svedčiaci v prospech Mesta Košice, a preto Katastrálny odbor Okresného úradu Košice-okolie na\nzáklade tohto nálezu obnovil pôvodnú hranicu medzi katastrálnymi územiami U. a Ž. v prospech Mesta\nKošice.\n13. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutia vydané ústavným súdom a všeobecnými súdmi sa\npriamo, resp. nepriamo týkali určenia katastrálnej hranice medzi Obcou Sokoľany a Mestom Košice\na žalobca bol ich účinkami dotknutý, a to aj v súvislosti s otázkou miestnej príslušnosti. Právoplatné\nrozhodnutia vydané v tejto veci majú právnu záväznosť pre všetky subjekty majúce akýkoľvek vzťah\nk nehnuteľnostiam, ktoré sa na spornom území nachádzajú. S poukazom na ďalší priebeh sporu o\nhranicu katastrálnych území žalovaný zdôraznil, že sporné územie bolo súčasťou Obce Sokoľany od\n11. novembra 2008 do 08. novembra 2010 a potom od 10. augusta 2016 do 10. októbra 2017, nie však\nk 01. januáru 2011.\n14. Nesúhlasil so záverom krajského súdu, že podstatnou skutočnosťou je aj odvedenie dane Obci\nSokoľany. Poukázal na to, že Mesto Košice listom (výzvou) pred uplynutím lehoty na podanie daňového\npriznania na rok 2011 upozornilo žalobcu na stratu právoplatnosti rozhodnutia o určení priebehu hranice.\nTvrdil, že žalobca napriek tomu podal daňové priznanie na rok 2011 Obci Sokoľany a nie Mestu\nKošice a po doručení platobného výmeru Obcou Sokoľany proti tomuto rozhodnutiu neuplatnil opravné\nprostriedky, ale daň uhradil. Žalovaný poznamenal, že v Obci Sokoľany mal žalobca nižšiu daňovú\npovinnosť oproti Mestu Košice. V tejto súvislosti upozornil na to, že nikdy netvrdil, že správcom dane z\nnehnuteľností v zdaňovacom období 2011 by okrem Mesta Košice mala byť aj Obec Sokoľany. Uviedol,\nže keby žalobca uplatnil proti rozhodnutiu Obce Sokoľany opravný prostriedok, žalovaný by prerušil\nkonanie až do meritórneho rozhodnutia o príslušnosti sporného územia, avšak takto ho s ohľadom na\nlegislatívu preskúmať nemohol. Odmietol tiež námietku o možnom dvojitom zdanení žalobcu.\n\n15. Záverom kasačnej sťažnosti žalovaný nesúhlasil s aplikáciou rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn.\n2Sžf/37/2010 zo dňa 18. mája 2011 v danej veci. Mal za to, že v uvedenom rozsudku sa jednalo o\ndiametrálne odlišný prípad týkajúci sa opravy chýb v katastrálnom operáte, pričom prejednávaný prípad\nsa týka zápisu práv Mesta Košice do katastra nehnuteľností záznamom.\n16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti trval na tom, že ako daňovník bol povinný plniť povinnosti\npodľa daňových predpisov, teda aj priznať daň tomu správcovi, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť\nnachádzala k 01. januáru 2011, na určenie čoho bol jediným relevantným údajom zápis v katastri\nnehnuteľností, pričom aj samotný list vlastníctva má povahu verejnej listiny. Uviedol, že údaje katastra\nsú v zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, pričom opak mu\nbol preukázaný až záznamom v priebehu mesiacov apríl až jún 2011. K rozhodnému dňu 01. januáru\n2011 nebola na príslušnom liste vlastníctva vyznačená plomba ani príslušná poznámka o spochybnení\nhodnovernosti údajov. Odmietol, aby nečinnosť zo strany dotknutých orgánov bola pričítaná na jeho\nzodpovednosť.\n17. Žalobca sa dovolával svojej dobromyseľnosti a uviedol, že nebol oprávnený ani povinný rozhodovať\na určovať, kto je príslušným správcom dane. Spravoval sa zákonom a zápisom v katastri nehnuteľností.\nPoukázal pritom na zásadu materiálnej publicity. Uviedol, že nemohol ani s určitosťou vedieť, či správa\nkatastra vykoná zmenu zápisu na liste vlastníctva na základe Nálezu ústavného súdu. Poznamenal, že\nnebol účastníkom konania pred ústavným súdom, a teda nález pre neho ani nebol záväzný. Uviedol,\nže sa napriek tomu dopytoval, kto je príslušným správcom dane, pričom sa na základe stanovísk Obce\nSokoľany a Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky spravoval týmto výkladom.\n18. Ďalej žalobca spochybnil, či mala byť vôbec na základe Nálezu ústavného súdu vykonaná zmena\nzápisu v katastri, keď nedošlo ani k vydaniu rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte,\nani k vyhláseniu právoplatného rozsudku súdu o určení práva k nehnuteľnosti. Nález ústavného\nsúdu konštatuje porušenie práv Mesta Košice v rovine procesnoprávnej, pritom ku dňu 01. januáru\n2011 neexistovalo žiadne iné rozhodnutie, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, do ktorého\nkatastrálneho územia patria nehnuteľnosti žalobcu, okrem rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 6Sp/18/2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20.\njúna 2007 o zmene hranice katastrálnych území v prospech k. ú. U.. Preto podľa žalobcu správa katastra\nkonala v rozpore so zákonom pri zápise zmeny na základe Nálezu ústavného súdu.\n19. K argumentácii žalovaného o rozdielnosti prejednávanej veci s okolnosťami rozsudku Najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2Sžf/37/2010 žalobca uviedol, že napriek malým odchýlkam ide o druhovo rovnaké prípady,\na preto by mali byť posudzované rovnakým spôsobom. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť\na priznať mu náhradu trov konania.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.\n21. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia\nsprávnych orgánov oboch stupňov vo veci žalobcovi vyrubenej dane z nehnuteľností na rok 2011 v sume\n58.179,21 Eur.\n22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach miestnou daňou, ktorú môže uložiť obec je\ndaň z nehnuteľností.\n23. Podľa § 3 zákona o miestnych daniach zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v § 2 ods.\n1 písm. a), b), e), f) a h) a poplatku uvedeného v § 2 ods. 2 je kalendárny rok.\n\n24. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá a druhá zákona o miestnych daniach na vyrubenie dane z nehnuteľností\nje rozhodujúci stav k 01. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre\ndaňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n25. Podľa § 99 ods. 1 zákona o miestnych daniach správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm.\na) vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.\n26. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa\nnepreukáže opak.\n27. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,\nparcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera\nkatastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej\nhospodárskej jednotky, alebo organizačné jednotky, údaje o základných a podrobných polohových\nbodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné\na záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako\nparcela registra „E“.\n28. Podľa § 71 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu\npráv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho\nfondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť\na na informačné systémy o nehnuteľnostiach. Záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné\nvyhotovenie verejných listín a iných listín. Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená sa nesmú\npoužívať.\n29. Kasačný súd v tomto prípade podľa § 464 ods. 1 SSP odkazuje na právne závery vyslovené v\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/32/2018 zo dňa 13. septembra 2019, v\nobdobnej právnej veci, v ktorom reagoval na totožné kasačné námietky žalovaného a v ktorom v bodoch\n34 až 40 uviedol:\n„34. Sťažovateľ vo všetkých štádiách konania v podstate tvrdil, že napriek tomu, že ku dňu 01.01.2011\nsa podľa údajov katastra zdaňované pozemky nachádzali v k. ú. Sokoľany, nemalo sa vychádzať z\núdajov katastra, pretože ich hodnovernosť bola podľa neho vyvrátená tým, že v dôsledku účinkov Nálezu\nÚstavného súdu prestalo byť právoplatné Rozhodnutie Správy katastra (v spojení s nadväzujúcimi\nrozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu). Ako však výstižne argumentoval\nžalobca a aj krajský súd, Ústavný súd nerozhodoval meritórne o priebehu hranice katastrálnych území,\nale rozhodoval o porušení procesných práv Mesta Košice. V zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona,\nako i celkovej koncepcie katastra nehnuteľností však hodnovernosť údajov katastra je vyvrátená až\nvtedy, keď sa preukáže opak týchto zapísaných údajov. A tak, hoci nepochybne dňom právoplatnosti\nNálezu Ústavného súdu sa Rozhodnutie Správy katastra stalo opäť neprávoplatným, nemožno zo\nznámych skutkových a právnych okolností dovodiť, že by od toho dňa bolo zároveň preukázané, že\nzdaňované nehnuteľnosti nepatria do k. ú. Sokoľany. Ani fakt, že Rozhodnutie Správy katastra, na\nzáklade ktorého bol vykonaný záznam v roku 2009 (v prospech Obce Sokoľany), stratilo právoplatnosť,\nnemal vplyv na to, že záväzným údajom katastra ku dňu 01.01.2011 bol zápis zdaňovaných\nnehnuteľností do k. ú. Sokoľany.\n35. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd de facto rešpektoval v tom čase už neprávoplatné\nRozhodnutie Správy katastra, mýli sa. Krajský súd rešpektoval údaje katastra ku dňu 01.01.2011, pričom\nabstrahoval od toho, na základe čoho a akým procesom sa tieto údaje do katastra zapísali; zároveň\nabsentovalo rozhodnutie, ktorým by bol takto zapísaný údaj vyvrátený, teda dôkaz o nesprávnosti\nzapísaného údaju. Tento postup krajského súdu bol správny a vyplýva aj citovaných ustanovení zákona.\n36. Pre posúdenie veci je irelevantným právnym problémom, či v dôsledku účinkov Nálezu Ústavného\nsúdu mala byť podľa zákona (záznamom) vykonaná zmena zápisu v katastri alebo nie, a kedy táto\nzmena mala byť vykonaná.\n37. Rovnako aj z hľadiska účelu právnej úpravy katastra nehnuteľností (zvlášť ustanovení o záväznosti\na hodnovernosti), ako i požiadavky právnej istoty v daňových veciach, kasačný súd nepochybuje o\nsprávnosti právneho názoru a rozhodnutia krajského súdu, keď za rozhodujúce pre vyrubenie dane\nako i pre určenie správcu dane považoval údaje zapísané v katastri nehnuteľností ku dňu 01.01.2011.\nZa rozporné so zákonom teda považoval prvostupňové rozhodnutie i preskúmavané rozhodnutie,\n\nktoré vychádzali z neochvejného (no nepodloženého) presvedčenia konajúcich úradov, že zdaňované\nnehnuteľnosti k onomu dňu patrili do k. ú. Železiarne a teda nachádzali sa v Meste Košice. Pre\nrozhodovanie oboch správnych orgánov totiž boli záväzné údaje katastra, pretože tie neboli vyvrátené\ndôkazom o opaku. Strata právoplatnosti Rozhodnutia Správy katastra totiž sama osebe nemá účinky\nopačného rozhodnutia.\n38. Kasačný súd sa nebude na tomto mieste venovať sporom o výklad obsahu tradičného pojmu\nmateriálna publicita katastra a správnosť jeho použitia na aktuálnu právnu úpravu, čo sa stalo medzi\nstranami v konaní o kasačnej sťažnosti sporným. Rovnaký postoj zaujíma kasačný súd k náznakom\nsporu o záväznosť súdneho rozhodnutia (najmä rozhodnutia ústavného súdu). Pre rozhodnutie vo veci\ntotiž postačuje vyššie poskytnutý výklad, podľa ktorého pre určenie správcu dane a ostatných pre daňové\nveci rozhodujúcich skutočností sú záväzné údaje zapísané v katastri, ak nie je preukázaný opak; v\nprejednávanej veci nijakým rozhodnutím do dňa 01.01.2011 nebolo meritórne (ani len neprávoplatne)\nrozhodnuté o tom, že údaj katastra (o identite katastrálneho územia) je nesprávny.\n39. S týmito úvahami potom čiastočne súvisí druhý okruh argumentov sťažovateľa, ktorý spochybňoval\nzáver krajského súdu o relevancii odvedenia dane Obci Sokoľany zo strany žalobcu. Kasačný súd opäť\nzdôrazňuje dôležitosť hodnoty právnej istoty v daňových veciach, ktorá sa v obdobných situáciách, ako je\nsúdená vec, prejavuje nielen v podobe zásadnej nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatných rozhodnutí\n(rozhodnutie Obce Sokoľany), ale aj v daňových veciach významnou požiadavkou na rozpoznateľnosť\nči predvídateľnosť povinností daňového subjektu. Žalobca mal právo (a vlastne aj povinnosť) vychádzať\npri podávaní daňového priznania zo záväzných údajov katastra, pokiaľ neboli relevantným spôsobom\nvyvrátené. Za takéto vyvrátenie nepochybne nemožno považovať výzvu na podanie daňového priznania\nMestom Košice, v ktorej sa odkazovalo na Nález Ústavného súdu (kasačný súd poznamenáva, že\nrovnakú výzvu Mesto Košice adresovalo žalovanému aj vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam rokov\n2009 a 2010). Nie je namieste ani vyčítať žalobcovi, že nepodal opravný prostriedok proti platobnému\nvýmeru Obce Sokoľany, pokiaľ bol uzrozumený so svojou daňovou povinnosťou, navyše pri vynaložení\nprimeranej obozretnosti. Kasačný súd poznamenáva, že nie je možné od daňového subjektu očakávať,\nže bude osobitne zisťovať ešte aj to, na základe akého právneho titulu a akým právnym postupom\nboli do katastra zapísané štandardné údaje o tom, v ktorom katastrálnom území sa nachádza jeho\nnehnuteľnosť, a prípadne sa potom zaoberať otázkou, aký postup zvolí príslušný katastrálny orgán po\nstrate právoplatnosti tohto titulu.\n40. Napokon sťažovateľ namietal proti poukazovaniu krajského súdu na rozsudok Najvyššieho súdu\nsp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011, tvrdiac, že išlo o mierne odlišný skutkový stav. V uvedenom\nprípade síce išlo o odlišný skutkový stav, ale vtedy Najvyšší súd trval na záväznosti údajov katastra\nna daňové účely dokonca aj v prípade rozporu zapísaných údajov s verejnými listinami (právoplatnými\nrozhodnutiami). V súdenom prípade však nebol preukázaný ani len rozpor medzi verejnou listinou\nexistujúcou k 01.01.2011 a zapísanými údajmi katastra.“\n30. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu\na dospel pritom k záveru, že žalovaný v kasačnej sťažnosti neuviedol také skutočnosti, ktoré by\nspochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd tiež nezistil procesné\nvady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach. Najvyšší\nsúd preto kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n31. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods. 1 SSP\nv spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal, preto mu právo na náhradu\ntrov kasačného konania kasačný súd nepriznal. Kasačný súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo\nna úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti\nrozsudku krajský súd samostatným uznesením.\n32. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/21/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "d0d05842-12df-490f-a9e0-8a9bd4467a0c:7924ebca-ec8a-4133-926e-8c633801d8c9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7007200898.5", "spisova_znacka": "6Sp/18/2007", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sp/18/2007 z 11. 1. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-01-11", "citacie_n": 49, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7007200898.5"}], "citovane_v": []}