{"guid": "42e0c4c3-0a1e-4b19-96b5-de08572442e3:76891364-d5f2-4c74-a350-aa00183e741a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7017200010.1", "spisova_znacka": "2Asan/1/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/1/2019 z 26. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. 2Asan/1/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:7017200010.1", "identifikacne_cislo": "7017200010", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76891364-d5f2-4c74-a350-aa00183e741a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200010.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200010.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200010.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Asan/1/2019\n7017200010\n26. 05. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:7017200010.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: agentúra\nbrigadnici.sk, spol. s r. o., Kpt. Nálepku 1597, Galanta, právne zastúpený: InLaw, s.r.o., Záhradnícka\n36, Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, Masarykova 10, Košice,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/5148, O-624/2016, zo dňa 03.\nnovembra 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.:\n6S/2/2017-85, zo dňa 31. mája 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta.\nII. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom prvého stupňa\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom, č. k.: 6S/2/2017-85, zo dňa 31. mája\n2018, (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\na zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/5148, O-624/2014, zo dňa 03. novembra 2016.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, č. k. 165/16/Or,\nvydané dňa 11. júla 2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10.000,-eur za to, že ako\nzamestnávateľ porušil povinnosti nasledovne:\n- § 1 ods. 3 v nadväznosti na § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „zákonník\npráce“) spočívajúce v tom, že zamestnávateľ využíval závislú prácu zamestnancov vykonávanú v inom\npracovno-právnom vzťahu bez splnenia podmienky výnimočnosti v zmysle zákonníka práce. Uzatvoril\ndohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru so zamestnancami: P. Š. (dohoda o\nvykonaní práce zo dňa 31.12.2014, spolu s dodatkom zo dňa 31.12.2014 na blokovanie tovaru; dohoda o\nvykonaní práce zo dňa 28.02.2015, spolu s dodatkom z 28.02.2015 na blokovanie tovaru), J. S. (dohoda\no vykonaní práce zo dňa 28.02.2015 s dodatkom z toho istého dňa na blokovanie tovaru), O.. V. S.\n(dohoda o vykonaní práce zo dňa 15.02.2015, spolu s dodatkom z 15.02.2015, spracovanie informácií;\ndohoda o vykonaní práce zo dňa 19.04.2015, spolu s dodatkom zo dňa 19.04.2015, spracovanie\ninformácií), H.. P. S. (dohoda o vykonaní práce zo dňa 15. 02. 2015, spolu s dodatkom zo dňa 15.02.2015,\nspracovanie informácií; dohoda o vykonaní práce zo dňa 19. apríla 2015, spolu s dodatkom zo dňa\n15.02.2015, spracovanie informácií; dohoda o vykonaní práce zo dňa 19.04.2015) B. B. (DoBPŠ zo\ndňa 31.12.2014, spolu s dodatkom z 31.12.2014, pomocné kancelárske a manuálne práce, baliace\npráce, práce pri upratovaní, sťahovaní, čistenie a ďalšie, na blokovanie tovaru), S. H. (DoBPŠ zo dňa\n31.12.2014, spolu s dodatkom z toho istého dňa, pomocné, kancelárske a manuálne práce, baliace\n\npráce, práce pri upratovaní, sťahovaní, čistení a ďalšie, na blokovanie tovaru), z ktorých je zrejmé, že\nmenovaní zamestnanci vykonávali pre zamestnávateľa závislú prácu v zmysle § 1 ods. 2 zákonníka\npráce v inom pracovno-právnom vzťahu, ako je pracovný pomer, bez preukázania výnimočnosti.\nZávislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo výnimočne za podmienok\nustanovených zákonníkom práce, aj v inom pracovno-právnom vzťahu.\n- § 58a ods. 2 zákonníka práce spočívajúce v tom, že pre užívateľského zamestnávateľa VAMEX\nTRADE, a.s. Košice vykonávali v období 01-03/2015 v kontrolovanej prevádzke OC Kaufland, Popradská\n92, Košice, práce spojené s predajom pekárenských a cukrárenských výrobkov fyzické osoby: S. H.\n(spolu odpracovala 169 hodín), P. Š. (spolu odpracovala 146 hodín), J. S. (spolu odpracovala 64\nhodín), B. B. (spolu odpracovala 30 hodín), K. Č. (spolu odpracovala 38 hodín), ktoré pre užívateľského\nzamestnávateľa vykonávali prácu na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej podľa § 269\nods. 2 Obchodného zákonníka, uzatvorenej medzi VAMEX TRADE, a.s. Košice, a žalobcom zo dňa\n02. januára 2015, súčasťou ktorej je príloha č. 1 zmluvy o vykonaní pomocných manipulačných a\nupratovacích prác (agentúra brigádnici.sk, spol. s.r.o., Galanta, je agentúrou dočasného zamestnávania\nna základe udeleného povolenia a s vyššie uvedenými fyzickými osobami mal uzatvorený pracovno právny vzťah, pričom uvedeným osobám ukladal v mene agentúry dočasného zamestnávania pracovné\núlohy, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu, a dával pokyny na tento účel vedúci zamestnanec\nkontrolovanej prevádzky spoločnosti VAMEX TRADE a.s., Košice (užívateľský zamestnávateľ) a\nagentúra brigádnici.sk, spol. s.r.o., Galanta (agentúra dočasného zamestnávania) neuzatvorili dohodu\no dočasnom pridelení zákonom predpísaným spôsobom,\n- § 58 ods. 1 zákonníka práce spočívajúce v tom, že zamestnávateľ v období 01-03/2015, dočasne\npridelil užívateľskému zamestnávateľovi VAMEX TRADE a.s., Košice, zamestnancov J. S., P. Š., B. B.,\nK. Č., pričom sa jednalo o zamestnancov, s ktorými mal zamestnávateľ uzatvorené iba dohody o prácach\nvykonaných mimo pracovného pomeru, nie pracovné zmluvy.\n- § 58 ods. 3 zákonníka práce, spočívajúce v tom, že zamestnávateľ neuzatvoril so zamestnancami P.\nŠ., J. S., B. B., K. Č., ktorá v kontrolovanom období 01-03/2015, vykonávali prácu pre užívateľského\nzamestnávateľa VAMEX TRADE, a. s. Košice, písomnú dohodu o dočasnom pridelení.\n2. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že inšpektorát práce v dňoch 07.05., 11.06. a\n05.08.2015 vykonal u žalobcu inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania pracovno-právnych\na mzdových predpisov (dočasné pridelenia zamestnancov) a kontrolu zákazu nelegálnej práce\na nelegálneho zamestnávania. Pri vykonávaní inšpekcie práce bol zistený nedostatok v oblasti\npracovnoprávnych vzťahov, inšpektorátom práce zdokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie\npráce, č. IKO-27-31-2.4/P-B24-15, zo dňa 05.08.2015. Žalobca sa po doručení rozhodnutia o uložení\npokuty odvolal. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní skonštatoval, že po preskúmaní prvostupňového\nrozhodnutia s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav má za to, že správny\norgán jednoznačne preukázal konanie žalobcu v pozícii zamestnávateľa vo vzťahu k dotknutým\nzamestnancom v rozpore s § 1 ods. 3 v nadväznosti na § 223 ods. 1, § 58a ods. 2, § 58 ods. 1 a ods.\n3 zákonníka práce.\n3. Krajský súd rozsudok odôvodnil podľa § 1 ods. 3, § 233 ods. 1, § 58 ods. 1, ods. 3, § 58a ods. 1\nzákonníka práce a § 2 ods. 1 písm. a) bod 1, § 19 ods. 1 písm. a), ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o\ninšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) a vecne tým, že v zmysle administratívneho spisu\nbola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce zameraná na dodržiavanie pracovno-právnych a mzdových\npredpisov a dodržiavanie predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Inšpekciou zistené\nnedostatky, správne delikty, boli podľa § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce sankcionované pokutou\nvo výške 10.000,- eur. Krajský súd uviedol, že z obsahu protokolu o inšpekcii práce, z obsahu dohôd,\npredložených inšpektorovi práce, nevyplýva výnimočnosť ako jedna z podmienok pre uzavretie dohôd\no prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dohody boli uzatvárané na výkon pracovnej úlohy,\na to na blokovanie tovaru (P. Š., J. S.), kancelárske práce, pomocné manuálne práce, baliace práce\npri sťahovaní, upratovaní, čistení, pomocné práce na stavbách a montážach, záhradnícke, sadovnícke\npráce, promotérske práce, merchandising, pomocné práce v obchodných prevádzkach, na blokovanie\ntovaru (dohody o brigádnickej práci študentov B. B., K. Č., S. H.). Pri zamestnancoch V. S. a P. S. boli\nuzavreté dohody bez dohodnutej pracovnej úlohy, v dodatkoch k dohodám bolo uvedené spracovanie\ninformácií.\n4. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že došlo k porušeniu § 1 ods. 3 zákonníka práce,\npretože zamestnávateľ si zabezpečuje predmet činnosti predovšetkým zamestnancami v pracovnom\n\npomere a dohody o prácach má využívať výnimočne. Nepovažoval za relevantnú obranu žalobcu v\nprípade dohôd o brigádnickej práci študentov, pretože tvrdenie o nezáujme uzatvoriť pracovné zmluvy\nnebolo doložené dôkazmi. Taktiež ďalšie skutky kvalifikované ako správny delikt, svedčiace o porušení\n§ 58 ods. 1, ods. 3 zákonníka práce a § 58a ods. 2 zákonníka práce, boli preukázané a závery\nsprávnych orgánov zodpovedajú vykonaným dôkazom a príslušnej právnej úprave. Pri inšpekcii práce\nv prevádzke OC Kaufland pre užívateľského zamestnanca VAMEX TRADE a.s. Košice, vykonávali\npráce zamestnanci žalobcu a týmto osobám v mene žalobcu ukladal pracovné úlohy, organizoval, riadil\na kontroloval prácu, dával pokyny vedúci zamestnanec VAMEX TRADE a.s. Košice, pričom dohoda\nuzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou VAMEX TRADE a.s. Košice, potom záver správneho\norgánu prvého stupňa aj žalovaného, že v danom prípade išlo o dočasné pridelenie zamestnancov,\npričom dohoda uzavretá medzi žalobcom a VAMEX TRADE, a.s. Košice nebola uzavretá v zmysle §\n58a ods. 2 zákonníka práce. Záver o porušení § 58 ods. 1 a § 58 ods. 3 zákonníka práce vyplýval zo\nspisu a zodpovedá vykonaným dôkazom. Stotožnil sa so záverom o zakrytom dočasnom prideľovaní\nzamestnancov, nepožívajúcim zodpovedajúcu ochranu podľa zákonníka práce. Nešlo tak o poskytnutie\nslužby, ale o dodanie pracovnej sily.\n5. V súvislosti s odôvodnením uloženej sankcie zdôraznil, že z prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu\nvyplýva, že pri uložení výšky pokuty prihliadal na závažnosť porušenia právnych predpisov, konkrétne\nzastretie dočasného pridelenia zamestnancov, a z toho vyplývajúce nedostatky, počet zamestnancov\nzamestnávateľa, riziká činnosti zamestnávateľa s tým, že nešlo o opakované porušenie povinnosti a\nnásledok, neplnenie povinností, spojených so zamestnávaním zamestnancov. Uložením pokuty vo výške\n10.000,- eur tak sledoval preventívny a výchovný význam. Použitie absorpčnej zásady neprichádzalo\ndo úvahy, pretože za správny delikt podľa § 19 ods. 1 je stanovená pokuta iba hornou hranicou do\n100.000,- eur a iba v prípade, ak bol spôsobený ako následok pracovný úraz, je stanovená dolná\nhranica najmenej 33.000,- eur, čo v danom prípade neprichádzalo do úvahy. Správy orgán odôvodnil\nvýšku uloženej sankcie a súd do správnej úvahy nemôže zasahovať, pokiaľ sa nevymyká zákonným\nkritériám, zadováženým dôkazom a zásadám logického myslenia a uvažovania. Žalobca žiadnym\ndôkazmi nepreukázal, že by uložená pokuta bola pre neho likvidačná a nezistil dôvod na uplatnenie\nsankčnej moderácie podľa § 198 SSP.\n6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 167 a § 168 SSP s tým, že žalobca nemal v konaní úspech,\nsúd mu tak právo na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému trovy nevznikli.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n7. Žalobca (ďalej len „kasačný sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z\ndôvodov, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm.\ng) a h) SSP. Nesprávne právne posúdenie odôvodnil nesúhlasom so závermi krajského súdu, ktorý mal\nnesprávne posúdiť porušenie pracovno-právnych predpisov § 1 ods. 3 a § 223 ods. 1 zákonníka práce\nzo strany žalobcu, spočívajúce vo využívaní závislej práce zamestnancov v inom pracovnoprávnom\nvzťahu bez splnenia podmienky výnimočnosti. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľom vstupovať\ndo pracovnoprávnych vzťahov s fyzickými osobami prostredníctvom uzatvorenia dohôd o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru, a to za podmienky výnimočnosti, obmedzenia predmetu\na rozsahu pracovnej činnosti. Kasačný sťažovateľ bol názoru o splnení podmienky výnimočnosti\npodľa § 223 ods. 1 zákonníka práce, vzhľadom na definovaný predmet a rozsah pracovnej činnosti\nv dohodách o vykonaní práce alebo brigádnickej práci študenta. Mal za zrejmé, že z celkového\nobjemu prác, vykonávaného zamestnancami pre VAMEX TRADE, a.s. na základe dohôd vykonávaných\nmimo pracovného pomeru v kontrolovanom období nepochybne plynie výnimočnosť pracovnoprávneho\ninštitútu. Podmienku preukazuje tiež rozsah odpracovaných hodín jednotlivými zamestnancami pre\nspoločnosť s tým, že práce boli vykonávaných v rozličných dňoch a rôznych časoch, pričom u žiadneho\nzamestnanca nebol naplnený štandardný týždenný pracovný fond v jednozmennej prevádzke, išlo teda\no nárazové práce, kedy sa vopred nedal odhadnúť rozsah ani termín poskytovaných služieb.\n8. Kasačný sťažovateľ ďalej namietal, že orgánom inšpekcie práce muselo byť z predložených podkladov\nzrejmé, že v prípade pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou i na čiastočný úväzok by\nnevedel plniť základné povinnosti v zmysle zákonníka práce, prideľovať zamestnancom prácu, dohodnúť\nprimeraný rozsah pracovného času, atď. Vytkol, že pokuta bola uložená aj za H.. S. a O.. S., ktorí mali\n\nso žalobcom uzatvorenú pracovnú zmluvu. V súvislosti so znášaním dôkazného bremena pripomenul,\nže v spore nedokazuje len žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu\ndôkazného bremena na žalovaného, povinného tvrdiť a preukazovať skutočnosti vylučujúce právo\nžalobcu. Od nikoho však nemožno spravodlivo požadovať preukázanie reálnej neexistencie určitej\nskutočnosti, inšpektorát mohol počas kontrolovaného obdobia tvrdenia žalobcu vyvrátiť vypočutím\npríslušných zamestnancov, čo však neučinil.\n9. V ďalšom sťažnostnom bode vyslovil nesúhlas so závermi krajského súdu, ohľadne zakrytého\ndočasného prideľovania zamestnancov, ktorého sa mal dopustiť v rozpore s § 58a ods. 2 a § 58 ods.\n1, ods. 3 zákonníka práce, pretože krajský súd a žalovaný vec nesprávne právne posúdili aplikáciou\nnesprávnej právnej normy podľa § 58 ods. 3 zákonníka práce. Sťažovateľ vyhlásil, že povinnosť uloženú\npredmetným ustanovením nikdy neporušil, a zo strany kontrolných orgánov inšpekcie práce či krajského\nsúdu porušenie nebolo preukázané, so spoločnosťou VAMEX TRADE a.s., bola uzatvorená zmluva\npodľa Obchodného zákonníka, na základe ktorej nemal vopred garantovaný objem prác, ani záruku\nich periodicity. Objem vykonávaných prác jednoznačne preukazuje, že išlo o nárazové práce, činnosti\nboli vykonávané ad hoc. Odôvodnenie krajského súdu vzhľadom na aplikovanie nesprávnych právnych\npredpisov považoval za nedostatočné a nepreskúmateľné.\n10. Kasačný sťažovateľ tiež nesúhlasil so závermi krajského súdu, odôvodňujúcimi zákonnosť výšky\npokuty uloženej inšpektorátom práce. Zákon pre uplatnenie sankčnej moderácie ustanovuje tri dôvody,\nviažuce sa na spôsob rozhodovania, a to a) primeranosť sankcie povahe skutku, b) likvidačný\ncharakter sankcie pre žalobcu a c) dosiahnutie účelu správneho trestania samotným prejednaním\nveci. Primeranosťou sankcie k povahe skutku je nutné rozumieť sankciu, ktorá bola určená v rozpore\nso zásadou individualizácie sankcie, žalobcovi tak bol uložený nespravodlivý druh sankcie alebo jej\nvýška. Poukázal na závery rozsudku najvyššieho súdu, sp. zn. 2Sžp/16/2011, zo dňa 30. mája 2011,\npodľa ktorého: „.......v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená,\nže môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový\nproces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenie predpisov vo vzťahu ku\nkaždému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavky\nrepresie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri\nuložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho\nkonania.“ Inšpektorát práce ako aj žalovaný pri rozhodovaní o ukladaní sankcie podľa krajského\nsúdu síce nevybočili zo zákonného rámca správnej úvahy, kasačný sťažovateľ však krajskému súdu\nvšak vytkol nesplnenie povinnosti skúmať primeranosť sankcie povahe skutku a či by mohla mať pre\nžalobcu likvidačný charakter. Kontrolné orgány inšpekcie práce ako aj krajský súd nesprávne a účelovo\naplikovali právne závery rozsudku najvyššieho súdu, sp. zn. 2SžoKs/56/2006, na výšku uloženej pokuty.\nSťažovateľ zaujal názor, že krajský súd a žalovaný v súvislosti s výškou uloženej sankcie nedostatočne\naplikovali zásadu proporcionality v správnom trestaní, inak by krajský súd musel vychádzať zo zistenia,\nže u žalobcu išlo o prvý prípad porušenia § 1 a § 58 a nasledujúcich zákonníka práce, pričom protiprávny\nstav v rámci kontrolovaného obdobia (01-03/2015) trval krátke časové obdobie, v dvoch prípadoch\npracovníčky odpracovali počet hodín v rozsahu menšom ako priemerný týždenný pracovný čas, jedna\npracovníčka 1,5 násobok týždenného pracovného času a dve pracovníčky v rozsahu priemerného\nmesačného pracovného času, pričom porušenia nie sú v § 58 ods. 3 definované ako závažné porušenia\npovinností zamestnávateľa. Krajský súd tak nedostatočne posúdil tiež námietky týkajúce sa závažnosti\nspôsobených porušení uložených povinností, následky, protiprávnosť tak, aby uložená sankcia spĺňala\nnielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou pozitívneho správania sa žalobcu v\nbudúcnosti a uloženú sankciu nezrušil a neuložil v nižšej výške, v rámci sankčného rozpätia podľa § 19\nods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, čím nedôsledne aplikoval kritériá na uplatnenie sankčnej\nmoderácie podľa § 198 SSP a tiež § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Kasačnému súdu navrhol,\naby rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby zrušil rozhodnutie\nNárodného inšpektorátu práce, č. OPS/BEZ/2016/5148, O-624/2016, zo dňa 03.11.2016 a vec vrátil\nNárodnému inšpektorátu práce na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného orgánu verejnej správy ku kasačnej sťažnosti\n11. Žalovaný sa vo vyjadrení v plnom rozsahu stotožnil s vecne správnym a zákonným rozsudkom\nkrajského súdu. Rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu vychádzali zo\n\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu, dôsledne vyhodnocujúc skutočnosti zistené počas výkonu\ninšpekcie práce a s vyporiadaním sa s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v administratívnom konaní.\nZohľadniac uvedené žalovaný kasačnému súdu navrhol rozhodnúť tak, aby po preskúmaní kasačnej\nsťažnosti túto zamietol ako nedôvodnú.\nIV.\nPredmet konania pred kasačným súdom\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd, s poukazom na ustanovenia § 491\nSSP, postupom podľa § 452 a nasl. SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho\nporiadku, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho\nsúdneho poriadku).\n13. Úlohou krajského súdu bolo na základe podanej žaloby preskúmať zákonnosť žalobcom\nnapadnutého rozhodnutia, č. OPS/BEZ/2016/5148, O-624/2016, zo dňa 03. novembra 2016, ktorým\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, č. 165/16/Or, zo dňa 11.\njúla 2016, o uložení pokuty vo výške 10.000,- eur za to, že žalobca v postavení zamestnávateľa porušil\npovinnosti zakotvené v § 1 ods. 3 v nadväznosti na § 223 ods. 1 zákonníka práce, § 58a ods. 2, § 58 ods.\n1 a § 58 ods. 3 zákonníka práce. Žalobca spochybňoval zákonnosť rozhodnutia o uložení sankcie jednak\nz hmotnoprávneho ako aj z pocesnoprávneho hľadiska, vzhľadom na konkrétne námietky týkajúce sa\ndostatočnosti a správnosti skutkových zistení, v nadväznosti na skutočnosť, že na základe opísaných\nnedostatkov bola uložená sankcia.\n14. Podľa § 1 ods. 3 zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,\nv obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v\ninom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom\nvzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\n15. Podľa § 58 ods. 1 zákonníka práce zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania\npodľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že\nho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno\ndohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa\nosobitného predpisu.\n16. Podľa § 58 ods. 2 zákonníka práce ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania\nnepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého\nzamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo\nfyzickú osobu, ak\na) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a\nkontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny,\nb) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej\npracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby\nalebo fyzickej osoby a\nc) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú\nv príslušnom registri.\n17. Podľa § 58 ods. 3 zákonníka práce užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k\nnemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi.\n18. Podľa § 58 ods. 4 zákonníka práce v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného\nzamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť\nzamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky\nzamestnania.\n\n19. Podľa § 58 ods. 5 zákonníka práce písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená\nmedzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského\nzamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo,\ndruh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu\npráce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva\nuzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva\nuzatvára na určitú dobu. Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá uzatvára so zamestnancom\npracovný pomer na určitú dobu, určí dobu trvania tohto pracovného pomeru dátumom jeho skončenia;\nto sa nevzťahuje na dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. a).\n20. Podľa § 58a ods. 1 zákonníka práce zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa\nmôžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca v pracovnom\npomere na výkon práce. Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné\npridelenie zamestnanca v pracovnom pomere iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne\nprevádzkové dôvody, a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa vzniku pracovného pomeru. Pri\ndočasnom pridelení zamestnanca v pracovnom pomere medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou\ndohodnutom bezodplatne sa ustanovenie druhej vety neuplatní; tým nie je dotknutá náhrada nákladov\npreukázateľne vynaložených na pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a na podmienky\nzamestnávania zamestnanca.\n21. Podľa § 58a ods. 2 zákonníka práce dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi\nzamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí\nobsahovať\na) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného\nzamestnanca,\nb) druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na\nzdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa\nosobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú,\nc) dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo,\nd) miesto výkonu práce,\ne) deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa,\nf) pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného\nzamestnanca, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca\nužívateľského zamestnávateľa,\ng) podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné\npridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia,\nh) číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa agentúre dočasného zamestnávania vydalo\npovolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.\n22. Podľa § 58a ods. 3 zákonníka práce dohoda medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného\nzamestnávania a užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnancov musí byť\nuzatvorená písomne, inak je neplatná.\n23. Podľa § 223 ods. 1 zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo\nna zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a\ndohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o\nvykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej\nčinnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).\nV.\nPrávny názor kasačného súdu\n24. Na úvod najvyšší súd konštatuje, že medzi hlavné úlohy inšpekcie práce patrí vyvodzovanie\nzodpovednosti za porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti inšpekcie práce a\nzáväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje\njeden zo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje donucovací,\nale aj preventívny charakter inšpekcie práce. Účelom inšpekcie práce však nie je represívne pôsobiť\n\nna dozorované subjekty, ale predovšetkým preventívna činnosť zameraná na zabezpečovanie ochrany\nživota a zdravia zamestnancov.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení námietok žalobcu uplatnených v kasačnej\nsťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a tiež vo vzťahu k obsahu súdneho a\npripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne\na súladné so zákonom. Z dôvodu, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky neopakoval pre účastníkov\nznáme skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil na\ndoplnenie dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.\n26. Kasačný súd v súvislosti s námietkami kasačného sťažovateľa považuje za potrebné uviesť, že z\nadministratívneho konania a rozsudku správneho súdu zistil, že inšpektorát práce ako prvostupňový\nsprávny orgán udelil kasačnému sťažovateľovi pokutu v prvom bude z dôvodu porušenia § 1 ods.\n3 zákonníka práce v spojení s § 223 ods. 1 zákonníka práce spočívajúcom v tom, že žalobca v\npostavení agentúry dočasného zamestnávania využíval závislú prácu zamestnancov, vykonávanú v\ninom pracovnoprávnom vzťahu bez splnenia podmienky výnimočnosti v zmysle zákonníka práca (§\n233 ods. 1 zákonníka práce), a to na skutkovom základe, konkrétne vymedzenom v prvom bode\nprvostupňového správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti sa žiada bližšie vysvetliť, že zákonným\ndôvodom výnimočnosti, ako zákonným predpokladom pre uzatvorenie dohody o prácach vykonávaných\nmimo pracovného pomeru je potrebné rozumieť prípady potreby vykonania úloh malého rozsahu alebo\ncharakteristických ojedinelosťou pracovných úloh.\n27. Česká judikatúra v tejto súvislosti zastáva názor, že o závislý pracovný pomer spravidla\nnejde vtedy, ak ide o špecializovanú činnosť vykonávanú krátkodobo či nesústavne, či v striktne\nlimitovanom rozsahu, ktorej výkon je podmieňovaný faktormi do značnej miery nezávislými od\nvôle zadávateľa práce, napr. práce podmienenej realizáciou jednorazovo získanej zákazky, práce\nzávislej od počasia a pod. (Krajský súd Ústí nad Labem, sp. zn. 15Ca 123/2005). Z hľadiska\npovinnosti zamestnávateľa zabezpečovať plnenie bežných úloh vyplývajúcich z predmetu ich činnosti\nzamestnancami v pracovnoprávnych vzťahoch podľa zákonníka práce <https://www.beck-online.sk/bo/\ndocument-view.seam?documentId=pj5f6mrqgayv6mzrge> je podstatné, či ide o takú bežnú činnosť,\nktorá súvisí priamo so zabezpečením predmetu činnosti zamestnávateľa, zapísaným do obchodného\nregistra. V prípade vzdialenejšej súvislosti s predmetom činnosti zamestnávateľa je už vecou jeho\núvahy, akým spôsobom bude tieto činnosti zabezpečovať. Z tohto hľadiska už nie je významné, či\nide o činnosť svojou povahou výnimočnú alebo inak bežnú, alebo o činnosť, ktorá je dôležitá pre\nchod podniku či dokonca nevyhnutná (R 30/2006 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=njzwwxzsgaydmx3sl4ztax32mi>).\n28. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým inšpekčným orgánom však je nepochybné zistenie,\nže predmetom činnosti, ktorú boli zamestnanci povinní vykonávať bola náplň práce spočívajúca so\nzabezpečenia činnosti užívateľského zamestnávateľa, spoločnosti VAMEX TRADE, ktorý pridelených\nzamestnancov preukázateľne prideľoval najmä na výkon prác zodpovedajúci prácam dôležitým či\nnevyhnutým pre chod podniku. Z vykonaného dokazovania vykonaného inšpekčnými orgánmi totižto\nnepochybne plynie záver, že dotknutí zamestnanci, pracujúci na základe dohôd o vykonaní práce\n(P. Š., J. S., O.. V. S., H.. P. S. ako aj zamestnanci (brigádnicki) pracujúci pre užívateľského\nzamestnávateľa na základe dohôd o vykonaní práce študenta (B. B., K. Č., S. H.) mali v uzatvorených a\nkontrolovaným subjektom predložených dohodách ako dohodnutý druh či náplň práce definovaný výkon\nprác zodpovedajúci tiež činnosti nevyhnutné pre chod podniku, a to najmä pomocné kancelárske práce,\nblokovanie tovaru, spracovanie informácií, pričom tieto práce vykonávali v prevádzke OC Kaufland,\nPopradská 92, Košice. Taktiež vzhľadom na charakteristiku konečného odberateľského subjektu prác,\nv ktorom boli predmetné činnosti vykonávané, predstavujúci veľký potravinársky reťazec, prevádzkujúci\nveľkoobchody so širokým sortimentom potravín a drogérie, nemožno práce ako baliace, upratovacie či\nblokovanie tovaru považovať za práce nárazového charakteru, pretože aktivity zodpovedajúce takémuto\ndruh práce nepochybne nie sú činnosťami ojedinelého či výnimočného charakteru, ale výkon prác\n\nposkytovaných s dotknutými zamestnancami si nesporne vyžaduje každodenná prevádzka predajne\ntakéhoto druhu.\n29. Správnosti záverov prvostupňového inšpekčného orgánu nasvedčujú taktiež skutkové zistenia,\ntýkajúce sa množstva odpracovaných hodín pri prácach spojených s predajom pekárenských a\ncukrárenských výrobkov v predajni OC Kaufland, sprostredkovaných pre VAMEX TRADE, zo strany\nžalobcu ako agentúry dočasného zamestnávateľa, a to konkrétne v prípade zamestnankyne S. H.\nv rozsahu 169 hodín, P. Š. v rozsahu 146 hodín, J. S. v rozsahu 64 hodín a ďalšie. Vzhľadom\nna charakter vykonávanej práce, tiež odberateľský subjekt ako aj množstvo odpracovaných hodín\nzamestnankýň, podľa názoru kasačného súdu kasačnému sťažovateľovi v postavení agentúry\ndočasného zamestnávania nič nebránilo uzatvoriť s dotknutými zamestnankyňami pracovný pomer na\nkratší pracovný čas v zmysle § 49 zákonníka práce. V súvislosti s kasačnou námietkou založenou\nna tom, že práce boli vykonávané v rozličných dňoch a rôznych časoch je potrebné poukazáť na v\nsúčasnej zamestnávateľskej často využívané ustanovenia o nerovnomernom rozvrhnutí pracovného\nčasu v súlade s § 87 zákonníka práce najmä v obchodných centrách prevádzkujúcich predajne s dlhšími\notváracími hodinami. Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas je pritom možné so zamestnancom\ndohodnúť za predpokladu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný\nčas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne.\n30. Kasačný sťažovateľ ďalej nesúhlasil so záverom krajského súdu o zakrytom dočasnom prideľovaní\nzamestnancov, ktorého sa mal dopustiť v rozpore s § 58a ods. 2 a § 58 ods. 1, ods. 3 zákonníka práce,\npretože krajský súd a žalovaný vec nesprávne aplikovali ustanovenia § 58 ods. 3 zákonníka práce.\nPovinnosť uloženú predmetným ustanovením nikdy neporušil, a zo strany kontrolných orgánov inšpekcie\npráce či krajského súdu porušenie nebolo preukázané, pretože so spoločnosťou VAMEX TRADE a.s.,\nbola uzatvorená zmluva podľa Obchodného zákonníka, na základe ktorej nemal vopred garantovaný\nobjem prác, ani záruka periodicity. Inšpekčný orgán prvého stupňa totiž v konaní agentúry dočasného\nzamestnávania žalobcu vzhliadol pochybenie § 58a ods. 2 zákonníka práce spočívajúce v tom, že s\nužívateľským zamestnávateľom neuzatvoril dohodu o dočasnom pridelení zamestnancov v pracovnom\npomere na výkon práce.\n31. Ako už bolo spomenuté, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v\nzmysle § 223 zákonníka práce majú byť ojedinelým spôsobom, akým zamestnávateľ reaguje\nna potrebu pracovnej sily. Navyše v citovanom ustanovení zákonodarca zdôrazňuje, že dohody\nslúžia na zabezpečenie „svojich“ potrieb a plnenie „svojich“ úloh zamestnávateľa. Preto spravidla\nnie je legitímny dôvod na to, aby zamestnávateľ dočasne prideľoval zamestnancov na základe\ndohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru k užívateľskému zamestnávateľovi.\nV súlade s vyššie uvedenou argumentáciou môže agentúra dočasného zamestnávania uzatvoriť\ndohodu o dočasnom pridelení len so zamestnancom v pracovnom pomere. Zamestnancov v\npracovnoprávnom vzťahu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného\npomeru preto nemožno v súlade s § 58 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mrqgayv6mzrgexhaylsmftxeylgfu2tq> ods. 1 zákonníka práce dočasne prideliť k\nužívateľskému zamestnávateľovi. (Barancová, H. a kol.: Zákonník práce. Komentár. 2. vydanie.\nBratislava: C. H. Beck, 2019, Komentár ust. § 58 zákonníka práce). Kasačný sťažovateľ tak napriek\nzákonnému zákazu, zamestnancov bez splnenia zákonných podmienok v zmysle § 223 ods. 1\nzákonníka zamestnaných na základe dohôd o vykonania práce či dohôd o vykonaní brigádnickej práci\nštudentov, nepochybne pridelil bez uzatvorenia príslušnej dohody podľa § 58 ods. 1 zákonníka práce s\ndotknutými zamestnancami na výkon dohodnutých prác užívateľskému zamestnávateľovi, spoločnosti\nVAMEX TRADE, a.s., napriek tomu, že príslušná pracovnoprávna úprava prideľovanie zamestnancov\npracujúcich na podklade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru prideľovanie\ntakýchto zamestnancov podľa § 58 ods. 1, ods. 2 zákonníka práce nedovoľuje.\n32. Nevyhnutné je predovšetkým správne identifikovať relevantný právny rámec, upravujúci uzatvárané\nzmluvy (dohody) medzi zapojenými subjektmi, a to agentúrou dočasného zamestnávania, užívateľským\nzamestnávateľom a dočasne prideleným zamestnancom. Medzi užívateľským zamestnávateľom\na dočasne prideleným zamestnancom neprichádza k uzatvoreniu žiadneho zmluvného kontraktu,\nužívateľský zamestnávateľ voči dočasne pridelenému zamestnancovi koná v zmysle osobitného\nsplnomocnenia obsiahnutého v § 58 ods. 8 zákonníka práce (prípadne § 58 ods. 15 a 16 zákonníka\npráce). Napriek skutočnosti, že definícia zamestnávateľa či užívateľského zamestnávateľa a ich\n\npôsobenie je obsiahnuté aj v príslušných pracovnoprávnych predpisoch, z hľadiska ich vlastného\ncharakteru ide o subjekty, ktorých vznik sa spravuje uvádzanými relevantnými obchodnoprávnymi\npredpismi. Z tohto dôvodu dohody, zmluvy a iné druhy zmluvných dohodnutí, dohodu o dočasnom\npridelení zamestnancov nevynímajúc, sú uzatvárané v zmysle Obchodného zákonníka, napriek\nskutočnosti, že náležitosti dohody o dočasnom pridelení zamestnancov upravuje výlučne ustanovenie\n§ 58a zákonníka práce.\n33. V súvislosti so spochybňovaným posúdením skutkových zistení, týkajúcich sa dočasného\npridelenia je potrebné zdôrazniť, že vzťah medzi užívateľským zamestnávateľom a agentúrou\ndočasného zamestnávania má obchodnoprávny charakter a ustanovenia § 58a a § 58b zákonníka\nupravujú len niektoré jeho pracovnoprávne prvky. Užívateľský zamestnávateľ nemá postavenie\nprávneho (zmluvného) zamestnávateľa zamestnanca, a teda medzi zamestnancom a užívateľským\nzamestnávateľom nie je z pracovnoprávneho hľadiska, žiaden zmluvný vzťah (ide o zamestnávateľa\nde facto). Užívateľský zamestnávateľ so zamestnancom, ktorý mu bol pridelený, nerobí žiadny právny\núkon zakladajúci právny vzťah medzi nimi a ani medzi týmito subjektmi podľa zákona právny vzťah\nnevzniká (zmluvný či nezmluvný, napr. zo zodpovednosti za škodu). Užívateľský zamestnávateľ (či jeho\nvedúci zamestnanci) bude voči zamestnancovi robiť určité úkony, hoci zákonník práce výslovne v § 58\nods. 8 uvádza, že sa nemôžu robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného\nzamestnávania.\n34. Na strane jednej tak ide o zmluvné dohodnutie dvoch subjektov založených podľa obchodnoprávnych\npredpisov, čo predpokladá aj aplikáciu noriem obchodného práva, na strane druhej obsah dohody,\nktorú v tejto situácii dva obchodné subjekty uzatvárajú, má svojím charakterom rámec pracovnoprávny.\nV aplikačnej praxi prevládajú zväčša dohody o dočasnom pridelení zamestnancov, ktorých právny\nrámec je daný kombináciou obchodného a pracovného práva, hoci zákonník práce výslovne\nneupravuje, ale ani nezakazuje aplikáciu noriem obchodného práva pracovnoprávnymi subjektmi. Vzťah\nmedzi užívateľským zamestnávateľom a agentúrou dočasného zamestnávania je obvykle upravený\npracovnoprávnou dohodou v zmysle § 58a zákonníka práce a tzv. nepomenovanou zmluvou podľa\n§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pričom k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269\nods. 2 Obchodného zákonníka, konkrétne zmluvy o poskytovaní služieb došlo aj medzi užívateľským\nzamestnávateľom VAMEX TRADE a.s. Košice, a žalobcom zo dňa 02.01.2015, súčasťou ktorej je\npríloha č. 1 zmluvy o vykonaní pomocných manipulačných a upratovacích prác, v tejto však absentovali\nobligatórne náležitosti a v skutočnosti bolo predmetom zmluvy poskytnutie zamestnancov na dočasný\nvýkon práce užívateľskému zamestnávateľovi.\n35. Ustanovenia druhého a tretieho odseku § 58a zákonníka práce <https://www.beck-online.sk/\nbo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqgayv6mzrgexhaylsmftxeylgfu2tqyi>upravujú podstatné\nobsahové a formálne náležitosti dohody o dočasnom pridelení medzi zamestnávateľom (agentúrou\ndočasného zamestnávania) a užívateľským zamestnávateľom. Z dikcie „musí obsahovať“ vyplýva,\nže dohoda o dočasnom pridelení bude neplatná, ak bude chýbať dohoda zmluvných strán čo i len\njednej z podstatných obsahových náležitostí podľa § 58a ods. 2. Následkom porušenia písomnej\nformy je podľa § 58a ods. 3 zákonníka práce na rozdiel od dohody o dočasnom pridelení medzi\nzamestnancom a agentúrou dočasného zamestnávania, absolútna neplatnosť takejto dohody. Z\nuvedeného teda tiež vyplýva, že aj všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 58a ods. 2\nzákonníka práce musia byť dohodnuté v písomnej forme, inak bude dohoda o dočasnom pridelení\nneplatná. Zamestnanec, ktorý bude dočasne pridelený, musí byť v dohode o dočasnom pridelení\nidentifikovaný svojím menom, priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom trvalého pobytu.\nZ právneho hľadiska možno dohodu o dočasnom pridelení viacerých zamestnancov kvalifikovať ako\nviacero samostatných právnych úkonov uzatvorených spoločným prejavom vôle na jednej listine.\nNa základe plurality právnych úkonov dôjde aj k založeniu plurality samostatných právnych vzťahov\nmedzi agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom. Počas dočasného\npridelenia dochádza k časovo obmedzenému prechodu dispozičného oprávnenia agentúry dočasného\nzamestnávania nad zamestnancom na užívateľského zamestnávateľa. Rozsah tohto dispozičného\noprávnenia sa stanovuje vymedzením druhu práce, miesta výkonu práce, stanovením dňa nástupu\ndočasne prideleného zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi a určením doby\ntrvania dočasného pridelenia.\n\n36. V nadväznosti na ustanovenie § 58a zákonníka práce tak medzi podstatné obsahové náležitosti\ndohody o dočasnom pridelení zamestnancov, uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania\na užívateľským zamestnávateľom, patria: a) meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého\npobytu dočasne prideleného zamestnanca, b) druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec\nvykonávať, vrátane predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu,\nalebo iných predpokladov na základe osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú c)\ndobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo. V nadväznosti na argumentáciu kasačného sťažovateľa,\nzaloženú na tvrdení, že nevedel vopred odhadnúť rozsah prác, ktorá bude požadovaná zo strany\nužívateľského zamestnávateľa považuje za potrebné uviesť, že dobu dočasného pridelenia možno\nnepochybne vyjadriť objektívne zistiteľnou skutočnosťou, tzv. rozväzovacou podmienkou, formulovanou\nnapríklad slovným spojením ,,do skončenia objednávky užívateľského zamestnávateľa“, resp. ,,podľa\npotreby užívateľského zamestnávateľa“. Uzatvárané dohody v praxi obvykle neobsahujú údaje o\ndobe, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, ale tieto dohodnutia bývajú súčasťou prílohy práve v\nčasti, obsahujúcej menný zoznam zamestnancov, ktorí sa k užívateľskému zamestnávateľovi dočasne\nprideľujú na výkon práce. Ďalšou obligatórnou náležitosťou dohody o dočasnom pridelení podľa § 58a\nzákonníka práce je miesto výkonu práce, predstavujúce určenie konkrétneho miesta vymedzeného\nako sídlo zamestnávateľa alebo jeho prevádzkareň, na ktorom sa má práca dočasne prideleného\nzamestnanca realizovať, pričom dohodnuté miesto výkonu práce je obvykle zhodné s miestom\nvýkonu práce dohodnutým v dohode o dočasnom pridelení uzatvorenej medzi dočasne prideleným\nzamestnancom a agentúrou dočasného zamestnávania. Vzhľadom na rozsah vykonávaných prác a\npočet odpracovaných hodín zamestnankýň má kasačný súd za to, že miesto výkonu požadovaných\nprác v prevádzke OC Kaufland, Popradská 92, Košice bolo agentúre dočasného zamestnávania známe.\nObligatórnymi náležitosťami dohody o dočasnom pridelení zamestnancov v pracovnom pomere na\nvýkon práce vyžadovanými v zmysle § 58a ods. 2 písm. e) až h) zákonníka práce ďalej sú podľa písm.\ne) deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa,\npísm. f) pracovné podmienky, vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne\nprideleného zamestnanca, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného\nzamestnanca užívateľského zamestnávateľa a podľa písm. g) podmienky, za ktorých môže zamestnanec\nalebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia\na napokon podľa písm. h) číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa agentúre dočasného\nzamestnávania vydalo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.\n37. Kasačný súd má z dokazovania vykonaného orgánmi inšpekcie práce v administratívnom konaní za\npreukázané, že kasačný sťažovateľ postupoval v rozpore s § 58a ods. 2, a § 58 ods. 1, ods. 3 zákonníka\npráce, pretože zamestnankyne, S. H., P. Š., J. S. U. B. B. na práce spojené s predajom pekárenských\na cukrárenských výrobkov v kontrolovanej prevádzke OC Kaufland, Popradská 92, Košice, bez\nuzatvorenia dohody o dočasnom pridelení, ale pridelenie zamestnankýň založil na uzatvorenej zmluve\no poskytovaní služieb podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, i keď v skutočnosti išlo o výkon\nzávislej práce. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti agentúra dočasného\nzamestnávania je právnickou osobou, zamestnávajúcou občana v pracovnom pomere (t. j. „dočasný\nagentúrny zamestnanec“) na účel jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi na\núzemí Slovenskej republiky na výkon práce pod jeho dohľadom a vedením alebo na účel jeho vyslania\npodľa osobitného prepisu, a teda predmetom činnosti agentúry dočasného zamestnávania je práve\ndočasné prideľovanie agentúrnych zamestnancov k užívateľskému zamestnancovi. V prejednávanej\nveci však boli zamestnankyne pridelené na základe obchodnej zmluvy k spoločnosti VAMEX TRADE,\na.s. s tým, že týmto osobám ukladal v mene agentúry dočasného zamestnávania pracovné úlohy,\norganizoval, riadil a kontroloval ich prácu a dával pokyny na tento účel vedúci zamestnanec spoločnosti\nVAMEX TRADE, a.s. Motívom konania sťažovateľa tak nepochybne bola snaha o zníženie svojich\nnákladov, v súvislosti s uplatňovaním zásady rovnakého zaobchádzania medzi dočasne pridelenými\nzamestnancami a kmeňovými zamestnancami užívateľského zamestnávateľa, zakotvenej v ustanovení\n§ 58 ods. 8, ods. 9 zákonníka práce.\n38. Kasačný súd v konaní o kasačnej sťažnosti v rámci súdneho prieskumu rozsudku krajského súdu,\nktorým sa realizovalo moderačné oprávnenie, nemá už obdobné oprávnenie ako krajský súd a sám už\nsúdnu úvahu krajského súdu o moderácii výšky pokuty nahradiť nemôže. Ďalšia moderácia kasačným\nsúdom je neprípustná v dôsledku zásady jednoinštančnosti správneho súdnictva v Slovenskej republike\nnastúpenej účinnosťou Správneho súdneho poriadku dňom 1. júla 2016 a navyše moderačné oprávnenie\npozitívnoprávna úprava kasačnému súdu nepriznáva. Vo vzťahu k diskrécii krajského súdu môže\n\nkasačný súd hodnotiť len skutočnosť, či krajský súd neprekročil zákonom stanovené medze správneho\nuváženia, či z nich nevybočil alebo voľné uváženie nezneužil, či je jeho súdna úvaha preskúmateľná\n(R 65/2019).\n39. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob aj čas trvania následkov\nprotiprávneho konania, pričom v odôvodnení rozhodnutia musí náležite zdôvodniť, aké úvahy ho viedli\nk uloženiu pokuty v určitej výške (SP 33/2019).\n40. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu,\nak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto\nzákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20200721>, šiestom bode <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2006/125/20200721> a siedmom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2006/125/20200721> alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100\n000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo\nťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur,\n41. Podľa § 19 ods. 6 zákonníka práce Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2\nzohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)\nprvého bodu,\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku.\n42. Kasačný sťažovateľ taktiež namietal závery krajského súdu, týkajúce sa zákonnosti výšky uloženej\nsankcie a dožadoval sa uplatnenia sankčnej moderácie, žiadajú kasačný súd aby vzal na zreteľ\njednak primeranosť sankcie povahe skutku, likvidačný charakter sankcie pre žalobcu a napokon tiež\nskutočnosť, že dosiahnutie účelu správneho trestania samotným prejednaním veci. V súvislosti s\nmožnosťou sankčnej moderácie v súdnom správnom konaní podľa § 198 ods. 1 SSP sa žiada uviesť,\nže správny súd môže v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania na základe výsledkov\nvykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď\norgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je\nneprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter a dokonca ad b) upustiť\nod uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.\nUstálenou judikatúrou najvyššieho súdu, zaoberajúcou sa možnosťou uplatnenia sankčnej moderácie\nbol prijatý záver, že kasačný súd nie je ani v konaní o kasačnej sťažnosti, v rámci prieskum rozsudku\nkrajského súdu, realizujúceho moderačné oprávnenie, obdobne oprávnený nahradiť už súdnu úvahu\nkrajského súdu o moderácii výšky pokuty (R 65/2019). Pokiaľ teda krajský súd konajúci o správnej\nžalobe vo veciach správneho trestania nevzhliadol splnenie zákonných predpokladov pre vydanie\nrozhodnutia o realizácii moderačného oprávnenia, zakotveného v § 198 SSP, nemožno tento záver\nkrajského súdu procesne zvrátiť. Kasačnému súdu procesná úprava nepriznáva právo v súlade so\nzásadou jednoinštančnosti zmeniť rozhodnutie krajského súdu o uložení sankcie a realizovať sankčnú\nmoderáciu rozhodnutia o uloženej správnej sankcii až v konaní o kasačnej sťažnosti. Zohľadniac túto\nargumentáciu považoval najvyšší súd kasačnú námietku sťažovateľa, založenú na tvrdení o splnení\npodmienok pre realizáciu sankčnej moderácie podľa § 198 SSP, za nedôvodnú. Kasačný súd môže\nhodnotiť len skutočnosť, či krajský súd neprekročil zákonom stanovené medze správneho uváženia, či\nz nich nevybočil alebo voľné uváženie nezneužil, či je jeho súdna úvaha preskúmateľná.\n43. Najvyšší súd v nadväznosti na kasačnú námietku, spočívajúcou v tvrdenej neprimeranosti\nuloženej pokuty, spôsobenej v nedostatočnom vysporiadaní sa s okolnosťami konania, a tiež s\nnezohľadnením toho či by uložená pokuta mohla mať na sťažovateľa likvidačný následok. Išlo pritom\no prvý prípad porušenia § 1 a § 58 zákonníka práce, protiprávny stav trval krátke časové obdobie,\npričom tieto pochybenia zákonník práce nepovažuje za závažné pochybenia. Kasačný súd považuje\nk tejto argumentácii uviesť, že zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je zodpovednosťou\nobjektívnou, čo znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za následok už tým, že k samotnému\n\nnedostatku, teda porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie\nči opomenutie. Obdobne nepodstatným je či k pochybeniu došlo so zavinením inej osoby ako\nzamestnávateľa alebo z akých dôvodov a za akých okolností. Potrebné je stotožniť sa so správnou\núvahou pri použitých právnych predpisov, ktorá nevybočila zo zákonom stanovených hraníc správneho\nuváženia, pričom sankcia bola ukladaná na spodnej hranici peňažnej sankcie, ktorú právna úprava\numožňuje uložiť za takéto porušenie v súlade s § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Inšpektorát\npri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol na závažnosť porušenia právnych predpisov, spočívajúcu\nv zastretí dočasného pridelenia zamestnancov a z toho vyplývajúce nedostatky, taktiež na počet\nzamestnancov, riziká, vyskytujúce sa v činnosti zamestnávateľa, pričom prihliadol tiež na skutočnosť, že\nsa nejednalo o opakované zistenie porušenia povinností, spojených so zamestnávaním zamestnancov,\nžalobca pritom žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že by bola uložená pokuta likvidačná. Možno tak dospieť\nk záveru o preskúmateľnosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti výroku o výške a druhu uloženej sankcie,\npričom správne orgány dostatočne vysvetlili, ktoré skutočnosti a okolnosti zistených pracovnoprávnych\nporušení považovali pri rozhodovaní za relevantné a závažné, a tiež zrozumiteľne vysvetlili a náležite\nodôvodnili úvahy vedúce záveru o výške uloženiu peňažnej sankcie. Ukladaná pokuta mala vzhľadom\nna jej výšku za cieľ predovšetkým preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal\nopakovaniu podobných nedostatkov v oblasti pracovno-právnych vzťahov.\n44. S poukazom na uvedené dospel senát kasačného súdu k záveru, že krajský súd sa\ndostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, vec správne právne\nposúdil, dostatočne odôvodnil a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP <aspi://\nmodule='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523461'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zamietol. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky má za to, že rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice a Národného inšpektorátu\npráce obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v\nmedziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy zhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal\nna všetko, čo pri porušovaní pracovnoprávnych predpisov o dočasnom pridelení vyšlo v konaní najavo.\nVI.\nRozhodnutie o trovách kasačného konania\n45. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods.\n<aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523467'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 1 SSP. Žalobca v\nkasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania v danom prípade\nneprislúcha.\n46. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nSSP v spojení s § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/2/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "8fbdb7cb-ea3e-41d7-86d9-a87922500ace:906ce8d8-161d-424a-9348-4041a702c450", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200170.1", "spisova_znacka": "6Ssk/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/1/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200170.1"}, {"guid": "a4a9bbd5-23a1-4a5f-902f-78c32ef21ee9:e277ecc7-b65e-4b48-a0c2-27b5279f8174", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200271.1", "spisova_znacka": "7Ssk/108/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/108/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200271.1"}, {"guid": "8f3ac210-5a8c-4cb8-b6d3-381681878b0a:e4620573-704a-46c0-8745-91db192279cb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200416.1", "spisova_znacka": "BA-8Sa/17/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/17/2022 z 21. 8. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200416.1"}]}