{"guid": "a829d142-ace7-43d6-a246-d280aac6261b:5e4a01bc-5d2a-405d-9c2e-846985e0e1f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7009200820.2", "spisova_znacka": "2Obo/9/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/9/2020 z 27. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2021, sp. zn. 2Obo/9/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:7009200820.2", "identifikacne_cislo": "7009200820", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2021-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/328#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e4a01bc-5d2a-405d-9c2e-846985e0e1f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7009200820.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7009200820.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7009200820.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/9/2020\n7009200820\n27. 05. 2021\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2021:7009200820.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek\nsenátu JUDr. Beáty Miničovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej, v spore žalobcu: X.. T. Q., R. H. XXX, zastúpený\nADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, Vranov nad\nTopľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému: Ing. Dagmar Prividi, SKP úpadcu LIEHOFRUCT WHITE\nLADY, s.r.o. Levoča, Pri likérke 1, Levoča, IČO: 31 710 891, zastúpený JUDr. Irena Sopková, s.r.o.,\nHlavná 25, Košice, IČO: 48 301 728, o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cbi/3/2009-253 zo dňa 20. novembra 2019,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cbi/3/2009-253 zo dňa\n20. novembra 2019 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ,,súd prvej inštancie\") rozsudkom č. k. 7Cbi/3/2009- 253 zo dňa 20.\nnovembra 2019 uložil žalovanému povinnosť, aby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vylúčil v konaní\nsp. zn. 4K/146/1999 z konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. H., a\nto stavbu súp. č. XXXX na parc. č. CKN č. 4408/1- trafostanica + NN prípojka; stavbu súp. č. XXXX\nna parc. č. CKN č. 4408/2 - plynová kotolňa; stavbu súp. č. XXXX na parc. č. CKN č. 4408/3-rafinačná\nstanica liehu. Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.\n2. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosti vyplývajúce z obsahu podanej žaloby, v ktorej žalobca\ntvrdil, že budovu č. s. 1079 (liehovar) vrátane pozemkov a časti schátraných stavieb nadobudol kúpnou\nzmluvou zo dňa 17.12.2004 od spoločnosti MAKROHYD spol. s r.o. Košice, ktorá ich nadobudla kúpnou\nzmluvou zo dňa 22.01.2000 od spoločnosti G.R. PRODUKT Slovakia s.r.o. Košice a táto ich nadobudla\nkúpnou zmluvou zo dňa 07.09.1999 od spoločnosti Liehovary s.r.o. Levoča. Ostatné stavby s. č. XXXX\n(trafostanica), XXXX (plynová kotolňa) a XXXX (rafinačná stanica liehu) boli vystavané ako nové stavby,\nalebo vznikli rekonštrukciou provizórnych objektov už terajším žalobcom a boli skolaudované a na LV\nzapísané v rokoch 2003-2004. Pôvodné nehnuteľnosti, a to iba parcely, na ktorých je areál postavený,\nboli zaradené do súpisu konkurznej podstaty doplnením zo dňa 04.10.2007, ktorý vypracoval nový\nsprávca, keď pri zaradení majetku do konkurznej podstaty vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu\nv Košiciach č. 17Cb 4/00-94 zo dňa 14.05.2001, právoplatného dňa 05.07.2001, vydaného v spore o\nodporovateľnosť právnych úkonov úpadcu (z obsahu kúpnej zmluvy, o ktorej súd rozhodol, že ide o\nneúčinný právny úkon je však zrejmé, že predmetom kúpy boli nehnuteľnosti parc. č. XXXX o výmere 945\nm2 zastavaná plocha, parc. č. XXXX o výmere 286 m2 zastavaná plocha, parc. č. XXXX o výmere 4806\nm2 zastavaná plocha, parc. č. XXXX o výmere 1355 m2 zastavaná plocha, parc. č. XXXX o výmere 3245\nm2 zastavaná plocha a stavba súp. č. XXXX na parc. č XXXX). Toto rozhodnutie je podľa názoru žalobcu\n\nnevykonateľné a nemohlo založiť vlastnícke oprávnenie úpadcu k predmetným nehnuteľnostiam, zvlášť\nza situácie, keď vlastník nehnuteľnosti, ktorý mal z odporovateľného úkonu prospech, ich už v čase jeho\nvydania nevlastnil. Žalobca tiež s poukazom na § 6 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV)\nargumentoval, že majetok, ktorý správca doplnením zaradil do konkurznej podstaty, nevlastnil úpadca\nv deň konkurzu, ani ho nenadobudol počas konkurzu. Správca už v čase začatia konania, najneskôr\nv čase vydania právoplatného rozhodnutia č. 17/4/00 mal zabezpečiť, aby do konkurznej podstaty bol\nvydaný výťažok z predaja predmetných nehnuteľností, ktorý získala spoločnosť Liehovary s.r.o. Levoča.\nBolo nepochybné, že do konkurznej podstaty sa nevráti majetok z neúčinných kúpnych zmlúv, keďže\nspoločnosť G.R. PRODUKT SLOVAKIA s.r.o. tento už nevlastnila, pričom iba nehnuteľnosti zapísané na\nLV ku dňu 07.09.1999 (a žiadne iné) sa mohli týkať súdneho rozhodnutia zo 14.05.2001 a boli postihnuté\núčinkami rozsudku. Na preukázanie svojich tvrdení, že nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa domáha,\nnemohli byť predmetom rozsudku Krajského súdu v Košiciach o neúčinnosti právnych úkonov, žalobca\npredložil súdu okrem iného najmä rozhodnutie OÚ v Humennom z 27.09.2001 - dodatočné povolenie\nstavby Plynová kotolňa, kolaudačné rozhodnutie OÚ v Humennom z 26.03.2002 - povolenie k trvalému\nužívaniu stavby Trafostanica, kolaudačné rozhodnutie OÚ v Humennom z 09.01.2003 - povolenie k\ntrvalému užívaniu stavby Rafinačná stanica liehu.\n3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7Cbi/3/2009-107 zo dňa 14.06.2013\ntak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť trovy konania žalovanému. Na základe odvolania\nžalobcu však Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Obo/56/2013 zo dňa 22.10.2014 rozsudok zrušil a\nvec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že v napadnutom rozhodnutí absentuje zdôvodnenie, z\nktorých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súdu\nprvej inštancie vytkol, že v odvodnení iba skonštatoval, že stavby, ktoré sú predmetom konania nemohli\nbyť postavené neskôr ako liehovar, a to predchodcom žalobcu. Z odôvodnenia nemožno zistiť, prečo súd\nnevykonal navrhované dôkazy a v napadnutom rozhodnutí nedal odpoveď na otázky, ktoré majú význam\npre rozhodnutie, preto rozhodnutie nezodpovedá požiadavke práva účastníka na spravodlivý proces.\n4. Vzhľadom na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR, súd prvej inštancie vykonal vo veci potrebné\ndokazovanie a zistil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4K 146/1999-8 zo dňa 12.7.1999\nbol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka LIEHOFRUCT WHITE LADY s.r.o. Levoča. Z vykonaného\ndokazovania mal súd preukázané, že medzi predávajúcim spoločnosťou MAKROHYD s.r.o. Košice a\nkupujúcim Ing. T. Q., bola dňa 17.12.2004 uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej boli kupujúcemu\nodpredané nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. H., a to: stavba č. s. XXXX - liehovar postavený\nna parc. KN 4406, stavba č. s. XXXX - trafostanica + NN prípojka postavená na parc. KN 4408/1, stavba\nč. s. XXXX - plynová kotolňa postavená na parc. KN 4408/2, stavba č. s. XXXX - rafinačná stanica liehu,\npostavená na parc. KN 4408/3, parc. KN 4406 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1032 m2, parc.\nKN 4408/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4191 m2, parc. KN 4408/2 - zastavané plochy a\nnádvoria o výmere 81 m2, parc. KN 4408/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 494 m2. Kúpna cena\nnehnuteľností bola 8.700.000,00 Sk. Vklad do Správy katastra Humenné bol povolený 10.2.2005 pod č.\nV XXX/XX a právne účinky vkladu nastali 10.2.2005. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. H. Správy katastra\nHumenné mal súd preukázané, že pozemky a stavby uvedené na LV sú vo vlastníctve žalobcu.\n5. Zo spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 17Cb 4/2000 súd zistil, že správkyňa\nkonkurznej podstaty JUDr. Irena Sopková podala žalobu voči G.R. PRODUKT Slovakia s.r.o. Bukovec\na žiadala, aby súd určil, že kúpne zmluvy zo dňa 07.09.1999 uzavreté medzi spoločnosťou Liehovary\ns.r.o. Levoča a žalovaným G.R.PRODUKT Slovakia s.r.o. Bukovec o prevode nehnuteľností zapísaných\nna LV č. XXX kat. úz. A., LV XXXX kat. úz. H. a LV č. XXX kat. úz. I. sú voči konkurzným veriteľom právne\nneúčinné a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. A., LV XXXX kat. úz. H. a LV XXX kat. úz. I.\npatria do konkurznej podstaty úpadcu LIEHOFRUCT WHITE LADY s.r.o. Levoča a žalovaný je povinný\nstrpieť ich speňaženie. Z rozsudku zo dňa 14.05.2001 č. k. 17Cb 4/2000-94 mal súd preukázané, že\nKrajský súd v Košiciach určil, že kúpne zmluvy zo dňa 07.09.1999 uzavreté medzi Liehovarmi s.r.o.\nLevoča ako predávajúcim a žalovaným G.R. PRODUKT SLOVAKIA s.r.o. Bukovec ako kupujúcim,\nzapísané na LV č. XXX kat. úz. A., na LV č. XXXX kat. úz. H. a LV č. XXX kat. úz. C. K. sú voči\nkonkurzným veriteľom neúčinné a patria do konkurznej podstaty úpadcu LIEHOFRUCT WHITE LADY\ns.r.o. Levoča. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 05.07.2001. Správca konkurznej podstaty úpadcu\nJUDr. Jozef Vaško následne na základe uvedeného rozsudku doplnil súpis konkurznej podstaty o\nmajetok - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. H.. Nakoľko ku dňu doplnenia súpisu konkurznej\n\npodstaty bol tento majetok zapísaný na tretí subjekt - X.. T. Q., zapísal tento majetok do konkurznej\npodstaty s poznámkou „vlastník majetku podľa výpisu z LV č. XXXX z 01.10.2007 je Q. T., X.., R. H. XXX\".\n6. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie poukázal na § 18 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1,\n§ 16 ods. 4 ZKV v platnom znení. Uviedol, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod\nsp. zn. 17Cb 4/00 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal odporcovi G.R. PRODUKT\nSLOVAKIA s.r.o. Bukovec, aby predal, daroval alebo iným spôsobom scudzil nehnuteľnosti zapísané na\nLV č. XXXX kat. územie H..\n7. Súd prvej inštancie vzhľadom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a z\npredložených dôkazov zistil, že predmetné stavby, vylúčenia ktorých sa žalobca domáha, boli dané\ndo užívania na základe kolaudačných rozhodnutí vydaných Okresným úradom v Humennom po\nprávoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 17Cb/4/2000, preto sa výrok tohto rozsudku\nna predmetné nehnuteľnosti nevzťahuje, keďže v tom čase neboli zapísané na LV č. XXXX k.ú. H., čo\nvyplýva z predloženého LV č. XXXX k.ú. H.. Z technologicko-investičnej štúdie spracovania výpaľkov\nv liehovare H. vypracovanej 28.12.2001 pre MAKROHYD s.r.o. Košice súd zistil, že v liehovare sa\nbudovala rafinačná stanica s kapacitou spracovania liehu asi 6000 laa/deň. Z technologicko-investičnej\nštúdie komplexnej modernizácie výroby surového liehu v liehovare H., vypracovanej 14.07.2003 pre\nMAKROHYD s.r.o. Košice súd zistil, že v liehovare sa vybudovala rafinačná stanica s kapacitou\nspracovania liehu asi 6000 laa/deň a firma MAKROHYD uvažovala o zvýšení výroby surového liehu\nzodpovedajúcom uvedenej kapacite. Z technologicko-investičnej štúdie rafinačnej stanice v liehovare\nHumenné vypracovanej 30.05.2001 pre MAKROHYD s.r.o. Košice vyplynulo, že vzhľadom na to,\nže surový poľnohospodársky lieh, ktorý je určený na rafinácie, predávala spoločnosť MAKROHYD\nrafinérkam, rozhodla sa na vybudovanie vlastnej rafinačnej stanice liehu. Z realizačného projektu stavby\nLiehovar Humenné - plynová kotolňa súd zistil, že investorom stavby bol MAKROHYD s.r.o. Košice. Z\nlistu Mesta Humenné, Mestský úrad zo dňa 08.11.2017 a pripojených rozhodnutí Okresného úradu v\nHumennom, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku, ako príslušného stavebného\núradu bolo zistené, že boli vydané na základe žiadosti stavebníka MAKROHYD s. r. o. a výsledkov\nústneho jednania, spojeného s miestnym šetrením. Stavba č.s. XXXX postavená na pozemku parc.\nč. CKN 4408/1, kat. úz. Humenné - trafostanica + NN prípojka bola daná do užívania na základe\nkolaudačného rozhodnutia č. 2002/21332-LD zo dňa 26.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť a\nvykonateľnosť 27.03.2002. Stavba č. s. XXXX postavená na pozemku parc. č. CKN 4408/2 kat. úz.\nHumenné-Plynová kotolňa bola daná do užívania na základe rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby,\nč.j. 2001/00876-LD zo dňa 27.09.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa\n24.10.2001. Stavba č. s. XXXX postavená na pozemku parc.č. CKN 4408/3 -rafinačná stanica liehu bola\ndaná do užívania na základe kolaudačného rozhodnutia č. 2003/00682-LD zo dňa 09.01.2003, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 10.01.2003.\n8. Na základe uvedeného s poukazom na citované zákonné ustanovenia ZKV súd prvej inštancie žalobe\nvyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len ,,C. s. p.\") a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov\nkonania.\n9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu\npodľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C. s. p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal\nmu trovy právneho zastúpenia. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. uviedol, že súd\nprvej inštancie neaplikoval príslušnú právnu normu, resp. úplne opomenul aplikovať § 120 Občianskeho\nzákonníka, keď určil, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam patrí žalobcovi.\n10. V rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. poukázal žalovaný na rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 17Cb/4/2000, z ktorého je zrejmé, že kúpne zmluvy zo dňa\n07.09.1999 uzavreté medzi Liehovarmi s.r.o. Levoča a GR PRODUCT SLOVAKIA s.r.o. Bukovec sú\nvoči konkurzným veriteľom neúčinné a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX . uvedené a popísané vo\nvýroku uvedeného rozsudku patria do konkurznej podstaty úpadcu. Žalovaný zdôraznil, že spomenutý\nrozsudok ani nemohol popisovať jednotlivé stavby, keďže v čase jeho vydania neboli ako súčasť a\npríslušenstvo popísané na LV č. 5015, avšak výrok rozsudku sa vzťahoval na LV č. XXXX, k. ú.\nHumenné ako celok. S poukazom na listinné dôkazy, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie, a to\ntechnologickú investičnú štúdiu a list adresovaný spoločnosti MAKROHYD s.r.o. zo dňa 02.04.2002\n\nžalovaný uviedol, že liehovar patrí do konkurznej podstaty úpadcu a ostatné dobudované nehnuteľnosti\nsa mali vybudovať, resp. sa vybudovali na zvýšenie výroby liehu a modernizáciu liehovaru, teda išlo o\ndostavbu príslušenstva, v súvislosti s čím poukázal žalovaný na § 120 Občianskeho zákonníka ako aj\nna judikatúru NS SR a ÚS SR ako aj NS ČR ( NS ČR R11/1964, R42/1972).\n11. Na základe uvedeného žalovaný zdôraznil, že je zrejmé, že liehovar, ktorý je postavený na\npozemkoch úpadcu a žalobca uznal, že patrí do konkurznej podstaty, nemôže funkčne existovať bez\nrafinérie liehu, plynovej kotolne a trafostanice, pretože by došlo k úplnému znefunkčneniu liehovaru.\nUviedol, že je samozrejmé, že pri speňažovaní majetku patriaceho do konkurznej podstaty nie je možné\nsamostatne predávať liehovar bez trafostanice, plynovej kotolne a zhodnotenej rafinačnej stanice liehu,\nčo by znamenalo, že do speňažovania by boli zahrnuté pozemky, na ktorých predmetné nehnuteľnosti\nstoja, ďalej samotný liehovar, ktorý by bol úplne nefunkčný a žalobca by si uplatňoval predkupné právo\nna liehovar a pozemky s tým, že on by bol vlastníkom súčasti veci. Za dôležité v prejednávanej veci\npovažoval žalovaný skutočnosť, že od roku 2002 bol podávaný návrh na kataster na zapísanie poznámky\nako aj nariadenia predbežného opatrenia a bolo chybou Katastrálneho úradu Humenné, že z doteraz\nneznámeho dôvodu návrhu správcu konkurznej podstaty nevyhovel.\n12. V závere odvolania žalovaný dodal, že právny predchodca žalobcu svojvoľne nerešpektoval\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 17Cb/4/2000 a pokračoval v zhodnocovaní stavieb, o čom\nsvedčí samotné kolaudačné rozhodnutie zo dňa 10.01.2003. Právny predchodca žalobcu pritom porušil\naj predbežné opatrenie vydané v konaní 17Cb/4/2000, pričom súd prvej inštancie tým, že žalobe vyhovel,\ndeklaroval protiprávne konanie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý napriek právoplatnému\nrozsudku a predbežnému opatreniu tieto nerešpektoval a pokračoval v nakladaní s majetkom patriacim\ndo konkurznej podstaty a ak na to vynaložil finančné prostriedky, riskoval tak, že ich vkladá do cudzích\nstavieb. Na základe uvedeného preto žalovaný zastával názor, že konajúci súd vychádzal z nesprávne\nzisteného skutkového stavu veci, keď listiny založené v spise a predložené žalobcom vyhodnotil v jeho\nprospech, pričom svedčia o opaku.\n13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu argumentoval, že v prípade sporných stavieb, ktoré žalovaný\npovažuje za príslušenstvo a súčasť liehovaru, ide o samostatné stavby, označené samostatnými\nsúpisnými číslami, ktorým sa označuje vždy samostatná budova, ktorá má povahu samostatnej veci.\nUviedol, že v priebehu dokazovania bolo spoľahlivo preukázané, že ani u jednej stavby sa nejedná\no prístavbu k stavbe so súpisným číslom 1079. Samotný liehovar pritom fungoval ako samostatná\nstavba odkedy ho spravoval a hospodáril s ním úpadca, keď v liehovare sa vyrábal tzv. surový lieh a\ntento sa dodával tretím osobám. Rovnako trafostanica, plynová kotolňa a rafinačná stanica liehu môžu\nplnohodnotne fungovať samostatne - bez potreby akejkoľvek súčinnosti s liehovarom. Žalobca dodal, že\nliehovar a rafinačná stanica sú aj hľadiska štátnej správy v oblasti regulácie výroby liehu považované\nza rozdielne - neprepojené hospodárske celky, ktorých činnosť je povoľovaná vždy samostatným\nrozhodnutím (§ 2 ods. 3 písm. b/ a písm. g/ zákona č. 467/2002 Z. z.). Ide teda o dva typy liehovarníckeho\nzávodu.\n14. Žalobca sa následne vyjadril k zrejmým nesprávnostiam uvedeným v odvolaní s tým, že:\n- správca má vylúčiť z konkurznej podstaty nie všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ale len tri\nstavby - presne označené a definované;\n- údaj 6000laa/deň, kde laa znamená liter absolútneho alkoholu;\n- z technologicko - investičnej štúdie vôbec nevyplýva, že rafinačná stanica sa mala vybudovať na\nzvýšenie výroby liehu, ale priniesla možnosť vyrobiť iný ,,typ\" výrobku;\n- žalobca, resp. jeho právny predchodca nepokračoval v zhodnocovaní existujúcich stavieb, ale\nvybudoval úplne nové stavby;\n- liehovar môže funkčne existovať bez rafinérie liehu, trafostanice a plynovej kotolne, nakoľko takto\nfungoval dlhodobo pred vybudovaním týchto stavieb.\n15. Žalobca uviedol, že počas celého trvania súdneho sporu a pokiaľ vie, tak ani počas celého trvania\nkonkurzného konania proti úpadcovi, t. j. od roku 1999, správkyňa ani raz nebola v areáli v Humennom,\nz čoho vyvstáva otázka, ako fyzicky prevzala majetok úpadcu do správy. Práve preto nemá žiadnu\npredstavu o sporných stavbách a ani o fungovaní liehovaru. Za nepravdivé označil žalobca tvrdenie\nžalovaného, že správca podal návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, ktorému návrhu\nnebolo vyhovené z neznámeho dôvodu. Dôvod nevyhovenia však bol preukázaný, keď išlo o písomnú\n\nodpoveď Okresného úradu Humenné, odboru katastrálneho zo dňa 08.11.2017, č. K1-1629/2017/Fe, v\nktorej sa uvádzalo, že vykonanie záznamu uznesenia č. k. 17Cb/4/00-40 nebolo vykonané z dôvodu, že\núdaje o vlastníkovi na LV č. XXXX. nie sú v súlade s údajmi uvedenými v uvedenom uznesení. Uvedená\nlistina je pritom súčasťou súdneho spisu.\n16. Žalobca argumentoval, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 17Cb/4/2000 nemohol\nmať účinky do budúcna, nakoľko predmetné súdne konanie sa týkalo preskúmania kúpnej zmluvy zo\ndňa 07.09.1999 medzi Liehovary s.r.o. Levoča ako predávajúcim a G.R.PRODUKT Slovakia s.r.o. ako\nkupujúcim, kde predmetom kúpy boli celkom iné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v čase vydania\nrozsudku (14.05.2001) a iba tie mohli byť postihnuté účinkami rozsudku (parcela č. XXXX o výmere\n945 m2 zastavaná plocha, parcela č. XXXX o výmere 286 m2 zastavaná plocha, parcela č. XXXX o\nvýmere 4806 m2 zastavaná plocha, parcela č. XXXX o výmere 1355 m2 zastavaná plocha, parcela\nč. XXXX o výmere 3245 m2 zastavaná plocha a stavba súp. č. 1079 na parcele č. XXXX). Stavby vo\nvlastníctve žalobcu boli pritom postavené až 05.07.2001 a tak v žiadnom prípade nemohli byť ako súčasť\na príslušenstvo stavby liehovaru popísané v príslušnom LV č. 5015, k. ú. Humenné.\n17. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd\") (§ 470 ods. 1, 4 C. s. p.),\npo zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), vo veci samej oprávnenou osobou proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom\nodvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods.\n1, § 383 C. s. p.), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť\nako vecne správne.\n19. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n20. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n21. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie\nbolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, a to najmä listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah\nspisu, z ktorých súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil skutkový stav v\nprejednávanej veci a ten následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne\nodkazuje. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. 350/09 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005,\nv zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v\nodôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, s\nktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria\njeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto je postačujúce len odkázať cez § 387\nods. 2 C. s. p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.\n22. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na odvolacie námietky žalovaného\nvšak odvolací súd uvádza nasledovné. Žalovaný v prvom rade s odkazom na rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 17Cb/4/2000-94 namietal, rovnako ako v priebehu celého konania pred súdom prvej\ninštancie, že sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX patria do konkurznej podstaty úpadcu,\nnapriek tomu, že priznáva, že v čase vydania tohto rozsudku ešte nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa\nžalobca domáhal, neexistovali a neboli zapísané na LV č. XXXX. Svoju argumentáciu však odôvodnil\ntým, že výrok predmetného rozsudku sa vzťahuje na LV č. XXXX . ako celok, a teda aj na sporné\nnehnuteľnosti ako súčasť a príslušenstvo liehovaru. Na tomto mieste nemožno opomenúť argumentáciu\nodvolateľa, podľa ktorého v prípade akceptovania záveru súdu prvej inštancie by došlo k situácii, že do\nspeňaženia by boli zahrnuté pozemky, na ktorých sporné nehnuteľnosti stoja a žalobca by si uplatnil\npredkupné právo na liehovar a pozemky s tým, že je vlastníkom súčasti veci.\n\n23. V súvislosti s uvedeným odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, v čom\nspočívajú následky neúčinnosti právneho úkonu. Dotknutý právny úkon, napriek tomu, že bol určený za\nneúčinný, ostáva aj naďalej platný a neúčinnosť sa nedotýka tých právnych účinkov, ktoré vyplývajú z\nplatnosti právnych úkonov ako takých. Ak na základe právneho úkonu (neúčinného) nadobudla druhá\nzmluvná strana vlastníctvo k majetku dlžníka/úpadcu, aj po vyslovení neúčinnosti súdom, nadobúdateľ\nostane naďalej vlastníkom. Voči konkurzným veriteľom však neúčinnosť znamená, akoby právny úkon\nnebol voči nim urobený a právna neúčinnosť sa prakticky prejaví v prospech konkurznej podstaty.\nUniverzálnosť právnych účinkov sa v konkurznom konaní prejaví v tom, že práva, ktoré vyplývajú z\nneúčinnosti právnych úkonov, sa vymáhajú do príslušnej podstaty v prospech všetkých veriteľov, ktorí si\nriadne uplatnili pohľadávky. Základným právom, ktoré je možné uplatniť z neúčinného právneho úkonu,\nna základe ktorého bola z majetku dlžníka prevedená vec, právo alebo iná majetková hodnota, je právo\nna peňažnú náhradu (za vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu). Povinný nevracia len to, o čo sa\nukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, ale celú peňažnú náhradu za plnenie poskytnuté na základe\nneúčinného právneho úkonu. Osoba, ktorá úspešne uplatnila odporovateľnosť (správca alebo veriteľ),\nmá právo voľby a môže namiesto peňažnej náhrady požiadať o vydanie veci, práva alebo inej majetkovej\nhodnoty v prospech príslušnej konkurznej podstaty, ak sa tieto u povinného nachádzajú. Platí pritom\nzásada, že proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy\nlen toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.\n24. Podľa § 6 ods. 2 ZKV, konkurz sa týka majetku, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu\na ktorý nadobudol počas konkurzu. V prejednávanej veci je nepochybné, že nehnuteľnosti, ktoré boli\npredmetom neúčinnej kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.1999 sa fyzicky už nenachádzajú vo vlastníctve G. R.\nPRODUCT Slovakia, s.r.o. ako nadobúdateľa. Zároveň je však potrebné mať na zreteli, že predmetom\nneúčinného právneho úkonu boli len nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v čase určenia neúčinnosti\nprávneho úkonu, t. j. parcela č. XXXX o výmere 945 m2 zastavaná plocha, parcela č. XXXX o výmere\n286 m2 zastavaná plocha, parcela č. XXXX o výmere 4806 m2 zastavaná plocha, parcela č. XXXX o\nvýmere 1355 m2 zastavaná plocha, parcela č. XXXX o výmere 3245 m2 zastavaná plocha a stavba\nsúp. č. XXXX na parcele č. XXXX. Nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa žalobca domáhal v tomto konaní\nboli na LV č. XXXX zapísané až v čase, keď vlastníkom bol právny predchodca žalobcu, spoločnosť\nMAKROHYD spol. s r. o. a ktoré žalobca nadobudol až kúpnou zmluvou z roku 2004. Z uvedeného teda\nvyplýva, že neúčinnosť právneho úkonu má za následok, že v konkurze sa môžu pohľadávky veriteľov\nuspokojovať aj z majetku, ktorý už nie je vo vlastníctve úpadcu s tým, že správca je oprávnený zahrnúť\ndo konkurznej podstaty to, čo v dôsledku neúčinného právneho úkonu dlžníka ušlo z jeho majetku, t.\nj. v danom prípade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v čase uskutočnenia neúčinného právneho\núkonu a vydania rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 17Cb/4/00-94 (s poukazom na skutočnosti\nuvedené v ods. 23 odôvodnenia tohto rozsudku).\n25. K argumentácii žalovaného, že sporné nehnuteľnosti, ktorých vylúčenie je predmetom tohto konania,\nsú súčasťou, príp. príslušenstvom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX už v čase vyslovenia\nneúčinnosti právneho úkonu a že nemôže dôjsť k ich oddeleniu od hlavnej veci (liehovaru) bez\ntoho, aby sa tým hlavná vec neznehodnotila, odvolací súd uvádza, že novovybudované nehnuteľnosti\n(trafostanica, plynová kotolňa, rafinačná stanica liehu) boli preukázateľne (tak ako vyplýva z obsahu\nspisu s poukazom na odôvodnenie súdu prvej inštancie) dobudované za účelom modernizácie a\nzvýšenia výroby liehu, pričom rafinačná stanica liehu priniesla možnosť vyrobiť iný typ liehu, z čoho\nvyplýva aj to, že pri samotnom liehovare (ktorý patrí do konkurznej podstaty úpadcu - pozn. odvolacieho\nsúdu), ide o dva typy liehovarníckeho závodu. V súvislosti s uvedeným odvolací súd dodáva, že je\npotrebné zohľadniť zásadu, že stavba nie je súčasťou pozemku, čo v danom prípade má za následok\nto, že trafostanica, plynová kotolňa a rafinačná stanica liehu boli síce postavené na pozemku, resp.\nparcelách zapísaných na LV č. XXXX, avšak ide o samostatné nehnuteľnosti, na ktoré sa nemôžu\nvzťahovať účinky rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 17Cb/4/00-94 zo dňa 14.05.2001. V\nsúvislosti s uvedeným považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku žalovaného, že právny\npredchodca žalobcu (MAKROHYD spol. s r. o.) nerešpektoval rozsudok Krajského súdu v Košiciach\na predbežné opatrenie vydané v konaní sp. zn. 17Cb/4/2000 a pokračoval v zhodnocovaní stavieb a\nfinančné prostriedky vynaložené na tento účel vložil do cudzích stavieb. Na záver odvolací súd dodáva,\nže ak by súd sporné nehnuteľnosti nevylúčil z konkurznej podstaty, došlo by k situácii, kedy by sa\nkonkurzná podstata obohatila na úkor žalobcu.\n\n26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako\nvecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.\n27. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s.\np.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd o nároku na náhradu trov\nodvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže\npodať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané\nvčas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.\n2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ\nmusí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť\nspísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s.\np.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cbi/3/2009", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}