{"guid": "a0fb6702-82c8-4776-afd1-3566f262f938:c31d3911-756e-4a1b-a817-dcc7d5326794", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6916010535.1", "spisova_znacka": "2Tdo/79/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/79/2020 z 20. 4. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. apríla 2021, sp. zn. 2Tdo/79/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6916010535.1", "identifikacne_cislo": "6916010535", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Piovartsy", "sudca_id": 468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-piovartsy-468", "datum_vydania": "2021-04-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "nazov": "§ 360 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 360 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-360", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c31d3911-756e-4a1b-a817-dcc7d5326794", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6916010535.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6916010535.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6916010535.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/79/2020\n6916010535\n20. 04. 2021\nJUDr. Martin Piovartsy\nECLI:SK:NSSR:2021:6916010535.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho\na sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci obvineného Y. E. pre prečin\nnebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o dovolaní obvineného\nY. E. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Treščáka ml. proti uzneseniu Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 22. februára 2017, sp. zn. 3To/14/2017, na neverejnom zasadnutí konanom 20. apríla\n2021, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. E. sa odmieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 15. decembra 2016, sp. zn. 4T/102/2016, bol obvinený\nY. E. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2\npísm. b) Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že\nod presne nezistenej doby v roku 2012 do 15. marca 2016 v Q., na R. ulici v garáži pri rodinnom dome\nč. XXX a následne aj v rodinnom dome na ulici V.. W. č. XXX, sa vyhrážal svojej družke R. Z., ponižoval\nju nadávkami, vyhrážal sa jej zabitím, presne nezisteného dňa v septembri 2015 jej priložil ku krku\nkuchynský nôž a kričal, že keď nebude jeho, tak zle dopadne, a vyhrážal sa jej, že zdochne.\nPodľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4, ods. 4 Trestného\nzákona bol za to obvinený Y. E. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody\nzaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.\nNa podklade odvolaní obvineného Y. E. a prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota voči\nuvedenému rozsudku okresného súdu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. februára 2017,\nsp. zn. 3To/14/2017, rozhodol tak, že podľa § 319 Trestného poriadku odvolania okresného prokurátora\na obvineného Y. E. zamietol. Uvedené uznesenie bolo obvinenému Y. E. doručené 29. marca 2017 a\njeho obhajcovi JUDr. Róbertovi Lakatošovi 22. marca 2017.\nProti uzneseniu krajského súdu podal obvinený Y. E. dňa 27. júna 2019 dovolanie, úvodom ktorého\nžiadal súd o pridelenie obhajcu, dôvodiac tým, že nemá finančné prostriedky na vlastného obhajcu.\nDovolanie, bez toho, aby vymedzil konkrétne dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku,\nodôvodnil obvinený tvrdením, že na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že skutku sa nedopustil, a to\nnajmä výpoveďami „jeho svedkov,“ ako aj výpoveďami svedkov poškodenej R. Z.. Dodal, že v prípadnom\ndovolacom konaní by poškodená R. Z. vypovedala, čím by bolo preukázané, že skutok, ktorý mu bol\nkladený za vinu, sa nestal.\n\nOpatrenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo 17. júla 2019, sp. zn. 4T/102/2016, ktorým bol\nobvinenému Y. E. ustanovený za obhajcu JUDr. Michal Treščák ml., bolo obhajcovi spolu s výzvou\nna spracovanie dovolania a jeho podanie súdu prvého stupňa doručené 22. júla 2019. Po následnej\npísomnej urgencii okresného súdu z 25. septembra 2019, doručenej obhajcovi 30. septembra 2019,\ntelefonických urgenciách 17. decembra 2019 a 2. marca 2020, písomnej urgencii z 28. mája 2020,\ndoručenej obhajcovi 2. júna 2020, opätovnej telefonickej urgencii 11. augusta 2020 a urgencii zaslanej\nprostredníctvom elektronických prostriedkov komunikácie 29. septembra 2020 podal obhajca JUDr.\nMichal Treščák ml. v mene obvineného Y. E. dovolanie osobne na súde prvého stupňa dňa 19. novembra\n2020, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku.\nObvinený v ňom prvom rade považoval za potrebné poukázať na to, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu,\nnespáchal. Trval na tom, že v prvostupňovom konaní nebola jeho vina nad mieru všetkých pochybností\npreukázaná. S odkazom na obsah vlastnoručne napísaného dovolania z 27. júna 2019 zopakoval, že\npoškodená R. Z. nehovorila v konaní pravdu. Obvinený pripustil, že v dôsledku nadmerného požívania\nalkoholických nápojov v minulosti dochádzalo medzi ním a poškodenou k nedorozumeniam a hádkam,\navšak poprel, že by tieto vyústili ku konaniu majúcemu charakter psychického a fyzického násilia,\npripomínajúc, že aj samotná poškodená požívala v nadmernej miere alkoholické nápoje.\nNad rámec vlastnoručne spísaného dovolania argumentoval tým, že tvrdenie poškodenej, že v dôsledku\nzávažnejšieho spôsobu konania došlo k jej zraneniam, nebolo v konaní preukázané. Dodal, že ani\nsvedkovia, ktorí mali takéto zranenia vidieť, na hlavnom pojednávaní tieto skutočnosti nepotvrdili s tým,\nže ak sú na fotodokumentácii zachytené určité zranenia na tele poškodenej, nie je možné odborne určiť,\nv dôsledku čoho vznikli, či ich poškodenej spôsobil, pričom dostatočne zreteľne nie je vidieť ani to, o\naká zranenia vlastne ide.\nDovolateľ pripomenul, že kým v prípravnom konaní boli vypočutí svedkovia R. Z., U. Y., W. Y., maloletý\nsyn Y. M. a dcéra T. E., na hlavnom pojednávaní došlo k zmene výpovedí svedkov, keď ho z trestnej\nčinnosti usvedčovali už iba jeho deti, keďže samotná poškodená v konaní pred súdom odmietla\nvypovedať a ostatní svedkovia zmenili svoje výpovede v jeho prospech. Dodal, že v týchto dňoch sa\nnaňho obracajú jeho deti s ospravedlnením, prejavujúc zároveň nespokojnosť so životom s matkou.\nKrajskému súdu vyčítal, že nevzal do úvahy poškodenou vlastnoručne napísaný list, podaný na pošte v\nQ. 20. januára 2017 a adresovaný mu do výkonu trestu, v ktorom sa mu poškodená ospravedlňuje, že\nmu ublížila, keď v niektorých častiach jej výpovedí uviedla nepravdu.\nPoukázal aj na list od svojej dcéry T. E., ktorý mu bol doručený do výkonu trestu ako aj na okresný súd, v\nktorom dcéra usvedčuje poškodenú z vykonštruovania klamlivých tvrdení voči nemu, v dôsledku ktorých\nbol uznaný za vinného, a súčasne potvrdzuje jeho tvrdenia o tom, že deti boli ovplyvnené poškodenou,\nktorá sa im vyhrážala ublížením na zdraví, ak nebudú vypovedať v jeho neprospech.\nNa základe uvedených skutočností bol dovolateľ presvedčený, že v prvostupňovom ani v odvolacom\nkonaní nebola preukázaná jeho vina, práve naopak, označil za zrejmé, že trest vykonáva neprávom,\na to na základe nepravdivých tvrdení, ktoré boli v dôsledku nezákonných rozhodnutí súdov povýšené\nna fakty.\nObvinený preto navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.\nfebruára 2017, sp. zn. 3To/14/2017, ako aj rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 15. decembra\n2016, sp. zn. 4T/102/2016, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV súlade s ustanovením § 376 Trestného poriadku prvostupňový súd dovolanie obvineného Y. E. doručil\nna vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.\nProkurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného,\npo stručnej rekapitulácii jeho obsahu, poukázal na zistenie, že rozsudok súdu prvého stupňa bol\nobvinenému doručený 11. januára 2017 a obhajcovi obvineného JUDr. Róbertovi Lakatošovi 9. januára\n2017 a uznesenie odvolacieho súdu obvinenému 29. marca 2017 a obhajcovi JUDr. Róbertovi\nLakatošovi 22. marca 2017. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo skutočnosti, že dovolanie bolo v\ndanom prípade podané 19. novembra 2020, mal za to, že bolo podané po uplynutí lehoty troch rokov\nod doručenia rozhodnutia obvinenému v zmysle § 370 ods. 1 Trestného poriadku.\nZ uvedeného dôvodu prokurátor navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného zo 16. novembra 2020\npodľa § 382 ods. 1 písm. a) [pozn. súdu: správne § 382 písm. a)] Trestného poriadku odmietol ako\noneskorene podané.\n\nPo predložení veci dovolaciemu súdu reagoval na vyjadrenie Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota k\ndovolaniu obvinený osobne spísaným podaním z 25. januára 2021. V ňom opätovne poukázal na obsah\nvýpovedí poškodenej R. Z. a „jej“ svedkov, menovite Y., z prípravného konania, opisujúcich spôsoby,\nakými ju mal fyzicky týrať, zdôrazniac, že na hlavnom pojednávaní títo „svedkovia poškodenej“ (zároveň\nčlenovia jej rodiny) popreli svoje prvotné výpovede a vypovedali v jeho prospech, svedčiac o tom, že\non bol tým, kto viedol spoločnú domácnosť s poškodenou, staral sa o deti, učil sa s nimi. Dovolateľ tiež\npripomenul, že jeho nevinu na hlavnom pojednávaní potvrdil aj ohliadajúci lekár, ktorý nezistil žiadne\nz poškodenou uvádzaných zranení spôsobených pálením cigariet na tele, bitím bejzbalovou palicou,\nvešaním či rezaním. Zároveň doplnil, že súdny znalec konštatoval, že poškodená netrpí syndrómom\ntýranej osoby. Poukázal aj na výpovede „svojich“ svedkov, ktorí ako v prípravnom konaní tak aj na\nhlavnom pojednávaní konzistentne vypovedali v jeho prospech. Záverom svojho podania apeloval na\ndovolací súd, aby mu oslobodením spod obžaloby, nezakladajúcej sa na pravde, umožnil čo najskôr sa\nvrátiť do Českej republiky k svojim deťom, družke a práci.\nZ dôvodu, že Okresná prokuratúra Rimavská Sobota vo svojej reakcii z 22. februára 2021 na dovolacím\nsúdom zaslané podanie obvineného z 25. januára 2021, oznámiac len, že zotrváva na svojom\npredchádzajúcom stanovisku z 27. novembra 2020, neuviedla žiadne nové skutočnosti ani argumenty,\nnebola už táto obvinenému ani jeho obhajcovi doručovaná.\nNajvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.\nh) Trestného poriadku a § 566 ods. 3 Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369\nods. 2 písm. b) Trestného poriadku], na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku)\na v rozpore s právnym názorom okresnej prokuratúry aj v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1\nTrestného poriadku).\nV zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž ústavne konformný\nvýklad naposledy označeného ustanovenia nemôže byť iný ako ten, že dovolanie je podané včas aj\nvtedy, ak ho v lehote troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému napíše a k súdu podá hoci aj\nsám obvinený, respektíve osoba uvedená v § 369 ods. 5 Trestného poriadku (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 5. februára 2014, sp. zn. I. ÚS 217/2013).\nNapadnuté rozhodnutie bolo obvinenému doručené 29. marca 2017 a jeho obhajcovi JUDr. Róbertovi\nLakatošovi 22. marca 2017. So zreteľom na stabilnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky\nbolo teda dovolanie obvineným osobne napísané a podané dňa 27. júna 2019 očividne uplatnené\nv zákonom ustanovenej lehote na podanie dovolania v prospech obvineného. Zodpovedá však\nskutočnosti, že odôvodnenie dovolania, podané prostredníctvom súdom ustanoveného obhajcu\nobvineného, obsahuje aj nové vecné dôvody a nielen vecnú špecifikáciu už obvineným uplatnených\ndovolacích námietok. Zároveň v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, súhrnne vo\nforme právnej vety vyjadrenej v judikáte č. R 96/2018, platí, že dovolací súd sa nezaoberá námietkami\nuplatnenými po uplynutí lehoty na podanie dovolania uvedenej v § 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku\ns výnimkou ďalšej argumentácie k už včas a riadne uplatneným dovolacím námietkam. S ohľadom na\nuvedené bolo potrebné osobitne posúdiť včasnosť dovolacích námietok uplatnených podaním súdom\nustanoveného obhajcu nad rámec dovolateľom pôvodne formulovaných dôvodov dovolania. Keďže\nlehota na podanie dovolania v prospech obvineného by v prejednávanej trestnej veci uplynula za\nštandardných okolností v zmysle § 370 ods. 1 Trestného poriadku dňa 29. marca 2020, bolo potrebné pre\nposúdenie včasnosti dovolania podaného prostredníctvom obhajcu aplikovať aj príslušné ustanovenia\nzákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej\nnákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý\nnadobudol účinnosť dňa 27. marca 2020. V zmysle § 1 písm. a) v spojení s § 2 ods. 1 uvedeného\nzákona, v znení účinnom od 27. marca 2020 do 24. apríla 2020, lehota na podanie opravného\nprostriedku v trestnom konaní v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynie pre\nobvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Vychádzajúc z uvedeného, teda v danom\nprípade lehota na podanie mimoriadneho opravného prostriedku zo strany obvineného, prípadne jeho\nobhajcu, uplynula dňa 2. mája 2020. Z okolností predchádzajúcich podaniu dovolania prostredníctvom\nobhajcu je zrejmé, že zmeškanie lehoty na podanie dovolania zo strany obhajcu a teda oneskorené\nrozšírenie dovolateľom podaného dovolania o (z vecného hľadiska) nové dovolacie námietky, nie je\nmožné pričítať nesprávnemu postupu prvostupňového súdu, ktorý po promptnom ustanovení obhajcu\nobvinenému na účely podania dovolania tohto na predmetný úkon opakovane vyzýval. Skutočnosť,\nže odôvodnenie dovolania nebolo prostredníctvom súdom ustanoveného obhajcu podané v lehote,\numožňujúcej zaoberať sa v ňom uvedenou argumentáciou, prekračujúcou rámec dovolania osobne\n\npodaného obvineným, nie je možné ospravedlniť ani pandemickou situáciou a naň nadväzujúcimi\nmimoriadnymi opatreniami, majúcimi za cieľ zabrániť šíreniu nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,\nkeďže k ustanoveniu obhajcu došlo v danom prípade bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti\nobvineného, a to viac ako šesť mesiacov pred tým, než sa na území Slovenskej republiky začala\nšíriť nebezpečná nákazlivá ľudská choroba Covid-19 a než príslušné štátne orgány začali v tejto\nsúvislosti prijímať zodpovedajúce opatrenia. Vychádzajúc z uvedeného, bolo v dovolacom konaní\ndôvodné zaoberať sa len námietkami včas uplatnenými písomným podaním samotného dovolateľa\na nimi vymedzenou argumentáciou obsiahnutou v odôvodnení dovolania podanom prostredníctvom\nsúdom ustanoveného obhajcu. Napriek konštatovanému sa však dovolací súd, z opatrnosti a nad rámec\nnevyhnutného, zaoberal aj dôvodmi, v dovolaní navyše sformulovanými obhajcom dovolateľa.\nNapokon, najvyšší súd tiež dospel k záveru, že podané dovolanie spĺňa aj podmienky uvedené v § 372 a\n§ 373 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku, a nie je daný\ndôvod na postup súdu podľa § 382 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e) ani písm. f) Trestného poriadku.\nDovolací súd však nahliadnutím do spisového materiálu súčasne zistil, že dovolanie obvineného Y. E.\nnie je dôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok.\nNielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej\núpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek\npochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb,\nktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a preto je\npotrebné ich odstrániť, a ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1\nTrestného poriadku.\nDovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z\nustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania,\nktoré sú v ňom uvedené.\nK tomu sa vzhľadom na povahu obvineným osobne i prostredníctvom súdom ustanoveného obhajcu\nvznesených dovolacích námietok a úplnú absenciu ich subsumpcie pod jednotlivé z uplatnených\ndovolacích dôvodov žiada dodať, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom\nuvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia\na konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania\nuvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa §\n371 Trestného poriadku. To znamená, že ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374\nods. 1 Trestného poriadku, nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods.\n1 Trestného poriadku ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení,\ndovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku alebo zamietne podľa § 392\nods. 1 Trestného poriadku, a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania,\nktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2\nTrestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú\ndovolateľom podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii\nzodpovedá iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v\ndovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa §\n386 a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí\npod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (R 120/2012).\nPodľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať ak:\nc) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,\ng) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,\ni) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd\nnemôže skúmať a meniť.\n\nPodľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v\nustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku je potrebné uviesť nasledovné:\nZásadným porušením práva na obhajobu [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] sa rozumie najmä\nporušenie ustanovení o povinnej obhajobe, teda stav, keď obvinený po určitú časť trestného konania\nnemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, a zároveň orgány činné v trestnom konaní alebo súd,\nv tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho\nrozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním. Výnimočne môže ísť aj o iné pochybenie súdu alebo\norgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku ktorého dôjde k odňatiu alebo znemožneniu riadneho\nuplatnenia procesných práv obvineného. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že nie každé porušenie\npráva obvineného na obhajobu môže mať za následok konštatovanie naplnenia dovolacieho dôvodu\nuvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zákon totiž výslovne požaduje,\naby išlo o porušenie zásadné. Takéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť\ndo možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Prípadné\nporušenie práva na obhajobu, pokiaľ sa zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v\ntrestnom konaní, preto samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo\nobvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu\na tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať\nako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný\npostup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho\npráva.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno uplatniť len v prípade, ak dôjde\nk porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov.\nVzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch\netapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou\netapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku sa týka predovšetkým tretej etapy dokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj\npredchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), pretože dôkazy zadovážené\nv rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu,\nkeď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila (§ 119\nods. 4 Trestného poriadku), nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného\ndovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu\npri získavaní a vykonávaní dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku] sa rozumie\nnesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho\nustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol\nv napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin\nalebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu,\nnež ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia\nsa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Trestného\nzákona), prípadne zániku trestného činu (najmä § 87 Trestného zákona), prípadne pochybenie súdu pri\nuložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného\nzákona) a pod. Je však potrebné uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých\nje založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť\nskutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie\nv tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený\nsúdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol\nsubsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.\nLen opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací\nsúd povinný prezumovať.\nOboznámením sa s obsahom predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti:\n\nAbstrahujúc hlavné idey dovolania obvineného, dovolací súd vyvodil, že vyslovenia naplnenia niektorého\nz ním uplatnených dovolacích dôvodov [uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i)\nTrestného poriadku], sa obvinený domáhal z dôvodov, ktoré možno vecne špecifikovať ako námietku,\nže nebola preukázaná jeho vina (vrátane pôvodu a charakteru zranení poškodenej R. Z.), námietku\nnedôveryhodnosti svedkyne poškodenej R. Z. (ktorú obvinil z toho, že v konaní nehovorila pravdu, a tiež\nz nadmerného požívania alkoholických nápojov), námietku spôsobu hodnotenia výpovedí jednotlivých,\nv konaní vypočutých svedkov, najmä nezohľadnenie výpovedí tých svedkov, ktorí vypovedali v jeho\nprospech, a námietku nereflektovania poškodenou vlastnoručne napísaného listu.\nZ obsahového vymedzenia dovolacích námietok obvineného, ktorých podstatný obsah dovolací súd\nzámerne prevzal do odôvodnenia svojho rozhodnutia a ktorými, tieto zhrnúc, obvinený vlastne namietal\nrozhodnutie súdov na podklade nepravdivých výpovedí jeho detí - maloletej T. E. a maloletého Y. M.,\nnedostatočne zhodnotených dôkazov - listu adresovaného mu poškodenou R. Z. a oboznámeného\nodvolacím súdom a výpovedí svedkov, ktorí na hlavnom pojednávaní vypovedali v jeho prospech, a\nnesprávne vyhodnotenej fotodokumentácie, majúcej zachytávať zranenia poškodenej, vyplýva, že tieto\nsú vo svojej podstate vyjadrením jeho nesúhlasu s rozhodnutím súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu\na nimi prezentovanými odôvodneniami svojich skutkových a právnych záverov. Namietajúc nesprávne\na nedôsledné vyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov a najmä nedostatočné zhodnotenie ním\noznačených skutočností (týkajúcich sa najmä okolností, majúcich podľa jeho názoru vplyv na\nvierohodnosť a pravdivosť výpovede svedkyne poškodenej a svedkov maloletej T.Z. E. a maloletého Y.\nM.) prvostupňovým i odvolacím súdom, obvinený v podstate napadol spôsob hodnotenia vykonaných\ndôkazov konajúcimi súdmi, ktorým vyčítal, že výpovediam svedkov maloletej T. E. a maloletého Y. M.\npripísali väčšiu váhu než výpovediam podaným na hlavnom pojednávaní všetkými ostatnými svedkami\na že nedostatočne zohľadnili list poškodenej, pričom v konaní vykonané dôkazy zároveň, zdôrazňujúc\nnajmä tie ich časti, ktoré vyznievali v jeho prospech, sám hodnotil zo svojho uhla pohľadu.\nKonštatované vedie k nepochybnému záveru o tom, že námietky obvineného, smerujúce proti spôsobu,\nakým sa konajúce súdy vysporiadali s vykonanými dôkazmi a akým tieto hodnotili, sa vyznačujú\nrýdzo skutkovým charakterom. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku preto najvyšší súd opakovane pripomína, že vlastné hodnotenie dôkazov\nnemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Samotné hodnotenie\nvýsledkov vykonaného dokazovania, v danom prípade predovšetkým obsahu výpovedí jednotlivých,\nna hlavnom pojednávaní vypovedajúcich, svedkov, listu poškodenej oboznámenej odvolacím súdom,\nfotodokumentácie zranení, ktoré mala poškodená utrpieť, a lekárskej správy, a z neho vyplývajúce\nustálenie priebehu skutkového deja a ďalších okolností skutku, zo spáchania ktorého bol dovolateľ\nuznaný vinným, ako už bolo uvedené, nemôže byť predmetom prieskumnej právomoci dovolacieho\nsúdu. Zároveň sa k týmto námietkam obvineného žiada v kontexte dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Trestného poriadku poznamenať, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v\nkonaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo\nna spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom\núspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší\nžiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a\nak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Vykonanie a hodnotenie dôkazov\nodlišne od predstáv a želaní obvineného teda nie je porušením práva na obhajobu, a preto nemôže\nnapĺňať ani dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nRovnako, ani z hľadiska naplnenia v dovolaní označeného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.\ng) Trestného poriadku nie je relevantná žiadna z dovolacích námietok obvineného. Ani jedna z nich\n(vrátane tých vznesených prostredníctvom obhajcu) totiž v skutočnosti nie je výhradou, ktorá by reálne\nsmerovala voči zákonnosti niektorého z vykonaných dôkazov alebo napádala porušenie ustanovení\nzákona pri vykonávaní niektorého z dôkazov vykonaných pred súdom. Z dovolacej argumentácie\nobvineného je zrejmé, že jej podstatou bolo popieranie spáchania skutku, obviňovanie poškodenej R.\nZ. a svedkov maloletej T. E. a maloletého Y. M. z uvádzania nepravdivých tvrdení a zdôrazňovanie\nskutočnosti, že ostatní svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní v jeho prospech, ako aj\nskutočnosti, že u poškodenej neboli preukázané zranenia, ktorých vznik by mu bolo možné pričítať. Zo\nskôr uvedeného dôvodu preto dovolacie námietky obvineného, vyznačujúce sa skutkovým charakterom,\nnedisponujú ani potenciálom viesť k naplneniu dôvodu dovolania uplatneného podľa § 371 ods. 1 písm.\ng) Trestného poriadku.\n\nNapokon, pokiaľ ide o relevanciu dovolacích námietok vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolací súd opätovne konštatuje, že tento predpokladá výlučne\nchyby právne, teda chyby, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, že\ntento bol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejší alebo miernejší trestný čin alebo že\nvôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu niektorej, Trestným zákonom predpokladanej,\nokolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací\ndôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí\nbezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale sa môže dotýkať napríklad rozhodovania o\ntreste či ochrannom opatrení. Predmetný dôvod dovolania ale vylučuje námietky skutkové [§ 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku, veta za bodkočiarkou], čo znamená, že nie je prípustné namietať, že skutok\ntak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, a tiež hodnotenie\nvykonaných dôkazov. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne k\nnáprave hmotnoprávnych chýb.\nZ toho vyplýva, že (ani) na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je možné posudzovať a hodnotiť\nsprávnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku ani preverovať\núplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 12\nTrestného poriadku, keďže to sú otázky upravené normami procesného práva, a nie hmotným právom.\nZ uvedeného je zrejmé, že predmetom dovolacieho dôvodu vzneseného podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku môže byť len nesprávne právne posúdenie skutku uvedeného v skutkovej vete\nrozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej\nobsahom a ktoré už nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.\nS ohľadom na uvedené sa v prejednávanej veci dovolací súd, limitovaný v rámci prieskumu z dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku posúdením správnosti právnej kvalifikácie vo vzťahu\nku skutku zistenému napadnutým rozhodnutím, nezaoberal obvineným vznesenými námietkami, že\njeho vina nebola nad mieru všetkých pochybností preukázaná, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu,\nnespáchal, že svedkyňa poškodená R. Z. nehovorila v konaní pravdu, že v konaní nebolo preukázané,\nže by k jej zraneniam došlo v dôsledku jeho konania, že s výnimkou svedkov maloletej T. E. a\nmaloletého Y. M. vypovedali na hlavnom pojednávaní všetci svedkovia v jeho prospech, keďže, ako\nuž bolo konštatované, z ich obsahu je zrejmé, že obvinený nimi namietal len nesprávne hodnotenie\nvykonaných dôkazov a tieto zároveň sám hodnotil zo svojho uhla pohľadu. Tento druh vád však\nnespadá pod citovaný ani žiaden iný dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 Trestného poriadku,\nkeďže prostredníctvom uvedených námietok obvinený súdom vytýkal procesný postup, ktorý zvolili pri\naplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku, a domáhal sa iného spôsobu hodnotenia súdom\nvykonaných dôkazov, na čo však najvyšší súd v rámci konania o dovolaní nie je oprávnený. Vo vzťahu\nk vyššie zhrnutým námietkam obvineného tak dovolací súd musel konštatovať, že podané dovolanie\nv danom prípade len formálne odkazuje na ustanovenie upravujúce označený dôvod dovolania. Ako\nto už dovolací súd výslovne uviedol, pokiaľ sa pre naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku vyžaduje nesprávne hmotnoprávne posúdenie skutku, respektíve nesprávne\npoužitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, už z povahy veci nemôže byť daný prípadným (hoci\naj preukázaným) porušením procesnoprávneho ustanovenia regulujúceho postup súdu pri hodnotení\nvykonaných dôkazov, ako sa toho v predmetnej veci domáhal obvinený. Uvádzané dovolacie námietky\ntak v skutočnosti obsahujú argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu.\nAko už totiž bolo uvedené, v rámci skúmania danosti dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods.\n1 písm. i) Trestného poriadku, t. j. či dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení, dovolací súd nemôže skúmať alebo meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku,\nale je vždy viazaný konečným skutkovým zistením a oprávnený posudzovať len, či súdy nižšieho\nstupňa na pevne a nemenne zistený skutkový stav aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona.\nTo znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa,\nvyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho\ncharakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú\nproti skutkovým zisteniam súdov, ale aj proti rozsahu vykonaného dokazovania a hodnoteniu dôkazov\nsúdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj\npreto, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o\ndovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové\n\nzávery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu\n\"odvolaciu\" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. Medzi skutkové\nzistenia prvostupňového súdu, poňaté do skutkovej vety výrokovej časti jeho rozsudku, pritom patrí aj\nkonštatovanie, v zmysle ktorého sa obvinený Y. E. v rozsudkom ustálenom období a na rozsudkom\nvymedzených miestach vyhrážal poškodenej R. Z., ktorá mala ako jeho družka, t.j. jemu blízka osoba,\npostavenie chránenej osoby, smrťou, a to slovami a spôsobmi vyjadrenými v dotknutej skutkovej vete.\nViazaný uvedenými skutkovými závermi, dovolací súd nemohol akceptovať tvrdenia obvineného, že\nskutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nespáchal. V skutkovej vete výrokovej časti rozsudku súdu prvého\nstupňa je totiž nepochybne a celkom jednoznačne vyjadrené, že sa poškodenej vyhrážal smrťou.\nUvedené vymedzenie samotného konania patrí do okruhu skutkových (a nie právnych) zistení a záverov,\nktoré sú z prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu vylúčené. Ich revízia v danom konaní preto\nneprichádza do úvahy.\nNa tomto mieste sa preto žiada zhrnúť, že námietky obvineného k obsahu a rozsahu vlastnej\núvahy súdov k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho predstavám, svojím obsahom\nnenapĺňajú nielen žiaden z obvineným označených dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c),\npísm. g) a písm. i) Trestného poriadku, ale ani žiaden iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku. Ak by totiž záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12\nTrestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať\nďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku,\nodporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok,\nnie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. K tomu je len pre úplnosť potrebné\ndodať, že uvedené sa netýka dovolania ministra spravodlivosti podaného podľa § 371 ods. 3 Trestného\nporiadku.\nS ohľadom na uvedené musel dovolací súd konštatovať, že dovolacie námietky obvineného neboli\nuplatnené opodstatnene.\nLen pre úplnosť považuje dovolací súd za vhodné uviesť, že niektoré zo vznesených dovolacích\nnámietok neboli irelevantné len z hľadiska ich posúdenia v dovolacom konaní v zmysle § 371 ods. 1\nTrestného poriadku, ale ani nereflektovali na zmeny, ku ktorým oproti podanej obžalobe došlo v prospech\nobvineného vo vzťahu k dôkaznej situácii i právnemu posúdeniu veci v konaní pred súdom. Z tohto\nhľadiska boli nadbytočne uplatnené výhrady smerujúce voči spochybneniu dôveryhodnosti svedkyne\npoškodenej R. Z., keďže táto na hlavnom pojednávaní odoprela vo veci vypovedať, a preto v konaní\npred súdom nebola oboznamovaná ani jej skoršia výpoveď a súdy nižšieho stupňa z nej pri ustálení\nskutkového stavu ani nevychádzali. Obdobne, z dovolaním napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že\nkonajúce súdy dospeli k rovnakému záveru, aký obvinený sledoval tou časťou dovolacej argumentácie,\nktorá mala za cieľ vyvrátiť existenciu zranení poškodenej a zodpovednosť dovolateľa za ne, keď na\nzáklade vykonaného dokazovania dospeli zhodne k potrebe úpravy skutku vymedzeného v obžalobe a\nv nej právne posúdeného ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),\nods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ako aj k následnej\nzmene jeho právnej kvalifikácie, a to práve s ohľadom na to, že v rámci dokazovania nebolo preukázané\nakékoľvek fyzické zranenie na tele poškodenej a ani známky syndrómu týranej osoby.\nNa podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto uznesenia.\nUznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/14/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:660efac8-86bb-4d87-9773-0a06c18bec9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 217/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2013 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:660efac8-86bb-4d87-9773-0a06c18bec9c"}, {"guid": "30d93282-c690-468d-a4e2-267504bd31c9:7126b88e-1116-4f70-bc31-97e479ff8cf1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1516010072.1", "spisova_znacka": "3To/14/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/14/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1516010072.1"}], "citovane_v": []}