{"guid": "1ead3cc3-1a89-4c10-b3bc-5edc39efdb60:06c4f403-a31c-4837-803f-38447af0fc00", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6616213205.1", "spisova_znacka": "1Obdo/25/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/25/2020 z 27. 4. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2021, sp. zn. 1Obdo/25/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6616213205.1", "identifikacne_cislo": "6616213205", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2021-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365.odsek-2", "nazov": "§ 365 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-768k", "nazov": "§ 768k ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-768k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-768k"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-365", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-768k", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/06c4f403-a31c-4837-803f-38447af0fc00", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6616213205.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6616213205.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6616213205.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/25/2020\n6616213205\n27. 04. 2021\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2021:6616213205.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Jána Černáka, podnikajúceho do 31.12.2018 pod\nobchodným menom Ján Černák - ČERO, s miestom podnikania Novohradská 12, 984 01 Lučenec, IČO:\n11 932 678, zastúpeného advokátkou JUDr. Henrietou Čabanovou, so sídlom M. Rázusa 35, 984 01\nLučenec, proti žalovanému MASTER SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Martinčekova 5, 984 01 Lučenec,\nIČO: 31 616 488, o zaplatenie 6.542,55 €, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 41Cob/84/2018-323 z 19. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/84/2018-323 z 19. decembra 2018 v\nnapadnutej I. výrokovej vete, ktorou bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie\nsumy 4.400,54 €, z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie Krajskému súdu v\nBanskej Bystrici.\nII. Dovolanie žalobcu proti II. výrokovej vete rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bolo odmietnuté\nodvolanie žalobcu, o d m i e t a .\nodôvodnenie:\n1 Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“) prvou výrokovou vetou rozsudku č. k.\n14Cb/130/2016-295 zo 16. apríla 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 739,36 €\nv lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhou výrokovou vetou žalobu vo zvyšku zamietol a\ntreťou výrokovou vetou žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 78%\n2 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2016 uplatnil\nproti žalovanému právo na zaplatenie úrokov z omeškania v sume 6.542,55 € v zmysle bodu 7 zmluvy\no nájme nebytových priestorov, ktorú strany uzavreli dňa 01.01.2011 (ďalej aj „zmluva o nájme“ alebo\n„zmluva“). Na základe zmluvy žalobca dal žalovanému do nájmu nebytové priestory - objekt služieb v R.,\nna D. L. XXXX/XX, prízemie o výmere 210 m2 a poschodie o výmere 140 m2 za účelom prevádzkovania\nherne. V zmysle bodu 5 zmluvy žalovaný bol povinný za prenajaté nebytové priestory platiť nájomné vo\nvýške 930,- € bez DPH mesačne, pričom v bode 6 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomné sa\nbude platiť vždy do 13-teho dňa v mesiaci za daný mesiac na základe faktúry prenajímateľa (žalobcu).\nZmluvné strany sa ďalej dohodli, že nájomné je zaplatené včas, ak najneskôr v deň jeho splatnosti bude\nv skutočnosti pripísané k dobru na účet prenajímateľa (bod 7 zmluvy o nájme) a v prípade nedodržania\ntermínu splatnosti úhrady nájomného budú žalovanému faktúrované úroky za každý deň omeškania vo\nvýške 0,5% z celkovej hodnoty nájmu. Keďže žalovaný v lehote splatnosti nájomné neuhradil riadne a\nvčas, žalobca si proti nemu uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,5% z celkovej\nhodnoty nájmu, a to za roky 2013, 2014, 2015 a 2016 v celkovej sume 6.542,55 €, pričom úroky z\nomeškania vyúčtoval faktúrou č. 2016/M/002, splatnou dňa 11.10.2016.\n3 Prvým rozsudkom č. k. 14Cb/130/2016-246 z 11. augusta 2017 súd prvej inštancie uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.139,90 €, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť\nnahradiť žalobcovi trovy konania 57,12 €. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej\n\nBystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa zaplatenia\nsumy 5.139,90 €, zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s poukazom\nna to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď omeškanie žalovaného ako dlžníka\nposudzoval len podľa evidencie došlých faktúr, predloženej žalovaným a podľa termínu úhrad faktúr\nuvedených žalobcom, v dôsledku čoho nesprávne ustálil výšku úrokov z omeškania. Pozornosť upriamil\nna to, že právo na úroky z omeškania žalobcovi ako veriteľovi vznikne vo výške dohodnutej v zmluve len\nza predpokladu, ak žalobca dodrží v zmluve uvedený spôsob vystavenia a odoslania jednotlivých faktúr\nv rozhodnom období žalovanému a následne žalovaný sa dostane do omeškania so splnením záväzku v\nlehote dohodnutej v zmluve. V opačnom prípade platí, že lehota na splnenie peňažného záväzku a výška\núrokov z omeškania neboli dohodnuté v zmluve a začiatok lehoty na splnenie peňažného záväzku, ako\naj výšku úrokov z omeškania je potrebné určiť podľa zákonnej úpravy.\n4 Po vrátení veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom\nsporových strán a svedkov, pričom konštatoval, že vychádzal z dátumov doručenia faktúr, ktoré uviedol\nžalovaný, nakoľko nebolo sporné, že žalobca nevystavoval faktúry žalovanému do 13-teho dňa tohoktorého mesiaca. Lehota na splnenie peňažného záväzku nebola dohodnutá v zmluve a rovnako tak\nnebola dohodnutá ani výška úrokov z omeškania. Po právnej stránke vec posúdil v zmysle § 365 ods.\n2 a § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obch. zák.“) a žalovaného zaviazal k zaplateniu\núrokov z omeškania vo výške 739,36 € (výrok I.), pričom do posudzovaného obdobia zahrnul aj mesiace\njanuár - jún 2015, keďže predmetom žaloby bolo zaplatenie úrokov z omeškania za roky 2013 - 2016 a\npokiaľ pri podkladoch vo faktúre došlo k sčítacím chybám, nevyplýva z toho, že by si žalobca neuplatnil\nv žalobe úroky aj za uvedené mesiace. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.) a o\ntrovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pričom\nžalovanému ako úspešnejšej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo\nvýške 78% (výrok III.).\n5 O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 41Cob/84/2018-323 z 19.\ndecembra 2018 tak, že prvou výrokovou vetou potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej druhej\nvýrokovej vete, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšku (t. j. o zaplatenie sumy 4.400,54\n€), druhou výrokovou vetou odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu v napadnutej prvej výrokovej vete,\nktorou súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie sumy 739,36 € vyhovel a treťou výrokovou vetou\npriznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n6 Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti\na vrátení veci na ďalšie konanie zostalo predmetom sporu právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo\nvýške 5.139,90 €, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol tak, že prvou výrokovou vetou uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 739,36 €, druhou výrokovou vetou žalobu vo zvyšku zamietol a treťou\nvýrokovou vetou žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 78%.\nOdvolací súd konštatoval, že právo na zaplatenie úrokov z omeškania si žalobca uplatnil v zmysle bodu\n7 zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú strany uzavreli dňa 01.01.2011. V bode 6 zmluvy sa\nstrany dohodli, že nájomné sa bude platiť vždy do 13-teho dňa v mesiaci za daný mesiac na základe\nfaktúry prenajímateľa (žalobcu). V bode 7 (prvá a tretia veta) zmluvy sa strany ďalej dohodli, že nájomné\nje zaplatené včas, ak najneskôr v deň jeho splatnosti bude v skutočnosti pripísané k dobru na účet\nprenajímateľa, pričom v prípade nedodržania termínu splatnosti úhrady nájomného budú žalovanému\nfaktúrované úroky za každý deň omeškania vo výške 0,5% z celkovej hodnoty nájmu. Úroky z omeškania\nza oneskorené platenie nájmu za roky 2013 - 2016 žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2016/\nM/002.\n7 Žalobca vystavoval jednotlivé faktúry, na základe ktorých žalovanému faktúroval výšku nájomného\nza jednotlivé relevantné mesiace tvrdiac, že faktúry žalovanému doručoval na základe obchodných\nzvyklostí tak, že ich osobne odovzdal ekonómke žalovaného, prípadne účtovníčke alebo ich nechal na\nrecepcii S. B. v R., avšak uvedené tvrdenie žalovaný poprel. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ\nžalobca nepreukázal, že jednotlivé vystavené faktúry sa dostali do dispozície žalovaného v primeranej\nlehote, v ktorej by žalovaný mohol splniť povinnosť zaplatiť nájomné do 13-teho dňa za daný mesiac\npripísaním k dobru na účet prenajímateľa, potom platí, že lehota na splnenie peňažného záväzku\nv zmluve nebola dohodnutá a rovnako v zmluve nebola dohodnutá ani výška úrokovej sadzby za\nomeškanie so splnením peňažného záväzku. Žalovaný bol preto povinný splniť peňažný záväzok v\n\nlehote podľa právnej úpravy ustanovenej v § 365 ods. 2 Obch. zák., a to v znení platnom v rozhodnom\nobdobí.\n8 Keďže žalobca v konaní nevedel preukázať, kedy sa jednotlivé faktúry, na základe ktorých mal\nžalovaný platiť nájomné, dostali do dispozície žalovaného, súd pri posudzovaní omeškania žalovaného s\nplatením peňažného záväzku mohol vychádzať len z evidencie došlých faktúr, predloženej žalovaným a\nz termínu úhrad jednotlivých faktúr podľa evidencie žalobcu. Na základe predloženej evidencie súd prvej\ninštancie potom dospel k správnemu zisteniu, že žalovaný si svoj peňažný záväzok zaplatiť nájomné\nza rozhodné obdobie nesplnil včas.\n9 Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom v rozhodnom období (t. j.\nod 01.08.2014 do 30.11.2015) dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak\nnesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia\nplnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota\nsplatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa\nposkytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia\nalebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obch. zák. v\nznení platnom od 01.08.2014 dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda\nSlovenskej republiky nariadením, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá v zmluve.\n10 Odvolací súd ďalej uviedol, že prepočítal výšku úrokov z omeškania podľa sadzby stanovenej\nNariadením vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. a zistil, že podľa § 1 písm. a/ v znení platnom v\nrozhodnom období by žalovanému vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania za omeškanie so\nsplnením peňažného záväzku za obdobie august až december 2014 a január až november 2015 vo\nvýške 108,60 €. Avšak vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou rozsudku žalobe\nčiastočne vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 739,36 €, odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutej druhej výrokovej vete potvrdil podľa § 378 ods. 1 CSP.\n11 V závere odvolací súd uviedol, že žalobca podal odvolanie aj proti prvej výrokovej vete, ktorou súd\nprvej inštancie rozhodol v prospech žalobcu. Keďže žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie\nodvolania proti tej časti výroku rozhodnutia, ktorou mu nebola uložená žiadna povinnosť, resp. nebola\nmu spôsobená žiadna ujma, odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP. O\nnároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §\n255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania.\n12 Proti celému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) v zákonom stanovenej\nlehote dovolanie v zmysle § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu nižšieho stupňa.\n13 V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie\nrozsudku odvolacieho súdu, čím odvolací súd porušil právo dovolateľa na spravodlivý proces,\ngarantované článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) a článkom 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“). Poukázal na to, že\nprávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho\nprocesu, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“).\nJudikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, t. j. aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. K povinnosti súdu\nriadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“)\nv náleze sp. zn. III. ÚS 119/03.\n14 Ďalej dovolateľ namietal aj porušenie ustanovenia § 220 CSP, keďže v odôvodnení rozhodnutia sa\nodvolací súd nezaoberal právnymi argumentmi strán, a to najmä odvolacou námietkou, že na záväzkový\nvzťah, založený zmluvou zo dňa 01.01.2011, nemožno aplikovať ustanovenie § 365 ods. 2 Obch. zák.\nv znení účinnom od 01.02.2013, pretože to vylučuje prechodné ustanovenie § 768k Obch. zák. S\núčinnosťou od 01.02.2013 došlo k novelizácii ustanovenia § 365 Obch. zák., ktoré v znení účinnom do\n\n31.01.2013 neobsahovalo odsek 2 v súčasnom znení. Znenie § 365 ods. 2 bolo doplnené do pôvodného\nustanovenia § 365 Obch. zák. platného do 31.01.2013 až novelou Obchodníka zákonníka - zákonom\nč. 9/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.02.2013. S poukazom na uvedené, súčasné znenie § 365 ods. 2\nObch. zák. nie je možné aplikovať na predmetný spor, pretože jeho aplikácia by znamenala nepriamu\nretroaktivitu.\n15 Odvolací súd sa vyššie uvedenou podstatnou námietkou vôbec nezaoberal a nezaujal k nej\nžiadne stanovisko, pričom na zistený skutkový stav aplikoval znenie Obchodného zákonníka účinné v\n„rozhodnom období“, za ktoré považoval obdobie od 01.08.2014 do 30.11.2015 (bod 14 odôvodnenia).\nOdvolací súd však neuviedol, na základe akých skutkových zistení dospel k záveru, že rozhodným\nobdobím je obdobie od 01.08.2014 do 30.11.2015 a na základe akého myšlienkového postupu na\ndaný prípad aplikoval ustanovenie § 365 ods. 2 Obch. zák. účinné od 01.03.2013, teda nevysporiadal\nsa so všetkými relevantnými skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup pri aplikácii ustanovenia §\n365 ods. 2 Obch. zák. a aplikácii zákonných úrokov z omeškania nebol v odôvodnení rozhodnutia\ndostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale\nani s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je preto\nnepreskúmateľné.\n16 Odvolací súd neuviedol, ako vec právne posúdil. V bode 10 rozsudku síce konštatoval, že v\npredchádzajúcom zrušovacom uznesení z 31.01.2018 vyslovil svoj právny názor v bodoch 14 a 15,\navšak tento odkaz odvolacieho súdu na jeho predchádzajúce rozhodnutie nemožno považovať za\nprávne posúdenie veci pri tak zásadnom právnom argumente, akým je argument žalobcu poukazujúci\nna prechodné a záverečné ustanovenia k úpravám účinným od 01. februára 2013 (§ 768k Obch. zák.)\nv súvislosti s aplikáciou § 365 ods. 2 Obch. zák. na predmetný právny vzťah žalobcu a žalovaného.\nOdvolací súd neuviedol, na základe akého právneho posúdenia vyhodnotil dojednania o výške úrokov\nz omeškania a lehote splatnosti tak, ako keby tieto neboli medzi stranami sporu dohodnuté v zmluve.\nV súlade so zásadou spravodlivého súdneho procesu mal súd povinnosť určiť, aká je povaha a pôvod\nneplatnosti predmetných zmluvných dojednaní.\n17 V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolateľ uviedol, že odvolací súd vec\nnesprávne právne posúdil, pokiaľ mal za to, že v zmluve neboli dohodnuté lehota na splnenie peňažného\nzáväzku a výška úrokov z omeškania a bolo potrebné vychádzať zo sadzby v zmysle § 369 ods. 1, 2\nObch. zák., pričom začiatok lehoty na splnenie peňažného záväzku súd stanovil podľa právnej úpravy\nustanovenej v § 365 ods. 2 Obch. zák.\n18 Zo zmluvných dojednaní (body 5, 6 a 7 zmluvy o nájme) podľa dovolateľa jasne a zrozumiteľne\nvyplývala pre žalovaného povinnosť platiť nájomné, výška nájomného, lehota jeho splatnosti a číslo účtu\nprenajímateľa, pričom predmetná zmluva neobsahovala žiadne dojednanie o povinnosti žalobcu doručiť\nžalovanému faktúru. Doručenie faktúry nie je podmienkou pre vznik povinnosti na základe poskytnutého\nplnenia (prenechanie nebytového priestoru do nájmu) zaplatiť jeho cenu (nájomné). Faktúra je účtovným\ndokladom a slúži ako písomné vyúčtovanie ceny dodanej služby, v danom prípade nájomného, avšak\nnenahradzuje dohodu. Nárok na zaplatenie nájomného vznikol na základe zmluvy 13-teho dňa v\nmesiaci a pokiaľ žalovaný nezaplatil nájomné vo vyššie uvedenej lehote, dostal sa v nasledujúci deň (14teho dňa v mesiaci) do omeškania. Súd mal na predmetný prípad aplikovať ustanovenie § 365 Obch.\nzák. v znení účinnom do 31.01.2013 a ustanovenie § 369 ods. 1 Obch. zák. a pokiaľ boli v zmluve o\nnájme dohodnuté úroky z omeškania a tieto boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté slobodne, vážne,\nurčito a zrozumiteľne, súd mal priznať žalobcovi právo na zaplatenie zmluvných úrokov z omeškania\nodo dňa omeškania, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného uvedeného v zmluve.\n19 K dovolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.\n20 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) skúmal\nnajskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným\nprostriedkom.\n21 Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n\n22 Podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n23 Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nriešená.\n24 Podľa ustanovenia § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými\nvyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v\nodôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s\npodstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n25 Podľa ustanovenia § 393 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný\nobsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán\nv odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich\nvyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu\nprax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj\npomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté.\n26 Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietajúc\nnedostatočné, nepreskúmateľné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.\n27 Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa\nsvojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie\ncitovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým\nv zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zákonnému, ale\naj ústavno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou SR zaručených\nprocesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie\nveci za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na\nrelevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu, resp. odmietnutia spravodlivosti.\n28 Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR\nje aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj\npovinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán\n(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.\n29 Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každé súdne rozhodnutie,\npričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho\nsprávnosti v konaní o opravnom (riadnom alebo mimoriadnom) prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje\nzákonné náležitosti, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné a takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany\nsporu na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti\nrozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov. ESĽP v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že právo\nna spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n30 Dovolací súd poukazuje aj na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13.11.2018, uverejnený v\nZbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 47/2018, ktorého právna veta znie: „Odvolací\nsúd je povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými\nv odvolaní aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku“. V bode 35 odôvodnenia predmetného nálezu ÚS SR konštatoval, že: „...absencia\nvysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v odvolaní v napadnutom rozsudku\n\nkrajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama o sebe zakladá\nporušenie sťažovateľom namietaného základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, i práva\npodľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.\n31 Ďalej dovolací súd poukazuje aj na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21.01.2021. V bodoch 38\na 39 odôvodnenia nálezu ÚS SR uviedol, že: „Pod pojmom procesný postup je podľa názoru ústavného\nsúdu potrebné rozumieť nielen faktický postup súdu, teda to, ako sa spor vedie, ale napríklad aj postup\nsúdu pri vykonávaní alebo hodnotení dôkazov (IV. ÚS 557/2020), ktorý má v konečnom dôsledku svoj\nodraz aj v samotnom odôvodnení rozhodnutia súdu. V zmysle judikatúry ESĽP aj kvalitu odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je potrebné považovať za jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý\nproces, podobne ako právo na rovnosť zbraní alebo zásadu kontradiktórnosti konania. Podstatou\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne\npostupoval (vrátane toho, ako rozhodol), a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu\noddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením procesného postupu súdu a samotné súdne rozhodnutie je\nnajdôležitejším procesným úkonom súdu. Súdne rozhodnutie preto musí byť považované za súčasť\nprocesného postupu súdu“.\n32 Podľa názoru dovolateľa, dovolací súd sa nezaoberal podstatnou (kľúčovou) odvolacou námietkou,\nže na zmluvný vzťah založený zmluvou zo dňa 01.01.2011, nemožno aplikovať ustanovenie § 365 ods.\n2 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, pretože to vylučuje prechodné ustanovenie\n§ 768k Obchodného zákonníka.\n33 Z ustanovenia § 768k Obch. zák. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2013)\nvyplýva, že práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred\n1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. Odsek 2 citovaného\nustanovenia výslovne vylučuje použitie ustanovení § 340a o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka\na § 365 o omeškaní dlžníka na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.\n34 Odvolací súd sa vyššie uvedenou podstatnou odvolacou námietkou žalobcu nezaoberal, pričom\nna zistený skutkový stav aplikoval znenie Obchodného zákonníka, účinné v „rozhodnom období“, za\nktoré považoval obdobie od 01.08.2014 do 30.11.2015 (bod 14 odôvodnenia rozhodnutia). Z bodu 13\nodôvodnenia odvolacieho rozhodnutia je zjavné, že sa jedná o mesiace, v ktorých bol žalovaný ako\nnájomca v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku (platením nájomného), vyplývajúceho zo\nzmluvy o nájme nebytových priestorov.\n35 Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v bode 16 ďalej vyplýva, že odvolací súd „prepočítal“\nvýšku úrokov z omeškania za obdobie august až december 2014 a január až november 2015, pričom\nzistil, že žalobcovi ako prenajímateľovi za uvedené obdobie vzniklo právo na zaplatenie úrokov z\nomeškania iba vo výške 108,60 €. Keďže súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania\nvo výške 739,36 €, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol\nžalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 739,36 €. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu\nvšak vôbec nie je zrejmý postup, na základe ktorého odvolací súd „prepočítal“ výšku úrokov z omeškania\nso záverom, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania iba vo výške 108,60 €.\nRozhodnutie odvolacieho súdu je v tejto časti nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.\n36 S poukazom na vyššie uvedené (body 32 až 36 odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia) dovolací\nsúd konštatuje, že odvolací súd zásadným spôsobom porušil ustanovenia § 387 ods. 3 a § 393 ods. 2\nCSP, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a teda aj\nk porušeniu jeho základného práva na spravodlivý proces, vyplývajúce z článku 46 ods. 1 Ústavy SR,\nako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru, čo zakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP.\n37 Dovolateľ ďalej vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Aj\nkeď v článku V dovolania vo vzťahu k takto uplatnenému dovolaciemu dôvodu dovolateľ výslovne\nnenaformuloval právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a od\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, z obsahu článku V dovolania je zrejmé, že touto otázkou\nje, či odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) nesprávne postupovali, keď na posudzovaný prípad\naplikovali ustanovenie § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01. februára 2013,\nnapriek tomu, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o nájme z 01.01.2011.\nDovolateľ napáda aj (podľa jeho názoru) nesprávne závery súdov oboch inštancií, že v zmluve o nájme\n\nnebola dohodnutá lehota na splnenie peňažného záväzku a ani výška úrokov z omeškania, a preto bolo\npotrebné vychádzať zo sadzby uvedenej v § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. a stanovenia začiatku lehoty na\nsplnenie peňažného záväzku podľa právnej úpravy uvedenej v § 365 ods. 2 Obch. zák.\n38 O nesprávnu aplikáciu právneho predpisu ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo\nak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n39 Z ustanovenia § 768k Obchodného zákonníka (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od\n1. februára 2013) vyplýva, že práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv\nuzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.\n40 Podľa vyššie citovaného ustanovenia sa vylučuje použitie ustanovení § 340a o čase plnenia\npeňažného záväzku dlžníka a § 365 o omeškaní dlžníka na záväzkové vzťahy uzavreté pred 01.\nfebruárom 2013.\n41 Nie je sporné, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o nájme, uzavretou\ndňa 01.01.2011. Aplikujúc prechodné ustanovenie § 768k Obchodného zákonníka k úpravám účinným\nod 1. februára 2013 je možné v posudzovanom prípade dospieť len k tomu právnemu záveru, že\npre určenie právneho režimu, podľa ktorého sa posudzuje omeškanie dlžníka s plnením peňažného\nzáväzku, nie je rozhodujúce to, kedy došlo k porušeniu povinnosti dlžníka plniť riadne a včas, ale to,\nkedy bola uzavretá zmluva, v ktorej sa dlžník zaviazal na plnenie.\n42 Odvolací súd preto nepostupoval správne, keď na posudzovaný prípad (uzavretú zmluvu o nájme\nz 01.01.2011) aplikoval ustanovenie § 365 ods. 2 Obch. zák. v znení účinnom od 01.02.2013, pretože\nsprávne mal aplikovať právnu úpravu účinnú do 31.01.2013, teda do nadobudnutia účinnosti novely\nObchodného zákonníka, uskutočnenej zákonom č. 9/2013 Z.z. Dovolací súd preto považuje dovolanie\nžalobcu, z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,\nnielen za prípustné, ale aj za dôvodné.\n43 S poukazom na závery uvedené dovolacím súdom v bodoch 36 a 42 odôvodnenia jeho rozhodnutia,\ndovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v prvej výrokovej vete, ktorou bol potvrdený rozsudok súdu\nprvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v sume 4.400,54 € podľa § 449 ods. 1 zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n44 Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že pokiaľ dovolateľ ako nesprávne napádal závery odvolacieho\nsúdu, že v zmluve o nájme nebola dohodnutá lehota splatnosti nájomného a ani výška úrokov z\nomeškania, jedná sa o skutkové závery odvolacieho súdu, ktoré dovolací súd nie je oprávnený\npreskúmavať. Podľa § 442 CSP platí, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už\nlen z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu\nprvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené, okrem preukazovania\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).\n45 Pokiaľ dovolateľ podal dovolanie aj proti druhej výrokovej vete rozsudku odvolacieho súdu, ktorým\nodvolací súd odmietol odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, dovolací súd dovolanie\nv tejto časti odmietol podľa § 447 písm. b/, písm. c/ a písm. d/ CSP. Dovolanie v tejto časti bolo\npodané neoprávnenou osobou, nakoľko žalobcovi výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu o odmietnutí\nodvolania podaného proti výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené v sume 739,36 €, nebola\nspôsobená žiadna ujma, a teda v tejto časti nebolo rozhodnuté v jeho neprospech (podľa § 424 CSP\ndovolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané). Dovolanie v tejto časti\ntiež smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, keďže dovolanie nesmeruje\nproti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky niektorého z rozhodnutí uvedených v ustanoveniach § 419 až\n§ 421 CSP, teda nespĺňa objektívnu podmienku prípustnosti dovolania. Zároveň v tejto časti dovolanie\nnemá ani náležitosti podľa § 428 CSP, pretože nie je z neho zrejmé, z akých dôvodov považuje\ndovolateľ rozhodnutie o odmietnutí jeho odvolania za nesprávne a čoho sa domáha (absentuje uvedenie\ndovolacích dôvodov a dovolacieho návrhu).\n\n46 Podľa ustanovenia § 453 ods. 3 CSP o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania\nrozhodne odvolací súd.\n47 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41Cob/84/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}