{"guid": "b54680c7-4726-48e2-8230-747b29f20433:e68e1b73-c83f-4d8a-9bcf-a14606e20769", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6615201855.1", "spisova_znacka": "5Obdo/4/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/4/2020 z 20. 1. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2021, sp. zn. 5Obdo/4/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6615201855.1", "identifikacne_cislo": "6615201855", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2021-01-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-799.odsek-2", "nazov": "§ 799 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-799.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-799"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-799.odsek-3", "nazov": "§ 799 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-799.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-799"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-809", "nazov": "§ 809 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-809", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-809"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-17", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-4", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-799", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-809"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e68e1b73-c83f-4d8a-9bcf-a14606e20769", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6615201855.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6615201855.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6615201855.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/4/2020\n6615201855\n20. 01. 2021\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2021:6615201855.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: DESTACAR, s. r. o.,\nso sídlom Rovňany 10, IČO: 36 623 687, právne zastúpený JUDr. Michal Matala, advokát,\nso sídlom Martina Rázusa 19, Lučenec, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a. s.,\nso sídlom Krasovského 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, právne zastúpený\nPRK Partners, s. r. o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie\n15.127,04 eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Lučenec\npod sp. zn. 13Cb/49/2015, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.\nk. 41Cob/173/2018-643 zo dňa 25. apríla 2019, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie odmieta.\nII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nč. k. 13Cb/49/2015-570 zo dňa 10.9.2018 (druhým v poradí) rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť\nžalobcovi sumu 7.563,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne\nod 3.9.2014 do zaplatenia a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 15.127,04 eur u poistnej\nzmluvy č. 8001034558 na motorové vozidlo zn. Nissan\n(ďalej len „poistené vozidlo“ alebo „vozidlo“) pre prípad krádeže, lúpeže, poškodenia alebo zničenia.\nŽalobca bol vlastníkom a prevádzkovateľom poisteného vozidla, ktoré využíval\nna prenájom, a ktoré bolo poistené u žalovaného.\n3. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že dňa 28.3.2014 v čase o 20:45 hod došlo k dopravnej\nnehode, ktorú zavinil vodič poisteného vozidla zn. Nissan, pričom na dopravnej nehode mala spoluúčasť\naj ďalšia osoba (vodič vozidla zn. Seat) a políciou bol vyhotovený záznam o preverení oznámenia\n- škodovej udalosti. Žalobca následne dňa 2.4.2014 oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti\nna poistenom motorovom vozidle, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. 9118007214. Žalovanému bola\numožnená dňa 9.4.2014 obhliadka vozidla a dňa 22.4.2014 následná druhá obhliadka na zabezpečenie\nnevyhnutných podkladov k zisteniu rozsahu poškodení spôsobených dopravnou nehodou a k stanoveniu\nvýšky poistného plnenia. Žalovaný po vykonaní šetrenia odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie.\nKeďže žalobca neobdržal od žalovaného na jeho výzvy pokyny k postupu pri likvidácii poistnej udalosti,\nzabezpečil si prostredníctvom prevádzkovaného autoservisu vykonanie opravy\nna poistenom vozidle. Následne bola vystavená faktúra č. 30140333 zo dňa 21.10.2014, podľa ktorej\nnáklady na vykonanie opravy predstavovali sumu 15.923,19 eur bez DPH.\nSuma na faktúre vychádzala z výpočtu nákladov na opravu podľa autorizovaného programu AUDATEX\nzo dňa 21.08.2014. Výška žalovanej sumy tak predstavovala výšku nákladov\n\nna opravu poškodeného motorového vozidla po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti 5%.\n4. Súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom zo dňa 25.4.2016 rozhodol, že právo žalobcu na\nzaplatenie poistného plnenia, v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 28.3.2014 na motorovom\nvozidle zn. Nissan je dané, čo odvolací súd rozsudkom zo dňa 21.12.2016 potvrdil.\n5. Následne vo veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 13Cb/49/2015-500 (prvým v poradí)\nzo dňa 12.10.2017, ktorým žalobu v časti zamietol, odôvodňujúc to právom žalovaného na zníženie\npoistného plnenia vo výške 50%. Odvolací súd v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, vec zrušil a vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nnakoľko sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadom preukázania skutočnosti, že\nzo strany vodiča poisteného vozidla išlo o vedomé porušenie povinností,\nza ktoré sa automaticky považuje aj porušenie povinností z nedbanlivosti, na základe ktorého došlo k\nzníženiu poistného plnenia o 50%.\n6. Súd prvej inštancie viazaný názorom vysloveným odvolacím súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí\nuviedol, že predmetná udalosť je takou situáciou v premávke,\nktorá vznikla náhodilo. Vodič motorového vozidla môže reagovať neštandardne v snahe vyhnúť sa\ndopravnej nehode. Ustálil, že pokiaľ zo strany žalovaného, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno,\nnebolo preukázané jednoznačne, že by zo strany vodiča poisteného motorového vozidla išlo o\nvedomé porušenie povinnosti, v takom prípade je aj eventuálne porušenie jeho povinnosti ako vodiča\npotrebné vyhodnotiť ako nevedomé, a z toho dôvodu nespôsobujúce založenie práva žalovaného ako\npoisťovateľa na odmietnutie, resp. na zníženie poistného plnenia.\n7. Preukázanie splnenia podmienok na zníženie poistného plnenia zaťažuje poisťovateľa. Pokiaľ zistí\nokolnosti pre zníženie poistného plnenia, je oprávnený ho primerane znížiť, nesmie ho však odmietnuť.\nZároveň právo na zníženie poistného plnenia môže poisťovateľ uplatniť len pred vyplatením poistného\nplnenia, čo sa v tomto prípade nestalo, keďže pôvodne poisťovateľ odmietol vyplatiť poistné plnenie,\navšak z iného dôvodu,\nako pre vedomé porušenie povinností zo strany žalobcu. Žalovaný prikročil k zníženiu poistného\nplnenia spočiatku z dôvodu nepreukázaného deja škodovej udalosti, čo bolo vyvrátené, a až následne\npoukazoval na skutočnosť, že došlo k porušeniu povinností vodiča motorového vozidla podľa čl. 4, bod\n7 písm. b/ odd. II VPP.\n8. Na záver súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca si uplatňoval právo na poistné plnenie a nie\nprávo na náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka,\nresp. § 373 Obchodného zákonníka v spojení s čl. 4, bod 2, oddielu II VPP, čl. 5, bod 5 týchto\npoistných podmienok. Žalobca ako poistený mal podľa súdu prvej inštancie právo na poistné plnenie\nzodpovedajúce primeraným nákladom na opravu, primeranosť ktorých bola preukázaná odborným\nvyjadrením súdneho znalca. Uvedené podľa súdu prvej inštancie korešpondovalo analogicky aj s čl. 9,\nbod 1, oddielu I VPP, keďže medzi žalobcom a žalovaným nedošlo\nk dohode o výške poistného plnenia. Argumentácia žalovaného vo vzťahu k výške škody\na spôsobe jej sanácie zo strany žalobcu, a to opravou vozidla vo vlastnej réžii, v čom žalovaný videl\nmožnosť bezdôvodného obohatenia, bola podľa názoru súdu prvej inštancie irelevantná, nakoľko aj\nodborným posudkom súdneho znalca bola primeranosť nákladov vynaložených žalobcom potvrdená a\nžalovaný napriek námietke výšky primeranosti žiaden dôkaz nepredložil a ani nenavrhol.\n9. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom\nč.k. 41Cob/173/2018-643 zo dňa 25.4.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n10. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie s tým, že tento\nrešpektoval odvolacím súdom už vyslovený právny názor.\nK námietkam žalovaného uviedol, že pokiaľ tento tvrdil, že vbehnutie zveri do jazdnej dráhy vodiča\nmotorového vozidla Seat nemohlo mať vplyv na vodiča poisteného vozidla Nissan,\ntak odvolací súd s týmto názorom nesúhlasí, nakoľko išlo o dejovú líniu, ktorá začala vbehnutím zveri\nna vozovku, následným neštandardným správaním sa vodiča vozidla Seat\n\na následne nedobrzdením vodiča poisteného vozidla Nissan. Podľa súdu nie je možné oddeliť dejovú\nlíniu tak, ako to namietal odvolateľ, že vodič poisteného vozidla nedobrzdil z dôvodu, že neodhadol\nvzdialenosť, ktorú je povinný dodržiavať za predchádzajúcim motorovým vozidlom podľa zákona o\ncestnej premávke. Odvolací súd mal za to, že v danom prípade išlo\no škodovú udalosť, ktorá musí byť krytá havarijným poistením. Samotná skutočnosť, že vodič poisteného\nvozidla nedobrzdil a bola mu uložená bloková pokuta, keďže ako vodič zozadu vrazil do pred ním\nstojaceho auta (idúceho), nemôže mať vplyv na zbavenie sa zodpovednosti poistiteľa plniť za vzniknutú\nškodu. Podľa odvolacieho súdu v konaní nebolo vierohodne preukázané porušenie povinnosti vodiča\nmotorového vozidla žalobcu.\n11. K námietke žalovaného, že žalobcom uplatnená výška nezodpovedá skutočne vynaloženým\nnákladom na opravu motorového vozidla, ktoré žalobca nepreukázal, odvolací súd uviedol, že žalobca\nsi dal opraviť poškodené motorové vozidlo vo vlastnom autoservise,\nčo zákonom nie je zakázané. Pokiaľ však žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi akékoľvek poistné\nplnenie, konal v rozpore s povinnosťami poistiteľa ustanovenými v § 795 Občianskeho zákonníka,\nnakoľko nebol oprávnený poistné plnenie odmietnuť. Bol oprávnený len poistné plnenie primerane znížiť,\navšak až za preukázania vedomého porušenia povinností zo strany vodiča vozidla Nissan, čo však\nv konaní preukázané nebolo. Odmietnutím poskytnutia poistného plnenia sám žalovaný zapríčinil, že\nžalobca si musel dať opraviť vozidlo\nbez predchádzajúceho odsúhlasenia poistného plnenia tak, ako to upravuje Oddiel II.\nčlánok 4 ods. 9 VPP. Keďže náklady na opravu neboli poistiteľom odsúhlasené, žalobcovi vznikol nárok\nna náhradu primeraných nákladov, ktorých výšku odobril v konaní aj súdny znalec.\n12. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorým žiadal, aby\ndovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmení\ntak, že žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 7.563,52 eur zamietne, alebo aby zrušil rozsudok\nodvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n13. Dovolanie žalovaný odôvodnil podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP tým,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nresp. že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).\n14. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolateľ videl v tom,\nže krajský súd sa v právnom posúdení otázky vedomého porušenia povinností vodičom, uvedenej v ust.\n§ 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len ZoCP),\nteda povinnosti dodržiavať primeranú vzdialenosť medzi vozidlami, za čo mu bola uložená pokuta v\npriestupkovom konaní, ako aj povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c/ ZoCP,\nmal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu. Dovolateľ má za to, že došlo\naj k nesprávnemu právnemu posúdeniu právnej otázky výšky poistného plnenia, ktoré\nmá zodpovedať skutočne vynaloženým nákladom na opravu vozidla.\n15. Namietal, že v konaní žalovaný uplatnil oprávnenie znížiť poistné plnenie poistiteľom vyplývajúce z\nust. § 799 ods. 3 OZ, avšak súdy nižšej inštancie dospeli k záveru, že zníženie by bolo oprávnené len\nv prípade preukázania vedomého porušenia povinností\nzo strany vodiča poisteného vozidla, čo však podľa súdov preukázané nebolo. Žalovaný v tomto závere\nvidí rozpor s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, a to s rozhodnutím\nsp. zn. 8Cdo/891/2015 zo dňa 20.4.2016 a sp. zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.1.2011.\nMá za to, že už len vedomosť o existencii právnych predpisov na úseku cestnej premávky postačuje\nna to, že išlo o vedomé porušenie povinností, čo podľa neho bolo preukázané výpoveďou vodiča\na uložením blokovej pokuty. Považuje konštatovanie odvolacieho súdu o nepreukázaní vedomého\nporušenia povinností vodičom za nesprávne a v rozpore s ustálenou súdnou praxou.\n16. Ako druhú právnu otázku podstatnú pre výsledok konania považoval žalovaný otázku určenia výšky\nplnenia, na ktorú vznikol žalobcovi z poistnej zmluvy nárok.\nŽalobca si uplatnil v konaní nárok, ktorého výšku odôvodnil faktúrou, v ktorej bola oprava vyčíslená\nako primerané náklady na opravu vozidla zo systému AUDATEX. Žalobca si vozidlo dal opraviť bez\n\npredchádzajúceho odsúhlasenia poistného plnenia v zmysle odd. II čl. 4 ods. 9 VPP. Žalovaný namietal,\nže v žalobe uplatnená výška nákladov nezodpovedá skutočne vynaloženým nákladom na opravu\nvozidla, pričom tieto neboli riadne preukázané a opravu vykonal žalobca v ním prevádzkovanom\nautoservise. Žalovaný názor vyslovený v odvolacom rozhodnutí, že žalobcovi patrí v zmysle VPP\nnáhrada primeraných nákladov, považuje\nza nesprávny.\n17. Ďalej namietal, že žalobca porušil zákonnú povinnosť podľa § 799 ods. 2 OZ preukázať rozsah\nnásledkov škodovej udalosti a nepreukázal ani rozsah poistnej udalosti,\npreto v uvedenom žalovaný vidí nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom a rozpor s\nustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,\na to s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČSSR R17/1960, podľa ktorého „Pri výklade zákonných ustanovení\no poistnej zmluve a ustanovení poistných podmienok pre poistenie osôb upravujúcich povinnosti\npoisteného z poistnej zmluvy je potrebné vychádzať z toho,\nže vzájomné vzťahy účastníkov poistného pomeru majú byť upravené tak, aby poistenie neviedlo k\nobohateniu a nebolo zneužívané na ujmu poisťovateľa.“ Namietal, že odvolací súd\nsa s uvedeným rozhodnutím nijako nevysporiadal napriek skutočnosti, že toto predstavuje podľa\ndovolateľa relevantnú súdnu prax, ktorú je nevyhnutné zohľadniť a prípadný odklon v odôvodnení\nnáležite a presvedčivo zdôvodniť.\n18. Rovnako odvolací súd podľa dovolateľa nezohľadnil ani názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí\nsp. zn. 5Cdo/200/2011 zo dňa 26.4.2012, z ktorého vyplýva,\nže „Dovolateľ nenamietal vo svojom dovolaní ani tak určenú výšku náhrady škody z hľadiska, že by\nodvolací použil nesprávny právny predpis, ale namietal výklad odvolacieho súdu ohľadom rozsahu škody\ns poukazom na širšie súvislosti ústavného práva ochrany vlastníctva (majetku) poškodeného. S týmto\njeho ústavne pojatým výkladom náhrady škody pri zhodnotení poškodenej veci tak, že rozsah náhrady\nškody by mal umožniť účelovú a primeranú obnovu štruktúry majetku poškodeného, aby mohol byť\nnaďalej užívaný v takej miere a takým spôsobom\nako pred poškodením, nie je možné vzhľadom na súčasnú právnu úpravu súhlasiť.\nOdvolací súd vo veci rozhodol v súlade s platným a účinným právnym poriadkom Slovenskej republiky,\nako aj v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu. Napriek tomu možno predpokladať, že takýto “široký“\nvýklad ochrany majetku poškodeného prezentovaný žalobcom by mohol\nvo viacerých prípadoch viesť k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodeného.\nPoškodený by tak mohol po oprave veci získať vec vo vyššej hodnote, ako mala pred poškodením, čo\nnie je v súlade s inštitútom náhrady škody.“\n19. Dovolateľ tvrdí, že žalobca výšku vzniknutého nároku na poistné plnenie riadne nepreukázal.\nPoukazuje na nevyhnutnosť výkladu poistnej zmluvy rešpektujúc princíp ochrany majetku poistiteľov,\npričom zohľadnenie tohto princípu podľa dovolateľa možno považovať\nza ustálenú súdnu prax, s ktorým je v rozpore rozhodnutie odvolacieho súdu. Napokon uviedol, že\nak by dovolací súd mal za to, že ani vo vyššie uvedených prípadoch nešlo o ustálenú rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu, tak žalovaný podáva dovolanie aj podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, že\nrozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená.\n20. Podľa dovolateľa odvolací súd ním špecifikované otázky nesprávne právne posúdil, lebo:\n- vyvodil nesprávne právne závery zo zisteného skutkového stavu,\n- neskonštatoval zjavne preukázané porušenie povinností vodičom, ktoré mu vyplývali zo zákona o\ncestnej premávke,\n- nesprávne vyhodnotil vedomosť vodiča o porušení právnych povinností a následne oprávnenie krátenia\npoistného plnenia žalovanou,\n- pri rozhodovaní nezohľadnili rozsudok najvyššieho súdu, rozhodnutie R17/1960\nako aj ďalšie rozhodnutia predstavujúce rozhodovaciu činnosť uplatniteľnú\nna tento prípad,\n- pri právnom posúdení výšky poistného plnenia nevychádzal súd zo skutočne vynaložených nákladov\nna opravu vozidla, čím konal v rozpore princípom spravodlivého usporiadania zmluvných vzťahov a\ndobrými mravmi,\n- z dôvodu nesprávnej aplikácie právnych predpisov a princípov uplatňovaných\n\npri poskytovaní poistného plnenia došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor žalovaného.\n21. Žalovanému nie je z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších inštancií zrejmé,\nvo vzťahu k akej povinnosti súdy skúmali, či ide o jej vedomé porušenie. V tejto časti, preto podľa\ndovolateľa absentuje riadne odôvodnenie v oboch rozhodnutiach súdov nižších inštancií. Dovolateľ\nnamieta, že vodič porušil ustanovenia ZoCP, a preto odvolací súd nesprávne právne vec posúdil. Z\nrozhodnutí súdov nižšej inštancie nevyplýva skutočnosť, že by súdy v konaní vedomosť o porušení\npovinností podľa § 4 ods. 1 písm. c/ a § 17 ods. 1 ZoCP skúmali, akými úvahami sa riadili pri jej\nposúdení, a prečo v závere skonštatovali, že vedomosť nebola preukázaná, tu dovolateľ opäť poukazuje\nna rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/891/2015. Dovolateľ nevie, či súdy nižšej inštancie skúmali otázku\nvedomosti, ktorá bola podľa neho\npre toto konanie zásadná, keďže odvolací súd skonštatoval, že porušenie povinnosti nebolo preukázané.\nUvedené je podľa dovolateľa v rozpore s právnym názorom vyššie spomenutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, ktorý podľa dovolateľa predstavuje súdnu prax v danom prípade, a s ktorým sa súdy\nnižšej inštancie nijako nevysporiadali.\n22. Podľa dovolateľa vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodovou udalosťou,\npre určenie vedomého porušenia povinnosti je náhodilosť irelevantná. Kombinácia porušení ZoCP\nvodičom poisteného vozidla predstavovala výlučný dôvod,\nprečo došlo k škodovej udalosti. Zo zisteného skutkového stavu bolo preukázané, že v prípade\ndodržania povinnosti vodiča poisteného vozidla by ku škodovej udalosti nebolo vôbec došlo. Uvedenou\nskutočnosťou sa súdy nijako nezaoberali, čím založili vadu svojich rozhodnutí a neudržateľnosť ich\nprávnych záverov. Žalovaný je názoru, že príčinná súvislosť medzi porušením povinností vodičom\npoisteného vozidla a vznikom škodovej udalosti bola v konaní preukázaná, a táto prestavovala spolu s\nvbehnutím zveri do jazdnej dráhy vozidla Seat hlavnú príčinu škodovej udalosti.\n23. K oprávnenosti krátenia poistného plnenia žalovaný uviedol, že súdy nižšej inštancie sa vzhľadom\nna konštatovanie, že vedomé porušenie nebolo preukázané, nepristúpili k skúmaniu skutočnosti, či\ntoto porušenie malo podstatný vplyv na vznik alebo rozsah škodovej udalosti. Namietal, že dostatočne\npreukázal, že došlo k porušeniu povinnosti vodičom poisteného vozidla, toto porušenie bolo vedomé\na bol oprávnený znížiť poistné plnenie. Hlavnými príčinami škodovej udalosti bolo vbehnutie zveri do\njazdnej dráhy vozidla\nSeat a porušenie povinností podľa zákona o cestnej premávke vodičom poisteného vozidla Nissan.\nPodiel oboch príčin na nehode podľa dovolateľa preto možno stanoviť ako polovičný, a preto\nzníženie poistného plnenia vo výške 50% je v danom prípade oprávnené a zodpovedá spravodlivému\nusporiadaniu vzťahu medzi zmluvnými stranami.\n24. K výške nároku žalobcu dovolateľ uviedol, že jednou z právnych otázok v konaní bolo zároveň\naj preukázanie výšky nároku žalobcu. Žalovaný namietal, že súdy nižšej inštancie nesprávne právne\nposúdili vec, keď priznali žalobcovi nárok, ktorý zjavne prevyšuje reálnu výšku vynaložených nákladov.\nPodľa žalovaného sa v tomto prípade nemôže poistné plnenie určovať spôsobom, aký sa používa iba v\nprípade, ak ešte nedošlo k reálnej oprave poisteného vozidla. Tým, že žalobca ako poistený pristúpil k\noprave vozidla pred výplatou poistného plnenia je potrebné aplikovať článok 4, ods. 9 v oddiele II VPP,\npodľa ktorého poistiteľ nahrádza náklady na opravy, ktoré poistník uhradil sám, a ktoré boli súčasne\nodsúhlasené poistiteľom. Žalobca má povinnosť predložiť žalovanému faktúry za materiál a náhradné\ndiely využité pri oprave poisteného vozidla a tento, ak budú primerané, ich má povinnosť refundovať.\nŽalovaný namietal spôsob, akým žalobca dokladal výšku nákladov na opravu vozidla, pretože pre prípad,\nkedy opravy na vozidle už boli reálne vykonané, faktúra na základe programu\nnie je v zmysle VPP správnym spôsobom na preukazovanie primeranosti nákladov (s poukazom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/200/2011 zo dňa 26.4.2012).\n25. K dovolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podľa ktorého v dovolaní absentuje dovolací\ndôvod podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ aj b/ CSP a obe právne otázky (vedomé porušenie povinností\nvodiča a právne posúdenie, či žalobcom uplatnená výška nároku zodpovedá skutočným nákladom,\nnepreukázaným žalobcom) odvolací súd správne právne posúdil a rozhodnutie dostatočne odôvodnil.\nPoukázal na to, že presná príčina dopravnej nehody nebola zistená ani znaleckým dokazovaním. S\npoukazom na výpoveď svedka - vodiča vozidla Seat bolo zrejmé že dopravnú nehodu spoluzavinil, a\nteda k nehode nedošlo\n\nlen výlučným zavinením vodiča poisteného vozidla.\n26. Žalobca má za to, že aj v prípade, keby výlučnou príčinou dopravnej nehody bolo porušenie\npovinnosti zo strany vodiča poisteného vozidla, nešlo by o vedomé porušenie jeho povinností a to\nani o vedomú nedbanlivosť. K zníženiu poistného plnenia uviedol, že splnenie všetkých podmienok\nna zníženie poistného plnenia musí preukázať poisťovateľ (žalovaný). V predmetnej veci nebolo\npreukázané naplnenie všetkých predpokladov pre aplikáciu\nust. § 799 ods. 3 OZ, a preto by zníženie poistného plnenia bolo nezákonné.\nŽalobca si uplatňoval právo na poistné plnenie z dôvodu refundácie nákladov na opravu vozidla, v zmysle\nzmluvy o havarijnom poistení, nie právo na náhradu škody podľa\nust. § 420 OZ. Na záver navrhol, aby dovolací súd zamietol dovolanie žalovaného a priznal žalobcovi\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n27. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu repliku, v ktorej uviedol, že zotrváva\nna svojich vyjadreniach uvedených v dovolaní.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [podľa § 35 CSP;\n(ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „NS SR“ alebo „dovolací súd“)] po zistení, že dovolanie bolo podané včas,\nna to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) dospel k záveru,\nže toto nie je prípustné.\n29. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n30. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS\n474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov\nprípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP (rovnako aj I. ÚS 438/2017).\n31. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne.\n32. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n33. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu\n(teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Právnym posúdením veci je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo\nak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne\nho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 z 26. februára 2010).\n34. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP,\nmá viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam\nv tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,\nako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý\n\nsa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní\n(§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho\nodmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od\nvyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu\na zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nresp., ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená.\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd\nnevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016\nz 26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017).\n35. Z uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí dovolateľ uplatniť. Nesprávne právne\nposúdenie pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého\nrozhodnutia. Ak bude dovolateľ tvrdiť, že súdy z vykonaného dokazovania nezistili správne skutkový\nstav a nesprávne vec preto právne posúdili, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde\no dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre\nnedostatočné zistenie skutkového stavu. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý považoval\nza dôležitý pre rozhodnutie, dovolateľ nesmeruje proti právnemu posúdeniu veci, ale proti skutkovým\nzisteniam. Nemôže byť v tomto smere postačujúce, nakoľko je dovolací súd viazaný obsahovým\nvymedzením dovolacieho dôvodu, aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo uvedené len\nodkazom na zákonné ustanovenie, ale je potrebné,\naby dovolateľ konkrétne uviedol právnu otázku a uviedol, prečo zaujal odvolací súd nesprávny názor na\njej riešenie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\nJ. Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,\ns. 1409).\n36. Dovolateľ prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania vzhliadol v judikatórnom odklone v súvislosti s\ninterpretáciou ustanovenia § 799 odsek 1 Občianskeho zákonníka,\na to pri posúdení pojmu „vedomého porušenia povinnosti“ vodičom. Dovolateľ formuluje svoju otázku (v\nbode 34 svojho dovolania) tak, že má zato, že správny právny názor potrebný\npre vyriešenie merita veci je ten, že už len vedomosť o existencii právnych predpisov na úseku cestnej\npremávky (predpokladaná a nevyhnutná pre získanie oprávnenia pre vedenie motorového vozidla)\npostačuje k tomu, aby išlo o vedomé porušenie povinnosti, ktoré bolo\nvo veci prejednávanej preukázané výpoveďou vodiča poškodeného vozidla.\nMal zato, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil keď konštatoval, že nedošlo\nk preukázaniu vedomého porušenia povinnosti vodičom, a teda tento záver je podľa neho\nv rozpore s rozhodovacou praxou formulovanou predovšetkým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo\nveci sp. zn. 1 Cdo 152/2009.\n37. Dovolateľ sa v konaní dožaduje uplatnenia možnosti zníženia poistného plnenia\nz dôvodu porušenia ustanovenia § 809 OZ v spojení s ustanovením § 799 ods. 1 OZ.\nCelá argumentácia dovolateľa je sústredená na okolnosť, že oba konajúce súdy nižšej inštancie dospeli k\nzáveru, že k zníženiu poistného plnenia možno pristúpiť len pre prípad preukázania vedomého porušenia\npovinnosti zo strany vodiča vozidla Nissan. Oba súdy nižšej inštancie dospeli k záveru, že takéto\nvedomé porušenie povinnosti preukázané nebolo, a zároveň konštatovali, že nebolo preukázané, že\nporušenie povinností vodičom bolo vedomé a podstatne prispelo ku vzniku alebo zväčšeniu rozsahu\npoistnej udalosti. Dovolateľ z uvedeného záveru súdu prvej i druhej inštancie dovodzuje, že sa odklonili\nod judikatúry najvyššieho súdu formulovanej rozhodnutím sp. zn. 8 Cdo 891/2015 a sp. zn. 1 Cdo\n152/2009, ktoré spájajú porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o cestnej premávke automaticky\ns preukázaním vedomosti vodiča o porušení takejto povinnosti. Tento záver navyše má viesť k tomu,\nže vedomé porušenie nepredstavuje len úmysel, ale zahŕňa v sebe aj vedomú nedbanlivosť.\n38. Tu dovolací súd výslovne poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, konštatujúce,\nže „samotná skutočnosť že vodič vozidla Nissan nedobrzdil a bola mu uložená bloková pokuta, keďže\nako vodič som vrazil do pred ním stojaceho idúceho auta,\nnemôže mať vplyv na zbavenie sa zodpovednosti poistiteľa plniť za vzniknutú škodu.\n\nOdhliadnuc od uvedeného, v konaní nebolo vierohodne preukázané porušenie povinnosti vodiča\nmotorového vozidla žalobcu. Súd prvej inštancie výslovne, v časti sumarizujúcej skutkový stav, uviedol,\nže predmetná udalosť je takou situáciou v premávke,\nktorá vznikla náhodilo, vodič motorového vozidla môže reagovať aj neštandardne v snahe vyhnúť\nsa dopravnej nehode. Pokiaľ zo strany žalovaného, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, nebolo\npreukázané jednoznačne, že by zo strany vodiča poisteného motorového vozidla išlo o vedomé\nporušenie povinnosti, v takom prípade je aj eventuálne porušenie jeho povinností ako vodiča potrebné\nhodnotiť ako nevedomé.“\n39. Dovolací súd v súvislosti so správnou aplikáciou ustanovenia § 799 ods. 3 OZ súdmi nižšej inštancie\nuvádza, súladne so svojou konštantnou judikatúrou, na ktorú poukázal samotný dovolateľ, že nemožno\nopomínať druhú časť hypotézy tejto právnej normy, a to, že vedomé porušenie povinnosti musí mať\npodstatný vplyv na vznik poistnej udalosti.\nK jej skúmaniu však možno pristúpiť výlučne za predpokladu, že sa osvedčí vedomé porušenie\npovinnosti. Z obsahu dovolania je však zjavné, že dovolateľ neustále upriamuje svoje otázky\nna nedostatky spočívajúce v zistení a vyhodnotení skutkového stavu, ktorý však bol výsledkom\nrešpektovania pravidiel civilného sporového konania. Dokazovanie vo veci bolo rozsiahle\na zodpovedalo návrhom strán tak, aby z neho súdy mohli vyvodiť relevantné skutkové a právne závery.\n40. Postup súdu pri zisťovaní právnych a skutkových poznatkov je odlišný,\ns čím prirodzene následne súvisí rozlišovanie skutkových a právnych otázok.\nNeobjasnená skutková otázka zakladá stav non liquet, a len v tejto oblasti je možné uplatniť\npravidlá dôkazného bremena, čo v tomto prípade nenastalo. Je nesmierne dôležité presne rozlišovať\nmedzi právnymi a skutkovými otázkami v súvislosti s mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Revízia\nrozhodnutí súdov nižšej inštancie je možná výlučne vo svetle skúmania riešenia právnych otázok, nikdy\nnie skutkových. Tu dovolací súd poukazuje na myšlienku Gerlicha, ktorý pre rozlišovanie skutkových a\nprávnych poznatkov stanovil kritérium,\npodľa ktorého všetky tie poznatky, ktoré sme získali hľadajúc odpoveď na otázku, čo má byť,\nsú poznatky právne, a tie, ktoré sme získali odpoveďou na otázku, čo je, sú poznatky skutkové. (Gerlich,\nK.: Skutkové zjištění a právní posouzení v řízení soudním. Praha, Brno: Orbis, 1934).\n41. K právnemu posúdeniu patrí otázka, ktorý právny predpis má byť na zistený skutkový stav použitý\na ako má byť interpretovaný; ide v zásade o identifikáciu právnej normy a zistenie jej obsahu. K tomuto\nsúd dôjde cestou interpretácie textu právneho predpisu. Predmetom interpretácie je pritom ako zákonná\nskutková podstata (hypotéza), tak aj právny následok (dispozícia), teda obe časti právnej normy. Nie\nvždy je však jednoduché tieto\ndve roviny posudzovania veci súdom oddeliť. Vo svetle vyššie uvedeného je však zjavné,\nže vo veci prejednávanej sú otázky položené dovolateľom ako kumulácia ním interpretovaných\nskutkových otázok, ktoré už zodpovedali súdy nižšej inštancie, avšak spôsobom, s ktorým\nsa dovolateľ nestotožnil, keďže dovolateľ za nesprávne považuje vyhodnotenie porušenia povinnosti\nvodičom, kedy súdy dospeli k tomu, že priebeh skutkového deja nesvedčí záveru\no tom, že vodič vedome svoju povinnosť viesť riadne a bezpečne motorové vozidlo, porušil.\n42. Ďalej dovolateľ vo svojom dovolaní rozporuje určenie výšky plnenia, na ktorú vznikol žalobkyni z\npoistnej zmluvy nárok. Tu však nekladie právnu otázku tak, aby dovolací súd na túto mohol odpovedať,\nznova ide o hodnotenie skutkového stavu a skutkových záverov súdov nižšej inštancie. Samotný\ndovolateľ v bode 57 svojho dovolania výslovne uvádza,\nže je toho názoru, že žalobca výšku vzniknutého nároku na poistné plnenie riadne nepreukázal.\nZároveň je zjavné, že ide o otázku hypotetickú. Dovolateľ v bode 56 svojho dovolania formuluje tézu, že\nak žalobca pristúpil k oprave v autoservise a napriek tomu si nárokuje náhradu primeraných nákladov,\nje pravdepodobné, že skutočná škoda nebola vo výške primeraných nákladov, a teda mal predložiť\nfaktúry súvisiace s opravou poškodeného vozidla. Dovolací súd tu akcentuje samotné znenie poistných\npodmienok žalovaného, kde z oddielu II. článku 4 odsek 2 vyplýva že „výška poistného plnenia sa\nrovná zodpovedajúcej primeraným nákladom na opravu“. Následne z odseku 9 toho istého článku\nvyplýva, že náklady na opravy ktoré poistník uhradil sám „a súčasne boli odsúhlasené“ poistiteľom alebo\nposkytovateľom asistenčných služieb, budú hradené v súlade s poistnými podmienkami. Je zjavné že\npokiaľ nedošlo k situácii, že poistník mal odsúhlasené poistiteľom náklady na opravy, ktoré si vykonal\n\nsám, bude aplikovaná úprava spočívajúca v úhrade primeraných nákladov, ktoré v danom konaní boli\nosvedčené aj znaleckým dokazovaním.\n43. Samotné zisťovanie obsahu zmluvy (zmluvných dojednaní, vrátane zmluvou aprobovaných\nvšeobecných podmienok poistenia) je otázkou zistenia skutkového stavu,\na nie právneho posúdenia. Ak strana sporu v dovolacom konaní vytýka súdu, že jednotlivé ustanovenia\nzmluvy interpretoval nesprávne, v rozpore s jej skutočným obsahom, prípadne\nvo vzťahu ku konkrétnemu skutkovému stavu, ktorého sa zmluvné ustanovenie týka (tu poistná udalosť),\nide o dovolaciu námietku, ktorá nevystihuje podstatu ustanovenia § 421 ods. 1\npísm. b/ CSP, pretože takáto námietka sa týka nesprávneho skutkového zistenia, na ktorom súd\nzaložil svoje právne závery. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý je výsledkom náležitého procesu\ndokazovania, nemožno považovať za právne posúdenie.\n44. Priamo z obsahu dovolania (bod 91) vyplýva, že dovolateľ zdôrazňuje hodnotenie vykonaného\ndokazovania s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva, že vodič vozidla\nNissan nepribrzdil vôbec alebo sa plne nevenoval riadeniu vozidla a nestihol zareagovať na vzniknutú\nsituáciu. Následne (v bode 94) uvádza, že nepochybuje,\nže prebehnutie zveri popred vozidlo Seat spôsobilo náhlu reakciu jeho vodiča, na ktorú údajne mal\nreagovať prudkým brzdením a v prípade absencie vozidla Nissan na mieste škodovej udalosti by tak\nzjavne nedošlo k poistnej udalosti, keďže tento by stihol zabrzdiť a žiadna škoda by nebola vznikla, z\nčoho dovodzuje, že je nevyhnutné skúmať, či porušenie povinnosti vodiča vozidla Nissan malo podstatný\nvplyv na vznik škodovej udalosti a či je s ňou v príčinnej súvislosti. Následne vyslovene uvádza, že v\nprípade, že by vodič „dodržal takú vzdialenosť,\naby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy...“, s veľkou pravdepodobnosťou by k škodovej udalosti\nnedošlo. Opätovne teda hypoteticky predpokladá javy, ktoré v konaní neboli preukazované, keď\nkonajúce súdy ako absentujúce vyhodnotili už naplnenie prvej časti hypotézy relevantnej právnej normy\n(t. j. rozporuje ich záver, že šlo o vedomé porušenie povinnosti z dôvodu náhodilosti udalosti).\n45. Je potrebné zdôrazniť tiež to, že zisťovanie príčinnej súvislosti, čo rovnako rozporoval dovolateľ ako\nnesprávne právne posúdené súdmi nižšej inštancie (a je, prirodzene, neoddeliteľným prvkom v prípade\nskúmania škodovej udalosti), nie je otázkou právnou.\nJe zjavné z celého priebehu konania a vykonaného dokazovania, že výsledkom dokazovania bol\nskutkový záver súdov nižšej inštancie, že podstatným pre vyhodnotenie toho,\nči išlo o vedomé porušenie povinnosti bolo to, že išlo o priebeh udalosti, ktorý\nbol neočakávaný a výnimočný (náhodilý). Tu len dovolací súd poukazuje na už formulovaný záver v\nrozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 188/2019 (publikované v ZSP\nč. 6/2020), podľa ktorého „záver súdu o tom, že je alebo nie je daná príčinná súvislosť medzi príčinou\na následkom, nie je založený na aplikácii právnych noriem súdom na zistený skutkový stav, ale spočíva\nna vyhodnotení skutkových zistení, ku ktorým dospel súd v rámci dokazovania. Výsledkom tejto činnosti\nsúdu nie sú právne závery, ale skutkové závery, čo znamená, že otázka existencie príčinnej súvislosti\nnie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá\nmôže byť riešená vždy len v konkrétnych súvislostiach, a nie vo všeobecnej rovine.\nOtázku existencie príčinnej súvislosti nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť, preto\ntáto otázka ani nemôže byť relevantná pre založenie prípustnosti dovolania\nv zmysle ustanovení § 421 ods. 1 CSP“.\n46. Dovolací súd za dôležitú okolnosť vo vzťahu k vývoju vo veci samej uvádza,\nže odvolací súd taktiež vo svojej argumentácii akcentoval (bod 33 odôvodnenia), že pokiaľ žalovaný\nodmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, konal v rozpore s povinnosťami poistiteľa ustanovenými v\n§ 795 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebol oprávnený poistné plnenie odmietnuť; bol oprávnený len\npoistné plnenie primerane znížiť, avšak až za preukázania vedomého porušenia povinností zo strany\nvodiča, čo však podľa názoru odvolacieho súdu preukázané nebolo. Tento záver odvolacieho súdu\nnadväzuje na konštatovanie súdu prvej inštancie (v bode 53 jeho rozhodnutia), kde uvádza, že právo\nna zníženie poistného plnenia môže poisťovateľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia, čo sa v\ntomto prípade nestalo, keďže pôvodne poisťovateľ odmietol vyplatiť poistné plnenie z iného dôvodu ako\npre vedomé porušenie povinností zo strany žalobcu. V konaní tak vo vzťahu ku skutkovým hodnoteniam\n\nbolo potrebné vziať do úvahy viaceré skutočnosti, a tieto dovolateľ pri formulácii tvrdeného odklonu pri\nnesprávnom právnom závere konajúcimi súdmi opomína.\n47. Celkové hodnotenie priebehu poistnej udalosti a skutočností, ktoré vzišli\nz vykonaného dokazovania tak ako celok, t. j. hodnotenie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu,\ndávajú obraz logického hodnotenia skutkového stavu a následne aplikácie správnej právnej normy\nna takto zistený skutkový stav. Dovolací súd v tomto ohľade namietaný skutkový stav a tieto zistenia\nprehodnocovať nemôže. Z odôvodnenia súdov nižšej inštancie nevyplýva žiadna zjavná logická\ndiskrepancia alebo omyl v aplikácii práva,\nkeďže interpretovali podmienky ustanovenia § 799 odsek 3 OZ s prihliadnutím na osobitosti danej\nudalosti, a svoje závery aj dostatočne odôvodnili.\n48. Z obsahu dovolania žalovaného tak možno vyvodiť len jeho všeobecnú nespokojnosť s vyvodením\niných skutkových zistení a záverov súdmi nižších inštancií. Samotná polemika dovolateľa s právnymi\nnázormi odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie a spochybňovanie správnosti ich rozhodnutí,\nnezodpovedá kritériu uvedenému\nv ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.\n49. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uplatnený v zmysle ust. § 421\nods. 1 písm. a/ CSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) a ani podľa § 421 ods. 1\npísm. b/ CSP spôsobom, aký vyplýva z ust. § 432 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaný nevymedzil\nuplatnený dovolací dôvod spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, čo vylučuje\nuskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, je naplnený dôvod pre odmietnutie dovolania podľa\nustanovenia\n§ 447 písm. f/ CSP.\n50. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. § 451\nods. 3 veta druhá CSP). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1\nCSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.\n\n51. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nhlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}