{"guid": "4b6dc4f8-5b4e-4424-889d-ce21e205b61b:f3240a63-cea9-475f-9ab5-469f556c1c32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6217203687.1", "spisova_znacka": "7Cdo/63/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/63/2020 z 27. 5. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2021, sp. zn. 7Cdo/63/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6217203687.1", "identifikacne_cislo": "6217203687", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "datum_vydania": "2021-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3240a63-cea9-475f-9ab5-469f556c1c32", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6217203687.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6217203687.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6217203687.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/63/2020\n6217203687\n27. 05. 2021\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2021:6217203687.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ing. A. Q., bývajúceho v K. XX, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Petrom Frankom, JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v\nKošiciach, Popradská 82, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o náhradu škody spôsobenej pri výkone\nverejnej moci, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 10C/15/2017, o dovolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2019 sp. zn. 13Co/128/2018, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2019 sp. zn. 13Co/128/2018 a rozsudok\nOkresného súdu Veľký Krtíš z 31. januára 2018 č. k. 10C/15/2017-106 z r u š u j e a vec vracia\nOkresnému súdu Veľký Krtíš na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „súd prvej inštancie\" alebo „prvostupňový súd\") rozsudkom z 31.\njanuára 2018 č. k. 10C/15/2017-106 zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanej nárok na náhradu trov\nkonania v celom rozsahu.\n1.1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu náhradu nemajetkovej\nujmy vo výške 50 000 €, náhradu zaplatených trov právneho zastúpenia vo výške 1 616,15 € a\nnáhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že voči jeho osobe bolo vznesené obvinenie pre trestný\nčin sprenevery, v dôsledku čoho bol uznaný vinným a bol mu nižšími súdmi uložený trest. V dôsledku\nobnovy konania bol potom ostatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/49/2014\nzo 4. novembra 2014 spod žaloby oslobodený. Dňa 24. októbra 2016 požiadal žalobca žalovanú\no prerokovanie jeho nároku. Listom z 24. apríla 2017 žalovaná oznámila žalobcovi, že žiadosť je\nnedôvodná.\n1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 8 ods. 1 písm. b/ a § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon č. 514/2003\"). Na vec aplikoval tiež ustanovenie § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 22 ods. 1,2 a 3 a §\n23 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969\")\n1.3. Keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania, prvostupňový súd konštatoval, že nárok žalobcu je\npremlčaný a žalobu zamietol.\n2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd\") rozsudkom z 26.\nseptembra 2019 sp. zn. 13Co/128/2018 prvostupňový rozsudok potvrdil a žalovanej náhradu odvolacích\ntrov nepriznal.\n2.1. Žalobca podané dovolanie (správne malo byť odvolanie, pozn.) ťažiskovo odôvodnil tým, že jeho\nnárok uplatnený žalobou nie je premlčaný. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel\nk záveru, že k premlčaniu nároku žalobcu v tomto konkrétnom prípade došlo v dôsledku uplynutia\njednoročnej lehoty podľa § 23 zákona č. 58/1969.\n\n2.2. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v danom prípade nemali byť aplikované ustanovenia zákona č. 58/1969,\nodvolací súd uviedol, že rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie opodstatnenosti žaloby je rozsudok\nOkresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T/124/00 z 5. septembra 2001 v spojitosti s rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/1034/01 zo 14. februára 2002, ktorý bol zrušený dňa 4. novembra\n2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/49/2014,\nktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Nezákonným rozhodnutím v danom prípade je rozsudok\nOkresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T/124/00 z 5. septembra 2001 v spojitosti s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/1034/01 zo 14. februára 2002, ktoré boli vydané pred\núčinnosťou zákona č. 514/2003. Vychádzajúc z ustanovenia § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003\nprvostupňový súd správne aplikoval na vec ustanovenia zákona č. 58/1969. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukázal na stabilnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd\" alebo „dovolací súd\"), napr. rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/145/2017, 5Cdo/126/2009, 3Cdo/32/2007,\n1Cdo/16/2005, 3MCdo/12/2005 a 3Cdo/137/2017, ako aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\"), napr. II. ÚS 467/2008 a III. ÚS 363/2006.\n2.3. Odvolací súd v ďalšom odcitoval ustanovenie § 23 zákona č. 58/1969 a uviedol, že rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/49/2014, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený,\nnadobudol právoplatnosť 4. novembra 2014. Žaloba o náhradu škody bola žalobcom podaná na súd\ndňa 15. mája 2017, teda po uplynutí premlčacej doby v zmysle citovaného § 23 zákona č. 58/1969,\nuzavrel odvolací súd.\n2.4. Úspešnej žalovanej náhradu odvolacích trov nepriznal z dôvodu, že jej preukázateľne žiadne\nodvolacie trovy nevznikli.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval\nnajskôr z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa jeho názoru je dovolanie dôvodné, lebo napadnutý rozsudok\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Žiadal, aby najvyšší súd zrušil obe\nrozhodnutia nižších súdov a vec vrátil na ďalšie konanie. Za doteraz nevyriešené považoval dve právne\notázky, a to\n(i) „na základe akého predpisu sa posudzuje náhrada nemajetkovej ujmy spôsobená nezákonnými\nrozhodnutiami o treste, ktoré boli právoplatné za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a neskôr zrušené\nrozhodnutiami súdov v čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z.?\" a\n(ii) „v akej lehote sa tento nárok premlčuje?\"\n3.1. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nižšie súdy nesprávne posúdili jeho nárok ako nárok na\nnáhradu škody, hoci sa on domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, na ktorý nárok sa ustanovenie § 27\nods. 2 zákona č. 514/2003 nevzťahuje, a teda nebol premlčaný a naďalej bol uplatniteľný. Podľa jeho\nnázoru sa premlčanie náhrady nemajetkovej ujmy spravuje všeobecnou trojročnou lehotou podľa § 101\nObčianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ\").\n3.2. Z opatrnosti a pri zachovaní vyššie uvedených dovolacích výhrad žalobca poukázal na dovolanie\npodľa § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP, argumentujúc neexistenciou resp. nedostupnosťou jednotnej\ndatabázy všetkých dovolacích rozhodnutí.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) žalobca ako strana sporu, zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) a v ktorého neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k\nzáveru, že dovolanie je prípustné a zároveň aj dôvodné.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 CSP.\n6.1. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n6.2. V zmysle § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 432 ods. 2 CSP sa dovolací dôvod\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n6.3. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n7. Najvyšší súd (aj) s použitím výkladového pravidla uvedeného v § 124 ods. 1 CSP ustálil, že žalobca\nv podanom dovolaní namietal, že nižšie súdy nesprávne posúdili otázku premlčania jeho nároku na\nnáhradu nemajetkovej ujmy. Nižšie súdy v tejto súvislosti aplikovali ustanovenie § 23 zákona č. 58/1969,\nhoci podľa jeho názoru sa premlčanie náhrady nemajetkovej ujmy spravovalo všeobecnou trojročnou\nlehotou podľa § 101 OZ [bod 3(i), 3(ii) a 3.1.)]. Žalobca nastolenú právnu otázku spojil s dovolaním podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP, dôvodiac neexistenciou resp. nedostupnosťou jednotnej databázy\nvšetkých dovolacích rozhodnutí (bod 3 a 3.2.).\n8. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/177/2005 z 31. mája 2007 uviedol, že ak „odvolací súd\ndospel k záveru, že žalobcovi nemožno priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zák. č.\n58/1969 Zb., je jeho záver síce v súlade s vymedzením náhrady škody podľa vnútroštátnej právnej\núpravy (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka), neobstojí však vo svetle chápania náhrady škody, ktoré\nvyplýva z čl. 5 ods. 5 Dohovoru, ktorý sú súdy povinné aplikovať prednostne pred zákonom\".\n8.1. Vo veci sp. zn. 3Cdo/191/2017 z 21. júna 2018 skôr vyslovený názor najvyšší súd rozvinul, keď\nuviedol, že „[p]odľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa škodou v zmysle čl. 5 ods. 5\nDohovoru rozumie škoda materiálna, tak i nemateriálna\". V zhode s názorom odvolacieho súdu ďalej\nnajvyšší súd uviedol, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sa nepremlčuje podľa § 23 zákona č.\n58/1969, ale „nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej\ndobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka\". K uvedenému najvyšší súd dodal, že „osobitná právna\núprava premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ... nie (je, pozn.) upravená v zákone č.\n58/1969 Zb. a neupravuje ju ani Dohovor. Preto sa ako nevyhnutné javí (§ 20 zákona č. 58/1969 Zb.)\nsubsidiárne použitie § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý je zároveň podľa jeho ustanovenia § 853\nsubsidiárnym predpisom na občianskoprávne vzťahy, pokiaľ tieto nie sú osobitne upravené ani týmto,\nani iným zákonom, pričom tieto sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú tieto vzťahy\nobsahom aj účelom im najbližšie\".\n8.2. Vo veci sp. zn. 2Cdo/142/2017 z 31. júla 2018 najvyšší súd uviedol, že „odvolací súd nesprávne\nposúdil nárok žalobcu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Správne posúdenie nároku bolo nutné vykladať podľa\n§ 101 Občianskeho zákonníka. Vec prejednávajúci senát sa stotožňuje s právnymi závermi najvyššieho\nsúdu uvedenými v odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu ... sp. zn. 3Cdo/191/2017, na ktoré\nzároveň aj poukazuje, a v ktorom dovolací súd dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy podľa zákona č. 58/1969 Zb. sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101\nObčianskeho zákonníka\".\n8.3. Podobne v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/75/2017 z 30. septembra 2019 najvyšší súd uviedol, že „odvolací\nsúd otázku č. 2/ (či premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za rozhodnutie o väzbe má byť\nposudzované podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb.) vyriešil správne, keď premlčanie nároku posudzoval\npodľa Občianskeho zákonníka. Zákon č. 58/1969 Zb. totiž náhradu nemajetkovej ujmy neupravoval,\na teda nepoznal. ... V súvislosti s otázkou premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa\nzákona č. 58/1969 Zb. poukazuje dovolací súd aj na uznesenie najvyššieho súdu z 22. 11. 2017 sp.\nzn. 7Cdo/194/2016, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že zákon č. 58/1969 Zb. mal vo vzťahu k\nObčianskemu zákonníku povahu osobitného predpisu, čo zjavne mohlo platiť len na otázky upravované\noboma týmito predpismi. O prípad takejto konkurencie nešlo pri práve na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch, ktoré zákon č. 58/1969 Zb. nepoznal. Preto muselo byť logicky vylúčené tiež to, aby mohol\nupraviť aj podmienky výkonu ním nepoznaného práva (vrátane premlčania)\".\n9. Pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu\" definuje judikát R 71/2018 tak, že doň patria\npredovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných\n\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,\npokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v\nskoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne\nnadviazali (3Cdo/204/2018).\n10. Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací (ale i prvostupňový) súd riešením „dovolacej\" otázky\nnastolenej žalobcom (bod 7) - v rozsahu posúdenia nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy\npodľa § 23 zákona č. 58/1969 - odklonil od podstaty všeobecných právnych záverov dovolacieho súdu\nuvedených v rozhodnutiach, podstatná časť ktorých bola vyššie citovaná (bod 8). Nosné dôvody (ratio\ndecidendi) oboch nižších súdnych rozhodnutí, na základe ktorých bola žaloba zamietnutá (prvostupňový\nsúd) resp. rozhodnutie o zamietnutí žaloby bolo potvrdené (odvolací súd) sa preto dostali do kolízie s\nprávnymi závermi zodpovedajúcimi ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Správny bol preto\nprávny názor žalobcu, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 58/1969 sa premlčuje\nvo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ.\n11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie\npodľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba\nzrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 449\nods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n12. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}