{"guid": "648b0a72-7a61-44ba-81a6-53b0e2cf3829:004737ca-3b5a-486a-b324-c8a9fb17a77a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6118295929.2", "spisova_znacka": "7Cdo/220/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/220/2020 z 29. 9. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2021, sp. zn. 7Cdo/220/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6118295929.2", "identifikacne_cislo": "6118295929", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2021-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-711.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 711 ods. 1 písm. d) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-711.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-711"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-680.odsek-3", "nazov": "§ 680 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-680.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-680"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-677.odsek-1", "nazov": "§ 677 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-677.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-677"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-106", "nazov": "§ 106 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-106", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-112", "nazov": "§ 112 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-112", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-711", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-680", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-677", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40a", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-70", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-106", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-112", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/004737ca-3b5a-486a-b324-c8a9fb17a77a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6118295929.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6118295929.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6118295929.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/220/2020\n6118295929\n29. 09. 2021\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2021:6118295929.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu D. G., bytom v R. R., E. XX, zastúpeného\nspoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ingrida Linkešová, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici,\nKovačická ulica 15075/4, IČO: 52 521 737, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Ingrida\nLinkešová, proti žalovanej Y. B., bytom v R. R., T. XX, zastúpenej JUDr. Natáliou Stahovcovou,\nadvokátkou so sídlom v Bratislave, Karpatská 6, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom\nsúde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/46/2018, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 10. decembra 2019 sp. zn. 14Co/156/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 31. januára 2019 č.k.\n20C/46/2018-123 uložil žalovanej povinnosť vypratať byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa vo\nvchode č. XX na T. ulici v R. R. v obytnom dome súpisné číslo XXXX na 6. poschodí, postavený na\nparcele C-KN č. XXX/X o výmere 376 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosť\nzapísaná na LV č. XXXX, kat. ú. R. R. a odovzdať ho žalobcovi v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozhodnutia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanej v rozsahu 100\n%. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že predmetný byt užíva žalovaná a taktiež nebolo sporné,\nže nájomné nehradí žalobcovi, ale sama uviedla, že nájomné uhrádza naďalej spoločnosti MBB, a. s.\nnapriek tomu, že jej táto spoločnosť oznámila, že došlo k zmene vlastníka, že má uhrádzať nájomné\nnovému vlastníkovi a nájomné jej vracia späť. Žalobca listom z 15. januára 2018 vypovedal nájom\nžalovanej s poukazom na § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Žalovaná zásielku - Výpoveď v\nodbernej lehote neprevzala, o čom podľa súdu prvej inštancie svedčí potvrdenie poštového doručovateľa\nna zásielke (č. l. spisu 23). S poukazom na ustanovenie § 106 a § 112 CSP tak začala plynúť výpovedná\nlehota 1. marca 2018 a uplynula dňa 31. mája 2018, napriek tejto skutočnosti žalovaná byt nevypratala.\nSúd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže došlo k\nzmene vlastníctva, sa nájomný pomer neruší a nový vlastník prenajatej veci sa stane v dôsledku zmeny\nvlastníctva zo zákona prenajímateľom. Vstupuje tak do práv terajšieho prenajímateľa ex lege a len čo\nbola zmena vo vlastníctve nájomcovi oznámená, nájomca je povinný plniť voči novému prenajímateľovi.\nPodľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno,\nak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom iba výpoveďou. Súd prvej inštancie mal za nesporné,\nže žalobca vstúpil, čo sa týka nájomného vzťahu priamo zo zákona do práv a povinností pôvodného\nprenajímateľa so všetkými jeho obsahovými atribútmi akými sú predmet nájmu, práva a povinnosti\nvyplývajúce z nájomnej zmluvy a zmyslom uvedeného ustanovenia je zabezpečiť kontinuitu nájomného\nvzťahu v prípade zmeny vlastníctva k prenajatej veci, čím sa poskytuje nájomcovi právna ochrana v\nsituácii, ktorú nemohol ovplyvniť a teda povinnosťou žalovanej bolo platiť nájom žalobcovi, o čom mala\nvedomosť. Poukázal na skutočnosť, že povinnosti nájomcu už smerujú voči novému nadobúdateľovi,\nnie voči jeho právnemu predchodcovi, ktorému už nájomca nemá právny dôvod plniť a ak tak robí, ide\n\no plnenie bez právneho dôvodu. Nájomca nemá právo voľby, či bude platiť nájomné nadobúdateľovi\nalebo pôvodnému prenajímateľovi. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná v podstate neplatí nájomné\nžalobcovi ani právnemu predchodcovi, pretože nájom je vrátený späť a teda nájom uhradený vlastníkovi\nnie je. Pokiaľ došlo k výpovedi s poukazom na § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, a uplynula\naj ochranná šesťmesačná doba, je žalovaná povinná predmetný byt vypratať, preto jej súd prvej inštancie\ntúto povinnosť uložil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd\") na odvolanie žalovanej rozsudkom z 10.\ndecembra 2019 sp. zn. 14Co/156/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovanej uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočným\nspôsobom vysporiadal s námietkami žalovanej uplatnenými v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom\nodvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vykonané súdom v bodoch\n10. až 19. odôvodnenia, na ktoré i odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje. S prihliadnutím na obsah\nodvolania žalovanej a odvolacie námietky uvedené v odvolaní žalovanej, odvolací súd v prvom rade\npoukazuje na najzásadnejšiu odvolaciu pripomienku žalovanej v podanom odvolaní, spočívajúcu v\nnámietke žalovanej vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, ktorou\nsa domáhal vypratania predmetného bytu, keď namietala, že podľa nej žalobca nie je vlastník bytu a má\nza to, že kúpna zmluva uzavretá medzi MBB, a. s., Banská Bystrica ako predávajúcim a žalobcom ako\nkupujúcim, je pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Odvolací\nsúd preskúmaním veci dospel k záveru, že na túto odvolaciu námietku nemožno v konaní prihliadať,\npričom odvolací súd vypočutím záznamu z pojednávania konaného pred súdom prvej inštancie 24.\nseptembra 2019 zistil, že k tejto námietke sa v rámci pojednávania vyjadroval aj súd prvej inštancie s\npoukazom na to, že súd nemá žiadnu vedomosť o prípadnom konaní, ktoré by sa týkalo neplatnosti\npredmetného právneho úkonu. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentom žalovanej uvedeným v\nodvolaní, že súd prvej inštancie mal riešiť otázku platnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol\nvlastníctvo predmetného bytu, ktorého nájomkyňou bola žalovaná, resp. neplatnosti tejto kúpnej zmluvy\nuzatvorenej medzi MBB, a. s., Banská Bystrica ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, že mal\nvykonať ex offo posúdenie platnosti tejto zmluvy, keď podľa názoru žalovanej zmluva je neplatná pre\nobchádzanie zákona. Žalobca v konaní uniesol povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, keď\npreukázal, že je vlastníkom predmetného bytu. Odvolací súd uviedol, že súd v tomto konaní nemohol,\na to ani prejudiciálne riešiť otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca\nnadobudol predmetný byt, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto konaní nie je stranou sporu\ndruhá zmluvná strana kúpnej zmluvy, a to predávajúci MBB, a. s., Banská Bystrica. Pokiaľ žalovaná v\nkonaní uvádzala a aj v odvolaní ako odvolaciu námietku uviedla, že ona uhrádzala nájom spoločnosti\nMBB, a. s. Banská Bystrica, podľa nájomnej zmluvy, táto námietka podľa odvolacieho súdu neobstojí,\npretože z konania bolo nepochybne preukázané, že došlo k zmene vlastníctva predmetného bytu, pričom\nzároveň v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca zo zákona vstúpil do všetkých práv a\npovinností prenajímateľa predmetného bytu, na ktorú skutočnosť žalovaná bola riadne upozornená, a to\nešte pôvodným prenajímateľom spoločnosťou MBB, a. s., Banská Bystrica, listom z 09. januára 2017,\navšak túto skutočnosť žalovaná bez ďalšieho žiadnym spôsobom nerešpektovala. Nie je preto sporné,\nže žalovaná nájom ako nájomkyňa žalobcovi ako prenajímateľovi bytu neuhrádzala, tento pristúpil k\nvýpovedi z nájmu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, pričom nájom predmetného\nbytu bol ukončený 31. mája 2018, kedy uplynula výpovedná lehota. Odvolací súd naviac poukazuje, že\nv konaní žalovaná ani netvrdila a ani žiadnym spôsobom nepreukazovala, že by neplatnosť výpovede\nnapadla žalobou na súd, teda v čase podania žaloby návrh žalobcu bol dôvodný, pretože v čase podania\nžaloby, ako aj v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, žalovaná nemala žiadny nájomný pomer k\npredmetnému bytu.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala\nz ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Namieta absolútnu neplatnosť právneho\núkonu, ktorým žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti a jeho aktívnu legitimáciu v spore.\nOba súdy sa podľa nej posúdením absolútnej neplatnosti nezaoberali. Namietala absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu s poukazom na § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov. Súdy sa podľa\nnej mali zaoberať posúdením predbežnej otázky, a to absolútnou neplatnosťou zmluvy, pričom poukázala\nna rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 28/2001, R 86/2001. R 22/1995, ZSP 57/2001,\nz ktorých vyplýva, že súd nie je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o vklade vlastníckeho práva v\ntom zmysle, že by nemohol ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníctva nehnuteľnosti alebo odchýliť\nsa pri posudzovaní otázky od stavu evidovaného v katastri nehnuteľností. Poukázala tiež na to, že súdy\n\nopomenuli aplikovať aj ustanovenie § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého\nsú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Podľa žalovanej nie je rozhodujúce,\nže otázka vlastníctva môže byť riešená aj v samostatnom konaní súdu o žalobe. Rozhodnutie príslušnej\nsprávy katastra, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je podľa žalovanej\nrozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by\nnemohol ako predbežnú riešiť otázku vlastníctva nehnuteľnosti alebo odchýliť sa pri posúdení otázky, kto\nje jej vlastníkom, od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľnosti. Poukázala na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/67/2000 - ZSP 57/2001. Pôvodný prenajímateľ ako vlastník\nbytového domu porušil povinnosť previesť vlastnícke právo na žalovanú a previedol vlastnícke právo na\nžalobcu - táto zmluva je potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. V tomto prípade\nnejde o prípad relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn.\n1Cdo/205/2006. Podľa žalovanej nie je daný výpovedný dôvod. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a\nzároveň žiadala o odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku.\n4. Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" a „dovolací súd\") v zmysle ustanovenia\n§ 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu vydal samostatné rozhodnutie o\nodklade vykonateľnosti napadnutého rozsudku.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru,\nže dovolanie je potrebné odmietnuť.\n7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n9. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.\n10. Žalovaná za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP predovšetkým považuje to, že odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je nedostatočné a odvolací súd sa vôbec nezaoberal\npodstatnými odvolacími námietkami.\n11. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (písm. a/, ten,\nkto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu (písm. b/, strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník (písm. c/, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie (písm. d/, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. e/, alebo súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f/).\n12. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa <T.> 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada (ods. 2).\n13. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v\ndanom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovanej, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade\nzmätočnosti.\n14. Citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n15. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva\npatrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických\na právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním\nvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n16. Vychádzajúc z obsahu podaného dovolania vyplýva, že žalovaná namieta nesprávne právne\nposúdenie súdov na základe nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu. Dovolací súd poukazuje\nna to, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebne´ na\nrozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť\nto, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebne´ a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz\nna jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Súd v civilnom konaní nie je povinný vykonať všetky navrhovane´\ndôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú\nv rámci dokazovania vykonane´, je vecou súdu, a nie účastníkov konania, resp. strán sporu. Pokiaľ súd v\npriebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhovane´ dôkazy, alebo vykonal iné dôkazy\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu\nrealizáciu procesných oprávnení účastníka konania (vidˇ R 125/1999). V takom prípade môžu byť síce\nnedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čo v konečnom dôsledku môže viestˇ až k vydaniu\nnesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale v zmysle už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu\nnezakladá vadu zma¨tocˇnosti (k tomu vidˇ R 37/1993 a 3Cdo/219/2013, 3Cdo/888/2015, 4Cdo/34/2011,\n5Cdo/149/2010, 6Cdo/134/2010, 6Cdo/60/2012, 7Cdo/86/2012 a 7Cdo/36/2011).\n17. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považovane´\nza vadu zma¨tocˇnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Súdna prax sa ustálila na názore, že\nak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže bytˇ jeho rozhodnutie z tohto dôvodu\nvecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania (vidˇ R 42/1993,\nale aj 1Cdo/85/2010, 1Cdo/18/2011, 3Cdo/268/2012, 4Cdo/314/2012, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/104/2010,\n7Cdo/248/2012).\n18. Pokiaľ dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie, najvyšší súd pripomína, že nedostatočne´ zistenie skutkového stavu,\nnevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie\nje v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované\nza vadu konania v zmysle § 420 pi´sm.\nf/ CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,\n8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval už ústavný\nsúd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. U´S 465/2017).\n\n19. Rovnako najvyšší súd dospel i k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi\nneznemožňuje právnym posúdením (vidˇ R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011,\n4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014). Právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav\naplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený\nskutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani po 1. júli 2016 nie je žiadny dôvod pre odklon od vyššie\nuvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej\nprávnej otázky súdom) na možnosť uskutočňovať procesne´ oprávnenia niektorou zo strán civilného\nsporového konania.\n20. Nedôvodná, neopodstatnená a vo svojej podstate účelová je i dovolacia námietka žalovanej o\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska\njeho predmetu jeden celok (m. m. IV. U´S 372/08, IV. U´S 350/09). Odôvodnenie rozhodnutia súdu\nprvej inštancie v spojení s odôvodnením dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ma\n´ podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadovane´ náležitosti v zmysle ustanovenia §\n393 CSP. Dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 pi´sm. f/ CSP nemožno\npovažovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to,\nže ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Dovolateľ preto nemôže\ndôvodne a opodstatnene namietať, že mu odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením\nrozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesne´ práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebne\n´ poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky\nodvolacie námietky uvedene´ v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný\nvýznam, ktoré zostali sporne´ alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutne´ dať odpoveď z\nhľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. U´S 78/05). Odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasni´ skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovane´ základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.\nU´S 115/03, III. U´S 209/04). Pre úplnosť dovolací súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia\npožiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zma¨tocˇnostnej vady v zmysle\n§ 420 pi´sm. f/ CSP, správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná,\nlebo prípadne nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 pi´sm. f/\nCSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že\ndovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viestˇ k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. U´S 188/06).\n21. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu ako súčasti práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa cˇl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dovolací\nsúd zdôrazňuje, že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení\nrozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (napr. rozhodnutia vo\nveciach Ruiz Torija proti Sˇpanielsku, Hiro Balani proti Sˇpanielsku, Georgiadis proti Gre´cku, Higgins\nproti Francu´zsku). Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasni´ skutkový a\nprávny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovane´ základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. U´S 115/03). Ani súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď\nna všetky námietky uvedene´ v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu)\npodstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporne´ alebo sú nevyhnutne´ na doplnenie\ndôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. U\n´S 78/05).\n22. Dovolací súd tiež pripomína, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia nie je právne relevantná správnosť právnych záverov, ku ktorým súd dospel, lebo prípadne\nnesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania podľa § 420 pi´sm. f/ CSP nezakladá.\nAko vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viestˇ k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. U´S 188/06).\n\n23. Obsah súdneho spisu v preskúmavanej veci v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalovanej, že\nodvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil riadnym a náležitým spôsobom. Odvolací súd v odôvodnení\nrozhodnutia uviedol konkrétnym, zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom dôvody, ktoré ho viedli\nk rozhodnutiu; odôvodnenie jeho rozhodnutia (vo vzájomnej súvislosti s konaním, rozhodnutím a\nodôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie) ma´ náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP a preto\nho v žiadnom prípade nemožno považovať za nedostatočné alebo arbitrárne. Ako už bolo uvedene\n´ vyššie, za procesnú vadu konania podľa § 420 pi´sm. f/ CSP nemožno považovať to, že súdy\nneodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa.\n24. Vzhľadom na uvedene´ dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene namieta, že jej\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesne´ práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 pi´sm. f/ CSP).\n25. Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie žalovanej v tejto časti podľa ustanovenia § 447\npísm. c/ CSP odmietol.\n26. Žalovaná v podanom dovolaní namieta aj nesprávne právne posúdenie v zmysle § 421 ods. 1 písm.\na/ CSP.\n27. Podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu. Relevanciu podľa tohto ustanovenia má len právna (nie skutková) otázka, na\nktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa\nnázoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s\nprihliadnutím na individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne,\nsúdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\n28. Odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) ako dôvod prípustnosti\ndovolania sa „viaže na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany\nodvolacieho súdu, a to v tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej\notázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného\nvýznamu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\" (pozri\nŠtevček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1382).\n29. Namietaná právna otázka môže vyplynúť z textu dovolania a nemusí byť formálne vymedzená v\njeho konkrétnej časti. Dovolací súd sa má pokúsiť autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako\ncelku, ale na druhej strane nedotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Nie je úlohou najvyššieho\nsúdu „hádať\", čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky (I.\nÚS 336/2019, IV. 443/2020).\n30. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n31. Možno preto uzavrieť, že žalovanou v dovolaní nastolená otázka súvisiaca, nebola ústrednou\na rozhodnou právnou otázkou od vyriešenia ktorej záviselo odvolacie rozhodnutie. Nižšie súdy dospeli\nna základe iných dôkazov k záveru, že žalobca je vlastníkom bytu a že žalovaná do jeho vlastníckeho\npráva neoprávnene zasahuje tým, že ako nájomca predmetný byt užíva bez právneho titulu. Žalovaná\nnavyše nepodala žalobu o neplatnosť výpovede.\n32. Z ostatnej dovolacej argumentácie žalovanej je možné vyvodiť už len prostý nesúhlas s právnym\nposúdením veci odvolacím súdom a vo vzťahu k danej argumentácii právnu otázku zásadného významu,\n\nod ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, neformuluje a táto z textu ani nevyplýva.\n33. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie\nzaložiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom\nprípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej\notázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych\notázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne\nneprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy\ndovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP (pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn.\n1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017, 8Cdo/100/2019). Treba zdôrazniť, že povinnosť vymedziť\nprávnu otázku ukladá dovolateľovi zákonodarca.\n34. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že otázka nastolená žalovanou v dovolaní nemá v\nokolnostiach daného sporu (a tohto dovolacieho konania) znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm.\na/ CSP; v dôsledku čoho prípustnosť jej dovolania z tohto ustanovenia nevyplýva.\n35. Za týchto okolností dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP,\na teda žalovaná nevyargumentovala existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,\nktorú v dovolaní uviedla. Absenciu takej náležitosti považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania.\n36. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol sčasti podľa § 447 písm.\nc/ CSP a sčasti podľa § 447 písm. f/ CSP.\n37. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}