{"guid": "8cb47638-4b7b-48e3-b25b-fe43d0af9128:f0adf0dc-63de-4f33-bd3f-4e14ad39fa8f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6117254423.1", "spisova_znacka": "4Cdo/192/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/192/2021 z 24. 11. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2021, sp. zn. 4Cdo/192/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:6117254423.1", "identifikacne_cislo": "6117254423", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2021-11-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "nazov": "§ 116 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603.odsek-3", "nazov": "§ 603 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-603"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/97", "nazov": "zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/97-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/97/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/97-2013/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/97/#paragraf-9.odsek-7", "nazov": "§ 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97/#paragraf-9.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/97-2013/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/140", "nazov": "zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-2014"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/140/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 140/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/140/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-2014/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/140/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 140/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/140/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-2014/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-229", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-116", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-140", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-603", "/SK/ZZ/2013/97#paragraf-2", "/SK/ZZ/2013/97#paragraf-9", "/SK/ZZ/2014/140#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0adf0dc-63de-4f33-bd3f-4e14ad39fa8f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6117254423.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6117254423.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6117254423.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/192/2021\n6117254423\n24. 11. 2021\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2021:6117254423.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F.. K. S., bývajúceho v G. G., N. Č.. XXXX/\nX, zastúpeného Mg. Alenou Gregorovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 54, proti\nžalovanému S. I., bývajúcemu v G. G., Z. Č.. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom\nHrežďovičom so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská č. 2, o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu\nzmluvu, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 15 C 86/2017, o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. novembra 2020 č.k. 17 Co 67/2020-322 v znení\nopravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. marca 2021 č.k. 17 Co 67/2020-343, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou z 11. decembra 2017, zmenenou na základe uznesenia súdu sp. zn. 15 C 86/2017\nz 23. júla 2019 o pripustení zmeny žaloby, domáhal proti žalovanému nahradenia prejavu vôle a to\nvyhlásenia vôle žalovaného S. I. tak, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom F.. K. S. ako kupujúcim\nkúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX pre obec\nBanská Bystrica, katastrálne územie V. a LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV. č. XXXX,\nLV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pre obec Banská Bystrica, katastrálne územie K. s\nkúpnou cenou 786,39 Eur. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na základe\nkúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX z 11. decembra 2014 od právneho predchodcu V. H., nar. XX. S. XXXX,\nzomrelom XX. Z. XXXX. Žalobca poukázal, že V. H. pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným\nako treťou osobou neponúkol na odkúpenie jednotlivé spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkovi, ktorým\nbol žalobca, a teda porušil zákonné predkupné právo žalobcu podľa § 140 Občianskeho zákonníka. K\nzmene petitu žaloby pristúpil žalobca po tom, ako došlo k zmenám vo vlastníctve žalovaného na základe\nzámennej zmluvy G. XXXX/XXXX z 16. augusta 2018 uzatvorenej medzi žalovaným a X. G. I., rod. I.,\nnar. XX. Z. XXXX, bývajúcou v Banskej Bystrici. Ďalej uviedol, že kúpnou zmluvou I. XXXX/XXXX z 11.\ndecembra 2014 - Č. XXX/XXXX, uzatvorenou medzi V. H. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim,\nnadobudol žalovaný nehnuteľnosti o celkovej výmere 5694,87 m2 za kúpnu cenu 1.200,00 Eur t.j. cena\nza 1m2 bola medzi stranami dohodnutá na 0,21072 Eur. Zámennou zmluvou I. z 16. augusta 2018\n- Č..L.. XXX/XXXX žalovaný nadobudol časť sporných nehnuteľností - pozemky KN-E parc.č. XXX/X,\ntrvalé trávne porasty o výmere 3509 m2 a KN-E parc. č. XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 4851 m2 v\nspoluvlastníckom podiely 2/9, všetko evidované na LV č. XXXX pre k. ú. K., obec/okres Banská Bystrica\na zároveň previedol spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam - pozemok KN-E parc. č. XXX\norná pôda o výmere 1428 m2 v spoluvlastníckom podiely 1/9 evidované na LV č. XXXX pre k. ú. K., obec/\nokres Banská Bystrica a pozemok KN-E parc. č. XXX o výmere 1212 m2 v spoluvlastníckom podiely 1/9\nevidované na LV č. XXXX pre k. ú. K., obec/okres Banská Bystrica, a to zámenou t.j. bez určenia ceny, t.j.\nkúpna cena za 1 m2 je 0,00 Eur. Pri tomto úkone ani jedna zo zmluvných strán neponúkla na odkúpenie\nresp. zámenu jednotlivé spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkovi t.j. žalobcovi, a teda porušili zákonné\n\npredkupné právo žalobcu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. V dôsledku zámennej zmluvy došlo\nk zmenám na príslušných listoch vlastníctva, vznikli nové listy vlastníctva č. XXXX a XXXX - obidva k.\nú. K., obec/okres Banská Bystrica.\n1.1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd) rozsudkom\nz 24. januára 2020 č. k. 15 C 86/2017-254 žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne\nustanoveniami § 40a, § 101, § 116, § 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s\nustanoveniami § 229 C.s.p., § 2 ods. 3 a § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových\nspoločenstvách v znení neskorších predpisov a § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 140/2014 o nadobúdaní\nvlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a o zrušení neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 335 ods. 1 C.s.p. Po vykonanom\ndokazovaní dospel k záveru, že nahradenie prejavu vôle uzatvorením kúpnej zmluvy medzi stranami\nsporu a nie zámennej zmluvy, tak ako sa ho domáhal žalobca v tomto spore, nebolo možné akceptovať,\npretože to na jednej strane nezodpovedalo požiadavke, aby podiel na nehnuteľnostiach bol ponúknutý\nza rovnakých podmienok, a zároveň kúpnu cenu za zamenené pozemky určil žalobca vychádzajúc z\nkúpnej ceny nehnuteľností nadobudnutých na základe kúpnej zmluvy. Zo znenia zmluvy uvedeného v\npetite žaloby nebolo možné určiť samostatne kúpnu cenu za zamenené nehnuteľnosti, a tak oddeliť\nnahradenie prejavu vôle týkajúce sa nehnuteľností nadobudnutých na základe kúpnej zmluvy (žaloba v\ntejto časti bola nedôvodná z dôvodu premlčania ako aj z dôvodu, že nebolo porušené predkupné právo\nžalobcu), od nehnuteľností nadobudnutých na základe zámennej zmluvy. Na základe výpovedí svedkov\na listín (čestných vyhlásení) súd vzťah žalovaného a V. H. vyhodnotil ako vzťah blízkych osôb. Medzi\nstranami nebolo sporné, že staré mamy V. H. a žalovaného boli sestry, čo vyplývalo aj z predložených\nrodných listov. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uvedené osoby si\nvzájomne prejavovali záujem, navzájom si pomáhali, išlo o priateľstvo, ktoré vzniklo ešte v detstve\ntrávením spoločného času, spoločnými záujmami a pretrvalo to aj neskôr, keď V. H. prežíval ťažké\nživotné situácie. Pokiaľ išlo o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, považoval súd právo,\nktorého sa žalobca domáhal za premlčané podľa § 101 Občianskeho zákonníka s tým, že trojročná\npremlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz a začína plynúť objektívne. K\nuzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo 21. novembra 2014 a trojročná premlčacia doba uplynula 21. novembra\n2017, teda pred podaním žaloby, ktorá bola podaná 11. decembra 2017. Okresný súd považoval žalobu\nza nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a\nžalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie\nžalobcu rozhodol rozsudkom z 25. novembra 2020 č. k. 17 Co 67/2020-322 tak, že potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so súdom prvej inštancie a uviedol, že\nuzavretím spornej kúpnej zmluvy z 21. novembra 2014 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX pre k. ú. K. bol žalovaný v čase uzatvárania kúpnej zmluvy s\npredávajúcim podielovým vlastníkom (pozn. tak ako aj žalobca), teda došlo k prevodu nehnuteľnosti\nmedzi spoluvlastníkmi a nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva. Z vyjadrenia k ponuke na\nodpredaj spoluvlastníckych podielov zo 14. mája 2014 Urbárskeho pozemkového spoločenstva Skubín\nvyplýva stanovisko, že spoločenstvo súhlasilo s predajom spoluvlastníckych podielov V. H., ktoré sú\nuvedené na LV č. XXXX k.ú V., LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k. ú. K. o ktoré prejavil\nzáujem člen spoločenstva S. I.. Nárok žalobcu z porušeného zákonného predkupného práva zámennou\nzmluvou z 16. augusta 2018 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, XXXX k. ú. K. (nové LV\nč. XXXX, XXXX), kde bol žalovaný a X. G. I. (pozn. aj žalobca) podielovým vlastníkom, teda došlo k\nzámene nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi, a nebol uplatnený dôvodne. Nehnuteľnosti zapísané na\nLV č. XXXX pre k. ú. V. a LV č. XXXX, XXXX k.ú. K. boli prevádzané kúpnou zmluvou medzi blízkymi\nosobami žalovaným a V. H.. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej\ninštancie ohľadne premlčania uplatneného nároku žalobcu; podľa odvolacieho súdu premlčacia doba\nna uplatnenie práva v tomto prípade plynie spoluvlastníkovi až od vkladu vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností, nakoľko vklad vlastníckeho práva podľa spornej kúpnej zmluvy z 21. novembra 2014 bol v\nprospech žalovaného povolený 11. decembra 2014 a žalobca doručil žalobu na súd 11. decembra 2017,\nurobil tak včas v rámci uplynutia trojročnej premlčacej doby. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie vecne správne potvrdil. Opravným uznesením z 31. marca 2021 č.k. 17 Co 67/2020-343 opravil\nvýrok o trovách odvolacieho konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie.\n\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie s tým, že mu súdy\nnesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.). Má za to, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p), pretože rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p).\nDovolateľ vidí nesprávnosť právneho posúdenia odvolacieho súdu v otázke porušenia resp. neporušenia\npredkupného práva žalobcu, keď súd vyhodnotil, že k porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo z\ndôvodu skutkového posúdenia vzťahu medzi žalovaným a V. H. (predávajúcim) ako vzťahu blízkych osôb\npodľa § 116 časť vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, t.j. iné osoby v pomere rodinnom, ak by\nujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Uviedol, že nebolo preukázané,\nže by vzťah medzi žalovaným a V. H. bol v takej intenzite ako má na mysli zákon v čase uzavretia\nzmluvy. Z uvedeného nevyplývala vzájomnosť vzťahu medzi žalovaným a V. H.. Tento vzťah je možné\nvyhodnotiť ako vzťah ľudí, ktorí sa poznali a zároveň mali obchodný vzťah, avšak nepochybne nie ako\nvzťah s kvalitou vzťahu blízkych osôb. Dovolateľ poukázal na rozhodnutia slovenských súdov ohľadom\nposúdenia vzťahu osôb blízkych a to rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 48/2016, 7 Co\n41/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 25 Co 329/2016, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky II. ÚS 463/2017-25. Navrhol, aby dovolací súd podľa § 449 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. K dovolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý dovolanie navrhol odmietnuť s poukazom na § 447\npísm. f/ C.s.p. alternatívne podľa § 451 ods. 1 CSP, § 448 CSP zamietnuť a priznať mu náhradu trov\ndovolacieho konania. Uviedol, že súdy oboch stupňov na základe vykonaného dokazovania v rámci\nspravodlivého procesu sa podrobne a precízne zaoberali právne otázkou vzťahu medzi žalovaným a\nV. H. a k tomu prijali adekvátne skutkové a právne závery. S poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.\nžalovaný uviedol, že obdobné právne otázky sa riešili v rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky a\nrozhodovacia prax je teda dostupná a prehľadná.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd alebo dovolací súd) ako súd dovolací (§\n35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p) strana sporu v ktorej\nneprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1\nC.s.p.), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti\ndovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie ako neprípustné\ntreba odmietnuť. Odôvodnenie uvedeného záveru je uvedené v nasledujúcich bodoch.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného\nsporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie\nbyť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci\nkonania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj napríklad\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013,\n5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej\núpravy).\n7. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v\nžiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 319/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo\n208/2014).\nK prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p.\n8. Z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).\n\n9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10. Do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie\nje výslovne upravená v ústavnom poriadku, ale má svoj ústavnoprávny rozmer, lebo vyplýva z princípu\nnezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 ústavy). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o\nvykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Porušením práva na spravodlivý proces je\nnesporne aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a\nhodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla\nnajavo, alebo boli kvalifikovane namietané, ale nižšie súdy ich právne nezhodnotili v celom súhrne\nposudzovaných skutkových okolností bez toho, aby dostatočným spôsobom odôvodnili ich irelevantnosť.\n11. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP však nie je spôsobilá založiť dovolacia námietka\ndovolateľa týkajúca sa nesprávneho hodnotenia súdom vykonaného dokazovania, či nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení, nesprávnosť týkajúca sa\nhodnotenia dôkazov súdom a ani nesprávne právne posúdenie veci nebola v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu považovaná za dôvod zakladajúci vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods.\n1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, pričom ani po prijatí nových procesných kódexov sa na\naktuálnosti týchto záverov nič nezmenilo (pozri R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré\nrozhodnutia dovolacieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6\nCdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Výnimkou sú iba rôzne závažné deficity v dokazovaní (tzv. opomenutý\ndôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), prípadne konajúcimi\nsúdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces. Z preskúmania postupu odvolacieho súdu nevyplýva, že by o\ntakýto prípad závažných deficitov v dokazovaní išlo.\n12. V súvislosti s námietkou dovolateľa o pochybení odvolacieho (i prvoinštančného) súdu v procese\ndokazovania najvyšší súd už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom\nznemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1 písm.\nf/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových\nokolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého\ndôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 5 Cdo\n244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej\nprávnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom\nzakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. postup súdu v procese zisťovania\nskutkových podkladov pre rozhodnutie, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Aj prípadné nesprávne\nprávne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá.\n13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\n\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018,\nbod 26, 5 Cdo 57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n14. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f/ C.s.p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady arbitrárnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,\nže k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo\n73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý\nproces.\n15. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd by založil procesnú\nvadu v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali\nobsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli z ktorých dôkazov\nvychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili\nsvoje právne závery. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd vysporiadal so všetkými podstatnými\nrozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen\ns poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom\nna právne závery, ktoré prijal.\n16. Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, že súdy mu nesprávnym procesným postupom\nznemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ C.s.p., preto v tejto časti dovolací súd jeho dovolanie ako\nneprípustné odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p.\nK prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.\n17. Žalovaný ďalej vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a namieta odvolacím\nsúdom nesprávne právne posúdenie v otázke porušenia resp. neporušenia predkupného práva žalobcu,\nkeď súd vyhodnotil, že k porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo z dôvodu skutkového posúdenia\nvzťahu medzi žalovaným a V. H. (predávajúcim) ako vzťahu blízkych osôb podľa § 116 časť vety za\nbodkočiarkou Občianskeho zákonníka.\n18. V dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, uvedený dôvod prípustnosti\ndovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá v prvom rade formuláciu právnej otázky a\nzároveň, že danú právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby dovolací\nsúd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil.\n18.1. Aby teda určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí ísť\npredovšetkým o otázku právnu. Jej riešenie sa bezprostredne odvíja od aplikácie (výkladu, interpretácie)\nnoriem hmotného alebo procesného práva (napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,\nZákonníka práce, Zákona o rodine, Civilných procesných kódexov a pod.). Nemôže ísť (len) o\notázku skutkovú, teda takú, ktorá sa spravidla spája s tvrdeniami sporových strán a býva predmetom\ndokazovania.\n18.2. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním\nskutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové\nokolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca\nalebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania)\nniektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol\nznalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť či\nnepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio\niuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme,\n\nzamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje\na na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne\nzávery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný\nprípad (3 Cdo 218/2017, 3 Cdo 150/2017, 4 Cdo 7/2018, 4 Cdo 32/2018, 7 Cdo 99/2018).\n19. Vo vzťahu k nemožnosti posúdenia skutkových otázok je potrebné poukázať tiež na to, že dovolací\nsúd je viazaný skutkovým základom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd v dovolacom konaní\nnevykonáva dokazovanie, preto ani nemôže prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch oboch\ninštancií, ani posudzovať správnosť z nich vyvodených skutkových zistení (záverov).\n19.1. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným\nzistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na\ndaný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto\nargumentácia viažuca sa k dostatočne označenej a určitej právnej otázke, na riešení ktorej založil\nodvolací súd svoje rozhodnutie, v dovolaní žalovaného absentuje.\n20. Dovolací súd preto konštatuje, že prípustnosť dovolania uplatneného dovolateľom podľa ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. nie je daná. Preto dovolací súd dovolanie žalovaného v tejto časti odmietol\nv zmysle § 447 písm. c/ C.s.p.\n21. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}