{"guid": "afa410a5-ac9e-45c1-bef3-9624a2f8daf9:d952f13c-37dc-40ca-9d9e-ddf6db031dcf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6117230000.1", "spisova_znacka": "1Obdo/18/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/18/2020 z 26. 1. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2021, sp. zn. 1Obdo/18/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6117230000.1", "identifikacne_cislo": "6117230000", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2021-01-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 450 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "nazov": "§ 269 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "nazov": "§ 369 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-2", "nazov": "§ 261 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "nazov": "§ 266 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-3", "nazov": "§ 266 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-5", "nazov": "§ 35 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "nazov": "§ 121 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-2", "nazov": "§ 526 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-526"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "nazov": "§ 524 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525", "nazov": "§ 525 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-525"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-266", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-35", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-121", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-526", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-525"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d952f13c-37dc-40ca-9d9e-ddf6db031dcf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6117230000.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6117230000.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6117230000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/18/2020\n6117230000\n26. 01. 2021\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2021:6117230000.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu BFF Central Europe s.r.o., Mostová 2, Bratislava mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 44 414 315, zastúpený advokátom JUDr. Felixom Neupauerom,\nDvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice,\nRastislavova 43, Košice, IČO: 00 606 707, zastúpenému advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou,\nKováčska 32, Košice, o zaplatenie 618.948,31 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/32/2019-366 z 10. júla 2019, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .\nII. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 30Cb/28/2017-301 z 13.\nseptembra 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 618.948,31 Eur s úrokom z omeškania\nvo výške 13,50% ročne zo sumy 32.876,30 € od 21. augusta 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania\nvo výške 13,50% ročne zo sumy 210.963,52 € od 20. septembra 2013 do zaplatenia, s úrokom z\nomeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 1.615,72 € od 23. januára 2014 do zaplatenia, s úrokom\nz omeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 266,20 € od 25. februára 2014 do zaplatenia, s úrokom\nz omeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 732,35 € od 25. februára 2014 do zaplatenia, s úrokom\nz omeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 250,74 € od 22. marca 2014 do zaplatenia, s úrokom z\nomeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 191.463,63 € od 22. marca 2014 do zaplatenia, s úrokom\nz omeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 655,04 € od 22. marca 2014 do zaplatenia, s úrokom\nz omeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 249,16 € od 23. apríla 2014 do zaplatenia, s úrokom z\nomeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 178.660,40 € od 23. apríla 2014 do zaplatenia, s úrokom\nz omeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 151,92 € od 23. apríla 2014 do zaplatenia, s úrokom\nz omeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 233,40 € od 24. mája 2014 do zaplatenia, s úrokom\nz omeškania vo výške 13,15% ročne zo sumy 229,30 € od 20. júna 2014 do zaplatenia, s úrokom\nz omeškania vo výške 13,15% ročne zo sumy 198,97 € od 19. júla 2014 do zaplatenia, s úrokom z\nomeškania vo výške 13,15% ročne zo sumy 197,20 € od 21. augusta 2014 do zaplatenia, s úrokom z\nomeškania vo výške 13,05% ročne zo sumy 204,46 € od 27. septembra 2014 do zaplatenia, náklady\nspojené s uplatnením pohľadávky 40,00 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude\nrozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že si žalobca v spore uplatňoval zaplatenie\ncelkovej sumy 618.948,31 € s prísl. titulom úhrady pohľadávok na základe vystavených faktúr za\ndodávku elektrickej energie Východoslovenskou energetikou, a.s., ktoré mu boli riadne zo strany\nVýchodoslovenskej energetiky, a.s., postúpené. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že vo všeobecnosti\no obchodnej veci možno hovoriť vtedy, ak právny vzťah z ktorého spor vyplýva je z hľadiska podstaty\n\nsvojho spoločenského významu obchodno-právny, a teda musí ísť o právny vzťah medzi fyzickými,\nprávnickými osobami, ktoré vykonávajú samostatnú podnikateľskú činnosť, vo vlastnom mene, na\nvlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. V tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok na\nzaplatenie dlžnej sumy vyplývajúci z uzavretej zmluvy s Východoslovenskou energetikou, a.s., ktoré mu\nboli riadne zo strany Východoslovenskej energetiky, a.s., postúpené, zmluva ktorá nie je upraveným\ntypom, t. j. pomenovanou zmluvou v Obchodnom zákonníku. Konštatoval, že právny vzťah, ktorý\nvznikol medzi žalobcom a Východoslovenskou energetikou, a.s., treba posudzovať podľa príslušných\nustanovení Obchodného zákonníka ako písomne uzavretú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy\nv Obchodnom zákonníku, zmluvné strany si však dostatočne určili predmet svojich záväzkov, čím\nuzavreli v zákone výslovne neupravenú, tzv. nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej vzniklo veriteľovi\n(žalobcovi) právo na plnenie od dlžníka (žalovaného) a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok.\n3. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že medzi zmluvnými stranami\n- Východoslovenskou energetikou, a.s., a žalovaným, došlo k uzatvoreniu zmluvu o združenej\ndodávke elektriny č. 5100000276C zo dňa 19. mája 2010, Zmluvy o združenej dodávke elektriny č.\n5100000276A/2011 zo dňa 20. decembra 2011 v znení neskorších dodatkov, Prílohy č. 1: Obchodné\npodmienky pre firmy a organizácie, účinných od 1. januára 2009, Prílohy č. 1: Obchodné podmienky\npre firmy a organizácie, účinných od 1. mája 2009, Prílohy č. 2: Dohody o cene a podmienkach\nproduktu, zároveň došlo k dojednaniu plnenia spočívajúceho v záväzku Východoslovenskej energetiky,\na.s., poskytnúť žalovanému dodanie elektriny za dojednanú cenu, nedošlo však k úhrade zo strany\nžalovaného.\n4. Za účelom vyvrátenia námietky žalovaného, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, žalobca predložil\nsúdu notársky overené kópie - Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0037/0002/2016 uzavretej medzi\nVýchodoslovenskou energetikou, a.s., ako postupcom a žalovaným ako postupníkom dňa 15. marca\n2016 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávok“), sprievodný list o Oznámení o postúpení pohľadávok,\nOznámenie o postúpení pohľadávok, Príloha č. l k Zmluve o postúpení pohľadávok, Doručenka.\n5. Súd nemal pochybnosti o dátume postúpenia pohľadávok a prijatia postúpených pohľadávok dňa 15.\nmarca 2016, aj keď na predloženej kópii oznámenia o postúpení pohľadávok je číslica 1 nečitateľná,\npretože originál listiny bol v tomto dátume jednoznačný. Za zrejmé považoval, že v nadväznosti\nna uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávok listom Východoslovenskej energetiky, a.s., zo dňa 16.\nmarca 2016 expedovaného 17. marca 2016 a doručeného žalovanému 21. marca 2016 došlo k\noznámeniu postúpenia pohľadávok žalovanému ako dlžníkovi. Oznámenie o postúpení pohľadávok\n(ako jednostranný právny úkon) realizovala Východoslovenská energetika, a.s., ako pôvodný veriteľ a\npostupca. Konštatoval, že doručenie oznámenia o postúpení pohľadávok bolo žalovanému ako dlžníkovi\npreukázateľne doručené, čoho dôkazom je predložená doručenka s vyznačeným dátumom prevzatia zo\nstrany žalovaného 21. marca 2016. V zaslanom oznámení o postúpení pohľadávok bolo žalovanému zo\nstrany Východoslovenskej energetiky, a.s., oznámené, že pohľadávky Východoslovenskej energetiky,\na.s., (postupca), ktoré eviduje voči žalovanému (dlžník) dňa 15. marca 2016, postúpil na žalobcu\n(postupník). Súčasťou zaslaného oznámenia o postúpení pohľadávok bola aj štruktúra zoznamu\npohľadávok, ktorá predstavovala špecifikáciu postúpených pohľadávok v zmysle oznámenia o postúpení\npohľadávok.\n6. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že aktívna legitimácia žalobcu na vymáhanie postúpených\npohľadávok je daná aj zo samotného oznámenia o postúpení pohľadávok, s poukazom na ustanovenia\n§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n7. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobca ako obchodná spoločnosť pri uzatváraní zmluvy o postúpení\npohľadávok konal riadne svojim štatutárnym orgánom (v čase uzavretia zmluvy túto podpisovali obaja\nkonatelia oprávnení konať za žalobcu spôsobom predpísaným v čase jej uzavretia).\n8. Vo vzťahu k námietke žalovaného či súčasťou postupovanej pohľadávky sú aj úroky z omeškania\na s tým súvisiaci zmluvne dohodnutý nárok, súd poukázal na samotné znenie zmluvy, že uplatnené\npohľadávky boli na žalobcu postúpené spolu s príslušenstvami a všetkými právami s nimi spojenými\n(čl. II bod 2.3 Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0037/0002/2016 uzavretej medzi Východoslovenskou\nenergetikou, a.s., ako postupcom a žalovaným ako postupníkom dňa 15. marca 2016). V tejto súvislosti\nsúd poukázal aj na to, že v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou\n\nprechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V súvislosti s tým, súd konštatoval, že\ndošlo zo strany žalobcu k odôvodnenému si uplatneniu úrokov z omeškania a ich výšky, viažucich sa\nk postúpeným pohľadávkam uplatneným v predmetnom spore a neexistuje žiadna pochybnosť, že ich\nuplatnenie je v rozpore so zákonom alebo zmluvou.\n9. Spornou otázkou, ktorú ďalej namietal žalovaný bolo, že postúpené pohľadávky predstavujú\nnespôsobilý predmet postúpenia v zmysle § 525 Občianskeho zákonníka t. j. obsah postúpenej\npohľadávky by sa zo zreteľom na ochranu záujmov dlžníka v súvislosti so zmenou v osobe veriteľa\nzmenil (zhoršil). S poukazom na predmet zmluvy dodanie elektriny, na jej reálne dodanie a spotrebovanie\nžalovaným, označil túto námietku taktiež za nedôvodnú. Súd prvej inštancie súčasne zdôraznil, že\nžalovaný teda pri svojej činnosti disponuje aj inými peňažnými prostriedkami ako sú prostriedky, ktoré\nmu boli poskytnuté zo štátneho rozpočtu a ktoré nepodliehajú exekúcii.\n10. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255\nods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok v plnom rozsahu, s tým, že o výške náhrady\ntrov konania bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom\nuznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\n11. Na základe odvolania žalovaného proti časti rozsudku týkajúcej sa úrokov z omeškania a proti\nsúvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací\nsúd“) rozsudkom č. k. 4Cob/32/2019-366 z 10. júla 2019 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II\nč. k. 30Cb/28/2017-301 zo dňa 13. septembra 2018 v napadnutej časti o úrokoch z omeškania tak, že\nžalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,125% ročne zo sumy 32.876,30\neur od 21. augusta 2013 do zaplatenia, zo sumy 210.963,52 eur od 20. septembra 2013 do zaplatenia,\nzo sumy 1.615,72 eur od 23. januára 2014 do zaplatenia, zo sumy 266,20 eur od 25. februára 2014 do\nzaplatenia, zo sumy 732,35 eur od 25. februára 2014 do zaplatenia, zo sumy 250,74 eur od 22. marca\n2014 do zaplatenia, zo sumy 191.463,63 eur od 22. marca 2014 do zaplatenia, zo sumy 655,04 eur od\n22. marca 2014 do zaplatenia, zo sumy 249,16 eur od 23. apríla 2014 do zaplatenia, zo sumy 178.660,40\neur od 23. apríla 2014 do zaplatenia, zo sumy 151,92 eur od 23. apríla 2014 do zaplatenia, zo sumy\n233,40 eur od 24. mája 2014 do zaplatenia, zo sumy 229,30 eur od 20. júna 2014 do zaplatenia, zo\nsumy 198,97 eur od 19. júla 2014 do zaplatenia, zo sumy 197,20 eur od 21. augusta 2014 do zaplatenia,\nzo sumy 204,46 eur od 27. septembra 2014 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky 40,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu o úrokoch z\nomeškania zamietol, potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania\na žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 36%.\n12. V súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že\nZmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, odvolací súd uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu\nprvej inštancie o platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú predložil žalobca v priebehu sporu,\npretože je vyhotovená v písomnej forme a nepochybne z nej vyplýva kto komu postupuje pohľadávky,\nv akej výške a s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávok.\n13. Odvolací súd konštatoval, že z obsahu spisu súdu prvej inštancie pritom vyplýva, že\nuplatnená pohľadávka predstavuje neuhradenú cenu dodanej elektriny právnym predchodcom žalobcu,\nVýchodoslovenskou energetikou a.s. pre žalovaného za obdobie od 1. júla 2013 do 31. augusta 2013\na od 1. decembra 2013 do 31. augusta 2014, teda za dodávky elektriny v čase platnosti Zmluvy o\nzdruženej dodávke elektriny č. 5100000276A/2011 zo dňa 20. decembra 2011 v znení jej neskorších\ndodatkov, ktorá bola uzatvorená s odkazom na ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tým\nsi zmluvné strany jednoznačne zvolili právny režim Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že obchodné\nzáväzkové vzťahy sú v Obchodnom zákonníku upravené na zásade zmluvnej voľnosti vyplývajúcej\nz autonómie vôle zmluvných strán. Pre tzv. nepomenované zmluvy je charakteristické, že označenie\nzmluvy, resp. jej názov nie je rozhodujúci, ale vždy rozhoduje obsah samej zmluvy. Uviedol, že sa\nniekedy pod iným názvom skrýva konkrétny zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že\nzmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto typu. Ak však uzavretá zmluva neobsahuje podstatné\nčasti žiadneho zmluvného typu, pôjde o zmluvu inominátnu za predpokladu, že bude dostatočne určený\npredmet záväzku.\n\n14. Odvolací súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že na základe uvedenej Zmluvy o združenej\ndodávke elektriny právny predchodca žalobcu zabezpečoval pre žalovaného dodávku elektriny, ktorej\ncenu žalovaný neuhradil. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zaviazal žalovaného na\nzaplatenie istiny 618.948,31 eur.\n15. Odvolací súd poukázal na článok IV. bod 13 Prílohy č. 1 Zmluvy o združenej dodávke elektriny,\nv ktorom si účastníci dohodli, že v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek platby môže dodávateľ\nodberateľovi fakturovať úrok z omeškania vo výške 0,04% dlžnej čiastky za každý deň omeškania s\núhradou takejto platby.\n16. Obchodný zákonník neustanovuje právo veriteľa od dlžníka požadovať (úroky účtovať), ale priamo\nustanovuje povinnosť dlžníka úroky z omeškania platiť bez toho, aby veriteľ úroky z omeškania\npožadoval. Povinnosti dlžníka platiť pri omeškaní s platením peňažného záväzku úroky z omeškania,\nzodpovedá právo veriteľa na tieto úroky z omeškania, ktoré si môže uplatniť aj žalobou na súde.\nUstanovenie § 369 Obchodného zákonníka je dispozitívne, zmluvné strany sa môžu od neho odchýliť\nalebo ho aj celkom vylúčiť, teda sa dohodnúť, že pri omeškaní so splnením peňažného záväzku dlžníkom\nmu nevzniká povinnosť platiť úroky z omeškania resp. že veriteľ na úroky z omeškania v takomto prípade\nnemá právo.\n17. Odvolací súd uviedol, že v posudzovanom spore zmluvné strany aplikáciu ustanovenia § 369 ods.\n1 Obchodného zákonníka pri uzatváraní Zmluvy o združenej dodávke elektriny nevylúčili, ani neviazali\nvznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania, na splnenie nejakej podmienky. Uviedol, že nemožno\nsúhlasiť s výkladom tohto ustanovenia tak ako to uvádza žalovaný, podľa ktorého dohoda zmluvných\nstrán v článku IV. bod 13 Prílohy č. 1 bola dohodou o tom, že veriteľovi vznikne voči dlžníkovi pri omeškaní\ns úhradou akejkoľvek platby právo na úroky z omeškania len v prípade, ak ich tento osobitne vyúčtuje a\nže toto právo s postúpenými pohľadávkami na postupníka (žalobcu) neprešlo (nemohlo prejsť). Slovný\na gramatický výklad textu zmluvy v znení: „Dodávateľ môže fakturovať úrok z omeškania“ je taký, že\nzmluvné strany si v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli výšku úrokov\nz omeškania.\n18. Odvolací súd vyslovil názor, že povinnosť platiť úrok z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením\npeňažného záväzku, bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo, pretože ide o objektívnu zodpovednosť\ndlžníka za omeškanie. Výšku úroku z omeškania upravuje § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.\nObchodný zákonník povinnosť platiť úrok z omeškania priamo ukladá, teda vzniká ex lege. Nie je sporné,\nže úrok z omeškania si môžu účastníci zmluvného vzťahu dohodnúť odchýlne od úpravy v Obchodnom\nzákonníku. V posudzovanom spore tak došlo medzi zmluvnými stranami k odchýlnej dohode v úprave\núrokov z omeškania, avšak len z hľadiska výšky úroku z omeškania. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že\nnárok na zaplatenie úrokov z omeškania je nárokom, ktorý vzniká samotným vyúčtovaným, odvolací súd\nsa s týmto názorom nestotožňuje, keďže podľa obsahu článku IV. bod 13 Prílohy č. 1 nejde o dohodou\no povinnosti vyúčtovať úrok z omeškania samostatným vyúčtovaním v prípade omeškania. Odvolací\nsúd uviedol, že aj v prípade, ak by si zmluvné strany výslovne dohodli účtovanie úroku z omeškania\nosobitným účtovným dokladom, za vyúčtovanie by sa mohlo považovať aj uplatnenie takéhoto práva\npriamo v žalobe.\n19. Keďže v Zmluve o postúpení pohľadávok nebolo dohodnuté, že príslušenstvo pohľadávky zostáva\npostupcovi, prešlo s postúpenými pohľadávkami na žalobcu aj právo na úrok z omeškania, ktoré je podľa\n§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky.\n20. Pokiaľ žalovaný poukazoval v podanom odvolaní na rozhodnutia Okresného súdu Košice II zo dňa\n29. novembra 2016, č. k. 33Cb/176/2014-161 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa\n22. februára 2018, sp. zn. 2Cob/145/2017 odvolací súd uviedol, že tieto na prejednávaný spor nie je\nmožné aplikovať z dôvodu, že v nich nešlo o totožné zmluvné dojednanie o úrokoch z omeškania, keďže\nv tam posudzovanom spore bola dohodnutá lehota splatnosti úrokov z omeškania do 30 kalendárnych\ndní odo dňa doručenia faktúry, čo je zjavne iný prípad.\n\n21. Odvolanie žalovaného však považoval za dôvodné v súvislosti so samotnou výškou priznaných\núrokov z omeškania.\n22. Poukázal na Prílohu č. 1, ktorú predstavujú Obchodné podmienky pre Zmluvy o združenej dodávke\nelektriny pre firmy a organizácie (OP), kde v článku X. bod 10 je výslovne uvedené, že v prípade, že sú\nv Zmluve dojednania odlišné od ustanovení týchto OP, prednosť má úprava v Zmluve.\n23. V článku VI. bod. 1 Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 5100000276A/2011 zo dňa 20.\ndecembra 2011 bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek\nplatby môže dodávateľ odberateľovi fakturovať úrok z omeškania vo výške 0,025% dlžnej čiastky za\nkaždý deň omeškania s úhradou takejto platby, teda vo výške 9,125% ročne. Dôvodná tak bola námietka\nžalovaného vzťahujúca sa na priznanú výšku úrokov z omeškania súdom prvej inštancie.\n24. Odvolací súd, vzhľadom na uvedené, uzavrel, že súd prvej inštancie tak v napadnutom rozhodnutí\npriznal žalobcovi vyššiu sadzbu úrokov z omeškania ako bola zmluvne dohodnutá, preto neboli splnené\npodmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku čo do výšky priznaných úrokov z omeškania, preto\nodvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznaných úrokov z\nomeškania spôsobom uvedeným vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku.\n25. Poukazujúc na konštantnú judikatúru, podľa ktorej úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky\n(§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené\nz určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako\nkapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza\nlen z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že čiastočný\núspech žalovaného v časti úrokov z omeškania nad 9,125% ročne nemá na rozhodnutie o náhrade trov\nprvoinštančného konania žiaden vplyv. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.\n26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s\nustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy\nodvolacieho konania v rozsahu 36%, keďže pomer úspechu žalobcu v odvolacom konaní predstavuje\nsadzba úroku z omeškania 9,125% ročne (68%) a žalovaného sadzba úroku z omeškania 4,375% ročne\n(32%) s tým, že o výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením.\n27. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) podľa § 420\nods. 1 písm. c/ CSP, navrhujúc rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nDovolateľ poukázal na článok VI bod 1 zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 5100000276A/2011\nzo dňa 20. decembra 2011, v ktorom účastníci dohodli, že v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek\nplatby podľa zmluvy môže dodávateľ odberateľovi fakturovať úrok z omeškania vo výške 0,025% dlžnej\nčiastky za každý deň omeškania s úhradou takejto platby. Dovolateľ namietal, že predmetné ustanovenie\nzmluvy predstavuje dohodu nielen o výške úrokov z omeškania, ale z dôvodu, že ustanovenie § 369\nods. 1 Obchodného zákonníka je dispozitívneho charakteru aj dohodu o spôsobe vzniku nároku na\núroky z omeškania. Dovolateľ tvrdil, že v zmysle predmetného zmluvného ustanovenia, nárok na úroky\nz omeškania vo veci samej nevzniká automaticky ex lege, ale len po splnení podmienky vyúčtovania\n(„fakturovať“), keďže úroky z omeškania sú koncipované ako právo, ktoré môže dodávateľ využiť, nie\nautomaticky. Vychádzajúc z uvedeného žalobcu označil za nie aktívne legitimovaného. Uviedol, že\nkeďže krajský súd posúdil predmetné zmluvné ustanovenie len ako dohodu o výške úrokov z omeškania,\ntak následne aj „správne“ posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Za relevantnú právnu\notázku dovolateľ považoval právnu otázku, či sa má v prípade zmluvného vzťahu spravujúceho sa\nObchodným zákonníkom podľa ustanovenia § 261 ods. 2 použiť výklad zmluvných ustanovení v zmysle\n§ 266 ods. 1 v spojení s § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka. Krajský súd vyriešil právnu otázku tým\nspôsobom, že dal prednosť slovnému a gramatickému výkladu textu zmluvy pred výkladom v zmysle\n§ 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka. Poukazujúc na viaceré rozhodnutia napr. uznesenie NS SR\nsp. zn. 3Cdo/27/2019, uznesenie NS SR zo dňa 16. apríla 2009, sp. zn. 5Cdo 205/2008, uznesenie\nNS SR z 26. októbra 2009, sp. zn. 6MObdo 6/2009, rozsudok NS SR z 21. apríla 2011, sp. zn.\n2Obo 9/2011, uznesenie NS SR z 26. marca 2012, sp. zn. 1Cdo 58/2010, uznesenie NS SR sp. zn.\n4MObdo 6/2011 konštatoval, že definovaná právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\nDovolateľ poukázal aj na dve rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32Cdo 1352/2012 a sp. zn. 29Cdo 2735/99.\nV dovolaní ďalej dovolateľ uviedol, že zásadný právny význam relevantnej právnej otázky spočíva v\ntom, že otázka spôsobu výkladu obchodnoprávnych zmlúv je bežnou súčasťou rozhodovacej praxe\nvšeobecných súdov, a preto mal, s ohľadom na uvedené, za to, že dovolanie spĺňa všetky predpoklady\nprípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (zrejme správne § 421 ods. 1 písm. c/ CSP poznámka dovolacieho súdu). Záverom dovolateľ konštatoval, že v prípade ak by odvolací súd aplikoval\n§ 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, tak by prišiel k opačnému výkladu predmetného zmluvného\nustanovenia a rovnako aj k inému rozhodnutiu vo veci. Aplikujúc výklad v zmysle § 266 Obchodného\nzákonníka a vychádzajúc zo správania strán je teda zrejmé, že predmetné zmluvné ustanovenie sa má\nvykladať v tom zmysle, že pre vznik nároku na úroky z omeškania je potrebná ich fakturácia.\n28. Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť z dôvodu nenastolenia\npredmetnej otázky v prvoinštančnom a ani v odvolacom konaní, teda od tejto otázky nezáviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Poukázal na to, že dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu v celom\njeho rozsahu a to napriek skutočnosti, že bol dovolaním napadnutý rozsudok čiastočne vydaný v jeho\nprospech. Vyslovil názor, že dovolateľ v skutočnosti nesúhlasí s logickými úvahami, skutkovými závermi\na s vyhodnotením zistených skutkových okolností, v zmysle ktorých odvolací súd posudzoval inštitút\núrokov z omeškania individuálne dohodnutý zmluvnými stranami v konkrétnej zmluvnej dokumentácii.\nŽalovaný teda de facto namieta nesprávnosť skutkových zistení a hodnotenia dôkazov odvolacím\nsúdom.\n29. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 28. januára 2020 a uviedol, že z\ndovolania jednoznačne vyplýva, že namieta nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, konkrétne o\nvýklade prejavu vôle, či sa má aplikovať občianskoprávny výklad alebo obchodnoprávny výklad. Otázka\ntýkajúca sa spôsobu aplikácie príslušných právnych noriem za rešpektovania skutkového stavu, ako\nho zistil odvolací súd, nemôže byť otázkou skutkovou, keďže nesmeruje k samotnému výkladu zmluvy,\nale výlučne k otázke voľby právneho výkladu pri výklade takejto zmluvy, čo je nanajvýš podstatné\na rozhodujúce. Práve voľba výkladu predstavuje nesprávny čiastkový právny záver v myšlienkovom\npochode odvolacieho súdu, pričom sa premieta do nesprávneho rozhodnutia vo veci.\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie\nbolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), zastúpenou v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP\na contrario) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné.\n31. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.\n32. Je pravdou, že dovolateľ v dovolaní žiadal, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 4Cob/32/2019-366 z 10. júla 2019 zrušil v celom rozsahu, dovolací súd však v súlade s § 124 ods.\n1 CSP, vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, že dovolateľ dovolaním v skutočnosti napáda len\nvyhovujúcu časť rozsudku odvolacieho súdu a súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania.\n33. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú\npriniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať\nza mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového\nkonania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu\n(porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo\n18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).\n34. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej\nrozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť\nprelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z\ntejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa\nmôže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr\nreštriktívny výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 Cdo 208/2014).\n\n35. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.\nj. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n36. Žalovaný uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.\n37. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n38. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP).\n39. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie\nprípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite\ndoloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky\na že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná\nv dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku\nvedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho\nvýznamu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu nie je riešená jednotne.\n40. V danom prípade za kľúčovú otázku pre rozhodnutie odvolacieho súdu považoval dovolateľ otázku, či\nsa má v prípade zmluvného vzťahu spravujúceho sa Obchodným zákonníkom podľa ustanovenia § 261\nods. 2 použiť výklad zmluvných ustanovení v zmysle ustanovenia § 266 ods. 1 v spojení s ustanovením\n§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka.\n41. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona (Tretia časť - obchodné\nzáväzkové vzťahy) spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú\nzabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej\nčinnosti. Keďže je ustanovenie § 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka súčasťou Tretej časti\nObchodného zákonníka, priamo z citovaného § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva\nodpoveď na otázku dovolateľa, teda že sa ustanovením § 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka\nspravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektami verejného práva ak sa týkajú zabezpečovania\nverejných potrieb ako je tomu v danom prípade a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Z obsahu\ndovolateľom v dovolaní označených rozhodnutí dovolací súd nezistil, že by dovolací súd pri riešení tejto\notázky rozhodoval rozdielne. Naopak najvyšší súd v odôvodnení týchto rozhodnutí na ne poukazuje\na konštatuje, že výklad záväzkového vzťahu je potrebné uskutočniť nielen podľa ustanovenia § 35\nods. 5 Občianskeho zákonníka, keďže Obchodný zákonník v ustanovení § 266 sám stanoví pre výklad\nprávnych úkonov výkladové pravidlá, ktorými dopĺňa základné pravidlo uvedené v ustanovení § 35 ods. 2\nObčianskeho zákonníka (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 205/2008, 6MObdo 6/2009 z 26. októbra 2009).\nNajvyšší súd práve s odkazom na § 266 Obchodného zákonníka zdôrazňuje nutnosť pri interpretácii\nsporných dojednaní vychádzať z komplexného pohľadu na okolnosti daného prípadu (uznesenie sp. zn.\n4MObdo 6/2011 z 29. februára 2011, uznesenie sp. zn. 1Cdo 58/2010 z 26. marca 2012).\n42. Medzi účastníkmi bol sporný obsah čl. VI bodu 13 Prílohy č. 1 zmluvy o združenej dodávke elektriny.\nNakoľko ide o právny úkon, uzatvorený v písomnej forme, vychádzal odvolací súd pri zisťovaní vôle\núčastníkov predovšetkým zo slovného a gramatického výkladu textu zmluvy, na základe ktorého dospel k\nzáveru, že si účastníci v tomto ustanovení nedohodli povinnosť účtovať úrok z omeškania samostatným\n\nvyúčtovaním, ale dohodli v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka výšku úroku z omeškania. Pokiaľ\nv civilnom konaní vznikne potreba interpretovať právny úkon, vychádza súd z výsledkov vykonaného\ndokazovania. Ak strana sporu v dovolacom konaní vytýka súdu, že jednotlivé ustanovenie zmluvy\ninterpretoval nesprávne v rozpore s jej skutočným obsahom, ide o dovolaciu námietku nevystihujúcu\npodstatu § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, lebo takáto námietka sa týka nesprávneho skutkového zistenia, na\nktorom súd založil svoje právne závery. Pokiaľ totiž súd zisťuje obsah zmluvy (v danom prípade zmluvy o\nzdruženej dodávke elektriny č. 5100000276A/2011) a to aj za pomoci výkladu prejavov zmluvných strán\nči už v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka alebo § 266 Obchodného zákonníka, rieši skutkové otázky.\nVýsledkom tejto činnosti súdu sú skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové (nie právne) závery\nsúdu. Dovolaním napadnutý rozsudok spočíva na skutkovom závere, že si účastníci dohodli v článku IV.\nbod 13 Prílohy č. 1 zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 5100000276A/2011 z 20. decembra 2011\nvýšku úroku z omeškania a nie o povinnosti účtovať úrok z omeškania osobitným účtovným dokladom.\nTento skutkový základ sporu nemožno v dovolacom konaní úspešne spochybniť, nakoľko je dovolací\nsúd viazaný skutkovým stavom tak, ako to zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n43. Napokon odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený odvolacím súdom v odseku 31\nodôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku a to, že i v prípade, ak by si zmluvné strany výslovne\ndohodli účtovanie úroku z omeškania osobitným účtovným dokladom, za vyúčtovanie by sa mohlo\npovažovať aj uplatnenie takéhoto práva priamo v žalobe. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj bolo\npreukázané, že zmluvné strany dohodli, že pre vznik nároku na úroky z omeškania je potrebná i\nfakturácia, ako to tvrdí dovolateľ, nesplnenie tejto povinnosti žalobcom by pre rozhodnutie súdu nebolo\nprávne významné, nakoľko by odvolací súd za vyúčtovanie považoval uplatnenie tohto práva v samotnej\nžalobe.\n44. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v dôsledku nevymedzenia právnej\notázky relevantnej v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP neboli dané predpoklady pre\nuskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. Dovolací súd z uvedeného dôvodu dovolanie podľa\nust. § 447 písm. f/ CSP odmietol.\n45. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania\nproti žalovanému ako neúspešnej strane (ust. § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP).\nRozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods.\n3, veta druhá CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262\nods. 2 CSP).\n46. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/32/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}