{"guid": "ccc8d5f8-2bef-4f8c-99d5-3fc12874e433:4233b526-3455-480b-9415-82f3dec5dade", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6102899742.1", "spisova_znacka": "3Cdo/217/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/217/2018 z 25. 2. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2021, sp. zn. 3Cdo/217/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:6102899742.1", "identifikacne_cislo": "6102899742", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "datum_vydania": "2021-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-7", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-18", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-8", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4233b526-3455-480b-9415-82f3dec5dade", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6102899742.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6102899742.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6102899742.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/217/2018\n6102899742\n25. 02. 2021\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2021:6102899742.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Slovenský zväz chovateľov, so sídlom v Bratislave,\nKrížna 44, zastúpeného JUDr. Milanom Klobušiakom, advokátom v Ružomberku, Štefana Moyzesa\n7, proti žalovanému I.. U. U., trvale bytom v Q. Q., B. X, zastúpenému JUDr. Petrom Púchovským,\nadvokátom v Banskej Bystrici, Komenského 3, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom\nna Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16C/128/2002, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 25. januára 2018 sp. zn. 16Co/572/2016, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. januára 2018 sp. zn. 16Co/572/2016 aj rozsudok\nOkresného súdu Banská Bystrica z 30. júna 2016 č. k. 16C/128/2002-1184 z r u š u j e a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. júna 2016\nč. k. 16C/128/2002-1184 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca na žalovanom domáhal určenia svojho\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti - neobytnej budove súpisného č. 6161, postavenej na parcele č. CKN\n1520/2, vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu v Banskej Bystrici pre katastrálne územie Q.\nQ. na LV č. XXXX (ďalej tiež len „sporná nehnuteľnosť“); rozhodnutie o trovách konania potom vyhradil\nsamostatnému rozhodnutiu (majúcemu sa vydať po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej). Takéto\nsvoje rozhodnutie zdôvodnil, pokiaľ šlo o vec samu, právne ust. §§ 120 a 123, § 126 ods. 1 a § 132\nObčianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len\n„O. z.“) a § 58 ods. 1 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. (o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v\nznení neskorších zmien a doplnení); vecne potom tým, že z vykonaného dokazovania síce vyplynulo\nuzavretie stranami sporu nájomnej zmluvy č. 28 z 8. mája 1994 (ďalej tiež len „nájomná zmluva“), ktorou\nžalobca žalovanému prenechal do nájmu nebytové priestory v budove súpisného č. 158 na R. E. Č..\nXX v Q. Q. (ďalej tiež len „pôvodná nehnuteľnosť“), bližšie identifikované v zmluve a v rámci ktorej si\nstrany dohodli (o. i.) rekonštrukciu prenajatých priestorov nájomcom a to, že žalovaný sa v rozsahu ním\nvynaložených nákladov nestane spoluvlastníkom nehnuteľnosti; dodatkom k nájomnej zmluve z 19. júla\n1994 ale došlo k zmene nájomnej zmluvy v tom, že žalovaný získal v objekte, ktorého súčasťou boli\nprenajaté priestory, oprávnenie na výstavbu prístrešku pre výstavy a priestory rýchleho občerstvenia,\nnásledne získal aj stavebné povolenie na prestavbu časti stavby a dostavbu dvornej časti objektu a\npokiaľ na základe takéhoto stavebného povolenia zhotovil stavbu totožnú so spornou nehnuteľnosťou,\nu tejto sa podľa súdu prvej inštancie nešlo stotožniť s argumentáciou žalobcu, že ide o prírastok veci\na jej súčasť vo vlastníctve vlastníka pôvodnej nehnuteľnosti. Naopak z výsledkov dokazovania najmä\nrozhodnutiami zo stavebného a kolaudačného konania, znaleckými posudkami, odborným vyjadrením\na ohliadkou bolo treba mať za to, že v prípade spornej nehnuteľnosti ide o novo-stavbu spôsobilú\nvystupovať ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov, reálne od-deliteľnú od hlavnej veci\nbez jej znehodnotenia, konštatoval napokon súd prvej inštancie, ktorý rozhodnutie o trovách konania\nodôvodnil len paušálnym odkazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku, t. j.\nzákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ktorého posledným dňom účinnosti bol\n\npráve deň vydania rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“).\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len\n„nižšie súdy“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 25. januára 2018 sp. zn. 16Co/572/2016 napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015\nZ. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už i č. 350/2018 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“) potvrdil a\nvyslovil tiež, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Po nariadení\npojednávania a zopakovaní na ňom časti dokazovania vykonaného už súdom prvej inštancie dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam i k\nsprávnemu právnemu záveru (o tom, že sporná nehnuteľnosť nemá charakter súčasti veci prenajatej\nžalovanému žalobcom nájomnou zmluvou) a odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a g/ C. s.\np. neobstoja. Zo znaleckých posudkov aj odborných vyjadrení totiž vyplynul jednoznačný záver, podľa\nktorého sporná nehnuteľnosť bez ohľadu na jej vybudovanie ako prístavby k pôvodnej nehnuteľnosti\nnezmenila stavebno-technický charakter pôvodnej nehnuteľnosti, možno ju od nej oddeliť bez zásadnej\nprestavby a nie je tak súčasťou pôvodnej nehnuteľnosti, ale samostatnou budovou, ktorá má v rozsahu\nviac než 97 % samostatnú zvislú aj vodorovnú nosnú konštrukciu a len necelé 3 % z celkového obvodu\nsú v dotyku s pôvodnou nehnuteľnosťou. Pre posúdenie, či v konkrétnom prípade ide o súčasť veci alebo\nvec samostatnú, malo význam vyhodnotenie dvoch kritérií predstavovaných I. vzájomnou súnáležitosťou\nvecí (to, čo k veci podľa jej povahy patrí) a II. mierou ich oddeliteľnosti (nemôže byť oddelená bez toho,\naby sa vec znehodnotila) a hoci tu skutočnosť, že u spornej nehnuteľnosti ide o prístavbu, vyplývala\nzo stavebno-technického aj občianskoprávneho hľadiska, to neznamenalo, že ide o súčasť veci (ak\nvybudovaním spornej nehnuteľnosti sa spôsob užívania tej pôvodnej žiadnym spôsobom nezmenil, táto\nnaďalej môže plniť svoj účel aj bez prístavby, ktorá k nej nepatrí tak neodmysliteľne, žeby ju nešlo\npovažovať za inú - odlišnú vec a aj prípadné fyzické oddelenie by bolo možné bez ujmy na hodnote\npôvodnej stavby). Nakoľko potom vedomosť žalovaného o nenadobudnutí ním žiadneho vlastníckeho\npráva k stavbe sa týkala len pôvodnej nehnuteľnosti, žalovaný sa sám zaviazal znášať náklady na\nzhotovenie dostavby, ako aj rekonštrukcie (čo v konaní sporným nebolo) a prístavbu nešlo považovať za\nsúčasť pôvodnej nehnuteľnosti, u tejto nebolo možné mať za to, že zdieľa faktický i právny stav budovy\nhlavnej, uzavrel odvolací súd, na podporu svojej argumentácie poukazujúci tiež na 2 judikáty najvyššieho\nsúdu (R 4/1992 a R 53/1992) a viaceré rozhodnutia Naj-vyššieho súdu Českej republiky.\n3. Proti takémuto rozsudku podal dovolanie žalobca (ďalej tiež „dovolateľ“). Dovolaním, prípustnosť\nktorého vyvodzoval z § 420 písm. f/ aj § 421 ods. 1 písm. a/, b/ aj c/ C. s. p., navrhol zmenu rozsudku\nodvolacieho súdu tak, že žalobe bude vyhovené (eventuálne zrušenie rozsudkov oboch nižších súdov\ns vrátením veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie). Odvolací súd sa podľa dovolateľa odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, vyjadrenej v jeho rozsudku z 31. júla 2012 sp.\nzn. 3 Cdo 81/2011 pri výklade dvojstranného právneho úkonu odlišne od jeho jazykového vyjadrenia\n(hoci najvyšší súd za jedno z kritérií prihliadnutia k vôli stanovil, aby táto nebola v rozpore s tým, čo\nvyplýva z jazykového vyjadrenia), pričom dôsledkom takéhoto odklonu bolo izolované posudzovanie\nnájomnej zmluvy a dodatku k nej a z neho vyplývajúci nesprávny záver o dohode strán sporu,\nže prístavbu žalovaný nadobudne do vlastníctva (nie nájmu). Právnou otázkou dosiaľ dovolacím\nsúdom neriešenou je podľa dovolateľa, či za inak nesporných skutkových okolností prípadu ako v\nprejednávanej veci (a teda pri vyjdení z predpokladu ustálenia charakteru prístavby ako samostatnej\nveci) má byť za vlastníka pristavaných priestorov považovaný prenajímateľ alebo nájomca. Podľa\ndovolateľa, ktorý inak na podporu tvrdenia o prípustnosti dovolania aj podľa § 421 ods. 1 písm.\nc/ C. s. p. neuviedol žiadne rozhodnutia najvyššieho súdu, majúce reprezentovať stav rozdielnosti\njeho rozhodovania a v tomto prípade ani nevymedzil právnu otázku, ktorej by sa takáto rozdielnosť\nmala týkať, treba navyše rozhodnutie odvolacieho súdu považovať za prekvapivé. Odvolací súd totiž\nrozsudkom napadnutým dovolaním potvrdil už v poradí tretí, avšak nezrozumiteľný a nepreskúmateľný\nrozsudok súdu prvej inštancie, navyše za cenu len povrchného zopakovania dokazovania a tým z\ndvojinštančného konania urobil de facto jednoinštančné (s upretím žalobcovi podať riadny opravný\nprostriedok pre nesprávne právne posúdenie veci), namietal tiež dovolateľ, záverom spochybňujúci tiež\nčasť dokazovania vyznievajúcu v jeho neprospech a podrobujúci kritike i záver odvolacieho súdu o\nnedostatku jeho oprávnenia (žalobcu) znemožniť žalovanému prechod cez podchod budovy žalobcu\n(pôvodnej nehnuteľnosti), keďže na toto (rozumej na prechádzanie cez podchod) žalovaný nemá žiaden\nprávny dôvod.\n\n4. Žalovaný navrhol dovolanie pre názor o jeho neprípustnosti odmietnuť, majúc za to, že v tomto\nprípade k výskytu dovolaním tvrdenej tzv. zmätočnostnej vady nedošlo a nejde ani o prípad nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (či už pre odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo pre\nstav doterajšieho neriešenia ním právnej otázky), zvlášť ak otázka výkladu zmluvy o nájme a dodatku\nk nej, akcentovaná dovolaním, v tejto veci ani významnou nebola (na rozdiel od inej aj nižšími súdmi\nriešenej otázky, či prístavba má charakter súčasti veci alebo samostatnej veci).\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej neprospech boli vydané dovolaním napadnuté rozhodnutia oboch\nnižších súdov (§ 424 C. s. p.) a to za splnenia podmienky jej reprezentácie v dovolacom konaní i spísania\ndovolania na to určenou osobou (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť\nvety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu i jemu predchádzajúci\nrozsudok súdu prvej inštancie treba zrušiť.\n6. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 C. s. p. alebo § 421 C. s. p.\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). V prípade dovolania\nprípustného podľa § 420 C. s. p. je dovolacím dôvodom vytýkaná tzv. zmätočnostná vada (§ 431 ods.\n1 C. s. p.) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.\n2 C. s. p.); v prípade dovolania prípustného podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je potom dovolacím dôvodom\nnesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).\n7. V prejednávanej veci dovolateľ namietal existenciou dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f/ aj § 421 ods. 1 písm. a/, b/ aj c/ C. s. p. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho\nkonania v podmienkach aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru\nveľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích\ndôvodov podľa § 420 a § 421 C. s. p. (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21.\nmarca 2018 sp. zn. 1 VCdo 1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež\ndôvodov prípustnosti dovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im\nustanoveniami zákona, ktorého sú súčasťou (nech aj z ďalšieho vyplynie, že toto nebolo celkom možným\nbez korektného zodpovedania jednej z právnych otázok nastolených dovolaním).\n8. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2\nCdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/ 2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto\nposudzoval opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k ním tvrdenej\nvade zmätočnosti.\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n11. Dovolateľ rozsudku súdu prvej inštancie vytýka nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť, čiže\nneposkytnutie ním dostatku objektívne uspokojivých dôvodov na podporu záveru o bezzákladnosti\nžaloby; odvolaciemu súdu potom len nedostatočne dôkladné zopakovanie dokazovania a nahradenie\n\nním buď celkom chýbajúcej alebo len nedostatočnej argumentácie súdu prvej inštancie tak, že voči jeho\nzáverom (najmä vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci) už nešlo brojiť riadnym opravným prostriedkom.\n12. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu ešte v režime skoršej procesnej úpravy (O. s. p.) nebola\njednotná v tom, či za nesprávny postup súdu odnímajúci účastníkom konania možnosť konať pred\nsúdom považovať aj nedostatky odôvodnenia rozhodnutia. Hoci táto nejednotnosť bola odstránená\nprijatím zjednocujúceho stanoviska uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považujúceho nepreskúmateľnosť rozhodnutia len za\ntzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a len výnimočne (pokiaľ písomné\nvyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu)\ni za skutočnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., práve v dôsledku\nnahradenia takto interpretovanej procesnej úpravy novou, dielom používajúcou len novú terminológiu\n(namiesto „odňatia možnosti konať pred súdom“ je tu „porušenie práva na spravodlivý proces“), najmä\nale už nepracujúcou so skorším pojmom „iná vada konania“, vznikla ale ďalšia nejednotnosť v prístupe\ndovolacích senátov najvyššieho súdu k otázke, či vôbec, resp. do akej miery je stanovisko R 2/2016\npoužiteľným aj v režime novej procesnej úpravy. Napriek takejto nejednotnosti ale niet sporu o tom, že\nak v rozhodnutí súdu skutočne chýba zásadné vysvetlenie dôvodov pre zvolený spôsob rozhodnutia,\ntreba to aj v režime C. s. p. považovať za taký nesprávny postup konajúceho súdu, ktorý už je na ujmu\nuskutočňovania procesných práv strany sporu a to v miere odôvodňujúcej záver, že tu už ide tiež o\nporušenie práva na spravodlivý proces.\n13. Práve o taký prípad podľa názoru dovolacieho súdu ide aj v tentoraz posudzovanej veci\na to nie pre nemožnosť akceptovania argumentácie oboch nižších súdov v časti týkajúcej sa\ncharakteru spornej nehnuteľnosti (tu rozumej rozriešenie dilemy, či táto má v závislosti na výsledkoch\nvykonaného dokazovania povahu súčasti inej veci, teda pôvodnej nehnuteľnosti, alebo tu ide o vec\nsamostatnú), ale pre neposkytnutie žiadnym z nižších súdov jasnej, právne podloženej a i dostatočne\npresvedčivej argumentácie viažucej sa k druhému aspektu požiadavky uplatnenej žalobou, ktorým\nbola objektívne očakávateľná odpoveď na otázku každého adresáta rozhodnutia ašpirujúceho na punc\npreskúmateľnosti, aký je právny základ pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti\njednou alebo druhou stranou sporu.\n14. Pri posudzovaní, či v tejto veci bolo alebo nebolo prítomné ono zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu totiž nešlo prehliadnuť to, že i keď sa oba nižšie súdy pomerne\npodrobne venovali analýze výsledkov dokazovania a odôvodňovaniu nimi podkladaných skutkových\nzistení vo vzťahu k záveru, že sporná nehnuteľnosť napriek jej nespornému budovaniu ako prístavby k\npôvodnej nehnuteľnosti nie je súčasťou takejto (inej) veci, súd prvej inštancie k tomu pridal tiež záver o\nvzniku novej stavby na prenajatom pozemku originárnym spôsobom (prvý aj druhý odsek odôvodnenia\nna 10. strane prvoinštančného rozsudku) a odvolací súd takýto záver vyjadrujúci sa len implicitne v\nprospech vlastníctva žalovaného (a takto aj v neprospech žalobou sledovaného vlastníctva žalobcu)\npodporil prakticky len inými závermi o I. možnosti vztiahnutia vedomosti o nenadobudnutí žalovaným\nžiadneho práva len na nájomnú zmluvu pred dojednaním k nej aj dodatku (bod 37 odôvodnenia na strane\n14 rozsudku odvolacieho súdu) a o II. nemožnosti zdieľania spornou nehnuteľnosťou faktického ani\nprávneho stavu pôvodnej nehnuteľnosti (záver bodu 42 odôvodnenia na strane 16 rozsudku, o ktorom\nje reč); odhliadajúc tu aj od nesúhlasu žalobcu s vyššie spomenutým výkladom prejavov vôle strán\nsporu zo strany odvolacieho súdu sa nižšie súdy nevyjadrili (odvolací súd vôbec a súd prvej inštancie\nnie uspokojivo) k tomu, aký konkrétne a prečo mal byť v tejto veci právny podklad pre nadobudnutie\nvlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalovaným. Absencia, resp. nedostatočnosť odpovede na\ntúto otázku sa pritom javí o to viac zarážajúcou, ak oba nižšie súdy pri odôvodňovaní svojich rozsudkov\npoužili aj ustanovenie § 132 O. z., obsahujúce možné spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti (takže žiadúcim už bol len výber spomedzi tam uvedených možností) a súd prvej inštancie,\nnaznačujúci nadobudnutie vlastníctva žalovaného rozhodnutím katastrálneho úradu o povolení vkladu\ns odkazom na § 28 ods. 3 katastrálne-ho zákona (zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a\ndoplnení) zjavne prehliadol väzbu ním použitého ustanovenia na odsek 1 rovnakého paragrafu (hovoriaci\no právach k nehnuteľnostiam zo zmlúv a teda záver o originárnom nadobudnutí vlastníckeho práva\npojmovo vylučujúci).\n15. Ak by sa pritom nižšie súdy dostatočne podrobne venovali práve otázke právneho základu pre\nnadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti jednou alebo druhou stranou sporu, zjavne\n\nby ich pozornosti nemohol uniknúť nielen dovolaním akcentovaný rozpor výkladu prejavu vôle strán\nsporu s jazykovým vyjadrením dojednaní v nájomnej zmluve a v dodatku k nej, ale museli by si vyriešiť\n(prejudiciálne) aj otázku platnosti zmluvy (keďže je všeobecne známou skutočnosťou bez potreby\ndokazovania, teda tzv. notorietou, že zmluvne preberané práva a povinnosti zakladajú len platné zmluvy,\npričom celkom inou otázkou tu je potom otázka práv a povinností účastníkov zmluvy, u ktorej na platnosť\nusúdiť nejde).\n16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (v znení\nplatnom a účinnom v čase uzavretia nájomnej zmluvy z prejednávanej veci aj dodatku k nej, teda\nešte pred nadobudnutím účinnosti ostatnej novelizácie zákona, vykonanej zákonom č. 350/2004 Z. z.)\nprenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len \"nájomca\") zmluvou o\nnájme (ďalej len \"zmluva\"); podľa odseku 3 vety prvej rovnakého ustanovenia zmluva musí mať písomnú\nformu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a\nak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera a podľa odseku 4 pokiaľ sa zmluva\nuzavrie bez súhlasu národného výboru (v rozhodnom čase obce - pozn. najvyššieho súdu) podľa odseku\n2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.\n17. Podľa § 7 ods. 1 vety prvej O. z. spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením;\npodľa § 18 ods. 1 O. z. spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby, ktorými sú podľa\nodseku 2 druhého z tu citovaných ustanovení a/ združenia fyzických alebo právnických osôb, b/ účelové\nzdruženia majetku, c/ jednotky územnej samosprávy a d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon;\npodľa § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo\nho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a napokon podľa § 8 a § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka\n(zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, v prejednávanej veci so zreteľom na čas\nuzavretia zmluvy s výnimkou zákona č. 249/1994 Z. z. a zákonov po ňom nasledujúcich) obchodným\nmenom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej\nčinnosti; obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len \"meno\") a obchodné meno\nfyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.\n18. Z obsahu spisu v prejednávanej veci potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že v nájomnej\nzmluve (podpísanej na strane prenajímateľa i nájomcu 8. mája 1994, č. l. 9 až 15 spisu), ako aj v dodatku\nk nej (podpísanom ako druhou zo zmluvných strán prenajímateľom 19. júla 1994, č. l. 16 a 17 spisu)\nje za prenajímateľa označený žalobca (nech aj s dodatkom tvoreným pomlčkou a za ňou nasledujúcimi\nslovami Ústredný výbor“, tu opäť porovnaj č. l. 9 a 16 spisu), ako nájomca však v oboch takýchto listinách\nbola označená „Firma AGROCHOV - BANBY obchodno-technický servis drobnochovateľov, nech aj s\npripojením dovetku, že táto má byť zastúpená I.. U. U. (porovnaj tamtiež).\n19. Presné a zákonu zodpovedajúce označenie zmluvných strán zmluvy o nájme nebytových priestorov,\nuzatváranej v režime zákona č. 116/1990 Zb., ako zmluvy s obligatórnou (povinnou, teda zákonom\npredpísanou) písomnou formou, je jednou zo zákonných náležitostí nevyhnutných pre posudzovanie\ntakejto zmluvy za platný právny úkon. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zákon o nájme a podnájme\nnebytových priestorov v rozhodnom znení výslovne sankcionoval neplatnosťou zmluvy len absenciu\na/ súhlasu obce s uzavretím zmluvy a/alebo b/ náležitostí zmluvy podľa § 3 ods. 3, pretože prípadný\nrozpor iných častí zmluvy so zákonom zakladá (a aj v čase uzavierania nájomnej zmluvy i dodatku k\nnej, o ktoré ide v prejednávanej veci zakladal) neplatnosť pre rozpor so zákonom (§ 39 alinea prvá O.\nz.). Ak je jednou zo zmluvných strán fyzická osoba - podnikateľ, je možné učiniť spomínanej povinnosti\nzadosť uvedením do zmluvy jej obchodného mena, to však má tiež zákonom predpísanú podobu,\nktorej súčasťou je meno a priezvisko (obligatórne) a prípadný dodatok odlišujúci osobu podnikateľa\nalebo druh podnikania (fakultatívne). Len v prípade takéhoto označenia, rovnako ako u označenia\nprávnickej osoby jej obchodným menom (názvom) a sídlom v súlade s príslušným zápisom v obchodnom\nalebo inom zákonom určenom registri či obdobnej evidencii, možno usudzovať na naplnenie úmyslu\nzmluvných strán založiť zmluvou predpokladané práva a povinnosti osobám so spôsobilosťou mať práva\na povinnosti (buď osobám fyzickým, právnickým alebo aj prípadnej kombinácii oboch takýchto typov\nosôb, o ktorú by v prípade dostatočnej obozretnosti v procese uzatvárania zmluvy išlo aj v tejto veci).\nAk táto podmienka nie je splnená (nerozhodno z akého dôvodu a bez ohľadu na osobu pôvodcu jej\nnesplnenia), nejde ju zhojiť inak, než uzavretím novej platnej zmluvy.\n\n20. Ak teda v prejednávanej veci bol za nájomcu označený púhy nepovinný dodatok obchodného mena\nfyzickej osoby - podnikateľa, spôsobilo to označenie za jednu zo zmluvných strán zmluvy (subjekt) v\nrozpore so zákonom niekoho (pri záujme na čo najväčšej presnosti v skutočnosti „niečoho“), k(č)omu\nplatné právo (na rozdiel od fyzickej osoby používajúcej pri podnikaní aj spomínaný dodatok) nepriznáva\nspôsobilosť mať práva a povinnosti a takto aj absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy i dodatku k nej pre\nrozpor so zákonom. Dovolaciemu súdu pritom nie je zrejmé, o čo opiera žalovaný obranu voči dovolaniu\nžalobcu, založenú na existencii bližšie nešpecifikovaných rozhodnutí v rovnako bližšie nešpecifikovanom\nspore, v ktorom malo byť rozhodnuté o určení platnosti nájomnej zmluvy s podrobením takéhoto záveru\naj revízii dovolacím súdom, ak by však aj takéto rozhodnutia existovali, so zreteľom na uvedené vyššie\nich samozrejme nejde považovať za správne.\n21. Neplatnosť nájomnej zmluvy a dodatku k nej so sebou musí niesť logický následok, ktorým je\nnenadobudnutie práv a povinností, ktoré by pri platnom právnom úkone nadobudnuté boli, z čoho\nvýnimkou nie je ani vznik občianskoprávneho oprávnenia nájomcu na zriadenie prístavby. Nižším súdom\nsíce možno prisvedčiť v tom, že treba rozlišovať medzi oprávnením na zriadenie stavby v režime\nobčianskeho práva na jednej strane a podľa stavebných predpisov na strane druhej, v tomto prípade\nby však vyžadovalo vyššiu než tolerovateľnú dávku nepozornosti nevšimnúť si, že ani v žiadnom z\nrozhodnutí správnych orgánov, týkajúcich sa spornej nehnuteľnosti (konkrétne v stavebnom povolení z\n25. septembra 1994, v rozhodnutí o povolení užívania stavby z 18. júla 1995 aj v rozhodnutí o pridelení\nsúpisného a orientačného čísla z 18. augusta 1995, tu porovnaj č. l. 18 až 20, 81 až 83 a 86 spisu)\nnie je osoba žiadateľa, stavebníka, resp. užívateľa označená inak než v nájomnej zmluve a dodatku k\nnej, s tým je v súlade aj zrejme pôvodný výpis z listu vlastníctva č. XXXX (tu porovnaj kópiu na č. l. 21\nspisu) a namieste je tak tiež otázka, na základe čoho bol v katastri nehnuteľností zapísaný dnešný stav\n(nasvedčujúci vlastníctvu žalovaného ako fyzickej osoby).\n22. So zreteľom na už uvedené preto dovolací súd ani nemal inú možnosť, než konštatovať, že\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu aj ním potvrdený a jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvej\ninštancie sú rozhodnutiami, ktorým bola dovolaním dôvodne vytknutá tzv. zmätočnostná vada uvedená\nv ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. v podobe nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí, v rámci ktorých\ndovolateľovi nebola poskytnutá špecifická, argumentačne podložená a objektívne uspokojivá odpoveď\nna otázku, ako konkrétne, kedy a na základe akej právnej úpravy mal žalovaný (a teda nie žalobca)\nnadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, s čím súviselo aj nedostatočné zodpovedanie\nďalšej otázky, prečo by mal dodatok k nájomnej zmluve zakladať (vo vzťahu k žalovaným zhotovenej\nprístavbe) pôvodnou nájomnou zmluvou nezamýšľané (a evidentne ani žalobcom nepredpokladané)\npráva a povinnosti. Istou zvláštnosťou prípadu v prejednávanej veci pritom bolo, že nedostatok odpovedí\nnižších súdov sa týkal aj jednej z právnych otázok urobených predmetom toho istého dovolania\nopieraného o úpravu z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., ktorá pri jej náležitom rozbore bola\naj otázkou možnosti posudzovania nájomnej zmluvy a dodatku k nej za platné právne úkony (len u\nplatných úkonov totiž prichádza do úvahy interpretácia prejavov vôle zmluvných strán) a ktorou by\nsa pri konštatovaní nepreskúmateľnosti z iných dôvodov vôbec nebol dôvod zaoberať - v súlade s\ntým záverom ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (jeho občianskoprávneho kolégia), podľa\nktorého zistenie dovolaním vytýkanej vady zmätočnosti má viesť k zrušeniu dovolaním napadnutého\nrozhodnutia (bez ďalšieho) a to principiálne bez zaujímania stanoviska dovolacieho súdu k právnemu\nposúdeniu veci nižšími súdmi. Z rovnakého dôvodu potom v tejto veci nemalo význam, že v časti\nopieranej o úpravu z § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. by šlo s úspechom pochybovať o tom, či žalobcom\nformulovaná a podľa neho dosiaľ dovolacím súdom neriešená otázka má naozaj charakter otázky\nprávnej, ako aj to, že v ďalšej časti žalobca dovolanie nevypravil dostatočnou argumentáciou spôsobilou\npresvedčiť, žeby tu malo ísť aj o prípad podľa § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p., resp. o prípad odklonu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/ rovnakého zákona, týkajúci sa inej právnej otázky než otázky výkladu prejavu vôle\nv rozpore s jazykovým vyjadrením.\n23. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 C. s. p.).\nDovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením\nrozhodnutia odvolacieho súdu (§ 449 ods. 2 C. s. p.). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže\npodľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť\nkonanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 C. s. p.). Najvyšší súd preto\nv súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozsudky oboch nižších súdov, majúc za to, že náprava zrušením\nlen rozsudku odvolacieho súdu nie je za stavu nevysporiadania sa s otázkami I. platnosti nájomnej\n\nzmluvy a dodatku k nej a II. právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti\nžalovaným žiadnym z nižších súdov postačujúcou; pričom tak v súlade s ustanovením § 439 písm. a/\nC. s. p. urobil nielen vo veci samej, ale aj v závislých výrokoch oboch rozsudkov o trovách konania a\nvec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}