{"guid": "eb1f280e-cb35-44be-a07b-4841f969b36c:f29479d6-933e-4fa4-ad91-5a0b59a4322f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6020200284.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/31/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/31/2021 z 2. 7. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2021, sp. zn. 7Sžsk/31/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:6020200284.1", "identifikacne_cislo": "6020200284", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-21.odsek-3", "nazov": "§ 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-21.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-21.odsek-5", "nazov": "§ 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-21.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f29479d6-933e-4fa4-ad91-5a0b59a4322f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6020200284.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6020200284.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6020200284.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/31/2021\n6020200284\n02. 07. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:6020200284.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nR. Y., narodený XX. G. XXXX, bytom v D. Y. Č.. XXX, zastúpený opatrovníčkou: R.. X. J., narodenou\nXX. H. XXXX, bytom v S., N. Č.. Z., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor\npeňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v Bratislave, Špitálska\nč. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 25. mája 2020, Číslo: UPS/US5/\nSSVODPPKPC/SOC/2020/5058-VAC, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici z 28. januára 2021, č.k. 30Sa/9/2020-48, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. januára 2021, č.k.\n30Sa/9/2020-48 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 28. januára 2021,\nč.k. 30Sa/9/2020-48 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil\nrozhodnutie žalovaného z 25. mája 2020, Číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/5058-VAC a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný predmetným rozhodnutím postupom podľa § 59 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec z 30. januára\n2020, Číslo: LC1/OPPnKaPČ/SOC/2020/40411-4, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že\npodľa § 22 ods. 1, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej\nlen „zákon č. 447/2008 Z.z.“) nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na osobnú\nasistenciu.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení § 1 ods. 1,2, § 2 ods. 1-4, § 14 ods. 1,3, § 20 ods. 1,2 a § 21 ods. 3,5 zákona č.\n447/2008 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel\nk záveru o dôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd nepovažoval za sporné, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím\ns mierou funkčnej poruchy 80 %. Orgány verejnej správy na základe vykonania lekárskeho a sociálneho\nposúdenia dôsledkov nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu dospeli k záveru, že žalobca nespĺňa\npodmienky pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, pretože mu je poskytovaná\nsociálna služba podľa zákona 448/2008 Z.z. formou celoročnej pobytovej sociálnej služby v zariadení\n\nsociálnych služieb a ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. umožňuje poskytnúť peňažný\npríspevok na osobnú asistenciu v takomto prípade len vtedy, ak ide o sprevádzanie fyzickej osoby s\nťažkým zdravotným postihnutím do školy, ak je škola mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb\na školou sa podľa § 41 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na účely tohto zákona rozumie materská\nškola, základná škola, základná škola s materskou školou, stredná škola, škola pre deti so zdravotným\nznevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením a\nvysoká škola. Ďalej uviedol, že z koncepcie právnej úpravy zákona č. 447/2008 Z.z. a zákona č. 448/2008\nZ.z. je zrejmé, že súbežné poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu nepriaznivých\ndôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v tej istej oblasti sa vo všeobecnosti vylučuje - napríklad\npodľa § 22 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. nemožno peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytnúť\nfyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ak sa fyzickej osobe poskytuje opatrovanie podľa §\n40 zákona č. 447/2008 Z.z., alebo opatrovateľská služba podľa zákona č. 448/2008 Z.z. Právna úprava\nale zároveň upravuje špecifické prípady, kedy umožňuje priznať súbežne dva prostriedky - peňažné\npríspevky kompenzujúce dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v tej istej oblasti. Príkladom je\nustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., ktoré umožňuje priznať peňažný príspevok na\nosobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná\npobytová služba v zariadení (alebo ak je fyzická osoba umiestnená v zariadení sociálnoprávnej\nochrany detí a sociálnej kurately), ak ide o sprevádzanie fyzickej osoby do školy, ktorá je umiestnená\nmimo zariadenia sociálnych služieb. Takáto právna úprava má svoje opodstatnenie, keď je možné\npredpokladať, že zariadenie sociálnych služieb nedisponuje takou personálnou kapacitou, ktorá by\numožňovala zabezpečiť sprevádzanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do školy, ktorá\nje mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb a poskytnutím príspevku na osobnú asistenciu sa\nzabezpečuje sebarealizácia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v oblasti vzdelávania,\npodporuje sa jej samostatnosť a nezávislosť. Čiže osobný asistent v zmysle výpočtu cieľov osobnej\nasistencie vymedzených v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. napĺňa ciele podpory vzdelávacích\naktivít a nezávislosti (napĺňa len čiastkové ciele). Je zrejmé, že napĺňanie iných cieľov osobnej\nasistencie vymedzených v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. (napĺňanie účelu osobnej asistencie) je\nzabezpečované v zariadení, v ktorom sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba prostredníctvom\nzamestnancov zariadenia. Rovnako v zmysle § 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. je možné poskytnúť\nosobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje sociálna služba\nv zariadení podporovaného bývania na jej premiestňovanie alebo prepravu pri pracovných aktivitách,\nvzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných a voľnočasových aktivitách. Obdobne ako pri\nustanovení § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. je možné predpokladať, že zariadenie podporovaného\nbývania nie je zrejme po personálnej stránke (z hľadiska počtu zamestnancov) schopné zabezpečiť\nrealizáciu všetkých uvedených aktivít pre osoby, ktorým sa v zariadení podporovaného bývania\nposkytuje sociálna služba.\n4. Podľa krajského súdu s ohľadom na ustanovenie § 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. je preto\npotom dôvodná žalobná námietka žalobcu o tom, že orgány verejnej správy vychádzali z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Orgány verejnej správy oboch stupňov sa vôbec nezaoberali zistením, aká\nkonkrétna forma sociálnej služby je žalobcovi v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. poskytovaná a či\nv jeho prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. Je zrejmé, že\nžalobca je dospelou fyzickou osobou, a preto poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu\nv zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. v jeho prípade neprichádza do úvahy.\nPreto, ak závery komplexných posudkov, a tým aj rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali len\nz ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., ich postup nebol dostatočný. V posudzovanom\nprípade ide o zabezpečenie podmienok pre sebarealizáciu žalobcu v rámci voľnočasových aktivít,\nktoré sú realizované mimo zariadenia, v ktorom mu je poskytovaná sociálna služba. Aj z komplexných\nposudkov vypracovaných v priebehu administratívneho konania vyplýva, že nebolo sporné to, že žalobca\nje odkázaný na celodenný dohľad, je zaradený do stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri\npočte bodov 0, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu viac ako 12 hodín denne, pričom tento dôsledok\nbol podľa orgánov verejnej správy oboch stupňov kompenzovaný poskytnutím sociálnej služby formou\nceloročného pobytu. Nebolo teda sporné to, že žalobca je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby a\npotrebuje dohľad, forma kompenzácie ale nebola navrhnutá z toho dôvodu, že mu je poskytnutá sociálna\nslužba formou celoročného pobytu v zariadení sociálnych služieb, ktorá kompenzuje všetky druhy jeho\nodkázanosti a pri voľnočasových aktivitách je odkázaný len na sprievodcu. Komplexné posudky sa ale\n\ntaktiež nevysporiadali s čiastkovou požiadavkou žalobcu - zabezpečiť prístup k voľnočasovým aktivitám\nv konfrontácii s obsahom sociálnej služby, ktorá mu je poskytovaná podľa zákona č. 448/2008 Z.z.\n5. Nestotožnil sa tiež s názorom žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že žalobca bol\npozbavený spôsobilosti na právne úkony, a preto má obmedzené možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať\nplnenie rodinných rolí a vykonávanie pracovných, vzdelávacích a voľnočasových aktivít, a teda osobná\nasistencia by nenaplnila svoj účel podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. V tomto smere krajský súd\nuviedol, že zákon č. 447/2008 Z.z. v ustanovení § 21 ods. 3 a 5 počíta aj s výkonom osobnej asistencie,\nktorá má charakter určitého „sprevádzania“ fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a teda\nzabezpečovanie presunov takejto osoby na miesta výkonu jej pracovných, vzdelávacích, rodinných\na voľnočasových aktivít a za účelom zabezpečenia účasti na týchto aktivitách. Účasť žalobcu na art\nterapii a ocenenia, ktoré získal, svedčí o jeho sebarealizácii a ide teda o podporu vykonávania jeho\nvoľnočasových aktivít. Konkrétne naplnenie zákonom stanovených cieľov pri jednotlivých prostriedkoch\nkompenzácie je vždy v každom jednotlivom prípade odlišné a závisí aj od charakteru zdravotného\npostihnutia konkrétnej fyzickej osoby.\n6. Vzhľadom na uvedené krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n7. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\nII.\n8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n10. Konkrétne uvádzal, že základný dôvod, pre ktorý nebol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na\nosobnú asistenciu, spočíval v tom, že žalobcovi sa poskytuje celoročná pobytová služba v domove\nsociálnych služieb a v súčasnosti nenavštevuje žiadnu školu. Pri rozhodovaní sa tak správne orgány\nriadili § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého fyzickej osobe s ťažkým zdravotným\npostihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, možno poskytnúť osobnú\nasistenciu na jej sprevádzanie do školy, ak škola je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb,\npretože zistili, že jedine toto ustanovenie možno aplikovať pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu. Uvedené\nustanovenie záväzne upravuje, za akých okolností môže byť peňažný príspevok na osobnú asistenciu\nposkytnutý v prípade, že fyzickej osobe s ťažký zdravotným postihnutím sa poskytuje celoročná pobytová\nsociálna služba. K poukazu krajského súdu na § 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého\nfyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje sociálna služba v zariadení\npodporovaného bývania, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej prepravu alebo premiestňovanie\npri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a\nvoľnočasových aktivitách, uviedol, že prevádzka, v ktorej je umiestnený žalobca (Y. D. na ulici H.. D.. J.\nČ.. X, S.) nie je zariadením podporovaného bývania; poskytuje sociálne služby zdravotne postihnutým\nklientom s mentálnym a kombinovaným postihnutím s tým, že sociálne služby sa poskytujú formou\nceloročnej pobytovej služby. Z tohto dôvodu, na žalobcu nemožno aplikovať § 21 ods. 5 zákona č.\n447/2008 Z.z. Poukázal tiež na § 34 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a\ndoplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v rozhodnom znení\n(ďalej len „zákon č. 448/2008 Z.z.; pozn. súdu“), podľa ktorého v zariadení podporovaného bývania sa\nposkytuje sociálna služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto\nfyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 a na dohľad, pod ktorým je\nschopná viesť samostatný život. Ak fyzická osoba dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania sociálnej\nslužby v zariadení podporovaného bývania, táto sociálna služba sa jej poskytuje aj naďalej. Peňažný\npríspevok na osobnú asistenciu bol u žalobcu požadovaný len na sprevádzanie na záujmové aktivity.\n11. Ďalej žalovaný uviedol, že účelom poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu nie je\nriešenie nedostatku personálnej kapacity zariadení sociálnych služieb a túto skutočnosť nie je príslušný\norgán pri rozhodovaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu skúmať a zohľadňovať.\n\n12. V ďalšej časti podanej kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na to, že odkázanosť na sprievodcu\nnemožno stotožňovať s odkázanosťou na osobnú asistenciu. Sprievodcu (t.j. v prípade žalobcu\nposkytovať pomoc pri orientácii v spoločenskom prostredí) môže vykonávať ktorákoľvek spôsobilá\nfyzická osoba bez toho, aby musela byť uzatvorená formálna písomná zmluva o poskytovaní pomoci,\nči osobnej asistencii. Sprievod ako činnosť na účely určenia rozsahu osobnej asistencie je uvedený\nv prílohe č. 4 v bode 17 ako „sprievod dieťaťa do školy a zo školy alebo do školského zariadenia\na zo školského zariadenia, ak je rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti\nnahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu fyzickou osobou s ťažkým zdravotným\npostihnutím“, čo zjavne nie je prípad žalobcu. Pokiaľ žalobca uvádzal, že medzi činnosti uvedené\nv prílohe č. 4 bod 20 patrí „preprava alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích\naktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách“, uviedol, že zákon\nč. 447/2008 Z.z. upravuje poskytovanie osobnej asistencie v prípade, že fyzickej osobe s ťažkým\nzdravotným postihnutím je poskytovaná sociálna služba formou celoročného pobytu, výlučne na jej\nsprevádzanie do školy, ak škola je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb. Vzhľadom na to,\nže žalobca nenavštevuje žiadnu školu, ktorá by bola mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb,\nnebolo možné mu predmetný peňažný príspevok priznať. Pokiaľ krajský súd správnym orgánom vytýkal,\nže sa v komplexných posudkoch nevysporiadali s čiastkovou požiadavkou žalobcu zabezpečiť prístup\nk voľnočasovým aktivitám v konfrontácii s obsahom sociálnej služby, ktorá mu je poskytovaná podľa\nzákona č. 448/2008 Z.z., žalovaný uviedol, že obsahové náležitosti komplexného posudku sú upravené\n§ 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. a tieto komplexné posudky oboch správnych orgánov obsahovali.\n13. Poukázal tiež na § 38 ods. 2 písm. b/ zákona č. 448/2008 Z.z., podľa ktorého sa v domove sociálnych\nslužieb zabezpečuje rozvoj pracovných zručností a záujmová činnosť, z čoho vyplýva, že aj oblasť\nvoľnočasových aktivít je (alebo aspoň podľa zákona má byť) žalobcovi kompenzovaná sociálnou službou\nv domove sociálnych služieb.\n14. Uzavrel, že oba správne orgány sa zodpovedne zaoberali zistením skutočného stavu veci, žalovaný\nzistil všetky skutočnosti potrebné na rozhodnutie, vykonal lekársku a sociálnu posudkovú činnosť v\nsúlade so zákonom, vydal komplexný posudok so všetkými obsahovými náležitosťami a rozhodnutie\nriadne odôvodnil a vydal v súlade so zákonom.\n15. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n16. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 12.\napríla 2021.\n17. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi s tým, že\nsprávne identifikoval aplikovateľné ustanovenia zákona, správne ich interpretoval, zohľadnil možnosť ich\naplikácie na skutkový stav žalobcu a dospel k záveru, že dané ustanovenia neboli v konaní správnymi\norgánmi dodržané. Vyjadril súhlas so záverom krajského súdu, že žalovaný nedostatočne zohľadnil\nspôsobilosť osobnej asistencie naplniť svoj účel v sebarealizácii žalobcu. Ďalej zotrval na dôvodoch\nuvádzaných v priebehu správneho konania, ako aj v správnej žalobe.\n18. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú\nzamietol.\nIV.\n19. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 13. apríla 2021 na vedomie.\nV.\n\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n25. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny.\n26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\npostupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z 25. mája\n2020, Číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/5058-VAC a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Lučenec z 30. januára 2020, Číslo: LC1/OPPnKaPČ/SOC/2020/40411-4, ktorým\npodľa § 22 ods. 1 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu z 12. decembra\n2019 a nepriznal mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu.\n27. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n28. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n29. Podľa článku 39 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú\npomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.\n30. Podľa článku 39 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 4\nustanoví zákon.\n31. Podľa článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37\nods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú.\n32. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na\nkompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení\npreukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len \"preukaz\"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu\nso zdravotným postihnutím (ďalej len \"parkovací preukaz\") a právne vzťahy na účely posudzovania\npotreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (§ 1 ods. 1)\n33. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej\nosoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej\ndôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 2)\n\n34. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je\nodkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených\nv prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.\n35. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým\nzdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný\nasistent.\n36. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora\nsociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti\na možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít,\nvzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom\nzdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.\n37. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú\nhodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje\nambulantná forma sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb alebo týždenná pobytová sociálna\nslužba. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová\nsociálna služba, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školy, ak škola je mimo\npriestorov zariadenia sociálnych služieb. 1a) Ak sú pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím\nvykonávané opatrenia alebo jej je poskytovaná starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí\na sociálnej kurately,33) možno do rozsahu hodín osobnej asistencie započítať len hodiny osobnej\nasistencie pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,\na/ pre ktorú sú vykonávané opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately\npobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a to\n1. v domácom prostredí zamestnanca tohto zariadenia,\n2. na sprevádzanie do školy a zo školy, ak je škola mimo priestorov tohto zariadenia,\nb/ ktorej sa poskytuje starostlivosť po skončení výkonu rozhodnutia súdu dovŕšením plnoletosti v\nzariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.\n38. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej\nsa poskytuje sociálna služba v zariadení podporovaného bývania, možno poskytnúť osobnú asistenciu\nna jej prepravu alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych\naktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách.\n39. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., škola na účely tohto zákona je materská škola, základná\nškola, základná škola s materskou školou, stredná škola, škola pre deti so zdravotným znevýhodnením\na žiakov so zdravotným znevýhodnením a vysoká škola.\n40. Zákon č. 448/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie\nsociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb (§ 1).\n41. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z., sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť\nalebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na\na/ prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo\nzmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,\nb/ zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej\nzačlenenia do spoločnosti,\nc/ zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej\nosoby,\nd/ riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,\ne/ prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny,\nf/ zabezpečenie starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri starostlivosti\no dieťa.\n42. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 448/2008 Z.z., fyzická osoba má právo na poskytovanie sociálnej\nslužby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné\n\nľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti,\nzabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti.\n43. Podľa § 6 ods. 3 písm. c/ zákona č. 448/2008 Z.z., prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych\nslužieb (ďalej len \"zariadenie\") má právo aj podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení\nuvedenom v § 34 až 39 prostredníctvom zvolených zástupcov prijímateľov sociálnej služby pri úprave\ndomáceho poriadku, pri riešení vecí súvisiacich s podmienkami a kvalitou poskytovania sociálnych\nslužieb a výbere aktivít vykonávaných vo voľnom čase; ak je prijímateľom sociálnej služby dieťa, má\nprávo podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení samo alebo prostredníctvom svojho\nzákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe\nrozhodnutia súdu.\n44. Podľa § 7 zákona č. 448/2008 Z.z., poskytovateľ sociálnej služby je povinný\na/ prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby,\nb/ aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností,\nc/ poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni,\nd/ spolupracovať s rodinou, obcou a komunitou pri utváraní podmienok na návrat prijímateľa\nsociálnej služby poskytovanej v zariadení s celoročnou pobytovou formou do prirodzeného rodinného\nprostredia alebo komunitného prostredia s prednostným poskytovaním sociálnej služby terénnou\nformou, ambulantnou formou alebo týždennou pobytovou formou, a to so súhlasom prijímateľa sociálnej\nslužby a pri rešpektovaní jeho osobných cieľov, potrieb, schopností a zdravotného stavu.\n45. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z., poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 33 až 40 a\n57 je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov\nprijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej\nslužby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len\n\"individuálny plán\"). Ak je prijímateľ sociálnej služby fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím\nalebo fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, súčasťou individuálneho plánu je aj program\nsociálnej rehabilitácie.\n46. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z., individuálny plán podľa odseku 1 je komplexný, flexibilný a\nkoordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby,\njeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa\nsociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby. Individuálny\nplán je koordinovaný pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese\nindividuálneho plánovania (ďalej len \"kľúčový pracovník\"). Proces individuálneho plánovania zahŕňa\nidentifikáciu individuálnych potrieb, voľbu cieľov individuálneho plánu, voľbu metód dosahovania cieľov\nindividuálneho plánu, plán činností a aktivít napĺňania individuálneho plánu a hodnotenie individuálneho\nplánu.\n47. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., poskytovateľ sociálnej služby je povinný poskytovať\nsociálnu službu dieťaťu a poskytovať starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona v záujme všestranného\nfyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa a pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. 16b)\n[odkaz na článok 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov].\n48. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z.z., poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 26, 27,\n29, 32, 32b a § 34 až 40 je povinný dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na\njedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom\npočte zamestnancov podľa prílohy č. 1. Za odborného zamestnanca na účely prvej vety sa považuje\nzamestnanec poskytovateľa sociálnej služby, ktorý vykonáva alebo riadi vykonávanie odbornej činnosti\npodľa § 16 alebo činnosti podľa § 61 ods. 9.\n49. Podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 448/2008 Z.z., sociálne služby podľa druhu sú sociálne služby\nna riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého\nzdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú\n1. poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej\nfyzickej osoby, a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, ktorými sú:\n\n1.1. zariadenie podporovaného bývania,\n1.5. domov sociálnych služieb;\n50. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z., sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou,\nterénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia,\nv ktorom sa fyzická osoba zdržiava.\n51. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 448/2008 Z.z., pobytová forma sociálnej služby v zariadení (ďalej len\n\"pobytová sociálna služba\") sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna\nslužba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba. Týždenná sociálna\nslužba sa neposkytuje počas sobôt a nedieľ, štátnych sviatkov a ďalších dní pracovného pokoja; ak\nštátny sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja pripadne na pracovný deň, možno týždennú sociálnu\nslužbu poskytovať aj počas týchto dní. Pobytovú sociálnu službu možno maloletému dieťaťu poskytnúť\nlen s písomným súhlasom zákonného zástupcu, osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony len s\npísomným súhlasom fyzickej osoby, ktorú súd ustanovil za opatrovníka. 22)\n52. Podľa § 34 ods. 1 veta prvá zákona č. 448/2008 Z.z., v zariadení podporovaného bývania sa\nposkytuje sociálna služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto\nfyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 a na dohľad, pod ktorým je\nschopná viesť samostatný život.\n53. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z., dohľad na účely poskytovania sociálnej služby v\nzariadení podporovaného bývania je usmerňovanie a monitorovanie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1\npri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť v rámci zariadenia\na základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. 4.\n54. Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z.z. v zariadení podporovaného bývania sa okrem dohľadu\na/ poskytuje\n1. ubytovanie,\n2. sociálne poradenstvo,\n3. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,\nb/ utvárajú podmienky na\n1. prípravu stravy,\n2. upratovanie,\n3. pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva,\nc/ vykonáva sociálna rehabilitácia.\n55. Podľa § 38 ods. 1 písm. a/ zákona č. 448/2008 Z.z., v domove sociálnych služieb sa poskytuje\nsociálna služba týždennou pobytovou sociálnou službou alebo ambulantnou sociálnou službou fyzickej\nosobe do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby\na jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3.\n56. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z., v domove sociálnych služieb sa\na/ poskytuje\n1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,\n2. sociálne poradenstvo,\n3. sociálna rehabilitácia,\n4. ubytovanie,\n5. stravovanie,\n6. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva,\n7. osobné vybavenie,\nb/ zabezpečuje\n1. rozvoj pracovných zručností,\n2. záujmová činnosť,\nc/ utvárajú podmienky na\n1. vzdelávanie,\n2. úschovu cenných vecí.\n\n57. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu, ako aj relevantnej časti administratívneho spisu žalovaného\nmal preukázané, že\n- žalobca žiadosťou z 12. decembra 2019 na predpísanom tlačive požiadal o poskytnutie peňažného\npríspevku na osobnú asistenciu,\n- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 30. januára 2020, Číslo: LC1/OPPnKaPČ/\nSOC/2020/40411-4 nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú\nasistenciu\n[podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvoril Komplexný posudok z 27. januára 2020, (podľa\nktorého, bol žalobca v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu a tiež\nodkázaný na pomoc a dohľad inej osoby pri vykonávaní sebaobslužných úkonov, pri úkonoch\nstarostlivosti o svoju domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách, čomu však zodpovedala\nkompenzácia v podobe poskytnutia sociálnych služieb formou celoročného pobytu pracovníkmi domova\nsociálnych služieb) a vychádzajúci z vyhotoveného Lekárskeho posudku z 23. decembra 2019 a\nPosudkového záveru z 10. januára 2020 vyhotoveného v rámci sociálnej posudkovej činnosti],\n- na odvolanie žalobcu žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím z 25. mája 2020, Číslo:\nUPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/5058-VAC zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové správne\nrozhodnutie z 30. januára 2020 potvrdil\n[podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvoril Komplexný posudok z 11. mája 2020, (podľa\nktorého, bol žalobca v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu a tiež\nodkázaný na pomoc a dohľad inej osoby pri vykonávaní sebaobslužných úkonov, pri úkonoch\nstarostlivosti o svoju domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách, čomu však zodpovedala\nkompenzácia v podobe poskytnutia sociálnych služieb formou celoročného pobytu pracovníkmi domova\nsociálnych služieb) a vychádzajúci z vyhotoveného Lekárskeho posudku z 22. apríla 2020 a záverov\nplynúcich z vykonanej sociálnej posudkovej činnosti uskutočnenej dňa 14. apríla 2020].\n58. Najvyšší súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru o\nopodstatnenosti dôvodov uvádzaných žalovaným v kasačnej sťažnosti.\n59. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s\nmierou funkčnej poruchy 80 %; spornou však zostala otázka, či žalobca spĺňa podmienky na priznanie\npeňažného príspevku na osobnú asistenciu podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 20 a § 21 zákona č. 447/2008\nZ.z.\n60. Na úvod najvyšší súd uvádza, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je\nzaložený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém\nsociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej\nčinnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými\npovinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu\nzárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné\n(prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto systéme sa\nuplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci\nktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel\nod poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky\nnie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi\noprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých, t.j. uplatňuje sa predovšetkým\nprincíp rovnakosti. Systém sociálnej pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv.\ntestované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu\nreálne potrebujú. V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp potrebnosti. Účel tohto systému\nspočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo\nmožno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie.\nV tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne\niba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára\nsystém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale\nzároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc\nje financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na\nzáklade životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene\na doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica\npríjmov fyzickej osoby predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze,\nako aj poskytovanie dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o\n\nzmene a doplnení niektorých zákonov, ale predovšetkým aj výška peňažných príspevkov podľa zákona\nč. 447/2008 Z.z.\n61. Z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a\nslobôd druhej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele,\nDruhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré\nvyžadujú skôr intervenciu štátu, než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie\nprvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte prejednávaného prípadu) predovšetkým materiálnej\nstránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky\nuplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti\nod ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa\npotom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z vyššie citovaného Článku 51 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.\n44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte\ns Článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež, že každý, kto\nje v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných\npodmienok (ods. 4) Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi)\nbližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Týmito zákonmi sú najmä Zákonník práce\n(zákon č. 311/2001 Z.z.), zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom\ndôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákon č. 580/2004\nZ.z. o zdravotnom poistení, zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na\nzáklade verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti, zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych\nslužbách, zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, zákony upravujúce príspevky (štátu) na podporu\nstarostlivosti a výchovy dieťaťa v (náhradnej) rodine. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že\nesenciálny obsah sociálnych práv nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t.j. zákonná právna úprava\nustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca na sociálne zabezpečenie a zaručuje aj jeho uplatnenie.\n62. Medzi tieto zákony je nutné zaradiť aj tu aplikovaný zákon č. 447/2008 Z.z., cieľom ktorého je podpora\nsociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej\núčasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.\nPostupom a pravidlami plynúcimi z tohto zákona sa predovšetkým kompenzujú sociálne dôsledky\nťažkého zdravotného postihnutia, teda zmierňujú sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia\nformou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním\nsociálnych služieb podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a\no sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) s tým, že\nza sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je nutné v zmysle platnej legislatívy považovať\nznevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s\nfyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a\nktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Zákon č. 447/2008\nZ.z. upravujúci tzv. testované dávky, vo vzťahu k peňažnému príspevku na osobnú asistenciu, okrem\nsplnenia zákonnej podmienky odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v\nprílohe č. 4 za súčasného splnenia podmienky, že sa osobnou asistenciou dosiahne účel ustanovený\nv § 20 ods. 2 (§ 14 ods. 3 zákona), pre splnenie ktorej je relevantným lekársky posudok, stanovil\naj ďalšie limity plynúce predovšetkým z § 21 ods. 3 zákona. Podľa tohto ustanovenia sa do rozsahu\nhodín osobnej asistencie nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe\ns ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v zariadení sociálnych\nslužieb alebo týždenná pobytová sociálna služba. Z uvedeného potom vyplýva záver, že ak sa fyzickej\nosobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, nemožno\ntejto osobe poskytnúť osobnú asistenciu. Zákon v § 21 ods. 3 veta druhá v tomto smere upravuje\nvýnimku, podľa ktorej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorej sa poskytuje celoročná\npobytová sociálna služba) možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školy, ak škola\nje mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb. Iný prípad predstavuje situácia upravená v § 21\nods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,\nktorej sa poskytuje sociálna služba v zariadení podporovaného bývania, možno poskytnúť osobnú\nasistenciu na jej prepravu alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách,\nobčianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách. Z uvedeného je zrejmé, že\n\nnie každá fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má automaticky nárok na priznanie tohoktorého peňažného príspevku. Týmto spôsobom však štát v žiadnom prípade nezasahuje do ochrany\na postavenia osôb so zdravotným postihnutím. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo\nvzťahu k občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska\ndlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné, aby štát na základe univerzálnej a absolútnej solidarity\ngarantoval poskytovanie peňažných príspevkov, prípadne ďalších výhod plynúcich z tohto zákona v\nabsolútne všetkých prípadoch, t.j. systémom „každému a vo všetkom“.\n63. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najvyšší súd sa nestotožnil so záverom, ku ktorému\ndospel krajský súd a majúcim základ v tom, že orgány verejnej správy vychádzali z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, keď sa vôbec nezaoberali zistením, aká konkrétna forma sociálnej služby\nje žalobcovi v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. poskytovaná a či v jeho prípade nemožno aplikovať\nustanovenie § 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. V tomto smere najvyšší súd uvádza, že vo veci\nnebolo sporné, že žalobcovi bola poskytovaná sociálna služba určená na riešenie nepriaznivej sociálnej\nsituácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia formou umiestnenia v domove sociálnych služieb.\nUž v komplexnom posudku z 27. januára 2020 prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca je od\nroku 2012 umiestnený v Domove sociálnych služieb „Y.“, D. Y. Č.. XXX, býva na ulici H.. D.. J. Č.. X v S.\na je mu poskytovaná celoročná sociálna služba pobytovou formou. Túto skutočnosť žalobca v zastúpení\nustanovenou opatrovníčkou v priebehu správneho konania nenamietal; rovnako táto skutočnosť nebola\nnamietaná ani v podanej správnej žalobe. Najvyšší súd si je vedomý dikcie § 134 ods. 2 písm. d/\nSSP, v zmysle ktorého správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci v\nsociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c/ SSP), ak je žalobcom fyzická osoba, avšak vzhľadom na to, že\nustanovená opatrovníčka žalobcu R.. J. je vedúcou prevádzky na ulici H.. D.. J. (táto skutočnosť vyplýva\nz uznesenia zo 04. novembra 2015, č.k. 11Ps/7/2015-10 o jej ustanovení za opatrovníčku žalobcu), bolo\npotrebné vziať zreteľ na uvedenú okolnosť a vychádzať z toho, že pokiaľ druh poskytovania sociálnej\nslužby ustanovená opatrovníčka žalobcu ako znalá pomerov (vzhľadom na svoje pracovné zaradenie)\nspĺňajúca špecifické kvalifikačné predpoklady nenamietala tak v priebehu správneho konania, ako aj\nsprávneho súdneho konania, potom táto otázka sporná nebola, a túto skutočnosť bolo potom potrebné\nakceptovať. Navyše to, že v prevádzke, v ktorej je žalobca umiestnený, sa poskytujú sociálne služby\nformou celoročnej sociálnej služby, vyplýva tak už z podanej žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku\nna osobnú asistenciu z 12. decembra 2019, ako aj z verejne dostupných informácií, tak ako správne\nkonštatoval aj sám žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti. Okrem toho najvyšší súd poukazuje aj na §\n34 ods. 1 a 2 zákona č. 448/2008 Z.z., podľa ktorého v zariadení podporovaného bývania sa poskytuje\nsociálna služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická\nosoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 a na dohľad, pod ktorým je schopná viesť\nsamostatný život s tým, že pod dohľadom treba rozumieť usmerňovanie a monitorovanie fyzickej osoby\npri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť v rámci zariadenia\na základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. 4.\n64. Rovnako bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca už v rozhodnom období žiadnu\nškolu nenavštevoval, pričom navštevovanie centra Alternatíva - Centrum nezávislého života, n.o., kde\nchodil žalobca na art terapiu do výtvarného krúžku, prípadne návšteva koní v Ľadove, alebo návšteva\nspoločenských a kultúrnych podujatí, nespĺňa definíciu „školy“, tak ako je vymedzená v § 41 ods. 1\nzákona č. 447/2008 Z.z.\n65. Ako neopodstatnený vyhodnotil najvyšší súd aj poukaz krajského súdu týkajúci sa nedostatočného\npočtu personálu, ktorý nie je schopný zabezpečiť realizáciu všetkých aktivít pre osoby umiestnené v\ndomovoch sociálnych služieb. V tomto smere najvyšší súd uvádza, že zisťovanie počtu zamestnancov a\nposudzovanie ich schopnosti adekvátne zabezpečovať prístup ku vzdelávacím, občianskym, rodinným a\nhlavne k voľnočasovým aktivitám neprináleží správnemu orgánu rozhodujúcemu o nároku na priznanie\nkonkrétneho peňažného príspevku na kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného\npostihnutia v režime zákona č. 447/2008 Z.z. Tieto krajským súdom vytýkané „nedostatky“ majú\nskôr relevanciu vo vzťahu ku konkrétnemu zariadeniu (a jeho zriaďovateľovi), nakoľko povinnosťou\nposkytovateľa sociálnej služby je okrem iného aj prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej\nslužby, aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností, poskytovať sociálnu\nslužbu na odbornej úrovni s tým, že konkrétne vo vzťahu k domovu sociálnych služieb sa tiež\nzabezpečuje rozvoj pracovných zručností a záujmová činnosť.\n\n66. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1\nv spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n67. V ďalšom konaní krajský súd vec opätovne prejedná a rozhodne aj so zreteľom na najvyšším súdom\nustálené závery. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu\n(§ 469 SSP).\n68. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n69. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}