{"guid": "27e39b7f-0f2e-4ee9-a3fd-997d53e74550:67f03294-f7bc-4f61-8865-1e41926bc3e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200730.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/62/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/62/2020 z 1. 7. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2021, sp. zn. 5Sžfk/62/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6019200730.1", "identifikacne_cislo": "6019200730", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2021-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67f03294-f7bc-4f61-8865-1e41926bc3e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200730.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200730.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200730.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/62/2020\n6019200730\n01. 07. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2021:6019200730.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, proti žalovanému: Úrad vládneho\nauditu, so sídlom T. G. Masaryka 10, P.O.Box 194, Zvolen, o preskúmanie zákonnosti Správy z vládneho\nauditu č. A963, reg. UVA-002364/2019-7 zo dňa 25.10.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/289/2019-814 zo dňa 18. júna 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd” alebo ,,správny súd”) uznesením č. k.\n24S/289/2019-814 zo dňa 18. júna 2020 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) a s poukazom na § 7 písm.\ne) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.”) odmietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy z vládneho auditu č. A963, reg. UVA-002364/2019-7\nzo dňa 25.10.2019. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z\núčastníkov nemá nárok na ich náhradu.\n2. Cieľom vládneho auditu č. A963 v sídle žalobcu bolo získanie primeraného uistenia o zákonnosti a\nsprávnosti deklarovaných výdavkov Operačného programu Kvalita životného prostredia podľa čl. 127\nods. 1 Nariadenia č. 1303/2013 a podľa čl. 27 Delegovaného nariadenia EK č. 480/2014 na vybranej\nnáhodnej a doplnkovej vzorke. Žalovaný vypracoval návrh Správy z vládneho auditu č. A963, ktorý bol\nžalobcovi doručený dňa 17.10.2019, kde konštatoval nedostatočné vykonanie administratívnej finančnej\nkontroly žalobcom. Žalobca proti návrhu správy z vládneho auditu podal námietky, kde neakceptoval\nnedostatky zistené žalovaným, namietal uplatnenie finančnej opravy vo výške 5% a súčasne aj všetky\nostatné výdavky deklarované Európskej komisii v súvislosti s projektom. Žalobca súčasne žalovaného\ninformoval o tom, že vykonal kontrolu vecnej oprávnenosti výdavkov predmetnej žiadosti o platbu a overil\nsumarizačné výkazy prác za sledované obdobie, rovnako v rámci námietok informoval žalovaného aj o\nkontrolných mechanizmoch, ktoré žalobca prijal za účelom eliminácie vzniku predmetného nedostatku.\nŽalovaný listom zo dňa 25.10.2019 zaslal žalobcovi Správu z vládneho auditu č. A 963 z 25.10.2019,\nktorá bola predmetom súdneho prieskumu v konaní pred správnym súdom.\n3. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy nie je podstatné, či takýto akt bol vydaný v správnom konaní alebo\nmimo takéhoto procesného postupu (neformálne). Podstatnou je tá skutočnosť, či takýmto správnym\naktom (Správa) vydaným orgánom verejnej správy (žalovaný) pri výkone jeho právomocí zverených\nmu zákonom (na základe skutočností zistených vykonaným vládnym auditom), žalovaný priamo uložil\nžalobcovi povinnosť, ktorej nesplnenie môže viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 28 zákona č. 357/2015\nZ. z., resp. inak priamo nepriaznivo zasiahnuť do postavenia žalobcu. Zodpovedanie tejto otázky totiž\n\núzko súvisí s podmienkami preskúmateľnosti postupov a aktov orgánov verejnej správy v správnom\nsúdnictve. Poukázal na to, že podľa § 2 ods. 2 S.s.p. domáhať sa ochrany na správnom súde môže\nkaždý, kto tvrdí, že jeho práva boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím alebo opatrením\norgánu verejnej správy. Je potrebné upriamiť pozornosť na zákonné vymedzenie opatrenia, ktorým je\nv súlade s § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p. správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom\nkonaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo\nprávnickej osoby priamo dotknuté. Z obsahu Správy jednoznačne plynie, že odporúčania uvedené v časti\n4. Správy „Nedostatky a navrhované odporúčania“ svojim formálnym vyjadrením ani právnym obsahom\nneuložili žalobcovi žiadnu právnu povinnosť, ktorá by bola sankčne alebo inak mocensky vynútiteľná.\nOdporúčanie nemožno z povahy veci (ani teleologickým výkladom) stotožňovať s uložením povinnosti,\nna vyjadrenie ktorej má jazyk právnych predpisov mnoho jednoznačných a určitých zaužívaných výrazov\na možností ich vonkajšieho prejavenia v normatívnom texte zákona. V súlade so zmienenými cieľmi\nvládneho auditu je zrejmé, že odporúčaním žalovaný žalobcovi, t. j. osobe, ktorej bolo odporúčanie\nurčené, navrhol postupovať v súlade s jeho obsahom, ktorým mu radil v tam uvedených otázkach\nprameniacich so zistení z vykonaného vládneho auditu. Napríklad navrhol ako zlepšiť riadenie rizík alebo\nfinančné riadenie na minimalizáciu rizík alebo navrhol odporúčania na nápravu zistených nedostatkov\na na odstránenie príčin ich vzniku (§ 10 ods. 2 písm. l/, § 22 ods. 3 písm. e/ zákona č. 357/2015 Z. z.).\n4. Z ust. § 28 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z. nepochybne vyplýva, že orgán, ktorý vykonal audit\n(žalovaný) je oprávnený uložiť pokutu za nesplnenie povinností stanovených v § 21 ods. 3 tohto zákona,\nnie za nesplnenie povinností uložených Správou z vládneho auditu, ktorá tak tvorí len skutkovo-právny\npodklad pre samostatne vedené správne konanie o uložení pokuty za nesplnenie zákonnej povinnosti\n(pokiaľ k nesplneniu dôjde). Pokuta sa teda neukladá za zistenia vládneho auditu, ale za následný\npostup povinnej osoby (žalobcu) zvolený na základe výsledkov Správy, tzn. po jej vyhotovení. Uloženie\npokuty za nesplnenie povinností podľa § 21 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z. z. tak nie je priamym\nnásledkom Správy, ale následkom toho, či si žalobca následne po jej vyhotovení a oznámení splní\nalebo nesplní svoje zákonné povinnosti. Na následky uplatnenia toho ktorého postupu alebo naopak\nzdržania sa možných postupov vyplývajúcich z rôznych právnych predpisov (vrátane nariadení EK),\nna ktoré žalobca poukázal v bodoch č. 14 až 31 správnej žaloby nebolo možné prihliadať, nakoľko\nsa týkali následného možného (v čase podania žaloby v podstate hypotetického) postupu žalobcu\npo oznámení Správy, ktorý postup alebo zdržanie sa tohto postupu by tak mohol byť len predmetom\nkonania o uložení pokuty, ktoré konanie a jeho prípadné nepriaznivé následky pre žalobcu by mohli byť\npreskúmané správnym súdom len na základe samostatne podanej správnej žaloby. Predmet prieskumu\nv správnom súdnictve tvoria postupy a rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, nie postupy\núčastníkov administratívneho konania ani obsah právnych predpisov. Na týchto záveroch nič nemení\npoukaz žalobcu na bod 11. Usmernenia pre členské štáty o stiahnutých sumách, vrátených sumách,\nsumách, ktoré sa majú vrátiť a nevymožiteľných sumách (č.l. 467), ktorý len vo všeobecnosti odkazuje na\nmožnú výnimku z definitívnej podoby opráv po rozhodnutí súdom (alebo iným orgánom, ktorý je súčasťou\nsúdneho systému), v ktorom sa spochybňuje podstata uplatňovanej finančnej opravy atď., nakoľko podľa\nslovenského právneho poriadku, konkrétne S.s.p., nie je prieskum Správy správnym súdom možný,\npričom ani žiadny priamo aplikovateľný právny akt EU/ES takú právomoc správnemu súdu nedáva.\n5. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatoval, že Správa nie je správnym aktom orgánu\nverejnej správy, ktorý by mal povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach žalobcu, nie je ani správnym aktom, ktorý by bol formálne označený ako rozhodnutie\norgánu verejnej správy, ktoré by zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti žalobcu. Nie je ani takým správnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý by\nbolo možné považovať za opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Nejedná sa teda o správny akt - opatrenie,\nktorým by bolo alebo mohlo byť priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu\ntak, ako to tvrdí v žalobe. Samotné vydanie a oznámenie Správy (iba ktoré okolnosti tvorili predmet\nkonania) tak nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu tak, ako to predpokladá\nust. § 7 písm. e) S.s.p., na základe čoho ho nebolo možné preskúmať.\n6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm.\ng) S.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté\nuznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ predovšetkým zotrval\nna svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Poukázal na to, že krajský súd aplikoval na\n\nprejednávanú vec nesprávnu právnu normu, keď žalobu odmietol, čím vylúčil Správu z vládneho\nauditu zo súdneho prieskumu, čím odňal sťažovateľovi možnosť súdneho prieskumu uvedenej správy,\nktorá priamo nepriaznivo zasahuje do postavenia sťažovateľa. Sťažovateľ následne rozvinul právnu\nargumentáciu, ktorou vyslovil nesúhlas s právnym záverom vyjadreným v bodoch 17., 18., 19. a 20.\nnapadnutého uznesenia. Ďalej uviedol, že v prípade nesplnenia povinností uvedených v § 21 ods. 3\nzákona č. 357/2015 Z. z. sťažovateľom je žalovaný oprávnený uložiť sťažovateľovi pokutu. O uvedených\npovinnostiach poučil žalovaný sťažovateľa v závere Správy z auditu a zároveň uviedol, že ak sťažovateľ\nako povinná osoba nezaeviduje auditom identifikované nezrovnalosti a neinformuje oprávnenú osobu\ntzn. žalovaného o ich zaevidovaní v stanovenom termíne, zaeviduje takéto nezrovnalosti žalovaný,\npričom vyčísli neoprávnené výdavky na najvyššiu možnú sumu, ktorú môže nezrovnalosť predstavovať.\nZdôraznil, že napriek tomu, že formálne sú navrhované odporúčania uvedené v Správe z auditu\noznačené ako ,,odporúčané“, pre sťažovateľa predstavujú záväzný postup, ktorý nadväzuje na vydanú\nSprávu z auditu a v nej obsiahnuté zistené nedostatky a navrhované odporúčania. Sťažovateľ tak\nnemá možnosť rozhodnúť sa, či navrhované odporúčania príjme alebo zvolí iný postup, pretože je\nviazaný povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona, pri nesplnení ktorých hrozí sťažovateľovi uloženie\nsankcie - pokuty, ktorá predstavuje ujmu na jeho právach. Taktiež uviedol, že vysporiadaná čiastka\nvo vzťahu k Európskej komisii predstavuje ujmu na strane sťažovateľa z dôvodu, že táto suma bola\ndefinitívne stiahnutá z účtov sťažovateľa a tento úkon je považovaný za konečný a definitívny. Poukázal\naj na to, že vnútroštátne orgány sú povinné použiť na financovanie nových projektov aj výdavky,\nktoré boli predtým už odpočítané a oznámené ako finančná oprava, pričom Európska komisia len vo\nvýnimočných prípadoch a len na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, ktorý je súčasťou\nsúdneho systému, zabezpečí opätovné krytie výdavkov, ktoré boli skôr postihnuté finančnou opravou,\nz rozpočtu Európskej komisie. Poznamenal, že finančnou opravou je sťažovateľ ukrátený o finančné\nprostriedky, čo predstavuje zásah do jeho finančnej sféry. Nesprávnym posúdením identifikovaných\nnedostatkov a na to nadväzujúcich navrhovaných odporúčaní v Správe z auditu tak dochádza k\nreálnemu kráteniu finančných prostriedkov, ktoré mali byť poskytnuté sťažovateľovi na financovanie\npredmetného projektu. V posudzovanej veci pritom neprebieha ďalšie konanie, ktorého výsledkom\nby bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, voči ktorému by bolo možné uplatniť\nopravný prostriedok. Výsledkom konania môže byť rozhodnutie o uložení pokuty, voči ktorému je\nmožné podať opravný prostriedok a domáhať sa preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia na súde,\navšak bez možnosti zvrátiť nesprávnosť a nezákonnosť identifikovaných zistení. Sťažovateľ však\nnamieta nesprávnosť a nezákonnosť samotných auditných zistení a na to nadväzujúcich nápravných\nopatrení, ktorých prijatie predstavuje priamy zásah do postavenia a finančnej sféry sťažovateľa. Prijatím\nnavrhovaných odporúčaní sa sťažovateľ síce vyhne konaniu o uložení sankcie, avšak zároveň nastane\nstav, ktorý spočíva v zásahu do jeho majetkových práv. Správa z auditu má jednoznačne priamy\nzásah do postavenia sťažovateľa, nakoľko tento stav je nezvratný. Odmietnutím správnej žaloby\nsprávny súd priznal auditnému zisteniu takú záväznosť, ktorú okrem správneho súdu, ako jedinej\nautority, nie je oprávnený preskúmavať, resp. korigovať jej závery a účinky z toho vyplývajúce žiadny\niný subjekt a zároveň ani všeobecné záväzné právne predpisy Slovenskej republiky a predpisy EÚ\nnezakladajú právomoc k náprave nesprávnych auditných zistení. Na Správu z auditu je potrebné\nnahliadať ako na akt, ktorý má konštitutívne účinky, nakoľko po doručení Správy z auditu a po\nneprijatí navrhovaných odporúčaní zo strany sťažovateľa už nedochádza k začatiu ďalšieho konania,\nktorého výsledok by zakladal nové práva, či povinnosti voči kontrolovanému subjektu, ktorému tak\nvzniknú povinnosti nadväzujúce na výsledok auditu. Na podporu svojej argumentácie dal sťažovateľ do\npozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/29/2018 zo dňa 22.5.2019.\n7. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti pridržal svojej argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení\nk žalobe zo dňa 3.3.2020. Zdôraznil, že k rozhodovaciemu procesu o právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach sťažovateľa nedošlo, pretože vypracovanie Správy z vládneho auditu nie je\nrozhodovaním v správnom konaní, ale predstavuje určitú overovaciu, hodnotiacu, resp. odporúčaciu\nčinnosť s deklaratórnymi účinkami. Výkon vládneho auditu podľa zákona o finančnej kontrole a audite\nnemožno stotožňovať so správnym konaním, ktorého záverom je vydanie konštitutívneho rozhodnutia\ntak, ako to prezentoval sťažovateľ, ale má preventívnu povahu. Správa z vládneho auditu navyše\nnemá status rozhodnutia podľa definície v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) S.s.p. Výsledok vládneho auditu\nzachytený v dotknutej správe je iba v rovine navrhnutých odporúčaní, resp. opatrení a teda nemá\nvo vzťahu k sťažovateľovi autoritatívnu, donucovaciu povahu. Uvedené účinky pritom vyplývajú aj z\nust. § 22 ods. 3 zákona o finančnej kontrole a audite, kde návrh čiastkovej správy z vládneho auditu\nobsahuje opis zistených nedostatkov spolu s návrhmi odporúčaní na nápravu zistených nedostatkov a na\n\nodstránenie príčin ich vzniku. Zdôraznil, že prevencia, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí,\nprijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a\niných nápravných opatrení je zákonnou povinnosťou sťažovateľa vyplývajúcou z ust. § 37 ods. 1\nzákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré vyplýva z čl. 143 a nasl. Nariadenia európskeho\nparlamentu a rady (EÚ) č. 1303/2013 zo dňa 17. decembra 2013. Žalovaný sa taktiež stotožnil s\nnázorom krajského súdu, že v žalobe sťažovateľa absentovala konkretizácia zásahu do jeho právneho\npostavenia, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť podanej žaloby. Mal za to, že právny názor krajského\nsúdu vyjadrený v napadnutom uznesení zodpovedá správnemu právnemu posúdeniu veci a je v súlade\ns predchádzajúcou rozhodovacou praxou. Krajský súd v súlade s § 7 písm. e) S.s.p. správne zhodnotil,\nže neboli splnené podmienky na preskúmanie Správy z vládneho auditu, nakoľko žaloba smeruje\nproti aktu verejnej správy, ktorý je predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy a nemohol mať\nza následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Právne postavenie sťažovateľa sa v\ndôsledku vydania Správy z vládneho auditu nemení. Žalovaný mal za to, že sťažovateľom uvádzané\nskutočnosti o vnímanej ujme na jeho subjektívnych právach nemajú reálny základ, sú nepodložené\na nekonkrétne. Zdôraznil, že sťažovateľovi povinnosť prijať v určenej lehote opatrenia na nápravu\nnedostatkov a predložiť tieto prijaté opatrenia vyplývala priamo zo zákona, a to z ust. § 21 ods. 3 písm. d)\na e) zákona o finančnej kontrole a audite. S poukazom na uvedené žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnuté\nuznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1, 2 S.s.p.)\na dospel k záveru, že podaná kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n9. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu č. k. 24S/289/2019-814\nzo dňa 18. júna 2020, ktorým podľa § 98 ods. 1 písm. g) a s poukazom na § 7 písm. e) S.s.p.\nodmietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti Správy z vládneho auditu č.\nA963, reg. UVA-002364/2019-7 zo dňa 25.10.2019 s odôvodnením, že Správa nie je správnym aktom\norgánu verejnej správy, ktorý by mal povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach sťažovateľa. Rovnako nejde o opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým sú alebo môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sťažovateľa priamo dotknuté. Nejedná sa teda o\nsprávny akt , ktorého vydanie by mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa\nv zmysle § 7 písm. e) S.s.p.\n10. Kasačný súd poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou\nčinnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou\nsúčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje\nzásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.\n11. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom § 464\nods. 1 S.s.p., podľa ktorého: ,,Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“\n12. Na základe citovaného zákonného ustanovenia ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje\nsenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia sp. zn.\n10Sžfk/29/2018 zo dňa 22. mája 2019, s ktorým sa konajúci kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje\na v príslušnom rozsahu uvádza:\n,,Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú\nurčené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré\nnespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom\n(bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia\npráva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú.\nPodľa § 7 SSP správne súdy nepreskúmavajú\na) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\n\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\nb) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom\nprocese,\ne) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\nf) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\ng) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne\nrozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\nPodľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia\norgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia\norgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie\nalebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr\nvydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6\nods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred\nsprávnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).\nPodľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\nKasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že v tomto konaní nebolo možné pristúpiť k\npreskúmaniu Správy z vládneho auditu č. 16100030-N-02 z 12. apríla 2016, pretože nie je v právomoci\nsprávneho súdu preskúmavať správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia\no právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby.\nRozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu\npodliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a\npovinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné\nrozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu, a nie každý jednotlivý krok správneho\norgánu, ktorý konečnému rozhodnutiu predchádza.\nĎalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená\nna svojich právach, ktoré je nevyhnutné konkrétne pomenovať.\nVylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez\npriamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov\nv správnom súdnictve.\nSprávne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne\nz prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený\nnegatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne\nsúdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 S.s.p. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až\nh/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.\nNajvyšší súd sa v zmysle uvedeného stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že správa z\nvládneho auditu ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o\nsebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Predmetnú\n\nsprávu je možné považovať podľa názoru najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie v zmysle § 27\nods. 1 SSP.\nAj správa z vládneho auditu má za určitých okolností potenciál byť samostatne preskúmaná správnym\nsúdom, resp. jej čiastkové závery, či opatrenia, avšak nevyhnutnou podmienkou je, aby tieto\npredstavovali relevantný zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu spôsobom, že jeho\npráva alebo právom chránené záujmy boli orgánu zo strany orgánu verejnej správy porušené alebo\npriamo dotknuté. Sťažovateľ však na žiadny takýto konkrétny zásah do jeho práv nepoukázal. Vo\nsvojej kasačnej sťažnosti len všeobecne tvrdil ujmu na svojich právach, pričom jeho argumentácia\nsa v podstate odvíjala v hypotetickej rovine o možnom budúcom zásahu do jeho práv. Uvedená\nargumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá zvrátiť prijatý právny záver krajského súdu o nemožnosti\nsúdneho prieskumu predmetnej správy z vládneho auditu. Až v prípade, ak príslušný správny orgán na\nzáklade uvedenej správy vyvodí z kontrolných zistení pre sťažovateľa sankčný postih, resp. iný negatívny\nnezvratný (právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, bude takéto rozhodnutie správneho\norgánu, ako aj postup a podkladové rozhodnutia tomu predchádzajúce, preskúmateľný súdom, pretože\naž týmto rozhodnutím dôjde k reálnemu zásahu do práv a povinností sťažovateľa a až o tomto môže\nsprávny súd rozhodovať, či je zákonný alebo nie.\nPokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd sa v súlade s ustanovením § 491 ods. 2 SSP nezaoberal\notázkou, či v jeho prospech nie je aplikovanie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, najvyšší súd\nk tomu uvádza, že s ohľadom na dôvody odmietnutia žaloby bola právna úprava podmienok súdneho\nprieskumu v podstate rovnaká aj podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Z konštrukcie\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bolo zrejmé, že zákon požadoval vyčerpanie\nprípustných opravných prostriedkov a pripúšťal iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí správnych\norgánov, vylučoval zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a\nprocesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, tiež upravoval povinnosť súdu pri preskúmavaní\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdiť i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia,\no ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie\nje na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Taktiež bolo pre súdny prieskum nevyhnutné, aby\nfyzická alebo právnická osoba tvrdila konkrétne ukrátenie na svojich právach rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu. Nebolo preto v rozpore s ustanovením § 491 ods. 2 SSP, keď krajský súd posudzoval\nprípustnosť súdneho prieskumu podľa účinných ustanovení Správneho súdneho poriadku, nakoľko z\npohľadu prejednávanej veci boli obsahovo podmienky stanovené totožne s predchádzajúcou právnou\núpravou podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd zdôrazňuje, že sťažovateľ ani\nopak netvrdil a ničím ho nepreukazoval.\nSťažovateľ tiež nepreukázal rozpor so závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.\nk. 5Sžf/31/2011 z 25. augusta 2011, v ktorom sa konštatuje, že protokol o výsledku kontroly sám o\nsebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a podliehajúceho súdnemu preskúmaniu,\navšak súdny prieskum závisí od rozsahu uloženia povinností a ich účinkov do sféry kontrolovaného\nsubjektu, pričom vo veci bolo rozhodujúce, že žalobcovi kontrolný orgán oznámil nemožnosť pripustenia\ndo financovania projektu s kódom NFP22110120893 a umožnenia čerpania finančných prostriedkov\nzo štrukturálnych fondov Európskej únie, a odstúpenie od Zmluvy o NFP č. Z 2212000401, preto v\nuvedenej veci (5Sžf/31/2011) najvyšší súd konštatoval potenciálny zásah do práv a povinností žalobcu\nako účastníka správneho konania. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v prejednávanej veci sťažovateľ\nnetvrdil ani nepreukázal konkrétny negatívny zásah do jeho právneho postavenia, porovnateľný so\nzásahom vo veci prejednanej pod sp. zn. 5Sžf/31/2011.\nK námietke sťažovateľa, že krajský súd sťažovateľovi nedoručil vyjadrenie žalovaného k žalobe, najvyšší\nsúd uvádza, že tento postup krajského súdu bol v súlade so zákonom, nakoľko z ustanovenia § 106\nods. 1 SSP vyplýva, že správny súd zašle žalobcovi vyjadrenie žalovaného k žalobe len v prípade, ak\nnerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, k čomu práve v prejednávanej veci došlo a krajský súd\nvo veci pojednávanie nenariaďoval, nakoľko žalobu odmietal z dôvodu nesplnenia podmienok konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nsťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP\nzamietol.\n\n13. V predmetnej veci sa kasačný súd nemal dôvod odchýliť od relevantnej právnej argumentácie\n(týkajúcej sa posúdenia otázky spôsobilosti súdneho prieskumu - Správy z vládneho auditu)\nprezentovanej kasačným súdom, keď z citovaného uznesenia kasačného súdu vyplýva, že správa\nz vládneho auditu sama o sebe nemá za následok zásah do práv a právom chránených záujmov\nkontrolovaného subjektu, je možné ju považovať za podkladové rozhodnutie v zmysle § 27 ods. 1 S.s.p.\na preto nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.\n14. Kasačný súd preto zastáva názor, že až v prípade, ak príslušný správny orgán na základe\nSprávy z vládneho auditu č. A963, reg. UVA-002364/2019-7 zo dňa 25.10.2019 vyvodí z kontrolných\nzistení sankčný postih, resp. iný negatívny nezvratný (právoplatný) zásah do právneho postavenia\nsťažovateľa, bude takéto rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup a podkladové rozhodnutia tomu\npredchádzajúce, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k reálnemu zásahu do práv\na povinností sťažovateľa a až o tomto môže správny súd rozhodovať v súdnom preskúmavacom konaní.\nNavyše aj z obsahu samotnej Správy z vládneho auditu vyplýva, že odporúčania uvedené v časti 4.\nSprávy „Nedostatky a navrhované odporúčania“ nemožno kvalifikovať ako uloženie právnej povinnosti,\nktorá by bola autoritatívne vynútiteľná. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť aj argumentácii krajského\nsúdu, opierajúcej sa o výklad ust. § 28 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z., v zmysle ktorej orgán verejnej\nsprávy vykonávajúci audit, t. j. žalovaný je oprávnený uložiť sankciu - pokutu za nesplnenie zákonom\nstanovených povinností uvedených v ust. § 21 ods. 3 tohto zákona, nie za nesplnenie povinností\nuložených Správou z vládneho auditu, ktorá predstavuje podklad pre samostatne vedené správne\nkonanie o uložení pokuty za nesplnenie zákonnej povinnosti (v prípade nesplnenia povinnosti).\n15. Kasačný súd pridržiavajúc sa vyššie uvedených záverov vyplývajúcich z jeho skoršej rozhodovacej\nčinnosti (uznesenie sp. zn. 10Sžfk/29/2018 zo dňa 22. mája 2019) majúc za to, že ide o obdobnú\nvec, ktorá už bola predmetom konania o kasačnej sťažnosti dospel (po zistení, že sťažovateľ v\nkasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť\nnapadnutého uznesenia krajského súdu) k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú\npodľa § 461 S.s.p. zamietnuť.\n16. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods.\n1 S.s.p. v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p.. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému\nnáhrada trov kasačného konania zo zákona prislúcha len výnimočne (§ 168 S.s.p.), preto žalobcovi ani\nžalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednohlasne (§ 147 ods. 2 S.s.p. v spojení s §\n139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}