{"guid": "821b0def-de27-4546-a979-3a8909352896:fe500488-7483-4f54-a74f-8c85605d4e9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200494.1", "spisova_znacka": "7Sk/10/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/10/2020 z 2. 7. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2021, sp. zn. 7Sk/10/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6019200494.1", "identifikacne_cislo": "6019200494", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2021-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-152.odsek-4", "nazov": "§ 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-63.odsek-6", "nazov": "§ 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-63.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-63.odsek-9", "nazov": "§ 63 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-63.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "nazov": "§ 467 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-1", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-152", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-63", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-255", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe500488-7483-4f54-a74f-8c85605d4e9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200494.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200494.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200494.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/10/2020\n6019200494\n02. 07. 2021\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2021:6019200494.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobcu: F.. I. E., J.S.. V. XXXX/XX, XXX XX X., nar. XX.X.XXXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so\nsídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho\nriaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2017 o kasačnej sťažnosti žalovanej\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sa/12/2019-23 zo dňa 12. novembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 28Sa/12/2019-23 zo dňa 12. novembra 2019 z a m i e t a.\nŽalobkyni voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1.Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 28Sa/12/2019-23\nzo dňa 12. novembra 2019 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 191 ods. 3 písm.\na/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie generálneho\nriaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2017 a rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 a č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 10. októbra 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania\nnepriznal.\n2.1. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, ako prvostupňový správny orgán na základe\nžiadosti žalobkyne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 podľa § 65, § 274 a § 82\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalobkyni priznala od 10. januára 2016 starobný dôchodok\nv sume 669,30 EUR mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa k 10. októbru 2015 získala 16\n811 dní dôchodkového poistenia s presným rozpisom v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. V\nsume starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný\ndôchodok je 652,70 EUR mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu\n1,2891 x 46,0576 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930, čo je\n652,70 EUR mesačne. Ďalej tým, že po vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa od 10. októbra\n2015 do 9. januára 2016 získala obdobie dôchodkového poistenia, pričom suma starobného dôchodku\nza toto obdobie predstavovala čiastku 4,72589070 EUR mesačne ako súčin osobných mzdových bodov\n0,4299 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia\n\npo zaokrúhlení je 657,50 EUR mesačne. Takto určená suma bola zvýšená podľa § 66 ods. 2 o 9,8625\nEUR mesačne. Suma starobného dôchodku po uvedenom zvýšení a zaokrúhlení predstavovala čiastku\n667,40 EUR.\n2.2. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2016 zvýšila\nžalobkyni starobný dôchodok na sumu 687,- Eur mesačne. Rozhodnutia odôvodnila tým, že táto suma\nsa zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 1. decembra 2011 do 31. decembra\n2011 a od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012, kedy žalobkyňa pracovala u zamestnávateľa N..\nSuma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia bola vypočítaná ako súčin\npriemerného osobného mzdového bodu 1,3234 x 46,0576 rokov obdobia dôchodkového poistenia\nx aktuálna dôchodková hodnota 10,9930, čo sa rovná 670,10 EUR mesačne. Zvýšenie za 92 dní\ndôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 4,72589070 mesačne, zvýšenie\npodľa § 66 ods. 2 zákona za 92 dní dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok bez\npoberania dôchodku vo výške 1,5 %, t. j. zvýšenie o 10,1235 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku\nbola určená po zaokrúhlení čiastkou 685,10 EUR. Ďalej suma sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.\nodo dňa priznania dôchodku zvýšila o 1,92 EUR mesačne na sumu 687,-EUR mesačne.\n2.3. Druhostupňový správny orgán, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, na odvolanie žalobkyne\nnapadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nč. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. októbra 2016.\nRozhodnutie odôvodnil tým, že námietka žalobkyne týkajúca sa skutočnosti, že jej bolo nesprávne\nhodnotené obdobie za roky 1988, 1989, 1993, 1994 a 1995, kedy sprevádzala svojho manžela, ktorý\nbol vyslaný ako expert, resp. pracovník zastupiteľského úradu v zahraničí, nie je dôvodná. Žalobkyňa\npodľa svojej žiadosti o starobný dôchodok zo 14. júla 2016 bola zamestnaná od 12. decembra\n1977 do 18. augusta 1996 u zamestnávateľa J. a zároveň 12. septembra 1988 do 15. júla 1990\nbola zamestnaná u zamestnávateľa Federálne ministerstvo zahraničných vecí Praha v období od 11.\njanuára 1993 do 31. decembra 1995 u zamestnávateľa Ministerstvo zahraničných vecí Bratislava. Podľa\npotvrdenia zamestnávateľa mala neplatené voľno po dobu nasledovania jej manžela na expertíznu\nčinnosť zahraničia. Podľa potvrdení a vyjadrení žalobkyne v rokoch 1988, 1989, 1993, 1994, 1995\nsprevádzala manžela v zahraničí. Celé obdobie týchto rokov sú na evidenčnom liste dôchodkového\nzabezpečenia u zamestnávateľa J., uvedené ani náhradných dôb. Obdobia, ktoré sa považovali za\nnáhradné doby v uvedenom období sú taxatívne uvedené v § 11 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom\nzabezpečení a v § 10 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ani podľa jedného z týchto\nustanovení sa doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako\npracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí, nepovažuje za náhradnú dobu. Táto doba sa posudzovala\nako náhradná doba len na zisťovanie priemerného mesačného zárobku. Doba pobytu v cudzine,\npo ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v\nzahraničí, sa v súlade s § 9 a § 175 ods. 6 vyhlášky č. 149/1986 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Zb.\nvýslovne považovala za dobu zamestnania v období od 1.októbra 1988 do 31. júla 1991. Vzhľadom\nna skutočnosť, že starobný dôchodok bol žalobkyni priznaný a jeho suma vypočítaná podľa zákona č.\n461/2003 Z. z., na účely určenia priemerného osobného mzdového bodu bolo potrebné dobu pobytu\nv cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela pôsobiaceho ako pracovník v zahraničí alebo\nexpert v zahraničí, posudzovať ako obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť osobný\nmzdový bod. Preto za predmetné roky nebolo možné započítať dni náhradných dôb za celé roky. V\nrozhodnutí o priznaní starobného dôchodku bol za tieto roky žalobkyni určený priemerný osobný mzdový\nbod vzhľadom na súbežné zamestnania a hrubé zárobky získané v týchto zamestnaniach. Žalovaná\nnapadnuté rozhodnutie odôvodnila aj tým, že nebola dôvodná námietka žalobkyne, ktorou poukazuje\nna § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb., resp. § 10 zákona č. 100/1988 Zb., a teda, že ak sa kryjú\ndoba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší.\nTo isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby. Doba pobytu v cudzine, po\nktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako expert v zahraničí, sa posudzuje ako obdobie\ndôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod. Z tohto dôvodu sa účastníčke\nkonania kryje doba pobytu v cudzine a zamestnanie. Účastníčka konania mala zhodnotené obdobie\nzamestnania a osobný mzdový bod. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nehodnotenia doby zamestnania\nod 1. januára 1996 do 18. augusta 1996 uviedol, že táto nebola dôvodná, pretože toto obdobie\nbolo započítané pre výpočet starobného dôchodku. Hrubý zárobok nebolo možné hodnotiť, nakoľko\npodľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 3. februára 1997 nemala žalobkyňa vyplatený žiadny príjem,\npretože mala neplatené voľno. Žalovaná ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietke\n\nnezapočítania vymeriavacieho základu za obdobie od 01.12.2011 do 30. novembra 2012 uviedol, že\ntento bol zohľadnený rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 10. októbra 2016. Zároveň, s poukazom na §\n209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti\nje možné opraviť aj bez návrhu, uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 10. októbra\n2016 bola nesprávnosť, keď správne malo byť uvedené, že suma starobného dôchodku sa dodatočne\nzvýšila o zistenie vymeriavacieho základu za obdobie od 1. decembra 2011 do 31. decembra 2011 a\nod 1. januára 2012 do 31. novembra 2012. Žalovaná svoje rozhodnutie uzavrela tým, že žalobkyni boli\nzapočítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v\nrozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a\núdajov nachádzajúcich sa v správnom spise, získaných Sociálnou poisťovňou, a preto dospel k záveru,\nže odvolanie nie je dôvodné.\n3.Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, (ďalej len zákon\nč. 461/2003 Z. z. alebo zákon o sociálnom poistení ), citujúc ustanovenia § 255 ods. 1, § 60 ods. 7,\n§ 63 ods.1, 6, 9, uvedeného zákona, v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 100/1988\nZb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov citujúc § 10 tohto zákona, tiež v spojení\ns právnou úpravou ustanovenou vo vyhl. 149/1988 Zb. citujúc § 175 ods.6, písm. a/, § 9 uvedeného\nprávneho predpisu, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho\nsúdneho poriadku upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení\no všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k\nzáveru, že žaloba je dôvodná.\n4. Správny súd považujúc za podstatu žalobných námietok, že žalovaný nerozhodol v súlade so\nzákonom, keď priemerný osobný mzdový bod žalobkyni vypočítal tak, že z tohto výpočtu neboli\nvylúčené roky 1988, 1989, 1993, 1994, 1995, uviedol, že z prílohy napadnutého rozhodnutia, ktorou bol\n„Osobný list dôchodkového zabezpečenia“ mal preukázané, že žalovaný zarátal žalobkyni do obdobia\ndôchodkového poistenia v roku 1988 366 dní, v roku 1989 365 dní, v roku 1993 365 dní, v roku 1994\n365 dní a v roku 1995 365 dní. Také isté počty dní za uvedené roky zahrnul do počtu dní rozhodujúceho\nobdobia pre výpočet priemerného osobného bodu a za uvedené roky zahrnul do výpočtu priemerného\nosobného mzdového bodu osobné mzdové body za rok 1988 osobný mzdový bod vo výške 0,1747, za\nrok 1989 osobný mzdový bod vo výške 0,2547, za rok 1993 osobný mzdový bod vo výške 0,5999, za\nrok 1994 osobný mzdový bod vo výške 0,5311 a za rok 1995 osobný mzdový bod vo výške 0,5170.\n5. Krajský súd poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu správneho spisu, ktoré medzi\núčastníkmi neboli sporné, konštatoval, že podľa uznesenia vlády č. 281 zo dňa 23. júna 1965,\nopatrením k vykonaniu Zákonníka práce, ktoré platilo pre organizácie na všetkých úsekoch národného\nhospodárstva, nesmú byť rozviazané pracovné pomery manželiek pracovníkov zastupiteľských úradov\na medzinárodných organizácií a pracovníkov v obore zahraničného obchodu, ktoré nasledovali manžela\ndo cudziny. Manželkám týchto pracovníkov sa počas pobytu v cudzine z tohto dôvodu poskytovalo\npracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy. Podľa § 175 ods. 6 písm. a/ vyhlášky č. 149/1988 Zb. sa za\nzamestnanie do 01.08.1991 považovala aj doba pobytu v cudzine, počas ktorej žena sprevádzala svojho\nmanžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí. Pre zisťovanie priemerného mesačného zárobku sa\nvšak táto doba posudzovala ako náhradná doba. To znamená, že za obdobie pred 1. augustom 1991,\nsa doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil v zahraničí ako\npracovník alebo ako expert na účely sociálneho zabezpečenia považovala za zamestnanie. To znamená\naj v prípade, že takáto žena nebola v uvedenom období v žiadnom pracovnom pomere. Táto doba sa\npovažovala na účely sociálneho zabezpečenia za dobu zamestnania, aj keď nebolo zaplatené poistné.\nDoba zamestnania podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 predstavuje obdobie dôchodkového\npoistenia v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\n6. Ďalej krajský súd konštatoval, že suma starobného dôchodku sa podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z. určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia\nzískaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1\ntretia a štvrtá veta platia rovnako. Pričom podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa priemerný osobný\nmzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov\ndosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového\npoistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 6 tohto ustanovenia\n\nrozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred\nrokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov\npred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Teda nie je najmenšia pochybnosť o tom,\nže rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú jednotlivé kalendárne\nroky obdobia dôchodkového poistenia, pričom sa z tohto rozhodujúceho obdobia podľa druhej vety tohto\nustanovenia vylučujú obdobia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý\nkalendárny rok. Zo správneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola účastná na dôchodkovom zabezpečení\naj v rokoch 1988, 1989, 1993, 1994, 1995, pričom v týchto rokoch sprevádzala manžela v zahraničí, a\npreto ide o obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Toto nebolo\nmedzi účastníkmi sporné. K takémuto záveru dospel aj žalovaný, ktorý to ale právne posúdil tak, že\nžalobkyni sa kryje doba pobytu v cudzine so zamestnaním na čiastočný pracovný úväzok, ktorý v týchto\nrokoch vykonávala na základe ďalších pracovných pomerov. Z ustanovenia § 63 ods. 6 vyplýva, že\npokiaľ je tu obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak toto\nobdobie trvalo celý kalendárny rok, toto sa z rozhodného obdobia pre výpočet priemerného osobného\nmzdového bodu vylučuje. Pokiaľ žalovaný vychádzal z takého skutkového stavu, že žalobkyni patria\nobdobia predmetných kalendárnych rokov do období dôchodkového poistenia v zmysle § 255 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z., a to z dôvodu, že pred rokom 1991 sa sprevádzanie manžela v zahraničí, ktorý\ntam pôsobil ako pracovník alebo expert považovalo za zamestnanie, alebo z titulu toho, že žalobkyňa\nmala rokoch 1993, 1994 a 1995 uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom J. a. s., ktorý jej\nk uvedenému pobytu poskytol neplatené pracovné voľno a takýto skutkový stav neposúdil podľa §\n63 ods. 6 druhá veta, tak vec nesprávne právne posúdil. Zo správneho spisu vyplýva, že žalobkyňa\nv rokoch 1988, 1989, 1993, 1994 a 1995 bola v pracovnom pomere so zamestnávateľom J. s tým,\nže tento zamestnávateľ jej poskytol neplatené voľno za účelom sprevádzania manžela, ktorý pracoval\nako pracovník alebo expert v zahraničí. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tieto skutočnosti právne\nposúdil tak, že žalobkyňa v tých rokoch bola dôchodkovo poistená z uvedeného titulu, pričom išlo o\nobdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Takéto posúdenie nebolo\nmedzi účastníkmi sporné. Žalovaný zdôrazňoval, že doba, pre ktorú žena sprevádzala svojho manžela,\nktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí sa v súlade s § 175 ods. 6 vyhl. č.\n179/1988 Zb. výslovne považovala za dobu zamestnania v období od 01.10.1988 do 31.07.1991. Z toho\nžalovanému vyplynulo, že doba pobytu v cudzine v rokoch 1993, 1994 a 1995, počas ktorej žalobkyňa\nsprevádzala manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí sa posudzuje\nako obdobie dôchodkového poistenie, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod. Pre úplnosť\nkrajský súd doplnil, že podľa § 175 ods. 6 vyhl. č. 149/1988 Zb. na účely sociálneho zabezpečenia je\npotrebné sprevádzanie manžela, ktorý pracoval v zahraničí ako pracovník alebo expert, považovať za\nzamestnanie v rokoch predchádzajúcich 1. augustu 1991. To znamená, že žalobkynino sprevádzanie\nmanžela v cudzine, ktorý pracoval ako pracovník alebo expert v zahraničí sa za roky 1988 a 1989,\nna základe právneho predpisu považuje za zamestnanie a súbežné žalobkynino zamestnanie, ktoré\nmala v rokoch 1988 a 1989, možno považovať za súbeh zamestnaní, kedy by bolo možné zarátať\ntoto súbežné zamestnanie na výpočet osobného mzdového bodu jedine v prípade splnenia podmienok\npodľa § 10 zákona č. 100/1988 Zb., a to, ak by to bolo pre žalobkyňu výhodnejšie, čo v preskúmavanej\nveci naplnené nebolo. Podľa názoru krajského súdu pokiaľ išlo o roky 1993, 1994 a 1995 žalovaný v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol žiadnu argumentáciu, na základe ktorej dospel k tomu,\nže v rokoch 1993, 1994 a 1995 doba pobytu v cudzine žalobkyne, po ktorú sprevádzala manžela, ktorý\npôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí neposúdil ako dobu dôchodkového poistenia\nz titulu zamestnania. Správny súd uviedol, že nie je úlohou súdu chýbajúcu argumentáciu žalovaného\nnahradiť. Možno poukázať na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Sk/15/2018, ktorým bol predchádzajúci rozsudok správneho súdu zrušený, v ktorom tento uviedol, že\ndoba poskytnutia neplateného voľna bez nároku na náhradu mzdy nie je poistnou dobou, a preto aj\nnámietka žalobkyne spočívajúca v tom, že nebolo prihliadnuté na jej doby zamestnania, neobstojí.\n7. Krajský súd dospejúc k záveru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď za dobu\ndôchodkového poistenia v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda za dobu zamestnania\npodľa predpisov účinných pred 01.01.2004 pri súbehu dvoch zamestnaní v období rokov 1988 a 1989\nnepovažoval za dobu zamestnania pre žalobkyňu výhodnejšiu a následne na túto dobu sporného\nobdobia neaplikoval § 63 ods. 6 prípadne ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. a nevylúčil ju v celom jej\nrozsahu pri určení priemerného osobného mzdového bodu, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191\nods. 1 písm. c/ SSP zrušil a súčasne zrušil aj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie podľa § 191\nods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, poukazom na to, že žalovaný je pritom\n\nv ďalšom konaní viazaný vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu, a to, že v zmysle 255\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je obdobím dôchodkového poistenia to zamestnanie žalobkyne, ktoré je\nsúčasne obdobím dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod a je potrebné\nnaň aplikovať § 63 ods. 6 a 9 zákona č. 463/2003 Z. z.\n8. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP žalobkyni vzniklo právo na\nnáhradu trov konania, pretože bola v konaní úspešná. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa na pojednávaní\nuviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje, náhradu trov konania jej správny súd nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť žalovanej proti rozsudku krajského súdu\n9. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nŽalovaná namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440\nods. 1 písm. g/ SSP). Navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 28Sa/12/2019-23 zo dňa 12. novembra 2019 zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\n10. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaná nesúhlasila s argumentáciou správneho súdu, na základe\nktorej ustálil svoj právny záver, nestotožniac sa ani s jeho právnym posúdením veci. Poukazom na\nskutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho súdu žalovaná uviedla, že podľa uznesenia vlády č.\n281 z 23. júna 1965, opatrenia k vykonaniu Zákonníka práce, ktoré platilo pre organizácie na všetkých\núsekoch národného hospodárstva, pracovné pomery manželiek pracovníkov zastupiteľských úradov a\nmedzinárodných organizácií a pracovníkov v odbore zahraničného obchodu, ktoré nasledovali manžela\ndo cudziny, nesmeli byť rozviazané. Manželkám týchto pracovníkov sa po dobu pobytu v cudzine z tohto\ndôvodu poskytovalo pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy. Poukázala na to, že podľa potvrdenia\nzamestnávateľa H. n. p., H., závod X., z 10.8.1987, mala žalobkyňa udelené zamestnávateľom neplatené\nvoľno po dobu nasledovania jej manžela F.. U. E. na expertíznu činnosť do republiky Cuba; podľa\npotvrdení nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalobkyne, v informačnom systéme žalovanej a\npodľa vyjadrenia žalobkyne, sprevádzala svojho manžela v zahraničí v rokoch 1988, 1989, 1993, 1994,\n1995, pričom zároveň bola zamestnaná od 12.12.1977 do 18.8.1996 u zamestnávateľa J. a od 12.9.1988\ndo 15.7.1990 bola zamestnaná u zamestnávateľa Federálne ministerstvo zahraničných vecí Praha a\nv období od 11.01.1993 do 31.12.1995 u zamestnávateľa Ministerstvo zahraničných vecí Bratislava.\nŽalovaná dôvodila, že obdobia, ktoré sa považovali za náhradné doby sú taxatívne uvedené v § 11\nzákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a v § 9 zákona č. 100/1988 Zb. Zdôraznila, že doba\npobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo ako\nexpert v zahraničí, sa za náhradnú dobu nepovažuje. Doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádza\nsvojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník alebo expert v zahraničí sa v súlade s § 9 a § 175 ods.\n6 vyhl. č. 149/1988 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Zb. výslovne považovala za dobu zamestnania v\nobdobí od 01.10.1988 do 31.07.1991. Žalovaná tiež dôvodila, že vzhľadom na to, že starobný dôchodok\nbol žalobkyni priznaný od 10.01.2016 a jeho suma bola vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v\nznení neskorších predpisov, na účely určenia priemerného osobného mzdového bodu bolo potrebné\ndobu pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela pôsobiaceho ako pracovníka alebo\nexperta v zahraničí, posudzovať ako obdobie, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod. Citujúc\nprávnu úpravu ustanovenú v § 10 zákona č. 100/1988 Zb. žalovaná mala za to, že vzhľadom na to, že\ndoba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela pôsobiaceho ako pracovníka alebo\nexperta v zahraničí, sa v súlade s § 9 a § 175 ods. 6 vyhl. č. 149/1988 Zb. v znení zákona č. 306/1991\nZb. výslovne považovala za dobu zamestnania v období od 1.10.1988 do 31.07.1991, doba pobytu v\ncudzine v rokoch 1993, 1994 a 1995, počas ktorej žalobkyňa sprevádzala svojho manžela pôsobiaceho\nako pracovníka alebo experta v zahraničí, sa posudzuje ako obdobie dôchodkového poistenia, za ktorý\nnie je možné určiť mzdový bod. Poukázala tiež na to, že v zmysle § 63 ods.6 zákona č. 461/2003\nZ. z. rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky\npred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych\nrokov pred 01.01.1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Zdôraznila, že z rozhodujúceho obdobia sa\nvylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3\nprvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto\nobdobia trvali celý kalendárny rok. Žalovaná trvala na tom, že nakoľko žalobkyňa bola v spornom období\nzamestnaná, boli zohľadnené jej súbežné zamestnania a hrubé zárobky v nich získané a bol určený\n\npriemerný osobný mzdový bod, z ktorých dôvodov nebolo možné aplikovať ust. § 63 ods. 6 zákona\nč. 461/2003 Z. z., a toto obdobie vylúčiť z rozhodujúceho obdobia. Žalovaná záverom zdôraznila, že\nžalobkyni sa kryje doba pobytu v cudzine a doba zamestnania a za sporné obdobie jej bola zhodnotená\ndoba zamestnania a osobný mzdový bod. Mala za to, že pri posudzovaní nároku žalobkyne na starobný\ndôchodok postupovala správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.\nIII.\nVyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovanej\n11. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila písomným podaním zo dňa 24.03.2020.\nNavrhovala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol.\n12. V dôvodoch vyjadrenia žalobkyňa trvala na tom, že žalovaná na účely určenia sumy jej starobného\ndôchodku nezhodnotila osobné vymeriavacie základy v sporných rokoch 1988, 1989, 1990, 1993, 1994\na 1995 v súlade s platnými právnymi predpismi, čo preukazujú nekorektne, neprehľadne a neúplné\nžalovanou vypracované osobné listy dôchodkového poistenia (OLDP), ktoré spolu s vysvetlením k\nosobnému listu dôchodkového poistenia tvoria neoddeliteľnú prílohu uvedených rozhodnutí žalovanej.\nŽalobkyňa nesúhlasila s dôvodmi žalovanej uvedenými v kasačnej sťažnosti. Vyslovila názor, že správny\nsúd posúdil vec vecne a právne správne.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nSSP), v rozsahu námietok žalovanej uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 452 ods. 1 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej\nnie je dôvodná.\n14. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 28Sa/12/2019-23 zo dňa 12. novembra 2019, ktorým rozhodnutím krajský súd podľa\nustanovenia § 191 ods.1 písm. c/ v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil rozhodnutie generálneho\nriaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2017 a rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 a č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 10. októbra 2016 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n15. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nsprávneho súdu, z ktorých dôvodov ich kasačný súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n16. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa\nSociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2017, ktorým rozhodnutím žalovaný\nzamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 6. septembra 2016 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. októbra 2016. Sociálna poisťovňa, ústredie,\nako prvostupňový správny orgán na základe žiadosti žalobkyne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo\ndňa 6. septembra 2016 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobkyni priznala od 10.\njanuára 2016 starobný dôchodok v sume 669,30 EUR mesačne a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo\ndňa 10.10.2016 zvýšila žalobkyni starobný dôchodok na sumu 687,- EUR mesačne.\n17. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\n\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj\nna dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a\nrozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n18. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda preskúmava či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n19. Kasačný súd mal v danej veci preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, postupoval náležite v zmysle procesných\npravidiel zákonodarcom nastolených v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď\nsúdny prieskum zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, vydaných\nv oboch stupňoch administratívneho konania, vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona\nč. 461/2003 Z. z., v spojení s právnou úpravou právnych predpisov sociálneho zabezpečenia naň\nnadväzujúcich, podľa Správneho súdneho poriadku a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj\nprávny záver, aj náležite odôvodnil.\n20. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí žalovanej, vydaných v\noboch stupňoch administratívneho konania a konania im predchádzajúcich, pri aplikácii zákonnej úpravy\nuvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému\nzáveru ako krajský súd o dôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti\nžalovanej vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom\nadministratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalovanej uvedenými v kasačnej sťažnosti a s\nprihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nvýchodiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti\nrozsudku správneho súdu uvádza nasledovné.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n21. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n\n22. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n23. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 v súvzťažnosti s čl. 2 ods. 2 ústavy je zabezpečenie\nmateriálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa\nprezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej\nsamosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý\njednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.\n24. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n25. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n26. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd prijal právny názor: „Ústavný súd SR už v\nrámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov\nzahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov\nje zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu.\nIde vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu\nprednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému\na racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení\nprávnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je\ndoslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho\n(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje\núčel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto\nprípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí\nzaložiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia\nprávneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia\nso zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno\nuprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2\nods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n27. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť zásadným námietkam sťažovateľky - žalovanej,\nktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §\n440 ods. 1 písm. g/ SSP, keď nesprávne v posudzovanej veci aplikoval § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003\nZ. z. a § 10 zákona č. 100/1988 Zb.\n28. Skutkové zistenia vyplývajúce z predloženého spis krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis v danej veci potvrdzujú, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 14.07.2016 požiadala\nSociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXX\nXXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 priznala žalobkyni od 10. januára 2016 starobný dôchodok v\nsume 669,30 EUR mesačne a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2016 starobný dôchodok\n\njej zvýšila na sumu 687,- EUR mesačne. Na odvolanie žalobkyne proti uvedeným prvostupňovým\nrozhodnutiam generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n7. marca 2017 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne,\nústredie. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia o určení starobného\ndôchodku žalobkyne mal kasačný súd preukázané, že za rok 1988 bolo žalobkyni započítane 366 dní, za\nrok 1989 365 dní, za rok 1993 365 dní, za rok 1994 365 dní a za rok 1995 365 dní. Teda celé namietané\nobdobie Sociálna poisťovňa žalobkyni zohľadnila ako obdobie poistenia pre účely starobného dôchodku.\nZ osobného listu dôchodkového poistenia súčasne vyplýva určenie vymeriavacieho základu na účely\nvýpočtu osobného mzdového bodu. Podkladom pre výpočet boli potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne\nv rozhodnom období, ktoré tvorili prílohu administratívneho spisu. Z listu FMZV ČSFR z 10.12.1992\nvyplýva, že FMZV požiadalo zamestnávateľa žalobkyne, aby jej bolo poskytnuté náhradné voľno bez\nnároku na náhradu mzdy po dobu služobného pridelenia jej manžela, ktorý ako pracovník FMZV je\nku dňu 21.12.1992 dlhodobo preložený k výkonu funkcie k čs. zastupiteľskému úradu v zahraničí.\nK uvedenej žiadosti zamestnávateľ žalobkyne J. vydal potvrdenie, ktorým potvrdzoval, že žalobkyni\nposkytuje od 01.01.1993 pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy, a to na dobu pridelenú jej\nmanžela k čs. zastupiteľskému úradu v zahraničí a že nemá námietok, aby žalobkyňa, ak to bude treba,\nvstúpila po dobu pobytu v zahraničí do súbežného pracovného pomeru s FMZV. Súčasne oznámil dobu\nposkytnutia dovolenky a hrubý mesačný zárobok žalobkyne za posledných 12 mesiacov pred udelením\nneplateného pracovného voľna. Z pracovnej zmluvy zo dňa 08.09.1988 uzatvorenej medzi FMZV a\nžalobkyňou vyplýva, že účastníci zmluvy dojednali pracovný pomer na dobu určitú od 12.09.1988\ndo 31.05.1989. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi FMZV a žalobkyňou zo dňa\n06.10.1989 vyplýva, že pracovný pomer dojednaný na dobu určitú do 31.05.1989 sa predlžuje do\n30.06.1990 s tým, že ostatné ustanovenia pracovnej zmluvy ostávajú i naďalej v platnosti. Zamestnávateľ\nžalobkyni potvrdením z 03.02.1997 potvrdil, že žalobkyňa za rok 1996 nemala žiaden príjem, nakoľko\nv dobe od 01.01.1996 do 18.08.1996 mala neplatené voľno. Listom z 10.08.1987 H. závod obkladačky\nLučenec, potvrdili, že žalobkyni ako ich pracovníčke udelili neplatené voľno v zmysle jej žiadosti po\ndobu nasledovania jej manžela na expertíznu činnosť do republiky Cuba. Listinné podklady tvoriace\nsúčasť administratívneho spisu potvrdili, že v období od 07.09.1987 do 04.02.1992 a od 04.03.1995\ndo 1997 zamestnávateľ žalobkyne poskytol jej neplatené voľno bez nároku na náhradu mzdy z dôvodu\nsprevádzania manžela v zahraničí.\n29. Zo skutkových zistení je teda zrejmé, že žalobkyňa bola účastná na dôchodkovom zabezpečení aj v\nrokoch 1988, 1989, 1993, 1994, 1995, keďže v týchto rokoch sprevádzala manžela v zahraničí, a preto\nide o obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ktorá skutočnosť\nnebola medzi účastníkmi ani sporná. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skutočnosti, že žalobkyňa v\nrokoch 1988, 1989, 1993, 1994 a 1995 bola v pracovnom pomere so zamestnávateľom J., s tým, že\ntento zamestnávateľ jej poskytol neplatené voľno za účelom sprevádzania manžela, ktorý pracoval ako\npracovník alebo expert v zahraničí, právne posúdil tak, že žalobkyňa v tých rokoch bola dôchodkovo\npoistená z uvedeného titulu, pričom išlo o obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť\nosobný mzdový bod. Žalovaná aj v kasačnej sťažnosti zdôraznila, že doba, pre ktorú žena sprevádzala\nsvojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí, sa v súlade s § 175\nods. 6 vyhl. č. 179/1988 Zb. výslovne považovala za dobu zamestnania v období od 01.10.1988 do\n31.07.1991. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia potvrdila, že v rozhodnutí o priznaní\nstarobného dôchodku bol za tieto roky žalobkyni určený priemerný osobný mzdový bod vzhľadom na\nsúbežné zamestnania a hrubé zárobky získané v týchto zamestnaniach. Za nedôvodnú považovala\nnámietku žalobkyne, ktorou poukazovala na § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb., resp. § 10 zákona č.\n100/1988 Zb., a teda, že ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej\nzápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné\ndoby. Tvrdila, že doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako\nexpert v zahraničí, sa posudzuje ako obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť\nosobný mzdový bod a z tohto dôvodu sa žalobkyni kryje doba pobytu v cudzine a zamestnanie, pričom\ntáto mala zhodnotené obdobie zamestnania a osobný mzdový bod. Žalovaná aj ďalšie obdobie pobytu\nv cudzine v rokoch 1993, 1994 a 1995, počas ktorej žalobkyňa sprevádzala manžela, ktorý pôsobil ako\npracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí, posudzovala bez bližšieho zdôvodnenia ako obdobie\ndôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod.\n30. Podľa § 63 ods. 1, 6, 9 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného ku dňu priznania starobného dôchodku\npriemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných\n\nmzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia\ndôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný\nmzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového\npoistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje\ninak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\nRozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred\nrokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov\npred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia,\nza ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo\nobdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali\ncelý kalendárny rok.\nAk rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný\nosobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom\nobdobí a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla\n365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný\nvymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý\ndva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.\n31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje\naj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred\n1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia\ndôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej\njedného roka zamestnania.\n32. Podľa § 10 zákona č. 100/1988 Zb., ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa\niba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania\nalebo náhradné doby.\n33. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že pri skúmaní splnenia podmienok v konaní začatom na\nzáklade žiadosti fyzickej osoby na priznanie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia\nsa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných\npred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Právnym predpisom, ktorý upravoval\nsociálne zabezpečenie do účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. bol zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou Sociálnej poisťovni\npri posudzovaní nároku ako aj pri posudzovaní doby zamestnania žalobkyne vychádzať podľa platnej\nprávnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 100/1988\nZb. a v spojení s jeho vykonávacou vyhláškou č. 149/1988 Zb. Vzhľadom k tomu, že v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v § 9 v spojení s § 175 ods. 6 písm. a/ vyhl. č. 149/1988 Zb. účinnej do 01.08.1991 sa\nobdobie rokov 1988 a 1989, počas ktorého žalobkyňa sprevádzala manžela, ktorý pracoval v zahraničí\nako pracovník alebo expert, považovalo za zamestnanie a skutkové zistenia potvrdzujú, že žalobkyňa\nbola súbežne zamestnaná, v prípade žalobkyne sa teda kryjú doby zamestnania, z ktorých dôvodov\npostupom v zmysle § 10 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 255 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa jej\nzapočítava iba doba, ktorej zápočet je pre ňu výhodnejší. Z uvedených dôvodov sa kasačný súd prikláňa\nk argumentácií správneho súdu, že žalobkynino sprevádzanie manžela v cudzine, ktorý pracoval ako\npracovník alebo expert v zahraničí, za roky 1988 a 1989 na základe právneho predpisu sa považuje za\nzamestnanie a súbežné žalobkynino zamestnanie, ktoré mala v rokoch 1988 a 1989, možno považovať\nza súbeh zamestnaní, kedy by bolo možné zarátať toto súbežné zamestnanie na výpočet osobného\nmzdového bodu jedine v prípade splnenia podmienok podľa § 10 zákona č. 100/1988 Zb., a to, ak by\nto bolo pre žalobkyňu výhodnejšie, čo v preskúmavanej veci naplnené nebolo. Kasačný súd aj pokiaľ\nide o ďalšie sporné obdobie - roky 1993, 194 a 1995 súhlasí s konštatáciou krajského súdu, s ktorou sa\nstotožňuje, a preto na ňu ďalej len poukazuje.\n34. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie najvyšší súd po vyhodnotení dôvodov,\nvznesených v kasačnej sťažnosti žalovanej vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo\nvzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu preto opäť konštatuje, že nezistil dôvod\nna to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov krajského súdu vo veci\nsamej, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, považujúc právne posúdenie preskúmavanej\nveci krajským súdom za vecne správne a súladné so zákonom. Z uvedených dôvodov najvyšší\n\nsúd vyhodnotil námietky žalovanej, ktorými v kasačnej sťažnosti namietala nezákonnosť rozhodnutia\nkrajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods.1 písm. g/ SSP, za nedôvodné. Kasačný súd preto kasačnú\nsťažnosť žalovanej - sťažovateľky, podanú proti rozsudku správneho súdu podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n35. O nároku žalobkyne na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa právnej úpravy\nustanovenej v § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1. Žalobkyni voči žalovanej priznal právo na náhradu\ntrov tohto konania, pre jej úspech v konaní.\n36.Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Sa/12/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}