{"guid": "c0cdfddb-a747-475c-97ba-76ae19dc872f:7fc388b5-e3f6-41c9-b739-21ca19acb60b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200302.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/38/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/38/2020 z 24. 2. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2021, sp. zn. 7Sžsk/38/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6019200302.1", "identifikacne_cislo": "6019200302", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "datum_vydania": "2021-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-3", "nazov": "§ 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fc388b5-e3f6-41c9-b739-21ca19acb60b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200302.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200302.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200302.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/38/2020\n6019200302\n24. 02. 2021\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2021:6019200302.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: A.\nD., nar. XX. E. XXXX, bytom J.. K. X, X. S., právne zast. advokátkou JUDr. Radkou Rešutíkovou,\nSpojova 2, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,\nOddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, so\nsídlom Trieda SNP 75, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/\nUS5/SSVODPPKPC/SOC/2019/2151/VAL zo dňa 26. februára 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04. februára 2020, č.k. 20Sa/8/2019-83, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nzo dňa 04. februára 2020, č.k. 20Sa/8/2019-83, z a m i e t a.\nŽalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „správny súd“)\nrozsudkom č.k. 20Sa/8/2019-83 zo dňa 04. februára 2020 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e)\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2019/2151/VAL zo dňa 26. februára 2019 (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako odvolací\norgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Rimavská Sobota, odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17. októbra 2018, č. RS\n1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2018/43321-5 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový\nsprávny orgán žalobcovi peňažný príspevok na osobnú asistenciu nepriznal.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, žežalobca svoju žiadosť odôvodnil tým, že nevie a\nnevládze sám žiť. Je invalid dg. F 20 paranoidná schizofrénia, a preto potrebuje pomoc, t.j. osobnú\nasistenciu, pričom rodičia sa nevládzu o neho starať. Priložil 14 fotokópií dokladov o jeho zdravotnom\nstave. Prvostupňový orgán na základe tejto žiadosti vydal komplexný posudok, podľa ktorého je miera\nfunkčnej poruchy žalobcu 50 % podľa Prílohy č. 3 bod IV. 6 písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z.z.\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 447/2008 Z.z.“), a preto v\nzmysle § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. považoval žalobcu za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným\npostihnutím, z ktorého pre žalobcu vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie. Podľa\n\nkomplexného posudku žalobca nemá výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť v dôsledku narušenia\nduševných funkcií, pohybuje sa samostatne, bez opornej pomôcky, je schopný v sprievode inej fyzickej\nosoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej\nhromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy\nosôb, nemá duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo\nnepredvídateľného správania, pre ktoré by nebol schopný prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej\ndopravy osôb alebo nemá ťažké poruchy zvieračov, pre ktoré by nebol schopný prepravovať sa\nvozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, a preto nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným\nmotorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) zák. č. 447/2008 Z.z., pričom nebola navrhnutá\nžiadna forma kompenzácie. V oblasti komunikácie je sťažená schopnosť komunikácie so spoločenským\nprostredím a pri sprístupnení informácií v dôsledku narušenia duševných funkcií. Podľa tohto posudku\nžalobca potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri styku so spoločenským prostredím, pri vybavovaní\núradných záležitostí a sprístupnení informácií, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu,\npričom kompenzácia nebola navrhnutá. V oblasti sebaobsluhy je podľa posudku obmedzená schopnosť\nvykonávať úkony sebaobsluhy v dôsledku narušenia duševných funkcií, pričom bol stanovený druhý\nstupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z., ale žalobca\nnespĺňa podmienky stanovené v § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z., a preto sa kompenzácia nenavrhovala.\nĎalej sa v posudku konštatuje, že žalobca nemá sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného\npostihnutia, ktoré by bolo možné kompenzovať v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z., a preto peňažný\npríspevok na osobnú asistenciu sa nenavrhoval. Podľa komplexného posudku ďalej pri zdravotnom\npostihnutí žalobcu nevznikajú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré je možné\nkompenzovať v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z., a preto sa nenavrhla žiadna forma kompenzácie. Záverom\nprvostupňový orgán skonštatoval, že z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je žalobca odkázaný\nna sprievodcu pri zabezpečovaní pohybu, orientácie alebo komunikácie so spoločenským prostredím,\nnie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá zdravotné postihnutie\nna účely parkovacieho preukazu. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku žalobcu bol\nlekársky posudok zo dňa 04. októbra 2008, kde na základe psychologického vyšetrenia, psychiatrického\nvyšetrenia, neurologického vyšetrenia, EMG vyšetrenia a iných bolo vyslovené diagnostické funkčné\nhodnotenie: A. klinické diagnózy - paranoidná schizofrénia, únavový syndróm. Druh zdravotného\npostihnutia bol označený ako schizotypové poruchy, poruchy s bludmi a halucináciami IV.6.c. 50 - 80 %.\nMiera funkčnej poruchy v percentách bola stanovená vo výške 50 %. Za rozhodujúce boli považované\nporuchy duševné a poruchy správania, bez pridružených ochorení, ktoré by odôvodňovali percentuálne\nnavýšenie a celková hodnota miery funkčnej poruchy je 50 % pre paranoidnú schizofréniu. K jednotlivým\ndruhom odkázanosti tento posudok skonštatoval, že žalobca je schopný premiestňovať sa vozidlami\nverejnej hromadnej dopravy, avšak je odkázaný na sprievodcu a na pomoc inej fyzickej osoby pri\nzabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím, napriek čomu nie je\nako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na osobnú asistenciu, pretože nie je odkázaná\nna pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4, nemá pohybové a zmyslové\npostihnutie, na základe čoho nespĺňa kritériá pre priznanie príspevkov. Stupeň odkázanosti dosahuje\nhodnotu II., preukaz so sprievodcom. Podkladom komplexného posudku bol aj posudkový záver z 10.\noktóbra 2018 s obdobnými závermi.\n3. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že za účelom prehodnotenia\nzdravotného postihnutia a určenia miery funkčnej poruchy žalobcu bol vyžiadaný komplexný posudok,\npodľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50 % podľa prílohy č. 3, časti IV. ods. 6 písm. c) k zák.\nč. 447/2008 Z.z. a z tohto dôvodu sa v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. považuje za fyzickú osobu\ns ťažkým zdravotným postihnutím, ale nebol mu navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu.\nPrvostupňový orgán poukázal na § 22 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého možno fyzickej osobe s\nťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1\nodkázaná na osobnú asistenciu, poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, a poukázal aj na\n§ 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., a to konkrétne na účel osobnej asistencie. Vychádzajúc z komplexného\nposudku uzavrel, že bolo zistené, že v súčasnosti nie je žalobca odkázaný na osobnú asistenciu, nemá\nvýrazne obmedzenú pohybovú schopnosť, pohybuje sa samostatne, bez opornej pomôcky, ale má\nsťaženú schopnosť komunikácie so spoločenským prostredím v dôsledku narušenia duševných funkcií\npri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu.\nŽalobca nemá žiadne pracovno-vzdelávacie ani voľnočasové aktivity, zdržiava sa v domácom prostredí\na jeho stav je na liečbe kompenzovaný a stabilizovaný.\n\n4. Dňa 15. februára 2019 bol žalovaným vypracovaný lekársky posudok žalobcu, podľa ktorého ide o\nfyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. K jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s\nťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 zák. č. 447/2008 Z.z. žalovaný uviedol, že podkladom pre\nzhodnotenie zdravotného stavu žalobcu sú lekárske nálezy, ktoré mu boli predložené. Z predloženej\nzdravotnej dokumentácie vyplýva, že pre stanovenie miery funkčnej poruchy sú rozhodujúce psychické\nproblémy žalobcu zhodnotené ako paranoidná schizofrénia. Podľa aktuálneho odborného vyšetrenia\npretrvávajú nepriaznivé povahové vlastnosti, bez floridných psychotických príznakov, ale bez známok\ndekompenzácie, zúženie záujmov, relatívna sociálna izolácia, mínusová symptomatika je aktuálne\nredukovaná. Nemá preukázané prejavy poruchy komunikácie, poruchy zmyslov (zrak, sluch). Pri\nuvedenom zdravotnom stave je možnosť kompenzácie stavu s odkázanosťou na sprievodcu maximálna.\nV predložených lekárskych nálezoch nie je objektívne preukázaná závažnejšia porucha mobility. Osobná\nasistencia, vychádzajúc z predložených lekárskych nálezov nie je indikovaná. Následne dňa 20. februára\n2019 bol vypracovaný nový komplexný posudok žalobcu, podľa ktorého bola opätovne stanovená\nmiera jeho funkčnej poruchy vo výške 50 % pre ochorenie zaradené do skupiny IV. ods. 6 písm. c)\nPrílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., preto sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným\npostihnutím. Podľa tohto komplexného posudku žalobcovi vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia\nnasledovné sociálne dôsledky. V oblasti mobility a orientácie nemá výrazne obmedzenú pohybovú\nschopnosť, v dôsledku narušenia duševných funkcií má narušenú orientačnú schopnosť, pohybuje sa\nsamostatne, bez opornej pomôcky, nemá ťažkú poruchu mobility, je schopný v sprievode inej fyzickej\nosoby premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do nich, udržať\nsa v nich počas jazdy, vystupovať z nich, nemá duševnú poruchu z často sa opakujúcimi prejavmi\nagresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, ani ťažkú poruchu zvieračov, kde je\nodkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, kompenzácia sa nenavrhuje a\npotrebuje pomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť\nprostredníctvom sprievodcu, kompenzácia sa nenavrhuje. V oblasti komunikácie komplexný posudok\nskonštatoval narušenú schopnosť komunikácie so spoločenským prostredím, v dôsledku narušenia\nduševných funkcií a potrebu pomoci inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je\nmožné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu, kompenzácia sa nenavrhuje. Žalobca nemá podľa\ntohto posudku sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by bolo možné\nkompenzovať v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z., a preto sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu\nnenavrhoval. Žalobca je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu a nie je\nodkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V odôvodnení komplexného posudku\nžalovaný poukázal na predchádzajúci komplexný posudok a jeho podklady, na závery jednotlivých\nvyšetrení žalobcu a skonštatoval, že lekár žalovaného nemal pochybnosti o správnosti diagnostického\nzáveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, preto v súlade s § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008\nZ.z. vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Uviedol, že podľa aktuálneho\nvyšetrenia pretrvávajú nepriaznivé povahové zvláštnosti bez floridných psychotických príznakov, ale\nbez známok dekompenzácie. Prítomný je zúžený záujmový okruh, relatívna sociálna izolácia, mínusová\nsymptomatika je aktuálne mierne redukovaná. Nie sú preukázané prejavy poruchy komunikácie\nalebo poruchy zmyslov. Pri uvedenom zdravotnom postihnutí je možné kompenzovať stav maximálne\nodkázanosťou na sprievodcu. V predložených odborných nálezoch nie je objektívne preukázaná\nzávažnejšia porucha mobility. Pridružené ochorenia nedosahujú vyššie percento miery funkčnej poruchy.\nPri dokumentovanom stupni a prejavoch postihnutia osobná asistencia nie je indikovaná. Podkladom pre\ntento posudkový záver žalovaného bolo šetrenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia\ndňa 10. januára 2019, z ktorého vyplýva, že žalobca býva v byte v spoločnej domácnosti s rodičmi,\nktorí sú starobní dôchodcovia, pričom žalobca je invalidný dôchodca. Pohybuje sa samostatne bez\nortopedickej pomôcky, užíva lieky, po ktorých nevládze, je slabý a zdôrazňuje, že je stále unavený, čo\noznačil za svoj najväčší problém. Nemá pohybové obmedzenie, preto je pri väčšine sebaobslužných\núkonov samostatný, pri vstávaní a líhaní a polohovaní je samostatný i osobnú hygienu vykonáva\nsamostatne, vlasy mu umýva otec. Matka žalobcu uviedla, že sa zvládne osprchovať samostatne, ale\nsprchovanie je nedôsledné. Pri česaní a holení je samostatný, ale holí sa málo, nakoľko mu to dlho trvá\na býva potom unavený. Nechty si ostrihá samostatne. Pri úkonoch vyprázdňovania je samostatný, má\npočas celého týždňa zabezpečené obedy, po ktoré si chodí samostatne, bez sprievodcu, do domova\ndôchodcov. Žalobca je schopný pripravenú stravu si naservírovať a najesť sa samostatne. Má problémy\ns pamäťou a zabúda. Potrebné je na neho dohliadať pri užívaní liekov, pretože zabudne, že má lieky\nužiť alebo sa môže stať, že ich užije väčšie množstvo. Pre tento účel si vedie záznam, kde si poznačí,\nže ich užil. Na správne užívanie liekov dohliada matka, ktorá má však zdravotné problémy. Žalobca\nchodí samostatne na nákup každý druhý deň a ako uviedla matka, neupratuje si izbu, ktorú obýva a\n\nmatka mu zo zdravotných dôvodov nevládze izbu upratovať. V domácom prostredí sa posudzovaný\nžalobca dokáže orientovať, ale podľa uvedenia má ťažkosti v cudzom prostredí, napríklad u lekára, kde\nsa cíti pod stresom a nedokáže v rýchlosti povedať, čo mu je a aké má ťažkosti. Nedokáže si zavolať\nnapríklad taxislužbu, pretože má problém pohotovo uviesť potrebné informácie. Na odborné vyšetrenie\nho sprevádza otec alebo matka, ktorá ale pre svoje zdravotné ťažkosti už nevládze poskytovať synovi\ntakúto pomoc. Jedenkrát mesačne žalobca navštevuje psychiatrický stacionár na 3 hodiny, pretože\ndlhšie nevydrží. Vždy sa rozprávajú, čo za celý mesiac zažili. Okrem toho navštevuje aj knižnicu, kam\ncestuje verejnou hromadnou dopravou bez sprievodcu. V prípade, že otec ide k známemu na návštevu,\nodprevadí syna do stacionára. Osobnú asistenciu si žalobca a jeho rodičia predstavujú ako dohľad\na sprievod na nákupy, k lekárom a na aktivity. Pri šetrení sociálnych dôsledkov matka uviedla, že\nosobná asistencia pre žalobcu by bola vhodná na jeden rok, aby mohol absolvovať potrebné vyšetrenia\na dal sa po zdravotnej stránke do poriadku. Žalobca uviedol, že v súčasnosti nemá okrem návštevy\nstacionára a knižnice ďalšie aktivity, nakoľko býva veľmi unavený. Kultúrne podujatia nenavštevuje,\npretože ich nemá s kým absolvovať a nevydržal by dlho sedieť. Večer si chodieva po užití liekov\nľahnúť a oddychuje. Má problémy so spánkom. Matka uviedla, že chce, aby sa žalobca začlenil do\nspoločnosti a aby ho osobný asistent naučil samostatne fungovať. Záverom komplexného posudku\nžalovaný skonštatoval, že odbornými nálezmi, ako aj šetrením sociálnych dôsledkov nebolo preukázané,\nže žalobca by nebol schopný samostatne rozhodovať o svojich potrebách. Ako však uviedol, vzhľadom\nk únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania, pri spoločenských\naktivitách sa cíti neistý. Pri uvedenej ťažkosti je vhodný sprievodca.\n5. Krajský súd ďalej uviedol, že podľa obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru,\nže žalobcovi nepatrí peňažný príspevok na osobnú asistenciu, lebo na základe predložených\nodborných nálezov a šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu možno\nkonštatovať, že aj napriek pretrvávajúcim ťažkostiam nie je odkázaný na osobnú asistenciu, pretože\nnemá závažne narušenú schopnosť sebaobsluhy, a preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu\nv komplexnom posudku nebol navrhnutý ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého\nzdravotného postihnutia a bolo dôvodné napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia postupoval\nnezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku prvostupňového orgánu a posúdil ho samostatne po\nprávnej a skutkovej stránke. Podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného bol komplexný posudok\nžalovaného z 20. februára 2019, podľa záverov ktorého: „Odbornými nálezmi ako aj šetrením sociálnych\ndôsledkov nebolo preukázané, že by posudzovaný (žalobca) nebol schopný samostatne rozhodovať o\nsvojich potrebách. Ako však uviedol, vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať\ndo spoločenského diania, pri spoločenských aktivitách sa cíti neistý. Pre uvedené ťažkosti je vhodný\nsprievodca. Zdravotný stav je na liečbe kompenzovaný. Na uvedenom základe možno konštatovať,\nže žalobca nemá preukázaný taký zdravotný stav, pre ktorý by bolo nutné kompenzovať zdravotné\npostihnutie osobnou asistenciou, preto sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhuje“.\n6. Krajský súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci, nakoľko v rámci konania o žiadosti žalobcu o poskytovanie príspevku na osobnú\nstarostlivosť neboli zadovážené také podklady, a to najmä komplexný posudok, z obsahu ktorých by\nbolo možné dospieť k rozhodným skutkovým a následne aj právnym záverom potrebným pre riadne\nposúdenie veci, ktoré sú podľa zákona obligatórnou náležitosťou komplexného posudku, ktorý je\nbezprostredným podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu.\n7. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd poukázal na ust. § 22 ods. 1 zák. č. 447/2008\nZ.z., podľa ktorého možno fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovať peňažný\npríspevok na osobnú asistenciu len v prípade, ak je podľa komplexného posudku na osobnú asistenciu\nodkázaná. Podľa § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. je komplexný posudok podkladom na rozhodnutie\no peňažnom príspevku na kompenzáciu. Komplexný posudok poskytuje konajúcemu príslušnému\norgánu rozhodujúce skutkové zistenia o posudzovanej fyzickej osobe, t.j. žalobcovi, ohľadom miery\nfunkčnej poruchy, vyjadrenia, o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, o sociálnych\ndôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, obsahuje návrh\ndruhu peňažného príspevku na kompenzáciu a vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným\npostihnutím je odkázaná na sprievodcu alebo na individuálnu prepravu, termín opätovného posúdenia\nzdravotného stavu a odôvodnenie. Žalovaný, resp. prvostupňový orgán ako orgán oprávnený o žiadosti\nžalobcu o priznanie príspevku na osobnú asistenciu rozhodnúť, je na účely vydania uvedeného\n\nrozhodnutia povinný zákonom stanovený podklad rozhodnutia vyhodnotiť nielen zo stránky zákonnosti\njeho obstarania, ale aj z hľadiska obsahovej spôsobilosti plniť túto funkciu (podkladu rozhodnutia),\npretože má rozhodujúci vplyv na obsah rozhodnutia o priznaní alebo nepriznaní peňažného príspevku,\nktoré je na ňom v podstate založené. Pokiaľ komplexný posudok neobsahuje zákonom predpísané\nobsahové náležitosti alebo mu zjavne nepredchádzal zákonom predpokladaný postup, nie je možné\nho konajúcim orgánom verejnej správy použiť ako podklad na vydanie svojho rozhodnutia o peňažnom\npríspevku na kompenzáciu.\n8. Komplexný posudok žalovaného z 20. februára 2019 vychádzal z lekárskeho posudku z 15.\nfebruára 2019 a z posudkového záveru žalovaného týkajúceho sa šetrenia sociálnych dôsledkov\nťažkého zdravotného postihnutia žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný si na\núčely konania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu - pri preskúmaní ktorého, ako sám\nuviedol, postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku prvostupňového orgánu a posúdil\nho samostatne po právnej a skutkovej stránke - zabezpečil nový lekársky posudok žalobcu a\nvykonal tiež opätovne sociálnu posudkovú činnosť, ktoré úkony boli podkladmi komplexného posudku,\nprostredníctvom ktorého zisťoval skutkový stav veci a na ktorého základe rozhodol. Žalovaný pritom\nvšak opomenul, že sociálnou posudkovou činnosťou podľa § 13 zák. č. 447/2008 Z.z. je posudzovanie\nindividuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodinného prostredia\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby\ns ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím podľa § 14 a návrh kompenzácií v jednotlivých oblastiach spôsobom uvedeným\nv § 13 ods. 1 až 9 zák. č. 447/2008 Z.z. Súčasťou spisu žalovaného je záznam z 10. januára 2019, z\nobsahu ktorého vyplýva, že žalobca býva v byte spolu s rodičmi, poberá ČID (zrejme čiastočný invalidný\ndôchodok) od júna 2014, je sebaobslužný a atď. Tento obsah bol prevzatý do posudkového záveru,\nkomplexného posudku, ako aj do napadnutého rozhodnutia.\n9. Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti bol posudkový záver z 18. februára 2019, podľa ktorého\nz ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie,\na to hoci nemá výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť a je schopný v sprievode inej fyzickej\nosoby sa premiestniť vozidlám verejnej hromadnej dopravy, v ktorej sa dokáže bez ďalších problémov\npremiestňovať, v dôsledku narušenia duševných funkcií má narušenú orientačnú schopnosť a potrebuje\npomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom\nsprievodcu - kompenzácia sa nenavrhovala, ďalej v oblasti komunikácie má žalobca narušenú\nschopnosť komunikácie so spoločenským prostredím v dôsledku narušenia duševných funkcií a\npotrebuje pomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť\nprostredníctvom sprievodcu - kompenzácia sa nenavrhovala, v oblasti zvýšených výdavkov žalobca\nnemá sociálne dôsledky a v oblasti sebaobsluhy bola zistená obmedzená schopnosť vykonávať úkony\nsebaobsluhy v dôsledku narušenia duševných funkcií - bol stanovený II. stupeň odkázanosti na pomoc\ninej osoby podľa Prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z. V posudkovom závere ďalej žalovaný skonštatoval,\nže žalobca nemá sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by bolo možné\nkompenzovať a peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhoval. Obsahom posudkového záveru\nje ďalej opis zisťovania podľa záznamu z 10. januára 2019. Záverom posudkového záveru žalovaný\nuzavrel, že odbornými nálezmi, ako aj šetrením sociálnych dôsledkov nebolo preukázané, že žalobca by\nnebol schopný samostatne rozhodovať o svojich potrebách. Ako však uviedol, vzhľadom k únavovému\nsyndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania. Pri spoločenských aktivitách sa cíti\nneistý. Pre uvedené ťažkosti je vhodný sprievodca. Zdravotný stav je na liečbe kompenzovaný. Na\nzáklade uvedeného žalovaný skonštatoval, že žalobca nemá preukázaný taký zdravotný stav, pre ktorý\nby bolo nutné kompenzovať zdravotné postihnutie osobnou asistenciou, a preto sa peňažný príspevok\nna osobnú asistenciu nenavrhuje.\n10. Krajský súd zdôraznil, že pokiaľ uvedený záznam z 10. januára 2019 a posudkový záver z\n18. februára 2019 osvedčujú priebeh a závery sociálnej posudkovej činnosti, žalovaný ich obsahom\núplne rezignoval na zákonné požiadavky výkonu sociálnej posudkovej činnosti, jej rozsah, spôsob jej\npraktickej realizácie, ako aj na potrebu dopracovania sa k jej výsledku, ktorým je posudkový záver\nzohľadňujúci všetky aspekty, ktoré sa sociálnou posudkovou činnosťou podľa § 13 ods. 1 zák. č.\n447/2008 Z.z. posudzujú. Predmetný záznam obsahuje opis pomerov, v akých žalobca žije, zmienky o\njeho zdravotných problémoch, opis jeho bežných činností, zvládanie alebo problémy pri samostatnom\nzvládaní niektorých činností a jeho požiadavky a názory. Neobsahuje však nič, čo by z hľadiska obsahu\n\nbolo možné považovať za posúdenie. Za výsledok určitého posudzovania možno považovať len tú časť\nobsahu posudkového záveru, kde žalovaný uzavrel, že „odbornými nálezmi, ako aj šetrením sociálnych\ndôsledkov nebolo preukázané, že žalobca je neschopný samostatne rozhodovať o svojich potrebách, že\n(ako mal sám uviesť) vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského\ndiania, pri spoločenských aktivitách sa cíti neistý. Pre uvedené ťažkosti je vhodný sprievodca. Zdravotný\nstav je na liečbe kompenzovaný.“ Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že „žalobca nemá\npreukázaný taký zdravotný stav, pre ktorý by bolo nutné kompenzovať zdravotné postihnutie osobnou\nasistenciou, a preto sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhuje“.\n11. Sociálna posudková činnosť je zákonom výslovne determinovaná ako činnosť posudzovacia.\nZ obsahu uvedeného záznamu a posudkového záveru nie je možné zistiť, ako boli posúdené a\nvyhodnotené všetky rozhodujúce okolnosti vyplývajúce z § 13 ods. 1 až 8 zák. č. 447/2008 Z.z.\nOpis životných podmienok a spôsobu života žalobcu ani neodôvodnené konštatovania žalovaného k\nniektorým z uvedených okolností si nemožno zamieňať s posúdením všetkých rozhodných okolností, na\nposúdenie ktorých bol žalovaný povinný a ktoré posúdenie v jeho postupe pred vydaním komplexného\nposudku a napadnutého rozhodnutia, ale aj v ich obsahu, absentuje. Povinnosť posúdenia všetkých\nskutočností uvedených v § 13 ods. 1 spôsobom uvedeným v nasledujúcich odsekoch totiž pre\nžalovaného znamenala povinnosť urobiť si a prejaviť svoj úsudok o všetkých týchto skutočnostiach\nv rozsahu § 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., zhodnotiť ich v potrebných kontextoch, teda\ndospieť k určitým odôvodneným záverom, ktoré prosté konštatovania nenahrádzajú. Súčasne absentuje\nnajdôležitejšia zložka sociálnej posudkovej činnosti, ktorou je posudkový záver podľa § 13 ods. 9\nzák. č. 447/2008 Z.z. hodnotiaci všetky sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu vo\nvšetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia\nv porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej\noblastiach. Posudkový záver žalovaného obsahuje výsledok určitého posúdenia, z ktorého vyplýva, že\nžalobca na základe odborných nálezov a šetrenia nie je neschopný samostatne rozhodovať o svojich\npotrebách a vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania.\nVšetok ďalší obsah uvedenej časti posudkového záveru predstavujú konštatovania bez uvedenia úvah\nžalovaného o zistených skutočnostiach a ich hodnotení na účely posúdenia odkázanosti žalobcu na\npomoc inej osoby a rozhodnutia o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, t.j. bez ich posudzovania.\nPosudkový záver z 18. februára 2019 tak obsahuje nanajvýš čiastočné, avšak nedostatočné „posúdenie“\nindividuálnych predpokladov žalobcu, pričom posúdenie ďalších aspektov podľa § 13 ods. 1 písm. b)\naž c) zák. č. 447/2008 Z.z., na posúdenie ktorých bol žalovaný povinný, chýba. Obdobne sa to týka\nkomplexného posudku z 16. októbra 2018 a jemu predchádzajúceho postupu prvostupňového orgánu.\n12. Pokiaľ zákon v § 15 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. expresis verbis stanovuje, že príslušný orgán\nvypracuje komplexný posudok, ktorý je podľa § 22 ods. 1 a § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. podkladom\nrozhodnutia o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, na základe posudkového záveru podľa §\n13 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z., niet pochýb o tom, že posudkový záver a jemu predchádzajúce\nposudzovanie sú relevantnými otázkami, majúcimi pre vypracovanie komplexného posudku a následné\nvydanie rozhodnutia o peňažnom príspevku podstatný význam. Bez reálneho dôsledného posúdenia\nindividuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posúdenia jej rodinného\nprostredia a iného prostredia si nemožno predstaviť skutočné, objektívne a najmä so zákonom\nkonformné posúdenie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu a jeho odkázanosti na pomoc\ninej fyzickej osoby a tým na peňažný príspevok na asistenciu. Pokiaľ zodpovedanie všetkých týchto\notázok z komplexného posudku z 20. februára 2019 a jeho podkladov, a to najmä z posudkového\nzáveru, nevyplývalo, je zrejmé, že nešlo o spôsobilý podklad napadnutého rozhodnutia, ktorý napriek\ntomu bol ako jeho skutkový podklad použitý na základe nesprávneho vyhodnotenia jeho obsahu,\nktorý neposkytoval komplexné informácie o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia\nžalobcu spôsobom stanoveným v § 13 zák. č. 447/2008 Z.z., a tým nemohol poskytovať ani relevantné\ninformácie o ne/odkázanosti žalobcu na pomoc inej fyzickej osoby - jej osobnú asistenciu a s tým\nspojenú kompenzáciu. Vzhľadom na to, že žalovaný označený komplexný posudok ako podklad použil,\nnezabezpečil si na vydanie napadnutého rozhodnutia spôsobilý podklad, ktorý by mu poskytoval\nrozhodné skutkové zistenia v požadovanej kvalite a rozsahu, a teda rozhodol o žiadosti žalobcu na\nzáklade nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.\n13. Krajský súd tiež poukázal na to, že žalovaný do posudkového záveru a následne do komplexného\nposudku nezapracoval vyjadrenie žalobcu, ktoré zaistil v rámci sociálnej posudkovej činnosti v tom\n\nzmysle, že „keď bude mať osobného asistenta viac by sa zapájal do spoločenského diania, aby už\nnebol odkázaný na pomoc iných“, čím tento fakt svojvoľne nezahrnul do súhrnu svojich skutkových\nzistení vyjadrených v komplexnom posudku. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. cieľom úpravy\nprávnych vzťahov uvedených v ods. 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za\npodmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. účelom\nosobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa ovplyvňovať plnenie rodinných\nrolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu\nnie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo\nzávažnosťou zdravotného postihnutia. Z postupu a rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového\norgánu je zreteľné, že v konaní o žiadosti žalobcu o poskytovanie peňažného príspevku na osobnú\nasistenciu nepostupovali v súlade s účelom a významom zákona. Esenciálnym účelom osobnej\nasistencie je dosiahnutie aktivizácie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, podpora jej\nsociálneho začlenenia a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie\nrodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Nepriznanie\nkompenzácie pre údajný nezáujem žalobcu, čo je v absolútnom protiklade s obsahom správnej žaloby,\nkde sa domáha osobnej asistencie práve preto, aby sa mohol aspoň čiastočne zapojiť do života, a pre\njeho nepriaznivým zdravotným stavom spôsobenú apatiu a nezvládanie samostatného začlenenia sa\nžalobcu do života spoločnosti podľa žalovaného: „vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa\nintegrovať do spoločenského diania, pri spoločenských aktivitách sa cíti neistý. Pre uvedené ťažkosti je\nvhodný sprievodca.“ - popiera zmysel a účel existencie žalovaného a prvostupňového orgánu, pretože\nodôvodniť nepriznanie kompenzácie existenciou skutočností, pre ktorých odstránenie zákon jej priznanie\npredpokladá, hraničí s účelovou svojvôľou. Žalovaný uvedenému vyjadreniu žalobcu nevenoval žiadnu\npozornosť, dokonca ho odsunul do úzadia takým spôsobom, že sa v rozhodujúcich aktoch, t.j. posudkový\nzáver, komplexný posudok, napadnuté rozhodnutie, o ňom ani nezmienil, napriek tomu, že žalobca\ntakýto záujem prejavil. Vzhľadom na to žalovaný rezignoval na účel a zmysel zákona, ktorý nemôže byť\nzachovaný ani vyslovením odkázanosti na sprievodcu, pokiaľ z celkovej situácie žalobcu, a to najmä\nrodinnej, t.j. vek a choroby rodičov, čo v rozpore s § 13 ods. 1 písm. b) až d) zák. č. 447/2008 Z.z.\nposudzované nebolo, sa vynára oprávnený predpoklad, že sprievodcu zrejme niet kde vziať. Pokiaľ\nby žalovaný vykonal skutočnú sociálnu posudkovú činnosť zameranú v prospech žalobcu, tak ako to\nvyplýva z účelu a významu zákona, kde by všetky rozhodné skutočnosti posúdil v súlade s § 13 ods. 1\naž 9 zák. č. 447/2008 Z.z., by o tom urobil súhrnný posudkový záver, ktorý by zodpovedal posudzovanej\nrealite v celom rozsahu, mohol by zrejme dospieť k diametrálne odlišným záverom. Naopak jeho závery\nboli prijaté bez priliehavého zistenia a posúdenia rozhodných skutočností v rámci sociálnej posudkovej\nčinnosti spôsobom, ktorý je zjavne v neprospech subjektívnych práv žalobcu, ktorému tak bolo potrebné\nposkytnúť súdnu ochranu.\n14. Podľa napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí peňažný príspevok\nna osobnú asistenciu, pretože z predložených odborných nálezov a šetrenia sociálnych dôsledkov\nťažkého zdravotného postihnutia žalobcu možno konštatovať, že aj napriek pretrvávajúcim ťažkostiam\nnie je odkázaný na osobnú asistenciu, pretože nemá závažne narušenú schopnosť sebaobsluhy, a\npreto peňažný príspevok na osobnú asistenciu v komplexnom posudku nebol navrhnutý ako forma\nkompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a bolo dôvodné napadnuté\nrozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť. Posudkový záver a komplexný posudok síce hovoria,\nže v oblasti sebaobsluhy žalobca nemá narušenú schopnosť sebaobsluhy, avšak súčasne podľa\nkomplexného posudku žalobcovi plynú z ťažkého zdravotného postihnutia sociálne dôsledky v oblasti\nmobility, orientácie (má narušenú orientačnú schopnosť, k vozidlám verejnej hromadnej dopravy je\nschopný sa premiestniť len v sprievode inej fyzickej osoby) a komunikácie (z dôvodu narušenej\nschopnosti komunikácie potrebuje pomoc pri kontakte so spoločenským prostredím). Práve tieto\nskutočnosti osvedčujúce odkázanosť žalobcu na pomoc inej fyzickej osoby, ktorá odkázanosť medzi\nžalobcom a žalovaným v konaní sporná nebola, predstavujú podľa § 14 ods. 1, 3 v nadväznosti na\nbody 13., 14. a 20. Prílohy č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z.z. dôvody odkázanosti na osobnú asistenciu,\nna posúdenie ktorých bolo potrebné sa pri sociálnej posudkovej činnosti a ďalšom postupe žalovaného\nzamerať. Bez dôsledného posúdenia týchto a iných dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu\nnemožno považovať skutkový stav v správnom konaní o žiadosti žalobcu na poskytovanie príspevku na\nosobnú starostlivosť za dostatočne zistený na to, aby mohlo byť vydané konečné rozhodnutie.\n\n15. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nnárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nII.\nKasačná sťažnosť\n16. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f) a\ng) SSP kasačnú sťažnosť. Uviedol, že v konaní o odvolaní žalobcu riadne, v súlade so zákonom a v\nrozsahu potrebnom pre objektívne posúdenie prejednávanej veci vykonal lekársku posudkovú činnosť\na sociálnu posudkovú činnosť, vydal komplexný posudok, ktorého podkladom bol lekársky posudok a\nposudkový záver. Komplexný posudok žalobcu obsahuje všetky náležitosti podľa § 15 zák. č. 447/2008\nZ.z., sú v ňom zhodnotené všetky zákonom stanovené oblasti posúdenia, t.j. oblasť mobility a orientácie,\noblasť komunikácie, oblasť zvýšených výdavkov a oblasť sebaobsluhy. Žalovaný, ako odvolací orgán\nverejnej správy sa mohol v odvolacom konaní zaoberať iba predmetom prejednávanej veci, t.j. skúmať\nsociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu v súvislosti s odkázanosťou na osobnú\nasistenciu. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie\nv celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadné zistené vady odstráni. Z\nuvedeného je zrejmé, že žalovaný sa nemohol zaoberať posudzovaním tých skutočností, ktoré neboli\npredmetom odvolacieho konania. Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým\nzdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby\npri činnostiach uvedených v prílohe číslo 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20\nods. 2. Je teda zrejmé, že predmetom posudzovania žalovaného mohla byť len odkázanosť žalobcu na\npomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe číslo 4 zák. č. 447/2008 Z.z. v kontexte\ns účelom osobnej asistencie uvedeným v ustanovení § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. Všetky tieto\nskutočnosti boli žalovaným podrobne zistené a premietnuté do komplexného posudku.\n17. K odôvodneniu rozsudku krajského súdu žalovaný ďalej uviedol, že sociálna posudková činnosť bola\nvykonaná v súlade s § 13 zák. č. 447/2008 Z.z. v domácom prostredí žalobcu, zistené skutočnosti sú\nuvedené tak v posudkovom závere, ako aj v komplexnom posudku žalovaného a výsledok posúdenia\nje uvedený v závere oboch dokumentov. Podľa prvej vety § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie\nsprávnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, z čoho vyplýva, že správny\norgán je povinný zistiť objektívne skutočný stav veci a nemôže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť\ntendenčne zameranú v prospech účastníka konania, ani nemá povinnosť za neho vyhľadávať dôkazy na\npodporu jeho vyjadrení. Napriek tomu pri posúdení odkázanosti žalobcu na osobnú asistenciu žalovaný\nobjektívne vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach skutočnosti zistené tak lekárskou posudkovou\nčinnosťou, ako aj sociálnou posudkovou činnosťou. Keďže obidve oblasti posudkovej činnosti vzájomne\nsúvisia, ich závery musia byť v súlade a tak tomu je aj v prípade žalobcu.\n18. Posudkový záver žalovaného v prípade žalobcu obsahuje všetky obsahové náležitosti uvedené v §\n13 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. a teda nie je v rozpore s citovaným ustanovením zákona.\n19. Podľa názoru žalovaného úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu\nnie je posudzovať vhodnosť navrhnutých kompenzácií. Skutočnosť, že v komplexnom posudku žalovaný\nskonštatoval, že potrebnú pomoc v oblasti mobility a orientácie a v oblasti komunikácie môže žalobcovi\nposkytnúť sprievodca dokazuje, že žalovaný sa zaoberal aj posúdením toho, v akom rozsahu žalobca\npotrebuje pomoc inej osoby v týchto oblastiach. Sprievodcu pritom môže vykonávať ktorákoľvek\nspôsobilá fyzická osoba bez toho, aby musela byť uzatvorená formálna zmluva o poskytovaní pomoci.\n20. Povinnosťou správneho orgánu, ktorý rozhoduje vo veciach kompenzácií nie je vyhľadávať\núčastníkom konania sprievodcov rovnako, ako im nevyhľadáva ani osobných asistentov, či osoby, ktoré\nby mohli vykonávať opatrovanie. Úlohou týchto orgánov je navrhnúť formy kompenzácie a v prípade, že\nsú splnené všetky zákonné podmienky, rozhodovať o ich priznaní a vykonávať ďalšie činnosti v súlade\ns oprávneniami uvedenými v § 51 a § 52 zák. č. 447/2008 Z.z. V komplexnom posudku sa uvádzajú\nvšetky skutočnosti zistené v domácom prostredí žalobcu a zároveň aj vyhodnotenia, pričom žalovaný\nrešpektoval vyjadrenia samotného účastníka konania.\n21. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná\nna sprievodcu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom\n\npri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Odkázanosť na\nsprievodcu u žalobcu ponechal žalovaný, pretože túto formu kompenzácie považoval za dostatočnú\npri preukázanom stupni jeho postihnutia. Pri posudzovaní odkázanosti žalobcu na osobnú asistenciu\nžalovaný vyhodnocoval všetky zadovážené dôkazy, každý jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a\nsvoj záver vyjadril jasne a logicky ho odôvodnil. K uvedenej skutočnosti žalovaný uviedol, že žalobca\nsa sám pohybuje vo vonkajšom prostredí, t.j. chodí na nákupy, do knižnice, do stacionára, MHD a po\nobedy, čo uviedol pri sociálnom zisťovaní. Výsledok posudkového záveru je jasne definovaný a vychádza\nz komplexného zhodnotenia tak zdravotných hľadísk, ako aj zo skutočností uvedených pri šetrení v\ndomácom prostredí, pričom boli posudzované všetky atribúty uvedené v § 13 ods. 1 zák. č. 447/2008\nZ.z. Práve posúdením a zhodnotením všetkých predpokladov, t.j. individuálnych predpokladov žalobcu,\njeho rodinného prostredia, ako aj prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie žalobcu do spoločnosti, došiel\nžalovaný k záveru, že žalobca nie je odkázaný na osobnú asistenciu, pretože je samostatný pri všetkých\nčinnostiach uvedených v prílohe č. 4 zák. č. 447/2008 Z.z., pomoc inej FO, ktorú príležitostne potrebuje\nv súvislosti s uvádzanými problémami pri komunikácii a pri orientácii môže poskytnúť ktorákoľvek\nspôsobilá fyzická osoba, napr. rodič, sused, priateľ atď. Odkázanosť na sprievodcu nemožno stotožňovať\ns odkázanosťou na osobnú asistenciu. Príslušný správny orgán nemá kompetencie ani povinnosť\nhľadať sprievodcu fyzickým osobám s ŤZP, ktoré sú na sprievodcu odkázané. Nakoľko žalobca nemá\nobmedzenú právnu spôsobilosť, je teda potrebné považovať ho za plne spôsobilého a zodpovedného\naj vo vzťahu k vyhľadávaniu osôb schopných a ochotným mu poskytnúť potrebnú príležitostnú pomoc.\n22. K námietkam krajského súdu, že žalovaný sa nezaoberal vyjadrením žalobcu, že s osobným\nasistentom by sa chcel viac zapojiť do spoločenskej činnosti, žalovaný uviedol, že takéto želanie\nvyslovila jeho matka. Žalobca neprejavil takýto záujem, práve naopak, vyjadril sa, že sa takýchto aktivít\nnezúčastňuje, pretože má únavový syndróm a pri žiadnej z aktivít dlhšie nevydrží. Aj podľa odborného\nvyšetrenia má zúžený záujmový okruh, nemá spoločenské aktivity, čo uviedol aj pri samotnom šetrení.\nŽalobca neprejavil záujem ani o pracovné aktivity napriek tomu, že jeho pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť je 45 % a poberá invalidný dôchodok zodpovedajúci „čiastočnej invalidite”.\n23. Z celého dokazovania, vykonaného tak prvostupňovým orgánom verejnej správy, ako aj žalovaným,\nvyplýva, že žalobca je schopný samostatne sa pohybovať v domácom i vonkajšom prostredí. Je\nschopný samostatne vykonávať všetky činnosti uvedené v prílohe číslo 4 a potreba dohľadu tiež nebola\npreukázaná. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vykonali všetky\npotrebné úkony a zaobstarali si dostatok dôkazov, aby mohli vo veci rozhodnúť. Rozhodnutie je riadne\na logicky odôvodnené.\n24. Napriek tomu, že v posudkovom závere, či v komplexnom posudku žalovaného nie sú osobitne\nvyznačené zhodnotenia individuálnych predpokladov, rodinného prostredia i prostredia, ktoré ovplyvňuje\nzačlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, oba tieto dokumenty ich\nobsahujú vo svojom texte, t.j. individuálne schopnosti sú uvedené, napr. pohybuje sa samostatne,\nbez ortopedickej pomôcky, užíva lieky, po ktorých nevládze, je slabý a zdôraznil, že je stále unavený,\nnemá pohybové obmedzenie, preto je pri väčšine sebaobslužných úkonov samostatný, pri vstávaní,\nlíhaní a polohovaní je samostatný, osobnú hygienu vykonáva samostatne, zvládne sa osprchovať\nsamostatne, pri česaní a holení je samostatný, nechty si ostrihá samostatne, pri úkonoch vyprázdňovania\nje samostatný, je schopný pripravenú stravu si naservírovať a najesť sa samostatne atď.; ďalej poukázal\nna to, že rodinné prostredie bolo zohľadnené, keď bolo konštatované, pri ktorých činnostiach žalobcovi\nposkytujú pomoc rodičia, začlenenie žalobcu do spoločnosti je limitované jeho zdravotným stavom,\nnajmä únavovým syndrómom, čo sám žalobca uviedol pri šetrení.\n25. V zmysle uvedeného mal žalovaný za to, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný sa zodpovedne\nzaoberali zistením skutočného stavu veci. Žalovaný zistil všetky skutočnosti potrebné na rozhodnutie,\nvykonal lekársku a sociálnu posudkovú činnosť v súlade so zákonom, vydal komplexný posudok a\nrozhodnutie riadne zdôvodnil, preto vyjadril presvedčenie, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade so zákonom a jeho zrušenie nepovažoval za dôvodné.\n26. Ak krajský súd zistil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to za\nsituácie, keď vyhodnocoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného neformálne a nebol viazaný žalobnými\nbodmi, žalovaný nepovažoval za správne, ak sa mu neumožnilo vyjadriť sa k veci a objasniť vytýkaný\nnedostatok. Žalovaný trval na vytýčení pojednávania, ak krajský súd zistí nezákonnosť rozhodnutia\n\nv rámci neformálneho preskúmania zákonnosti nad rámec žalobných dôvodov. Svoje rozhodnutie\npovažoval v čase vydania stanoviska k žalobe za správne, zrozumiteľné a vydané v súlade s platnými\nprávnymi predpismi na základe riadne zisteného stavu veci. V stanovisku k žalobe sa však žalovaný\nobmedzil len na vysvetlenie tých otázok, ktoré boli predmetom žaloby a vyjadroval sa len k žalobným\ndôvodom. Pokiaľ krajský súd po neformálnom preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanému vytýkal\nnedostatky, ktoré neboli obsahom žaloby, podľa názoru žalovaného mal nariadiť pojednávanie z dôvodu\nustanoveného v § 107 ods. 1 písm. d) SSP, najmä ak žalovanému vytýka nedostatočne zistený\nskutočný stav veci. Žalovaný, ako druhý účastník súdneho konania sa nemal možnosť vyjadriť ešte pred\nrozhodnutím k skutočnostiam, pre ktoré krajský súd rozhodnutie zrušil, čím došlo k zjavnému narušeniu\njedného zo základných princípov konania pred správnym súdom, a to rovnosti účastníkov v konaní pred\nsúdom. Pri prítomnosti právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní by sporné otázky boli vysvetlené\na mohli ovplyvniť výsledok súdneho prieskumu.\n27. Vykonaným dokazovaním sa žalovaný neodchýlil od povinností, ktoré mu ukladá § 32 ods. 1\na 2 Správneho poriadku, obstaral si pre svoje rozhodnutie všetky potrebné podklady a na základe\ndôkazov, t.j. odborných nálezov a skutočností zistených sociálnym zisťovaním, predložených samotným\nžalobcom, vo veci rozhodol.\n28. Žalovaný v rámci odvolacieho konania, pred vydaním napadnutého rozhodnutia zistil presne a\núplne skutočný stav veci, bral do úvahy dôvody odvolania účastníka konania, ako aj všetky podstatné\nokolnosti, vyžiadal si lekársky posudok posudkového lekára, vykonal šetrenie v rodinnom prostredí,\nvypracoval na základe predložených lekárskych nálezov a sociálnej posudkovej činnosti komplexný\nposudok. Všetky aspekty zdravotného postihnutia žalobcu boli pri posudzovaní jeho odkázanosti\nna osobnú asistenciu žalovaným zohľadnené a v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky\ndôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a z\nakých účastníkom konania predložených lekárskych nálezov vychádzal. Sociálne dôsledky ťažkého\nzdravotného postihnutia žalobcu sú vhodne a dostatočne kompenzované sprievodcom.\n29. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžsk/25/2017 zo dňa 18. júla 2018,\npodľa ktorého „Úkony osobnej asistencie sú tak primárne úkonmi osobnej pomoci fyzickej osobe s\nťažkým zdravotným postihnutím pri vykonávaní rozličných druhov činností ním samotným tak, aby sa\nreálne mohla presadiť idea jeho vlastného rozhodovania a ovplyvňovania životných okolností.” V prípade\nžalobcu z jeho vlastných vyjadrení, uvedených napokon aj v žalobe vyplýva, že nie je schopný sa\nintegrovať do spoločnosti kvôli únavovému syndrómu. Toto tvrdenie žalobcu potvrdzujú aj predložené\nodborné nálezy. Z uvedeného jasne vyplýva, že v prípade žalobcu by nemohol byť dosiahnutý účel\nosobnej asistencie uvedený v § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. Na tomto závere by nič nezmenilo ani\ndoplnenie posudkového záveru v zmysle požiadaviek, vyjadrených v napadnutom rozsudku krajského\nsúdu, pretože odkázanosť žalobcu na osobnú asistenciu nebola navrhnutá ani v lekárskom posudku,\nv ktorom bol objektívne zhodnotený zdravotný stav žalobcu. Z tohto hľadiska zrušenie rozhodnutia\nžalovaného a jeho vrátenie na nové rozhodnutie nemožno považovať za hospodárne.\n30. Žalovaný ďalej poukázal na to, že peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov\nťažkého zdravotného postihnutia sú svojím charakterom dávky fakultatívne, teda nárok na ne nevzniká\nautomaticky pri splnení podmienok, ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom správnej úvahy\nsprávneho orgánu, ktorý má kompetencie o nich rozhodovať na základe zisteného skutočného stavu\nveci, a to po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Subjektívna\npredstava účastníka konania o jeho nárokoch, vyplývajúcich zo zákona o peňažných príspevkoch\nna kompenzáciu, však nie vždy zodpovedá realite a objektívnym zisteniam a negatívne rozhodnutie\nsprávneho orgánu nemožno považovať za nezákonné len preto, že sa ním nevyhovuje žiadosti účastníka\nkonania. Aj v prípade žalobcu žalovaný vykonal dôslednú lekársku posudkovú činnosť a sociálnu\nposudkovú činnosť v súlade so zákonom a získané dôkazy objektívne vyhodnotil jednotlivo i v ich\nvzájomných súvislostiach.\n31. Žalovaný v rámci odvolacieho konania, pred vydaním napadnutého rozhodnutia zistil presne a\núplne skutočný stav veci, bral do úvahy dôvody odvolania účastníka konania, ako aj všetky podstatné\nokolnosti, pritom postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 447/2008 Z.z. Predmetné\nrozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené, teda k porušeniu práva žalobcu na riadne a dôkladné\nodôvodnenie rozhodnutia nedošlo. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky dôkazy, z ktorých\n\npri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, aké odborné lekárske\nnálezy v čase rozhodovania účastník konania predložil.\n32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo dňa 04. februára 2020, č. k. 20Sa/8/2019-83, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nprípadne aby konanie zastavil podľa § 462 ods. 1 SSP.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n33. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v roku 2010 mu bolo diagnostikované\nochorenie Paranoidná schizofrénia - diagnóza F20.0. a považuje sa za osobu s ŤZP, pričom poberá\nčiastočný invalidný dôchodok. Na základe komplexného posudku žalovaného zo dňa 20. februára 2019\nmu bola stanovená miera funkčnej poruchy vo výške 50 %, pre ochorenie zaradené do skupiny IV. ods.\n6 písm. c), prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. Žalobca má problémy s pamäťou, zabúda, je potrebné\nnaňho dohliadať pri užívaní liekov, užíva lieky, po ktorých nevládze, je po nich slabý a zdôraznil, že\nje po nich unavený, t.j. trpí únavovým syndrómom. Vzhľadom k únavovému syndrómu žalobca nie je\nschopný sa integrovať do spoločenského diania. Pri spoločenských aktivitách sa cíti neistý. Žalobca má\nťažkosti orientovať sa v cudzom prostredí, napríklad u lekára, kde sa cíti pod stresom a nedokáže v\nrýchlosti povedať, čo mu je a aké má ťažkosti. Podľa názoru žalobcu je dôležitou skutočnosťou, že si\nnedokáže sám zavolať sanitku, taxík, pretože má problém pohotovo uviesť potrebné informácie. Žalobca\nmá ďalšie problémy súvisiace s chôdzou, nakoľko nevládze chodiť, má pocit zdrevenených nôh a veľmi\nťažko sa pohybuje, ako keby nohy ťahal za sebou. Na odborné vyšetrenia žalobcu sprevádza otec alebo\nmatka, ide o osoby vyššieho veku, matka žalobcu má svoje zdravotné problémy, užíva neurologické\nlieky. Vzhľadom na uvedené, matka už nevládze poskytovať žalobcovi požadovanú pomoc a sprevádzať\nho na ďalších vyšetreniach. Žalobca sa dožaduje osobného asistenta, nakoľko by mu bolo umožnené\nviac sa zapájať do spoločenského diania, pričom svoju vôľu o väčšiu integráciu i prejavil.\n34. Žalobca poukázal na účel osobnej asistencie, ktorým je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia\nfyzickej osoby s ŤŽP a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie\nrodinných rolí, vykonávanie pracovných, vzdelávacích a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu\nnie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia, alebo\nzávažnosťou zdravotného postihnutia. V dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu a jeho\napatie a neschopnosti a nezvládnutia samostatného začlenenia sa do života spoločnosti sa dožaduje\nosobného asistenta, ktorý by mu venoval náležitú pozornosť a uľahčil jeho začlenenie sa do spoločnosti.\nŽalobca má preukázaný taký zdravotný stav, pre ktorý by bolo nutné kompenzovať zdravotné postihnutie\nosobnou asistenciou. Osobný asistent pomáha začleneniu FO s ŤZP do spoločnosti, poskytuje pomoc\nv prekonávaní dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Žalobca má výrazne narušené duševné\nfunkcie, v dôsledku čoho je narušená jeho orientačná schopnosť pri kontakte so spoločenským\nprostredím, v oblasti komunikácie má narušenú schopnosť komunikácie pri kontakte so spoločenským\nprostredím, rovnako má obmedzenú schopnosť vykonávať úkony sebaobsluhy v dôsledku narušenia\nduševných funkcií. Žalovaný nezohľadnil vo svojom rozhodnutí všetky aspekty, ktoré sa posudzujú pri\nsociálnej posudkovej činnosti a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nezohľadnil\nskutočnosti tvrdené žalobcom v komplexnom posudku. Žalobca spĺňa všetky predpoklady požadované\nzákonom, na priznanie nároku na poskytnutie osobného asistenta § 20 zák. č. 447/2008 Z.z. a rovnako\nspĺňa nárok na poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu v zmysle § 22 zák. č. 447/2008\nZ.z.\n35. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a priznal mu\nnáhradu trov kasačného konania.\nIV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\n\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti žalovaného nemožno priznať úspech.\n37. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 24. februára 2021 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n38. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n39. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n40. Kasačný súd v prvom rade upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n41. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej\nveci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú\npochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej\nzásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový\nzáver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny\npredpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.\n42. Kasačný súd mal v posudzovanej veci preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu - keď napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel tak,\nže rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie - postupoval náležite v zmysle\nprocesných pravidiel zákonodarcom nastolených v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho\nporiadku.\n43. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n44. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n45. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n46. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n47. Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musia byť v súlade s ústavou. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný\nizolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu.\n48. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská\nSobota, odboru sociálnych vecí a rodiny, ktorým prvostupňový správny orgán žiadosti žalobcu zo dňa\n\n07. septembra 2018 o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, t.j. osobnú asistenciu nevyhovel\na žalobcovi peňažný príspevok na osobnú asistenciu nepriznal.\n49. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku posudzovanou vecou\npodrobne zaoberal a s jeho právnou argumentáciou sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje.\n50. Účelom osobnej asistencie je aktivácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie\nrodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.\n51. Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj kompletný administratívny spis, je zrejmé, že\nžalobca je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri\nzabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím.\n52. V preskúmavanej veci neboli riadne posúdené dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu,\na preto aj podľa názoru kasačného súdu rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne\nzisteného skutkového stavu.\n53. Žalovaný v kasačnej sťažnosti tiež namietal, že krajský súd rozhodol vo veci bez nariadenia\npojednávania, a to napriek skutočnosti, že trval na vytýčení pojednávania, ak krajský súd zistí\nnezákonnosť rozhodnutia v rámci neformálneho preskúmania zákonnosti nad rámec žalobných dôvodov.\n54. Správny súd nariadi pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP len v určitých prípadoch, konkrétne\na) ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,\nb) ak sa vykonáva dokazovanie,\nc) ak to vyžaduje verejný záujem,\nd) ak je to na prejednanie veci potrebné alebo\ne) ustanovuje tak Správny súdny poriadok.\nV ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP).\n55. Uvedená úprava rešpektuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Súdneho dvora\nEurópskej únie, keďže zachovanie princípu ústnosti konania bezpodmienečne neznamená výlučne\nnariadenie ústneho pojednávania, ale na jeho dodržanie postačujú aj vyjadrenia v písomnej forme.\n56. Zo súdneho spisu kasačný súd zistil, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07. októbra 2019\nuviedol, že súhlasí s preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania,\navšak v prípade, ak krajský súd v rámci neformálneho preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia nad rámec žalobných dôvodov zistí jeho nezákonnosť, požiadal o vytýčenie pojednávania.\nNa tomto mieste považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že súhlas, resp. žiadosť o nariadenie\npojednávania nemožno podmieniť žiadnymi okolnosťami, pričom v správnom súdnictve sa výsledok\nkonania, týkajúci sa zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, účastníkom dopredu neoznamuje,\nale je známy až po verejnom vyhlásení rozhodnutia. V sociálnych veciach sa dôvody správnej žaloby\nfyzickej osoby posudzujú neformálne, správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 1 SSP),\nskutočnosť, ktorá bola žalovanému správnemu orgánu známa.\n57. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť\nžalovaného ako o nedôvodnú zamietol.\n58. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP\ntak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného\nkonania.\n\n59. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd samostatným uznesením v súlade s § 175 ods.\n2 v spojení s § 467 ods. 1 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n60. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}